Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. júl 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/51/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7825010048
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Ševčovič

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7825010048.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov

JUDr. Stanislava Sojku, PhD. a JUDr. Martina Baločka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 2. júla
2025, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1, ods.2
písm. a) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 11.4.2025,
sp. zn. 3T/15/2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. e), ods.2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia
slobody a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods.3 Tr. por. obžalovanému A. B., C. B., nar. XX.X.XXXX v C. D., trvale
bytom B. XXX, E. C. ukladá podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 39 ods.5 Tr. zák. trest
odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Inak napadnutý rozsudok zostáva nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uznal obžalovaného A. B. za vinného z prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 157 ods.1, ods.2 písm. a) Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. v znení zákona č. 214/2024 Z.z. na
tom skutkovom základe, že

dňa 12.08.2024 v popoludňajších hodinách na miestnej jednosmernej komunikácii na ulici E. F. G., okres
C., viedol osobné motorové vozidlo VW Passat, EVČ: C., pričom v križovatke pri odbočovaní doľava sa

nevenoval plne vedeniu motorového vozidla, a pred rodinným domom č. XX v rýchlosti najmenej 25 km/
h prednou časťou vozidla narazil do chodkyne H. C., ktorá prechádzala cez vozovku kolmo na jej os,
a ktorá následkom zrážky spadla na zem a utrpela zranenia - zlomeninu hornej časti ľavej stehennej
kosti s posunom, kompresívnu zlomeninu tela druhého hrudného stavca, pomliaždenie ľavého ramena
a hrudníka, tržné rany nad oboma očami s dobou liečby najmenej 4 (štyri) mesiace,
pričom obžalovaný A. B. porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c), e) Zákona č. 8/2009 Z. z. o
cestnej premávke v znení neskorších predpisov.

Za to prvostupňový súd uložil obžalovanému podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák.
trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obžalovanému výkon tohto trestu podmienečne odložil a podľa § 50
ods.1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá všetkých druhov, vrátane vozidiel vybavených elektrickým pohonom, na dobu 24
(dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť uhradiť poškodenej B. I. G., H., D. D. XXX XX

J., K. X, L.: XXXXXXXX, zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou Mgr. M. N., spôsobenú škodu z titulu
nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vo výške 7 262,06 eur (sedemtisícdvestošesťdesiatdva
eur a šesť centov), na účet vedený v Štátnej pokladnici, číslo - IBAN: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
VS: XXXXXXXXXX, KS: XXXX, SS: XXXXX.

Proti tomuto rozsudku, bezprostredne po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku

zahlásil odvolanie obžalovaný, ktoré následne písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu tak,
že toto odvolanie nesmeruje proti výroku o vine, keďže sa ku konaniu kladeného mu za vinu priznal ako
v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní tým, že urobil vyhlásenie o vine, teda niet žiadneho
zákonného dôvodu spochybňovať výrok o vine. Odvolanie smeruje proti výroku o treste a to z dôvodu, že
nezdieľa názor súdu, že by súd bol zohľadnil toto jeho vyhlásenie o vine, ktoré je nepochybne potrebné

považovať nielen za výraznú poľahčujúcu okolnosť, ale zároveň aj za priznanie vyššieho kvalitatívneho
stupňa. Na podporu tohto názoru poukazuje aj na skutočnosť, že vyhlásenie o vine už aj samo o sebe je
potrebné považovať za skutočnosť odôvodňujúcu mimoriadne zníženie trestu. V tomto smere poukázal
aj na ustálenú súdnu prax najvyšších súdnych autorít SR, napr. uznesenie NS SR sp. zn. 3To/2/2019
zo dňa 23. okto´bra 2019.

Dal do pozornosti, že Najvysˇsˇi´ su´d uzˇ aj pred vydaním citovaného uznesenia judikoval, zˇe: „Ak
mozˇno pa´chatelˇovi trestne´ho cˇinu, pri uzavreti´ a schva´leni´ dohody o vine a treste, mimoriadne zni
´zˇitˇ trest podlˇa § 39 ods. 2 pi´sm. d), ods. 4 Trestne´ho za´kona, teda v situa´cii vopred dohodnute´ho
trestu, mozˇno ust. § 39 ods. 1 Trestne´ho za´kona o mimoriadnom zni´zˇeni´ trestu odnˇatia slobody

pouzˇitˇ aj v pri´pade priznanie viny podlˇa § 257 ods. 1 pi´sm. b), pi´sm. c) Trestne´ho poriadku (po
prijati´ take´hoto vyhla´senia su´dom), kedˇzˇe pa´chatelˇ neodvolatelˇne prijal vsˇetky pra´vne u´cˇinky
uznania viny, dokonca bez toho, aby bolo aky´mkolˇvek spo^sobom predznamenane´ rozhodnutie su
´du o druhu a vy´mere ulozˇene´ho trestu“ (R 44/2017). V zmysle vysˇsˇie uvedene´ho, uzˇ samotne
´ priznanie viny podlˇa § 257 ods. 1 pi´sm. b), pi´sm. c) Trestne´ho poriadku mozˇno povazˇovatˇ za

okolnostˇ pri´padu (dokonca) podľa § 39 ods. 1 Trestne´ho poriadku. Priznani´m viny (§ 257 ods. 1 pi´sm.
b) Trestne´ho poriadku) vy´znamny´m spo^sobom „ulˇahcˇuje“ pra´cu prokura´torovi a su´du v dˇalsˇom
procesnom postupe.

Nespochybňuje, že medzičasom bolo do Trestného zákona zavedené už aj vyššie citované špeciálne

ustanovenie § 39 ods. 5 Trestného zákona, ktoré priamo, aj bez akýchkoľvek ďalších okolností umožňuje
mimoriadne znížiť trest. Podotkol, že v jeho prípade dokonca ani nebolo nevyhnutné mimoriadne
znižovať trest majúci sa mu uložiť, ale bolo možné (a zároveň aj potrebné) zmeniť jeho formu oproti
tej, ktorá sa mu uložila. Je teda možné ustáliť, že súd nijakým spôsobom (nesprávnym výrazom)
„neocenil“ jeho učinené vyhlásenie o vine, ale ani ďalšie významné skutočnosti rozhodne majúce vplyv

na trest majúci sa mu uložiť. Prejavom opatrovníka ustanoveného na hlavnom pojednávaní totiž bolo
preukázané, že ho kontaktoval, aby prejavil ľútosť nad svojím konaním, a aby sa jeho prostredníctvom
ospravedlnil poškodenej, následne požiadal o možnosť splniť záväzok voči pani poškodenej v splátkach.
Na uvedenom nič nemení, že medzičasom bol výrok o náhrade spôsobenej škody uložený trestným
rozkazom zrušený, keďže daný výrok úmrtím pani poškodenej zanikol, avšak o tejto skutočnosti v čase

kontaktu pána opatrovníka ešte nevedel. Zdôraznil, že ide o nové skutočnosti súdu skôr neznáme.

Súčasne nezdieľa názor súdu ani v tom, že by nebol urobil žiadne opatrenia smerujúce k odškodneniu
zdravotnej poisťovne. Je pravda, že nemal vedomosť o tom, že poistnú udalosť bolo treba nahlásiť v 15 –
dňovejlehote,apretotakanivdanejlehoteneučinil,tovšakneznamená,žečoajjejnáslednéoznámenie

by nemalo žiaden praktický význam. Pozornosti súdu totiž ušlo, že práve pre takéto prípady je zo zákona
zriadený tzv. garančný fond Kancelárie slovenských poisťovateľov, z ktorého sa poškodené subjekty
odškodňujú dokonca aj v prípade, pokiaľ k PU dôjde hoci aj vozidlom, ktoré nie je predmetom povinného
zmluvného poistenia alebo sa PU vôbec nenahlási, pričom poukázal na ust. § 20 ods. 1, ods. 2 písm. a)z. č. 381/2001 Z. z. Z uvedeného dôvodu teda určite nebolo správne, hlavne však nie v medziach zákona
preceniť súdom jeho vyjadrenie na otázku súdu, či je ochotný nahradiť škodu poisťovni Dôvera a. s.
Bratislava, nakoľko je pochybné, či z nároku, na náhradu ktorého bol zaviazaný napadnutým rozsudkom,

má byť správne oprávneným subjektom označená zdravotná poisťovňa B. H. alebo v rámci regresu
Kancelária slovenských poisťovateľov. Súd v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie, keďže sa
splnomocnenkyňa zdravotnej poisťovne na hlavné pojednávanie neustanovila, aby uvedenú skutočnosť
objasnila.

Považuje za neštandardné spochybňovať vyjadrenie opatrovníka poškodenej na strane 4 napadnutého
rozsudku, pričom sa jedná o úradnú osobu z radov advokátov, ktorý na zastupovanie záujmov
poškodenej bol ustanovený práve označeným súdom.

Ztýchtopodstatnýchdôvodovnapadnutýrozsudokvjehovýrokuotresteavýrokuonáhradespôsobenej
škody nepovažuje za správny a za v medziach zákona, a preto navrhol, aby odvolací súd postupom

podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a súčasne navrhol podľa
§ 322 ods. 3 Tr. por. rozhodnúť priamo odvolacím súdom o uložení mu iného druhu trestu, než trestu
odňatia slobody (hoci aj s podmienečným odkladom jeho výkonu); alternatívne žiadal po navrhovanom
zrušení rozsudku postupom podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd preskúmal v intenciách § 317 ods. 1 Tr. por. napadnutý výrok o treste a náhrade škody
rozsudku súdu prvého stupňa, pričom pokiaľ ide o výrok o vine, súd prvého stupňa postupoval v súlade
so zákonom, keď po tom, čo prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods.
1 písm. b) Tr. por. o vine uznal obžalovaného A. B. za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157

ods.1, ods.2 písm. a) Tr. zák., pretože inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania – porušením povinnosti uloženej mu podľa zákona. Keďže odvolací
súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k výroku o vine a v postupe súdu predchádzajúcom výroku
o vine nezistil chyby odvolaním nevytýkané a odôvodňujúce podanie dovolania, preskúmal z podnetu
podaného odvolania len výrok o uloženom treste a náhrade škody a dospel k záveru, že odvolanie

obžalovaného je sčasti dôvodné.

Obžalovaný je v mieste trvalého bydliska hodnotený kladne, má byť zamestnaný pri obci Držkovce ako
asistent učiteľa na základnej škole. Na verejnosti sa správa slušne. Z odpisu registra trestov je zrejmé,
že obžalovaný bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Revúca zo

dňa 12.09.2018, ktorým mu bol pre zločin podľa § 225 ods. 4 písm. a) Trestného zákona uložený trest
odňatia slobody v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov s podmienečným odkladom výkonu na skúšobnú
dobu v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov, v ktorej skúšobnej dobe sa osvedčil dňom 04.10.2021 a hľadí
sa na neho, ako keby nebol odsúdený.

Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa v súvislosti s uložením druhu trestu
obžalovanému. Nestotožnil sa však pri ukladaní trestu v tom, keď prvostupňový súd nezohľadnil
priznanie sa obžalovaného a prejavenie ľútosti nad spáchaním skutku. Uvedené pochybenie odvolací
súd napravil tak, že postupom podľa § 321 ods.1 písm. e), ods.2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo
výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a podľa § 322 ods.3 Tr. por. uložil obžalovanému

pri zohľadnení vyhlásenia o vine aplikujúc ustanovenie § 39 ods.5 Tr. zák., v zmysle ktorého pri vyhlásení
o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú
hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, výkon ktorého
mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.
Takýto znížený trest odňatia slobody považoval odvolací súd za primeraný, ktorý splní účel trestu

sledovaný individuálnou i generálnou prevenciou.

Vo vzťahu k výroku o náhrade škody odvolací súd uvádza, že škoda bola poškodeným subjektom riadne
a včas uplatnená, a o jej výške nemal ani nadriadený súd žiadne pochybnosti, a preto v tejto časti
poukazuje na písomné odôvodnenie napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, s ktorým sa v plnom

rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje. Inak napadnutý rozsudok zostal nezmenený.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.