Dopĺňací rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. jún 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B5-7C/32/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518204908
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oxana Kovalová Báreková

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1518204908.8

DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV pred sudkyňou JUDr. Oxanou Kovalovou Bárekovou v právnej veci žalobcu:

A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, D., zast.: JELENČÍK A PARTNERI advokátska kancelária, s.r.o.,
IČO: 47 245 042, so sídlom Doležalova 7, Bratislava, proti žalovanému: News and Media Holding, a.s.,
IČO: 47 256 281, so sídlom Einsteinova 25, Bratislava, zast.: ŠKUBLA & PARTNERI, s.r.o., so sídlom
Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
40.000,- Eur takto

r o z h o d o l :

Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.08.2018 domáhal ,aby súd zaviazal
žalovaného uverejniť ospravedlnenie v elektronickej podobe na webovej stránke týždenníka PLUS 7

DNÍ po dobu 10 - tich dní v tomto znení: „Ospravedlnenie Dňa 6. februára 2018 sme zverejnili v
internetovej verzii týždenníka Plus 7 dní článok s názvom „Rozvod! B. C. sa pred súdom handrkoval
o alimenty“ a že na pojednávaní sa naťahoval aj o výživné na maloleté deti - XX B. E. F. X B. G.“ čím
sme neoprávnene zasiahli do práva pána B. C. na ochranu jeho občianskej cti a ľudskej dôstojnosti,
pretože tieto naše vyjadrenia sa nenachádzali na pravde. Za uvedené News and Media Holding a.s.
ako vydavateľ týždenníka Plus 7 dní pánovi B. C. ospravedlňuje.“ Súčasne žalobca žiadal, aby súd
zaviazalžalovanéhonazaplatenienemajetkovejujmyvovýške40.000,-Eurakoajnáhradutrovkonania.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 05.02.2018 sa na Okresnom súde Bratislava V uskutočnilo prvé
pojednávanie vo veci rozvodu manželstva žalobcu s pani G. C. a s tým aj obligatórne spojené konanie
o úpravu pomerov manželov k ich dvom maloletým deťom na čas po rozvode a určenie výživného.
Manželstvo bolo rozvedené hneď na tomto prvom pojednávaní a okresný súd schválil dohodu rodičov,
pričom celé súdne konanie prebehlo kultivovane, rýchlo, bez akýchkoľvek nezhôd či konfliktov. Dňa
06.02.2018 bol na webovom sídle www.plus7dni.sk žalovaného zverejnený článok s názvom „ROZVOD!
B. C. sa pred súdom handrkoval o alimenty“. Dňa 08.02.2018 vyšlo aj printové vydanie týždenníka Plus

7 dní číslo X/XXXX, kde bol na stranách 118 a 119 zverejnený článok s názvov „Rozvod“ týkajúci sa tiež
žalobcu, kde sa opakujú vyjadrenia z elektronického článku, že „sa B. C. k matke svojich detí príliš štedro
nezachovalanapojednávanísanaťahovalajovýživnénamaloletédeti-XX-B.E.F.X-B.G..“Skutkové
tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca „sa pred súdom handrkoval o alimenty“ a že „na pojednávaní
sa naťahoval aj o výživné na maloleté deti - XX - B. E. F. X - B. G.“ sú absolútne nepravdivé, pričom
na prvé toto tvrdenie, ktoré tvorí priamo nadpis Elektronického článku, láka žalovaný svojich čitateľov,
aby na tento internetový článok klikli, čím sa len zvyšuje príjem žalovaného, cez rôzne bannerové

reklamy a iné spôsoby inzercie. Uvedené opakované nepravdivé vyjadrenia žalovaného nedôvodne
a v značnom rozsahu zasiahli do práva žalobcu na ochranu jeho osobnosti, čím došlo k porušeniu
dôstojnosti a dobrého mena žalobcu, ako aj k zásadnému zásahu do práva žalobcu na ochranu jeho
súkromia.Žalobcamápretopodľa§13ods.2Občianskehozákonníkanárokajnanáhradunemajetkovejujmy v peniazoch. V tejto súvislosti žalobca zdôrazňuje, že zásah ako aj nedôvodná kritika žalovaného
spôsobená článkami vyvolala u žalobcu ujmu dlhotrvajúcu, rozsiahlu a v zásade ničím nereparovateľnú.
Za účelom zachovania adekvátnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov je nevyhnutné satisfakčne

kompenzovať vzniknutú ujmu v osobnostnej oblasti peňažnou náhradou vo výške 40.000,- Eur, ktorú
považuje za primeranú spôsobenej ujme. Žiadal priznať aj náhradu trov konania.

2. Žalovaný žiadal žalobu žalobcu zamietnuť, nakoľko má za to, že zverejnením predmetného článku
realizoval právo na slobodu prejavu plne v súlade s čl. 26 Ústavy SR a teda ak by aj zverejnením tohto

článku došlo k zásahu do života, súkromia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti (k čomu podľa názoru
žalovaného nedošlo), tak by takýto zásah nebol považovaný za neoprávnený, keďže podľa konštantnej
súdnej praxe ani existencia zásahu do 7C/32/2018 3 osobnostných práv nemusí nevyhnutne viesť k
záveru o neoprávnenosti takého zásahu, ak zásah bol dôsledkom uplatňovania iného základného práva
(v danom prípade výkon práva na slobodu prejavu), pričom vzhľadom na okolností posudzovanej veci
tento zásah nepresiahol hranice primeranosti (proporcionality). Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť,

že publikovaný článok je potrebné kvalifikovať ako legitímne uplatnenie slobody prejavu s poukazom na
skutočnosť, že článok má informovať verejnosť o téme verejného záujmu. S poukazom na skutočnosť,
že v predmetných výrokoch nejde o skutkové tvrdenia, ale o hodnotiace úsudky autorky článkov
vychádzajúce z pravdivých skutočností ako premís pre hodnotiace úsudky. Slovné spojenia „handrkoval
sa“ či „naťahovať sa“ žalobca vytrháva z kontextu napádaných výrokov a z obsahu samotných článkov.

Z celkovej formulácie výroku A: „Rozvod! B. C. sa pred súdom handrkoval o alimenty“ a výroku B:
„Podľa našich informácií sa B. C. k matke svojich detí príliš štedro nezachoval a na pojednávaní sa
naťahoval aj o výživné na maloleté deti - XX - B. E. F. X - B. G.“, ktorý bol súčasťou článku 2 s titulkom:
„Rozvod! Manželstvu neúspešného kandidáta na post hlavy štátu v pondelok definitívne odzvonilo,“
vyplýva, že účelom článkov bolo primárne informovať verejnosť o tom, že žalobca sa rozvádza a o

súvisiacich skutočnostiach. Žalobcom napádané výroky sa týkajú len čiastkovej skutočnosti, a to názoru
a hodnotenia priebehu „rozvodového“ pojednávania žalobcu vychádzajúc z informácií, ktoré poskytol
autorke článkov jej zdroj. (preto bolo v Článkoch uvedené, že „Podľa našich informácií sa B. C. k matke
svojich detí príliš štedro nezachoval...“). Žalovaný má za to, že žalobcovi v dôsledku článkov nevznikla
akákoľvek ujma, a už vôbec nie ujma značnej intenzity, a teda nie sú splnené predpoklady pre priznanie

náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Z týchto dôvodov považuje žalobu žalobcu za nedôvodnú.
Žiadal tiež priznať náhradu trov právneho zastúpenia.

3. Súd v prvom prvostupňovom konaní žalobu v celom rozsahu zamietol rozsudkom zo dňa 22.08.2019.
V odôvodnení prvostupňový súd uviedol, že má za to, že napadnutý výrok predstavuje nepravdivé

skutkovétvrdenie,totovšakpodľanázorusúduniejespôsobilézasiahnuťdoosobnostnýchprávžalobcu
v takej miere, aby mu poskytol zadosťučinenie v zmysle ustanovenia § 13 OZ. Zároveň súd dospel
k záveru, že žalovaný uverejnením 7C/32/2018 7 sporného článku realizoval svoje právo na slobodu
prejavu spôsobom, ktorý neprekračoval hranice primeranosti zásahu do osobnostných práv žalobcu.
Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že uvedeným článkom tento realizoval svoje právo na slobodu

prejavu v súlade s čl. 26 Ústavy SR a to najmä z toho dôvodu, že v mediálnom prostredí nie je ničím
nezvyčajným venovať pozornosť problematike rozvodov verejne známych osôb, a v tejto súvislosti aj
rozvodového konania žalobcu, ktorý „kedysi postavil svoju kampaň na rodinných hodnotách“, ako je
uvedené aj v predmetných článkoch. Poukázal na to, že žalobca v konaní na tunajšom súde č. k.
41C/7/2018 využil svoje právo na opravu v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 tlačového zákona a podal

žalobu voči žalovanému na uverejnenie opravy uvedených výrokov. Tunajší súd v konaní 41C/7/2018
vyhovel žalobe žalobcu a rozsudkom zaviazal žalovaného na uverejnenie opravy v znení „Vo vydaní
týždenníka Plus 7 dní z dňa 8. februára 2018 bolo na strane 118 v článku nazvanom „ Rozvod“
uverejnené skutkové tvrdenie, že B. C. sa na pojednávaní o rozvod manželstva naťahoval o výživné na
svoje maloleté deti. Toto skutkové tvrdenie je nepravdivé. Pravdivé skutkové tvrdenie je, že v otázke

výživného B. C. v plnom rozsahu a bez výhrad súhlasil s návrhom matky maloletých detí.“ Podľa
názoru súdu výrokom uvedeného rozsudku bolo žalobcovi poskytnuté dostatočné zadosťučinenie a
vzhľadom k tomu, že súd dospel k záveru, že napadnutými výrokmi uvedenými v predmetných článkoch
nebolo porušené právo na ochranu osobnosti žalobcu v zmysle ustanovenia § 11 OZ, neboli splnené
ani podmienky ustanovenia § 13 OZ pre uverejnenie ospravedlnenia a priznanie nemajetkovej ujmy v

peniazoch. Z týchto dôvodov súd žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu.4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v ustanoveniach
§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť, prípadne ho
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu
potvrdiť.

6. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil
súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a preto je potrebné
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, aby vec opätovne prejednal so zameraním sa na vyhodnotenie kolízie medzi právom
žalobcu na ochranu osobnosti a právom žalovaného na slobodu prejavu, v rámci ktorého uverejnil v
týždenníku Plus 7 dní článok s názvom „ROZVOD! B. C. sa pred súdom handrkoval o alimenty“ testom

proporcionality, pričom zohľadní všetky uplatnené argumenty sporových strán a závery o skutkových
zisteniach a právne posúdenie veci v odôvodnení rozsudku vysvetlí spôsobom upraveným ustanovením
§ 220 ods. 2 CSP.

7. V druhom prvostupňovom konaní súd rozsudkom č.k. 7C/32/2018 – 251 zo dňa 25.10. 2021 súd

rozhodol tak, že žalovaný je p o v i n n ý do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku
zverejniťpripoužitíčiernehopísmafont:faustina,veľkosťpísma18pxpodobudesiatichdnínawebovom
sídle www.plus7dni.sk ako prvý článok nasledovné ospravedlnenie: „Ospravedlnenie Dňa 6. februára
2018 sme zverejnili v internetovej verzii týždenníka Plus 7 dní článok s názvom „ROZVOD! B. C. sa pred
súdom handrkoval o alimenty“, v ktorom sme uviedli, že pán B. C. „sa pred súdom handrkoval o alimenty“

a že „na pojednávaní sa naťahoval aj o výživné na maloleté deti - XX-XXXXXXX E. F. X- B. G.“, čím sme
neoprávnene zasiahli do práva pána B. C. na ochranu jeho občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, pretože
tieto naše vyjadrenia sa nezakladali na pravde. Za uvedené sa spoločnosť News and Media Holding a.s.
ako vydavateľ týždenníka Plus 7 dní pánovi B. C. ospravedlňuje.“ Druhým výrokom bol žalovaný je p o
v i n n ý do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 20.000,-

Eur. A tretím výrokom žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, o
ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

8. V predmetnom rozsudku súd nerozhodol o zvyšnej časti uplatňovaného nároku žalobcu .

9. Podľa ust. § 225 ods. 1, 2 CSP, ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo
opredbežnejvykonateľnostimôžestranado15dníoddoručeniarozsudkunavrhnúťjehodoplnenie.Súd
môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť doplniť aj bez návrhu. Doplnenie urobí súd dopĺňacím
rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu strany na
doplnenie rozsudku, návrh zamietne.

10. V zmysle prípisu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.02.2024 doručený tunajšiemu súdu dňa
14.03.2024 bol spis vrátený súdu prvej inštancie z dôvodu absencie rozhodnutia o celom predmete
konania a je potrebné rozhodnúť dopĺňacím rozsudkom.

11. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom vec
prejednal a rozhodol podľa ust. § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu a jeho advokáta.

12. Keďže rozsudkom č.k. 7C/32/2018 – 251 zo dňa 25.10. 2021 súd nerozhodol o zvyšnej časti nároku
uplatňovaného žalobcom, urobil tak doplňacím rozsudkom. Súd dospel k záveru, s odkazom na obsah

bodu 55. rozsudku č.k. 7C/32/2018 – 251 zo dňa 25.10.2021, že zvyšnú časť žalobcom uplatneného
nároku (20 000 Eur) zamietol.

13. Podstatou rozhodovania vo väčšine obdobných právnych sporov je hľadanie vyváženého vzťahu
medziústavougarantovanýmprávomnaochranucti,dôstojnostičisúkromianajednejstraneaslobodou

prejavu a základným právom na informácie na strane druhej. Súd v tomto smere zároveň odkazuje
na doterajšiu judikatúru (napr. komplexne nález Ústavného súdu SR z 14. decembra 2012, sp. zn. IV.
ÚS 448/2012-54) kedy Ústavný súd SR (ďalej len „ÚS SR“) opakovane zdôraznil, že každý konflikt
vo vnútri systému základných práv a slobôd (resp. ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich zmedzinárodnýchzmlúvoľudskýchprávachazákladnýchslobodách)trebariešiťprostredníctvomzásady
ich spravodlivej rovnováhy (IV. ÚS 362/09, PL. ÚS 22/06, m. m. PL. ÚS 6/04, III. ÚS 34/07), resp. že
všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, kým uplatnením jedného práva

alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody
(IV. ÚS 362/09, PL. ÚS 7/96). Uplatňovanie týchto základných práv a slobôd a ich právna ochrana musia
byť proporcionálne a vzájomne vyvážené tak, aby sa nadmernou ochranou jedného práva nad únosnú
mieru nepotlačila ochrana iného práva. To znamená, že ani existencia zásahu do osobnostných práv
nemusívždynevyhnutneviesťkzáveruoneoprávnenostitakéhozásahu,akboldôsledkomuplatňovania

iného základného práva, pričom vzhľadom na okolnosti posudzovanej veci tento zásah nepresiahol
hranice primeranosti (proporcionality). V každom konkrétnom prípade je vždy nevyhnutné skúmať mieru
(intenzitu) namietaného porušenia základného práva na ochranu osobnosti, a to práve v kontexte so
slobodou prejavu a so zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv. Z doterajšej
judikatúry ÚS SR vyplýva, že obmedzenie akéhokoľvek základného práva alebo slobody, a teda aj
slobody prejavu, možno považovať za ústavne akceptovateľné len vtedy, ak ide o obmedzenie, ktoré

bolo ustanovené zákonom, zodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v
demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t. j. ospravedlňuje ho existencia naliehavej
spoločenskej potreby a primerane (spravodlivo) vyvážený vzťah medzi použitými prostriedkami a
sledovaným cieľom, t. j. musí ísť o obmedzenie, ktoré je v súlade so zásadou proporcionality (m. m. I.
ÚS 4/02, I. ÚS 36/02, I. ÚS 193/03).

14. Súd teda považoval za adekvátne priznať žalobcovi sumu vo výške 20 000 Eur ako náhradu
nemajetkovej ujmy, ktorá dostatočne obsiahla rozsah vzniknutého stavu zásahom žalovaného a ako
satisfakciu vzhľadom na okolnosti prípadu. Preto zvyšnú časť žalovaného nároku vo výške 20 000 Eur
zamietol.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje, v dvoch vyhotoveniach, o odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Bratislave.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.