Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. júl 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9CoPr/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125205354
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7125205354.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek
senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore navrhovateľa: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom v C., D. XX, zastúpeného JUDr. Vojtechom Pettym, advokátom so sídlom v Košiciach, Hlavná
52/98, proti povinnej: Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice, so sídlom v Košiciach, Rastislavova
785/43, IČO: 00 606 707, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní povinnej

proti uzneseniu Mestského súdu Košice zo dňa 30.4.2025 č.k. 63Cpr/16/2025-57 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie,okremvýrokovI.,III.včastiozamietnutínávrhunanariadenieneodkladného
opatrenia.

Navrhovateľ má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči povinnej v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia
rozhodol o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že výrokom I. návrh
na vydanie neodkladného opatrenia spočívajúcom v uložení povinnosti povinnej zrušiť rozhodnutie
o odvolaní navrhovateľa z funkcie námestníka technicko-prevádzkového úseku povinnej zo dňa
10.02.2025 a v uložení povinnosti umožniť navrhovateľovi používať kanceláriu v obvyklom pracovnom
čase a obvyklým spôsobom, ako aj pracovné prostriedky, vrátane počítača s obnovenou funkčnosťou

všetkých potrebných systémových programov, notebooku, tlačiarne a ďalšieho potrebného vybavenia,
ktoré sú nevyhnutné pre výkon jeho pracovných povinností, zamietol. Výrokom II. nariadil neodkladné
opatrenie: „Povinná je povinná zdržať sa vykonávania rozhodnutia o odvolaní navrhovateľa z funkcie
námestníka technicko-prevádzkového úseku povinnej zo dňa 10.02.2025, a to až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej začatého na základe žaloby podanej podľa výroku IV. výrokovej časti
tohto uznesenia.“ Výrokom III. vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

Vo výroku IV. uložil navrhovateľovi povinnosť v lehote 45 dní odo dňa právoplatnosti výroku II. výrokovej
časti uznesenia podať na súde žalobu vo veci samej o určenie neplatnosti rozhodnutia povinnej o
odvolaní navrhovateľa z funkcie námestníka technicko-prevádzkového úseku zo dňa 10.02.2025, ktorej
stranami budú navrhovateľ na strane žalobcu a povinná na strane žalovanej. Výrokom V. navrhovateľovi
proti povinnej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že navrhovateľ návrh na nariadení neodkladného opatrenia v znení
ním navrhnutom odôvodnil tým, že s povinnou uzatvoril pracovný pomer pracovnou zmluvou zo dňa
3.8.2021 s dojednaným druhom práce TPU - krízový manažér technických prevádzkových činností.
Dodatkom k pracovnej zmluve zo dňa 13.10.2021 sa navrhovateľ dohodol s povinnou na druhu práce
TPU - zabezpečovanie koncepčnej, organizačnej a koordinačnej činnosti, pri realizácií technickou -
prevádzkových činností zamestnávateľa, a to od 15.10.2021. Následne na základe výberového konania

bol dňa 20.1.2023 vymenovaný do funkcie Technicko-prevádzkového námestníka s účinnosťou od
1.2.2023 do 31.1.2028. Od 01.01.2023 bola navrhovateľovi v súvislosti s výkonom funkcie námestníkapriznaná pohyblivá zložka mzdy vo výške 895,-eur. Pri výkone práce navrhovateľ mal prichádzať do
styku s verejným obstarávaním zákaziek, mal zriadený prístup do elektronickej platformy verejného
obstarávania Úradu pre verejné obstarávanie SR (EPVO) a mal vedomosť o jednotlivých obstarávaniach

pre povinnú na svojom úseku. Podľa navrhovateľa fakticky mohol získavať informácie o verejných
obstarávaniach aj na iných ako jemu zverených úsekoch. Postupne navrhovateľ získal informácie, ktoré
ho priviedli k zásadným pochybnostiam o zákonnosti niektorých činností a skutočností. Preto v raňajších
hodinách dňa 10.2.2025 podal podnet datovaný dňom 09.02.2025 právnemu odboru zamestnávateľa
na prešetrenie podozrenia z protispoločenskej činnosti a rovnako aj podnet na prešetrenie možného

porušenia zákona priamo Úradu na ochranu oznamovateľov (ďalej len ,,UOO“). V ten istý deň 10.2.2025
vpopoludňajšíchhodináchhopovinnásokamžitouúčinnosťouodvolalazfunkcienámestníkatechnicko-
prevádzkového úseku. Rozhodnutie o odvolaní potom, ako bol o ňom ústne oboznámený, navrhovateľ
podľa vlastných slov „ako reakciu prvého prekvapenia“ odmietol na pracovisku prevziať. Povinná mu
toto rozhodnutie následne doručila aj emailom. Navrhovateľ v súvislosti s kauzálnym nexom medzi
jeho odvolaním a jeho podnetmi poukázal na to, že povinná sa do podania návrhu nevyjadrila, čo s

navrhovateľom zamýšľa. Následne, po doručení odvolania a odvetných opatreniach zamestnávateľa,
navrhovateľ podal dňa 12.02.2025 na Úrad na ochranu oznamovateľov žiadosť o pozastavenie účinnosti
pracovnoprávneho úkonu. Dňa 24.02.2025 zistil zablokovanie prístupu do EPVO. Keďže je podľa
tvrdenia navrhovateľa tento prístup do EPVO potrebný pre plnenie pracovných povinností a pre
sledovanie plnenia podmienok zákonnosti postupov pri verejnom obstarávaní na zabezpečovanie

pracovných úloh, zablokovanie EPVO navrhovateľ považoval za kauzálne odvetné opatrenie a zároveň
aj nátlak na jeho osobu ako priamu reakciu zamestnávateľa na podanie podnetov z jeho strany.
Zrušenie prístupu do EPVO bez udania dôvodu a v logickom časovom slede opisovaných udalostí
podľa navrhovateľa poskytuje jasnú indíciu o skutočnom dôvode takéhoto kroku povinnej. Ten potom
podľa navrhovateľa zakladá jasnú príčinnú spôsobilosť s jeho podaniami s cieľom eliminovať dosah jeho

osoby na relevantné činnosti a informácie, sankcionovať jeho osobu pracovným obmedzením a zároveň
vyslať signál do celého pracovného prostredia o možnom postihu neposlušných zamestnancov, čo nie
je možné odôvodniť a liberalizovať časovou postupnosťou. Navrhovateľ primárne chápal zablokovanie
prístupu do EPVO ako snahu znemožniť mu prístup k tým verejným obstarávaniam, ktoré sa týkali jeho
podnetov. Dňa 20.3.2025 UOO vydal potvrdenie o pozastavení účinnosti pracovnoprávneho úkonu

zamestnávateľa - odvolania z funkcie námestníka TPU.

3. Navrhovateľ ďalej uviedol, že dňa 21.3.2025 nahliadol na webovú stránku povinnej a zistil, že aj
po doručení potvrdenia UOO povinnej táto uvádzala ako nového námestníka E. A. F. G., MBA. To
jasne indikuje podľa navrhovateľa skutočný zámer povinnej ďalej ho nezamestnávať, čím osvedčuje

okolnosti pre nariadenie neodkladného opatrenia. Povinná vykonala konkrétne kroky bez ohľadu na
pozastavenie účinnosti jeho odvolania, ktoré mu bolo doručené dňa 20.3.2025 príslušným úradom.
Následne dňa 27.3.2025 alebo 28.3.2025 povinná opäť zmenila údaj na webovej stránke a označila
za námestníka technicko-prevádzkového úseku znova navrhovateľa. K zrušeniu svojho rozhodnutia
o odvolaní navrhovateľa právne relevantným úkonom však nepristúpila.

4. Preto sa navrhovateľ obrátil na súd a domáha sa nariadenia neodkladného opatrenia, a to uloženia
povinnosti povinnej zrušiť rozhodnutie o jeho odvolaní, umožniť mu používať kanceláriu v obvyklom
pracovnom čase a obvyklým spôsobom ako aj pracovné prostriedky, vrátane počítača s obnovenou
funkčnosťou všetkých potrebných systémových programov, notebooku, tlačiarne, a ďalšieho potrebného

vybavenia,ktorésúnevyhnutnéprevýkonjeho pracovnýchčinností,eventuálnepozastaviťvykonávanie
rozhodnutia o jeho odvolaní z funkcie, zdržať sa vykonávania rozhodnutia o odvolaní navrhovateľ
z funkcie do právoplatného skončenia konania vo veci samej a tiež, aby súd určil neplatnosť rozhodnutia
o jeho odvolaní z funkcie.

5. Takto si navrhovateľ nárokuje súdnu ochranu proti jeho odvolaniu z funkcie námestníka
technicko-prevádzkového úseku povinnej vykonaného protiprávne, ako odvetu za jeho oznámenie
o možnej protispoločenskej činnosti a ktoré bolo vykonané v rozpore s dobrými mravmi. Neplatnosti/
nevykonateľnosti rozhodnutia povinnej o jeho odvolaní z funkcie námestníka sa domáha z dôvodu, že
sa tak stalo pre diskriminačný motív alebo z iného nepoctivého dôvodu odporujúceho dobrým mravom,

resp. za protiprávnych okolností. Úkony povinnej sú podľa navrhovateľa prejavom diskriminačného
konania, neprípustného pri zaobchádzaní so žiadnou osobu. Neodkladné opatrenie mu poskytne
ochranu bezodkladnou úpravou pomerov strán sporu, prípadne trvalú ochranu pred nelegitímnou ujmou.
Aj keď povinná bola oprávnená odvolať ho bez udania dôvodu, táto skutočnosť nezakladá jej právona konanie založené na nepoctivej pohnútke. Preto len samotné odvolanie navrhovateľa z funkcie
vkontextevšetkýchnímuvedenýchsúvislostízakladározporsdobrýmimravmi,ktorýzákonsankcionuje
neplatnosťou. Keďže ani po potvrdení UOO nedošlo k bezodkladnému zrušeniu odvolania a k prístupu

navrhovateľa do kancelárie a ďalšiemu zariadeniu, je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie a tak
mu poskytnúť ochranu, keďže bez okamžitého zásahu súdu by boli jeho opráva a záujmy nenávratne
poškodené.

6. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom spisu a po právnom posúdení veci v zmysle § 324

ods. 1, § 325, § 326, § 327, § 328, § 329, § 336 C.s.p., § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, § 6 ods. 1, § 9 ods.
2, § 11 ods. 2,3 zák.č. 365/2004 Z.z., § 1 ods. 4 zák.č. 552/2003 Z.z., § 1 ods. 4, § 13 ods. 1,2,8,9
Zákonníkapráce,§34,§39Občianskehozákonníka,§12ods.1,2,6zák.č.54/2019Z.z.dospelkzáveru,
že návrh je čiastočne opodstatnený, preto výrokom II. tomuto návrhu vyhovel tak, že povinnej uložil
povinnosť zdržať sa vykonávania rozhodnutia o odvolaní navrhovateľa z funkcie námestníka technicko-
prevádzkového úseku zo dňa 10.2.2025 do právoplatného skočenia konania vo veci samej začatého

na základe žaloby podanej podľa výroku IV. uznesenia, ktorým uložil navrhovateľovi povinnosť v lehote
45 dní odo dňa právoplatnosti výroku II. výrokovej časti uznesenia podať na súde žalobu vo veci samej
o určenie neplatnosti rozhodnutia povinnej o odvolaní navrhovateľa z funkcie námestníka technicko-
prevádzkového úseku zo dňa 10.2.2025, ktorej stranami budú navrhovateľ na strane žalobcu a povinná
na strane žalovanej. Výrokom I. a III. zostávajúcej časti návrh zamietol.

7. Na zdôvodnenie rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ osvedčil, že z funkcie bol povinnou odvolaný
pre tvrdený diskriminačný dôvod – podanie oznámenia o protispoločenskej činnosti. K tomuto záveru
súd prvej inštancie dospel na základe tvrdení navrhovateľa, podporených listinnými dôkazmi. Súd prvej
inštancie uviedol, že navrhovateľ osvedčil priamu súvislosť medzi jeho odvolaním z funkcie námestníka

a ním tvrdeným dôvodom diskriminácie, k čomu dospel na základe toho, že povinná neposkytla na výzvu
UOO žiadne objektívne zdôvodnenie svojho konania, teda neuniesla dôkazné bremeno v konaní pred
týmto úradom o pozastavení účinnosti pracovnoprávneho úkonu odvolania. Vo vyjadrení poukázala len
na to, že odvolanie nie je podľa jej názoru pracovnoprávnym úkonom a preto nemôže byť posudzovaná
príčinná súvislosť medzi odvolaním a podaním oznámenia o protispoločenskej činnosti navrhovateľom

a tiež, že v zmysle pracovného poriadku bola oprávnená odvolať navrhovateľa z funkcie námestníka
bez udania dôvodu.

8. V súvislosti s touto argumentáciou povinnej súd prvej inštancie uviedol, že odvolanie z funkcie je
bez akýchkoľvek pochýb právnym úkonom, nakoľko ide o prejav vôle povinnej smerujúci k vzniku

a zmene alebo zániku tých práv, ktoré právne predpisy s takým prejavom spájajú (§ 34 Občianskeho
zákonníka). Pojem „právne predpisy“ je potrebné totiž vykladať extenzívne tak, aby nebránili možnosti
slabšej strane – zamestnancovi, ktorý osvedčil na prvý pohľad diskriminačné konanie zamestnávateľa
z dôvodu oznámenia protispoločenskej činnosti namietať platnosť úkonov zamestnávateľa. Pod pojem
„právne predpisy“ je potrebné podľa názoru súdu zaradiť aj pracovný poriadok zamestnávateľa a jeho

akékoľvek ďalšie interné predpisy, ak s určitým prejavom vôle zamestnávateľa spájajú vznik, zmenu
alebo zánik práv zamestnanca.

9. V konaní navrhovateľ podľa názoru súdu prvej inštancie osvedčil, že jeho odvolanie
z funkcie námestníka je jednostranným právnym úkonom. Pracovný poriadok platný u povinnej

s doručením takéhoto prejavu vôle zamestnávateľa (vykonaným jeho štatutárnym orgánom) vedúcemu
zamestnancovi spája právny následok, ktorým je zmena pracovnoprávneho vzťahu spočívajúca v zániku
vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca a s tým spojená zmena jeho pracovných povinností
a platových pomerov. Je bez právneho významu, že týmto právnym úkonom nedochádza k zániku
pracovného pomeru, resp. vzniku výpovedného dôvodu (v tej súvislosti poukázal na uznesenie

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9CoPr/7/2022 zo dňa 26.8.2022). Za objektívne zdôvodnenie
odvolania navrhovateľa nie je možné považovať ani oprávnenie štatutárneho orgánu v zmysle
pracovného poriadku odvolať námestníka z funkcie bez udania dôvodu. Ani takéto oprávnenie
totiž neumožňuje povinnej odvolať navrhovateľa z diskriminačného dôvodu, teda z dôvodu podania
oznámenia o protispoločenskej činnosti. Uvedený záver súdu o osvedčení prípadu diskriminácie „na

prvý pohľad“ navrhovateľom osvedčuje aj výmena zámkov na kancelárii navrhovateľa, ktorú povinná
vykonala v deň doručenia odvolania navrhovateľa z funkcie námestníka, t.j. dňa 10.02.2025. Povinná
potvrdila, že takto v posledných 5 rokoch nepostupovala voči žiadnemu svojmu zamestnancovi a takisto
neponúkla žiadne objektívne zdôvodnenie takéhoto postupu, hlavne neponúkla žiadne zdôvodnenieprečo bolo také dôležité už v deň odvolania, t.j. dňa 10.02.2025, pristúpiť k výmene zámkov. Kľúčmi od
pôvodného zámku, ktoré mal navrhovateľ, totiž povinná nepochybne disponovala tiež (bezpečnostné
dôvody + kancelária sa musela upratovať). Teda v prípade potreby povinná vedela do kancelárie

vstúpiť kedykoľvek aj v čase neprítomnosti navrhovateľa na pracovisku, preto odovzdanie kľúčov od
kancelárie, ktoré mal k dispozícii navrhovateľ, nepochybne mohlo počkať do jeho návratu z plánovanej
a odsúhlasenej dovolenky. Absencia navrhovateľa na pracovisku nemohla mať za následok nemožnosť
povinnej vstúpiť do jeho kancelárie a preto nemohla byť ani dôvodom výmeny zámkov. Ani samotná
prípadnápotrebavyužitiakancelárieinýmzamestnancomnevyhnutneniejespojenásvýmenouzámkov,

keďže povinná nepochybne disponovala vlastnými kľúčmi k danému priestoru. Povinná musela mať tak
iný dôvod.

10. S ohľadom na uvedené navrhovateľ v tomto konaní podľa názoru súdu dostatočne osvedčil
existenciu subjektívneho nároku (vyplývajúceho zo zákazu diskriminácie), ktorému sa má poskytnúť
ochrana nariadením neodkladného opatrenia ako jedného z predpokladu nariadenia neodkladného

opatrenia.

11. Zároveň konštatoval, že navrhovateľ návrhom a pripojenými dôkazmi osvedčil nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy. Účinnosťou a platnosťou odvolania z funkcie sa totiž zasiahlo do
práv navrhovateľa, ktoré mu vyplývajú z pracovnoprávneho vzťahu s povinnou, konkrétne z funkcie

námestníka technicko-prevádzkového úseku. Odvolanie z funkcie námestníka má negatívne právne
následky v oblasti postavenia navrhovateľa u povinnej, keď navrhovateľ by prestal byť vedúcim
zamestnancom a v oblasti výšky mzdy, ktorá by sa účinnosťou odvolania navrhovateľovi výrazne znížila
(navrhovateľ príde o mesačný príplatok vo výške 895,-eur) a obdobne by došlo aj k zmene náplne
práce a zmene ďalších práv, oprávnených záujmov a povinností navrhovateľa ako zamestnanca, ako aj

povinností povinnej ako zamestnávateľa.

12. S poukazom na vyššie uvedené závery súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil
povinnej zdržať sa vykonávania rozhodnutia o odvolaní navrhovateľa z funkcie námestníka technicko-
prevádzkového úseku zo dňa 10.02.2025, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

13. Súd zároveň konštatoval, že nariadením neodkladného opatrenia vzhľadom na osvedčené
skutočnosti nedôjde k neprimeranému zásahu do právnych vzťahov medzi stranami nevytvorí sa
nenávratný stav a povinná nebude obmedzená neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah,
keďže neodkladné opatrenie je stanovené iba na určitý nevyhnutný čas do skončenia konania vo veci

samej.

14. Keďže súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania, v zmysle § 336 ods. 1, 2 C.s.p.
vo výroku IV. výrokovej časti tohto uznesenia uložil navrhovateľovi povinnosť, aby v lehote do 45 dní
od právoplatnosti uznesenia podal na súde žalobu vo veci samej o určenie neplatnosti rozhodnutia

povinného o odvolaní navrhovateľa z funkcie námestníka technicko-prevádzkového úseku zo dňa
10.02.2025, ktorej stranami budú navrhovateľ na strane žalobcu a povinná na strane žalovanej.
Navrhovateľ síce požadoval lehotu na podanie žaloby určiť odo dňa doručenia uznesenia, avšak v
tejto časti (určenia lehoty na podanie žaloby) súd nie je návrhom navrhovateľa viazaný. Za rozhodujúci
moment na začatie plynutia lehoty na podanie žaloby súd určil moment právoplatnosti výroku, ktorým

je nariadené neodkladné opatrenie, keďže až v tento moment je s konečnou platnosťou rozhodnuté o
nariadení neodkladného opatrenia.

15. Výrokom I. súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia
spočívajúceho v uložení povinnosti povinnej zrušiť rozhodnutie o jeho odvolaní. Navrhovateľ v konaní

osvedčil neplatnosť namietaného právneho úkonu, preto takýto právny úkon nie je možné zrušiť.
Neplatný právny úkon nemá právne účinky.

16. Rovnako zamietol výrokom I. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti o uloženie
povinnosti umožniť navrhovateľovi používať kanceláriu v pracovnom čase a obvyklým spôsobom

a ďalšie pracovné prostriedky, keďže v tejto časti nemal osvedčenú naliehavú potrebu nariadenia
neodkladného opatrenia aj v takomto rozsahu. Z tvrdení navrhovateľa totiž vyplynulo, že povinná potom,
ako jej bolo doručené potvrdenie UOO o dočasnom pozastavení účinnosti odvolania navrhovateľa
z funkcie, prestala uvádzať ako námestníka p. G..17. Výrokom IV. zamietol návrh v prevyšujúcej časti, ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia neplatnosti
rozhodnutia o jeho odvolaní, keď mal za to, že takýmto spôsobom by došlo k vytvoreniu nenávratného

stavu, keď právoplatnosťou takéhoto výroku by došlo k vzniku prekážky rozhodnutej veci.

18. O trovách konania rozhodol výrokom V. tak, že navrhovateľovi priznal voči povinnej nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu s poukazom na § 255 ods. 1 C.s.p.

19. Proti tomuto uzneseniu a to (len) proti vyhovujúcemu výroku II., a výrokom IV. a V. v zákonnej
lehote podala odvolanie povinná z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/, g/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu
súdu navrhla, aby uznesenie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že návrh zamietne alebo uznesenie
v napadnutom rozsahu zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnila náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania. Povinná má za to, že v danom prípade neboli splnené zákonné
podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výrokom II. napadnutého

uznesenia. Vytkla súdu prvej inštancie nesprávny názor o tom, že mal osvedčenú skutočnosť, že
navrhovateľ v ranných hodinách dňa 9.2.2025 doručil povinnej podnet na prešetrenie podozrenia
z protispoločenskej činnosti. Doručenie podnetu v raňajších hodinách povinnej nevyplynulo zo žiadneho
dôkazu a vychádza len z tvrdení navrhovateľa. Navyše pokiaľ bol navrhovateľ na vyšetrení u lekára
dňa 10.2.2025 nie je zrejmé, ako doručil podateľni povinnej podnet ešte predtým, ako odmietol

prevziať odvolanie z funkcie. Ide o sporné skutočnosti. Nie je vylúčené, že navrhovateľ podal podnet
až po odmietnutí prevzatia odvolania z funkcie. Súd tak nesprávne posúdil kauzalitu v danej veci
a nezohľadnil možnosť povinnej odvolať navrhovateľa z pozície námestníka bez udania dôvodu –
ide o oprávnenie urobiť tak bez časového obmedzenia, kedykoľvek, počas výkonu funkcie. Táto
možnosť vyplýva z pracovného poriadku. Súd sa s týmito otázkami nevyporiadal. Pokiaľ súd v uznesení

uviedol, že povinná má síce právo odvolať navrhovateľa z funkcie bez udania dôvodu a bez časového
obmedzenia, ale nemôže to vykonať diskriminačne, ide o zmätočné súdne rozhodnutie. Súd totiž svoje
úvahy nevysvetlil. Súdom vyžadované a argumentačne prezentované „nediskriminačné odvolanie bez
udania dôvodu“ jednoducho z materiálnoprávneho hľadiska nie je možné, pretože odvolanie z pozície
námestníka sa neodôvodňuje, rovnako ako sa neodôvodňuje menovanie do tejto funkcie. Súd vec

nesprávne právne vyhodnotil. Mzdové benefity nie sú „sami o sebe“ nárokovateľné a netvoria súčasť
mzdy ani v zmysle pôvodne uzatvorenej pracovnej zmluvy medzi povinnou a zamestnancom. Bez
vôle povinnej nimi zamestnanec nikdy nemôže disponovať a netvoria jeho „východiskové majetkové
práva“, pretože neboli ani súčasťou pracovnej mzdy. Ide o variabilnú zložku mzdy. Súd priznal
navrhovateľovi ochranu na základe právneho posúdenia, keď vychádzal z neplatnosti odvolania z

funkcie aj napriek tomu, že konštatoval, že navrhovateľ spoľahlivo osvedčil neplatnosť právneho úkonu
jeho odvolania z funkcie námestníka a neplatný právny úkon nie je možné zrušiť. Tiež uviedol, že
neplatný právny úkon nemá právne účinky a takýto neplatný právny úkon nie je možné zrušiť. Už len
z uvedeného je zrejmé, že vecné posúdenie súdom prvej inštancie a vydanie neodkladného opatrenia
vytvára stav, ktorý je v rozpore s logickým úsudkom a zákonnosťou vydaného rozhodnutia. V tomto

smere je rozhodnutie nelogické, arbitrárne a nepreskúmateľné. Povinnej nie je zrejmé, čo má byť
materiálny jadrom – predmetom konania, ktoré má vyvolať navrhovateľ. Odvolateľ sa pýta, ako môže byť
vyhodnotené ako neplatné odvolanie z funkcie námestníka, ktoré je možné vykonať bez udania dôvodu
– v previazanosti na podanie navrhovateľa na prešetrenie protispoločenskej činnosti. Takéto konanie
neobsahuje predmet, pretože prieskum platnosti vylučuje charakter, rozsah a obsah práva povinnej na

vykonanie a obsah, či existenciu tohto pracovnoprávneho úkonu. Súd spor, ktorý má byť predmetom
konania vo veci samej nazval ako antidiskriminačný spor. V tej súvislosti nezohľadnil možnosť odvolania
navrhovateľa povinnou bez uvedenia dôvodu, čo vyvracia diskriminačný charakter konania povinnej.
Podľa názoru odvolateľa súbeh ex lege predĺženia ochrany – teda účinnosti rozhodnutia UOO podaním
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v civilnom súdnictve nekorešponduje s možnosťou

správneho súdu odložiť vykonateľnosť napadaného rozhodnutia UOO v prípade, ak je napadnuté
prieskumom v správnom súdnictve, teda vytvára vnútorný rozpor právneho poriadku. Nariadenie
neodkladného opatrenia má ex lege účinky predĺženia účinnosti aktu orgánu verejnej správy, pričom
správny súd môže samotnú účinnosť aktu orgánu verejnej správy pozastaviť. Z uvedeného nie je
zrejmé, aký vplyv má právomoc správneho súdnictva na právomoc civilného súdnictva. V prepojení na

postavenie povinnej nie je zrejmé, ktorú právomoc má využiť, či má žalovať a iniciovať správne súdne
konanie vo vzťahu ku kasačnému a správnemu prieskumu rozhodnutia UOO alebo brániť sa ako to
robí v tomto prípade, podaním odvolania voči nariadenému neodkladnému opatreniu. Uvedená možnosť
súbehu je celkom zreteľne zásahom do právnej istoty strán sporu.20. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť uznesenie v napadnutých výrokoch ako
vecne správne. Spochybnil včasnosť podania odvolania zo strany povinnej, keď má za to, že tejto bolo

rozhodnutie doručené dňa 5.5.2025. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia má dokazovanie
formu osvedčovania a nie preukazovania. Odvolateľ nevyvrátil žiadnu zo skutočností alebo dôkazov,
ktoré navrhovateľ predložil k návrhu a ktoré súd považoval za osvedčené. Stotožnil sa s dôvodmi
neodkladného opatrenia uvedenými súdom prvej inštancie, ktoré považuje za správne. Odvolateľka
v podstate obmedzila svoje odvolacie dôvody na právo zamestnávateľa odvolať z funkcie námestníka

bez udania dôvodu a kedykoľvek a na spochybnení času podania podnetu o protispoločenskej činnosti
a lekárskeho vyšetrenia. Pre túto svoju argumentáciu nepredložila žiadne dôkazy a nevyvodila vecne
správnu argumentáciu a ani právnu.

21. Povinná v reakcii na vyjadrenie navrhovateľa zotrvala na svojej odvolacej argumentácii. Uviedla, že
odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote.

22. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal uznesenie v napadnutom rozsahu (vo
výrokoch II., IV. a V.) a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 C.s.p. v spojení s § 380 C.s.p., bez
nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
povinnej nie je dôvodné.

23. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav veci, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak uložil povinnej povinnosť zdržať sa vykonávania
rozhodnutia o odvolaní navrhovateľa z funkcie námestníka technicko-prevádzkového úseku do
právoplatného skončenia konania vo veci samej o určenie neplatnosti rozhodnutia povinnej o odvolaní

navrhovateľa z funkcie námestníka. Odvolací súd preto na skutkové zistenia a právne normy, ktoré
uviedol súd prvej inštancie poukazuje a plne sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
(§ 387 ods. 2 C.s.p.).

24. V danom prípade sa navrhovateľ ako zamestnanec a oznamovateľ protispoločenskej činnosti

v zmysle zák. č. 54/2019 Z.z. formou neodkladného opatrenia domáhal súdnej ochrany práv
a oprávnených záujmov ako zamestnanca vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu s povinnou ako
zamestnávateľom, o.i. aj povinnosti zdržať sa vykonávania rozhodnutia o jeho odvolaní z funkcie
námestníka technicko-prevádzkového úseku, ku ktorému došlo zo strany povinnej dňa 10.2.2025, a to
až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o určenie neplatnosti rozhodnutia povinnej

o odvolaní navrhovateľa z funkcie námestníka technicko-prevádzkového úseku. K tomuto odvolaniu
z funkcie námestníka došlo podľa názoru navrhovateľa v príčinnej súvislosti s podaním oznámenia
o protispoločenskej činnosti, ktorým navrhovateľ poukázal na to, že u povinnej zrejme došlo k porušeniu
zákona pri verejnom obstarávaní, konflikte záujmov a k nehospodárnemu nakladaniu s finančnými
prostriedkami.

25. Podľa § 12 zák. č. 54/2019 Z.z. ak sa oznamovateľ domnieva, že v súvislosti s oznámením bol voči
nemu urobený pracovnoprávny úkon, s ktorým nesúhlasí, môže požiadať úrad do 15 dní odo dňa, keď
sa dozvedel o pracovnoprávnom úkone, o pozastavenie účinnosti tohto pracovnoprávneho úkonu. Úrad
bezodkladne pozastaví účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa odseku 1, ak bola dodržaná lehota

podľa odseku 1 a ak zamestnávateľ v primeranej lehote určenej úradom nepreukáže, že pracovnoprávny
úkon nemá príčinnú súvislosť s oznámením. Úrad vydá potvrdenie o pozastavení účinnosti
pracovnoprávneho úkonu a doručí ho zamestnávateľovi a oznamovateľovi. Pozastavenie účinnosti
pracovnoprávneho úkonu sa začína dňom doručenia potvrdenia podľa odseku 2 oznamovateľovi.
Rozhodnutiu, ktoré je pracovnoprávnym úkonom, sa pozastavením účinnosti odkladá vykonateľnosť.

Úrad oznamovateľa pri doručení potvrdenia podľa odseku 2 písomne poučí o možnosti podať na
súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a s tým spojených následkoch podľa odseku 6.
Pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu sa skončí uplynutím 30 dní od doručenia potvrdenia
podľa odseku 2 oznamovateľovi. Doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na súd
počas tejto lehoty sa trvanie pozastavenia účinnosti pracovnoprávneho úkonu predlžuje až do

nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia súdu o tomto návrhu.

26. Z vyššie cit. zákonného ustanovenia § 12 vyplýva, že tento rieši ex post ochranu oznamovateľa,
a to bez ohľadu na to, či tento urobil kvalifikované oznámenie alebo nie. Ochrana spočíva v možnostipríslušného úradu pozastaviť účinnosť pracovnoprávneho úkonu voči oznamovateľovi, ak je dôvodné
podozrenie, že bol takýto úkon urobený v súvislosti s oznámením. Aj pri tejto možnosti ochrany
sa navrhuje obrátené dôkazné bremeno, t.j. ak zamestnávateľ nepreukáže, že pracovnoprávny

úkon nemá príčinnú súvislosť s oznámením, tak sa účinnosť pracovnoprávneho úkonu pozastaví.
V prípade rozhodnutí v pracovnoprávnych vzťahoch to bude znamenať odklad vykonateľnosti takéhoto
rozhodnutia. Pri právnych úkonoch v pracovnoprávnych vzťahoch bude pozastavenie znamenať
dočasnú neúčinnosť úkonu, teda pracovnoprávny úkon nebude mať po dobu pozastavenia žiadne
právne dôsledky na osobu, ktorej sa týka. Ochrana poskytnutá úradom je len dočasná a jej pokračovanie

sa viaže na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s tým, že ak sa podá takýto návrh,
ochrana trvá až do právoplatného rozhodnutia o takomto návrhu.

27. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie na to, aby súd mohol formou neodkladného opatrenia
poskytnúť navrhovateľovi ním požadovanú súdnu ochranu a uložiť povinnosť povinnej zdržať sa
vykonávania rozhodnutia o odvolaní navrhovateľa z funkcie námestníka bolo potrebné skúmať, či (po

prvé) bola daná existencia pracovnoprávneho úkonu povinnej ako zamestnávateľa voči navrhovateľovi
akozamestnancoviaoznamovateľovikriminalityači(podruhé)povinnáakozamestnávateľneosvedčila,
že takýto úkon nemá príčinnú súvislosť s oznámením zamestnanca o kriminalite/protispoločenskej
činnosti. Zároveň platí, že obe podmienky musia byť splnené kumulatívne, pretože v prípade, ak nie je
danáčoilenjednapodmienka,nemožnosúdnuochranuzamestnancoviformouneodkladnéhoopatrenia

poskytnúť.

28.Odvolacísúdjerovnakoakosúdprvejinštancietohonázoru,ženavrhovateľosvedčilvyššieuvedené
skutočnosti, teda existenciu samotného pracovnoprávneho úkonu, keďže navrhovateľom označený
pracovnoprávny úkon – odvolanie z funkcie námestníka technicko-prevádzkového úseku listom zo dňa

10.2.2025 je pracovnoprávnym úkonom povinnej, ako správne vysvetlil súd prvej inštancie (viď bod 31
odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie). Aj podľa názoru odvolacieho súdu v pracovnoprávnych
vzťahoch pod právnym úkonom treba rozumieť prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú (viď § 1 ods.
2 Zákonníka práce a § 34 Občianskeho zákonníka). Prejav vôle môže byť urobený konaním alebo

opomenutím, môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom,
čo chcel účastník prejaviť. Odvolanie z funkcie námestníka predstavuje jednostranný právny úkon
v pracovnoprávnej oblasti, ktorým povinná (zamestnávateľ) oznámil navrhovateľovi (zamestnancovi), že
nastala skutočnosť, v dôsledku ktorej má zaniknúť jeho funkcia námestníka a zároveň na tento právny
úkon sa viaže strata tejto funkcie, s ktorou sú spojené následky pre navrhovateľa, keďže nastala zmena

jeho pracovných podmienok vrátane platového ohodnotenia.

29. Správne súd prvej inštancie uzavrel, že povinná ako zamestnávateľ nepreukázala, že tento
pracovnoprávny úkon nemá príčinnú súvislosť s oznámením navrhovateľa o protispoločenskej činnosti.

30. Obrana povinnej spočívajúca v tvrdení, že k odvolaniu navrhovateľa z funkcie námestníka
malo dôjsť skôr, ako tento oznámil protispoločenskú činnosť zostala len v teoretickej rovine, keďže
túto argumentáciu nepodložila žiadnym relevantným dôkazom. Naopak navrhovateľ predložil súdu
dostatočné dôkazy, ktorými osvedčil, že k oznámeniu o protispoločenskej činnosti vo vzťahu k povinnej
došlo predtým, ako ho povinná odvolala z funkcie námestníka (viď listinný dôkaz obsiahnutý v spise na

čl. 27 označený ako Interná pošta určená pre právny odbor povinnej odosielateľom A. A. B., ktorá túto
listinu prevzala dňa 10.2.2025). Listina o odvolaní navrhovateľa z funkcie námestníka je datovaná dňom
10.2.2025, ktorú navrhovateľ odmietol toho istého dňa 10.2.2025 prevziať. Týmito listinnými dôkazmi ale
aj ním tvrdenou časovou súslednosťou jednotlivých úkonov strán sporu, ktoré na seba logicky nadväzujú
aj podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľ osvedčil ním tvrdené skutočnosti, svedčiace o potrebe

nariadiť neodkladné opatrenie.

31. Navrhovateľ tak aj podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne osvedčil základné skutočnosti
umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti jeho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana ako aj
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, keď doručením odvolania z funkcie námestníka sa

zasiahlo do jeho práv, ktoré mu vyplývajú z pracovnoprávneho vzťahu s povinnou, konkrétne z tejto
funkcie. Niet pochýb o tom, že odvolaním z funkcie námestníka vznikli aj právne následky na strane
povinného v oblasti výšky mzdy, ktorá sa týmto výrazne znížila a zároveň došlo aj k zmene náplne práce
a ďalších práv, oprávnených záujmov a povinností navrhovateľa ako zamestnanca.32. K odvolacej argumentácii povinnej, že pracovným poriadkom stanovená možnosť odvolania
navrhovateľa povinnou bez uvedenia dôvodu vylučuje diskriminačný motív na jej strane je potrebné

uviesť, že súd prvej inštancie sa s touto argumentáciou správne v napadnutom rozhodnutí vyporiadal
v bode 31 keď uviedol, že tento názor povinnej nemožno považovať za správny.

33. Úvahy súdu prvej inštancie, ktoré ho viedli k zamietnutiu návrhu v prevyšujúcej časti o zrušenie aktu
odvolania navrhovateľa z funkcie námestníka sa nestali predmetom odvolacieho prieskumu, preto na

odvolacie námietky povinnej v tomto smere odvolací súd nereaguje.

34. Správne súd prvej inštancie trvanie neodkladného opatrenia ohraničil právoplatným skončením
konania vo veci samej o určenie neplatnosti právneho úkonu – rozhodnutia povinnej o odvolaní
navrhovateľa z funkcie námestníka technicko-prevádzkového úseku zo dňa 10.2.2025 v zmysle
Antidiskriminačného zákona č. 365/2004 Z.z. a žalobcovi uložil povinnosť podať proti povinnej takúto

žalobu v určenej lehote v súlade s § 336 ods. 1, 2 C.s.p.

35. Z týchto dôvodov odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil uznesenie v napadnutom
rozsahu vrátane výroku o trovách konania ako vecne správne.

36. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
§ 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči
neúspešnej povinnej.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).