Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. december 2023

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17C/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118344926
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2023:6118344926.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX, bytom D., E. XX/X, 2/ F. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D., E. XX/X, obaja zastúpení: JUDr.
Peter Havlík advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Damborského 13, 949 01 Nitra, IČO: 50 361 864,
proti žalovaným: 1/ G. H., nar. XX.X.XXXX, bytom D., I. J. XXX/XX, 2/ A. F. H., nar. X.X.XXXX, bytom
D., K. L. XX/XX, 3/ A. M. H., nar. X.X.XXXX, bytom D., I. J. XXX/XX, všetci právne zastúpení: Mgr.
Romana Mravíková, advokátka so sídlom Coboriho 9, 949 01 Nitra, o zaplatenie sumy 22.466 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaným v 1., v 2. a v 3. rade sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %, ktoré sú povinní
zaplatiť žalobcovia v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne.
III. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobcovia sa predmetnou žalobou prostredníctvom právneho zástupcu domáhali zaplatenia sumy
vo výške 22.466 euro spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne, počnúc od 15.12.2017 až do zaplatenia,
pričom svoj žalobný nárok odôvodňovali tým, že so žalovaným uzatvorili dňa 19.4.2016 kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Nitra, obce D., katastrálne územie D.
a v tom čase boli evidované na liste vlastníctva číslo XXXX vrátane pozemku a to parcely registra „C“

parcelné číslo XXXX/XX orná pôda o výmere 814 m2, ktoré kúpili ako ornú pôdu a to za účelom výstavby
rodinnéhodomuavrámcivybavovaniapotriebkvýstavberodinnéhodomuzistili,žecezpozemoksúpod
zemou vedené káble vysokého napätia 22kV, pričom predmetné káble vysokého napätia sú položené
práve v časti pozemku, na ktorej plánujú výstavbu rodinného domu.
V roku 2018 došlo k zápisu zákonných vecných bremien v zmysle § 22 zák. č. 79/1957 v spojení s §
96 ods. 4 zákona číslo 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, pričom predmetné vecné bremená sú aj v súčasnosti zapísané na LV číslo XXXX.

Žalobcovia tvrdili, že pozemok v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy mal vady, ktoré vyšli najavo až
po prevzatí pozemku, pričom tieto vady nemohli zistiť ani nahliadnutím do katastra nehnuteľností
a majú za to, že žalovaný za tieto vady objektívne zodpovedá a ako zistili, že cez pozemok vedú
káble vysokého napätia brániace plánovanej výstavbe rodinného domu kontaktovali žalovaného, čiže
po zistení problému navrhli riešenie, pričom žalovaný na ich žiadosť ohľadom riešenia danej situácie
nereagoval.
Právna zástupkyňa žalobcov tvrdila, že žalobcami uplatnená suma vo výške 22.466,-euro zahŕňa

doterajšie, či už vynaložené alebo predpokladané náklady na odstránenie vadného stavu, čiže je to
najmä suma potrebná na vykonanie prekládky, suma vynaložená na stavebné povolenie súvisiace
s prekládkou, pričom prekládka nebola zrealizovaná, ale bolo potrebné zaplatiť zálohu, ktorej doklad
založili do spisu.2./ Súd prvej inštancie v predmetnej veci rozhodol rozsudkom č.k. 17C/5/2019-353 zo dňa 03.06.2021,
ktorým žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol.

Voči predmetnému rozsudku bolo podané zo strany žalobcov odvolanie a Krajský súd v Nitre ako
odvolací súd Uznesením č.k. 7Co/81/2021-435 zo dňa 21.12.2022 napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Krajský súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že súd prvej inštancie správne vec právne posúdil, keď prijal
záver, že 24 mesačná prekluzívna lehota na uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady je prekludované

a zanikla, zároveň uviedol, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že aj právo žalobcov na
náhradu nevyhnutných nákladov je prekludované a rozsudok zostal sporný v časti uplatnenia nárokov
žalobcov na náhradu škody.
Žalobcovia si predmetný nárok na náhradu škody uplatnili v písomnom podaní zo dňa 18.04.2019
spočívajúcu v ušlom zisku z prenájmu bytu, v ktorom v súčasnosti bývajú v sume 5.065,32 eur a zároveň
si uplatnili aj nárok na náhradu škody vzniknutej zvýšením cien materiálov a stavebných prác sume

13.745,57 euro, pričom súd prvej inštancie sa so žalobcami uplatneným nárokom vôbec nevysporiadal
a Krajský súd, ako odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, pričom vyslovil názor, že v ďalšom konaní sa bude súd prvej inštancie zaoberať
žalobcami uplatneným nárokom na náhradu škody a zároveň súd rozhodne aj o trovách konania.

3./ Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

4./ Právny zástupca žalobcov vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že vznik škody a výšku škody si
žalobcovia odvodzujú od skutočnosti a to :

- prekládka káblov elektrického vedenia, náklad vo výške 1.559,99 euro spočívajúci v zálohovej faktúre
zaplatenej spoločnosti Bevatron s.r.o.
-uplatňujúsiodžalovanéhoušlýziskspočívajúcivstrateočakávanéhovýnosuzprenájmunehnuteľností
vo výške 10.584,- euro za obdobie 24 mesiacov
- uplatňujú si zvýšené náklady za stavbu rodinného domu v dôsledku zvýšených cien materiálu a ceny

práce, náklady na výstavbu rodinného domu predstavujú sumu vo výške 251.448,- euro, z čoho škoda
žalobcov predstavuje 7,3% z tejto sumy a to sumu 18 355,70 euro.
Právny zástupca žalobcu uviedol, že celková náhrada škody, ktorá žalobcom vznikla predstavuje sumu
vo výške 41.191,69 eur a, v ktorej si žalobcovia v predmetnom konaní uplatňuje sumu vo výške 22.466,-
euro.

5./ Súd prvej inštancie v zmysle intencií Krajského súdu v Nitre v predmetnej veci vytýčil termín
pojednávania.

6./ Právny zástupca žalobcov v rámci procesného útoku uviedol, že vyjadrenie zaslané súdu

predstavovalo upresnenie špecifikácie uplatnenia náhrady škody, ktoré bolo do konania podané dňa
18.04.2019, kde bol uplatnení v rámci náhrady škody nárok z ušlého zisku z prenájmu bytu za obdobie
jedného roka vo výške 5.065,32 euro, pokiaľ ide o druhú položku uplatnenú vo výške 13.745,57
euro jedná sa o navýšenie nákladov spojených s výstavbou bol rodinného domu, ktorá položka bola
vypočítaná na základe hrubej stavby, keďže v čase tohto uplatnenia v roku 2019 ešte nebol rodinný

dom dokončený, v súčasnosti už rodinný dom je skolaudovaný a sumu spresnili, pričom vychádzajú z
reálne vydokladovaných účelných nákladov na výstavbu rodinného domu a podľa odborného vyjadrenia
znalca, ktorý toto percento spresnil na 7,3% z tejto sumy, čo po upresnení predstavuje sumu vo výške
18.355,70 euro.
Ďalej uviedol, že nárok na náhradu škody bol podaných v čas v rámci premlčacej lehoty a to podaním

zo dňa 18.04.2019.
Ďalej uviedol, že si uplatňujú náklady spočívajúce v prekládke kábla elektrického vedenia a to vo výške
1.559,99 euro, pričom k prekládke napokon nedošlo z objektívnych dôvodov na strane žalobcov a záloha
vrátená nebola.
Ďalšou položkou je vypracovanie novej projektovej dokumentácii, ktorú si žalobcovia boli nútení dať

vyhotoviť z dôvodu zmeny umiestnenia rodinného domu a ktorá stála 10.692,-eur, pričom žalobcovia
vedieť vydokladovať iba sumu 1.200,- eur.
Ďalej uviedol, že z dôvodu vady predanej veci došlo k oddialeniu začatia výstavby rodinného domu a to
o 24 mesiacov. Od tohto omeškania sa odvíja vznik škody na ich strane, pretože toto omeškanie bolospôsobené zistenou vadou predaného pozemku, ktorá im vlastne bránila začať túto výstavbu skôr. V
tomto vidí aj príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti dodať bezvadný predmet prevodu a vznikom
škody.

7./ Právny zástupca žalovaných v rámci procesnej obrany uviedol, že vychádzajúc z odôvodnenia
Uznesenia KS vyplýva, že žalobcovia si uplatnili v tomto konaní nárok na náhradu škody titulom ušlého
zisku a titulom zvýšenia cien materiálov a stavebných prác.
V písomnom vyjadrení žalobcov zo dňa 12.6.2023 si okrem iného uplatnili nárok na náhradu škody

titulom prekládky káblov elektrického vedenia a vypracovania novej projektovej dokumentácie. Takýto
nárok pôvodne v rámci konania pred súdom prvého stupňa uplatnený nebol, jedná sa o zmenu
rozhodujúcich skutočností majúcich vplyv na uplatnenie nároku na náhradu škody. Pri týchto dvoch
nárokoch má žalovaný za to, že tieto sú premlčané, nakoľko boli uplatnené až 12.6.2023, ak zoberie
prvé uplatnenie nároku na náhradu škody 18.4.2019, 3 - ročná premlčacia doba uplynula 18.4.2022.
Čo sa týka nároku titulom zvýšených nákladov cien materiálov a ceny práce, nebolo preukázané

zo strany žalobcov, že by reálne takéto náklady uhradili, nepreukázali, že by došlo k poníženiu ich
majetkových hodnôt titulom zvýšených cien materiálov a prác. Nemožno súhlasiť ani s predloženými
dôkazmi zo strany žalobcov, nakoľko predložené odborné vyjadrenie nespĺňa náležitosti listinného
dôkazu odborného charakteru, teda nie je tam poučenie o následkoch krivej výpovede.
Čo sa týka ušlého zisku z prenájmu žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali, že bolo ich snahou

a úmyslom predmetný byt prenajímať, v tomto smere poukazuje na koncentráciu konania s tým, že
už v čase uplatnenia nároku dňa 18.4.2019 mali možnosť žalobcovia predložiť listinné dôkazy na
preukázanie odôvodnenosti tohto nároku.
Právny zástupca žalovaných uviedol, že žalobcovia si na pojednávaní dňa 18.4.2019 uplatnili
alternatívne nárok na náhradu škody pre prípad neúspechu v časti nároku na zľavu z kúpnej ceny.

Tento nárok nebol uplatnený v tom čase ako samostatný nárok a za tento nárok nebol ani vyrúbený
súdny poplatok. Žalobcovia si dňa 18.4.2019 alternatívne uplatnili nárok na škodu titulom ušlého zisku
a nárastom cien materiálov a prác.
Žalovaní majú za to, že žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali, že by im nejaká škoda vznikla, že
by došlo k úbytku ich majetku, teda napríklad, že by museli v roku 2017 zrušiť objednávku na nákup

tovarov a tieto následne kúpili až v roku 2019.
Podľa § 442 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, skutočnú škodu však
žalobcovia do dnešného dňa nepreukázali. Samotné tvrdenie žalobcov, že chceli svoj byt prenajať ešte
nemôže slúžiť ako dôkaz rozhodujúci pre uplatnenie takéhoto nároku.
Čo sa týka zvyšných nárokov na náhradu škody titulom zmeny projektovej dokumentácie a prekládky

káblov elektrického vedenia, v tomto smere jednak žalovaný poukazuje na to, že žalobcovia neuniesli
dôkazné bremeno, nepreukázali vznik tejto škody a súčasne voči takémuto nároku vzniesli žalovaní
námietku premlčania, nakoľko tento nárok bol uplatnený až 12.6.2023, pričom 3-ročná premlčacia doba
plynula 18.4.2023. Z uvedeného dôvodu žiadajú , aby súd žalobu aj v časti uplatneného nároku na
náhradu škody zamietol a priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania.

8./ Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu a vykonal dokazovanie
listinami, ktoré predložili strany sporu a z ktorých považoval za preukázané nasledovné skutočnosti.

8a./ Medzi stranami sporu nebolo sporné, že strany sporu uzavreli dňa 19.4.2016 kúpnu zmluvu,

predmetom ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území D., zapísané na LV číslo
XXXX, taktiež nebolo sporné, že strany uzavreli dňa 19.4.2016 aj dodatok ku kúpnej zmluve

8b./ Z predloženého rozhodnutia Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor číslo vkladu V 3792/16
(č.l. 27) zo dňa 13.5.2016 bolo preukázané, že bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností v prospech žalobcov a to na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu,
pričom predmetný vklad bol povolený dňa 13.5.2016 a týmto dňom predmetné rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť. Právne účinky vkladu nastávajú dňa 13.5.2016.

8c./ Z územného rozhodnutia Mesta Nitra, Mestský úrad v Nitre, Štefánikova 60, zo dňa 28.05.2018 bolo

zistené, že žalobcom bolo vydané územné rozhodnutie o umiestnení stavby a využití rodinný dom, na F.
N. XXXX/XX, pričom sa jedná o samostatne stojaci rodinný dom jedno podlažný, pozostávajúci z troch
obytných miestností, pričom súčasťou rodinného domu bude aj garáž so skladom, pričom už v samotnou
rozhodnutí o umiestnení stavby a využití pozemku v bode 2 podmienky je uvedené, že výstavburodinného domu bude možné realizovať až po vykonaní preložky 22 KV káblových rozvodov verejnej
distribučnej siete, ktoré sú vo vlastníctve spoločnosti Západoslovenská distribučná a s. Preložka bude
realizovanánazákladesamostatnéhostavebnéhokonania(povolenia).Zdanejpodmienkyjednoznačne

vyplýva, že výstavbu je možné začať až po vykonaní preložky, pričom preložka má byť realizovaná na
základe samostatného stavebného konania.
Žalobcovia predložili stavebné povolenie ( č.k. 142), ktoré im bolo vydané Mestom Nitra, Mestským
úradom Nitra a to dňa 20.8.2018, pričom toto stavebné povolenie nadobudlo platnosť 28.9.2018.

8d./ Z predloženej listiny č.l. 192 bolo zistené, že dňa 27.05.2019 bol podaný návrh na povolenie vkladu
vecného bremena do katastra nehnuteľností, kde sa zriadilo vecné bremeno zamerané geometrickým
plánom číslo 61 – 880/2019 vyhotovené M. B..

8e./ Zo žalobcami predloženej Zmluvy o dielo, ohľadom vypracovania dokumentácie, rodinný dom
manželov C., D., úžitková plocha 200 m2 bolo zistené, že predmetom zmluvy medzi žalobcami ako

objednávateľmi a zhotoviteľom spoločnosťou ŠEVCEL Švec s.r.o. zo dňa 30.12.2018 bolo zistené,
že predmetom zmluvy je spracovanie projektovej dokumentácie: vypracovanie architektonickej štúdie
rodinného domu o výmere cca 200 m2 úžitkovej plochy vrátane architektonickej štúdie interiéru (časť
priestorov 3D denný priestor).
V bode 2 sa uvádza vypracovanie projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie rodinného domu

o výmere 200 m2 úžitkovej plochy.
Z článku III bolo zistené, že zhotoviteľ sa zaväzuje, že dodá predmet plnenia tejto zmluvy v dohodnutom
rozsahu obsahu a to do 20 pracovných dní prvý návrh rodinného domu vrátane časti interiéru v rámci
architektonickej štúdie. Tá sa následne podľa potreby a požiadaviek upravuje a prispôsobuje, pričom
časový horizont závisí od náročnosti zadania a požiadaviek objednávateľa.

Po schválení architektonickej štúdie interiéru zhotoviteľ zapracuje do 30 pracovných dní projektovú
dokumentáciu pre stavebné povolenie s realizačnou statikou, výkazom výmer a rozpočtom vrátane
zapracovania realizačnej dokumentácie interiéru projektu. Časť projektovej dokumentácie pre stavebné
povolenie s realizačnou statikou, výkazom, výmerom a rozpočtom
Z predloženého rozhodnutia o zmene stavby pred dokončením zo dňa 05.08.2019 vydaného Mestom

Nitra bolo zistené, že bola povolená zmena stavby pred jej dokončením.

9./ Súd pri rozhodovaní o návrhu vychádzal najmä z týchto ustanovení zákona.

10./ Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

11./ Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

12./ Podľa § 152 CSP, hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo
oslabenie práva protistrany.

13./ Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

14./ Podľa § 420 ods. 1, Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

15./ Podľa § 600 Občianskeho zákonníka, uplatnením práv zo zodpovednosti za vady nie je

dotknuté právo na náhradu škody. Prevyšujúcu časť uplatneného nároku je potrebné posudzovať ako
zodpovednostný vzťah za škodu.

16./ Podľa § 510 Občianskeho zákonníka, uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady nevylučuje nárok
na náhradu škody, ktorá z vady vznikla.

17./ Podľa § 4 Zák. č. 79/1957 Zb. elektrickou prípojkou sa rozumie elektrické vedenie, ktoré odbočuje
od zariadenia pre verejný rozvod elektriny smerom k odberateľovi a slúži alebo je určené pre pripojenie
odberných elektrických zariadení.18./ Podľa § 22 ods.1 Zák. č.79/1957 Zb. energetickým podnikom prislúcha oprávnenie:
a)stavaťaprevádzaťnacudzíchnehnuteľnostiachvrozsahuvyplývajúcomzpovolenejstavbyelektrické

vedenie, ako i malé stanice do rozlohy 30 m2, s príslušenstvom (ďalej len "vedenie"), najmä zriaďovať
na nehnuteľnostiach podperné body, prepnúť nehnuteľnosti vodičmi a umiestňovať v nich vedenie; b)
vstupovať a vchádzať s vozidlami pri stavbe, prevádzke, opravách, zmenách alebo pri odstraňovaní
vedenia na príchodové a priechodové cudzie nehnuteľnosti, ktoré sú vedením priamo dotknuté; c)
odstraňovať a okliesňovať stromovie prekážajúce vedeniu (§§ 23 a 24).

19./Podľa§22ods.2Zák.č.79/1957Zb.zavýkonoprávneníuvedenýchvpredchádzajúcomodsekunie
sú energetické podniky povinné poskytovať náhradu. Ak je však vlastník alebo užívateľ nehnuteľností,
ktorá nie je v štátnom socialistickom vlastníctve, zriadením vedenia podstatne obmedzený v užívaní
nehnuteľností, môže žiadať u orgánu, ktorý je podľa predpisov o povoľovaní stavieb kompetentný pre
povolenie stavby energetického diela (ďalej len "povoľujúci orgán"), aby mu energetický podnik poskytol

primeranú jednorazovú náhradu; žiadosť musí byť pod stratou nároku podaná do troch mesiacov odo
dňa, keď sa dielo uviedlo do trvalej prevádzky (užívania).

20./ Podľa § 22 ods.3 Zák. č. 79/1957 Zb. oprávnenia podľa odseku 1 vznikajú povolením na stavbu
vedenia a zanikajú zrušením vedenia. Ak nezriadil vedenie energetický podnik, nadobúda oprávnenia

podľa odseku 1 aj iná organizácia štátneho socialistického sektora, ktorej bolo dané povolenie na stavbu
vedenia (§ 32 ods.1). Oprávnenie podľa odseku 1 nadobúdajú organizácie štátneho socialistického
sektora aj nadobudnutím správy vedenia.

21./ Podľa § 22 ods.5 Zák. č. 79/1957 Zb. , povinnosť trpieť výkon oprávnení uvedených v odseku 1

viazne na dotyčnej nehnuteľnosti ako vecné bremeno.

22./ Zhodnotením skutkového stavu veci dospel súd k právnemu záveru, že žalobcami uplatnený nárok
nie je dôvodný a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

23./ Predmetom sporu zostal žalobcami uplatnený nárok na náhradu škody, ktorý si uplatnili písomným
podaním zo dňa 18.04.2019 a to nárok na náhradu škody vo výške 22.466,- euro.
Nárok odôvodnili tým, že povolením vkladu kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností t.j. 13.05.2016 sa
stali vlastníkmi pozemku, ktorý zakúpili za účelom výstavby rodinného domu a po povolení vkladu začali
podnikať v tomto smere potrebné kroky. O tom, že cez pozemok sú vedené káble vysokého napätia

sa dozvedeli dňa 19.09.2017, kedy bola aj spísaná zápisnica o vytýčení podzemných elektrických
rozvodných vedení a zariadení a to v rámci prípravy podkladov pre získanie stavebného povolenia.
Tvrdili, že ak by neobjavili túto vadu pozemku, podali by návrh na vydanie stavebného povolenia ešte v
septembri 2017 a približne do šiestich mesiacov mohli disponovať právoplatným stavebným povolením,
pričom pri odhade času potrebného na získanie tohto právoplatného stavebného povolenia vychádzali

z vlastných relevantných skúseností.
Plánovaný čas výstavby rodinného domu až do nadobudnutia kolaudačného rozhodnutia bol približne
jeden rok, teda žalobcovia predpokladali najneskôr 01.03.2018, že budú bývať v rodinnom dome
postavenom na pozemku.
Žalobcovia si titulom náhrady škody uplatnili sumu vo výške 5.065,32 euro, pri, ktorej vychádzali z

tvrdení, že dvojizbový byt, v ktorom bývali, plánovali od 01.03.2019 prenajímať, pričom obdobné byty sa
v danej oblasti prenajímajú za sumu približne 650,- euro, čiže si uplatnili nájom, ktorý by mohli získať
za obdobie od 01.03.2019 do 01.03.2020 vo výške 5.065,32 euro, keby ten byt mohli od 01.03.2019
riadne prenajímať.
Žalobcami uplatnený nárok na náhradu škody pozostáva z ďalšej sumy a to zo sumy 13.745,57 euro,

pričom výšku tohto nároku odôvodňovali tým, že s výstavbou rodinného domu plánovali začiatkom
roku 2018 a iba na hrubú stavbu dostali rozpočet 173.639,18 eura a na dokončenie rodinného domu
podľa odhadov by bolo potrebných ešte 170.000 euro, čiže celá odhadovaná suma na výstavbu domu
predstavovala sumu 323.639,18 euro. Z dôvodu, že sa výstavba rodinného domu posunula o viac ako
rok, stúpli aj ceny stavebných prác a materiálov o 4 %, čiže výstavba rodinného domu podľa ich tvrdenia

sa predražila minimálne o 4 % t.j. z uvedenej sumy to je 13.745,57 euro.
Žalobcovia tvrdia, že vyčíslená škoda im vznikla práve z dôvodu existencie vady pozemku a tento nárok
si uplatňujú z titulu, že ak by sa súd prvej inštancie stotožnil s námietkou žalovaného, že nárok na zľavu
z kúpnej ceny nebol žalobcami uplatnený v zákonom stanovenej lehote, pre uvedený prípad si uplatňujúvoči žalovanému zaplatenie sumy, prípadne jej časti z titulu náhrady škody, ktorá im vznikla z dôvodu
vady pozemku.

Žalobcovia si teda uplatnil nárok na zľavu z kúpnej ceny a alternatívne aj nárok na náhradu škody a to
s poukazom na § 600 Občianskeho zákonníka.

24./ Právny zástupca žalobcov vo svojom písomnom podaní zo dňa 12.06.2023 špecifikoval vznik
škody a výšku škody ( rozdielne oproti predchádzajúcemu vyjadreniu), ktorú vyčíslil na celkovú sumu

22.466,- euro, a ktorá podľa neho pozostávala zo sumy 1.559,99 euro, spočívajúci v zálohovej faktúre
zaplatenej spoločnosti BEVATRON s.r.o., z vypracovania novej projektovej dokumentácie pre účely
zmeny stavebného povolenia, kde výška nákladov predstavovala čiastku 10.692 euro, pričom tento
nárok by im nebol býval vznikol, aby by predávajúci neporušili svoje povinnosti dodať kupujúcemu
predmet kúpnej zmluvy bez faktických a právnych vád.
Zároveň si uplatňovali aj ušlý zisk spočívajúci v strate očakávaného výnosu z prenájmu nehnuteľností

vo výške 10.584 euro za obdobie 24 mesiacov.
Tvrdia, že došlo k oddialeniu začatia výstavby od 9/2017 do 9/2019, čo predstavuje 24 mesiacov, pričom
žalobcovia tento nárok odôvodňujú od skutočnosti, že predmetnú nehnuteľnosť keby nedošlo k prekážke
spočívajúcej vo vade predanej veci, mohli prenajímať už od 01.05.2019, čiže ho mohli už prenajímať
24 mesiacov skôr ako bol reálne prenajatý a preto si uplatnili ušlý zisk predstavujúci stratu očakávaného

výnosu z predaja nehnuteľností, v ktorej bývali, kým sa mohli presťahovať do novopostaveného bytu.
Zároveň si uplatnili aj náhradu škody spočívajúcej nárastu nákladov na výstavbu rodinného domu,
pričom tvrdia, že pri sume 251.448 eur predstavuje škoda žalobcov 7,3 % z tejto sumy čo je 18.355,70
euro.
Žalobcovia tvrdia, že celková škoda, ktorá im vznikla predstavuje čiastku 41.191,69 eur, pričom si

uplatňujú len sumu 22.466 eur.

25./ Ako už bolo vyššie konštatované a medzi stranami sporu bolo sporné, predmetom sporu zostalo
zaplatenie sumy vo výške 22.466 euro a to titulom náhrady škody, ktorú si žalobcovia v predmetnom
spore uplatňovali.

26./ Súd prvej inštancie, skôr než pristúpil k posúdeniu dôvodnosti uplatneného nároku žalobcami, sa
v prvom rade zaoberal vznesenou hmotnoprávnou námietkou žalovaného a to vznesenou námietkou
premlčania.

27./ Zodpovednosť predávajúceho za škodu nastupuje vtedy, ak predávajúci poruší svojim zavinením
niektorú zo svojich zmluvných povinností a v dôsledku toho vznikne kupujúcemu škoda (§ 420 a nasl.
OZ).
Aj po uplynutí lehôt na uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady, môže byť uplatnené právo na náhradu
škody spôsobenej vadou predanej veci. Tu však už nemožno uplatňovať právo zo zrušenia kúpnej

zmluvy alebo právo na výmenu veci (R 18/1991).
Právo na náhradu škody nie je dotknuté podľa § 600 Občianskeho zákonníka uplatnením práv zo
zodpovednosti za vady. Pre vznik nároku na náhradu škody nie je rozhodujúce, či kupujúci vady včas
uplatnil u predávajúceho, keďže dôsledky neuplatnenia týchto vád sú obmedzené len na práva zo
zodpovednosti za vady.

Akonáhraduškodyvšaknemožnopožadovaťto,čomožnopožadovaťnazákladeprávzozodpovednosti
za vady veci. To má praktický význam, ak právo z vád vecí zaniklo (prekludovalo sa), lebo kupujúci včas
neoznámil (nevytkol) vady predávajúcemu. Právo na náhradu škody spôsobenej vadou predanej veci,
môže byť kupujúcemu uplatnené aj po uplynutí lehôt na uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady (§
599 OZ - R 18/1991).

28./ Ako už bolo v predchádzajúcom rozsudku konštatované a potvrdené aj Krajským súdom v Nitre,
žalobcami uplatnený nárok na zľavu z kúpnej ceny, ako aj nárok na náhradu nevyhnutných nákladov
podľa § 599 ods. 2 Občianskeho zákonníka bol uplatnený až po uplynutí 24 mesačnej záručnej doby
od prevzatia, z čoho vyplýva, že si ho neuplatnili v zákonom stanovenej lehote a preto tento ich nárok

bol zamietnutý práve z dôvodu premlčania.
Žalobcovia si v prípade, že by nebol uplatnený nárok a to zľava z kúpnej ceny alternatívne voči
žalovaným pre prípad uplatnili tú istú žalovanú sumu, avšak z titulu náhrady škody.29./ Súd prvej inštancie uvádza, že podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody
sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej lehoty na uplatnenie práva na náhradu škody v zmysle

Občianskeho zákonníka je rozhodné, kedy sa poškodený dozvie o už vzniknutej škode (nielen o
protiprávnom úkone, či o škodovej udalosti) a kto za ňu zodpovedá. Pri posúdení otázky, kedy
sa poškodený dozvedel o škode, je potrebné vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o
vzniknutej škode (nielen z jeho predpokladanej vedomosti o škode, Ro NS ČR z 30. 4. 2002, sp. zn.
33 Odo 477/2001).

Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že žalobcovia sa o nimi tvrdenej skutočnosti, a to, že
cez pozemok sú pod zemou vedené káble vysokého napätia (22 kV) sa dozvedeli pri ohliadke dňa
19.09.2017, kedy bola za ich účasti spísaná zápisnica o vytýčení podzemných elektrických rozvodových
vedení a zariadení.
Z tohto jednoznačne vyplýva, že žalobcovia sa o tejto skutočnosti dozvedeli až dňa 19.09.2017 a od
tohto obdobia im začala plynúť dvojročná premlčacia doba, ktorá uplynula 19.09.2019.

Nebolo sporné, že žalobcovia si predmetný nárok na náhradu škody uplatňovali v konaní písomne a to
zo dňa 18.04.2019, z čoho jednoznačne vyplýva, že žalobcovia si predmetný nárok uplatnili v zákonom
stanovenej dvojročnej premlčacej lehote, čiže ako už súd prvej inštancie vyššie konštatoval, právo na
náhradu škody spôsobenej vadou predanej veci môže byť uplatnené aj po uplynutí lehoty na uplatnenie
práv zo zodpovednosti za vady, ktorá žalobcom uplynula dňa 13.05.2018 (vklad bol povolený 13.05.2016

a 24 mesačná lehota uplynula 13.05.2018), z čoho teda vyplýva, že žalobcami uplatnený nárok na
náhradu škody nie je premlčaný.

30./Súdprvejinštancieuvádza,žepredpokladomvznikuprávananáhraduškodyjesplneniepodmienok
všeobecnej zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka, teda preukázanie

porušenia právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti
a škodou a zavinením.
Pri uplatňovaní je potrebné preukázať, že predpokladom vzniku zodpovednosti je príčinná súvislosť
medzi vadným plnením, teda zavineným porušením právnej povinnosti predávajúceho z kúpnej zmluvy
- dodať tovar riadne a vznikom škody. Majetková ujma, ktorá vznikla následkom porušenia povinnosti

predávajúceho riadne poskytnúť kupujúcemu dohodnutý predmet kúpy, je odškodniteľná v rámci
náhrady škody, a teda škoda predstavuje ujmu, ktorá vznikla ako následok vadného plnenia, teda ujma,
ktorá z vady vznikla .

31./ Právny zástupca žalovaného k tvrdeniam právneho zástupcu žalobcov ohľadom vzniku škody

argumentoval tým, že žalovaný o skutočnosti, že sa na pozemku, ktorý bol predmetom kúpnej
zmluvy nachádzajú káble vysokého napätia nevedel, pričom poukazuje na vyjadrenie Západoslovenskej
energetiky a.s. Bratislava zo dňa 28.06.2010, z ktorého bolo zistené, že na predmetných pozemkoch
malo byť vybudované pripojenie k distribučnej sieti teda s cieľom zabezpečenia distribúcie elektriky
budúcim odberateľom a zabezpečenie požadovanej rezervovanej kapacity, pričom poukazuje na to,

že ani Západoslovenská energetika o tom nevedela, lebo by nechcela opäť vybudovať pripojenie
k distribučnej sieti, čo preukazoval aj geometrickým plánom, na ktorom sa takáto poznámka nikde
nenachádzala.
Nebolo sporné, že o tejto skutočnosti sa žalobcovia dozvedeli až na základe vytyčovaní podzemných
elektrických rozvodných vedení a zariadení, čo preukázali jednoznačne zápisnicou zo dňa 19.9.2017

z č.l. 24, že pomocou lokátora boli vytýčené podzemné a elektrické rozvodové káblové vedenie a bolo
zistené, že sa tam nachádza sieťový kábel, o čom bol následne informovaný aj samotný žalovaný.
Nebolo sporné, že na základe tejto skutočnosti bola uzavretá Zmluva o zriadení vecných bremien
v prospech tretej osoby a to v prospech Západoslovenskej distribučnej a.s. so sídlom Bratislava a to na
parc. 5328/22, čo preukázali aj geometrickým plánom č. 61-880/2019, ktorý vyhotovil M. B. vo výmere

17 m2.

32./ Súd prvej inštancie ďalej uvádza, že pri oboznámení sa s výpisom z listu vlastníctva, ktorý bol
predložený bolo jednoznačne preukázané že na parcele číslo 5328/22 o výmere 814 m2 bolo zriadené
vecné bremeno podľa § 22 a nasl. zákona číslo 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny

(elektrizačný zákon) v spojení s § 96 ods. 4 zákona číslo 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v prospech spoločnosti Západoslovenská distribučná.
Z potvrdenia Západoslovenskej distribučnej č.l 23 bolo jednoznačne preukázané, že podzemné 22 kV
káblové vedenia distribučného rozvodu číslo 114, 311 a 312 bolo uložené na pozemkoch parcela čísloXXXX/XX v kat. územní Nitra v roku 1986 a užívacie povolenie na túto stavbu bolo vydané a nadobudlo
právoplatnosť v tom istom roku, pričom bolo nesporné, že táto skutočnosť nebola zaznamenaná
a zapísaná v LV ako vecné bremeno.

Na základe takto zistených skutočnosti nebolo sporné, že podzemné káblové vedenie bolo uložené
v zmysle zákona číslo 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny a z toho titulu žalovaný
respektíve právni predchodcovia žalovaného o tejto skutočnosti nemohli ani vedieť.
Skutočnosť, že na predmetnom pozemku nebolo zriadené vecné bremeno preukazuje to, že k
zriadeniu a zapísaniu vecného bremena došlo až na základe tejto skutočnosti, zistenej pri zápise a

vytýčení podzemných elektrických rozvodných vedení a zariadení a až následne došlo medzi žalobcami
a Západoslovenskou distribučnou k uzavretiu Zmluvy o zriadení vecného bremena, v dôsledku čoho sa
predmetné vecné bremeno zapísalo aj do listu vlastníctva.
Z takto zistených skutočností mal súd prvej inštancie jednoznačne za preukázané, že žalobcovia v
predmetnom spore neuniesli dôkazné bremeno preukazujúce skutočnosť, že ku škode, ktorá vznikla
žalobcom v dôsledku uloženia podzemného kábla došlo výlučne zavinením žalovaného, žalovaný

jednoznačne preukázal, že o tejto skutočnosti nevedel, podzemný kábel nebol ani vyznačený v
geometrickom pláne vypracovaným v tom čase geodetom, čiže zo strany žalobcov nebolo preukázané
splnenie základných predpokladov a to preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a
príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom
(vzniknutou škodou).

33./Súdprvejinštancieuvádza,ževecnébremeno,ktorésícenebolozapísanévliste vlastníctvavlastne
vzniklo za účinnosti elektrizačného zákona, alebo zákona číslo 78/1998 Z.z. o energetike, ktorý nahradil
elektrizačný zákon, a keďže v zmysle § 69 a) ods. 3 zákona číslo 656/2004 Z.z. nemožno priznať nárok
na jednorázovú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti, ak lehota na uplatnenie tohto

nároku uplynula podľa doterajších predpisov.
Podľa elektrizačného zákona bolo potrebné uplatniť si náhradu za nútené obmedzenie užívania
nehnuteľnosti pod stratou nároku v lehote troch mesiacov, kým podľa zákona číslo 70/1998 Z.z.
o energetike mal takýto nárok uplatniť vlastník nehnuteľnosti a to do jedného roka od núteného
obmedzenia užívania nehnuteľnosti, inak také právo zaniklo.

V konaní nebolo preukázané, ani tvrdené, že by zo strany žalovaného došlo k takémuto uplatneniu si
práva.
Súd prvej inštancie na základe takto vykonaného dokazovania mal jednoznačne za preukázané, že
žalobcami uplatnený nárok na náhradu škody nie je preukázaný, čiže nedošlo k preukázaniu splnenia
zákonných predpokladov, ktoré sú podkladom pre uplatnenie si nároku na náhradu škody a to porušením

právnej povinnosti žalovaného, vznik škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím
a následkom, teda vzniknutou škodou a preto súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku a žalobu ako nedôvodnú zamietol a zároveň uvádza, že z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že predmetný pozemok žalobcovia nadobudli do vlastníctva už s vecným bremenom.
Zároveň súd prvej inštancie uvádza, že žalobcovia si v predmetnom spore mohli uplatniť zľavu z kúpnej

ceny predstavujúce vecné bremeno, čo bolo najvhodnejším spôsobom uplatnenia si ich nároku na
škodu, ktorá im vznikla, avšak tento nárok bol podaný oneskorene, po uplynutí zákonnej premlčacej
doby.

34./ Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní boli v konaní úspešní v celom rozsahu, súd im priznal voči
žalobcom nárok na plnú náhradu trov konania. Súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného
zreteľa, pre ktoré by mal postupovať podľa § 257 CSP a náhradu trov konania žalovaným nepriznať.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch

vyhotoveniach.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP), proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) .
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie.