Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. november 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 36C/42/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122210249
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Mazúrová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:7122210249.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobcu: Mesto Košice, Trieda SNP 48/

A, Košice, IČO: 00 691 135 proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., zastúpená
JUDr. JCLic. A. E. C., F., G., A. E. XX, XXX XX D., IČO: 52 858 774, o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Priznáva žalovanej náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou žiadal, aby súd určil, že je podielovým spoluvlastníkom pozemku reg. E-KN parc.
č. 230 – orná pôda, o výmere 11 831 m2, v k. ú. D., obec D. – D., H. D. I., vo výške spoluvlastníckeho

podielu 12/288 k celku zapísaného na LV č. XXXX v časti B pod por. č. 17 a žiadal priznať náhradu
trov konania.
2. V žalobe uviedol, že žalovaná je v súčasnosti zapísaná ako podielová spoluvlastníčka pozemku parc.
č.230ovýmere11831m2,druh:ornápôda,zapísanéhovLVč.XXXXprek.ú.D.podporadovýmčíslom
B17 o veľkosti 12/288 (ďalej len „pozemok“). Vlastnícke právo k pozemku žalovaná nadobudla titulom
osvedčeniaodedičstveč.16D/302/2017akodedičpoporučiteľkeC.J.,B.J..Tátospoluvlastníckypodiel
nadobudla na základe osvedčenia o dedičstve č. D 3273/92 pravdepodobne ako dedič po poručiteľke

C. J., B. K., zapísanej v PKV č. XXX pre k.ú. D. pod B2m. K dedičskej postupnosti uviedol, že nedokáže
túto jednoznačne preukázať, pretože nedisponuje príslušnými osvedčeniami o dedičstve. Dodal, že
vlastnícke právo žalovanej k spornému pozemku na základe vyššie uvedených nadobúdacích titulov
neuznáva, pretože vyvlastňovacím rozhodnutím Obvodného národného výboru, odborom výstavby,
ÚPaA č. Výst. 9860/2617/84-Go zo dňa 4.1.1985, s vyznačením dátumu právoplatnosti dňa 10.4.1985
(ďalej len „vyvlastňovacie rozhodnutie“), bol sporný pozemok vyvlastnený, pričom súčet všetkých
vyvlastnených spoluvlastníckych podielov predstavoval podiel 256/288. Na základe vyvlastňovacieho

rozhodnutia sa vlastníkom sporného pozemku vo vyvlastnených podieloch stal československý štát,
zastúpenýZoologickouzáhradouKošice,ktorejbolzriaďovateľom.Poukazujúcnazákonč.138/1991Zb.
tvrdil, že na žalobcu prešlo vlastnícke právo k spornému pozemku v žalovanom podiele ku dňu
účinnosti tohto zákona, t. j. k 1. 5. 1991; išlo o prechod majetku štátu na obec ex lege, a teda
žalobca priamo zo zákona nadobudol vlastnícke právo k spornému pozemku v žalovanom podiele.
Poukazujúc na protokol č. 5 o prechode vlastníctva nehnuteľného majetku v zmysle zákona č.
138/1991 Zb. uzatvoreného medzi Zoologickou záhradou Košice – Kavečany ako odovzdávajúcim

a žalobcom ako preberajúcim prešiel predmetný pozemok v žalovanom podiele dňom 1.5.1991 do
vlastníctva mesta Košice, pričom protokol mal už len deklaratórny charakter. Uviedol, že v prípade,
ak by sa súd nestotožnil s touto vyššie uvedenou argumentáciou, a teda, že jeho právny predchodca
(československý štát) nadobudol vlastnícke právo k predmetnému pozemku v žalovanom podielena základe vyvlastňovacieho rozhodnutia, bez akýchkoľvek pochybností nadobudol vlastnícke právo
vydržaním, pričom zákonom stanovená doba vydržania uplynula ku dňu 1. 5. 2001. Okamihom uplynutia
vydržacej doby sa žalobca ako oprávnený držiteľ priamo zo zákona stal vlastníkom predmetu držby, a

tedanadobudnutievlastníckehoprávaniejeviazanénaakékoľvekrozhodnutieštátnehoorgánu.Danosť
naliehavéhoprávnehozáujmunapožadovanomurčeníodôvodniltým,žekeďženiejezapísanývkatastri
nehnuteľnostíakovlastníkpredmetnéhopozemkuvžalovanompodieleazjehotvrdeníazpredložených
listinných dôkazov vyplýva alebo je zrejmé, že je vlastníkom žalovaného pozemku v žalovanom podiele,
údaj o vlastníkoch evidovaných v katastri nehnuteľností je nesprávny a jedine rozhodnutie súdu o určení

vlastníckeho práva môže byť podkladom pre uskutočnenie zmien zápisu katastrom nehnuteľnosti, do
tejto doby je jeho právne postavenie neisté.
3. Žalobca spolu so žalobou doručil úplný výpis z LV č. XXXX pre k. ú. D., obec D. – D., H. D. I., výpis
z PKV č. XXX, vyvlastňovacie rozhodnutie zo dňa 4.1.1985 č. Výst. 9860/2617/84-Go, protokol č. 5
o prechode vlastníctva nehnuteľného majetku v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. medzi odovzdávajúcim
Zoologická záhrada Košice – Kavečany a Mestom Košice ako preberajúcim.

4. K žalobe sa vyjadrila žalovaná písomným podaním zo dňa 28.11.2022, v ktorom neuznala
nárok žalobcu v celom rozsahu poukazujúc na skutočnosť, že nadobudla svoj spoluvlastnícky podiel
na základe uznesenia Okresného súdu Košice II pod zn. 16D/302/2017 zo dňa 11.9.2017 po
nebohej C. J., B. J., zomr. dňa 1.1.2001. Pôvodné dedičské konanie po poručiteľke prebiehalo
pod sp. zn. 40D/203/2001, Dnot 42/2001, v ktorom bolo vydané osvedčenie o dedičstve zo dňa

26.1.2004 a menovaná poručiteľka dedila na základe dedičského konania pod sp. zn. D 3273/92, Dnot
121/94 zo dňa 12.4.1996 po nebohom L. J., zomr. XX.XX.XXXX, pričom tento absentuje v rámci
vyvlastňovacieho rozhodnutia. Konštatovala, že poručiteľ L. J. bol v čase vydania vyvlastňovacieho
rozhodnutia nažive a poukazujúc na skutkové tvrdenia prezentované žalobcom v žalobe dodala,
že predmetný spoluvlastnícky podiel poručiteľa L. J. nebol vyvlastnený. Uviedla, že pokiaľ žalobca

poukazuje na strany 11, 27 a 35 vyvlastňovacieho rozhodnutia, na týchto je uvedená parcela č.
230, avšak bez toho, aby žalobca špecifikoval komu mala byť táto parcela vyvlastnená. Dôvodila, že
tak žalovaná a ani jej právni predchodcovia nemali žiadnu vedomosť o vyvlastňovacom rozhodnutí,
resp. o vyvlastňovacom konaní, nikdy im vyvlastňovacie rozhodnutie nebolo doručené a nebola
im zaplatená ani žiadna odplata za údajne vyvlastnený pozemok. Namietla tak nadobudnutie

právoplatnosti a vykonateľnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia. Namietla tiež právnu argumentáciu
žalobcu o nadobudnutí spoluvlastníckeho práva vydržaním majúc zato, že vyvlastňovacie rozhodnutie
nie je spôsobilým titulom k vydržaniu predmetných nehnuteľností. Uviedla, že žalobca z verejného
registra, teda od roku 1991, vedel, že nie je zapísané vlastnícke právo v jeho prospech, a preto nemohol
byť ani dobromyseľný. Tiež o nedobromyseľnosti žalobcu svedčí aj fakt, že Zoologická záhrada Košice

platila vlastníkom pozemkov v areáli nájomné za užívanie ich pozemkov. Dodala, že po roku 1993 začala
od niektorých spoluvlastníkov/vlastníkov odkupovať spoluvlastnícke podiely a niektorým platila aj nájom.
O nedobromyseľnosti žalobcu svedčí aj skutočnosť, že tento v súčasnosti začal s majetkovoprávnym
vysporiadaním okrem iného aj parciel tvoriacich areál ZOO.
5. Žalovaná, okrem niektorých rozhodnutí súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach, predložila

súdu aj osvedčenie o dedičstve zo dňa 26.1.2004 sp. zn. 40D/203/2001 po poručiteľke C. J., B. J.,
nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. XXX/XX, D., zomr. X.X.XXXX, osvedčenie o dedičstve zo dňa
12.4.1996, sp. zn. D 3273/92 po poručiteľovi L. J., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom ulici M. N. XX,
D., zomr. XX.XX.XXXX, uznesenie Okresného súdu Košice II, sp. zn. 16D/302/2017 zo dňa 11.9.2017
v dedičskej veci po poručiteľke C. J., B. J., zomr. X.X.XXXX.

6. Žalobca k vyjadreniu žalovanej zaujal stanovisko písomným podaním zo dňa 26.10.2023, v ktorom
navyše oproti skutkovým tvrdeniam uvedeným v žalobe uviedol, že spolu s delimitačným protokolom
č. 5 zo dňa 23.8.1993 mu bolo odovzdané aj vyvlastňovacie rozhodnutie zo dňa 4.1.1985 č. Výst.
9860/2617/84-Go, z ktorého obsahu vyplýva, že ním došlo k vyvlastneniu sporného pozemku v
žalovanom podiele 12/288 od C. J., B. K., pôvodne evidovanej v PKV č. XXX, k. ú. D. pod B2m

poukazujúcnastr.11vyvl.rozhodnutia,kdejeuvedenáC.J.,B.K.zdôvoduzrejmejchybyvpísaníakoC.
J., B. N.. K dedičskej postupnosti medzi žalovanou a jej právnymi predchodcami uviedol, že na základe
údajov obsiahnutých vo výpise z PKV č. XXX so stavom ku dňu 20.5.1982, ako aj v úplnom výpise z LV č.
XXXX so stavom ku dňu 23.3.2017 v spojení s osvedčeniami o dedičstve D/3273/92 a č. 16D/302/2017
žalobca predpokladá, že dedičom po C. J., B. K. bol L. J., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, t. j. starý

otec žalovanej. Opätovne zopakoval, že nedokáže jednoznačne preukázať dedičskú postupnosť medzi
žalovanou a konkrétnym podielovým spoluvlastníkom zapísaným v PKV č. XXX – C. J., B. K.. Dodal,
že v 80 - tych rokoch minulého storočia prebehla v dotknutej lokalite na vyvlastnených a vykúpených
pozemkoch výstavba zoologickej záhrady a najneskôr od právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia,t.j. 10.4.1985 už sporné parcely neužívali pôvodne evidovaní spoluvlastníci, ani ich právni nástupcovia,
aleštát,apoňomžalobcaatakýtostavtrvádodnes,pričomžalobcasmajetkomnakladáavykonávajeho
údržbu a opravy. Dodal, že pokiaľ žalovaná odvodzuje svoje vlastnícke právo z dedičského rozhodnutia

16D/302/2017, sporná parcela tak ani ňou a ani jej právnymi predchodcami už od roku 1985 nebola
užívaná.
7. Žalobca súdu doručil žiadosť Zoologickej záhrady Košice zo dňa 30.10.1984 adresovanú Obvodnému
národnému výboru, odboru výstavby, územného plánu a architektúry Košice v ktorej navrhla zoologická
záhrada vyvlastniť v prospech čsl. štátu v správe Národného výboru mesta Košice pre Zoologickú

záhradu Košice pozemky bližšie určené v tomto návrhu nachádzajúce sa v k. ú. D. od ich vlastníkov a
navrhla ustanoviť opatrovníka vlastníkom nehnuteľnosti na neznámom mieste. Ako dôvod vyvlastnenia
bol určený pre výstavbu areálu ZOO v Košiciach v zmysle rozhodnutia MsNV - odboru VLHP v Košiciach
č. 7414/1980 zo dňa 18.11.1980 v znení rozhodnutia o umiestnení stavby Mestského národného
výboru, odboru územného plánovania a stavebného poriadku v Košiciach č. ÚPaSP 7297/1362/80 zo
dňa 9.12.1980. Tiež doručil rozhodnutie zo dňa 10.11.1984, Výst. 9860/2617/84 Go – o vyvlastnení

nehnuteľností v kat. úz. D. – Kavečany, dôkaz o doručovaní verejnou vyhláškou, verejnú vyhlášku
zo dňa 10.11.1984, č. výst. 9860/2617/84 – Go – pozvánka o zvolaní ústneho pojednávania vo veci
vyvlastnenia nehnuteľností v kat. úz. D. – Kavečany na deň 20.12.1984 o 10.00 hodine, s jej vyvesením
dňa 10.11.1989 a zvesením 26.11.1984, zápisnicu napísanú dňa 20.12.1984 vo veci vyvlastnenia
nehnuteľnosti pre československý štát v zastúpení ZOO Košice – nehnuteľnosti v katastrálnom území

D. - D., pričom za vlastníkov nehnuteľností sa mala zúčastniť I. A. C. opatrovníčka ustanovená
rozhodnutím č. výst. 9860/2617/84-Go zo dňa 10.11.1984, doručenka pre A. C., bytom D. XX, D. s jej
prevzatím 11.3.1985, nečitateľný podpis; malo sa jednať o prevzatie vyvlastňovacieho rozhodnutia alebo
o rozhodnutí č. výst. 9860/2617/84-Go.
8. Predmetom tohto konania je určenie, že žalobca je podielových spoluvlastníkom pozemku reg. E-KN

parcelného č. 230 o výmere 11 831 m2, druh: orná pôda, zapísaného v LV č. XXXX, k. ú. D., obec D. –
D., vo výške spoluvlastníckeho podielu 12/288, zapísaného v časti B, pod poradovým č. 17.
9. Z výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. D., obec D., okres Košice I vyplýva, že žalovaná je podielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľnosti parc. č. 230, parcely reg. E č. 230, o výmere 11 831 m2, druh: orná pôda
vo výške spoluvlastníckeho podielu 12/288, titul nadobudnutia: uznesenie Okresného súdu Košice II,

sp. zn. 16D/302/2017, Dot 94/2017, Z-6772/2017 zo dňa 18.9.2017 – 509/2017, žiadosť o zápis č. MK/
A/2019/19893. Geometrický plán č. 6/2019, G1-425/2019; kolaudačné rozhodnutie MK/A/2019/13729-4,
potvrdenie MČ Košice – Kavečany č. 2019/00125, Z-7029/2019 zo dňa 24.9.2019 - v.z.891/19.
10. Je nepochybné, že žalobca sa domáha svojho nároku určovacou žalobou podľa ust. § 137 písm.
c) CSP.

11. Podľa ust. § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
12. Súd sa v prvom rade zaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom
určení vlastníckeho práva v jeho prospech. V tomto prípade nevyplýva naliehavý právny záujem z

osobitného predpisu, preto bolo na žalobcovi preukázať, že na požadovanom určení je daný naliehavý
právny záujem. V zmysle ustálenej súdnej rozhodovacej praxe, ak zo zápisu vo verejnom registri práv
vyplýva, že tvrdené právo patrí žalovanému, je vždy daný naliehavý právny záujem na požadovanom
určení vlastníckeho práva (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2 Cdo 163/2015). Žalobca sa domáhal a aj
skutkovo a právne odôvodnil, že nie je zapísaný ako vlastník spornej parcely do evidencie nehnuteľností,

nemôže riadne vykonávať svoje vlastnícke právo a jeho postavenie vlastníka je neisté, a preto má
naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Keďže v prejednávanom prípade ide o nesúlad medzi
právnym a skutkovým stavom, žalobca v katastri nehnuteľnosti nie je zapísaný ako vlastník a namiesto
neho je zapísaná iná osoba, ako nevlastník v pozícii vlastníka, žalobca má naliehavý právny záujem na
požadovanom určení (R 4 Cdo 49/2003).

13. Žalobca tvrdil a listinnými dôkazmi aj preukazoval, že parcela reg. E č. 230, ako je zapísaná v LV
č. XXXX pre k. ú. D., bola vyvlastnená vyvlastňovacím rozhodnutím č. Výst. 9860/2617/84-Go zo dňa
4.1.1985 (ďalej len „vyvlastňovacie rozhodnutie“). Dôvodil, že vyvlastňovacie rozhodnutie je platné a toto
bolo v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona vyvesené dňa 11.3.1985, zvesené dňa 26.3.1985
a nadobudlo právoplatnosť dňa 10.4.1985. Ako posledný argument na preukázanie vlastníckeho práva

k predmetnej parcele poukázal na nadobudnutie vlastníckeho práva titulom vydržania a poukazujúc
na zákon č. 138/1991 Zb. a na protokol č. 5 dôvodil, že v rámci odovzdania majetku sa oboznámil s
vyvlastňovacím rozhodnutím, pričom na tento dokument výslovne poukazuje protokol č. 5 o prevode
vlastníctva nehnuteľného majetku, ktorý bol uzatvorený medzi odovzdávajúcim ZOO Košice – Kavečanya mestom Košice ako preberajúcim a tvrdil, že splnil všetky podmienky pre vydržanie na základe ním
uvádzaných skutočností, a to dobromyseľnosť, 10 ročnú vydržaciu nepretržitú lehotu poukazujúc na
platnosť vyvlastňovacieho rozhodnutia. Zastal názor, že nemožno mať pochybnosti o tom, že účinnosťou

zákona č. 138/1991 Zb. vstúpil do dobromyseľnej držby, počas vydržacej doby užíval pozemok ako svoj
na daný účel ZOO, nebol v tomto užívaní žiadnym spôsobom rušený. Tvrdil, že vydržacia lehota začala
plynúť dňom účinnosti zákona č. 138/1991 Zb., t. j. 1.5.1991 a táto uplynula dňom 1. 5. 2001.
14. Obrana žalovanej spočívala v tvrdení o nemožnosti nadobudnutia vlastníckeho práva v prospech
žalobcu na základe ním uvádzaných právnych titulov a skutočnosti, keďže k vyvlastneniu na základe

vyvlastňovacieho rozhodnutia nedošlo, pretože vyvlastňovacie konanie nebolo vedené voči právnemu
predchodcovi žalovanej, resp. právny predchodca žalovanej ako pôvodný vlastník sporného pozemku
v žalovanom podiele vo vyvlastňovacom rozhodnutí uvedený nie je (nebol). Preto toto rozhodnutie
nespôsobilo právne účinný prechod vlastníckeho práva z pôvodných vlastníkov na československý
štát. Tvrdila, že žalobca nemohol predmetnú nehnuteľnosť nadobudnúť ani vydržaním z dôvodu
absencie dobromyseľnosti, pretože musel mať po celú dobu údajného vydržania dôvodné pochybnosti

o dobromyseľnosti jeho držby, resp. jeho vlastníckom práve, keďže zápis v katastri nehnuteľností je
verejný a každému dostupný.
15. Podľa ust. § 108 ods. 1 zákona č. 50/1976 Z. z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej
len „stavebný zákon“), pozemky, stavby a práva k ním potrebné na uskutočnenie alebo užívanie stavieb,
prác a zariadení (ďalej len stavby) uvedených v ods. 2 možno získať a práva k pozemkom stavbám, ktoré

bránia uskutočneniu alebo užívaniu týchto stavieb, možno zrušiť, odňať alebo obmedziť rozhodnutím
stavebného úradu (ďalej len vyvlastniť).
16. Podľa ust. § 113 ods. 2 stavebného zákona, stavebný úrad oznámi účastníkom konania termín
uskutočneniaústnehokonaniapísomnenajmenej15dnívopred.Prilíniovýchstavbách,vodôvodnených
prípadoch aj pri zvlášť rozsiahlych stavbách, s veľkým počtom účastníkov konania môže stavebný úrad

upovedomiť účastníkov o ústnom konaní verejnou vyhláškou.
17. Podľa ust. § 114 ods. 1 stavebného zákona, na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania vydá
stavebný úrad rozhodnutie o vyvlastnení.
18. Podľa ust. § 116 ods. 1, 2 stavebného zákona, na žiadosť účastníka, ktorému bol pozemok alebo
stavba vyvlastnená, zruší stavebný úrad úplne alebo čiastočne rozhodnutie o vyvlastnení pozemku so

stavbou v osobnom vlastníctve, ak sa v určenej lehote nezačalo s užívaním pozemku na účel, na ktorý
sa vyvlastnilo. Za rovnakých podmienok môže stavebný úrad zrušiť aj rozhodnutie o vyvlastnení práv
k ostatným pozemkom alebo stavbám. Žiadosť o zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení sa musí podať do
troch mesiacov po uplynutí lehoty ustanovenej podľa § 115 ods. 2. Ak rozhodnutie o vyvlastnení bolo
celkom alebo čiastočne zrušené, má ten, kto poskytol náhradu za vyvlastnenie, nárok na jej vrátenie

a ten, komu sa vyvlastnilo, nárok na náhradu spôsobenej ujmy. Náhradu poskytne podľa všeobecných
predpisov o náhrade škody ten, v prospech ktorého sa vyvlastnilo. Ak nedôjde k dohode o týchto
nárokov a ich výške, rozhodujú súdy alebo orgány hospodárskej arbitráže príslušné podľa všeobecných
predpisov.
19. Podľa ust. § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie

podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
20. Podľa ust. § 16 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. (ďalej len „správny poriadok“), správny orgán ustanoví
opatrovníka aj účastníkovi konania, ktorého pobyt nie je známy alebo ktorému sa nepodarilo doručiť
písomnosť na známu adresu v cudzine a ktorý si neustanovil zástupcu, ako aj účastníkovi konania, ktorý
je postihnutý duševnou alebo inou poruchou, pre ktorú nemôže konať, a nemá zákonného zástupcu.

21. Podľa ust. § 26 ods. 1 správneho poriadku, doručenie verejnou vyhláškou použije správny orgán v
prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt nie sú mu známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný
zákon.
22. Za nesporné je potrebné považovať, že žalovaná je zapísaná ako podielová spoluvlastníčka parcely
registra E č. 230 o výmere 11 831 m2, druh: orná pôda, na LV č. XXXX pre k. ú. D., pod poradovým

číslom B17 o veľkosti 12/288. Vlastnícke právo nadobudla titulom uznesenia Okresného súdu Košice
II, sp. zn. 16D/302/2017 ako dedička po poručiteľke C. J., B. J., nar. XX.XX.XXXX, zomr. X.X.XXXX v
podiele 12/288 z celku. Je nepochybné, že žalovaná je dcérou poručiteľky. Po poručiteľke C. J., B. J.,
zomr. X.X.XXXX prebiehalo pôvodné dedičské konanie pod sp. zn. 40D/203/2001. Poručiteľka C. J., B.
J. bola dcérou L. J., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, ktorý bol starým otcom žalovanej a po ktorom

prebiehalo dedičské konanie pod sp. zn. D 3273/92, v ktorom sa prejednávalo dedičstvo aj vo vzťahu
k parc. reg. E 230, pozemnoknižná vložka XXX pre k. ú. D. a ktorý podiel 12/288 zdedila C. J., B. J.,
t. j. matka žalovanej. Z uvedeného vyplýva, že v čase vyvlastňovacieho konania a následného vydaniavyvlastňovacieho rozhodnutia dňa 4. 1. 1985, č. výst. 9860/2617/84-Go právny predchodca žalovanej
L. J., zomr. XX.XX.XXXX, žil.

22. Zo žalobcom predloženého vyvlastňovacieho rozhodnutia však nevyplýva, aby sa vyvlastňovacie
konanie viedlo proti L. J. a aby sa mu vyvlastňoval podiel 12/288 týkajúci sa parc. registra E č. 230.
Pokiaľ žalobca poukazuje na vyvlastňovacie rozhodnutie, a to na jeho stranu 11, 27 a 35, tak na strane
11 sa vyvlastňovalo vo vzťahu k parcele registra E č. 230 v podiele 12/288 proti K. C., B. G. a J. C., B.
N., na str. 27 sa zase vyvlastňoval podiel 12/288 vo vzťahu k spornému pozemku A. K. a na str. 35 nebol

vyvlastňovaný podiel 12/288 vo vzťahu k spornému pozemku, ale podiel 8/288 proti C. K., B. N., ako
vlastníčke bývajúcej v O. XXX a L. P., B. N., bytom D. – G. Q.. Žalobca doručil aj návrh ZOO zo dňa
30. 10. 1984 na vyvlastnenie v prospech československého štátu v správe Národného výboru mesta
Košice pre Zoologickú záhradu Košice pozemkov v katastrálnom území D. od jej vlastníkov, pričom vo
vzťahu k spornému pozemku vo veľkosti 12/288 ako vlastníci sú uvedení: - C. K., B. G., zomr. XXXX,
dedič má preuk. vlastníctvo pri upl nár., - C. J., B. K., zomr. XXXX, dedič má preuk. - A. K. – neznámy,

- L. K. - neznáma, - L. K. - neznáma. Teda ani tento dôkaz neobsahuje údaje o právnom predchodcovi
žalovanej – L. J.. Tieto údaje nevyplývajú ani z ďalšieho listinného dôkazu predloženého žalobcom -
verejnej vyhlášky zo dňa 10.11.1984.

23. Súd zhodnotiac dôkazy predložené žalobcom, aj s poukazom na obranu žalovanej, prijíma

záver o nevyvlastnení podielu 12/288 vo vzťahu k parcele registra E č. 230, pre katastrálne územie
D., právnemu predchodcovi žalovanej, t. j. L. J., zomr. XX.XX.XXXX, keďže z listinných dôkazov
jednoznačnevyplýva,ževočiL.J.,zomr.XX.XX.XXXX,ktorýevidentnevčasevyvlastňovaciehokonania
žil, sa neviedlo vyvlastňovacie konanie a nebolo ani vydané vyvlastňovacie rozhodnutie.

24. Tvrdenia žalobcu o vyvlastnení sporného pozemku v podiele 12/288 právnym predchodcom
žalovanej sa tak nezakladá na pravde a nie sú pravdivé ani tvrdenia žalobcu, aby matka žalovanej C. J.,
B. J. bola dedičkou po C. J., B. K. a aby po nej mala dediť 12/288 k spornému pozemku. Je nepochybné,
že C. J., B. J. – matka žalovanej dedila podiel 12/288 k spornému pozemku po svojom otcovi L. J., zomr.
XX.XX.XXXX a ktorému tento podiel k spornému pozemku vyvlastnený nebol.

25. Keďže k vyvlastneniu predmetného podielu k spornému pozemku nedošlo, nemožno akceptovať ani
ďalšie tvrdenia žalobcu o prechode vlastníctva na štát a následne aj na žalobcu. Zostalo tak zachované
vlastnícke právo dedičov zomrelého pôvodného vlastníka.
26. Vzhľadom na tento záver sa súd v ďalšej fáze konania zaoberal otázkou, či mohlo dôjsť

k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalobcu vydržaním. Žalobca v nadväznosti na vyvlastňovacie
rozhodnutie (ktorým mal nadobudnúť vlastnícke právo Čsl. štát) odvodzoval svoje vlastnícke právo z ust.
§ 2 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, majúc za to, že na neho prešlo vlastnícke právo k
žalovanému pozemku ku dňu účinnosti tohto zákona - išlo o prechod majetku štátu na obec ex lege k
01.05.1991.

27. Podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s nimi.
28. Podľa ust. § 132a ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.1991, kto s vecou zaobchádza
ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má – pokiaľ nie je
ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, ako má vlastník.

29. Podľa ust. § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpnou,
darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočnosti ustanovených zákonom.
30. Podľa ust. § 132 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho
orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným a ak určený nie je, dňom právoplatnosti

rozhodnutia.
31. Podľa ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
32. Podľa ust. § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa ods. 1 sa započítava aj doba, po
ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

33. Predpokladmi pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním sú: a) oprávnenosť držby, b) uplynutie
zákonom stanovenej doby oprávnenej držby, c) predmet, ktorého vlastníctvo má vydržiteľ nadobudnúť,
je spôsobilý na vydržanie, d) ten, kto je držiteľom je subjektom spôsobilým na vydržanie.34. Vydržanie je jeden zo spôsobov pôvodného nadobudnutia práva, pri ktorom sa na základe splnenia
zákonom stanovených podmienok priznávajú právne účinky aj len domnelému právu vyplývajúcemu z
domneléhoprávnehovzťahumedzijehourčitýmisubjektmi,aktotoprávobolovykonávanépostanovenú

dobu nerušene a nepretržite v dobrej viere, že nejde o právo len domnelé.
35. Jednou z podmienok nadobudnutia vlastníctva vydržaním je teda oprávnenosť držby, pričom otázku,
či držiteľ je v dobrej viere (že mu vec patrí) alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo
subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka, a vždy treba brať do úvahy, či
držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu

od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom,
že mu vec (právo) patrí. Dobrá viera zaniká v okamžiku, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré
objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že
držiteľbolajnaďalej(subjektívne)vdobrejviere.Dobrávieradržiteľasamusívzťahovaťajkokolnostiam,
za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu) vzniku vlastníctva.
36. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej

opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte
požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol.
Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba teda vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je
presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Vo všeobecnosti platí,
že dobromyseľnosť zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne

museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí alebo že je subjektom práva, ktorého
obsah vykonáva. Pre zánik dobromyseľnosti a následné prerušenie vydržacej doby je teda rozhodujúca
vedomosť držiteľa o takýchto skutočnostiach (napr. rozsudok NS SR sp.zn. 2Cdo/119/2007).
37. Podstatným z hľadiska posúdenia dobromyseľnosti žalobcu sú aj okolnosti, z ktorých žalobca
odvodzuje vstup do držby. Žalobca v nadväznosti na vyvlastňovacie rozhodnutie (ktorým mal

nadobudnúť vlastnícke právo Čsl. štát) odvodzoval svoje vlastnícke právo z ustanovenia § 2 ods. 2
zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, majúc za to, že na neho prešlo vlastnícke právo k žalovaným
pozemkom ku dňu účinnosti tohto zákona (išlo o prechod majetku š tátu na obec ex lege), t.j. k
01.05.1991 nadobudol priamo zo zákona vlastnícke právo k žalovaným pozemkom v žalovanom podiele
(bez potreby vykonať ďalšie právne úkony).

38. Podľa ust. 2 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, veci, ku ktorým patrilo právo
hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým, príspevkovým organizáciám a drobným prevádzkárňam
národných výborov, ku ktorým prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na obec podľa
osobitného predpisu, prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej
sa nachádzajú. Obce si vzájomné práva a povinnosti upravia zmluvne.

39. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 518/1990 Zb. o prechode zakladateľskej a zriaďovateľskej funkcie
národnýchvýborovnaobce,ústrednéorgányštátnejsprávyaorgánymiestnejštátnejsprávy,rozpočtové
príspevkové organizácie zriadené národnými výbormi, ich zariadenia a zariadenia vnútornej správy
národných výborov prechádzajú do riadenia obce, v ktorej má organizácia sídlo.
40. Súd najprv upriamuje pozornosť na predchádzajúcu konštatáciu, že právny predchodca žalobcu -

štát - nikdy nenadobudol vlastnícke právo na základe rozhodnutia o vyvlastnení, pretože voči právnemu
predchodcovi žalovanej sa žiadne vyvlastňovacie konanie vo vzťahu k dotknutému pozemku neviedlo,
a teda nebolo vydané ani žiadne vyvlastňovacie rozhodnutie.
41. Súd poukazuje na zásadu, v zmysle ktorej „z nepráva nemôže vzniknúť právo“, t.j. platne nemôže
nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje svoje vlastnícke právo

k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol. Vzhľadom na to, že štát nebol v čase nadobudnutia
účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí vlastníkom uvedenej parcely, nemohol ich ani žalobca
podľa uvedeného zákona od neho, ako nevlastníka, platne nadobudnúť.
42. Dôkazné bremeno o dobrej viere, že žalobcovi svedčí nadobúdací titul (a teda nadobudol vlastnícke
právo) v danom prípade zaťažovalo žalobcu, ako osobu, ktorej je dobrá viera na prospech.

43. Dotknutý pozemok v žalovanom podiele tak, ako tvrdí žalobca, nemohol prejsť titulom vyvlastnenia
na štát a preto ani nie je možné sa stotožniť a prijať ďalšie tvrdenie žalobcu, aby v nadväznosti na
vyvlastňovacie rozhodnutie, ktorým mal nadobudnúť vlastnícke právo československý štát, vlastnícke
právo k žalovanému pozemku ku dňu účinnosti zákona č. 138/1991 Zb., t. j. k 1. 5. 1991, nadobudol
priamo zo zákona v žalovanom podiele, a to bez potreby vykonať ďalšie právne úkony.

44. Súd konštatuje, že žalobca nemohol vstúpiť do dobromyseľnej držby na základe zákona č. 138/1991
Zb. dňom nadobudnutia jeho účinnosti a ani dňom 23.8.1993, kedy došlo k podpísaniu protokolu
o prechode vlastníckeho práva k dotknutému pozemku.45. Súd vychádzal z úvahy, že kým vo všeobecnosti dobrá viera musí byť hodnotená veľmi prísne,
kedy poskytnutie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na individuálne okolnosti
posudzovanej veci musí javiť ako spravodlivé, tak v prípade ak nadobudnutie vlastníckeho práva na

základe vydržania tvrdí štát (resp. orgán štátu) je nevyhnutné okolnosti vstupu do držby a dobrú vieru
posudzovať ešte prísnejšie. Bez takéhoto sprísneného posúdenia dobrej viery by došlo k neprípustnej
strate vlastníckeho práva fyzických osôb v prospech štátu. Zánik vlastníckeho práva pôvodného
vlastníka (najmä v situácii, keď štátu na rozdiel od pôvodného vlastníka nesvedčí žiaden nadobúdací
titul k nehnuteľnosti) by zásadne popieral základné právo na vlastníctvo, tak ako to je garantované v

čl. 20 ods. 1 Ústavy SR.

46.Takakojetovyššieuvedené,odobrúvieruidevtedy,aknadobúdateľnehnuteľnostianiprivynaložení
potrebnej opatrnosti, ktorú možno od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu požadovať,
nemohol mať (z hľadiska kritéria priemerne obozretného jedinca) dôvodné pochybnosti o tom, že v
skutočnosti subjektu, z ktorého naň malo prejsť vlastnícke právo, takéto právo nesvedčí.

47.Vdanomprípadejepotrebnépodbežnúopatrnosť(ktorúbolomožnéodžalobcupožadovať)zahrnúť
požiadavku aktívneho zisťovania konkrétnych skutočností, vedúcich (z hľadiska kritéria priemernej
obozretnosti) k presvedčeniu, že štát na neho platne previedol vlastnícke právo. Pre nadobudnutie
takéhoto presvedčenia je pritom nevyhnutné poznanie, že štát bol v čase nadobudnutia účinnosti zákona
č. 138/1991 Zb. vlastníkom sporných nehnuteľností a disponoval platným nadobúdacím vlastníckym

titulom k týmto nehnuteľnostiam a zároveň či boli splnené všetky podmienky stanovené uvedeným
zákonom.
48. V zmysle ust. § 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí ku dňu účinnosti zákona č. 138/1991
Zb. dochádza „ k prechodu z majetku Slovenskej republiky (majetku štátu, ku ktorému mali právo
hospodárenia národné výbory a organizácie v ich pôsobnosti do vlastníctva obcí)“, t.j. k prechodu

vlastníckeho práva do vlastníctva obcí dochádzalo iba vo vzťahu k majetku, ktorý bol ku dňu účinnosti
zákona vo vlastníctve Slovenskej republiky.
49. V danom prípade však vo vzťahu k predmetnému pozemku v čase nadobudnutia účinnosti
zákona o majetku obcí (1.5.1991) a ani v čase podpisovania protokolu o prechode vlastníckeho práva
(23.8.1993) vlastnícke právo štátu nevyplývalo ani zo zápisu v katastri nehnuteľností, čoho dôsledkom

je možné očakávať od žalobcu zvýšenú opatrnosť (ak nie povinnosť) pri posudzovaní možnosti prevodu
vlastníctva zo štátu.
50. Teda, ak by žalobca vynaložil a postupoval zvýšenou obozretnosťou mal (a mohol) sám dospieť k
záveru o neúčinnosti rozhodnutia o vyvlastnení, resp. v prejednávanom prípade o jeho absencii, a teda
mal vedieť už v čase vstupu do držby, že sporná nehnuteľnosť nepatrila do vlastníctva štátu a pôvodní

vlastníci nikdy nestratili vlastnícke právo k dotknutému pozemku z vyššie uvedených dôvodov.
51. Súd už bližšie vysvetlil a prijal záver o tom, že vlastníkom dotknutej nehnuteľností sa štát nikdy
nestal. Vzhľadom na absenciu vyvlastnenia žalovaného podielu k spornému pozemku a v nadväznosti
na uvedený záver, vlastnícke právo tak nemohlo prejsť ani na žalobcu podľa zákona č. 138/1991 Zb.
o majetku obcí, keďže ku dňu účinnosti tohto zákona štát vlastníkom sporného pozemku v žalovanom

podiele nebol.

52. Vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobcu, ktorý má zato, že nadobudol vlastnícke právo
titulom vydržania tvrdením o vstupe do oprávnenej držby ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona č.
138/1991 Zb., t. j. dňom 1.5.1991, s poukazom na vyvlastňovacie rozhodnutie, v zmysle ktorého mal

vlastnícke právo k dotknutému pozemku nadobudnúť štát, súd uzatvára, že žalobca nepreukázal, že
disponuje platným nadobúdacím vlastníckym titulom k žalovanému pozemku a ani nemohol nadobudnúť
presvedčenie, že na neho prešlo ex lege vlastnícke právo k žalovanému pozemku, pretože mu
chýba právny titul vstupu do dobromyseľnej (oprávnenej) držby. Už samotné nesplnenie tejto zákonnej
podmienky vylučuje možnosť nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, ako sa toho žalobca domáhal

počas celého konania. Žalobca žiadne ďalšie skutočnosti k nadobudnutiu vlastníckeho práva netvrdil.

53. Právni predchodcovia žalovanej nikdy nestratili vlastnícke právo k žalovanému pozemku a tento sa
titulom dedenia na základe dedičských rozhodnutí stal vlastníctvom žalovanej, tak ako o tom svedčí
právny stav evidovaný v katastri nehnuteľnosti.

54. S prihliadnutím na vyššie uvedené súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.55. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

56. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

57. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP s poukazom na ust. § 262 ods. 1 CSP
a priznal žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech, náhradu trov konania v rozsahu jej úspechu, t. j.

v rozsahu 100 % voči žalobcovi, ktorý v konaní úspech nemal.

58. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP, ktoré
vydá súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice

v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) úd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo

nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. § 38 Exekučného poriadku.