Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. september 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-8C/631/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104134802
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Sedmohradský

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1104134802.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

J. súd Bratislava IV sudcom Mgr. Vladimírom Sedmohradským v spore žalobcu: MADE BY VACULIK,

s.r.o. so sídlom Búdková 28, 811 04 Bratislava, IČO: 35 761 814, zastúpený BRICHTA & PARTNERS
s.r.o., so sídlom Grösslingová 6-8, 811 09 Bratislava, IČO: 35 740 809, proti žalovanému 1: H.. H. R., so
sídlom N. XX, XXX XXX U., správca úpadcu FASHION Sportswear SK, spol. s r.o., so sídlom Šenkvická
5, 902 01 Pezinok, IČO: 31 344 640 a žalovanému 2: J.. R. R., so sídlom Y. XX, XXX XX U., správca
úpadcu GREAT UNITED TRADING SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Obchodná 19, 811 06 Bratislava, IČO:
36 545 732, zastúpený Mgr. František Lipka, advokát, so sídlom Vajnorská 21/A, 831 01 Bratislava, IČO:
54 743 389, o ochranu autorských práv a náhradu škody,

r o z h o d o l :

I. Žalovaný 1 a žalovaný 2 sú povinní odstrániť následky neoprávneného zásahu do práv k dielu č. 1
- logotypu tvorenému vodorovne orientovaným obdĺžnikom červenej farby, ktorého rohy sú zaoblené
a strany vyduté a v ktorom je umiestnené veľké písmeno „K“ bielej farby otočené vľavo, k dielu č. 2 -
logotypu zloženému z diela č. 1 a bieleho nápisu „KENVELO“, k dielu č. 3 - logotypu zloženému z diela
č. 1 a bieleho nápisu „KIDS“, ako i ku všetkým napodobeninám diela č. 1, diela č. 2 či diela č. 3, ktoré
vznikli úpravou týchto diel alebo ich spracovaním, ktorými sa rozumejú najmä napodobeniny spočívajúce
v zrkadlovom otočení písmena „K“ či zmene farieb jednotlivých prvkov týchto diel.

Žalovaný 1 a žalovaný 2 sú preto najmä povinní stiahnuť všetky výrobky označené rozmnoženinou
či napodobeninou diela č. 1, diela č. 2 či diela č. 3 z obchodovania, stiahnuť z používania akékoľvek
reklamné a inzertné materiály a iné predmety obsahujúce rozmnoženinu či napodobeninu diela č. 1,
diela č. 2 či diela č. 3 a odstrániť všetky ďalšie predmety zobrazujúce či znázorňujúce rozmnoženinu
a či napodobeninu diela č. 1, diela č. 2 či diela č. 3 zo všetkých predajní a skladov prevádzkovaných
žalovanými alebo prevádzkovaných so súhlasom žalovaných.

II. Žalovaný 1 a žalovaný 2 sú povinní zdržať sa akéhokoľvek použitia rozmnoženín či napodobenín
diela č. 1, diela č. 2 či diela č. 3.
Žalovaný 1 a žalovaný 2 sú preto najmä povinní zdržať sa vystavovania rozmnoženín či napodobenín
diela č. 1, diela č. 2 či diela č. 3 vo výkladoch a na priečeliach predajní či skladov prevádzkovaných
žalovanými, zdržať sa sprístupňovania rozmnoženín či napodobenín diela č. 1, diela č. 2 či diela č. 3
verejnosti v elektronickej podobe prostredníctvom web stránok www.kenvelo.sk, www.kenvelokids.sk a
www.kclub.sk či akejkoľvek inej web stránky prevádzkovanej žalovanými, zdržať sa označovania svojich

výrobkov ako i výrobkov, s ktorými obchodujú rozmnoženinami či napodobeninami diela č. 1, diela č. 2
či diela č. 3 a zdržať sa šírenia diela č. 1, diela č. 2 či diela č. 3 a ich napodobenín v reklame či inzercii.
III. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 06.09.2004 sa žalobca domáhal voči
pôvodnému žalovanému, spoločnosti KENVELO SK, spol. s r.o., IČO: 31 344 640 (neskôr žalovaný

1) ochrany autorského práva k logám vytvoreným žalobcom, pričom prvým výrokom požadoval
povinnosť odstrániť následky neoprávnených zásahov do jeho práv, najmä povinnosť stiahnuť výrobky
s predmetnými logami, druhým výrokom požadoval povinnosť zdržať sa použitia rozmnoženín alebo
napodobením predmetných log a tretím výrokom požadoval zaplatenie bezdôvodného obohatenia v
sume 829.847,97 EUR (pôvodne v slovenských korunách 25.000.000,- Sk) s úrokom z omeškania vo
výške 9% od začiatku konania do zaplatenia.

2. Uznesením č.k. 8C/631/2004-336 zo dňa 27.04.2011 v znení opravného uznesenia č.k.
8C/631/2004-449 zo dňa 08.02.2012 súd na základe návrhu žalobcu pripustil, aby do konania vo
vzťahu k prvému a druhému žalobnému návrhu ako žalovaný 2 popri žalovanom 1 pristúpila spoločnosť
KENVELO Slovakia, spol. s r.o. Dôvodom na túto zmenu bola skutočnosť, že žalovaný 1 predal

tejto spoločnosti odštepný závod, vykonávajúci obchodnú činnosť žalovaného 1. Ešte predtým dňa
20.04.2006 došlo k zmene obchodného mena žalovaného 1 na FASHION Sportswear SK, spol. s r.o.
Žalovanými vo vzťahu k prvým dvom žalobným návrhom sa tak na základe uvedeného uznesenia stali
spoločnosť FASHION Sportswear SK, spol. s r.o. v prvom rade a spoločnosť KENVELO Slovakia, spol.
s r.o. v druhom rade.

3. Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XCoKR/XX/XXXX zo dňa 16.02.2012 bol na majetok
žalovaného 1 vyhlásený konkurz; stranou konania sa tak stal správca žalovaného 1 H.. H. R..

4. Uznesením č.k. 8C/631/2004-594 zo dňa 19.12.2014 súd na základe návrhu žalobcu pripustil, aby

vo vzťahu k tretiemu žalobnému návrhu z konania vystúpil žalovaný 1 a vstúpil vtedajší žalovaný 2,
a to spoločnosť KENVELO Slovakia, spol. s r.o. Dôvodom tohto rozhodnutia bola skutočnosť, že na
túto spoločnosť prešiel záväzok žalovaného 1 voči žalobcovi, nakoľko naňho prešla súvisiaca obchodná
činnosť.

5. Uznesením č.k. 8C/631/2004-1028 zo dňa 11.06.2018 súd rozhodol o pokračovaní v konaní so
žalovaným 2 ako právnym nástupcom spoločnosti KENVELO Slovakia, spol. s r.o. Dôvodom na toto
rozhodnutie bola skutočnosť, že spoločnosť KENVELO Slovakia, spol. s r.o. zanikla ku dňu 31.12.2017
v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom sa stal od 01.01.2018 žalovaný 2.

6. Podaním zo dňa 23.06.2023 žalobca informoval súd, že s účinnosťou odo dňa 04.05.2023 bol
Okresným súdom Bratislava I na žalovaného 2 vyhlásený konkurz, v dôsledku čoho bolo konanie
zo zákona konanie prerušené, nakoľko v zmysle § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a
reštrukturalizácii („ZKR“) sa vyhlásením konkurzu prerušujú všetky súdne konania, ktoré sa týkajú
majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Túto istú skutočnosť oznámil súdu podaním zo

dňa 28.06.2023 aj správca žalovaného 2 ako úpadcu J.. R. R.. Keďže zároveň správca v zmysle § 47
ods. 4 ZKR rovnakým podaním navrhol pokračovanie v konaní, súd v konaní v súlade s týmto návrhom
pokračoval a správca sa stal namiesto úpadcu stranou konania, t.j. žalovaným 2.

7. Žalobca v žalobe uviedol, že je reklamnou agentúrou. V septembri 2020 sa naňho obrátil žalovaný

1 a jeho materská spoločnosť so žiadosťou o vytvorenie komunikačnej stratégie odevnej značky
„Kenvelo“, v dôsledku čoho došlo v septembri a októbri 2020 k viacerým stretnutiam, na ktorých bolo
dohodnuté, že žalobca požadované podklady pripraví. K uzatvoreniu písomnej zmluvy nedošlo. Na
základe tejto dohody a vzhľadom na skutočnosť, že dovtedy používané logotypy žalovaného 1 - žltý
nápis „Kenvelo“ na modrom pozadí a oranžový chrt - boli farebne problematické a koncepčne rozporné,

pracovník žalobcu p. N. J. vytvoril nové logotypy žalobcu. Dňa 08.01.2001 sa konalo veľké stretnutie
zástupcov oboch strán, na ktorom žalobca predviedol výsledky svojej práce v podobe prezentácie, ktorú
žalovanému 1 odovzdal. Zúčastnené strany sa však nedohodli na prevode práv na použitie vytvorených
diel z dôvodu, že žalovaný 1 a jeho materská spoločnosť považovali navrhovanú cenu za privysokú.8. Žalovaný 1 následne bez akéhokoľvek súhlasu žalobcu upravil logotypy vytvorené žalobcom
(otočením písmena „K“ v obdĺžniku, neskôr zmenou tvaru tohto písmena) a vyrobil tovary, dekorácie
a reklamné predmety, resp. použil logotypy na celé svoje podnikanie, a teda vyhotovil rozmnoženiny

diel, napodobeniny diel a tieto verejne sprístupňoval a šíril. Tým porušil ustanovenia autorského zákona,
čím podľa žalobcu vzniklo žalobcovi právo domáhať sa odstránenia neoprávnených zásahov zo strany
žalovaného 1 podľa § 44 ods. 1 autorského zákona platného v čase porušenia práv žalobcu (zákon č.
383/1997 Z.z.), resp. § 56 ods. 1 v čase podania žaloby platného autorského zákona č. 618/2003 Z.z. a
právo domáhať sa bezdôvodného obohatenia podľa § 56 ods. 2 zákona č. 618/2003 Z.z. Žalobca sa tak

v žalobe domáhal určenia povinnosti odstrániť následky neoprávnených zásahov, zdržania sa ďalších
neoprávnených zásahov a sumy 25.000.000,- Sk ako bezdôvodného obohatenia (828.847,97 EUR).
Túto sumu zdôvodnil tým, že tržby žalovaného 1 v rokoch 2001 až 2003 mohli dosiahnuť až úroveň
1.000.000.000,- Sk (v roku 2001 boli 225.540.000,- Sk), a výdavky žalovaného 1 na tzv. „nadlinkovú“
reklamudosiahlivrokoch2001až2003spolu64.094.954,-EUR.Keďžeobjemtržiebavýškamediálnych
výdavkov sú základnými vstupnými údajmi, z ktorých sa v odvetví reklamných služieb vychádza pri

určovaní výšky licenčných poplatkov a cien reklamných služieb, tak suma 25.000.000,- Sk zodpovedá
čiastke, o ktorú sa žalovaný 1 neoprávneným využitím diel vytvorených žalobcom obohatil.

9. Neskôr žalobca v reakcii na procesnú obranu žalovaných uviedol, že rozsudok Krajského súdu v
Prahe č.k. XXC/XX/XXXX zo dňa 25.10.2004, ktorým tento súd zamietol žalobu o určení neplatnosti

zmluvy medzi spoločnosťou KENVELO CZ, s.r.o. a Z.. H. W. - I.K.P., resp. R. W., nemôže tvoriť prekážku
veci rozhodnutej pre tunajšie konanie. K tomuto konaniu uviedol, že rozsudok českého súdu vychádza
z celého radu skutkových a právnych nepresností, ktoré neboli podrobené odvolaciemu prieskumu len z
dôvodu administratívneho pochybenia českého právneho zástupcu, ktorý podal odvolanie oneskorene.
Z vecného hľadiska priložil do konania zápisnice z pojednávaní v tomto konaní, na ktorých boli vypočutí

rôzni svedkovia. Uviedol, že neexistuje žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že dielo, ktoré žalovaný 1
od roku 2001 používal, vytvoril ešte pred p. J. pre žalovaného 1 p. R. W.. Zdôraznil, že hoci žalovaný
1 tvrdí, že tieto diela používal už pred rokom 2001, na toto tvrdenie nepredložil žiadny dôkaz, pričom
reálne si prihlášky ochranných známok k týmto logotypom podal až 09.08.2001 a 10.08.2001. Vo vzťahu
k výške škody v neskoršom priebehu konania žiadal nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru

Ekonómia a manažment. Potom, ako súd jeho návrh na pojednávaní konanom dňa 04.07.2023 zamietol,
predložil do konania ako dôkaz k výške bezdôvodného obohatenia zmluvy so spoločnosťami Vitis R.,
s.r.o., Incheba, a. s., MECOM TRADE, spol. s r.o. a MECOM GROUP s.r.o. z rokov 2006 až 2009,
ktorých predmetom bolo poskytnutie licencie na grafické autorské diela, dizajn manuály k týmto dielam,
resp. obdobné služby (spolu ďalej aj „porovnateľné zmluvy“). V týchto zmluvách boli dohodnuté odplaty

vo výške 2.000.000,- Sk až 3.240.000,- Sk, z čoho žalobca vyvodil, že obvyklá odplata bola 3.200.000,-
Sk, t.j. 106.220,54 EUR. Zároveň predložil do konania doklady k služobným cestám, postprodukčným
nákladom a človeko-hodinám súvisiacich s ich vytvorením. Tieto náklady vyčíslil na 37.385,65 EUR, v
dôsledku čoho uzavrel, že istina pohľadávky predstavuje minimálne sumu 143.606,19 EUR (súčet dvoch
vyššie uvedených súm).

10. Žalovaný 1 žiadal žalobu zamietnuť. Tvrdil, že k neoprávnenému využitiu diel žalobcu nemohlo
dôjsť, nakoľko logotypy používané žalovaným 1 od roku 2001 neboli napodobeninou logotypov
prezentovanýchžalobcom,alevlastnýmautorskýmdielomspolupracovníkažalovaného1,podnikateľom
- fyzická osoba Z.. H. W. I.K.P., IČ: XXXXXXXX. Podľa žalovaného 1 vytvoril logotypy syn H. W.

p. R. W. počas roku 2000, a to na základe zmluvy o vytvorení diela uzatvorenej medzi materskou
spoločnosťou žalovaného 1, spoločnosťou KENVELO CZ, spol. s r.o., a Ing. H. W. I.K.P., resp. p. R. W.
dňa 15.02.2000. Jediný prínos práce p. J. mal podľa neho spočívať len v tom, že otočil písmeno „K“ proti
smeru štandardnej orientácie pozdĺž vertikálnej osi o 180 stupňov. Podľa žalovaného 1 bolo otázne, či
takáto triviálna geometrická manipulácia je vôbec spôsobilá byť predmetom autorskoprávnej ochrany.

Navyše, žalovaný 1 tento prvok nikdy nepoužil, takže autorské právo žalobcu porušiť nemohol.

11. V neskorších podaniach žalovaný 2 po svojom vstupe do konania argumentoval, že žalobu je
potrebné zamietnuť aj z toho dôvodu, že výsledky práce žalobcu nepodliehajú ochrane podľa autorského
zákona, keďže reklamné koncepty ani prezentácia žalobcu nie sú dielom a tak nemôžu byť predmetom

autorsko-právnej ochrany. Žalovaný 2 spochybňoval aj výšku žalovanej sumy. Uviedol, že žalobca túto
v žalobe nielenže nepodložil žiadnymi dôkazmi, ale ani neuviedol skutkové tvrdenie zdôvodňujúce
jej výšku. Sám predložil do konania dôkazy, podľa ktorých vytvorenie loga s časovo neobmedzenou
licenciou stojí približne 140,- až 200,- EUR. Potom, ako na výzvu súdu žalobca do konania predložilporovnateľné zmluvy (viď odsek 9 vyššie) podľa ktorých bola hodnota časovo neobmedzenej licencie
na využitie loga približne do 100.000,- EUR, žalovaný 2 tvrdil, že rozsah týchto zmlúv je väčší ako len
poskytnutie licencie na použitie loga. Zdôraznil, že aj z týchto zmlúv zároveň vyplýva neporovnateľne

nižší nárok, ako si žalobca uplatnil v žalobe (takmer 840.000,- EUR). Tiež uviedol, že žalobcom
požadovaný nárok na „človeko-hodiny“ vôbec nezodpovedá pôvodnej žalobe a žalobca by si ho mal
uplatniť samostatnou žalobou.

12. Žalovaný 2 v konaní taktiež spochybnil vo vzťahu k tretiemu žalobnému návrhu (vydanie

bezdôvodného obohatenia) svoju pasívnu legitimáciu. Uviedol, že žalovaný 2 nie je univerzálnym
sukcesorom spoločnosti FASHION Sportswear SK, spol. s r.o. (pôvodný žalovaný 1), a že naňho
prešli len niektoré práva a záväzky viažuce sa k časti podniku KENVELO SK, spol. s r.o. odštepný
závod, a to na základe zmluvy o predaji časti podniku. Medzi týmito právami neboli žiadne existujúce
ani potenciálne záväzky voči žalobcovi. Uvedené skutočnosti preukázal žalovaný 2 predloženým
delimitačným protokolom a zápisom o odovzdaní a prevzatí vecí. Z právneho hľadiska žalovaný 2

poukázal na znenie § 477 ods. 1 a § 479 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorých na kupujúceho
prechádzajú všetky práva a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje, a taktiež všetky práva z priemyselného
alebo iného duševného vlastníctva, ktoré sa týkajú podnikateľskej činnosti predávaného podniku.
Z uvedených dôvodov podľa žalovaného 2 tento nemôže byť pasívne legitimovaný, pretože naňho
nemohli prípadné záväzky žalovaného 1 prejsť. Žalovaný 2 nakoniec uplatnil námietku premlčania, keď

argumentoval, že ak by nárok žalobcu vznikol, tak vznikol odovzdaním prezentácie dňa 08.01.2001,
pričom podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo
mohlo uplatniť na súde. Keďže Obchodný zákonník neupravuje osobitne dĺžku premlčacej doby, riadi
sa táto § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka a je 2 roky. Žaloba tak bola podľa žalovaného 2 podaná
neskoro.

13. Súd vykonal dokazovanie nasledovnými listinnými dôkazmi predloženými stranami v konaní:
list žalobcu (ešte pod obchodným menom H. T.-CREATIVE STUDIO, s.r.o.), ktorého prílohou bola
prezentácia vo forme priložených elektronických dokumentov datovaný 12.12.2000 (č.l. 11 až 25),
pracovná zmluva medzi žalobcom a N. J. zo dňa 03.05.1999 a jej dodatok zo dňa 03.11.1999 (č.l. 26

až 27), vestník Úradu priemyselného vlastníctva 5/2004 (č.l. 28 až 29), rozsudok Krajského súdu v
Prahe č.k. 36C/35/2004 zo dňa 25.10.2004 (č.l. 52 až 60), zmluva o vytvorení diela medzi spoločnosťou
KENVELO CZ, spol. s r.o. a Ing. H. W. - I.K.P. a R. W. dňa 15.02.2000 (č.l. 81 až 82), písomné
vyhlásenie R. W. zo dňa 23.03.2004 (č.l. 83), zmluva o vzniku združenia bez právnej subjektivity
I.K.P. zo dňa 20.01.2000 (č.l. 84 až 85), výpis z registra ochranných známok k prihláške ochrannej

známky „KENVELO“ č. 1866-2001 zo strany žalobcu zo dňa 15.06.2001 (č.l. 88), záväzné objednávky
inzerciu, katalógy a produkty KENVELO zo dňa 06.02.1999, 16.04.1999 a 30.10.2000 (č.l. 95 až 101),
zápisnice z pojednávaní pred Krajským súdom v Prahe č.k. XXC/XX/XXXX zo dňa 20.09.2004 (č.l.
149 až 154), zo dňa 03.05.2004 (č.l. 155 až 158), zo dňa 12.07.2004 (č.l. 159 až 164) a zo dňa
07.06.2004 (č.l. 165 až 168), výpisy z databázy Úřadu průmyslového vlastnictví s ochrannými známkami

Kenvelo (č.l. 169 až 177), vyhlásenie Klubu reklamných agentúr Slovenska ohľadom primeranej ceny
kreatívneho konceptu komunikačnej stratégie zo dňa 14.09.2004 (č.l. 325), výpis z obchodného vestníka
potvrdzujúcim ustanovenie JUDr. H. R. za predbežného správcu spoločnosti FASHION Sportswear SK,
s.r.o. zo dňa 14.03.2011 (č.l. 334 až 335), rozhodnutie konateľa o vyčlenení obchodného majetku a
záväzkov spoločnosti FASHION Sportswear SK, spol. s r.o. zo dňa 01.09.2006 s prílohami (č.l. 346

až 437), zápis o odovzdaní a prebratí časti podniku zo dňa 01.01.2007 (č.l. 438 až 439), rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave o vyhlásení konkurzu na žalovaného 1 sp. zn. XCoKR/XX/XXXX zo dňa
16.02.2012 (č.l. 464 až 465), protokol o odovzdaní nového loga spoločnosti KENVELO CZ, spol. s r.o.
zo dňa 29.02.2000 (č.l. 617), odborné vyjadrenie H.. Z. S. zo dňa 23.07.2015 (č.l. 742 až 746), cenové
ponukynavytvorenieloga(č.l.831až836),znaleckýposudokJ..J.T.,R..č.XX/XXXXzodňa12.07.2019

(č.l. 1125 až 1152), uznesenie Okresného súdu Bratislava I o vyhlásení konkurzu na žalovaného 2
č.k. XXK/XX/XXXX-XXX zo dňa 25.04.2023 (č.l. 1357 až 1360), zmluva o zabezpečení zhotovenia
diela medzi žalobcom a spoločnosťou T. R., s.r.o. zo dňa 26.05.2006 (č.l. 1419 až 1421), zmluva o
zabezpečení zhotovenia diela medzi žalobcom a spoločnosťou Incheba, a. s. zo dňa 31.12.2006 (č.l.
1422 až 1424), licenčná zmluva o použití diel medzi žalobcom a spoločnosťou MECOM TRADE, spol. s

r.o.zodňa22.12.2008(č.l.1427až1430),licenčnézmluvyopoužitídielmedzižalobcomaspoločnosťou
MECOM GROUP s.r.o. zo dňa 23.11.2009 (č.l. 1431 až 1438), zoznam zahraničných služobných cien
z vyčíslením nákladov žalobcu (č.l. 1439 až 1469), faktúry za služby podľa uvedených zmlúv (č.l. 1490až 1496) a rôzne dôkazy o použití logotypov žalovanými (napr. č.l. 89 až 93, č.l. 102 až 107, č.l. 221
až 313, č.l. 632 až 645, č.l. 674 až 685).

14. Súd taktiež v konaní na pojednávaní dňa 10.04.2015 vypočul H. T., konateľa žalobcu (č.l. 695 až
696) a N. J., zamestnanca žalobcu (č.l. 696 až 697).

15. Súd pre vyššiu zrozumiteľnosť a prehľadnosť rozsudku na tomto mieste uvádza relevantné logá:

a) logá, ktoré podľa žalobcu vytvoril N.:

b) logá, ktoré podľa žalovaných vytvoril R. W. (zachytené len čiernobielo):

c) logá, ktoré reálne používali podľa žalobcu žalovaní:

16. Pred rozhodovaním vo veci samej sa súd vysporiadal s námietkou absencie pasívnej legitimácie
žalovaného 2 vo vzťahu k tretiemu žalovanému výroku, t.j. vo vzťahu k žalovanej sume bezdôvodného
obohatenia. Žalovaný 2 v konaní opakovanie namietal svoju pasívnu legitimáciu tvrdiac, že prípadná
pohľadávka žalobcu nemohla na žalovaného 2 prejsť. Žalovaný 2 vznikol pôvodne ako spoločnosť
KENVELO Slovakia, spol. s r.o. zápisom do Obchodného registra dňa 11.07.2006 a nebol univerzálnym

sukcesorom žalovaného 1, ale naň prešli len niektoré práva viažuce sa k podniku KENVELO SK, spol. s
r.o. - odštepný závod, a to tie, ktoré boli uvedené v delimitačnom protokole, ktorý bol súčasťou Zmluvy o
predaji časti podniku medzi spoločnosťami FASHION Sportswear SK, spol. s r.o. a KENVELO Slovakia,
spol. s r.o. Keďže medzi týmito právami a povinnosťami neboli žiadne existujúce ani potenciálne záväzky
voči žalobcovi, nie je podľa žalovaného 2 tento pasívne legitimovaný v spore o vydanie bezdôvodného

obohatenia, nakoľko sa nemohol na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť.

17. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že vo veci zmeny žalovaného pri treťom žalobnom návrhu bolo
právoplatne rozhodnuté uznesením č.k. 8C/631/2004-594 zo dňa 19.12.2004, kde súd jednoznačne
a zrozumiteľne uviedol, že z predložených dôkazov je zrejmé, že na odštepný závod prešla

všetka obchodná činnosť súvisiaca s obchodnou značkou KENVELO a používanie pre značku
charakteristického loga v podobe písmena „K“ bezprostredne súviselo práve s činnosťou odštepného
závodu, pričom tento odštepný závod bol následne zmluvou o predaji časti podniku prevedený na
žalovaného 2 (v tom čase pod obchodným menom KENVELO Slovakia, spol. s r.o). Predajom
odštepného závodu v zmysle § 479 ods. 1 Obchodného zákonníka prešli na kupujúceho aj všetky

práva vyplývajúce z priemyselného a iného duševného vlastníctva, teda aj všetky potenciálne nároky
tretích osôb vyplývajúce z autorských práv. Proti tomuto uzneseniu sa žalovaný 2 neodvolal a uznesenie
tak nadobudlo právoplatnosť, v dôsledku čoho je v konaní o právnom nástupníctve žalovaného 2
právoplatne rozhodnuté. Žalovaný 2 neskôr síce v konaní tvrdil, v zmluve o prevode časti podniku z roku
2006 je v čl. 3 bod 1 uvedené, že súčasťou prevádzanej časti podniku nie sú žiadne nehnuteľnosti, ani

práva z duševného vlastníctva, avšak túto zmluvu ako dôkaz do konania nepredložil a z predloženého
rozhodnutia konateľa spoločnosti (č.l. 346 až 347) ani zo zápisu o odovzdaní a prevzatí časti podniku
(č.l. 438 až 439) táto skutočnosť nevyplýva. Súd zároveň dodáva, že v prípade záväzku na plnenie
z bezdôvodného obohatenia nejde len o právo vyplývajúce z autorského práva, ale aj o majetkové
právo žalobcu. Súd uvádza, že je pochopiteľné, že akékoľvek záväzky žalovaných voči žalobcovi neboli

obsiahnuté v zmluve o predaji časti podniku, nakoľko ich žalovaní neuznávajú. Táto skutočnosť však
nemávplyvnato,žepohľadávkaoprávnenéhozbezdôvodnéhoobohatenia,t.j.majetkovéprávožalobcu
vyplývajúca z porušenia práv duševného vlastníctva, pri predaji podniku prechádza spolu ostatnými
právami a povinnosťami vzťahujúcimi sa na obchodnú činnosť.

18. Súd sa ďalej vysporiadal s námietkami žalovaných týkajúcich sa spôsobilosti predloženej práce
p. J. byť predmetom ochrany autorského práva, a teda predmetom súdneho konania v tejto veci.
Žalovaní v priebehu konania veľmi rôznorodo argumentovali, že dielo údajne vytvorené p. J. nie je
spôsobilébyťpredmetomautorskéhopráva,nakoľkonejdeaniografické,aniožiadneinédielo.Rovnako
argumentovali, že predmetom autorského práva nemôže byť ani prezentácia predložená žalobcom

na stretnutí dňa 08.01.2001. Súd sa s týmito námietkami nestotožnil a pokladá za jednoznačné, že
predmetom žaloby je ochrana autorského práva ku grafickému dielu, a to bez ohľadu na to, či ide o
„logo“, alebo „logotyp“ (t.j. logo, zahŕňajúce text alebo písmená).19. Z vykonaného dokazovania je podľa názoru súdu zrejmé, že v prípade loga, resp. logotypu, o ktorom
tvrdil žalobca, že ho vytvoril p. J., ako aj v prípade loga, o ktorom tvrdili žalovaní, že ho vytvoril p. W., ide
jednoznačne o logá, t.j. grafické diela, ktoré podliehali ochrane podľa § 6 v rokoch 2000 až 2001 platného

autorského zákona č. 383/1997 Z.z., a rovnako podlieha ochrane dodnes podľa § 3 ods. 1 súčasného
autorského zákona č. 185/2015 Z.z. Na posúdenie tejto otázky podľa názoru súdu nie sú potrebné
odborné znalosti; súd pokladá za všeobecne známu skutočnosť, že logo ako grafické dielo je jedinečným
výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora vnímateľným zmyslami, a to bez ohľadu na jeho podobu,
obsah, kvalitu, účel, formu jeho vyjadrenia alebo mieru jeho dokončenia, a teda je dielom v zmysle

súčasnéhoautorskéhozákona(arovnakobolodielomvzmyslepredchádzajúcejprávnejúpravy).Snahu
spochybniť túto skutočnosť zo strany žalovaných v niektorých fázach konania pokladal súd za účelovú.

20. Súd pri posudzovaní tejto otázky vychádzal aj zo znaleckého posudku J.. J. T., PhD. č. XX/XXXX zo
dňa 12.07.2019, ktorý v súlade s § 209 ods. 1 CSP preložil do konania žalovaný 2 (č.l. 1125 až 1152).
K tomuto posudku súd uvádza, že bral do úvahy iba vecné odborné závery znalca z neho, nakoľko

znalec v posudku hodnotil aj skutkové okolnosti, hodnotenie ktorých mu neprináleží, resp. vychádzal zo
skutočností, ktoré nie sú preukázané. Znalec v posudku vychádzal zo skutočnosti tvrdených žalovaným
2, resp. p. R. W., že dielo R. W. bolo reálne vyhotovené v roku 2000 a to skôr, ako dielo N. J., čo
je z pohľadu súdu špekulatívna premisa a súd sa s ňou na základe vykonaného dokazovania (viď
odseky 30 až 32 nižšie) nestotožnil. Znalec zároveň vychádzajúc výlučne z podkladov poskytnutých mu

žalovaným 2 hodnotil aj dodržanie či nedodržanie požiadaviek žalovaného 1 pri vytváraní loga zo strany
žalobcu, čo bolo (vzhľadom na to, že vychádzal z neoverených informácií) úplne nad rámec znaleckého
dokazovania. Súd teda nebral do úvahy akékoľvek závery znalca, ktoré vychádzali z týchto chybných
predpokladov. Na druhej strane súd pokladal za relevantné závery znalca, v ktorých sa znalec vyjadroval
výlučne k odbornej stránke, t.j. keď hodnotil, či v danom prípade ide o autorské dielo, resp. porovnával

vzájomný vzťah dvoch diel.
21. Pokiaľ ide o odborné otázky, znalec vo svojich záveroch (str. 15 až 16 znaleckého posudku)
potvrdil, že v prípade loga vytvoreného R. W. možno hovoriť o pôvodnom diele, pretože bolo vytvorené
individuálnou tvorivou činnosťou autora. Taktiež uviedol, že prípade loga spoločnosti Kenvelo, ktoré
predložil žalovanému žalobca, možno hovoriť v zmysle § 8 autorského zákona o spracovaní pôvodného

diela s tým, že takto nedošlo k vzniku nového diela, keďže podstatné znaky pôvodného riešenia R.
W. zostali zachované. Nakoniec znalec zhodnotil, že úkon N., zamestnanca žalobcu, ktorý spočíval vo
vodorovnom otočení písmena „K“, nemožno považovať za výsledok tvorivej činnosti.

22. Z uvedených tvrdení znalca súd pokladal za preukázané, že bez ohľadu na to, či bolo skôr vytvorené

dielop.W.alebodielop.J.,idevprípadeobochografickédielo,ktorépodliehaochranepodľaautorského
zákona (to z nich, ktoré bolo vytvorené skôr). Rovnako je z tvrdení znalca zrejmé, že jedno z týchto diel je
dielom pôvodným a druhé je jeho spracovaním, pričom toto spracovanie nevytvára nové dielo, nakoľko
otočenie písmena „K“, resp. iné drobné úpravy nie sú dostatočnou duševnou činnosťou na vytvorenie
nového loga. Z pohľadu súdu pritom nie je podstatné, že znalec pokladal za pôvodné dielo to, ktoré

vytvoril p. W., podstatné sú výlučne jeho odborné závery. Ako súd uviedol vyššie, znalec vychádzal z
predpokladu, že pôvodným dielom (keďže predpokladal, že bolo fyzicky skôr vytvorené) je dielo p. W.,
avšak ak by tento predpoklad neplatil, je podľa súdu zo znaleckého posudku zrejmé, že závery znalca
by platili aj naopak - t.j. že dielo p. J. je originálnym grafickým dielom podliehajúcim ochrane podľa
autorského zákona a dielo p. W. jeho napodobeninou.

23. Súd tak pokladal za preukázané, že predmetom sporu je porušovanie autorských práv ku grafickému
dielu - logu, resp. logotypu, pričom takéto dielo podlieha ochrane podľa všetkých znení autorských
zákonov od vzniku diela až dodnes.

24. Rovnako súd pokladá za preukázané, že pri vzájomnom vzťahu medzi dielom, o ktorom tvrdil
žalobca,žehovytvorilp.J.,akoajdiela,oktoromtvrdiližalovaní,žehovytvorilp.W.,ideonapodobeninu
jedného diela druhým. Túto skutočnosť pokladá súd vzhľadom na podobnosť oboch diel za laicky
rozpoznateľnú, pričom zároveň bola táto skutočnosť potvrdená znalcom. Súd teda uzatvára, že dielo p.
J. a dielo p. W. sú celkom zjavne natoľko podobné, že je zrejmé, že jedno dielo vychádza z druhého a

je tak napodobeninou (spracovaním) pôvodného diela. Z pohľadu súdu tak v prípade jedného z dvoch
vyššie uvedených diel ide o originálne dielo, a v prípade druhého o jeho napodobeninu; úlohou súdu tak
ostalo z dokazovania určiť, ktoré dielo je originálne a zasluhuje ochranu podľa autorského zákona.25. Súd teda skúmal autorstvo diela. Ak je uvedené vyššie, žalobca tvrdil, že dielo vytvoril jeho
zamestnanec N. J. na jeseň 2020 a bolo prvýkrát prezentované žalovanému 1 na stretnutí dňa
08.01.2021. Žalovaní naopak tvrdili, že logo vytvoril na základe zmluvy R. W. začiatkom roka 2000,

pričom následne ho žalovaný 1 používal ešte pred prezentáciou zo strany žalobcu.

26. V konaní bol dňa 10.04.2015 vypočutý p. N. J. (č.l. 696 až 697). Tento svedok uviedol, že bol
v roku 2000 jedným z hlavných kreatívnych pracovníkov žalobcu, a bol zodpovedný za kampaň pre
spoločnosť KENVELO. Bol oboznámený s dovtedajším logami používanými touto značkou, čo bol nápis

KENVELO a zobrazený chrt v modrožltej farbe. Jeho snahou bolo vytvoriť jednoduché a zapamätateľné
logo. Písmeno K pokladal za hlavný identifikátor značky. Toto písmeno otočil, a umiestnil ho do skosenej
elipsy,abytobolozaujímavé.Písmenozvolilčierne,pozadiečervené,dorobilktomucelélogoavymyslel
aj spojenie „Kenvelo every wear“. Následne klienta nezískali, avšak všimli si, že firma začala prerábať
predajne, pričom využili jeho návrhy. Z loga otočili „K“ a použili jeho typografiu aj farebnosť, slogan
zmenili na „Kenvelo anywhere“. Svedok poprel, že by bol v čase tvorby loga oboznámený s prácou p.

W.; zo strany žalovaného 1 im bolo poskytnuté len logo s chrtom. Videl pritom katalógy firmy a predajne
firmy, a žiadne logá podobné ako on sám vymyslel, resp. aké mal vymyslieť p. W., v danom čase
Kenvelo nepoužívalo a ani mu nebolo prezentované. P. J. ešte predtým vypovedal aj dňa 12.07.2004
pred Krajským súdom v Prahe (č.l. 153 až 154), kde bola jeho výpoveď v podstate totožná.

27. V konaní bol dňa 10.04.2015 taktiež vypočutý Mgr. H. T., jediný spoločník a konateľ žalobcu
(č.l. 695 až 696). V roku 2000 boli ako žalobca oslovení žalovaným 1, aby vypracovali komunikačnú
stratégiu a nové logo. Dovtedy žalovaný 1 používal modrožltý nápis Kenvelo a chrta. Na základe toho
vypracovali nové logo a komunikačnú stratégiu, pričom toto odprezentovali žalovanému 1 na stretnutí
dňa 08.01.2001 v Prahe. Zo správania klienta pochopili, že je spokojný, na základe čoho predložili

kalkuláciu. Následne zistili, že klient akceptoval logo aj komunikačný štýl, a s malými odchýlkami ich
začal používať, avšak bez dohody so žalobcom. K p. W. svedok uviedol, že ho prvý raz videl až na
pojednávaní pred českým súdom, pričom v čase prípravy prezentácie nemali od žalovaného 1 žiadne
podklady podobné ich finálnemu návrhu, pričom vychádzali aj z rešeršu trhu. Boli si vedomí len chrta a
modrožltého loga, stratégia bola podľa ich názoru chaotická. J.. T. vypovedal aj pred Krajským súdom

v Prahe (č.l. 153 až 154), kde okrem už uvedeného vylúčil, že by bol na stretnutí dňa 08.01.2001
upozornený, že obdobné logo už žalovaný 1 používa, resp. že na ňom pracuje, a uviedol, že žalovaný
1 iba uvažoval o použití samostatného písmena „K“. Ďalej uviedol, že nikdy pred prezentáciou nevidel
žiadne logo firmy KENVELO, ktoré by malo oddelené písmeno „K“, alebo by bolo čierno-červené. Taktiež
uviedol, že nevie, odkiaľ dospel p. F. Z. k sume 450.000,- dolárov, nakoľko oni predložili cenové ponuky

za rôzne krajiny, pričom za Českú republiku to bolo 20.000,- dolárov.

28. Pri dokazovaní súd vychádzal aj z výpovede R. W. pred Krajským súdom v Prahe (č.l. 167 až 168). P.
Tylk v tejto výpovedi uviedol, že so spoločnosťou Kenvelo začal spolupracovať v roku 1998. Prekvapilo
ho, že táto firma nemá grafickú prezentáciu, tak v rámci spolupráce s ňou vytvoril nové logo písmeno „K“,

pričom jeho autorská práca spočívala vo vložení písmena „K“ do obdĺžnika, vo farebnom prevedení loga
a taktiež v dodanom manuáli k použitiu loga. Toto logo bolo jeho pôvodný nápad, nikto mu ho nezadal,
použil ho prvý raz koncom roka 1999 alebo na začiatku roka 2000. Od Kenvela dostával mesačné
odmeny. Čo sa týka zmluvy z 15.02.2000, z jeho hľadiska ani nebola potrebná, vznikla na popud firmy
Kenvelo.

29. Tvrdenia p. W. podporila taktiež vo svojej výpovedi pred Krajským súdom v Prahe zamestnankyňa
žalovaného 1 p. M. N. (č.l. 151). Táto uviedla, že logotypy vytvoril p. W. a spoločnosť ich začala používať
niekedy na začiatku roku 2000. Bola prítomná na stretnutí so žalobcom dňa 08.01.2001, a na tomto
stretnutí malo vyjsť najavo, že logo prezentované p. T. za žalobcu je veľmi podobné, ako už žalovaný

1 používal, takže návrh žalobcu nebol využitý. Rovnaké skutočnosti tvrdil vo svojej výpovedi aj p. F. G.
Z. (č.l. 152), ktorý uviedol, že on osobne p. T. na stretnutí oznámil, že rovnaký nápad ako žalobca už
má aj žalovaný 1 a pracuje na ňom. Od spolupráce so žalobcom ho okrem iného odradila cena, nakoľko
žalobca spomenul sumu 450.000,- dolárov. Tvorbu loga zo strany p. W. potvrdil vo svoje výpovedi pred
Krajským súdom v Prahe aj p. L. D. F. (č.l. 160).

30. Na základe vykonaného dokazovania prišiel súd k jednoznačnému záveru, že autorom diela je
N. J., a teda autorské práva k dielu (sporným logám, resp. logotypom) má žalobca. Súd v prvom
rade poukazuje na nezrovnalosti týkajúce sa samotnej zmluvy o vytvorení diela medzi spoločnosťou
KENVELO CZ, spol. s r.o. a Ing. H. W. - I.K.P. a R. W. dňa 15.02.2000 (č.l. 81 až 82). Táto zmluvaje formulovaná tak, že má ísť o dielo, ktoré má p. R. W. ešte len vytvoriť, čo je ale v priamom
rozpore s výpoveďou p. R. W., ktorý v konaní pred Krajským súdom v Prahe uviedol, že zmluva bola
podpisovaná dodatočne, a dielo vytvoril sám a iniciatívne. Ďalej súd konštatuje, že zo žiadneho dôkazu

predloženého žalovanými nebolo možné preukázať, že už období od marca 2000, kedy mal údajne p.
R. W. odovzdať svoje dielo spoločnosti KENVELO CZ, až do januára 2001, kedy došlo k prezentácii
diela žalobcu na stretnutí so žalovaným 1, by bolo toto dielo, resp. takéto logo zo strany žalovaného 1
používané. Žalovanými predložené objednávky a ich prílohy z rokov 1999 až 2000 žiadnym spôsobom
nepreukazovali, že už v tom čase by žalovaný 1 používal logo, ktoré je predmetom sporu v tomto konaní.

V prípade, ak by toto logo používané bolo, je súd toho názoru, že by v prípade tak veľkej spoločnosti,
akou bol v danom čase žalovaný 1, nemal byť najmenší problém preukázať používanie tohto loga v
rozsahu, v akom bolo používanie tohto loga preukázané od marca 2001 a neskôr.

31. Z pohľadu súdu však tvrdenia žalovaných najmä nedávajú zmysel v celkovom kontexte komunikácie
so žalobcom. Ak by žalovaný 1 začiatkom roka 2000 bol sám (prostredníctvom p. W.) vytvoril nové

logo, resp. logotyp, ktoré by následne začal aj používať, nedávalo by žiadny zmysel, aby s cieľom
(okrem iného) vytvorenia nového loga a grafickej prezentácie oslovoval žalobcu, resp. iné spoločnosti.
Tvrdenie žalovaných, že žalovaný 1 na stretnutí dňa so žalobcom dňa 08.01.2001 vlastne zistil, že
rovnaké (podobné) logo už žalovaný 1 vytvoril interne, a teda vlastne takéto logo nepotrebuje, nedávajú
z pohľadu súdu žiadny zmysel, a teda ich súd vyhodnotil ako nedôveryhodné. Navyše, v prípade, ak by

p. R. W. skutočne už začiatkom roka 2000 vytvoril ním tvrdené logo, a napriek tomu by mal žalovaný
1 záujem o novú komunikačnú stratégiu, resp. ďalšie nové logo, nedáva žiadny zmysel, aby logo p.
W. nebolo medzi tými, s ktorými bol žalobca oboznámený v čase vzniku spolupráce medzi žalobcom
a žalovaným 1 v septembri 2000. Ak by žalovaný 1 logo vytvorené p. W. už v roku 2000 využíval, je
úplne vylúčené, aby o tom žalobca od septembra 2000 až do januára 2001 nemal žiadnu vedomosť,

a až na stretnutí 08.01.2001 by sa od zástupcov žalovaného 1 dozvedel o existencii takéhoto loga.
Celý zmysel spolupráce medzi žalobcom a žalovaným 1 mal byť v tom, že dôjde k zjednoteniu grafickej
prezentácie žalovaného 1, ktorý dovtedy používal viacero rôznych nekonzistentných log. Súd dospel k
záveru, že tvrdenia žalovaných ohľadom vytvorenia loga zo strany p. W. a jeho používania žalovaným
1 pred prezentáciou zo strany žalobcu sú nedôveryhodné a vnútorne nekonzistentné.

32. Súd mal nakoniec z dokazovania za preukázané, že prihlášky k ochranným známkam na logá údajne
vytvorené p. W. podala materská spoločnosť žalovaného 1 na český Úřad průmyslového vlastnictví až
dňa 09.08.2001, resp. 10.08.2001 (č.l. 176 až 177). Aj táto skutočnosť potvrdzuje, že je mimoriadne
nepravdepodobné, že by p. W. vytvoril toto logo ako pôvodné autorské dielo už začiatkom roka 2000,

a že by ho v tom čase žalovaný 1 používal.

33. Na základe uvedených skutočností dospel súd k záveru, že prvým autorom prezentovaných log a
logotypov bol p. J. resp. žalobca. Ako už súd uviedol vyššie, keďže zároveň pokladá za nesporné, že
logá a logotypy používané žalovanými od roku 2001 sú napodobeninou log a logotypov navrhnutých p.

J., dospel k záveru, že žalovaní použitím týchto log a logotypov, resp. tohto diela porušili autorské práva
žalobcu, a žalobca má právo na ich ochranu v zmysle § 44 ods. 1 zákona č. 383/1997 Z.z., v zmysle §
56 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z.z., resp. v zmysle § 58 súčasného autorského zákona č. 185/2015 Z.z.

34. Na okraj súd uvádza, že argument žalovaných, že v danom prípade ide o prekážku veci rozhodnutej

z dôvodu, že Krajský súd v Prahe právoplatným rozsudkom v konaní sp. zn. 36C/35/2004 zo dňa
25.10.2004 rozhodol, že zmluva o dielo uzatvorená medzi spoločnosťou KENVELO CZ, s.r.o. a Ing.
H. W. - I.K.P. a R. W. je neplatná, pokladá súd za irelevantný. Rozhodnutia českého súdu nemôžu
predstavovať prekážku veci rozhodnutej pre slovenský súd, a nie sú ani pre slovenské súdy právne
záväzné, ale najmä v danom prípade bolo rozhodnuté výlučne o zamietnutí žaloby o neplatnosť zmluvy,

pričom formálna platnosť alebo neplatnosť tejto zmluvy je pre konanie na tunajšom súde irelevantná.
Ako súd uvádza vyššie, na základe vykonaného dokazovania pokladal za zrejmé, že dielo vytvoril N. J.
pre žalobcu, a v dôsledku toho je nepodstatné, či a kedy došlo k uzatvorenie zmluvy medzi materskou
spoločnosťou žalovaného 1 a p. W. - súd pokladá za preukázané, že p. W. dielo, o ktorom žalovaní
tvrdia, že jeho vytvorenie časovo predchádzalo vytvoreniu diela p. J., nevytvoril.

XX. Súd tak pristúpil k posúdeniu jednotlivých žalobných návrhov. V konaní nebolo sporné, že dielo
žalobcu žalovaný 1 a neskôr žalovaní používali a používajú (sporné bolo, len kto dielo vytvoril, resp. či
v prípade loga používaného žalovaným 1 ide o napodobeninu originálneho diela žalobcu). Používaniediela a jeho napodobenín (spracovania) zo strany žalovaných od roku 2001 bolo navyše v konaní
preukázané mnohými dôkazmi vo forme fotografií.

36. V zmysle § 58 ods. 1 písm. b), c) a f) autorského zákona č. 185/2015 Z.z má autor, do ktorého
práva sa neoprávnene zasiahlo, právo domáhať sa najmä zákazu ohrozenia svojho práva, zákazu
neoprávneného zásahu do svojho práva, a rovnako má nárok na odstránenie následkov zásahu do
práva, a to zničením neoprávnene vyhotovenej rozmnoženiny diela alebo napodobeniny diela, jej
stiahnutím z obehu alebo iného použitia. Obdobná úprava bola obsiahnutá aj v predchádzajúcich

autorských zákonoch. Keďže žalobca v prvých dvoch žalobných návrhoch požadoval odstrániť následky
neoprávnených zásahov k ním vytvoreným logám, a to stiahnutím všetkých výrobkov, ktoré tieto logá
obsahujú, z predajní a skladov žalovaných, resp. stiahnutia reklamných a inzertných materiálov a
webových stránok, čo podľa názoru súdu zodpovedá zákonnej úprave ochrany autorského práva
v zmysle citovaných ustanovení, súd prvým a druhým výrokom tohto rozsudku v tejto časti žalobe
vyhovel. Súd zároveň uvádza, že hoci žalobca požadoval tieto určovacie výroky najprv výlučne vo

vzťahu k žalovanému 1, a následne osobitne voči žalovanému 2 (čomu súd vyhovel uznesením č.k.
8C/631/2004-336 zo dňa 27.04.2011), súd vo výroku tohto rozsudku spojil požadovaný žalobný návrh do
spoločného výroku voči obom žalovaným, nakoľko na samostatné výroky vo vzťahu k obom žalovaným
nevideldôvod.Takýtopostupsúdujevsúlades§216ods.1CSP,podľaktoréhojesúdviazanýžalobným
návrhom; viazanosť žalobným návrhom však neznamená, že súd musí žalobný návrh doslovne prevziať.

37. Súd následne posudzoval tretí nárok žalobcu na zaplatenie sumy bezdôvodného obohatenia.
V zmysle § 451 Občianskeho zákonníka platí, že kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. V zmysle § 458a Občianskeho zákonníka ak pri porušení alebo ohrození práva
duševného vlastníctva nemožno určiť bezdôvodné obohatenie inak, na určenie peňažnej náhrady sa

primerane použije ustanovenie § 442a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia pri
porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva, ktoré môže byť predmetom licenčnej zmluvy, sa
výška náhrady škody, ak ju nemožno určiť inak, určí najmenej vo výške odmeny, ktorá by za získanie
takej licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do tohto práva; to sa primerane vzťahuje
aj na práva duševného vlastníctva, ktoré môžu byť predmetom prevodu. Keďže autorské práva na

použitie loga môžu byť predmetom licenčnej zmluvy, súd by pri určení výšky bezdôvodného obohatenia
postupoval podľa vyššie uvedených ustanovení.

38. Súd sa však v prvom rade vysporiadal s námietkou premlčania vznesenou žalovaným 2 a dospel
k záveru, že táto je dôvodná. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo na vydanie

plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že
došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. V danom prípade súd nemal z
vykonaného dokazovania pochybnosti o tom, že nárok žalobcu bol premlčaný, nakoľko sa o uvedených
skutočnostiach dozvedel viac ako dva roky pred podaním žaloby.

39. Pre rozhodovanie súdu bolo v prvom rade nevyhnutné ustáliť moment vzniku bezdôvodného
obohatenia. Tento moment nebol zo žaloby zrejmý, nakoľko žalobca v konaní dlhodobo nejasne
zdôvodňoval vznik bezdôvodného obohatenia a jeho rozsah. Rovnako zo žaloby nebolo zrejmé, či
toto bezdôvodné obohatenie vniklo podľa žalobcu jednorazovo alebo vznikalo dlhodobo. Súd však
dospel k záveru, že bezdôvodné obohatenie mohlo v danom prípade vzniknúť len jednorazovo, a

to v momente prvého neoprávneného zásahu do autorských práv žalobcu, t.j. v momente použitia
loga vytvoreného žalobcom (resp. jeho napodobeniny) zo strany žalovaného 1. Žalobca v konaní
vzhľadom na dôkaznú núdzu z jeho strany podaním doručeným súdu dňa 28.10.2015 navrhol, aby
výška bezdôvodného obohatenia bola určená znaleckým posudkom znalca z odboru ekonómia a
manažment. Súd nariadenie tohto znaleckého posudku pôvodne zvažoval, avšak následne dospel k

záveru, že jeho nariadenie by nebolo dôvodné a hospodárne, nakoľko žalobca je podľa vlastných
vyjadrení veľkou reklamnou agentúrou, ktorá obdobné zákazky ako túto pre žalovaného 1 realizovala
bežne. Zo strany žalobcu tak bolo jednoducho možné do konania predložiť porovnateľné zákazky, a
na základe týchto aj zo strany súdu určiť oprávnenú výšku bezdôvodného obohatenia. Žalobca na
takúto výzvu súdu reagoval predložením porovnateľných zmlúv. Z týchto zmlúv je zrejmé, že štandardom

pri uzatváraní licenčných zmlúv v porovnateľnom čase bola jednorazová úhrada (prípadne úhrada
vo viacerých splátkach) licenčného poplatku za použitie loga, resp. komunikačnej stratégie, pričom
po zaplatení tohto jednorazového licenčného poplatku boli klienti žalobcu oprávnení navrhnuté logá
využívaťvdohodnutomrozsahu,atospravidlačasovoneobmedzene.Súdtedapokladázanesporné,žeodmena za vytvorenie loga a autorské práva na jeho používanie je štandardne jednorazová a je splatná v
čase dohody medzi stranami. Analogicky tak platí, že ak k dohode nedôjde, a dôjde zo strany zákazníka
k neoprávnenému zásahu do autorských práv jednostranným použitím loga, tak nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia spočívajúceho vo výške licenčného poplatku, ktorý by inak porušujúca strana
musela uhradiť, vzniká jednorazovo v momente prvého porušenia autorského práva, t.j. v momente
prvého neoprávneného použitia príslušného loga.

40. Keďže žaloba bola podaná dňa 06.09.2004, súd vzhľadom na dvojročnú premlčaciu lehotu podľa §

107 ods. 1 Občianskeho zákonníka skúmal, či sa žalobca o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedel
v dvojročnej lehote pred týmto dátumom, alebo skôr. Už zo samotnej žaloby súd pokladá za zjavné,
že o neoprávnených zásahoch sa musel žalobca dozvedieť skôr, nakoľko už v žalobe žalobca uvádza,
že neoprávnené zásahy a zmeny predajní žalovaného 1 začali už v marci 2001. Je tak mimoriadne
nepravdepodobné, že by si žalobca tieto zásahy všimol až v septembri 2002, resp. neskôr. Skoršie
zistenie skutočnosti, že žalovaný 1 neoprávnene zasahuje do autorských práv žalobcu je však v konaní

aj jednoznačne preukázané, a to z výpisu z registra ochranných známok k prihláške ochrannej známky
„KENVELO“č.1866-2001zostranyžalobcuzodňa15.06.2001(č.l.88).Ztohtovýpisujepreukázané,že
žalobca si už dňa 15.06.2001 podal prihlášku na registráciu slovnej ochrannej známky „KENVELO“, čo
súd pokladá za dostatočný dôkaz, že už v danom čase si bol žalobca vedomý neoprávnených zásahov
žalovaného 1 do svojich autorských práv, a chcel sa voči týmto zásahom brániť. Je pritom bez významu,

že tento zvolený spôsob ochrany (prihlásenie ochrannej známky) z pohľadu súdu nedával zmysel a bol
zároveň neúspešný, keďže prihláška bola zamietnutá. Súd tak uzatvára, že je nesporné, že žalobca sa
o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil, dozvedel najneskôr
dňa 15.06.2001. Jeho právo na plnenie z bezdôvodného obohatenia tak bolo v zmysle § 107 ods. 1
Občianskeho zákonníka v čase podania žaloby dňa 06.09.2004 už premlčané.

41. Keďže v zmysle § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
veriteľovi právo priznať, a táto podmienka bola zo strany žalovaného 2 splnená, súd žalobu v časti
priznania nároku na plnenie z bezdôvodného obohatenia tretím výrokom tohto rozsudku zamietol. Súd
tak ďalej neskúmal, aká by bola výška prípadného nároku na toto plnenie.

42. Ako vyplýva z odseku 40 vyššie, súd v konaní zamietol návrh žalobcu na vykonanie znaleckého
dokazovania vo vzťahu k výške bezdôvodného obohatenia znalcom z odboru Ekonómia a manažment.
Dôvody na tento postup sú uvedené vyššie, pričom vzhľadom na uplatnenú a súdom akceptovanú
námietku premlčania nároku žalobcu by vykonanie tohto dôkazu nebolo hospodárne ani preto, že

súd výšku nároku žalobcu nepreukazoval. Súd rovnako nevykonal ďalšie dokazovanie nariadením
znaleckého dokazovania ohľadom posudzovania autorských diel, ktoré v konaní zvažoval, nakoľko
dospel k záveru, že na posúdenie skutočnosti, či ide v prípade sporného loga o grafické dielo
podliehajúce ochrane autorských práv, resp. skutočnosti, či v prípade vzťahu medzi logami p. W. a p. J.
ide o originál a napodobeninu (spracovanie) nie sú potrebné vedecké poznatky, resp. že posudok znalca

J.. T. je na posúdenie tejto skutočnosti dostatočným podkladom - a to v prospech žalobcu, hoci posudok
tohto znalca ako súkromný predložil do konania žalovaný 2.

43. Súd považuje za potrebné sa ešte krátko vyjadriť k okolnostiam predloženia porovnateľných zmlúv
do konania. Súd sa stotožňuje s výhradami žalovaného 2, že tieto boli do konania predložené neskoro,

resp. že žalobca ani pri podaní žaloby, ani následne dlhodobo nepredložil relevantné dôkazy k výške
žalobného návrhu. Súd však zohľadnil, že v roku 2015 žalobca navrhol ako dôkaz vyššie uvedený
znalecký posudok, ktorý mal byť vypracovaný znalcom z odboru Ekonómia a manažment. Súd tento
návrh v danom čase neodmietol, ale zároveň ani vo veci nerozhodol, a od tohto času sa žalobca
mohol oprávnene domnievať, že tento dôkaz bude v konaní vykonaný. Keďže následne súd v roku

2023 oznámil žalobcovi, že tento dôkaz nevykoná, bolo by podľa názoru súdu v rozpore s právom na
spravodlivý proces žalobcu, ak by súd neumožnil žalobcovi predložiť alternatívne dôkazy. Preto súd
žalobcom predložené porovnateľné zmluvy ako dôkaz v konaní vykonal.

44. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd postupoval podľa § 255 ods. 1 CSP, v

zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, resp. podľa
§ 255 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého možno trovy nepriznať žiadnej strane, ak majú strany úspech vo
veci čiastočný. Vzhľadom na previazanosť rôznych nárokov v konaní súd hodnotil úspech oboch strán
komplexne. Pokiaľ ide o prvé dva nároky vyplývajúce z porušenia autorského práva, v týchto bol v plnejmiere úspešný žalobca, nakoľko žalovaní neoprávnene zasiahli do jeho autorských práv, pričom zároveň
išlo o veľmi podstatný zásah. Pokiaľ ide o právo na vydanie bezdôvodného obohatenia požadované
tretím nárokom, v tejto časti konania boli plne úspešní žalovaní. Súd je toho názoru, že tieto časti konania

nemusia mať nevyhnutne rovnakú váhu, a vedel by si predstaviť priznanie aspoň čiastočného nároku
na trovy konania žalobcovi (či už v zmysle § 255 ods. 1 CSP alebo za použitia § 257 CSP). Súd však
k takémuto kroku nepristúpil, a to s ohľadom na skutočnosť, že v žalobe požadovaná suma takmer
830.000,- EUR bola od začiatku konania celkom zjavne neprimeraná, žalobca ju žiadnym relevantným
spôsobom nezdôvodnil, a keď tak na konci konania spravil, odôvodnil iba nárok na rádovo nižšiu sumu

- menej ako 150.000,- EUR (ako vyplýva z vyššie uvedeného, dôvodnosť tohto nároku súd neskúmal).
Súd tak vychádzal z toho, že úspech oboch strán v konaní sa nedá presne určiť, avšak je porovnateľný
a preto v zmysle § 255 ods. 2 CSP vyslovil, že na náhradu trov konania nemá právo žiadna strana.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 CSP), ktoré je možné podať v lehote 15 dní od jeho
doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z., Exekučný poriadok).