Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. máj 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 8T/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120010130
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Majerník
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7120010130.37

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Majerníka a prísediacich A.
B. C. a A. D. D. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.05.2024 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

1. A. E. F. G., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom H., G.
I. XXXX/X,
X. J. I., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom H., K. XXXX/XX,
X. L. C., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom H., M. XXX/XX,
4. N. I., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom H., M. XXX/X

uznávajú sa vinnými, že

1. obžalovaní L. C. a N. I. v H. na presne nezistenom mieste, dňa 10.01.2017, v čase o 07.45 hod, po
predchádzajúcej vzájomnej dohode medzi obžalovanými oznámil obžalovaný N. I. telefonicky z tel. č.
XXXX XXX XXX na linku 158 operačného strediska H. H., že na košickom súde je bomba, nech trpia
tí, čo mi to spravili a mobilný telefón odhodil do rieky Hornád, v dôsledku čoho došlo k evakuácii osôb
z budovy súdu, pričom následným vykonaním pyrotechnickej prehliadky na H. D. F. H. O. P. D. H. J.,

H. J. a Košice - okolie existencia nástražného výbušného systému nebola potvrdená, čím takto svojim
konaním spôsobili vážne znepokojenie obyvateľstva daného miesta a aj vážnu poruchu v činnosti súdov
a spôsobili tak H. D. F. H., P. D. H. J., P. D. H. J. O. P. D. H.- P. škodu v celkovej výške 14.776,01 EUR
a E. F. D. škodu v súvislosti s výjazdmi príslušníkov K. B. D. O. G. B. D. v celkovej výške 677,44 EUR

2. obžalovaní A. E. F. G. a J. I. v H. na presne nezistenom mieste nachádzajúcom sa pri rieke Hornád,
na poľnej ceste medzi obcami Q. O. H. R. K., dňa 11.09.2018, v čase o 08.05 hod, po predchádzajúcej

vzájomnej dohode medzi obžalovanými a odovzdaní telefónu s inštrukciami, čo má v telefonáte urobiť,
obžalovaným A. E. F. G. obžalovanému J. I. u neho doma, oznámil obžalovaný J. I. telefonicky na
linku operátora integrovaného záchranného systému č. 112 z mobilného telefónu s J.: XXX XXX XXX
XXX XXX, že na súde je bomba a mobilný telefón rozbil a odhodil do rieky Hornád, v dôsledku čoho
došlo k evakuácii osôb z budov H. D. F. H., P. D. H. J., H. J., H. - P., E., S., N., D. R. F. a budovy
Obchodného registra P. D. H. J. na ulici S. I. XX F. H., pričom následným vykonaním pyrotechnickej

prehliadky na súdoch existencia nástražného výbušného systému nebola potvrdená, čím takto svojim
konaním spôsobili vážne znepokojenie obyvateľstva daných miest a aj vážnu poruchu v činnosti súdov
a spôsobili tak H. D. F. H., P. D. H. J., P. D. H. J. O. P. D. H.- P. škodu v celkovej výške 13.601,04 EUR,
P. D. S. škodu vo výške 659,14 EUR, P. D. E. vo výške 1.155,68 EUR, P. D. N. škodu vo výške 1.111,46
EUR, P. D. D. R. F. škodu v presne nezistenej výške, E. F. D. škodu v súvislosti s výjazdmi príslušníkov
K. B. D. O. G. B. D. v celkovej výške 877,87 EUR3. obžalovaní A. E. F. G. a J. I. v H. na presne nezistenom mieste nachádzajúcom sa pri N. K., na
poľnej ceste nachádzajúcej sa za mestskou časťou H. - H., dňa 11.10.2018, v čase o 08.44 hod, po
predchádzajúcej vzájomnej dohode medzi obžalovanými a odovzdaní telefónu s inštrukciami, čo má

v telefonáte urobiť, obžalovaným A. E. F. G. obžalovanému J. I. u neho doma, oznámil obžalovaný J.
I. telefonicky na linku operátora integrovaného záchranného systému č. 112 z mobilného telefónu zn.
D. čiernej farby s IMEI: XXX XXX XXX XXX XXX bez SIM karty, že na D. F. H. O. F. G. je bomba,
následne odovzdal mobilný telefón P. A. E. F. G., ktorý ho rozbil a odhodil do rieky K., v dôsledku čoho
došlo k evakuácii osôb z budov H. D. F. H., P. D. H. J., H. J., H. - P., H. D. F. G. O. P. D. G., pričom

následným vykonaním pyrotechnickej prehliadky na súdoch existencia nástražného výbušného systému
nebola potvrdená, čím takto svojim konaním spôsobili vážne znepokojenie obyvateľstva daných miest
a aj vážnu poruchu v činnosti súdov a spôsobili tak H. D. F. H., P. D. H. J., P. D. H. J. O. P. D. H.- P.
škodu v celkovej výške 12.857,65 EUR, P. D. G. škodu vo výške 3.832,99 EUR, H. D. F. G. škodu vo
výške 2.583,92 EUR a E. F. D. škodu v súvislosti s výjazdmi príslušníkov K. B. D. O. G. B. D. v celkovej
výške 849,98 EUR,

teda

obžalovaní L. C. a N. I. v bode 1/ rozsudku a obžalovaní A. E. F. G. a J. I. v bodoch 2/ a 3/ rozsudku
spoločným konaním po predchádzajúcej vzájomnej dohode, úmyselne spôsobili nebezpečenstvo

vážneho znepokojenia obyvateľstva tým, že oznámili štátnemu orgánu poplašnú správu, ktorá bola
nepravdivá a úmyselne tak spôsobili vážnu poruchu v činnosti štátneho orgánu,

čím spáchali

zločin šírenia poplašnej správy formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 361 odsek 1, odsek 2, odsek
3 písmeno b/ Trestného zákona, obžalovaní A. E. F. G. a J. I. ako pokračujúci zločin

za to im ukladá:

Obžalovanému N. I. podľa § 361 odsek 3 Trestného zákona, § 38 odseky 2, 3 Trestného zákona (§36
písmená j/, l/, n/ Trestného zákona), § 39 odsek 4 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 2
(dvoch) rokov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Obžalovanému A. E. F. G. podľa § 361 odsek 3 Trestného zákona, § 38 odseky 2, 3 Trestného zákona,
(§36 písmeno j/ Trestného zákona), § 39 odsek 1 Trestného zákona, § 39 odsek 3 písmeno e/ Trestného

zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu vo výmere 2 (dvoch) rokov.

U obžalovaného L. C. podľa § 44 Trestného zákona upúšťa od uloženia súhrnného trestu, nakoľko trest
uložený skorším rozsudkom P. D. H., D. B. XX/XXX/XXXX zo dňa 06.09.2018, v spojení s rozsudkom H.
D. F. G., D. B. XXX/XX/XXXX zo dňa 07.05.2019 pokladá na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa
za dostatočný.

U obžalovaného J. I. podľa § 44 Trestného zákona upúšťa od uloženia súhrnného trestu, nakoľko trest
uložený skorším rozsudkom P. D. H. J., D. B. XX/XX/XXXX zo dňa 06.07.2020 pokladá na ochranu
spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku ukladá obžalovaným L. C., nar. XX.XX.XXXX a N. I., nar.
XX.XX.XXXX povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne
- H. D. F. H., D. D. T. XX, H., IČO: XXX XXX XX škodu vo výške 6.205,62 EUR (šesťtisícdvestopäť
eur šesťdesiatdva centov),- E. D. H., D. D. T. XX, H., IČO: XXX XXX XX škodu vo výške 8.570,39 EUR
(osemtisícpäťstosedemdesiat eur tridsaťdeväť centov),
- E. F. D. N., U. G. H., D. D. H. X, H. škodu vo výške 677,44 EUR (šesťstosedemdesiatsedem eur

štyridsaťštyri centov).

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku ukladá obžalovaným A. E. F. G., nar. XX.XX.XXXX a J. I., nar.
XX.XX.XXXX povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne
- H. D. F. H., D. D. T. XX, H., IČO: XXX XXX XX škodu vo výške 10.597,91 EUR /11.09.2018 - 5.327,99

EUR + 11.10.2018- 5269,92/ (desaťtisícpäťstodeväťdesiatsedem eur deväťdesiatjeden centov),
- E. D. H., D. D. T. XX, H., IČO: XXX XXX XX škodu vo výške 15.860,78 EUR /11.09.2018 - 8.273,05
EUR +11.10.2018 7.587,73 EUR/ (pätnásťtisícosemstošesťdesiat eur sedemdesiat osem centov),
- P. D. S., D. D. R. E. XXX/X, S., IČO: XXX XXX XX škodu vo výške 659,14 EUR
(šesťstopäťdesiatdeväť eur štrnásť centov)
- P. D. E., D. D. R. D. XX, E., IČO: XXX XXX XX škodu vo výške 1.155,68 EUR (tisícstopäťdesiatpäť

eur šesťdesiatosem centov),
- P. D. N., D. D. R. X. E. X, N., IČO: XXX XXX XX škodu vo výške 1.111,46 EUR (tisícstojedenásť
eur štyridsaťšesť centov),
- H. D. F. G., D. D. K. XX, G., IČO: XXX XXX XX škodu vo výške 2583,92 EUR
(dvetisícpäťstoosemdesiattri eur deväťdesiatdva centov),

- P. D. G., D. D. V. X, G., IČO: XXX XXX XX škodu vo výške 3.832,99 EUR (tritisícosemstotridsaťdva
eur deväťdesiatdeväť centov),
- E. F. D. N., U. G. H., D. D. H. X, H. škodu vo výške 1.333,95 EUR /11.09.2018 - 877,87 EUR+
11.10.2018 – 456,08 EUR/ (tisíctristotridsaťtri eur deväťdesiatpäť centov),
- E. F. D. N., U. G. G., so sídlom T. X, G. škodu vo výške 393,90 EUR (tristodeväťdesiattri eur

deväťdesiat centov).

II.

Podľa § 285 písmeno c/ Trestného poriadku obžalovaného E. E., nar. XX.XX. XXXX v H., trvale bytom

H., W. XXX/X,

spod skutkov v bode 1 a 2 obžaloby prokurátorky P. G. H. J., sp. zn. XXX XXX/XX/XXXX podanej dňa
24.01.2020 právne kvalifikovaných ako zločin šírenia poplašnej správy formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 k § 361 odsek 1, odsek 2, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom

skutkovom základe,

ž e

1. obžalovaní E. E., L. C. a N. I. v H. na presne nezistenom mieste, dňa 10.01.2017, v čase o 07.45

hod, po predchádzajúcej vzájomnej dohode s obžalovaným E. E. a L. C., ku ktorej došlo v Košiciach
na parkovisku pred K. U. dňa 09.01.2017 v čase okolo 22.00 hod., kedy obžalovaný E. E. odovzdal
obžalovanému L. C. biely dotykový mobilný telefón nezistenej značky spolu so SIM kartou, aby oznámili,
že na súde v H. je bomba, nakoľko v ten deň sa malo o 09.00 hod. uskutočniť hlavné pojednávanie v
trestnej veci na P. D. H.- P. pod sp.zn. XX/XX/XXXX, ktoré nechcel, aby prebehlo, oznámil obžalovaný

N. I. telefonicky z tel. č. XXXX XXX XXX na linku 158 operačného strediska H. H., že na košickom súde
je bomba, nech trpia tí, čo mi to spravili a mobilný telefón odhodil do rieky K., v dôsledku čoho došlo k
evakuácii osôb z budovy súdu, pričom následným vykonaním pyrotechnickej prehliadky na H. D. F. H. O.
P. D. H. J., H. J. a H. - P. existencia nástražného výbušného systému nebola potvrdená, čím takto svojim
konaním spôsobili vážne znepokojenie obyvateľstva daného miesta a aj vážnu poruchu v činnosti súdov

a spôsobili tak H. D. F. H., P. D. H. J., P. D. H. J. O. P. D. H.- P. škodu v celkovej výške 14.776,01 EUR
a E. F. D. škodu v súvislosti s výjazdmi príslušníkov K. B. D. O. G. B. D. v celkovej výške 677,44 EUR,

2. obžalovaní E. E., A. E. F. G. a J. I.
v H. na presne nezistenom mieste nachádzajúcom sa pri rieke Hornád, na poľnej ceste medzi obcami Q.

O. H. R. K., dňa 11.09.2018, v čase o 08.05 hod, po predchádzajúcej vzájomnej dohode s obžalovaným
E. E. a A. E. F. G., ku ktorej došlo tým spôsobom, že obžalovaný E. E. požiadal z Ústavu na výkon
väzby obžalovaného A. E. F. G., aby odovzdal odkaz obžalovanému J. I., že má dňa 11.09.2018 ráno
do 09.00 hod. zavolať, že na súde je bomba, nakoľko v ten deň mal mať hlavné pojednávanie v trestnejveci vedenej na P. D. H. J., následne na čo obžalovaný A. E. F. G. navštívil obžalovaného J. I. u
neho doma, kde mu okrem požiadavky od obžalovaného E. odovzdal aj mobilný telefón, z ktorého má
zavolať a inštrukciami, čo má po telefonáte urobiť, oznámil obžalovaný J. I. telefonicky na linku operátora

integrovaného záchranného systému č. 112 z mobilného telefónu s IMEI: XXX XXX XXX XXX XXX že
na súde je bomba a mobilný telefón rozbil a odhodil do rieky Hornád, v dôsledku čoho došlo k evakuácii
osôb z budov H. D. H., P. D. H. J., H. J., H. - P., E., S., N., D. R. F. a budovy Obchodného registra
P. D. H. J. na ulici S. I. XX F. H., pričom následným vykonaním pyrotechnickej prehliadky na súdoch
existencianástražnéhovýbušnéhosystémunebolapotvrdená,čímtaktosvojimkonanímspôsobilivážne

znepokojenie obyvateľstva daných miest a aj vážnu poruchu v činnosti súdov a spôsobili tak H. D. F.
H., P. D. H. J., P. D. H. J. O. P. D. H.- P. škodu v celkovej výške 13.601,04 EUR, P. D. F. S. škodu vo
výške 659,14 EUR, P. D. E. vo výške 1.155,68 EUR, P. D. N. škodu vo výške 1.111,46 EUR, P. D. D.
R. F. škodu v presne nezistenej výške E. F. D. škodu v súvislosti s výjazdmi príslušníkov K. B. D. a G.
B. D. v celkovej výške 877,87 EUR

v H. na presne nezistenom mieste nachádzajúcom sa pri N. K., na poľnej ceste nachádzajúcej sa za
mestskou časťou H. - H., dňa 11.10.2018, v čase o 08.44 hod, po predchádzajúcej vzájomnej dohode
s obžalovaným E. E. a A. E. F. G., ku ktorej došlo tým spôsobom, že obžalovaný E. E. požiadal z Ústavu
navýkonväzbyobžalovanéhoA.E.F.G.,abyodovzdalodkazobžalovanémuJ.I.,žemádňa11.10.2018
ráno do 09.00 hod. zavolať, že na súde v H. O. G. je bomba z dôvodu zmarenia súdneho pojednávania

a zabezpečenia účasti jeho obhajkyne na výsluchu utajeného svedka v trestnej veci vedenej pod ČVS:
G./R., následne na čo obžalovaný A. E. F. G. navštívil obžalovaného J. I. u neho doma, kde mu okrem
požiadavky od obžalovaného E. odovzdal aj mobilný telefón, z ktorého má zavolať a inštrukciami, čo má
po telefonáte urobiť, oznámil obžalovaný J. I. telefonicky na linku operátora integrovaného záchranného
systému č. 112 z mobilného telefónu zn. D. čiernej farby s IMEI: XXX XXX XXX XXX XXX bez SIM karty,

že na súde v H. O. G. je bomba, následne odovzdal mobilný telefón obžalovanému A. E. F. G., ktorý ho
rozbil a odhodil do rieky Hornád, v dôsledku čoho došlo k evakuácii osôb z budov H. D. H., P. D. H. J.,
H. J., H. - P., H. D. F. G. O. P. D. G., pričom následným vykonaním pyrotechnickej prehliadky na súdoch
existencianástražnéhovýbušnéhosystémunebolapotvrdená,čímtaktosvojimkonanímspôsobilivážne
znepokojenie obyvateľstva daných miest a aj vážnu poruchu v činnosti súdov a spôsobili tak H. D. F. H.,

P. D. H. J., P. D. H. J. O. P. D. H.- P. škodu v celkovej výške 12.857,65 EUR, P. D. G. škodu vo výške
3.832,99 EUR, H. D. G. škodu vo výške 2.583,92 EUR a E. F. D. škodu v súvislosti s výjazdmi G. K. B.
D. O. G. B. D. v celkovej výške 849,98 EUR,

oslobodzuje

nakoľko nebolo dokázané, že skutky spáchal obžalovaný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka P. G. H. J. na obžalovaných podala obžalobu pre zločin šírenia poplašnej správy formou
spolupáchateľstva podľa § 20 k § 361 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona.

V prejednávanej veci napadla obžaloba na tunajší súd v roku 2020, pričom z objektívnych dôvodov
došlo k zmenám v zložení senátu, kde po dotaze predsedu senátu na hlavnom pojednávaní obžalovaný
E. predniesol, že nesúhlasí so zmenou v zložení senátu, konajúci súd v súlade s §277a Trestného
poriadku vykonal hlavné pojednávanie znova. Postup podľa § 257 sa na novom hlavnom pojednávaní

nevykonal. Vyhlásenie obžalovaných I. a I. podľa § 257 ods. 1 alebo 2 urobené na predchádzajúcom
hlavnom pojednávaní, ako aj uznesenia súdu podľa § 257 ods. 7 a 8 vyhlásené na predchádzajúcom
hlavnom pojednávaní si zachovali svoje účinky aj na novom hlavnom pojednávaní. Obžalovaní I. a I.
na hlavnom pojednávaní pred súdom vyhlásili, že sú vinní zo spáchania žalovaného skutku. Súd položil
obžalovaným nasledovné otázky a to či rozumeli, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu im kladie za vinu,

či boli ako obžalovaní poučení o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či im bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohli radiť o spôsobe obhajoby, či rozumeli právnej
kvalifikácii skutku ako trestného činu, či bol oboznámení s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje
zatrestnýčinkladenýimzavinuačisadobrovoľnepriznaliauznalivinuzaspáchanýskutok.Obžalovaní
na všetky vyššie uvedené otázky odpovedali kladne.Súd prijal ich vyhlásenie, keďže bolo dostatočne podporené dôkazmi zabezpečenými v prípravnom
konaní (výpoveďami svedkov, listinnými dôkazmi, či inými vo veci vykonaným dôkazmi), ako aj kladnými
odpoveďami obžalovaných na otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. poriadku a

súhlasným stanoviskom prokurátora.

Súd na hlavnom pojednávaní ohľadne viny ostatných obžalovaných, resp. nároku na náhradu škody, či
trestov u jednotlivých obžalovaných vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných, svedkov, listinnými
dôkazmi, ich oboznamovaním, oboznámením obrazovo-zvukových záznamov a oboznámením vecného

dôkazu.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný L. C. odmietol vypovedať. Vzhľadom na túto skutočnosť prítomná
prokurátorkanavrhlačítaťjehovýpoveďzprípravnéhokonaniazodňa12.2.2019(č.l.213–221),zktorej
vyplýva, že toho dňa vo večerných hodinách bol v herni spolu s I., ktorého prezývajú „X.“. Zavolal mu E.
s tým, že sa ho opýtal, kde je. Následne sa telefonicky dohodli, že E. príde na parkovisko pred herňu,

kde sa mali spolu stretnúť. Pri stretnutí im E. mal povedať, že nech zavolajú na políciu, že na súde
je bomba. C. odmietol volať. Povedal, nech volá I.. E. len povedal, že nech zavolajú o 7.00 hod. ráno
a obratom dal C. biely dotykový telefón neznámej značky. Po odchode E. sa obaja odobrali naspäť do
herne a niekedy pred 7.00 hod. ráno sa I. vybral von. Vrátil sa asi po pol hodine s tým, že volal na políciu
a nahlásil bombu na súde a môžu ísť preč. Tiež mu povedal, že telefón odhodil do N. K.. Po otázke

vyšetrovateľa C. uviedol, že išlo o biely dotykový telefón so SIM kartou. I. mal volať na číslo 158 okolo
7.05 až 7.10 hod. S osobou J. I. sa pozná asi 2 alebo 3 roky. Vedel o tom, že I. chytili s E. za drogovú
trestnú činnosť. Tiež vedel, že I. volal dvakrát na súd, že je tam bomba. Sám I. mu to povedal, že E.
mu poslal taký odkaz cez G., ktorého prezývajú „F.“. I. mu povedal, že bol za ním G., ktorý mu doniesol
odkaz od E., aby nahlásil bombu, pričom I. mu tiež povedal, že tak urobil a nahlásil bombu. Malo to byť

niekedy v auguste alebo septembri minulého roku (t. j. 2018), nevie presne, vie len, že dvakrát volal. I.
tiež povedal, že telefóny zabezpečil G. a že keď E. po ňom niečo chce, pošle odkaz po G.. E. pozná asi
5 alebo 6 rokov, sú kamaráti. E. s G. majú dobrý vzťah, sú rodina a G. ho dokonca aj zastupoval vo veci,
v ktorej je E. S. vo výkone trestu odňatia slobody. O tom, aký vzťah majú G. a I. sa vyjadriť nevedel.
Na otázku, nech sa vyjadrí kedy a čo konkrétne mu povedal I., C. odpovedal v tom zmysle, že išiel na

súd spolu so D. K. v trestnej veci E.. Keď prišli pred budovu súdu, táto už bola opáskovaná. V ten deň
večer sa stretli s I., ktorý mu povedal, že to on volal, že v ten deň sa stretol s G. a ten mu povedal, nech
zavolá. Telefóny patrili G.. Mali to byť jeho „staré“ telefóny. C. uviedol, že E. z väzby zasielal odkazy po
G.. Tak mu to uviedol I.. Správy tiež zasielal cez svoju družku „H.“. C. následne po kladení otázok zo
strany obhajkyne uvádzal, že I. mu hovoril, že keď hodil telefón do vody, mal tam byť ľad, musela byť

zima. Mala to byť zima v roku 2017. Tiež uvádza, že užíval drogy - pervitín a marihuanu, v súčasnosti
však užíva už pomenej. Teraz nie je pod vplyvom drog.

Rovnako tak ako obžalovaný C., aj obžalovaný N. I. odmietol vypovedať, preto bola na hlavnom
pojednávaní na návrh prokurátorky prečítaná výpoveď z prípravného konania zo dňa 6.5.2019 (č. l. 205

– 212), z ktorej vyplývajú rovnaké skutočnosti, ako z výpovede C.. I. naviac len popísal, akým spôsobom
mal nahlásiť bombu. Išiel na žltej Y. smerom na D. R. A.. Na štvorprúdovke zastavil niekde pri zábradlí,
vystúpil z auta, zavolal, že na súde je bomba a odhodil telefón do N. K.. Dodal, že to ľutuje a toho času
častejšie užíval pervitín, tak asi preto to urobil. Mal volať z bieleho dotykového telefónu na číslo 158. Nie
je si istý, či v ňom bola SIM karta. E. pozná asi 4 roky a zoznámil ho s ním C.. Stretával sa s ním občas,

keď išiel v piatok do mesta, alebo keď si od neho potreboval požičať peniaze. Nebol s ním v častom
kontakte. G. nepozná. Asi ho pozná len z počutia pod prezývkou „Veno“ a má to byť advokát a bratranec
E.. Raz potreboval advokáta a E. mu povedal, že má bratranca advokáta, ale nestretol sa s ním. Viac
uviesť nevedel. K osobe W. C. I. uviedol, že je jeho kmotor. Poznajú sa veľmi dobre a od malička, keďže
obaja bývajú v T.. I. pozná asi 2 roky. Robili spolu biletárov. To, že I. mal nahlásiť bombu na súde, sa

dozvedelažnapolícii.I.vypovedal,žetelefónmalmaťC.odE.akeďI.išielvolať,vypýtalsitelefónodC..

Z výpovede J. I. z prípravného konania zo dňa 12.2.2019 (č. l. 188 – 197) vyplýva, že sa k týmto skutkom
priznal. Na presný dátum si s odstupom času nepamätal, ale začalo to tým, že G. ho oslovil s tým, že
E. chce, aby ráno pred 8.00 hod. zavolal na linku č. 112 a nahlásil bombu na súde v H.. S G. sa mal

stretnúťvkaviarni,ktorúnazývalG.„D.“,kdemumalG.povedať,žeE.poňomchcel,abynahlásilbombu
na súde v H.. G. mu odovzdal biely dotykový telefón a povedal mu, že keď zavolá, má telefón rozbiť
a odhodiť do K. R. E. H.. Na druhý deň ráno tak urobil. Potom druhýkrát, vtedy G. prišiel k nemu domov
s rovnakou požiadavkou. Následne išli G. a I., každý osobitným motorovým vozidlom, smerom k E. H.– H. k novostavbám. Po príchode na miesto I. presadol do auta k G. a išli spolu ďalej po poľnej ceste
k mŕtvemu ramenu K.. Tam mu G. dal biely dotykový telefón značky D. a povedal mu, nech zavolá na
č. 112, že na súde v Košiciach a Prešove je bomba. Po uskutočnení telefonátu odovzdal telefón naspäť

G., ktorý ho rozbil o kameň a odhodil do vody. Spolu s E. sú obvinení z drogovej trestnej činnosti. Ocitli
sa v situácii, že keď I. prepúšťali zo zadržania, pretože mal byť stíhaný na slobode a E. brali do väzby,
E. mu stihol povedať, aby robil tak, aby mu bol nápomocný. Tieto skutky robil pre E. z obavy o svoj život
a zdravie. G. v tom mal figurovať len ako sprostredkovateľ. K časovému obdobiu, kedy mal I. G. požiadať
o telefonát I. uvádza, že druhýkrát to malo byť niekedy v októbri 2018 a prvýkrát asi mesiac predtým.

Obidva skutky sa stali v roku 2018. K telefónu uvádza, že malo ísť o biely dotykový telefón nezistenej
značky. Zabezpečil ho G.. Odkiaľ ho G. vzal, uviesť nevedel. Telefón bol bez SIM karty a G. mu uviedol,
že telefón je „čistý“. V prípade prvého skutku v kaviarni „D.“ mal G. I. povedať, že E. od neho chce, aby
zajtra ráno zavolal na č. 112 a nahlásil na súde bombu. Mal tak urobiť nasledujúci deň ráno pred 8.00
hod. a má ísť niekde mimo H. a potom má telefón rozbiť a odhodiť do vody. Bombu mal nahlásiť kvôli
tomu, pretože E. mal mať toho dňa pojednávanie. V prípade druhého skutku mala byť nahlásená bomba

preto, pretože toho času mala mať právna zástupkyňa E. súbežne pojednávania (kolíziu) F. G. O. F. H.
a tým pádom sa nemohla zúčastniť pojednávania F. H.. F. G. mala byť prítomná na výsluchu utajeného
svedka. Dodal, že v prípade druhého skutku po uskutočnení telefonátu G. niekomu zavolal s tým, že
skutok sa stal. G. tak mal urobiť 5 až 10 minút po nahlásení bomby I.. Hovor trval maximálne 30 sekúnd.
Okrem tohto mal E. cez G. po I. chcieť aj iné veci, napr. aby na seba „zobral“ „sáčky“ s drogami a pod.

Odkazy dostával aj od E. družky H.. Potvrdil, že G. má prezývku „F.“. To, že I. nahlásil bombu, o tom
vedel G., E. a H.. Jej to povedal G.. I. to povedal K. a C..

Obžalovaný F. G. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že on s týmto skutkom nemá nič spoločné
a vylučuje, aby ho niekto o takúto vec požiadal, aby niekomu poskytol telefón, čo sa podľa jeho slov

aj preukázalo, alebo aby on niekoho nahováral na takúto vec, alebo aby sa zúčastňoval takejto veci.
O telefonátoch, že na súde je bomba sa dozvedel pri výsluchoch od OČTK. I. nepozná vôbec, C. O. I.
pozná. Videli sa možno štyri až päť krát v živote. S E. sú bratranci. G. pár krát požičiaval peniaze I. keď
mu povedal, že ho otec vyhodil z domu, že má malého syna a má problémy existenčného charakteru.
Nešlo o veľa peňazí, boli to zanedbateľné sumy. Nemá tušenie z akého dôvodu ho ostatní obžalovaní

označili za prostredníka medzi E. a nimi. Podľa jeho názoru ho takto označil I.. Jasne mu povedal, že
mu peniaze poskytovať nebude, čím malo dôjsť k menšej kontroverzii a jemu sa to nepáčilo. Toto malo
byť jeho motiváciou. E. navštevoval vo väzbe relatívne často, presne rovnako často ako navštevoval
aj iných ľudí.

F. G. využil svoje právo podľa § 271 ods. 1 Trestného poriadku a vyjadril sa v súhrne k vykonanému
dokazovaniu formou čítania z vlastných poznámok v tom zmysle, že v prvom prípade, on toho dňa s I.
nebol a skutku sa fyzicky nezúčastnil. Upozornil, že toho dňa mal mať E. pojednávanie. Pri druhom
prípade kedy E. pojednávanie nemal, sa mal podľa obžaloby nelogicky zúčastniť tohto skutku a dokonca
mal vyťukať telefónne číslo na mobil, čomu nerozumie a mal podať telefón I., ktorý mal nahlásiť bombu.

V tento deň, ale pán E. pojednávanie nemal. Poukázal na rozpory – farba telefónu bola najprv označená
ako biela a po nájdení telefónu sa zistilo, že tento je čierny. Ani jeden z telefónov, ktoré boli použité pri
týchto skutkoch neboli jeho, neboli na neho evidované, ani na jeho firmu. Pri domovej prehliadne mu boli
nájdené telefóny, avšak ani s jedným z nich nebol spáchaný trestný čin. Ďalej v prípade druhého skutku,
keď bolo uvedené, že A. Y. mala mať pojednávanie v G. bolo po preverení skutočností zistené, že toho

dňa nemala mať pojednávanie nikde na Slovensku. Tiež poukazuje na telefonát medzi ním a A. Y. v deň
druhého skutku, že si na to I. spomenul až po ukázaní výpisu hovorov zo strany OČTK. Poukazuje na
intenzitu hovorov medzi ním a A. Y.. K jeho prítomnosti v katastrálnom Z. E. H. – H. obžalovaný uvádza,
že je o ňom všeobecne známe, že sa chodí na toto miesto otužovať už asi 15 rokov. Kúpe sa 3 až 4
krát za deň.

Obžalovaný E. E. sa stotožňuje s výpoveďou G.. Sám však uviedol, že trestný čin nespáchal a cíti sa byť
nevinný. Nikoho počas právnych porád nežiadal, ani žiadnym iným spôsobom nikomu neodkázal, aby
nahlásilinasúdebombu.Takýtoskutoksanikdynestal.Právneporadysatýkaliinejtrestnejveci,ktorása
pojednáva až dodnes. Požiadať bratranca o spáchanie trestného činu by si nedovolil vo vzťahu k svojej

vlastnej rodine. Nekontaktoval ani pána C., ani pána I.. Nekontaktoval ani pána I.. Do tej doby, kým nebol
vzatý do väzby ho videl možno 3 krát v živote. Nemali dôvod komunikovať. Videl ho v spoločnosti C., ktorí
sú údajne rodina, alebo v inom blízkom vzťahu. C. ani I. nekontaktoval. Vtedy boli kamaráti. Stretávali
sa pravidelne 5 krát do týždňa, ale boli aj týždne, kedy sa nevideli vôbec. Takto utužovali kamarátskevzťahy. V kasíne E. U. neodovzdal telefón so SIM kartou on. Má vedomosť o tom, že G. požičiaval
ostatným spoluobžalovaným peniaze, mali to byť drobné na cigarety. Okrem obhajkyne a G. ho vo väzbe
navštevovala jeho rodina, mama, sestra, dcéra a vtedajšia partnerka H.. Na otázku prokurátora, že vo

svojej skoršej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že výpovede spoluobvinených boli vynútené
od OČTK, tak či v tomto kontexte využil nejaké procesné prostriedky proti tomuto postupu E. odpovedal,
že si nespomína, či niečo také realizovali, nakoľko po tomto incidente sa dostal do kolúznej väzby a bolo
ťažké sa sústrediť na právne úkony v podmienkach kolúznej väzby, keďže nemá právnické vzdelanie.
Odkedy je na slobode bol v kontakte s policajnou inšpekciou. Jedná sa o viacerých príslušníkov NAKA,

kde bol kontaktovaný s tým, že oni majú podozrenia voči konkrétnym osobám, že mali ovplyvňovať
trestné konania aj v iných prípadoch. To, že v konaní P. D. H. – P. sp. zn. XX/XX/XXXX mal mať
pojednávanie, keď bola nahlásená bomba, si takto nepamätá. Dnes sa s ostatnými spoluobžalovanými
nestretávajú vôbec. Obžalovaný E. poukazuje na rozpor vo výpovedi I. O. C., ktorí spoločne tvrdia, že
I. odišiel sám, C. zostal vo vnútri, načo následne mal I. oznámiť, že na súde je bomba.

Z výpovede J. C. z prípravného konania zo dňa 9.4.2019 (č. l. 369 - 374) vyplýva, že svedok k týmto
skutkom nevedel nič. O tom, že malo byť volané na súdy sa v minulosti dozvedel od [. R., ktorý mu
povedal, že zo SIM karty, ktorá bola vedená na jeho meno niekto volal na súd, že tam je bomba. [.
R. mu povedal, že bol na fonoskopii, kde mali porovnávať jeho hlas. Svedok uvádza, že u neho bola
vykonaná domová prehliadka, pri ktorej všetky telefóny a SIM karty dobrovoľne vydal. E. pozná už

dlho, sú kamaráti. Stretávajú sa sporadicky, väčšinou náhodne v podniku alebo niekde vonku. Spoločné
aktivity nemali. G. nepozná. O I. vie, že robil vyhadzovača, poznajú sa asi 10 rokov, sú kamaráti.
Spoločné aktivity tiež nemali. C. pozná asi 15 rokov, sú kamaráti, občas spolu chodili na diskotéky. Ďalšie
aktivity spolu nemali. I. nepozná. Osobu s prezývkou „X.“ pozná asi 10 rokov, sú kamaráti, ide o C.
kamaráta. Nemali spoločné aktivity. [. R. pozná od detstva, boli kamaráti, no ich cesty sa rozišli, po tom,

keď [. R. povedal na polícii, že SIM karty sú u neho. Nevie o tom, že sa volalo na tiesňovú linku a bola na
súde nahlásená bomba, vie len, že [. R. povyberal milión kariet pre milión ľudí a tie buď porozdával, alebo
popredával. Číslo, z ktorého sa malo volať na tiesňovú linku, nepoužíval. [. R. mu v minulosti, niekedy
v roku 2016, dal asi 20 SIM kariet. Dával mu ich postupne po menších množstvách sám iniciatívne, C.
ich od neho nepýtal. Používal len 4 karty, ostatné má doma zabalené. Nikdy neposkytol SIM karty E..

Nevie, či sa R. pozná s E. a tiež nevie, či mu R. dal nejaké karty. Karty používal kvôli tomu, že na nich
boli rôzne bonusy, ako zľavnený internet a pod.

Svedok[.R.,ktorýbolvypočutýnahlavnompojednávanívypovedal,žeobžalovanýchnepozná.Vievšak,
že sa jedná o to, že sa volalo na súd, že tu je bomba zo SIM karty, ktorá bola evidovaná na jeho meno.

Väčšinou dával karty J. C., pričom C. mu povedal, že jednu kartu dal E.. Karty dal C. „iba tak“, pretože
chcel od neho nejaké karty. Dal mu ich s vedomím, že „nie na žiadne hlúposti.“ E. pozná len z počutia, nie
osobne. Potvrdil, že dňa 10.1.2017 bolo z konkrétneho telefónneho čísla, ktoré je evidované na meno
[. R. na linku č. 158 oznámené, že na súde je bomba. Potvrdil to preto, pretože to prečítal prokurátor
a predpokladá, že to je pravda. Počul to však aj od policajtov na kriminálke. Nemá vedomosť o tom, kto

používal toto číslo. J. C. dal asi 20 SIM kariet a ten ich porozdával rodine a známym, rovnako ako on.
J. C. si ich pýtal, no [. R. nezisťoval, za akým účelom ich bude C. používať. Boli kamaráti, teraz už nie
sú. Väčšie množstvo SIM kariet si zaobstaral „iba tak“. Niektoré posúval ďalej, niektoré aj predal. E. sa
k tomuto dôkazu vyjadril v tom zmysle, že poukazuje na vypovedané skutočnosti, že tento svedok sa
s ním nikdy nestretol a kartu mu neodovzdal. Nemá to žiadnu súvislosť s jeho osobou.

Zo zápisnice o konfrontácii medzi svedkami [. R. a J. C. zo dňa 16.4.2019 z prípravného konania (č.
l. 375 – 380) vyplýva, že títo sa poznajú asi 15 rokov, vyrastali spolu, nie sú príbuzní. R. uviedol, že
v priebehu roka a pol až dvoch rokov odovzdal C. asi 20 SIM kariet „iba tak“ a niekedy ich C. od neho aj
opýtal. Za akým účelom povedať nevedel. C. na to reagoval, že možno opýtal prvé karty. Používal ich

až doteraz. V súčasnosti už žiadne karty nepoužíva. Nie je si vedomý, že tých kariet bol až taký počet,
ale zvyšné karty, ktoré nepoužíva, boli u neho na chate, ktoré následne aj boli zaistené pri domovej
prehliadke. [. R. uviedol, že J. R. niektoré karty aktivoval a používal ich na osobné účely, ostatné ostali
na chate a nevedel, čo s nimi robil. Možno ich rozdal manželke, švagrovi a kamarátom. Ďalej uvádza, že
C. mu spomínal, že niektoré karty dal E., ale či to bol E., uviesť nevie. Pozná asi dvoch alebo troch E..

C. reagoval, že jednu kartu dal manželke, možno aj švagrovi, ale žiadnym kamarátom karty nerozdával
a vôbec nespomínal R., že by dal kartu E.. [. R. v reakcii trval na svojom predošlom vyjadrení. [. R. po
konfrontovaní, že vo svojej výpovedi zo dňa 4.3.2019 uviedol, že C. mu povedal, že kartu dal E. svedok
uvádza, že C. povedal „E.“ a meno E. si len domyslel. C. trval na tom, čo uviedol doteraz. [. R. nevedeluviesť, kde a kedy mu povedal C., že odovzdal kartu E.. C. konfrontoval R. otázkami, odkiaľ vedel, že
sa má jednať o E. E., keď sám tvrdí, že ho nepozná a odkiaľ má vedomosť, že on (C.) G. E., na čo
R. uviedol, že on sám mu povedal, že pozná E. a keď mu povedal, že karty dal E. a následne bol na

výsluchu vo veci E. E., tak preto povedal meno E..

Zo zápisnice o konfrontácii medzi obžalovanými I. a G. zo dňa 13.2.2019 (č. l. 257 – 265) vyplýva, že I. G.
pozná, spoznali sa asi pred dvoma rokmi, zoznámil ich E.. G. vnímal ako bratranca svojho kamaráta E.,
bližšie vzťahy spolu nemali, poznali sa z videnia. G. I. tiež pozná, zoznámil ich E. asi pred rokom a pol.

Okrem toho, že sa sporadicky videli, I. zastupovala advokátska kancelária, kde G. pôsobí. I. uviedol,
že G. mu predával odkazy od E.. Čo sa týka skutku zo septembra 2018, tak G. ho kontaktoval cez
aplikáciu D., že E. po ňom niečo chce, dohodli si stretnutie v kaviarni „D.“ niekedy okolo 21.00 hod.
Na stretnutí mu G. povedal, že E. chce, aby na druhý deň v ranných hodinách nahlásil bombu v H.
na súde. Vtedy mu odovzdal biely dotykový telefón bez SIM karty so slovami, že telefón je čistý. Na
druhý deň išiel smerom na „D.“ pri obci Q., kde uskutočnil požadovaný telefonát a následne telefón

rozbil a odhodil do rieky K.. G. reagoval, že niekedy v septembri 2018 sa stretli, avšak na stretnutie
ohľadom odovzdávania informácií od E. si nespomína a vylučuje to. Rovnako tak aj stretnutia za účelom
odovzdania mobilného telefónu. Ak si dobre pamätá, tak na jednom z týchto stretnutí I. oznámil, že viac
mu už nebude požičiavať peniaze, pokiaľ mu ich nevráti a v tomto smere sa aj rozišli. I. reagoval, že toto
absolútne nie je pravda, pri stretnutí mu G. dal 50,- EUR s tým, že on si to s E. vyrovná. G. mu povedal,

že to je preto, aby sa odročilo súdne pojednávanie, ktoré malo byť v ten deň s E.. G. v reakcii uviedol,
že peniaze si od neho I. vypýtal a on mu ich poskytol viackrát. Išlo o sumu v súhrne niekoľko sto eur
na cigarety, lízingy, synovi na darček a podobne. Nemal dôvod mu peniaze nepožičať. Vylučuje však
debatu tom, čo uvádza I. – o nahlásení bomby a o poskytnutí telefónu. Obaja trvali na tom, čo uviedli.
Ku skutku z októbra 2018 I. uvádza, že deň predtým prišiel k nemu G. domov a povedal mu, že je nutné

zavolať na tiesňovú linku č. 112 s tým, že na súde v H. a G. je bomba. Odôvodnil to tým, že v G. má
prebehnúť výsluch utajeného svedka v prípade E. a jeho právny zástupca mal nejaké pojednávanie v G.,
takže by sa nemohol tohto výsluchu zúčastniť. Dohodli sa, že G. príde nasledujúci deň pred jeho dom
a pôjde za ním na aute. Ráno prišiel a išli smerom do katastrálneho územia E. H. k novostavbám. Tam,
kde končia domy zaparkoval svoje vozidlo a presadol do vozidla G., pokračovali smerom k vode. G. mu

dal biely dotykový telefón zn. D. bez SIM karty, vytočil linku č. 112 a povedal, že na súde v H. O. G.
je bomba. Telefón vrátil G., ten ho rozbil a hodil do vody. Odviezol ho späť k vozidlu a rozlúčili sa. G.
však, potom čo rozbil telefón, sa vrátil do svojho vozidla a uskutočnil nejaký telefonát, kde nejakú osobu
informoval, že sa tento skutok udial. G. reagoval, že v mesiaci október nevylučuje stretnutie s I., avšak
len za účelom obhajoby vo veci jeho obvinenia, čo uviedol I. popiera. Uvádza, že mohol sa tam ocitnúť,

pretože sa chodí na toto miesto otužovať. Ak tam aj bol, tak tam nebol s I.. Obaja trvali na svojom. G.
pri kladení otázok vyšetrovateľom popieral verziu I.. I. ďalej uviedol, že G. ho s prvou požiadavkou po
tom, čo sa E. dostal do väzby, oslovil pri stretnutí ohľadom jeho právneho zastúpenia, že má na seba
zobrať sáčok pervitínu, ktorý sa našiel pri ich zadržaní s E.. Nevedel, či to bol odkaz od E.. Len mu to
bolo povedané kvôli tomu, lebo jemu hrozila podmienka a E. 20 rokov. G. potvrdzuje debatu ohľadom

obhajoby, vylučuje však ovplyvňovanie vyšetrovania akýmkoľvek smerom a vylučuje odkaz od E.. Ku
skutočnostiam ohľadom obhajoby sa vyjadrovať nebude, pretože je viazaný mlčanlivosťou. Na otázku
obhajkyne G. I. uvádza, že v čase, keď bol E. vo väzbe, bol s ním v kontakte formou kričania na kopci
za väznicou a jedenkrát bol prítomný pri telefonáte jeho snúbenice a E. z väzby, tam mu ho ona dala
k telefónu asi na 20 sekúnd.

Svedok D. K., ktorý bol vypočutý na hlavnom pojednávaní uviedol, že prešlo dosť veľa času a skutočnosti
si už tak nepamätá. Nevedel, prečo je tu, keď v čase skutku ani nebol na Slovensku, ale zdržiaval sa
v zahraničí. Do výpovede v prípravnom konaní ho donútili OČTK, keď ho stiahli v inej veci. Natlačili mu
výsluch. Bolo mu povedané, čo má povedať. O nahlásených bombách vedel len to, že súd to prikladá

za vinu obvineným. Vie to z predvolania a z výsluchu OČTK. Nemal vedomosť, kto volal na súd a prečo.
K vzájomným vzťahom jednotlivých spoluobžalovaných uviedol, že sú asi rodinní príslušníci a kamaráti.
Od OČTK vedel, že E. využíval G. ako prostredníka medzi ním a ostatnými. Po otázke obhajcu obž. E.,
nech vysvetlí spomínaný nátlak zo strany OČTK svedok uviedol, že bolo to na Rampovej ulici v Košiciach
na oddelení NAKA u vyšetrovateľa. V januári bol predvolaný na výsluch v inej veci a po vyťažení ho

zobrali na výsluch a povedali mu, že má povedať, že je svedkom, alebo že počul, že sa rozprávali
niektoré osoby. Nebol toho svedkom, dodal. Mimo územia Slovenska bol v rokoch 2007 až 2011 a potom
2015 až 2018. E. pozná asi 8 rokov a C. tiež. I. pozná dlhšie z diskotéky, robil tam vyhadzovača. G.
nepozná. I. pozná asi 5 rokov cez C..Podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku sa čítala zápisnica o skoršej výpovedi svedka D. K. z prípravného
konania zo dňa 4.3.2019 (č. l. 358), v zmysle ktorej toho času uviedol, že niekedy v októbri 2018 ho

poprosil C., či by ho neodniesol na pojednávanie v dopoludňajších hodinách. Po príchode pred budovu
súdu bola budova opáskovaná. Volal sestre a ona mu povedala, že súd bude najbližšie 2 a pol hodiny
zatvorený. Odviezol C. naspäť do Šace. Večer, keď sa stretol s J. I., I. mu povedal, že to bol on, kto
nahlásil bombu. V krátkosti opísal, že to nakázal E. tak, že ho kontaktoval advokát G.. V ďalšej časti
výpovede svedok potvrdzuje výpovede obžalovaných.

Na výzvu na vyjadrenie sa k tomuto rozporu svedok vypovedal, že musela to byť hlúposť. Vtedy tu ani
nemohol byť, to nie je pravda, on tu nemohol ani byť, ani to nemohol uviesť.

Z výpovede svedka J. A. V. z prípravného konania zo dňa 9.4.2019 (č. l. 385 – 388) vyplýva, že svedok
pracuje ako operátor tiesňovej linky č. 112. Dňa 11.10.2018 bol v službe a prijímal hovory na tiesňovú

linku. Toho dňa o 8.44 hod. prevzal hovor, kde mu bolo oznámené, že „Na súde v H. O. F. G. je bomba!“,
načo svedok reagoval otázkou, že v ktorom súde, ale hovor už bol prerušený. Jednalo sa o hovor, kde
mu bolo zobrazené len IMEI telefónu, teda išlo o telefón bez SIM karty. Jednalo sa o mužský hlas.
Nezaznamenal žiaden dialekt ani žiadne rečové anomálie. Následne svedok postupoval podľa internej
smernice a vyrozumel o tejto skutočnosti príslušné zložky. Obvinených nepozná. Na ostatné detaily si

nepamätal.

Z výpovede svedkyne E. K. K. z prípravného konania zo dňa 9.4.2019 (č. l. 381 – 384) vyplýva, že
pracuje ako vedúca zmeny na Koordinačnom stredisku integrovaného záchranného systému, P. Z. H..
Dňa 11.9.2018 bola v službe a prijala hovor na tiesňovú linku č. 112 o 8:05 hod., že „na súde je bomba!“.

Zobrazilo sa len IMEI volajúceho, čo znamená, že volal bez SIM karty, alebo bol niekde, kde nie je signál.
Keď sa volajúceho opýtala, na ktorom súde je bomba, spojenie sa prerušilo. Išlo o mužský dospelý
hlas. Vzhľadom na krátkosť hovoru nezaznamenala žiadne hlasové alebo rečové anomálie. Následne
postupovala v zmysle internej smernice a vyrozumela o tejto skutočnosti príslušné zložky. Obvinených
nepozná. Ostatné detaily si nepamätala.

Svedkyňa H. C. v prípravnom konaní po poučení na výsluchu dňa 30.8.2019 (č. l. 393 – 396) využila
v zmysle § 130 ods. 1 Trestného poriadku svoje právo a odoprela vypovedať z dôvodu, že je družkou
E. E..

Z výpovede svedkyne A. F. Y. z prípravného konania zo dňa 10.7.2019 (č. l. 289 – 392) vyplýva, že
svedkyňa nevyužila svoje právo vypovedať podľa § 130 ods. 1 Trestného poriadku, ale nevypovedala
vzmysle§138ods.2Trestnéhoporiadku,nakoľkoE.,C.aI.sújejklientmiavzmyslezákonaoadvokácii
je viazaná mlčanlivosťou.

Z výpovede svedka E. U. z prípravného konania zo dňa 3.10.2019 (č. l. 397 – 400) vyplýva, že
svedok odoprel vypovedať v zmysle § 130 ods. 1 Trestného poriadku, nakoľko s obžalovaným C. je
v príbuzenskom pomere – sú bratranci.

Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX z odboru B. O. Y., P. G. (č. l. 720 – 745) vyplýva, že obžalovaný

E. v čase vyšetrenia netrpel na žiadnu duševnú poruchu ani chorobu v zmysle psychózy. V čase
spáchania skutku bol schopný rozpoznať protiprávnosť a nebezpečenstvo svojho konania a bol
schopný svoje konanie ovládať. U obžalovaného bol zistený škodlivý konzum pervitínu s rozvinutým
syndrómom závislosti v anamnéze. Obvinený deklaruje abstinenciu 5 rokov. Iné závislosti neboli
zistené. Pokiaľ bol obžalovaný E. v čase skutku pod vplyvom psychoaktívnej látky pervitínu, v tom

prípade jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli len nepodstatne zmenšené ako následok
užitej látky. Podstatné zníženie, či vymiznutie týchto schopností zistené nebolo. Obžalovaný chápe
zmysel trestného konania. Keďže obžalovaný nie je duševne chorý, jeho pobyt na slobode nie je pre
spoločnosť nebezpečný a ochranné psychiatrické liečenie nie je potrebné. Vhodná by bola ochranná
protitoxikomanická liečba ambulantnou formou, ale keďže obžalovaný s ňou nesúhlasí, táto by nesplnila

svoj účel, preto znalec neodporúča túto liečbu ukladať.

Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX z odboru B. O. Y., P. G. č. l. 772 – 797) vyplýva, že obžalovaný
I. v čase znaleckého skúmania netrpel žiadnou duševnou poruchou, ani chorobu v zmysle psychózy.Včasespáchaniatrestnéhočinubolschopnýrozpoznaťprotiprávnosťanebezpečenstvosvojhokonania
a bol schopný svoje konanie ovládať. U obžalovaného bol zistený syndróm závislosti od viacerých
psychoaktívnych látok (pervitín a marihuana), a to v stave aktívnej závislosti. Ak by bol v čase spáchania

skutkupodvplyvomomamnýchlátok,jehorozpoznávacieschopnostibybolilennepodstatnezmenšené.
Podstatné zníženie či vymiznutie týchto schopnosti zistené nebolo.

Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX z odboru B. O. Y., P. G. č. l. 746 - 771) vyplýva, že obžalovaný
C. v čase znaleckého skúmania netrpel žiadnou duševnou poruchou, ani chorobu v zmysle psychózy.

Včasespáchaniatrestnéhočinubolschopnýrozpoznaťprotiprávnosťanebezpečenstvosvojhokonania
a bol schopný svoje konanie ovládať. U obžalovaného bol zistený syndróm závislosti od pervitínu
v stave vynútenej abstinencie v chránenom prostredí. Ak by bol v čase spáchania skutku pod vplyvom
omamných látok, jeho rozpoznávacie schopnosti by boli len nepodstatne zmenšené. Podstatné zníženie
či vymiznutie týchto schopnosti zistené nebolo. Obžalovaný chápe zmysel trestného konania. Keďže
obžalovaný nie je duševne chorý, jeho pobyt na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný a ochranné

psychiatrické liečenie nie je potrebné. Vhodná by bola ochranná protitoxikomanická liečba ústavnou
formou, ale keďže obžalovaný s ňou nesúhlasí, táto by nesplnila svoj účel, preto znalec neodporúča
túto liečbu ukladať.

Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX z odboru B. O. Y., P. G. č. l. 798 – 823) vyplýva, že obžalovaný

I. v čase znaleckého skúmania netrpel žiadnou duševnou poruchou, ani chorobu v zmysle psychózy.
Včasespáchaniatrestnéhočinubolschopnýrozpoznaťprotiprávnosťanebezpečenstvosvojhokonania
abolschopnýsvojekonanieovládať.Uobžalovanéhobolzistenýškodlivýkonzumpervitínusrozvinutým
syndrómom závislosti v stave aktívnej závislosti. Ak by bol v čase spáchania skutku pod vplyvom
omamných látok, jeho rozpoznávacie schopnosti by boli len nepodstatne zmenšené. Podstatné zníženie

či vymiznutie týchto schopnosti zistené nebolo. Obžalovaný chápe zmysel trestného konania. Keďže
obžalovaný nie je duševne chorý, jeho pobyt na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný a ochranné
psychiatrickéliečenieniejepotrebné.Doporučujesauloženieochrannéhoprotitoxikomanickéholiečenia
ústavnou formou, s čím obžalovaný formálne súhlasí.

Zo znaleckého posudku č. I./XXX z odboru H., P. H. C. O. H. V. O. (č. l. 639 – 640) vyplýva,
že na mobilnom telefóne nebola zistená prítomnosť krvi. DNA analýzou nebola zistená prítomnosť
biologického materiálu ľudského pôvodu.

Zo znaleckého posudku č. ČES-PPZ-KEU-KE-EXP-2019/688 z odboru Kriminalistika, odvetvie

daktyloskopia (č. l. 641 – 643) vyplýva, že na predloženom mobilnom telefóne neboli zviditeľnené
žiadne upotrebiteľné daktyloskopické stopy. S vysokou pravdepodobnosťou malo vplyv na zachovanie
daktyloskopických stôp prostredie, v ktorom sa mobilný telefón nachádzal – v rieke Hornád v období od
11.10.2018 do 14.3.2019.

Zoznaleckéhoposudkuč.XX/XXXXzodboru[.,P.N.S.,F.S.(K.)(č.l.659–705)vyplýva,žepredmetom
znaleckého skúmania boli telefóny v počte 20 ks rôznych značiek, z ktorých boli vyabstrahované
potrebné údaje, z ktorých bol vyhotovený report. Ohľadom predmetu č. 20 – mobilný telefón zn. D. U.
J.:XXXXXXXX-XXXXXX-X nebolo možné zistiť, či sa z neho dňa 11.10.2018 v čase 8:43:52 volalo na
linku č. 112. Mobilný telefón bol značne poškodený – nefunkčný, skorodovaný, plný nánosov. Prostredie,

v ktorom sa nachádzal, F. N. K., malo naň značný vplyv.

Zo zápisnice o domovej prehliadke u svedka C. zo dňa 7.4.2019 (č. l. 970 – 1021) vyplýva, že táto bola
vykonaná v murovanej chate v katastrálnom území H. – H. R. F., U. W. B., chata č. 1521. Svedok C. pri
domovej prehliadke dobrovoľne vydal všetky veci, ktoré mal u seba a ktoré súvisia s trestným činom,

a to papierovú krabicu J. X s obsahom 13 ks plastových puzdier na SIM kartu O2 bez SIM karty; 1 ks
plastové puzdro Y. bez SIM karty; 1 ks plastové puzdro P. bez SIM karty; plastové puzdro so SIM kartami
P.vpočte3ksa1kskódSIMkarty;plastovépuzdrosoSIMkartouP.,SIMkartyvpočte12ks,1ksG.bez
čísla, 10 ks prázdne puzdra na SIM karty bez označenia, 1 ks plastové puzdro na SIM kartu oranžovej
farby. V papierovej krabici od mobilného telefónu C. boli nájdené 2 mobilné telefóny. Okrem toho vydal

ďalších približne 70 a viac ks mobilných telefónov, ich súčiastok, imitácií a podobne. Tiež vydal predmety
s obsahom neznámej bielej kryštalickej látky, airsoftové zbrane a plynovú zbraň. Súčasťou zápisnice
o domovej prehliadke je aj detailná fotodokumentácia a CD nosič o vykonaní domovej prehliadky.Zo zápisnice o vykonaní prehliadky iných priestorov a pozemkov (č. l. 591 – 614) vyplýva, že dňa
14.3.2019 o 8:55 hod. bolo prikročené k vykonaniu prehliadky na pozemkoch, ktorými preteká N. K.,
konkrétne v toku N. K. v rozmedzí od 26,2 riečneho kilometra až po 41 riečny kilometer, katastrálne

územieQ.ataktiežvkatastrálnomúzemíH.R.K.,F.P.podľamiest,ktoréoznačiliJ.I.aN.I..Zozápisnice
vyplýva, že v toku rieky K., k. ú. H. – H. R. K. v strede rieky cca 10 m od brehu bol nájdený mobilný
telefón značky D. U., IMEI:XXXXXXXX-XXXXXX-X, dotykový, čiernej farby s poškodeným displejom
a bez zadného krytu. Súčasťou zápisnice je fotodokumentácia.

Zo zápisnice o previerke výpovede na mieste zo dňa 17.1.2019 (č. l. 1476) vyplýva, že obžalovaný I.
popísal trasu od herne v K. U. až na miesto, kde na Južnom nábreží odparkoval svoje vozidlo a následne
označil miesto odkiaľ vykonal telefonát na č. 158 a následne označil miesto, kde odhodil predmetný
telefón do N. K..

Z analýzy pohybu (č. l. 1584 – 1593) vyplýva, že BTS stanica, ktorá zachytila dňa 11.9.2018 hovor

na tiesňovú linku je v okolí rieky Hornád v katastrálnom území obce Q.. Z analýzy je zrejmý detailný
výrez grafického znázornenia miesta, kde mal I. odhodiť telefón. Rovnako tak BTS stanica zachytila
dňa 11.10.2018 hovor na tiesňovú linku. Z analýzy tiež vyplýva detailný výrez grafického znázornenia
miesta, kde bol dňa 14.3.2019 pri prehliadke iných priestorov – toku N. K. v katastrálnom území H. R.
K. nájdený mobilný telefón zn. D. s poškodeným displejom IMEI: XXXXXXXX-XXXXXX-X. Súčasťou

analýzy je aj výpis hovorov s lokalizáciou telefónu G. v čase od 1:32:31 hod dňa 11.10.2018 do 10:26:22
dňa 11.10.2019.

Zgrafickéhoznázorneniamiestavolaniadňa11.10.2018(č.l.1417–1419)vyplýva,žehovornatiesňovú
linku bol toho dňa uskutočnený v oblasti katastrálneho územia E. H. R. K. F. P. N. K..

Zo zápisnice o previerke výpovede na mieste zo dňa 20.12.2018 (č. l. 1461 – 1471) vyplýva, že I.
navigoval príslušníkov PZ na adresu svojho trvalého pobytu, následne išli smerom na G. U., P. R. \.
E., prešiel cez obec Q., za železničným priecestím odbočil doprava popri reštauračnom zariadení D.
prechádzal popri železničnom priecestí smerom na obec H. R. K. a vo vzdialenosti cca 1800 m od tunela

I. označil miesto, kde odparkoval svoje vozidlo. Následne vystúpil z auta a uskutočnil hovor na linku
č. 122, že na súde je bomba. Ku skutku zo dňa 11.10.2018 svedok uvádza, že v ranných hodinách
nasledoval na svojom vozidle F. G. z miesta svojho trvalého bydliska cez E. F. P. smerom na D. R. A.,
ďalej išli rovno cez celé sídlisko až napokon odbočili v E. H. R. K. smerom k novostavbám a ukázal, kde
G. odstavil auto. Z vozidla následne I. telefonicky oznámil na linku č. 112, že na súde v H. O. F. G. je

bomba. Potom telefón vrátil G., ktorý z vozidla vystúpil, prešiel asi 15 metrov, rozbil telefón a následne
ho odhodil do N. K..

Zo zápisnice o trestnom oznámení Č.p.:G./XXXX-XX zo dňa 18.12.2018 (č. l. 1435) vyplýva, že J. I.
podal trestné oznámenie na E. E. ohľadom drogovej trestnej činnosti. I. uvádza, že v drogovej trestnej

veci, kde je spoluobvinený s E. vzal všetky drogy na seba z obavy o svoj život a zdravie, lebo E. mu
pri odchode z CPZ povedal „tak rob, aby si mi bol nápomocný“, tak robil všetko ako chcel E., pričom
aj nahlasoval poplašné správy z dôvodu odkladu pojednávania a taktiež z dôvodu, že sa jeho právny
zástupca nemohol zúčastniť pojednávania. Vždy ho kontaktoval právnik G., pričom spôsob, akým ho G.
kontaktoval, korešponduje s doteraz vykonanými dôkazmi a aj so skutkovou verziou, ktorá je uvedená

v obžalobe v tejto trestnej veci. Naviac dodal, že za to nedostal žiadnu finančnú odmenu, len mu bolo
sľúbené, že ak E. vyjde z väzby, bude sa mu revanžovať.

Zo zoznamu pojednávania P. D. H. -P. zo dňa 10.1.2017 (č. l. 1089) vyplýva, že toho dňa mal mať o 8:30
hod.hlavnépojednávanieE.E.voveciuvedenéhosúdusp.zn.XX/XX/XXXX.Zozoznamupojednávania

Okresného súdu Košice I zo dňa 11.10.2018 (č. l. 1373) vyplýva, že toho dňa mal mať o 9:00 hod. hlavné
pojednávanie brat obžalovaného F. G. v trestnej veci sp. zn. XX/XX/XXXX. Zo zoznamu pojednávania
P. D. H. J. zo dňa 11.9.2018 (č. l. 1248) vyplýva, že toho dňa mal mať v čase o 9:00 hod. hlavné
pojednávanie E. E. v trestnej veci sp. zn. XX/XX/XXXX.

Zo správy P. D. H. J. zo dňa 7.2.2019 (č. l. 1618) vyplýva, že dňa 11.10.2018 sa hlavné pojednávanie
neuskutočnilo z dôvodu nahlásenia nástražného výbušného systému. V trestnej veci sp. zn. XX/
XX/XXXX je jedinou obhajkyňou A. F. Y., ktorá bola o hlavnom pojednávaní riadne upovedomenáa ktorá svoju neúčasť vopred ospravedlnila bez udania dôvodu, pričom jej klient s vykonaním hlavného
pojednávania bez jej prítomnosti súhlasil.

Zo správy spoločnosti P. (č. l. 1040 – 1041; 1043) vyplýva, že zo SIM karty s telefónny číslom XXXX
XXX XXX a IMEI telefónu J. XXX XXX XXX XXX XX bolo dňa 10.1.2017 telefonované na tiesňovú linku
č. 159 s počiatočnou bunkou ul. N. X H. – A. O. koncovou bunkou ul. A. S. XX H. – A.. K SIM karte
s uvedeným telefónnym číslom bolo priradené unikátne výrobné číslo XXXXXXXXXXXXXXXXXX.

Z výpisu hovorov od spoločnosti O2 a lokalizácie (č. l. 1134-1136) vyplýva, že počiatočná bunka
a koncová bunka volajúceho sú vo vzdialenosti 1 km od seba. Ďalej je znázornená trasa z ul. S. D. XXX
O. \. E. XXXX/X a mapa ul. D. I. XXXX/X.

Z výpisu hovorov z ÚVV (č. l. 1628 – 1630) vyplýva, že v období od 5.9.2018 do 28.1.2019 obžalovaný E.
využíval možnosť telefonátov pravidelne, pričom v intenzívnom kontakte bol najmä so svojou družkou,

ale aj s A. Y.. Z výpisu hovorov z ÚVV (č. l. 1634 – 1637) vyplýva, že dňa 12.9.2019 prebehol hovor medzi
E. a jeho družkou, pričom v zmysle analýzy hlasovej komunikácie nahratej zo zariadenia tel. automatu
v ÚVV medzi E. O. C. (č. l. 1638 – 1640; 1641 – 1642) vyplýva, že dňa 9.10.2018 prebehol hovor, kde
E. uvádza, že bol za ním F. a J. ho vlastne prosil o finančnú pomoc, na to prebral hovor I., kde mu E.
uviedol, že H. mu dá peniažky a „pomôž si tak, aby si mal po štvrtku, jak bude toto vypovedané, vedieť

čo a jak pokračovať hej, to som už vravel aj H., bola inštruovaná“. Dňa 12.9.2018 prebehol hovor, kde
E. vravel: „Ale to je v poriadku, oni ju možno vieš tak ti poviem, tridsiateho ona má súd teraz niekedy
v týchto dňoch. Kedy mala byť ona predtým vypočúvaná?“ Na čo C. uvádza, že „desiateho“. E. odpovedá
„desiateho,jedenástehomalasúd,neboj“,pričomajE.malmaťsúd.ObhajkyňaG.uvádza,ževtomčase
tam telefonovali traja. Z analýzy hovorov medzi C. O. U., prepis hovorov (č. l. 1644-1661; 1668-1667)

vyplýva, že C. O. U. sa pravidelne telefonicky kontaktoval v období od 13.12.2017 do 30.10.2019, pričom
pri prepise telefonátu zo dňa 30.12.2018 po voľnom preklade z rómskeho jazyka vyplýva, že „Iva pustili,
potom ho zadržali a a držali 6 hodín.“ „Pustili mu to, čo on rozprával, čo sme o tom rozprávali spolu, čo
volal tam, čo vieš čo vybuchne.“ „Všetko majú“ „Ivo povedal všetko“ „Povedal kto mu dal toto, kto bol
za ním, aby zavolal tam, čo tam má vybuchnúť“ „Povedz, že aj mňa volajú aj ja tam mam ísť, povedz

chlapcovi, že nech sa nebojí, ja nebudem rozprávať nič.“

Zo zoznamu návštev ÚVV (č. l. 1622 – 1324) vyplýva, že obžalovaného E. v období od 4.7.2018 do
25.1.2019 navštevovali najmä G., A. Y., iní obhajcovia, jeho družka a G. R., pričom F. G. E. navštívil
v dňoch 11.10.2018, 9.10.2018, 5.10.2018, ďalej 14.9.2018, 12.9.2018, 5.9.2018; avšak návštevy G.

boli intenzívne aj v ostatných dňoch. Navštevoval ho na pravidelnej báze. U upovedomenia o úkone
A. Y. (č. l. 1740) vyplýva, že sa mala dňa 11.10.2018 od 10:00 hod. zúčastniť na R., N. X H. výsluchu
utajovaného svedka č. 1 a dňa 24.10.2018 od 9:00 hod. v Z. J. výsluchu svedka E. S..

Z prvej, tretej a poslednej strany zápisnice o výsluchu utajovaného svedka zo dňa 11.10.2018 (č. l.

XXXX, XXXX O. XXXX) vyplýva, že utajovaný svedok vypovedal na R., N. X H. dňa 11.10.2018 o 10:00
hod. v drogovej trestnej veci obž. E. a I.. Utajený svedok vypovedal, že E. pozná z ulice, nakoľko sa
pohybuje v drogovom prostredí v Košiciach. Pozná ho každý v H. a dá sa povedať, že je to „pán barón“.
Zo záverečnej strany zápisnice o výsluchu vyplýva, že na výsluchu bola prítomná A. Y..

ZosprávyD.G.(č.l.1137–1138)vyplýva,žezásielkaN.boladňa12.3.2015prevzatá,pričompodpísaná
je osoba menom R..

Zo správy – výpis hovorov spoločnosti P. a správy na č. l. 646 – 647 vyplýva, že nebolo možné preveriť
prevádzkové údaje, nakoľko tieto spoločnosť archivuje len po dobu 90 dní.

Podľa grafického znázornenia miesta volania (č. l. 1383 – 1285) bol dňa 11.9.2018 o 8:05
hod. uskutočnený hovor na tiesňovú linku č. 112 z mobilného telefónu bez SIM karty IMEI:
XXXXXXXXXXXXXXX. Podľa grafického znázornenia bol hovor uskutočnený v katastrálnom území
obce Q..

Z rozsudku P. D. H. – P., sp. zn. XX/XX/XXXX zo dňa 30.5.2017 vyplýva, že E. E. bol uznaný za vinného
z dvoch skutkov – prečinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1
Trestného zákona a zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods.
1 písm. a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov. Preúčely výkonu trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia. Tiež mu bol uložený trest prepadnutia veci. Na základe podaného odvolania, bol
rozsudkom H. D. F. H. sp. zn. XXX/XX/XXXX zo dňa 22.1.2018 rozsudok P. D. H. P. sp. zn. XX/XX/XXXX

zo dňa 30.5.2017 zrušený vo výroku a treste a E. E. bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
troch rokov s podmienečným odkladom a skúšobnou dobou vo výmere 3 rokov, za súčasného uloženia
probačného dohľadu v skúšobnej dobe.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil spis P. D. H., sp. zn. XX/XXX/XXXX, z obsahu ktorého

vyplýva, že obžalovaný C. bol uznaný vinným zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.
1, písm. c/, písm. d/ Tr. zák., ktorého sa dopustil najneskôr od decembra roku 2017 až do 21.02.2018,
pričom súdom prvého stupňa bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok dňa 06.09.2018. V uvedenej veci bol
menovanému rozsudkom zo dňa 06.09.2018 v spojení s rozsudkom H. D. F. G., sp. zn. XXX/XX/XXXX
zo dňa 07.05.2019 uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 /troch/ rokov so zaradeným do ústavu na

výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Na hlavnom pojednávaní bol prečítaný spis P. D. H. J., sp. zn. XX/XX/XXXX z obsahu ktorého
vyplýva, že obžalovaný I. bol uznaný vinným zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.

1 písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr. zák., ktorý spáchal od mesiaca december 2017 do dňa 02.07.2018.
Menovaný bol odsúdený rozsudkom P. D. H. J. dňa 06.07.2020, kde v jeho prípade išlo zároveň
o prvý vyhlásený odsudzujúci rozsudok a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 /troch/
rokov podmienečne odložený na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 4 /štyroch/ rokov za
súčasného uloženia obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných

návykových látok ako aj ochranného protitoxikomanického liečenia ústavnou formou.

Na hlavnom pojednávaní boli prehrané kamerové záznamy z herne E. U., z ktorých mal súd okrem iného
preukázané odovzdanie mobilného telefónu medzi obžalovanými L. C. a N. I.. Zo záznamu vyplynula aj
skutočnosť, že obžalovaný I. odišiel sám, pričom C. zostal vo vnútri.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil mobilný telefón zn. D. U., IMEI:XXXXXXXX-XXXXXX-X,
zaistený dňa 14.3.2019 pri prehliadne iných priestorov – S. N. K. v katastrálnom území H. – H. R. K.
– ako stopa č. 1.

Z úradného záznamu Z. O. Z. H. zo dňa 11.9.2018 vyplýva, že toho dňa v čase o 8:20 hod prijali
oznámenie, že vo všetkých budovách súdov na Slovensku sa nachádza NVS. Následne bolo zistené,
že NVS bol nahlásený len pre košické súdy. Rovnaké skutočnosti vyplývajú aj z úradného záznamu P.
D. N. zo dňa 11.9.2018 (č. l. 1281).

Z úradného záznamu P. G. H. D. E. zo dňa 10.1.2017 (č. l. 836) vyplýva, že dňa 10.1.2017 v čase o 7:46
hod. telefonicky oznámil na tel. čísle 158 mužský hlas „Na H. súde je bomba nech trpia tí sudcovia, čo
mi spravili“. Osoba mužského pohlavia volala z tel. čísla XXXX XXX XXX, evidovaného na meno [. R..

Zo správy H. G. F. H., operačný odbor zo dňa 12.1.2017 (č. l. 891 – 893) vyplýva, že operačný odbor

zaslal P. G. H., P. výpis záznamu udalosti a na CD nosiči zvukové kópie záznamov zo dňa 10.1.2017
v čase od 7:46 hod, týkajúce sa nahlásenia bomby.

Zo správy spoločnosti P. zo dňa 20.2.2017 (č. l. 1040) vyplýva, že telefónne číslo XXXX XXX XXX je
evidované na meno [. R., pričom za obdobie od dňa 9.1.2017 až do dňa 20.2.2017 sa z tohto tel. čísla

telefonovalo cez mobilný telefón IMEI: XXXXXXXXXXXXXX.

Zo správy H. D. F. H. zo dňa 24.1.2017 (č. l. 1057) vyplýva, že uvedený súd si uplatňuje náhradu škody
vo výške 14. 776,01 Eur. Zo správy H. D. H. zo dňa 10.1.2017 (č. l. 1058) vyplýva, že H. D. H. vznikla
škoda vo výške 6205,62 Eur pozostávajúca zo mzdy a odvodov do poistných fondov za dve a pol hodiny

neodpracovaných hodín sudcov a zamestnancov. Zo správy P. D. H. -P. zo dňa 10.1.2017 (č. l. 1083)
vyplýva, že škoda pozostávajúca z ušlej mzdy zamestnancov predstavuje sumu vo výške 1472,75 Eur,
odvody do fondov činia sumu vo výške 514,72 Eur a vzniknutá škoda je v sume 1987,47 Eur. Zo správy P.
D.H.J.zodňa11.1.2017(č.l.1061)vyplýva,žemenovanýsúdvyčíslilstratunamzdovýchprostriedkochvovýške2898,01Eurnaodvodochdofondovvovýške983,65Eur.ZosprávyP.D.H.J.zodňa10.1.2017
(č. l. 1071) vyplýva, že menovanému súdu vznikla škoda spolu vo výške 2701,26 Eur. Zo správy E. D. U.
G. H. zo dňa 9.5.2019 (č. l. 346) vyplýva, že si uplatňuje škodu na mzdách príslušníkov hasičského zboru

vo výške 217,21 Eur, škodu na mzdových nákladoch príslušníkov PZ vo výške 450,82 Eur, sprievodné
náklady so zabezpečením výjazdovej techniky K. O. B. B. vo výške 6,59 Eur a sprievodné náklady
v súvislosti s PZ vo výške 2,82 Eur. Zo správy H. D. F. H. zo dňa 13.9.2018 (č. l. 1231 – 1232) vyplýva,
že Krajskému súdu vznikla škoda vo výške 5327,99, P. D. H. J. vo výške 3430,42 Eur, P. D. H. J. vo
výške 2943,77 Eur a P. D. H. P. vo výške 1898,86 Eur. Uvedené potvrdzuje aj správa H. D. F. H. zo

dňa 11.9.2018 (č. l. 1233), správa P. D. H. J. zo dňa 11.9.2018 (č. l. 1236), správa P. D. H. J. zo dňa
11.9.2018 (č. l. 1244) a správa P. D. H. - P. zo dňa 11.9.2018 (č. l. 1258). Zo správy P. D. E. zo dňa
25.9.2018 (č. l. 1274) vyplýva, že uvedenému súdu vznikla škoda vo výške 1.155,68 Eur. Zo správy P. D.
S. zo dňa 27.9.2018 (č. l. 1277) vyplýva, že uvedenému súdu vznikla škoda spolu vo výške 659,14 Eur.
Zo správy P. D. N. zo dňa 8.10.2018 (č. l. 1280) vyplýva, že uvedenému súdu vznikla škoda v celkovej
výške 1.111,46 Eur.

Zo zápisnice o výsluchu splnomocnených zástupcov poškodených A. E. H. – H. D. H. (č. l. 266 – 273);
A. E. G. – P. D. S. (č. l. 326 – 334); A. F. H. – P. D. N. (č. l. 290 – 298); A. E. D. – P. D. E. (č. l. 281 –
289); A. G. S. – H. D. G. (č. l. 299 - 307); A. E. I. – P. D. G. (č. l. 274 – 280); A. A. T. – U. G. H. (č. l.
335 – 345) a A. E. K. – U. G. G. (č. l. 308 – 317) vyplýva, že títo si uplatňujú náhradu škody tak, ako boli

vyčíslené. A. A. D. D. B. P. D. D. R. F. (č. l. 347 – 356) škodu neuplatnil.

ZosprávyE.D.U.G.H.zodňa5.10.2018(č.l.1287)vyplýva,ževdôsledkuzásahuzáchrannýchzložiek
dňa 11.9.2018 vznikla škoda na mzdových nákladoch príslušníkov hasičského zboru vo výške 285,56
Eur, mzdových nákladoch príslušníkov PZ vo výške 557,06 Eur, sprievodné náklady oboch zložiek vo

výške 28,80 Eur a 6,45 Eur. Zo správy H. D. F. H. to dňa 15.10.2018 vyplýva, že zo dňa 11.9.2018 vznikla
H. D. H. škoda vo výške 5.269,92 Eur, P. D. H. J. vo výške 3.446,67 Eur, P. D. H. J. vo výške 2.588,13
Eur a P. D. H. - P. vo výške 1552,93 Eur. Z oznámenia H. D. F. H. zo dňa 11.10.2018 (č. l. 1354) vyplýva
rovnaké vyčíslenie škody, ako je vyššie uvedené, pre H. D. F. H.. Rovnako uvedené plynie aj zo správy
P. D. H. J. zo dňa 12.10.2018 (č. l. 1361) a správy P. D. H. J. zo dňa 11.10.2018 (č. l. 1374) a správy P.

D. H.- P. zo dňa 11.10.2018 (č. l. 1382). Zo správy H. D. F. G. zo dňa 31.10.2018 (č. l. 1402) vyplýva, že
menovanému súdu vznikla dňa 11.10.2018 škoda vo výške 1.930,69 Eur na mzdách a vo výške 653,23
Eur na odvodoch. Zo správy P. D. G. zo dňa 6.12.2018 (č. l. 1389) vyplýva, že menovanému súdu vznikla
škoda spolu vo výške 3.465,- Eur za mzdu a odvody a okrem toho aj škoda vo výške 267,99 Eur týkajúca
sa svedočného vo veci XX/XX/XXXX. Zo správy E. D. U. G. H. zo dňa 13.11.2018 (č. l. 1421) vyplýva, že

ku dňu 11.10.2018 vznikla menovanému škoda vo výške 148,53 Eur na mzdách príslušníkov hasičského
zboru a škoda vo výške 294,19 Eur na mzdách príslušníkov PZ, a sprievodné náklady zložiek vo výške
9,66 Eur a 3,70 Eur. Zo správy E. D. U. G. G. zo dňa 4.1.2019 (č. l. 1424) vyplýva, že menovanému
vznikla škoda vo výške 365,76 Eur na mzdách príslušníkov PZ a na sprievodných nákladoch vo výške
28,14 EUR, pričom HZ škoda nevznikla. Zo správy H. G. F. H. zo dňa 11.10.2018 vyplýva, že pri zásahu

bol použitý služobný pes. Rovnako tak správa P. G. F. G. zo dňa 11.10.2018 (č. l. 1429 – 1430).

K vine Monu:

Ohľadom viny obžalovaného E. E., tohto majú podľa obžaloby usvedčovať najmä ostatní

spolupáchatelia,podporneajvýpoveďsvedkaK.,ktorúvšaksúdvyhodnotilakonedôveryhodnú,nakoľko
táto trpí rozpormi, ktoré sa dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní nepodarilo odstrániť.

Vierohodnosť spolupáchateľov, resp. ich výpovedí však musí byť zo strany súdu podrobená dôkladnému
skúmaniu metódou kritického myslenia, nakoľko nie je vylúčené, aby títo mohli mať motiváciu klamať

alebo skresľovať fakty, čo by mohlo viesť k tomu, že sa spolupáchatelia vyhnú prísnejším trestom,
prípadne aby to robili s vidinou iných benefitov v trestnom konaní.

Na tomto mieste je potrebné uviesť, že do úvahy prichádza aj iná verzia udalostí, než tá, ktorá je
prezentovaná v obžalobe. Súd nie je povinný tieto iné verzie negatívne dokazovať (vyvracať ich). To je

úlohou prokurátora, nakoľko prokurátor je tým, kto nesie v konaní pred súdom dôkazné bremeno a je
na jeho zodpovednosti, aby skrz proces dokazovania tak v prípravnom konaní (ktoré dozoruje), ako aj
v konaní pred súdom (kde nesie dôkazné bremeno) vyvrátil všetky skutočnosti, ktoré by mohli uviesť v
pochybnosť súd, ktorý má rozhodnúť o vine a treste.Dokazovanie je po obsahovej stránke úlohou strán trestného konania a súd nie je povinný nahrádzať
činnosť strán, pretože podľa zásady kontradiktórnosti (§ 2 ods. 18 druhá veta Trestného poriadku),

v zmysle ktorej: „Dokazovanie riadi súd, ....“. Dodržiavanie tejto zásady je esenciálne podmienené
dodržiavaním zásady rovnosti strán a determinuje pasívnu úlohu súdu v procese dokazovania, keďže
súd má dokazovanie prenechať procesným stranám a má ho len procesne, nie však obsahovo, riadiť.
Súd síce má možnosť vykonať dôkazy aj z vlastnej iniciatívy podľa § 2 ods. 11 Trestného poriadku nad
rámec toho, čo mu strany navrhli, lenže v tomto prípade nie je možné, aby súd vyhľadaním, obstaraním

a vykonaním dôkazu nenadržiaval niektorej z procesných strán. Akonáhle sa nejaký dôkaz vykoná, vždy
bude v prospech alebo v neprospech niektorej zo strán. Nemá zmysel vykonávať neutrálne dôkazy.
Možnosť súdu vykonať dôkazy z vlastnej iniciatívy musí byť interpretovaná reštriktívne a musí byť
realizovaná proporcionálne vo vzťahu k zásade rovnosti strán a zásade kontradiktórnosti. Dokonca aj
vtedy, ak sú procesné strany pasívne, alebo v prípade, ak prokurátor neuniesol dôkazné bremeno,
nie je na mieste túto zásadu zo strany súdu realizovať, nakoľko aj neunesenie dôkazného bremena

odôvodňuje pre súd vyhlásenie oslobodzujúceho rozsudku, keďže aj takýto prípad je prípadom zistenia
skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie.

Alternatívnou verziou, ktorá prichádza v tomto prípade do úvahy je tá, že obžalovaný E. nebol
spolupáchateľom, a to vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaní E. a G. sú bratranci. Je preto možné, aby

si E. vôbec nič u G. neobjednával a aby túto objednávku G. ďalej „posunul“ obžalovanému I., nakoľko G.
mohol mať aj sám záujem na tom, aby pomohol svojej rodine (svojmu bratrancovi). Nie je teda vylúčené,
aby G. (ale aj iní obžalovaní) konal(i) s vlastným motívom nehľadiac na to, či to E. má pomôcť, alebo
nie, alebo či to od nich E. vyžadoval, alebo nie. Navyše je potrebné dodať, že brat G., B. G. mal mať
v čase spáchania skutku pojednávanie na P. D. H. J. pod sp. zn. XX/XX/XXXX. Je preto možné, aby G.

konal aj zo snahy pomôcť nielen svojmu brantrancovi (E.), ale koniec koncov aj svojmu bratovi. Tieto
rodinné väzby vytvárajú potenciálny konflikt v motíve obžalovaného G. konať v prospech svojej rodiny
takpovediac „na vlastnú päsť“.

Ďalšou skutočnosťou ohľadom viny obžalovaného E., na ktorú súd zameral svoju pozornosť je tá /

týkajúca sa skutku v bode I. obžaloby/, že obžalovaný I. v hovore na linku 158 uviedol okrem toho, že na
košickom súde je bomba, aj vetu: „Nech trpia tí sudcovia, čo mi to spôsobili.“ Z uvedeného vyplýva záver,
že I. v uvedenom telefonáte vzťahoval dôvod nahlásenia „bomby“ výlučne na svoju osobu. Práve táto
skutočnosť spochybňuje vierohodnosť a spoľahlivosť výpovedí obžalovaných v tých častiach, v ktorých
usvedčujú obžalovaného E.. Aj podľa odpisu RT obžalovaného I. vyplýva, že tento, ako aj iní obžalovaní /

okrem G./, boli v minulosti odsúdení súdmi v H.. Je preto možné, aby obžalovaný I. cítil krivdu zo
strany súdov najmä voči svojej osobe, a preto vyslovil slovo „mi“. Rovnako vykonaným dokazovaním na
hlavnom pojednávaní nebolo potvrdené obžalobou tvrdené, aby obžalovaný E. odovzdal obžalovanému
I., či C. mobilný telefón, práve naopak odovzdanie telefónu prebehlo len medzi nimi dvoma.

Obžalovaný E. sa mal podľa obžaloby na skutku zúčastňovať nepriamo. Tým pádom aj charakter
dokazovania ohľadom jeho viny sa dá preukázať prevažne nepriamymi dôkazmi, keďže objektívne
dôkazy (kamerové záznamy, prepisy telefonátov) v tomto prípade nedokazujú vinu E. E. bez rozumnej
pochybnosti. Súd pri použití nepriamych dôkazov musí zohľadňovať ich spoľahlivosť, relevantnosť
a dôkaznú hodnotu pri rozhodovaní o vine obžalovaného. Kamerové záznamy v tomto prípade môžu

totiž identifikovať aj iné okolnosti, nielen tie, ktoré naznačujú vinu obžalovaného. Z dokazovania je tiež
zrejmé, že obžalovaní sú priateľmi, v minulosti sa /okrem G./ dopúšťali trestnej činnosti a teda nie je
vylúčené, aby sa obžalovaní stretávali za účelom prípadnej trestnej činnosti a nie výlučne za účelom
páchania zločinu šírenia poplašnej správy. Povedané inak, motív obžalovaných – ich interakcia medzi
sebounavzájomaichsprávanienemusívýlučnenaznačovaťobjednávateľstvozostranyE..Záverotom,

že E. má byť objednávateľom síce možno teoreticky vydedukovať, no takýto postup je na mieste už
v prípravnom konaní, kde je najväčší rozsah dokazovania, čo je na zodpovednosti prokurátora, ako
nositeľa dôkazného bremena. Práve orgány činné v trestnom konaní musia metódou negácie vyvrátiť
všetky vyšetrovacie verzie až na jednu, s ktorou potom prokurátor „pôjde“ pred súd. Nie je úlohou súdu
dedukovať závery či produkovať domnienky, pokiaľ nemá dostatočne vyvrátené iné možné skutkové

verzie prípadu, ktoré narušujú dôkaznú reťaz, prípadne ak súd nemá dostatočné indície k utvoreniu si
názoru bez rozumnej praktickej pochybnosti.Z dokazovania tiež vyplýva skutočnosť, že všetci obžalovaní, ktorí svojimi výpoveďami usvedčujú
obžalovaného E., majú podľa znaleckých posudkov problém so závislosťou na drogách. Z odpisov RT
obžalovaných I. a C. vyplýva, že títo boli za drogovú trestu činnosť odsúdení. Súd sa nemôže selektívne

zamerať výlučne na výpovede spoluobžalovaných bez toho, aby hodnotil vierohodnosť ich výpovedí
na základe ich osobnostných atribútov, pretože takýmto postupom by došlo k podceneniu dôkazov
v prospech iného obžalovaného.

Výpovede ostatných spoluobžalovaných sú riadnymi a zákonnými dôkazmi v trestnom konaní, čo však

automaticky neznamená, že budú vo všetkých svojich častiach pravdivé. Neznamená to však ani opak.
Každá výpoveď podlieha voľnému hodnoteniu dôkazov rovnako, ako každý iný dôkaz v trestnom konaní,
ktorý na konci dňa súd vyhodnotí ako vierohodný, alebo ako nevierohodný.

Pri posudzovaní vierohodnosti týchto výpovedí súd postupoval aplikujúc tzv. doktrínu N., podľa ktorej
sa hodnotia nasledovné faktory na strane svedka: reputation - celkové spoločenské postavenie a status

svedka v kontexte jeho sociálnych väzieb; ability to see - kontext zmyslového vnímania a schopnosti
svedka vypovedať o tom, čo vnímal svojimi zmyslami; vested interest - prípadný dopad výsledku sporu
na záujem svedka; expertise - prípadná odbornosť svedka; neutrality - celková (ne)zaujatosť svedka (T.,
Y., C., E., C., S. O. H.: „Civilný sporový poriadok“, U. 2017, § 191).

Súd teda po dôkladnom preskúmaní všetkých dôkazov a po zvážení argumentácií oboch strán dospel
k záveru, že obžalovaný E. nemôže byť uznaný vinným zo zločinu šírenia poplašnej správy z dôvodu,
že o jeho vine existujú dôvodné skutkové pochybnosti.

Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že „vybavovanie telefonátov“ zo strany obžalovaného E. cez

obžalovaného G. nebolo dostatočne a spoľahlivo preukázané zo strany orgánov činných v trestnom
konaní, a to má za následok nedostatok istoty súdu ohľadom viny obžalovaného E., resp. o jeho účasti
na trestnom čine, pretože pre vyhlásenie odsudzujúceho rozsudku súdom je nevyhnutná prakticky
aplikovateľná istota o existencii relevantných skutkových okolnostiach. Trestné konanie vyžaduje
s ohľadom na konkrétny prípad ten najvyšší možný stupeň istoty, ktorý možno od ľudského poznania

požadovať, ale minimálne na úrovni všeobecného pravidla preukázania mimo akúkoľvek relevantnú
pochybnosť. Logická dedukcia bez ohľadu na stupeň jej pravdepodobnosti nemôže byť sama osebe
základom pre odsúdenie.

Bez ohľadu na to, aký bol doterajší život obžalovaného E., akú má povesť, postavenie, charakter

a podobne; platí vo vzťahu k nemu, ako aj k ostatným spoluobžalovaným, zásada prezumpcie neviny.
Súd nemôže odsúdiť niekoho len na základe počtu osôb, ktorí sú rovnako tak obžalovaní a ktorí sa
domnievajú, že telefonáty „nakázal“ E..

Súd na tomto mieste upriamuje pozornosť na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej pri nedostatku

priamych dôkazov možno síce páchateľa uznať za vinného, ale len vtedy, ak je záver o vine potvrdený
nepriamymi dôkazmi tak, že mu žiaden z nich neodporuje a ktoré tvoria uzavretú a ničím neprerušovanú
reťaz, ktorá by pripúšťala aj iný záver (N./XXXX). Súhrn nepriamych dôkazov, ktoré preukazujú
vinu obžalovaného, musí tvoriť logickú a ničím neprerušovanú sústavu vzájomne sa dopĺňajúcich
dôkazov, ktorá nielenže spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti skutku a usvedčuje obžalovaného z jeho

spáchania, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru (N./XXXX).

Na základe uvedených skutočností a v zmysle procesného pravidla „in dubio pro reo“ súd dospel
k záveru, že obžalovaný E. nie je vinný zo spáchania trestného činu šírenia poplašnej správy. Súd takto
rozhodol na základe princípov spravodlivosti a práva na spravodlivý proces, ktoré sú základnými piliermi

každého právneho štátu.

K vine G.:

F. G., usvedčujú ostatní spoluobžalovaní – najmä I.. Súd však na tomto mieste nemôže uplatniť rovnaký

vzorec logického myslenia, ako v prípade E., a teda dospieť k záveru, že by oslobodil G., a to na základe
týchto skutočností:V prvom rade, z dokazovania jednoznačne vyplýva, že G., sa pravidelne osobne stretával s I. a C.,
tvrdiac, že I. požičiaval peniaze, čo potvrdil aj sám I.. Tieto skutočnosti nachádzajú svoj odraz aj v iných
vykonaných dôkazoch, než len v osamotených výpovediach ostatných obžalovaných. I. vypovedal, že

G. ho oslovil, aby nahlásil na súde bombu s tým, že to požaduje E., kedy následne išli spolu k rieke K.
v katastrálnom území mestskej časti H. – H., kde sa mal skutok stať, čo bolo preukázané vykonaným
dokazovaním na hlavnom pojednávaní. Táto skutočnosť síce vytvára akúsi reťaz dôkazov, ktoré však
v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov jednotlivo a v ich súhrne dostatočne odôvodňujú pre súd
záver, že G. spáchal skutok, ktorý je trestným činom, bez väčších praktických pochybností, ktoré by

znamenali narušenie procesného pravidla in dubio pro reo vyplývajúce zo základnej zásady trestného
konania – prezumpcie neviny. To, že G. požičiaval peniaze I., prípadne aj tá skutočnosť, že sa stretávali
za účelom obhajoby v I. trestných veciach dostatočne neobháji skutočnosti tvrdené v obžalobe, ktoré
sa kladú G. za vinu.

J. I. veľmi detailne popísal trasu a aj priebeh udalostí, ako mali byť spoločne s G. pri rieke Hornád, kde

sa mal uskutočniť telefonát, pričom obhajobe sa podľa názoru súdu nepodarilo spochybniť túto verziu
udalostí tak, aby táto verzia bola spochybnená v podstatných okolnostiach skutkového deja. G. síce
vypovedal, že v katastrálnom území H. – H. trávi čas pravidelne, nakoľko sa tam chodí už niekoľko
rokov otužovať, čo je o ňom známe, no podľa názoru súdu mohol G. práve túto „informáciu o sebe“
využiť vo svoj prospech v tom zmysle, že pokiaľ by ho tam aj niekto videl, prípadne by tam bola jeho

prítomnosť inak lokalizovaná a preukázaná, nebolo by na tom nič zvláštne, pretože ako už vypovedal,
trávi na tomto, pre bežnú verejnosť, nezvyčajnom mieste pravidelne čas otužovaním, čo znamená, že
predmetné miesto veľmi dobre pozná a tým pádom vedel, že prítomnosť jeho osoby na tomto mieste
by nemala byť problematickou. Súd na tomto mieste poukazuje aj na skutočnosť, že G. svoju obhajobu
zameral na skutkové okolnosti, ktoré sú z hľadiska predmetu tohto trestného konania menej významné.

PodľanázorusúdubolaprítomnosťG.včasespáchaniaskutkunatomtomiestedostatočnepreukázaná,
okrem výpovede I., aj grafickým znázornením pohybu obžalovaného G. na č. l. 1522 – 1524 a 1527. Súd
tento dôkaz vyhodnotil ako dôkaz, ktorý podporuje inak osamotenú výpoveď I. a vo výsledku dokazuje
vinu G., pričom nie je podstatné, čo tam G. robil, ale podstatné je, že tam skutočne toho času bol.
Rovnako tak ich stretnutia prebiehali aj v kaviarni, ktorú G. nazýval „D.“. Súdu sa javí tiež za dostatočne

preukázané, že G. mobilné zariadenia obstaral, odovzdal a následne aj likvidoval. Nemožno sa uspokojiť
len so samotným tvrdením, že to tak nebolo. Súd má tiež za preukázané skutočnosť, že G. využíval na
túto„prácu“obžalovanéhoI.,ktorému„posúval“tútoprácu,abytentonamiestonehouskutočniltelefonáty
na súd odvolávajúc sa na to, že to koniec koncov „nakázal“ E., avšak táto informácia je založená už len
na dohadoch a dedukcii. G. mohol kľudne klamať, že uskutočnenie telefonátov požaduje E. využívajúc

autoritu E., avšak to nič nemení na tom, že G. to po I. požadoval a je irelevantné, s akým zámerom to bolo
a či sa tento zámer podarilo v trestnom konaní dokázať, alebo nie. Nosným nositeľom usvedčujúceho
dôkazu je osoba J. I.. Napokon aj zo zápisnice o konfrontácii medzi G. a I. vyplýva, že ich stretnutie
(niekoľkokrát) prebehlo, kontaktovali sa na pravidelnej báze, dokonca boli kamaráti, teda poznal detailne
jeho kriminálnu minulosť a kriminálne schopnosti a tak nebolo ťažké odhadnúť schopnosti I., či to urobí,

alebo nie, nakoľko aj sám I. sa mohol recipročne cítiť akýmsi spôsobom „dlžný“ urobiť niečo pre G.. Zo
zápisnice o konfrontácii č. l. 257-265 vyplýva, M. G. nepopiera stretnutia s I.. Popiera však stretnutia za
účelom odovzdania informácii od E. (čo odôvodňuje oslobodenie E.), či odovzdania telefónu, no napriek
tomu tieto skutočnosti boli preukázané inými dôkazmi. Napokon verzii udalostí, že G. konal „na vlastnú
päsť“ s úmyslom a z vlastnej inciatívy pomáhať svojej rodine, nasvedčuje aj skutočnosť, že toho času

na P. D. H. J. v trestnej veci sp. zn. XX/XX/XXXX mal mať hlavné pojednávanie brat G., ktoré sa však
napokon neuskutočnilo z dôvodu nahlásenia výbušného systému.

Sumarizujúc k obom (G., E.) možno uviesť, že súd vzal do úvahy hlavne to, že sú bratranci. Je
preto pochopiteľné, že G. navštevoval E. v čase jeho väzobného stíhania. Takéto navštevovanie však

nedokazuje to, že E. dával pokyny G., aby tento ďalej zabezpečil, aby niekto nahlásil v čase pojednávaní
E. bombu. G. tým, že má právnické vzdelanie, mohol navštevovať sám iniciatívne E., ktorý bol toho
času trestne stíhaný a následne aj sám mohol smerovať svoje ďalšie konanie k tomu, aby boli v čase
pojednávaní E. nahlásené postupne bomby, k čomu G. pomohol I..

Súd sa nemôže uspokojiť s tým záverom, že konanie G. automaticky usvedčuje E.. Rovnako tak sa
súd nemôže uspokojiť so situáciou, že E. usvedčujú obžalovaní, ktorí vyhlásili vinu, keď sám G. ho
vôbec neusvedčuje. Takáto situácia nedovoľuje súdu rozhodnúť nad rozumnú pochybnosť o vine E.
bez toho, aby neporušil základné procesné pravidlo plynúce zo základnej zásady trestného konaniaprezumpcie neviny – in dubio pro reo. Naopak, v prípade G., súd mal za preukázanú jeho vinu, nad
rozumnú pochybnosť.

K vine C.:

Obžalovaného C. zo spáchania skutku usvedčuje predovšetkým jeho samotná výpoveď z prípravného
konania, kedy pre potreby uznania viny dostatočným spôsobom popísal ako malo dôjsť z jeho strany
k protiprávnemu konaniu kladenému mu za vinu. Zároveň vzhľadom k postoju obžalovaného C. po

vyhlásení rozsudku, odôvodnení a poučení opravnom prostriedku, kedy obžalovaný sa vzdal práva na
podanie odvolanie aj v mene oprávnených osôb nepovažuje súd za potrebné bližšie odôvodnenie viny
obžalovaného.

K trestom:

Z odpisu registra trestov obžalovaného J. I. vyplýva, že v odpise má 2 záznamy. Jeden záznam
predstavuje uzavretý zmier P. G. H. J. z roku 2018 a druhý záznam predstavuje vyššie spomínaný
rozsudok P. D. H. J., sp. zn. XX/XX/XXXX zo dňa 06.07.2020, ktorým bol odsúdený na úhrnný
podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov so skúšobnou dobou v trvaní 4 rokov
s probačným dohľadom, za súčasného uloženia ochranného protitoxikomanického liečenia ústavnou

formou. Lustráciou v CESDAP J. I. bolo zistené, že v centrálnej evidencii má 3 záznamy, a to za
priestupky na úseku cestnej premávky. Z odpisu registra trestov L. C. vyplýva, že tento má v odpise
8 záznamov prevažne za majetkovú trestnú činnosť. Nepodmienečný trest odňatia slobody vykonal 5
krát. Na 2 záznamy sa vzťahujú účinky zahladenia odsúdenia. Lustráciou v CESDAP neboli zistené
žiadne záznamy. Z odpisu registra trestov N. I. vyplýva, že tento má v odpise 3 záznamy, pričom na

všetky záznamy sa vzťahujú účinky zahladenia odsúdenia. Lustráciou v CESDAP neboli nájdené žiadne
záznamy. Obžalovaný F. G. nemá v odpise registra trestov záznam. Lustráciou v CESDAP F. G. bolo
zistené, že v centrálnej evidencii má 9 záznamov – všetky na úseku cestnej premávky. Z odpisu registra
trestov E. E. vyplýva, že v odpise RT má 7 záznamov prevažne za majetkovú trestnú činnosť, pričom
na 3 záznamy sa vzťahujú účinky zahladenia odsúdenia. Lustráciou v CESDAP E. E. bolo zistené, že

v centrálnej evidencii má 16 záznamov všetky na úseku cestnej premávky, prevažne za prekročenie
maximálnej povolenej rýchlosti.

V súvislosti s rozhodovaním o treste považuje súd za potrebné poukázať na základné
pravidlá dôležité pri ukladaní trestu.

Podľa ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák. zakotvujúceho účel trestu, trest má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov;
trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Trest je opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu, na základe a v medziach zákona
ukladajú v predpísanom konaní na to povolané súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin. V tejto definícii
je vyjadrená zásada "nulla poena sine lege, sine crimine, sine iudicio".

TrestjejednýmzprostriedkovnadosiahnutieúčeluTrestnéhozákona.Týmjeurčenáajjehofunkcia
v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti -
potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie

trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a
to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom
treste,pričomtrebamaťnazretelidôležitosťvzájomnéhopomerumedzitrestnourepresiouaprevenciou.
Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých
členov spoločnosti, robí z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest pritom

nesmie byť prostriedkom na riešenie iných spoločenských problémov. Preto Trestný zákon vychádza z
myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich
páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu,
aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnychpáchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných
členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo,
že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiadúce, varuje ich pred páchaním trestnej

činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej
a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (retribúcia).
V treste je teda obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie
páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické.

Ustanovením, ktoré musí súd aplikovať pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu je § 34
ods. 4 Tr. zák., podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť
na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Akceptujúc vyššie uvedené súd pokiaľ ide o uloženie trestov v prípade obžalovaných I. O. C. títo trestný
cˇin v predmetnej trestnej veci spa´chali sko^r, ako bol vo veciach vedených na Okresnom su´de Košice
II, sp. zn. XX/XX/XXXX /I./ a na P. D. H., sp. zn. XX/XXX/XXXX /C./ vyhla´seny´ odsudzuju´ci rozsudok ,
teda bolo dôvodným aplikovanie ustanovení týkajúci sa súhrnného trestu. Za dôvodný mal však súd

postup podľa § 44 a to upustenie od uloženia súhrnného trestu, vzhľadom k už uloženým trestom
obžalovaným, a to v prípade I. P. D. H. J. a v prípade C. P. D. H., nakoľko tresty uložené skoršími
rozsudkami pokladá súd za postačujúce na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa.

Pokiaľ ide o druh a výšku uloženého trestu v prípade obžalovaného I. súd aplikoval stanovisko

trestnoprávneho kolégia R. D. D. N. zo 27.06.2017, sp. zn. S. (Ak možno páchateľovi trestného činu pri
uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4
Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno naposledy označené ustanovenie
per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade
uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom),

keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny
(dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a
výške uloženého trestu.) a per analogiam po použití § 39 ods. 4 Tr. zák. mimoriadne znížil trest odňatia
slobody pod upravenú dolnú hranicu trestnej sadzby a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 2
(dvoch) mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo výmere 2 (dvoch) rokov. K zvoleniu

postupu týkajúceho sa uloženého trestu ako aj jeho výmery mal súd za potrebné poukázať najmä
na osobu obžalovaného, a to zvýrazňujúc zistené 3 poľahčujúce okolnosti, a to vedenie riadneho
života pred spáchaním trestného činu (uvedené súd vyhodnotil aj napriek 3 odsúdeniam a to vzhľadom
na ich charakter spáchanej trestnej činnosti a fakt, že tieto odsúdenia sú zahladené), priznanie sa
k spáchaniu trestného činu a jeho úprimné oľutovanie napomáhanie pri objasňovaní trestného činu.

Osoba obžalovaného zohľadniac jeho postoj v predmetnej veci dáva súdu potenciál nepáchania ďalšej
trestnej činnosti. Súd je presvedčený, že takto uložený trest je adekvátny, dostatočný a akceptuje aj
všetky kritéria pre ukladanie trestu, zohľadňujúc charakter trestnej činnosti, predošlý život obžalovaného
(pred spáchaním skutku, súčasné osobné pomery), možnosť jeho nápravy, okolnosti prípadu a plní
nielen výchovnú funkciu smerom k obžalovanému, ale aj ochrannú funkciu smerom k spoločnosti a

možno dôvodne očakávať, že bude akceptovateľný i spoločnosťou ako trest primerane vystihujúce aj
morálne odsúdenie páchateľa.

Pri úvahe o druhu a výške trestu u obžalovaného G. súd taktiež komplexne vyhodnocoval stupeň spo-
ločenskej nebezpečnosti konania obžalovaného pre spoločnosť, okolnosti, za akých bol skutok spácha-

ný, osobu obžalovaného (vzhľadom na jeho predchádzajúcu bezúhonnosť je zrejmé, že jeho konanie
nepochybne predstavovalo exces z dovtedajšieho spôsobu života), mieru jeho zavinenia, možnosti jeho
nápravy vplyvom výchovného trestu a tiež v danom prípade mimoriadne dôležitú okolnosť - dĺžku tres-
tného konania. Podľa názoru súdu boli v predmetnej veci splnené všetky podmienky (vzhľadom na okolnosti prípa-
du ako aj pomery obžalovaného) pre použitie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody

v zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., nakoľko použitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanove-
nej Trestným zákonom by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a účel trestu možno dosiahnuť
aj trestom kratšieho trvania. Za okolnosti je pritom potrebné považovať všetky skutočnosti, ktoré ma-
jú vplyv na hodnotenie stupňa nebezpečnosti činu pre spoločnosť (ktorý sa samozrejme plynutím času
znižuje, rovnako ako sa znižuje potreba postihnutia páchateľa, pretože odstupom času sa míňa aj účel

trestu) a tiež skutočnosti vplývajúce na hodnotenie možnosti nápravy páchateľa. Primeranosť tejto dĺžky
sa posudzuje vždy s prihliadnutím na skutkovú, právnu a procesnú zložitosť veci a správanie štátnych
orgánov. V danom prípade súd v tejto súvislosti poukazuje na významnú skutočnosť, že od spáchania
skutku uplynulo 7, resp. 6 rokov, samotné trestné stíhanie aj voči obžalovanému G. je na súde vedené 4
roky bez meritórneho rozhodnutia, pričom obžalovaný sa v tejto dobe nedopustil žiadneho protiprávne-
ho konania. Dĺžku trestného konania súd, keďže nebola spôsobená prieťahmi a obštrukciami na strane

obžalovaných, považuje za neodôvodnenú a neprimeranú (vzhľadom na rozhodovaciu prax Európske-
ho súdu pre ľudské práva dĺžku trvania trestného konania prevyšujúcu 6 rokov je potrebné považovať za
výnimočnú a v prípade absencie významných dôvodov pre prekročenie tejto hranice nie je možné tres-
tné stíhanie dlhšieho trvania tolerovať). Podmienka rýchlosti konania musí byť splnená, aby sa zabráni-
lo tomu, aby bol obvinený príliš dlho vystavený trestnému stíhaniu, s čím sú spojené zásahy do jeho práv

a slobôd, a aby nebol vystavený neistote o svojom osude (trestné stíhanie má totiž vplyv na jeho po-
vesť, postavenie v zamestnaní ako aj v spoločnosti, čo už samo o sebe možno považovať za určitú for-
mu sankcie). Postavenie obvineného je stresujúce (napriek formálnej deklarácii rešpektovania prezum-
pcie neviny totiž naša spoločnosť obvinené osoby prakticky stotožňuje s osobami odsúdenými) a nega-
tívne ovplyvňuje život obvineného prinajmenšom tým, že aktuálna hrozba trestu komplikuje obvinenému

možnosť viesť a plánovať ďalší osobný život. Uvedený fakt, keďže je nepochybné, že dôvodom dĺžky tr-
vania trestného konania neboli obštrukcie na strane obžalovaných, je významný aj z dôvodu, že plynu-
tím času sa znižuje záujem spoločnosti na potrestaní páchateľa a slabne potreba jednak individuálnej
prevencie (pokiaľ páchateľ v priebehu trestného stíhania nespáchal ďalší trestný čin, možno predpok-
ladať a dúfať, že sa napravil) a tiež potreba generálnej prevencie (výchovné a odstrašujúce účinky trestu

na ostatných členov spoločnosti sa plynutím času znižujú). Neprimeranou dĺžkou trestného stíhania sa
vytráca základný vzťah medzi protiprávnym konaním páchateľa a ukladaným trestom. Doba, ktorá uply-
nie od spáchania trestného činu až po meritórne rozhodnutie má bezprostredný vplyv na účel trestu, kto-
rý má byť uložením určitého trestu dosiahnutý. Aj z týchto dôvodov je povinnosťou súdov, aby porušenie
práva na prejednanie veci v primeranej lehote bolo určitým primeraným spôsobom odškodnené. Práve

zmiernenie trestu je preto podľa názoru súdu v danom prípade určitou kompenzáciou štátu zato, že doš-
lo k porušeniu práv obžalovaných neprimeranou dĺžkou trestného konania, na ktorého dĺžke títo nemali
žiaden vplyv. Nad rámec hore uvedeného je súd súčasne toho názoru, že aj pomery obžalovaného G.
odôvodňujú v danom prípade použitie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody. Za po-
mery páchateľa v zmysle ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody je pritom potreb-

né považovať jednak okolnosti, ktoré páchateľa charakterizujú ako objekt trestu, a tiež možnosti reso-
cializácie páchateľa. Súd má za to, že v danom prípade by tento trest obžalovaného vzhľadom na jeho
predchádzajúcu bezúhonnosť, bezúhonnosť po spáchaní skutku, ako aj na časový odstup od jeho spá-
chania bol nepochybne vnímaný citeľnejšie ako u tých páchateľov, u ktorých páchanie trestnej činnosti
nepredstavuje odklon od ich zaužívaného spôsobu života a ktorí sú potrestaní časovo účelne.

Vyššie uvedené úvahy viedli súd k záveru, že uloženie trestu v trestným zákonom stanovenej sadzbe by
bolo neprimerane prísne a obligatórnosť takéhoto postupu bez možnosti mimoriadneho zníženia trestu
odňatia slobody by bolo prekážkou brániacou uloženiu primeraného trestu. Preto súd obžalovanému G.
rovnako ako I. mimoriadne znížil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej
Trestným zákonom, podľa ktorého trest ukladal a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov s

podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu vo výmere 2 rokov.

Za dôvodné súd považoval aj rozhodnutie podľa § 287 ods. 1 Tr. por., ktorým uložil povinnosť
obžalovaným uznaným za vinných podľa účasti na tom ktorom skutku spoločne a nerozdielne uhradiť
škodu poškodeným subjektom vo výške, ktorá bola riadne a včas uplatnená.

Ohľadne veci zaistenej v prípravnom konaní vzhľadom k tomu, že súd nedisponoval jednoznačnou
dôkaznou substanciou pre rozhodnutie o tejto na hlavnom pojednávaní, a je dôvodné očakávať, že
doplnenie dokazovania na verejnom zasadnutí poskytuje z časového hľadiska dostatočný priestorna takéto doplnenie, preto bol uplatnený postup podľa § 289 ods. 2 Tr. por. a súd vyhradil rozhodnutie
o zaistenej veci verejné zasadnutie.

Tento rozsudok bolo prijatý v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na E. D. H. do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak

sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie. Odvolanie má odkladný
účinok. (§ 306/2)
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.