Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. august 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/34/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118204067
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4118204067.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň
JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobkýň: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XXXX/XX, XXX XXX D., 2/ E. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX C., zastúpené:
JUDr. Ján Legerský, advokát so sídlom Nám. sv. Anny 15/25, 911 01 Trenčín, IČO: 34 054 081, proti
žalovanému: E. G. B., H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX I. J., o zaplatenie 12.216 eur

s príslušenstvom. o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 19C/38/2018-505
zo dňa 17.04.2024 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie I. výrokom napadnutého rozsudku č. k. 19C/38/2018-505 žalovaného zaviazal

zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 3.054 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 3.000 eur od 20.12.2017
do zaplatenia a žalobkyni 2/ sumu 9.162 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 9.000 eur od
20.12.2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, II. výrokom žalobkyniam
1/ a 2/ priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie
odôvodnil s odkazom na § 107 ods. 1, 2, § 123, § 124, § 136 ods. 1, § 137 ods. 1, § 139 ods. 1, § 451
ods. 1, 2, § 456, § 458 ods. 1, § 517 ods. 1, 2, § 580, § 581 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky

zákonník (ďalej len „OZ“), § 150 ods. 1, § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyne 1/ a 2/ (ďalej len „žalobkyne“) svoj nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia v tomto konaní odvodzovali od užívania nehnuteľnosti v podielovom
spoluvlastníctve strán sporu výlučne žalovaným v období od 06.04.2015 do 18.06.2020. Podľa žaloby sa
jednalo o nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Zlaté Moravce, katastrálny odbor nachádzajúce sa v
kat. úz. I. J., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX ako parcely reg. C, a to parcela č. 1679/1 – zastavaná

plocha a nádvorie o výmere 248 m2, parcela č. 1679/2 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 100
m2, parcela č. 1679/4 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 21 m2, parcela č. 1679/5 – zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 389 m2, parcela č. 1679/6 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 261 m2,
parcela č. 1680 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 256 m2 a stavba s. č. 305 na parcele č. 1679/2.

2. Podľa Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 13.05.2014 žalovaný ako prenajímateľ I. K. ako

nájomníčke (ďalej len „nájomníčka“) prenajal nebytový priestor v dome s. č. 305 o rozlohe 66,4 m2,
počnúc dňom 01.03.2014 za nájomné v sume 600 eur mesačne. Podľa dodatkov k Zmluve o nájme
nebytových priestorov sa výška nájomného menila tak, že v dodatku zo dňa 01.01.2017 sa dohodlo
nájomné 140 eur mesačne a v dodatku zo dňa 01.01.2020 si ho žalovaný a nájomníčka upravili na sumu
100 eur mesačne. Nájomné za žalované obdobie od 06.04.2015 do 31.12.2016 predstavovalo sumu vo
výške 12.500 eur (20 x mesačné nájomné 600 eur + alikvotná suma za 25 dní mesiaca apríl 2015 vo

výške 500 eur, čo je spolu 12.500 eur). Počnúc dňom 01.01.2017 uhrádzala nájomníčka žalovanému za
prenájom priestoru nájomné vo výške 420 eur štvrťročne (140 eur mesačne). Nájomné za obdobie od01.01.2017 do 18.06.2020 je vo výške 5.824 eur (41 x mesačné nájomné 140 eur + alikvotná suma za 18
dní mesiaca jún 2020 vo výške 84 eur). Celkové nájomné za obdobie od 06.04.2015 do 18.06.2020 bolo
vo výške 18.324 eur (12.500 eur + 5.824 eur = 18.324 eur). V prípade žalobkyne 1/, ktorá je podielovou

spoluvlastníčkou nehnuteľnosti o veľkosti 1/6-ina predstavuje sumu 3.054 eur (1/3 zo sumy 18.324 eur)
a v prípade žalobkyne 2/, ktorá je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností o veľkosti 1/3-ina a zároveň
1/6-ina predstavuje sumu 9.162 eur (1/6 zo sumy 18.324 eur + 1/3 zo sumy 18.324 eur).

3. Súd prvej inštancie k spochybňovaniu vlastníckeho práva žalobkýň žalovaným uviedol, že právne

posúdenie týchto žalovaným uvádzaných tvrdení, je predmetom samostatného konania o nahradenie
vyhlásenia vôle na uzavretie zmluvy vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 9C/284/2015. S poukazom
na právne závery Krajského súdu v Nitre uvádzané v uznesení č. k. 12Co/148/2020-348 zo dňa
26.02.2021, ktorým krajský súd, rozhodujúc o odvolaní súdu proti uzneseniu súdu č. k. 19C/38/2018-322
zo dňa 22.10.2020 o prerušení konania, toto uznesenie o prerušení konania zrušil, je naviac nutné
konštatovať, že výsledok uvádzaného konania nemá na posúdenie nároku žalobkýň uplatneného v

tomto konaní nijaký význam. Námietku premlčania vznesenú žalovaným súd prvej inštancie vyhodnotil
ako nedôvodnú. Žalobkyne síce neuviedli presný dátum, kedy sa dozvedeli o tom, že žalovaný
nehnuteľnosti prenajíma, v žalobe však uviedli, že hneď po zistení tejto skutočnosti žalovaného listom
zo dňa 15.11.2017 vyzvali, aby zdokladoval, aké peňažné plnenie za nájom predmetných nehnuteľností
zinkasoval. Tento list a jeho odoslanie žalovanému prostredníctvom pošty dňa 16.11.2017 žalobkyne

v konaní preukázali. Žalovaná 2/ na pojednávaní uviedla, že s pani K. komunikovala v rokoch 2016
alebo 2017, presne sa na tento časový okamih nepamätala. Žalovaný nepreukázal, že mal žalobkyne
o prenajímaní nehnuteľností informovať, tiež nepreukázal, že žalobkyne mali skôr ako v roku 2017
nadobudnúť vedomosť o tom, že žalovaný za prenájom nehnuteľností inkasuje nájomné. Vzhľadom
na uvedené sa súd prvej inštancie priklonil k záveru, že žalobkyne nadobudli vedomosť o prenajímaní

nehnuteľnosti žalovaným koncom roka 2017. Žaloba v tomto spore bola súdu doručená dňa 06.04.2018.
Objektívna premlčacia lehota, ktorá je trojročná, bola tak zachovaná tiež, žalobkyne si svoj nárok podľa
súdu prvej inštancie uplatnili včas.

4. Žalobkyne v konaní preukázali, že mali záujem s nájomníčkou nájomnú zmluvu uzavrieť, avšak

táto uzavretie nájomnej zmluvy s nimi odmietla. Žalobkyne, rovnako ako svedkyňa (nájomníčka) I.
K. potvrdili, že prenajímaný nebytový priestor je jedinou časťou nehnuteľnosti, ktorá sa dá využívať.
Žalobkyňa 2/ naviac uviedla, že žalobkyne prístup k nehnuteľnosti nemajú, keďže z jednej strany
má prístup len nájomca a z druhej strany je nehnuteľnosť oplotená. K tvrdeniam žalovaného o
tom, že žalobkyne môžu prenajať časť nehnuteľnosti ako parkovisko, súd prvej inštancie uviedol, že

žalovaný nepreukázal, že podieloví spoluvlastníci sa mali dojednať na tom, ktorý z nich má ktorú časť
nehnuteľnosti využívať.

5. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie namietal, že náklady na nevyhnutné opravy a
údržbu predmetných nehnuteľností v rokoch 2014 až 2016 presiahli nájomné, čo majú podľa neho

preukazovať daňové priznania žalovaného s nulovým základom dane za uvedené obdobia. Žalovaný
si náklady na nevyhnutné opravy a údržbu nehnuteľností, ktoré vynaložil v období od 06.04.2016 do
06.04.2018, vyčíslil na sumu vo výške 9.437 eur. Predložil k nim aj pokladničné doklady, či zmluvy,
ktoré k prácam ako maľovanie, likvidácia inváznych rastlín či odvoz sutín uzavrel s tretími subjektami.
Dňa 01.07.2020 žalovaný súdu doručil výzvy adresované E. B. L. a žalobkyni 2/, v ktorých E. B. L.

vyzval na úhradu sumy 18.300 eur na akútne opravy a úhradu ďalších nákladov na súdne spory o
neplatnosť kúpnej zmluvy v sume 6.631,30 eura a žalobkyňu 2/ vyzval na úhradu sumy 9.166 eur na
akútne opravy a úhradu ďalších nákladov na súdne spory o neplatnosť kúpnej zmluvy v sume 3.315 eur.
Nijaké doklady k vyčísleniu požadovaných súm žalovaný k týmto výzvam nepredložil. V konaní nebolo
preukázané uzavretie dohody podielových spoluvlastníkov o financovaní nákladov vynaložených na

opravu a údržbu spoločných nehnuteľností. Napokon dňa 18.01.2024 žalovaný predložil súdu návrh na
započítanie pohľadávky, v ktorom tvrdil, že si uplatňuje na započítanie pohľadávku vo výške 14.798,02
eura. Uviedol, že výška v priebehu doterajšieho pojednávania vydokladovaných nákladov predstavuje
10.781,96 eura. Žalovaný doložil ďalšie doklady, v zmysle ktorých si uplatnil sumu 8.397,46 eur. Tiež
si uplatnil sumu 3.500 eur za práce, ktoré žalovaný a jeho rodina vykonali. Celková suma, ktorú žiadal

žalovaný v predmetnom podaní voči žalobkyniam započítať, bola vo výške 22.679,42 eura. Tvrdenia
žalovaného o vynaložení investícií na opravu, údržbu nehnuteľností súd prvej inštancie nepovažoval
za dostatočné na spochybnenie nároku žalobkýň uplatňovaného v tomto konaní. Nárok žalobkýň podľa
názoru súdu prvej inštancie nie je možné žalobkyniam nepriznať ani vzhľadom na žalovaným namietanézapočítanie pohľadávok. Žalovaný nevyhnutné investície a opravy na nehnuteľnostiach v podielovom
spoluvlastníctve nepreukázal. Samotná skutočnosť, že žalovaný súhlasil s podstatným znížením
nájmu nájomníčke, čo bolo odôvodnené schátralosťou objektu, len podporuje tvrdenia žalobkýň, že

v spornej nehnuteľnosti významné rekonštrukcie žalovaným realizované neboli. Žalovaným predložené
dokumenty nepreukazujú, že zakúpené tovary boli použité na opravu spoločných nehnuteľností.

6. Vzhľadom na vynaloženie investícií bez dohody podielových spoluvlastníkov sa žalovaný ako
investujúci spoluvlastník voči ostatným spoluvlastníkom domáha vydania bezdôvodného obohatenia,

ktoré ostatným spoluvlastníkom vzniklo. Žalovanému samotným vynaložením nákladov začala plynúť
subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie nárokov titulom náhrady vynaložených nákladov voči
ostatným podielovým spoluvlastníkom. Všetky doklady, ktoré žalovaný k návrhu na započítanie predložil,
sú z obdobia rokov 2021 a staršie. Pokiaľ sa žalovaný domáhal ich započítania voči pohľadávke
žalobkýň návrhom doručeným žalobkyniam prostredníctvom ich právneho zástupcu až dňa 29.1.2024,
započítanie o. i. nebolo možné aj preto, že pohľadávka žalovaného je premlčaná.

7. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalovaný bez dohody so
žalobkyňami, prenechal nebytový priestor v spoločnej nehnuteľnosti do užívania tretej osobe, za čo v
období od 06.04.2015 do 18.06.2020 obdržal nájomné v sume spolu 18.324 eur. Žalovanému vznikla
povinnosť žalobkyniam poskytnúť peňažnú náhradu. Žalobkyňa 1/, ktorá je podielovou spoluvlastníčkou

nehnuteľností o veľkosti 1/6-ina má voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
v sume zodpovedajúce 1/6-ine zo sumy 18.324 eur, čo predstavuje sumu 3 054 eur. Žalobkyňa 2/
ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľnosti pod B2 listu vlastníctva o veľkosti 1/3-ina a pod B5 listu
vlastníctva o veľkosti 1/6-ina má voči žalovanému nárok na bezdôvodné obohatenie zodpovedajúce 1/3-
ine zo sumy 18.324 eur, teda sumu 6.108 eur a 1/6-ine zo sumy 18.324 eur, teda sumy 3.054 eur, spolu

má nárok na sumu 9.162 eur. Na úhradu týchto nárokov súd prvej inštancie žalovaného zaviazal, čím
žalobe v celom rozsahu vyhovel.

8. Žalobkyniam ďalej priznal voči žalovanému úroky z omeškania v súlade so sadzbou podľa petitu
žaloby, ktorá sadzba je v súlade s platnými právnymi predpismi. Žalobkyne v konaní preukázali, že

žalovaný im požadované peňažné plnenie nezaplatil ani napriek výzve zo dňa 15.11.2017, ktorú mu
zaslali poštou, a ktorú žalovaný neprevzal. Počnúc dňom nasledujúcim po vrátení výzvy, teda dňom
20.11.2017, od ktorého žalobkyne žiadali priznať im nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, sa
žalovaný nachádzal v omeškaní s plnením svojich peňažných povinností voči nim. Nárok na úroky z
omeškania je preto dôvodný a súd žalobe vyhovel aj v tejto časti.

9. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Keďže
žalobkyne boli v konaní úspešné v celom rozsahu, zatiaľ čo žalovaný nedosiahol žiadny materiálne
merateľný úspech, súd priznal žalobkyniam voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu
(100 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

10. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej
inštancie zrušiť a žalobný návrh v plnom rozsahu odmietnuť ako premlčaný, a teda nezákonný
a nedôvodný a žalovanému priznať náhradu súdnych trov vo výške 100 %. Podané odvolanie odôvodnil

s poukazom na § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP. Žalovaný vzniesol námietku premlčania, z listu
predloženému k žalobnému návrhu jednoznačne a nespochybniteľne vyplýva, že žalobkyne mali
vedomosť o prenájme spornej časti nehnuteľnosti už v roku 2014 a nie ako chybne uviedol súd prvej
inštancie až 15.11.2017. Tvrdenie o tom, že žalobkyne vedeli o prenájme predmetnej nehnuteľnosti už
od roku 2014 podložil výpoveďami žalobkýň, výpoveďou nájomníčky, zmluvou o nájme a poukazom

na ďalšie dôkazy. Lehota od kedy došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy (13.05.2014) resp. od prvého
plnenia po zapísaní žalobkýň na LV na základe dedičského konania jún 2014, do uplatnenia si nároku
žalobkýň (06.04.2018) prekračuje 3 roky, a teda zachovaná nie je. V predmetnej veci bola nesporne
prekročená subjektívna 2-ročná premlčacia doba ako aj objektívna 3-ročná premlčacia doba. Súd prvej
inštancie sa nedostatročne zaoberal tým, či k uzatvoreniu dohody medzi žalovaným a žalobkyňami došlo

vinou žalovaného. Žalovaný namietal, že sa nemohol na úkor žalobkýň bezdôvodne obohatiť z dôvodu,
ženanehnuteľnosťvynaložilväčšienákladyakobolipríjmyzprenájmu.Vynaloženienákladovnaúdržbu
predmetnej nehnuteľnosti potvrdila vo svojej výpovedi aj nájomníčka. Podľa názoru žalovaného nie je
správne tvrdenie, že prenajatý priestor je jedinou časťou nehnuteľnosti, ktorá sa dá využívať. Žalobkynenapriek viacerým výzvam, do nehnuteľnosti neinvestovali žiadne financie. Napadnutý rozsudok je
v príkrom rozpore s § 137 OZ v zmysle, ktorého sa majú vlastníci podieľať na právach a povinnostiach
vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Súd prvej inštancie zo zistených skutočností vyvodil

nesprávne právne názory a teda aj nesprávne rozhodol, na základe čoho došlo k porušeniu práva
žalovaného na spravodlivý proces. Obštrukciou súdu prvého stupňa nebolo umožnené žalovanému
zúčastniť sa výsluchu pôvodnej žalobkyne E. B. L. na dožiadanom súde v Českej republike. Súd prvej
inštancie bez preverenia akceptoval vykonštruované dôvody pôvodnej žalobkyne napr. jej prehlásenie
o údajnej čiastočnej imobilite. Žalovaný k odvolaniu priložil prílohy a to List žalobkýň žalovanému

(označený ako Výzva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia) zo dňa 15.11.2017, Protokol
o výsluchu E. B. L. zo dňa 06.01.2020 na Okresnom súde Plzeň – sever, správu adresovanú p. K.,
Čestné prehlásenie I. K., v ktorom uviedla, že po uzatvorení Zmluvy o prenájme nebytových priestorov
po 13.05.2014 kontaktovaná E. E. F., ktorá jej oznámila, že aj ona je spoluvlastníčka prenajímanej
nehnuteľnosti.

11. Žalobkyne 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil a priznal žalobkyniam 1/ a 2/ nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Považujú napadnutý rozsudok za vecne správny, zákonný,
riadne, vyčerpávajúco a zrozumiteľne odôvodnený a odvolacie námietky žalovaného proti tomuto
rozsudku považujú za celkom nedôvodné a zároveň nesprávne. Žalobkyne sa stotožnili s názorom

súdu prvej inštancie o okamihu začatia plynutia premlčacej doby na uplatnenie nároku na bezdôvodné
obohatenie voči žalovanému a jej neuplynutí. Odvolacie námietky žalovaného k tejto otázke považujú
za nesprávne. Tvrdenia žalovaného, že žalobkyne mali mať vedomosť o prenájme nehnuteľnosti už
v roku 2014 popierajú a považujú za nepreukázané. Navyše, ak by skoršia vedomosť žalobkýň o tejto
skutočnosti bola preukázaná, tak by to mohlo mať vplyv len na časť uplatneného nároku z hľadiska

subjektívnej premlčacej doby. Podľa názoru žalobkýň je nesprávne aj tvrdenie žalovaného o uplynutí
objektívnej premlčacej doby, keď z podanej žaloby jednoznačne vyplýva, že žalobkyne predmetný
nárok uplatnili za dobu od 06.04.2015 a teda, ak bola žaloba doručená súdu dňa 06.04.2018, tak
k žiadnemu premlčaniu objektívnej premlčacej doby nemohlo dôjsť. Bezdôvodné obohatenie má povahu
len subsidiárnu a prichádza do úvahy len tam kde nárok nemožno dovodiť z iného právneho titulu. Pri

domáhanísanáhradypodielovéhospoluvlastníka,ztohodôvodu,žedruhýpodielovýspoluvlastníkužíva
spoločnú vec nad rozsah svojho nároku bez dohody, ide o nárok podľa ust. § 137 ods. 1 v spojení s § 123
OZ. Na premlčanie takéhoto nároku je potrebné vychádzať zo všeobecnej premlčacej doby v zmysle
ust. § 101 OZ podľa, ktorého trojročná premlčacia doba začína plynúť odo dňa, kedy sa právo mohlo
vykonať prvý raz a má teda objektívny charakter, aj z toho dôvodu nebolo možné považovať uplatnený

nárok za premlčaný, keďže tento bol uplatnený za dobu, od ktorej do podania žaloby neuplynulo viac
ako tri roky. Žalobca nepreukázal, že vynaložil investície na údržbu spoločných nehnuteľností a že by
takýmto spôsobom postupoval na základe dohody s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi, bez ktorej
by sa náhrady týchto nákladov nemohol domáhať. Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu záveru
aj v otázke premlčania nároku žalovaného a žalovaného námietky nie sú opodstatnené.

12. K vyjadreniu žalobkýň sa vyjadril žalovaný tak, že v plnom rozsahu zotrváva na svojom odvolaní
doplnenom o dodatok k odvolaniu. Vyjadrenie žalobkýň podľa jeho názoru neobsahuje žiadne konkrétne
spochybnenie a vyvrátenie dôkazov procesnej obrany žalovaného. Poukázal na ust. § 151 ods. 1
CSP v zmysle, ktorého, ak skutočnosť tvrdená jednou stranou nie je spochybnená druhou stranou

sporu, považuje sa za nespornú. Vyjadrenie žalobkýň je len v rovine všeobecných fráz a v rovine
všeobecných opakovaných udalostí ako napr., že žalovaný konal sám bez dohody so žalobkyňami ale
prehliadajú skutočnosť, že so žalovaným nekomunikovali. Žalobkyne boli účastníčkami iných konaní,
kde je súčasťou spisu presne popísaný prenajímaný priestor, dokonca sa v spise nachádzajú aj náklady,
ktoré ona do roku 2014 a čiastočne aj po dátume 01.03.2014 investovala do rozpadnutej a schátranej

nehnuteľnosti. Znalecký posudok č. 11/2015 zo dňa 20.05.2015, ktorý je súčasťou konaní 8C/18/2002,
14C/74/2015 a 15C/215/2014, v ktorých boli účastníčkami konania žalobkyne, a preto sa dozvedeli, že
stavba s. č. 305 dispozične pozostáva z miestnosti prevádzky predajne kvetov a odevov nájomníčky.
Súd prvej inštancie odignoroval objektívnu premlčaciu dobu plynúcu odo dňa 01.03.2014 termínu
uskutočnenej prvej platby nájomného, vyplývajúceho z nájomnej zmluvy, nie ako tvrdia žalobkyne

od 06.04.2015. Žalovaný poukázal na výpoveď žalobkyne v 3. rade (v súčasnosti žalobkyňa 2/) na
pojednávaní zo dňa 22.06.2023 uviedla, že vedela o nájme nehnuteľnosti mestom, ale nevedela, že
ide o p. K.. Pre žalovaného je výrok súdu prvej inštancie nepochopiteľný, pretože súd prvej inštancie
ignoruje riadne preplatené faktúry za dodaný materiál a prácu, fotodokumentáciu a výpovede svedkov.13. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP), ako aj skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez

nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a po prejednaní dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť procesným postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle § 391 ods. 1 CSP.

14. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

15. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

16. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyne sa domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia (po zmene
žaloby a po zmene subjektov na strane žalobkýň) vo výške 3.054 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne
zo sumy 3.000 eur od 20.12.2017 do zaplatenia voči žalobkyni 1/ a 9.162 eur s úrokom z omeškania 5
% ročne zo sumy 9.000 eur od 20.12.2017 do zaplatenia voči žalobkyni 2/ titulom nájomného, ktoré na

základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 13.05.2014 (ďalej len „Zmluva o nájme“) poberal
žalovaný od nájomníčky I. K.. Zmluva o nájme bola uzatvorená na obdobie od 01.03.2014 do 31.12.2015
a výška nájomného bola dohodnutá na 7.200 eur ročne s tým, že nájomníčka je povinná platiť nájomné
štvrťročne. Predmetom Zmluvy o nájme je prenájom nebytových priestorov v dome súp. č. XXX na parc.
č. 1679/2 na M. N., kat. úz. I. J.. K Zmluve o nájme bol okrem iných podpísaný dodatok č. 3, v zmysle,

ktorého sa doba nájmu dojednala na dobu určitú od 01.01.2016 do 31.12.2017. V zmysle dodatku č. 4
k Zmluve o nájme si zmluvné strany dohodli výšku nájmu na 140 eur mesačne. Dodatkom č. 6 si zmluvné
strany dohodli dobu nájmu na dobu určitú od 01.01.2018 do 31.12.2020. Dodatkom č. 7, vyhotoveným
na podnet nájomníčky z dôvodu nedostatočných opatrení nájomcu, proti zatekaniu a navĺhaniu stien,
bola výška nájomného stanovená na 100 eur mesačne. Prenajímaná nehnuteľnosť je zapísaná na LV

č. XXXX, z ktorého vyplýva, že vlastníkmi sú okrem žalovaného v podiele 1/3 aj žalobkyňa 1/ v podiele
1/6 a žalobkyňa 2/ v podiele 1/3 a 1/6. Žalovaný si podaním doručeným súdu dňa 18.01.2024 voči
žalobkyniam započítal pohľadávku vo výške 15.119,46 eura ako náklady vynaložené na opravu a údržbu
predmetnej nehnuteľnosti, voči žalobkyni 1/ sumu 3.779,90 eura a voči žalobkyni 2/ sumu 11.339,56
eura. Prílohu k podaniu tvorili faktúry a pokladničné doklady z rokov 2019 až 2021.

17. K dodatku k odvolaniu, ktorý bol doručený súdu prvej inštancie dňa 03.05.2024 odvolací súd
s poukazom na ust. § 365 ods. 3 CSP uvádza, že na doplnenie odvolacích dôvodov v tomto
podaní nemohol prihliadať, nakoľko bolo podané v rozpore so zásadou koncentrácie konania,
teda po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Vzhľadom na koncentráciu konania po uplynutí lehoty na

podanie odvolania nemožno rozširovať ani meniť odvolacie dôvody. Podobne veľký senát Najvyššieho
súdu SR v uznesení sp. zn. 1VCdo/2/2023 zo dňa 08.11.2023 uviedol, že „v ustanovení § 365
CSP je premietnutá zákonná koncentrácia civilného procesu. To znamená, že určité procesné úkony
sú koncentrované do určitej fázy konania. V tomto prípade je teda procesný úkon podania odvolania
koncentrovaný do 15 dní, ktoré začínajú plynúť v deň nasledujúci po dni doručenia prvoinštančného

rozhodnutia. Ohľadne tohto tiež poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo
17. decembra 2019 sp. zn. III. ÚS 141/2019, ktorý uviedol, že umožnenie dopĺňania odvolacích dôvodov
po uplynutí tejto zákonnej lehoty by bolo v rozpore s princípom hospodárnosti a rýchlosti súdneho
konania, no najmä v rozpore s koncepciou odvolacieho konania, ktorá vychádza z tzv. neúplného
apelačného systému.“ Podľa doručenky bol rozsudok žalovanému doručený dňa 17.04.2024 a 15

dňová lehota na podanie odvolania uplynula 02.05.2024, z toho vyplýva, že žalovaný doručil dodatok
k odvolaniu súdu prvej inštancie po lehote, preto naň odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené
neprihliadal. Obdobne odvolací súd posúdil aj dodatok k vyjadreniu doručený súdu dňa 21.06.2024.
Výzva súdu na vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobkýň bola žalovanému doručená 10.06.2024.
Žalovaný sa vyjadril podaním doručeným súdu dňa 17.06.2024 a následne 21.06.2024 doručil súdu

prvej inštancie dodatok k vyjadreniu žalovaného zo dňa 17.06.2024, teda po uplynutí 10 dňovej lehoty.

18.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.19. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil.

20. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

21. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

22. Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú
oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

23. Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú
spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo
dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

24. Žalovaný vo svojom odvolaní namietal, že sa nemohol na úkor žalobkýň bezdôvodne obohatiť
z dôvodu, že na nehnuteľnosť vynaložil väčšie náklady ako boli príjmy z prenájmu. Argumentoval
aj tým, že považuje za preukázané, že sa jednalo o nevyhnutné opravy, ktoré bolo potrebné na
nehnuteľnosti za účelom zachovania jej hodnoty vykonať. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza,
že investície spadajú pod právny režim hospodárenia so spoločnou vecou podľa § 139 ods. 2.

Pre účely vyporiadania investícii treba rozlišovať prípady, keď sú investície urobené so súhlasom
spoluvlastníkov alebo bez ich súhlasu. Ak ostatní spoluvlastníci s nákladmi vynaloženými na
vec jedným alebo viacerými spoluvlastníkmi súhlasili, ide o dohodu o hospodárení so spoločnou
vecou a investujúci spoluvlastník má právo proti ostatným na úhradu účelne vynaložených
prostriedkov. V prípade, ak ide o vynaloženie investícii bez dohody spoluvlastníkov, nejedná sa u

investujúceho spoluvlastníka o nárok voči ostatným spoluvlastníkom, ale investujúci spoluvlastník sa
môže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré ostatným spoluvlastníkom vzniklo. Pokiaľ ide
o iné investície než nevyhnutné opravy a údržby, potom povinnosť spoluvlastníka vydať bezdôvodné
obohatenie by vznikla až po zániku jeho spoluvlastníctva a to vo výške zhodnotenia jeho podielu
v dôsledku vynaloženej investície, pričom toto zhodnotenie je dané rozdielom ceny podielu pred

investíciou a po nej. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že v prípade investícii
do predmetnej nehnuteľnosti vynaložených zo strany žalovaného, žalobca predložil dôkazy ale z ich
obsahu nie je zrejmé, (ako správne uviedol aj súd prvej inštancie v bode 82. napadnutého rozsudku)
v akej výške, či došlo týmito investíciami k zhodnoteniu spoluvlastníckeho podielu žalobkýň a či išlo
o nevyhnutné náklady na opravy.

25. Odhliadnuc od vyššie uvedeného je nárok žalovaného na náhradu nákladov na nevyhnutné opravy
a údržbu premlčaný. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/12/2011 zo dňa 27.02.2012
(na ktoré odkazuje aj Najvyšší súd v uznesení 4Cdo/220/2022 zo dňa 29.06.2022) „Treba tiež zisťovať,
či za trvania podielového spoluvlastníctva došlo medzi spoluvlastníkmi k dohode o spôsobe úhrady

týchto nákladov, pretože až vtedy by bolo možné správne posúdiť aj prípadnú námietku premlčania
voči takejto pohľadávke. S prihliadnutím na to potom pôjde buď o majetkové právo investujúceho
spoluvlastníka uplatňované voči spoluvlastníkovi podľa § 511 ods. 3, § 137 ods. 1 a § 139 ods. 1,
2, 3 OZ, ktoré sa premlčí v trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pre
ktorej počiatok je rozhodujúca doba vynaloženia nákladov na opravu a údržbu, alebo o právo na

vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré môže uplatňovať investujúci spoluvlastník už za trvania
spoluvlastníckeho vzťahu, ktoré sa premlčí v dobe podľa § 107 Občianskeho zákonníka v súvislosti
s vynaložením nákladov na opravu alebo údržbu, alebo o právo na vydanie neoprávneného majetkového
prospechu vo výške zhodnotenia podielu druhého spoluvlastníka v súvislosti so zánikom podielového
spoluvlastníctva, ktoré sa premlčí v dvojročnej premlčacej dobe podľa § 107 Občianskeho zákonníka od

zániku tohto spoluvlastníctva.“ Žalovaný nepreukázal, že by uzatvoril dohodu o spôsobe úhrady
nákladov so žalobkyňami, preto mu nárok na úhradu vynaložených prostriedkov voči žalobkyniam
nevznikol, môže však žiadať to, o čo sa ostatní neinvestujúci spoluvlastníci obohatili podľa zásad
o bezdôvodnom obohatení. Súd prvej inštancie preto v bode 83. napadnutého rozsudku správne určil,že ide o bezdôvodné obohatenie, premlčacia lehota plynie podľa ust. § 107 ods. 1 a 2 a žalovanému
uplynula 2 ročná subjektívna lehota, ktorá začala plynúť dňom vynaloženia nákladov vychádzajúc z
predložených faktúr a pokladničných dokladov v rokoch 2019 až 2021.

26. Žalovaný voči nároku žalobkýň vzniesol v konaní pred súdom prvej inštancie námietku premlčania.
Súd prvej inštancie posúdil nárok žalobkýň ako nárok z bezdôvodného obohatenia, dobu premlčania
posudzoval podľa ust. § 107 ods. 1. Pri bezdôvodnom obohatení sa nárok premlčuje v objektívnej 3
ročnej premlčacej dobe a subjektívnej 2 ročnej premlčacej dobe. Za deň začatia plynutia subjektívnej

premlčacej doby (deň kedy sa žalobkyne dozvedeli o prenájme nehnuteľnosti) určil deň nasledujúci po
výzve žalovaného na zdokladovanie plnenia zinkasovaného nájmu za predmetné nehnuteľnosti, teda
deň 16.11.2017. Keďže žaloba bola doručená súdu dňa 06.04.2018, súd prvej inštancie dospel k záveru,
že subjektívna premlčacia doba ako aj objektívna premlčacia doba je zachovaná a nárok premlčaný nie
je. V odvolaní žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil začiatok plynutia subjektívnej
premlčacej doby, pretože žalobkyne sa o nájme museli dozvedieť skôr ako v deň doručenia výzvy na

zdokladovanie plnenia zinkasovaného nájmu za predmetné nehnuteľnosti žalovanému.

27. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nárok žalobkýň voči
žalovanému nesprávne posudzoval podľa § 451 a nasl. OZ ako nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Podľa ust. § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný

plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Odvolací súd v
predmetnej súvislosti poukazuje na právne závery vyslovené v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn.: 4Cdo/298/2008 zo dňa 24. novembra 2009, podľa ktorého „ak sa podielový
spoluvlastník domáha náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že

neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z podielového
spoluvlastníctva osobitne v Občianskom zákonníku upravený. V prípade, že sa spoluvlastníci o spôsobe
užívania spoločnej veci, prípadne o jej náhrade nedohodnú, ide o nárok, ktorý vyplýva z ustanovenia
§ 137 ods. 1 OZ v spojení s § 123 OZ. Toto právo je nepochybne majetkovej povahy, ktoré sa
premlčuje v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe podľa § 101 OZ. Uvedený nárok nemožno právne

kvalifikovať ako nárok z bezdôvodného obohatenia. Ustanovenia o bezdôvodnom obohatení majú len
podpornúpovahuaichpoužitienemožnopretorozširovaťnapráva,ktorésaopierajúoosobitnézákonné
ustanovenia. Napokon, v prípade práva podielového spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva
spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu, nie je splnená ani jedna zo
skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia. Nejde totiž, a to ani vtedy, ak spoluvlastník vec

v celosti užíva bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi, o užívanie veci bez právneho dôvodu, a teda
o majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu, ani o majetkový prospech získaný plnením z
neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol, prípadne získaný z
nestatočných zdrojov (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. mája 2000 sp. zn. 2Cdo/141/99)“.

28. Žalobkyne sa nemôžu domáhať nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, medzi žalobkyňami
a žalovaným totiž neexistuje vzťah podľa § 451 ods. 2, síce sa môže javiť, že tu existuje vzťah
nájomný, tento vzťah však existuje len medzi žalovaným a nájomníčkou. Nároky, ktoré vznikajú zo
vzťahu podielových spoluvlastníkov sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka týkajúcimi
sa podielového spoluvlastníctva (§ 137 a nasl.). Náhrada za užívanie spoločnej veci nad rámec

spoluvlastníckeho podielu je nárokom súvisiacim s hospodárením so spoločnou vecou, a nie nárokom
o vydanie bezdôvodného obohatenia.

29. V prípade, ak medzi podielovými spoluvlastníkmi nedôjde k dohode o užívaní spoločnej veci,
a niektorý zo spoluvlastníkov užíva spoločnú vec, nie je možné dospieť k záveru, že vec je

užívaná podielovým spoluvlastníkom bez právneho dôvodu, keď právnym dôvodom na užívanie veci
aj v takomto prípade je spoluvlastnícke právo spoluvlastníka, keďže spoluvlastnícky podiel, ktorý
vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach k spoločnej veci, nie je na veci reálne
vymedzený, ale je len podielom ideálnym; to znamená, že v rámci tohto ideálneho podielu, nie je možné
reálneoddeliť,čojevýlučnepodieljednéhospoluvlastníkaačojevýlučnepodieldruhéhospoluvlastníka.

Žalovaný v konaní nepreukázal, že by so žalobkyňami uzavrel dohodu o užívaní spoločnej nehnuteľnosti
resp. o rozdelení užívania spoločnej nehnuteľnosti. Nad rámec uvedeného odvolací súd poukazuje na
výpoveďsvedkyne(nájomníčky)napojednávaníkonanomdňa29.04.2019kdeuviedla,že„vpredmetnej
nehnuteľnosti nie sú iné priestory, ktoré by sa dali prenajať, je tam už len čistá zem“ a žalovaný podľavýpovede oznámil svedkyni, že „on má ten predný priestor“. Žalovaný si prisvojil úžitkovú hodnotu
nehnuteľnosti a bez súhlasu ostatných podielových spoluvlastníkov prenajal nehnuteľnosť tretej osobe.

30. Právo spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho
spoluvlastníckemu podielu je dané zákonom a vyplýva z práva spoluvlastníka podieľať sa na užívaní
spoločnej veci v miere zodpovedajúcej jeho podielu. Ide o náhradu za obmedzenie spoluvlastníckeho
práva. Podielové spoluvlastníčky sa môžu domáhať nároku na uplatnenie náhrady za užívanie ich
vlastníctva nájomníčkou od žalovaného. Ak spoluvlastník bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi

prenajal nehnuteľnosť tretej osobe a tým zabránil ostatným spoluvlastníkom v užívaní ich podielu,
majú títo spoluvlastníci nárok na náhradu za užívanie ich podielu. Túto náhradu možno požadovať
od spoluvlastníka, ktorý nehnuteľnosť prenajal, a to vo výške zodpovedajúcej ich spoluvlastníckemu
podielu.

31. Ak sa teda podielový spoluvlastník domáha náhrady vo forme peňažného plnenia voči

druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu,
ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva, tento nárok vyplýva z ust. § 137 ods. 1 OZ v spojení
sust.§123OZ.Totoprávojeprávomajetkovejpovahyapremlčujesavtrojročnejvšeobecnejpremlčacej
dobe podľa § 101 OZ. Keďže súd prvej inštancie nárok žalobkýň nesprávne právne posúdil ako nárok
z bezdôvodného obohatenia, v novom konaní bude nárok žalobkýň potrebné posúdiť v intenciách ust.

§ 137 ods. 1 a § 123 OZ. Z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia nároku žalobkýň sa súd prvej
inštancie dopustil aj nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu k otázke premlčania uplatneného
nároku, keď premlčanie posudzoval podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ, pričom správne mal premlčanie
žalobného nároku posudzovať podľa § 101 OZ.

32. Súd prvej inštancie pri otázke premlčania nezohľadnil, že nájomné je opakované plnenie a nie
jednorazové. Premlčacia doba plynie osobitne vo vzťahu ku každej jednotlivej splátke samostatne od
jej splatnosti, to znamená, že každé mesačné nájomné sa premlčuje osobitne. Aj preto nie je
správne tvrdenie súdu prvej inštancie pri posudzovaní objektívnej premlčacej doby nároku žalobkýň,
že „žalobkyne sa domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti, ku ktorému

malo dôjsť v období kratšom ako tri roky pred podaním žaloby“. Súd prvej inštancie nedostatočne
odôvodnil, prečo považuje objektívnu premlčaciu dobu za zachovanú a nezoberal sa opakovanosťou
splátok nájomného. V ďalšom konaní bude preto potrebné posúdiť premlčanie uplatneného nároku
s ohľadom na opakovanosť splátok nájomného.

33. Odvolací súd na záver uvádza, že odvolacia námietka žalovaného, že mu nebolo umožnené
zúčastniť sa výsluchu pôvodnej žalobkyne E. B. L. na dožiadanom súde v Českej republike a súd
bez preverenia akceptoval vykonštruované dôvody pôvodnej žalobkyne napr. jej prehlásenie o údajnej
čiastočnej imobilite, nie je dôvodná. Právny zástupca žalobkýň predložil súdu prvej inštancie správu z
Domova pro osoby se zdravotním postižením Horní Bříza, príspěvková organizace, ktorá preukazuje, že

p. L. bola prevažne imobilná klientka a nemohla sa dostaviť na súdne pojednávanie. Súd prvej inštancie
upovedomil žalovaného o výsluchu pôvodnej žalobkyne E. B. L. prostredníctvom dožiadaného súdu
v Českej republike a vyzval ho aby do 10 dní predložil otázky, ktoré chce cestou dožiadaného súdu
žalobkyni predložiť. K uvedenej výzve žalovaný uviedol, že nesúhlasí s realizáciou výsluchu formou
dožiadania bez jeho prítomnosti a bez prítomnosti jeho právneho zástupcu. Právny zástupca žalobkýň

doručil súdu zdravotný záznam E. B. L., v ktorom sa uvádza, že nebola schopná vzhľadom k jej
celkovému zdravotnému stavu vypovedať na súde na Slovensku. Následne súd prvej inštancie vykonal
výsluch prostredníctvom dožiadania. Súd prvej inštancie dostatočne preveril zdravotný stav pôvodnej
žalobkyne, keď z predloženého zdravotného záznamu vyhotoveného lekárom jednoznačne vyplýva, že
jej zdravotný stav jej neumožňoval zúčastniť sa výsluchu na Slovensku a žalovaný mal možnosť zaslať

súdu otázky, ktoré mali byť položené v rámci výsluchu pôvodnej žalobkyne E. B. L..

34. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec
súdu prvej inštancie v súlade s § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou
súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť nárok žalobkýň s ohľadom na vyššie uvedené a vo vzťahu

k vznesenej námietke premlčania zo strany žalovaného vykonanie právneho posúdenia v zmysle § 101
s prihliadnutím na pravidelný charakter splátok. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodní tak, aby
bolo presvedčivé a zodpovedalo požiadavkám zakotveným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Ak bolorozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v súlade s § 391 ods. 2 CSP.

35. Súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania v novom rozhodnutí vo veci (§
396 ods. 3 CSP).

36. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).