Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117215545
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1117215545.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov
senátu JUDr. Renáty Janákovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej, v právnej veci žalobcu: V.. J.. Q. B., N..
XX.XX.XXXX, A. R. X, XXX XX R., právne zastúpený JUDr. Emíliou Korčekovou, advokátkou, so sídlom
Malacká 2/B, Pezinok, proti žalovanej: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom Župné nám. 13, 813 11 Bratislava a Ministerstvom vnútra Slovenskej

republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o náhradu škody, primerané zadosťučinenie a zaplatenie
nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava I, zo dňa
10. 12. 2019, č.k. 9C/41/2017-583, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok bývalého Okresného súdu Bratislava I, č.k. 9C/41/2017-583 zo dňa 10. 12. 2019
sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a súdu prvej inštancie (Mestskému súdu Bratislava IV) na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol (I. výrok); návrh žalobcu
na prerušenie konania zo dňa 12.11.2019 zamietol (II. výrok); žalovaným 1/,2/ nárok na náhradu trov
konania nepriznal (III. výrok).

2/ Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil zákonom č. 514/2003 Z.z. (ust. § 1 písm. a/, § 2

písm. a/, § 3 ods. 1 písm. a/ a d/, § 9 ods. 1, 3, § 17 ods. 1, 2, 3, § 27 ods. 1, 2), zákonom č. 58/1969
Zb. (ust. § 1, § 2, §3 ods. 1, § 4 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, § 10, § 20, § 22 ods. 1, 2), § 442 a § 443 Obč. Zák.
a § 41 ods. 1, 6 a § 42 ods. 1 Zákonníka práce a vecne tým, že z vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že žalobca bol trestne stíhaný v konaní Č.: Y.-XXX/XX-XX-XXXX-V. P. Č.: Y.-XXXX/UJKP-
Y.-C.-XXXX pre trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa ustanovenia §
197a ods. 1 Trestného poriadku, a to na základe trestného oznámenia V.. M. B., ako aj výsluchu svedka

V. A.. Za nespornú súd prvej inštancie považoval aj skutočnosť, že orgány činné v trestnom konaní po
tom, čo mali vyšetrovaním preukázané, že skutok, ktorý mal byť trestným činom nie je trestným činom
a zároveň neexistoval dôvod na postúpenie veci, trestné stíhanie žalobcu zastavili uznesením OR PZ
C. zo dňa 31.05.2005, Č.: Y.-XXXX/UJKP-Y.-C.-XXXX.

3/ Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že s poukazom na pripustenú zmenu žaloby sa žalobca od žalovanej

SR - MS SR domáha náhrady ušlého zárobku v sume 112.859,32 eur s prísl., ktorá mu mala byť
spôsobená nezákonným rozhodnutím - uznesením o vznesení obvinenia zo dňa 06.05.2003 a od
žalovanej zastúpenej MV SR náhrady nemajetkovej ujmy 165.969,59 eur, ktorá mu mala byť spôsobená
nezákonnýmpostupomorgánovčinnýchvtrestnomkonaní"vpríčinnejsúvislostisnesprávnymúradným
postupom vyšetrovateľa PZ - Okresného riaditeľstva PZ Trnava v dôsledku porušenia zásady "forum
delicti commissi" a neprípustným obchádzaním zákona o policajnom zbore ako aj platných ustanovení

Trestného poriadku...", pričom táto nemajetková ujma mala žalobcovi vzniknúť "od účinnosti zákona č.
514/2003 Z. z.".4/ Súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia skonštatoval, že zodpovednosť štátu za
škodu spôsobenú rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym úradným postupom podľa

zákona č. 58/1969 Zb. a zákona č. 514/2003 Z.z. je objektívnou zodpovednosťou štátu, bez ohľadu
na zavinenie. Štát zodpovedá za škodu za súčasného splnenia troch podmienok, a to 1/ nezákonné
rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu štátu, 2/ existencia škody ako majetkovej ujmy
vyjadriteľnej v peniazoch, resp. nemajetkovej ujmy a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Ozrejmil, že pokiaľ ide o škodu, zákon bližšie

nedefinuje ani pojem škoda a neupravuje ani rozsah jej náhrady, preto treba vychádzať z príslušných
ustanovení Obč. Zákonníka (§ 442) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v
majetkovej sfére poškodeného, je vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového
plnenia, predovšetkým peňažného. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného
rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri

ktorom platí, že ak by nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia alebo k nesprávnemu úradnému
postupu, nevznikla by ani škoda.

5/ Ďalej uviedol, že pri posudzovaní nárokov žalobcu sa musel prvotne zaoberať existenciou zákonných
predpokladov zodpovednosti štátu za škodu, pričom na vyvodenie zodpovednosti štátu je potrebné

ich kumulatívne splnenie. Zhrnul, že žalobca sa nároku na náhradu ušlého zárobku domáhal na
základe akceptačného listu, keď tvrdil, že ako osoba trestne stíhaná nemohol do 15.08.2008 uzatvoriť
s firmou WEIMAL TRADE a.s., pracovnú zmluvu na dobu neurčitú od 01.09.2004. Súd prvej inštancie
ďalej ozrejmil, že Zákonník práce tzv. akceptačný list pojmovo nezahŕňa; podľa ust. § 42 ods. 1
Zákonníka práce pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom

a zamestnancom; akceptačný list aj v prípade, že obsahuje podobné, resp. rovnaké náležitosti ako
zákon predpokladá pre uzavretie pracovnej zmluvy, túto nenahrádza. Akceptačný list predložený
žalobcom nepotvrdil založenie pracovného pomeru dňom 01.09.2004, iba deklaroval zámer (úmysel)
potenciálneho zamestnávateľa, existujúci ku dňu jeho vyhotovenia, založiť v budúcnosti pracovný pomer
s J.. B. ako potenciálnym zamestnancom. Je v ňom vyjadrené, že samotný akceptačný list nie je ešte

pracovnou zmluvou, keď sa v ňom uvádza: "...že v prípade zastavenia trestného stíhania.....uzatvoria
do 15.08.2004 písomnú pracovnú zmluvu." Súdy (vrátane Najvyššieho súdu SR, napr. rozsudok NS
SR zo dňa 30.03.2011, č. k. 3MCdo/14/2010, uznesenie 3Cdo/211/2016 zo dňa 26.10.2017, Ústavný
súd SR I. ÚS 405/2011 zo dňa 19.10.2011) uzavreli, že akceptačný list ani v spojení s preukázanými
ďalšími ústnymi, resp. písomnými dojednaniami medzi stranami nezakladá pracovný pomer, resp.

nemožno ho považovať za pracovnú zmluvu zakladajúcu práva a povinnosti zmluvných strán. V
ust. § 41 Zákonníka práce sú upravené predzmluvné vzťahy, pričom odsek 6 negatívnym spôsobom
vymedzuje okruh informácií, ktoré zamestnávateľ nesmie vyžadovať od fyzickej osoby, uchádzajúcej
sa o prácu. Tým sleduje najmä ochranu súkromia fyzickej osoby, uchádzajúcej sa o prácu a súčasne
konkretizuje aj právnu úpravu ochrany osobných údajov, relevantnú pre oblasť pracovnoprávnych

vzťahov. Zamestnávateľ nesmie podľa ods. 6 písm. c) vyžadovať informácie o bezúhonnosti s výnimkou,
ak ide o prácu, pri ktorej sa podľa osobitného predpisu vyžaduje bezúhonnosť, alebo ak požiadavku
bezúhonnosti vyžaduje povaha práce, ktorú má fyzická osoba vykonávať. V slovníku cudzích slov je
bezúhonnosť definovaná ako čestnosť, férovosť, poctivosť, mravná zachovalosť. Za bezúhonnú osobu
sa považuje osoba, ktorá nebola odsúdená za trestný čin. Rovnako z čl. 50 ods. 2 Ústavy SR vyplýva, že

každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným
odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu. Žalobca nebol odsúdený, ani väzobne stíhaný, čo by mu bránilo
po uzatvorení pracovnej zmluvy nastúpiť do práce, jeho bezúhonnosť teda nebola spochybnená. Ak
spoločnosť WEIMAL TRADE a.s., mala záujem uzatvoriť so žalobcom pracovnú zmluvu, prebiehajúce
trestné stíhanie tomuto úkonu netvorilo žiadnu zákonnú prekážku. V prípade, že uzatvoriť zmluvu

odmietla, urobila tak na základe svojej zmluvnej autonómie. Argumentácia žalobcu ohľadom viazanosti
pracovnej ponuky na bezúhonnosť považoval súd prvej inštancie za bezpredmetnú. Zároveň súd prvej
inštancie poznamenal, že ak spoločnosť Weimal Trade a.s. porušila predzmluvné právne povinnosti a
zaujímala sa o to, či je žalobca bezúhonný s výnimkou, ak ide o prácu, pri ktorej sa podľa osobitného
predpisu vyžaduje bezúhonnosť, alebo ak požiadavku bezúhonnosti vyžaduje povaha práce, ktorú má

fyzická osoba vykonávať, žalobca mohol spoločnosť žalovať na príslušnom súde. Súd prvej inštancie
mal za to, že nakoľko nedošlo k platnému uzatvoreniu pracovnej zmluvy v zmysle ustanovenia § 42 ods.
1 Zákonníka práce, nevznikol žalobcovi nárok na odmenu, resp. mzdu a teda ani nárok na zaplatenie
náhrady ušlej mzdy uplatnenej v tomto konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd prvej inštancie žalobuproti žalovanej zastúpenej MS SR o zaplatenie náhrady ušlého zárobku v sume 112.859,32 eur s prísl.
zamietol.

6/ Súd prvej inštancie ďalej sa v dôvodoch svojho rozhodnutia vyjadril aj k žalovanou (SR - MV SR)
vznesenou námietkou premlčania vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy.
Ozrejmil, že žalovaná v súvislosti s ňou dôvodila, že do konania vstúpila až uznesením tunajšieho súdu
zo dňa 11.04.2011 (ako žalovaná 2/), pričom žalobca vedel, kedy skončilo jeho trestné stíhanie a kedy
nadobudlo právoplatnosť uznesenia o zastavení trestného stíhania (14.07.2006). Súd prvej inštancie

mal však za to, že nakoľko žalobca požiadal podaním zo dňa 30.10.2006 adresovaným MS SR o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, kde okrem iného uviedol: " nároky na náhradu škody
a primerané zadosťučinenie / nemajetková ujma, by mali byť posudzované aj podľa starého zákona
č. 58/1969 Zb., tak aj podľa nového zákona č. 514/2003 Z. z. s akcentom na náhradu škody titulom
nezákonného rozhodnutia (zrušenie uznesenie o začatí trestného stíhania) a nesprávneho úradného
postupu (odmietnutie zákonného postupu v primeranom čase, nevykonanie úkonov, zneužitie práva

- šikana, zneužitie originálu uznesenia o zastavení trestného stíhania, strata originálu vyšetrovacieho
spisu, prieťahy v konaní ...“), bolo povinnosťou žalovanej 1/ (SR -MS SR), ak dospela k záveru, že v
časti uplatneného nároku nie je oprávnená konať, v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. vec
postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Nakoľko takýto postup MS SR nebol v
konaní preukázaný, súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok, i keď pôvodne uplatnený voči inému

štátnemu orgánu, bol podaný včas, a preto námietku premlčania vyhodnotil ako nedôvodnú.

7/ V ďalšom súd prvej inštancie posudzoval žalobcom uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy vo vzťahu k SR - MV SR (v konaní pred súdom prvej inštancie ako žalovaný 2/), ktorý žalobca
definoval ako „ nesprávny úradný postup vyšetrovateľa Policajného zboru - OR PZ C. v dôsledku

porušeniazásady"forumdelicticommissi"aneprípustnéobchádzanieZákonaopolicajnomzbore,akoaj
platných ustanovení Trestného poriadku", ktorý mal spočívať v tom, že vyšetrovateľ vykonával absolútne
neúčinné a nezákonné úkony, zasiahol do žalobcovho práva na súkromie a do pokojného stavu, vyvolal
jeho morálne a psychické utrpenie, došlo k diskreditácii jeho osoby aj pred jeho zamestnávateľom a jeho
hrubému poníženiu. Úkony vyšetrovateľa mali za následok zhoršenie jeho zdravotného stavu, zasiahli

do jeho integrity a slobody pohybu“. V tomto kontexte ozrejmil, že v prípade nesprávneho úradného
postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri tomto
výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi normami pre jeho
konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto
formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia

nevedúaakjerozhodnutievydané,bezprostrednesavjehoobsahuneprejaviaaleboideoinúnečinnosť
orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania. V zmysle ustálenej súdnej judikatúry nesprávny
úradný postup je postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou priamo nesúvisí, nevyústi do nej a neprejaví sa
v obsahu konkrétneho rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu rozhodnutie vyšetrovateľa, ktorým bolo začaté
trestnéstíhaniežalobcunemožnopovažovaťzanesprávnyúradnýpostup. Vovzťahuktvrdeniužalobcu,

že bol zo strany vyšetrovateľa vystavený neslušnému správaniu, ktorým bolo zasiahnuté do jeho práva
na súkromie a pokojného stavu, vyvolal jeho morálne a psychické utrpenie, došlo k diskreditácii jeho
osoby aj pred jeho zamestnávateľom a jeho hrubému poníženiu, súd prvej inštancie uviedol, že v konaní
táto skutočnosť nebola preukázaná, nebolo preukázané, že v rámci trestného stíhania boli zo strany
vyšetrovateľa vykonané neprípustné úkony a že vyšetrovateľ nepostupoval v rámci trestného stíhania

v medziach zákona. Pokiaľ žalobca tvrdil, že vyšetrovateľ bol v jeho veci nečinný, resp. že zvolil
nesprávnyúradnýpostup,malmožnosťpodaťvočipostupuvyšetrovateľasťažnosť,resp.daťpreskúmať
postup vyšetrovateľa dozorujúcim prokurátorom, čo žalobca v konaní nepreukázal. Zákon č. 514/2003
Z.z. (ust.§ 9 ods. 3) ustanovuje, že pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa
Policajného zboru je možné vychádzať len z výsledkov prešetrenia jeho postupu prokurátorom, pričom

súd je touto zákonnou podmienkou viazaný. Nakoľko žalobca dôkaz, ktorým by bol konštatovaný
nesprávny úradný postup vyšetrovateľa nepredložil, súd prvej inštancie nemal preukázané naplnenie
prvej z troch hmotnoprávnych podmienok zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., a
to existenciu nesprávneho úradného postupu. Súd prvej inštancie v súvislosti s uplatneným nárokom
na náhradu nemajetkovej ujmy uviedol, že zastavenie trestného stíhania žalobcu z dôvodu, že skutok,

pre ktorý bolo začaté nie je trestným činom, možno považovať za konanie objektívne spôsobilé privodiť
ujmu na jeho právach. Zákon č. 514/2003 Z. z. priznáva popri práve na náhradu majetkovej škody
i náhradu za škodu chápanú ako náhradu formou "spravodlivého zadosťučinenia". Priznaná náhrada
škody musí predstavovať spravodlivé zadosťučinenie a teda za splnenia zákonných predpokladovzahŕňať aj náhradu za preukázanú morálnu ujmu, t. j. náhradu nemajetkovej ujmy. Podľa súdu prvej
inštancie však žalobca v priebehu konania nepreukázal, že v dôsledku nezákonného rozhodnutia -
vznesenie obvinenia a následného nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa mu bola spôsobená

nemajetková ujma. Neuviedol, ako dospel k ním uplatnenej sume, iba konštatoval, že "žalovaný v 2.
rade je zodpovedný za vznik nemajetkovej ujmy, ktorú si žalobca oceňuje sumou 165.969,59 eur".
Tvrdil, že nezákonným a dôkazmi nepodloženým trestným stíhaním bola poškodená jeho vážnosť, bol
diskriminovaný a diskreditovaný. Pre priznanie nemajetkovej ujmy však sama závažnosť vzniknutej ujmy
nie je jediným a výlučným faktorom pre určenie zadosťučinenia v peniazoch. Právne relevantná je len

taká nemajetková ujma, ktorej vznik je v príčinnej súvislosti s neoprávneným zásahom. Základným
predpokladom uplatnenia majetkovej satisfakcie je existencia nemajetkovej ujmy, teda existencie
skutočnosti, že došlo k neoprávnenému zásahu a nemajetková ujma už vznikla a preukázanie, že zásah
do osobnostných práv mal skutočne tvrdený následok, čo zaťažuje poškodeného. Podľa súdu prvej
inštancie žalobca v súvislosti s nárokom na priznanie nemajetkovej ujmy nepreukázal, že v dôsledku
trestného stíhania a nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa došlo k zníženiu jeho dôstojnosti a

vážnosti v spoločnosti, že pociťoval, resp. pociťuje následky v odlišnom správaní príbuzných, resp. osôb
v jeho blízkom či širšom okruhu; nepreukázal, že v dôsledku trestného stíhania a postupu vyšetrovateľa
došlo k problémom v podnikaní alebo pri získaní zamestnania, a že práve z tohto dôvodu nebol
úspešný. Iba v prípade, ak sa dostatočne preukáže reakcia svedčiaca o znížení dôstojnosti alebo
vážnosti v spoločnosti v značnej miere, môže byť priznaná náhrada nemajetkovej ujmy. Pokiaľ išlo o

preukázanie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom nemajetkovej ujmy,
súd prvej inštancie poukázal na právnu teóriu, kde sa týmto vzťahom označuje priama väzba vzťahov
(objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah
príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda - nemajetková
ujma vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku,

priktoromplatí,žeakbynedošloknesprávnemuúradnémupostupu,nevzniklabyaninemajetkováujma.
Sumarizujúc uvedené tak súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na
preukázanie vzniku nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa a teda
nepreukázal ani príčinnú súvislosť, ani všeobecné tvrdenia o vzniknutej ujme.

8/ Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca
nepreukázal kumulatívne splnenie všetkých zákonných podmienok pre úspešné uplatnenie nároku na
náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., keď v konaní nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy
nakoľko nepreukázal rozsah nepriaznivých následkov, ktoré mu mali v súvislosti s trestným stíhaním
vzniknúť, ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom nemajetkovej ujmy a

preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

9/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 a s poukazom
na č. 17 základných princípov C.s.p. tak, že plne procesne úspešným žalovaným 1/, 2/ nepriznal voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

10/ Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a jeho
právna zástupkyňa a navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobca v odvolaní (č.l. 598 a nasl.) dôvodil, že postupom
súdu prvej inštancie došlo k porušeniu jeho práva na právnu pomoc ním zvolenou advokátkou JUDr.

Emíliou Korčekovou, ktorej udelil splnomocnenie na celé konanie vo veci sp. zn. 15C/96/2008 dňa
21.03.2016. Súd prvej inštancie toto splnomocnenie odignoroval, so zvolenou advokátkou v konaní
sp. zn. 15C/96/2008, ani v následnom konaní sp. zn. 9C/41/2017 nekonal, nepredvolával ju na
pojednávanie, ani na verejné vyhlásenie rozsudku dňa 10.12.2019, hoc bol k tomu povinný, keď
z obsahu spisu vyplýva, že túto plnú moc neodvolal. Súd prvej inštancie musel vedieť, že aj za

účinnosti C.s.p. plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť, teda bolo povinnosťou súdu
doručovať predvolania na pojednávania elektronicky alebo poštou zvolenej advokátke, keďže jej udelil
splnomocnenie na celé zastupovanie dňom 21.03.2016. Žalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie
v konaní nevypočul ním navrhnutých svedkov, a to R. M., ktorý sa dvakrát dostavil na pojednávanie, čo
vyplýva zo zápisnice z pojednávania z 28.02.2012, ani svedka J.. B. L., následne extrémne dlhé súdne

konanie spôsobilo, že na pojednávaní dňa 11.6.2019 bol nútený na výzvu súdu uviesť, že na týchto
dôkazoch netrvá, nakoľko navrhnutí svedkovia medzičasom zomreli, preto za nemysliteľné považuje
tvrdeniesúdu,ževkonaníneuniesoldôkaznébremeno. Napriekporušeniujehoprávaprejednaťtútovec
vprimeranejlehote,nebránilosúduprvejinštancie majúcemuvedomosťotom,žebolnezákonnetrestnestíhaný extrémne dlhú dobu, namiesto toho, aby s ním riadne konal o uplatnenom nároku a v súlade
s rozhodovacou praxou NS SR vyhovel žalobe a priznal mu primerané a spravodlivé zadosťučinenie,
žalobu svojvoľne, bez racionálneho dôvodu zamietol. Žalobca v tomto kontexte poukázal na rozhodnutie

NS SR sp. zn. 4Cdo 125/2019, v ktorom NS SR judikoval právny názor na posúdenie dôvodnosti nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy v konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobca
ďalej namietal, že vo veci rozhodla nezákonná sudkyňa JUDr. Silvia Rovňáková, ktorej bola zjavne vec
pridelená ex post bez náhodného výberu a preto bolo porušené jeho právo na nestranný súd. Namietal
tiež nesprávne právne posúdenie akceptačného listu firmy WEIMAL TRADE a.s. Argumentoval tým,

že v tom čase nebol zakázaný súbežný pracovný pomer, ktorý mal v tom čase u jeho obchodnej
spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s.r.o., a pokiaľ by nebol trestne stíhaný „(dľa podmienok
možného zamestnávateľa WEIMAL TRADE a.s.)“ z 26.11.2003, a ak by bolo vymyslené a nezákonné
trestné stíhanie voči žalobcovi právoplatne zastavené do 14.8.2004 teda by mohol uzatvoriť najneskôr
15.8.2004 s touto obchodnou spoločnosťou pracovnú zmluvu na dobu neurčitú od 1.9.2004 s nástupom
do práce od 1.9.2004, pracovný čas flexibilný, čistá mzda mesačne 100.000 Sk, odmenou 0,5% z

mesačného obratu spoločnosti. Povinnosťou súdu tak bolo vypočuť svedka R. M., člena predstavenstva
tejto spoločnosti, ktorý dojednal podmienky, za ktorých malo dôjsť k uzatvoreniu platnej pracovnej
zmluvy, ak by nebol trestne stíhaný v danej veci a podpísal akceptačný list; išlo o svedka, ktorý sa 2x
dostavil na základe predvolania súdom na pojednávanie a to 17.3.2011 a 28.2.2012, avšak sudkyňa
JUDr. O. Belavá ho nevypočula. Teda okresný súd zmaril riadne a včasné vykonanie dokazovania

vypočutím svedka R. M., a jeho tvrdenia sú len dohadmi nemajúcimi Odkaz okresného súdu na konanie
vo veci sp. zn. 26C/312/2009 ako výsledku manipulácie so súdom zo strany žalovanej nie je správny,
keďže majetková škoda je v danej veci uplatnená žalobcom v dôsledku aktivity súdneho exekútora JUDr.
Jakubca voči spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o., nemá teda žiadny súvis s konaním sp.
zn. 9C/41/2017. Žalobca teda má za to, že uplatnenie majetkovej škody vo výške 112.859,32 eur s

prísl. voči žalovanej zastúpenej MS SR je plne dôvodné. Právna zástupkyňa žalobcu v ňou podanom
odvolaní akcentovala, že súd prvej inštancie v konaní nerešpektoval tzv. generálnu plnú jej udelenú
žalobcom, čím došlo k porušeniu práv žalobcu.

11/ Žalovaná zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR a Ministerstvom vnútra SR vo vyjadrení k

odvolaniu žalobcu sa stotožnila s rozhodnutím súdu prvej inštancie a navrhla napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdiť.

12/ Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379,
§ 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže

sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie
pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
je potrebné zrušiť.

13/ Podľa § 106 ods. 1 písm. a) C.s.p., ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa

osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol
inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri
obyvateľov Slovenskej republiky, alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky
podľa druhu pobytu cudzinca.

14/ Podľa § 106 ods. 3 C.s.p., ak fyzická osoba nemá adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej
republiky, doručuje súd písomnosti tejto fyzickej osobe oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu. Písomnosť sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú,
a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

15/ Podľa § 177 ods. 1 C.s.p., súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.

16/ Podľa § 178 ods. 2 C.s.p., predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok
času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.

17/ Podľa čl. 48 ods. 2 vety prvej Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.18/ Z obsahu spisu (čl. 105) vyplýva, že žalobca sa voči žalovanej (SR - zastúpená MS SR) domáha
náhrady majetkovej škody vo forme ušlého zárobku (ušlého zisku) v sume 112.859,32 eur s prísl.
titulom nezákonného rozhodnutia, za ktoré označil Uznesenie OR PZ v Bratislave II, Č.: Y.-XXX/

XX-XX-XXXX-V. D. F. X.X.XXXX, ktorým bolo voči nemu vznesené obvinenie za trestný čin násilie
proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1 Trestného zákona. Trestné konanie
žalobcu bolo zastavené Uznesením Č.: Y.-XXXX/UJKP-Y.-C.-XXXX D. F. XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 14.07.2006 (č.l. 1 pripojeného vyšetrovacieho spisu) z dôvodu, že skutok, ktorý sa
žalobcovi kládol za vinu nie je trestným činom. Žalobca si ďalej v súvislosti s trestným konaním uplatnil

aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 165.969,59 eur, dôvodiac jeho účasťou na potupných
procesných úkonoch za prítomnosti svojho zamestnanca Q.. Q. M., svojvôľou vyšetrovateľa PZ pplk.
K., ktorý vykonal úkony v rozpore s platnými ustanoveniami Zákona o policajnom zbore a v rozpore so
zásadou oficiality a prokurátorky Q.. A., ktorá mala „trestným stíhaním sledovať len svoj vlastný cieľ -
urobiť si čiarku na podklade krivého obvinenia a krivého svedectva zo strany „občana“ rómskeho etnika,
ktorý nevie ani čítať a ani písať a jeho existencia bola závislá od potvrdenia „výmyslov“ V.. M.. B..“.

Následne žalobca navrhol ďalšiu zmenu žaloby, v ktorej ako orgán konajúci v mene žalovanej označil
aj Ministerstvo vnútra SR argumentujúc, že práve tento štátny orgán má konať v mene štátu v časti
jeho nároku na náhradu nemajetkovej ujmy 165.969,59 eur, dôvodiac aj tým, že OČTK svojim konaním
a neprípustným obchádzaním zákona a ústavy hrubo zasiahli do jeho práva na prácu, na príležitosť
zarábať si na živobytie, neprípustne ho kriminalizovali v radoch jeho zamestnancov a porušili jeho právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Následne súd prvej inštancie pripustil vstup ďalšieho
účastníka do konania (SR - MV SR).

19/ Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že súd prvej inštancie doručoval zásielku obsahujúcu predvolanie
na pojednávania výlučne žalobcovi, hoci tento doložil do spisu na č.l. 401 tzv. generálnu plnú moc na

zastupovanie vo všetkých právnych veciach udelenú advokátke JUDr. Emílii Korčekovej. Advokátka
JUDr. Korčeková na dopyt odvolacieho súdu, aby ozrejmila rozsah žalobcom udeleného splnomocnenia
(č.l. 711) oznámila, že žalobcu zastupuje v celom konaní vedenom pod č.k 9C/41/2017, čím sa súd
prvej inštancie dôsledne nevysporiadal (č.l. 714). Z tohto dôvodu odvolací súd pôvodne predložený spis
vrátil súdu prvej inštancie na doručenie rozsudku aj splnomocnenej advokátke. Tá podala voči nemu

už vyššie zmienené odvolanie.

20/ Možno skonštatovať, že súd prvej inštancie pochybil v tom, že vzhľadom na obsah splnomocnenia
na č.l. 401, nevyzval advokátku JUDr. Korčekovú k ozrejmeniu rozsahu žalobcom udeleného
splnomocnenia v konaní sp. zn. 9C/41/2017 a následne v ďalšom priebehu prvoinštančného konania

s ňou opomenul konať, čo žalobca napokon namietol aj v odvolaní. Súd prvej inštancie teda v konaní
nepostupoval procesne korektným spôsobom.

21/ Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb
domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty

a záruky poskytované právnym poriadkom. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba
rozumieť nesprávny procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných
procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu
rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených práv spojených s uplatnením
súdnej ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu,

právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na
predvídateľnosťrozhodnutia,nazachovanierovnostistránvkonaní,narelevantnékonaniesúduspojené
so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom
odmietnutia spravodlivosti.

22/ Ak došlo k tomu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces, tátoskutočnosť
je okolnosťou, pre ktorú odvolací súd napadnuté rozhodnutie musí zrušiť, pretože rozhodnutie vydané
v konaní postihnutom touto závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne (napr.
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 M Cdo/6/2010 z 26.3.2012, sp. zn. 3

Cdo/158/2012 zo 14.11.2012, sp. zn. 4 Cdo/108/2012 z 26.2.2013)

23/ Odvolací súd uvádza, že ak strany alebo ich zástupcovia neboli riadne predvolaní, alebo im
predvolanie na pojednávanie bolo doručené v lehote kratšej ako päť dní pred pojednávaním a napojednávanie sa nedostavili, pojednávanie sa v ich neprítomnosti vykonať nemôže. Vychádzajúc z
uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že v posudzovanom prípade neboli splnené
procesné podmienky na prejednanie sporu súdom prvej inštancie a vydanie rozhodnutia bez riadneho a

včasného predvolania právnej zástupkyne žalobcu. Za daného stavu súd prvej inštancie nepostupoval
správneavsúladesustanovením§178anasl.C.s.p.,keďpojednávalarozhodolvovecivneprítomnosti
právnej zástupkyne žalobcu, resp. bez toho, aby túto riadne a včas na pojednávanie predvolal. Daný
nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie znemožňujúci realizáciu práv žalobcu dosiahol podľa
názoru odvolacieho súdu takú intenzitu, ktorá odôvodňuje záver, že došlo k porušeniu jeho práva na

spravodlivé súdne konanie.

24/ V kontexte vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že súd prvej inštancie svojím nesprávnym
procesným postupom (po nápade veci dňa 22.6.2017 už vedenej pod sp. zn. 9C/ 41/2017, č.l. 415)
znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím

súdom.

25/ Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil
a podľa § 391 ods.1 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie (aktuálne ide o Mestský súd Bratislava IV)
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou prvoinštančného súdu bude pri ďalšom prejednaní veci

postupovať v zmysle ustanovení platného a účinného procesného predpisu so zachovaním všetkých
procesných práv sporových strán. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude vo veci nariadiť opätovne
pojednávanie,naktorépredvolástranysporu(vr.právnejzástupkynežalobcu),povykonanídokazovania
vo veci opätovne rozhodnúť a nové rozhodnutie vo veci odôvodniť spôsobom súladným s ust. § 220 ods.
2 C.s.p., t.j. uviesť čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky

procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadrila žalovaná a aké prostriedky procesnej obrany použila,
jasne a výstižne vysvetliť ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré
skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, aké dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a
ako ich vyhodnotil, ako vec právne posúdil s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax.

26/ Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobcu, že vo veci rozhodla nezákonná sudkyňa JUDr. Silvia
Rovňánková, ktorej mala byť predmetná vec pridelená ex post, odvolací súd poukazuje na obsah
spisového materiálu, z ktorého vyplýva, že vec vedená pod sp. zn. 9C/41/2017 bola náhodným výberom
pridelená na rozhodnutie sudkyni JUDr. Viere Hadrbulcovej dňa 22.06.2017. Následne Dodatkom č. 9
k Rozvrhu práce na rok 2017 Okresného súdu Bratislava I účinným dňom 19.12.2017, teda zákonným

spôsobom, bola vec dňa 18.01.2018 pridelená novej zákonnej sudkyni JUDr. Silvii Rovňánkovej.

27/ Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že v spore je len jeden žalovaný subjekt,
a to Slovenská republika, zastúpená príslušným/príslušnými orgánom/orgánmi štátu. V prejednávanej
veci je to primárne Ministerstvo spravodlivosti SR, nakoľko nezákonné rozhodnutie (Uznesenie

OR PZ v Bratislave II, Č.: Y.-XXX/XX-XX-XXXX-V. zo dňa 6.5.2003) bolo vydané počas účinnosti
zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho
nesprávnym úradným postupom (§ 9 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb.). Odvolací súd dodáva, že
pokiaľ je prípadný, žalujúcou stranou tvrdený, nesprávny úradný postup „pretavený“ do nezákonného
rozhodnutia, zodpovednosť štátu sa posudzuje výlučne z tohto uhľa pohľadu.

28/ Zároveň pre úplnosť odvolací súd upriamuje pozornosť súdu prvej inštancie na aktuálnu
rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, podľa ktorej nárok na náhradu nemajetkovej ujmy
za vedenie trestného stíhania na základe nezákonného uznesenia o jeho začatí (resp. na základe
uznesenia o vznesení obvinenia) podľa zákona č. 58/1969 Zb. treba posudzovať aj v súvislosti s čl. 46

ods. 3 Ústavy SR a čl. 36 ods. 3 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných
právaslobôdakoústavnýzákonaFZČSFR(rozsudokNSSRsp.zn.6Cdo152/2018zodňa30.09.2020,
T. XX/XXXX, Rozhodnutie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 754/2016 z 24.01.2017 ). Zatiaľ čo vo vzťahu k náhrade
nemajetkovej ujmy za väzbu súdna prax vytvorila už stabilné kritéria na určenie jej výšky (povaha trestnej
veci, dĺžka a časové okolnosti väzby, preukázaný dopad väzby do osobnostnej sféry poškodeného

a širšie okolnosti, za ktorých k vzniku nemajetkovej ujmy došlo korigované všeobecnými princípmi
spravodlivosti), vo vzťahu k rozhodovaniu o výške náhrady nemajetkovej ujmy za trestné stíhanie (pokiaľ
bolo začaté za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb.) takéto kritéria stabilizované súdnou praxou neboli.
Ústavný súd SR v Náleze sp. zn. III. ÚS 754/2016-42 zo dňa 24. januára 2017, okrem iného vyslovil,že „aj v týchto prípadoch je potrebné zohľadniť medzi týmito kritériami jednak povahu trestnej veci,
dĺžku trestného stíhania a predovšetkým dopady trestného stíhania do osobnostnej sféry poškodenej
osoby (následky v osobnostnej sfére poškodeného ), ako aj okolnosti, za ktorých k nemajetkovej

ujme došlo. Za pomoci týchto kritérií ustálená výška náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch musí
však súčasne zodpovedať všeobecne zdieľanej predstave spravodlivosti a slušnosti. Inak povedané,
určenie výšky nemajetkovej ujmy má byť vzhľadom na okolnosti konkrétnej veci súlade s požiadavkou
spravodlivosti“. V kontexte s prejednávanou vecou treba uviesť, že žalobca existenciu nezákonného
rozhodnutia bez pochybností preukázal, pričom v ďalšom konaní bude potrebné čerpať aj z obsahu

pripojeného vyšetrovacieho spisu Č.: Y. - XXXX/XXXX, z ktorého je možné spoľahlivo vyvodiť dĺžku
trvania trestného konania a ďalšie relevantné okolnosti potrebné na posúdenie dôvodnosti uplatneného
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. V tomto kontexte odvolací súd dodáva, že je to súd, ktorý si na
podklade skutkového zdôvodnenia žaloby ustaľuje okruh orgánov konajúcich v mene štátu.

29/ V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov prvoinštančného,

odvolacieho aj dovolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

30/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).