Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. marec 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/33/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124209480
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7124209480.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek
senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore navrhovateľa: Buildercom s.r.o., so sídlom
v Košiciach, Jesenná 1138/20, IČO: 31 717 934, zastúpeného Mgr. Radovanom Spišákom, advokátom
so sídlom v Košiciach, Petzvalova 5 proti odporcovi: OLYMP PRESS s.r.o., so sídlom v Košiciach,
Zemplínska 32, IČO: 44 348 321, zastúpeného Steiner & Associates s.r.o., so sídlom v Košiciach,

Plávková 2, IČO: 36 864 081, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa
proti uzneseniu Mestského súdu Košice zo dňa 4.11.2024 č.k. 51C/17/2024-144 takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie tak, že ukladá odporcovi povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva
k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXXXX, okres: A. B., obec: A. - C. D., katastrálne územie: C. D.,
ako pozemok - parcela reg. „C“ č. 2124/29, druh pozemku Ostatná plocha, o výmere 185 m2, pozemok
- parcela reg. „C“ č. 2147, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 230 m2, stavba - iná

budova - dom so súp. č. XXXX, postavená na pozemku parcela reg. „C“ č. 2147 v k.ú. C. D. (ďalej aj
ako „Nehnuteľnosti“), na uspokojenie pohľadávky, na ktoré sa vzťahuje záložné právo zriadené:
- Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 3.12.2015 medzi servis REALITY
s.r.o., so sídlom Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 44 926 529 ako
záložcom na jednej strane a OLYMP PRESS s.r.o., so sídlom Zemplínska 32, 040 01 Košice, IČO: 44

348 321 ako záložným veriteľom na druhej strane; a
- Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 26.5.2023 medzi Buildercom s.r.o., so
sídlom:Jesenná1138/20,04001Košice-mestskáčasťStaréMesto,SR,IČO:31717934akozáložcom
na jednej strane a OLYMP PRESS s.r.o., so sídlom Zemplínska 32, 040 01 Košice, IČO: 44 348 321
ako záložným veriteľom na druhej strane, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného pred
Mestským súdom Košice pod sp. zn. 20C/18/2024.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“) svojím v poradí druhým uznesením návrh
navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Odporcovi priznal voči navrhovateľovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2.Rozhodoltakonávrhunavrhovateľa,ktorýsadomáhaluloženiaodporcovipovinnostizdržaťsavýkonu
záložného opráva k nehnuteľnostiam bližšie uvedeným vo výroku tohto uznesenia tak, že nariadené

neodkladné opatrenie by malo trvať do právoplatného rozhodnutia vo veci samej vedenej na Mestskom
súde Košice pod sp. zn. 20C/18/2024.

3. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností. Dňa
20.10.2015 došlo k uzavretiu Zmluvy o pôžičke č. 20102015 medzi spoločnosťou servis REALITY s.r.o.
ako dlžníkom a odporcom ako veriteľom, predmetom ktorej sa stala peňažná pôžička vo výške 111.000

eur,ajkeďvzmluvebolauvedenásuma200.000eursdobouvrátenianajneskôrdo30.6.2016.Následne
tieto zmluvné strany uzavreli dňa 3.12.2015 zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam,ktoré sú predmetom tohto konania a ktorým záložným právom došlo k zabezpečeniu pohľadávky
vzniknutej zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 20.10.2015. Rozhodnutím o povolení vkladu kúpnej
zmluvy V-4986/2022 zo dňa 19.4.2022 došlo k zápisu vlastníckeho práva v prospech navrhovateľa

k predmetným nehnuteľnostiam, ktorý sa takto stal záložcom zo spomínanej záložnej zmluvy. Dňa
31.7.2014 došlo k uzavretiu Zmluvy o pôžičke č. 31072016 medzi spoločnosťou STAVAKOM s.r.o. ako
dlžníkom a odporcom ako veriteľom, predmetom ktorej sa stalo poskytnutie peňažnej pôžičky vo výške
24.600,00 eur s dobou vrátenia najneskôr do 31.8.2015. Následne medzi STAVAKOM s.r.o. a odporcom
došlo dňa 2.1.2023 k uzavretiu zmluvy o prevzatí dlhu, ktorej predmetom sa stalo prevzatie pohľadávky

vzniknutej z tejto zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 31.7.2014, pričom odporca ako veriteľ s prevzatím
dlhu vyjadril súhlas písomne dňa 2.1.2023, čím namiesto pôvodného dlžníka spoločnosti STAVAKOM
s.r.o. sa novým dlžníkom stal navrhovateľ. Dňa 26.5.2023 bola medzi navrhovateľom ako dlžníkom a
veriteľom ako odporcom uzavretá zmluva o zriadení záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam,
ktorou sa záložným právom zabezpečila vyššie uvedená pohľadávka zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa
30.7.2014. Odporca cestou svojho zástupcu - DRAŽOBNÍK s.r.o. doručil dňa 30.1.2024 navrhovateľovi

ako záložcovi oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 11.1.2024, ktorý mu oznámil, že
ako záložný veriteľ začína výkon záložného práva formou predaja zálohu (predmetnej nehnuteľnosti)
prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Neskôr odporca cestou DRAŽOBNÍK s.r.o. doručil navrhovateľovi
Oznámenie o termíne konania dražby dňa 11.6.2024 a ďalším listom z toho istého dňa bol navrhovateľ
upozornený, že ako vlastník nehnuteľnosti je povinný strpieť ohliadku predmetnej nehnuteľnosti, ktorá

sa uskutoční 24.5.2024 a 7.6.2024. Navrhovateľ s poukazom na § 100 a § 101 Občianskeho zákonníka
má za to, že splatnosť prvej spomenutej pohľadávky nastala 30.6.2016, teda premlčacia doba vo
vzťahu k tejto pohľadávke uplynula najneskôr 1.7.2019, kedy sa táto pohľadávka stala nevymáhateľnou.
Pokiaľ ide o druhú spomínanú pohľadávku, jej splatnosť nastala 31.8.2015, preto sa premlčala
najneskôr dňa 1.9.2018. Listom zo dňa 14.5.2024 navrhovateľ ako dlžník vzniesol voči odporcovi ako

veriteľovi námietku premlčania týchto pohľadávok. S poukazom na nález Ústavného súdu sp. zn. II.ÚS
250/2011 zo dňa 8.12.2011 má navrhovateľ za to, že premlčacia doba záložného práva neuplynutie
skôr, než uplynie premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky. Pre úspešné domáhanie sa premlčania
záložného práva nie je potrebné, aby bola vznesená námietka premlčania vo vzťahu k zabezpečeným
pohľadávkam, kedy postačuje len uplynutie premlčacej doby zabezpečenej pohľadávky. V súlade

s právnym názorom vysloveným rozhodnutím najvyššieho súdu zverejneným v zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov pod č. 70 zbierky 6/23-rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/169/2021
zo dňa 26.10.2022 a rozhodnutie NS SR R70/2023 ako aj nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS
250/2011 má navrhovateľ za to, že obe spomínané pohľadávky sú premlčané. Tým došlo aj k premlčaniu
záložného práva. Odporca ako záložný veriteľ neuplatnil v premlčacej lehote právo na uspokojenie

pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 20.10.2015 zabezpečenej z výťažku z predaja
zálohu. Má to za následok, že pokiaľ sa navrhovateľ dovolá premlčania tohto práva, záložný veriteľ
(odporca) sa nemôže úspešne domôcť speňaženia zálohu, teda uspokojenia zabezpečenej pohľadávky
z výťažku z predaja zálohu. Pokiaľ ide o záložnú zmluvu uzavretú medzi navrhovateľom a odporcom
dňa 26.5.2023, táto je podľa názoru navrhovateľa neplatná, nakoľko jej predmetom bolo zriadenie

záložného práva na nehnuteľnosti za účelom zabezpečenia pohľadávky zo zmluvy o pôžičke uzavretej
dňa 31.7.2014, ktorá sa stala splatnou dňa 31.8.2015, a u ktorej premlčacia lehota uplynula dňa
1.9.2018. S poukazom na § 151c ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožno záložným právom zabezpečiť
naturálne pohľadávky, medzi ktoré patrí aj premlčaná pohľadávka. Premlčanú pohľadávku nemožno
podľa názoru navrhovateľa podporeného odbornou literatúrou zabezpečiť záložným právom. Podľa

názoru navrhovateľa žiadnym spôsobom nedošlo k uznaniu premlčaného práva, keďže neboli splnené
predpoklady pre platné uznanie premlčaného dlhu. Navrhovateľ adresoval spoločnosti Dražobník s.r.o.
list zo dňa 26.6.2024, ktorým túto spoločnosť vyzval na upustenie od vykonania krokov smerujúcich k
vykonaniu dražby z dôvodu, že záložca si uplatnil voči záložnému veriteľovi námietku premlčania výkonu
záložného práva a tiež namietal ohodnotenie predmetu dražby. Dražobník na predmetný list reagoval

listom zo dňa 9.5.2024, v ktorom uviedol, že námietkam navrhovateľa ohľadom hodnoty nehnuteľností
vyhovuje, no k ostatným námietkam sa nevyjadril.

4. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, po právnom
posúdení veci v zmysle § 324 ods. 1, § 325 ods. 1,2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1,2, § 330 ods. 2 a §

336 ods. 1 C.s.p., § 100 ods. 1,2, § 101, § 151a, § 151c ods. 1, § 151j ods. 1, ods. 2, § 531, § 558
Občianskeho zákonníka, § 323 ods. 1, § 407 ods.1, ods. 4 Obchodného zákonníka, § 2 písm. a/, § 21
ods. 2 veta prvá zák. č. 527/2002 Z.z., berúc do úvahy právny názor odvolacieho súdu dospel k záveru,
že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyhovieť, preto ho zamietol.5. Na zdôvodnenie rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ v danom prípade osvedčil, že ako záložca
vzniesol voči odporcovi ako záložnému veriteľovi námietku premlčania pohľadávky vzniknutej zo zmluvy

o pôžičke uzavretej dňa 20.10.2015, listom zo dňa 26.2.2024 a tiež námietku premlčania záložného
práva zo záložnej zmluvy uzavretej dňa 3.12.2015 medzi servis REALITY ako dlžníkom a odporcom ako
veriteľom. K uplatneniu námietky premlčania tak došlo až po uzavretí záložnej zmluvy.

6. V prípade oboch žalobcom tvrdených pohľadávok (zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 20.10.2015 a zo

zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 31.7.2014) zo strany navrhovateľa došlo k prevzatiu dlhu pôvodných
dlžníkov. Stalo sa tak zmluvou o prevzatí dlhu uzavretou dňa 2.1.2023 medzi STAVAKOM s.r.o.
a navrhovateľom, predmetom ktorej bolo prevzatie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o pôžičke uzavretej
dňa 31.7.2014 a zmluvou o prevzatí dlhu uzavretou medzi REALITY s.r.o. (pôvodným dlžníkom)
a navrhovateľom ako novým dlžníkom, predmetom ktorej bolo prevzatie pohľadávky vzniknutej zo
zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 20.10.2015. V oboch prípadoch prevzatia dlhu navrhovateľom bol jeho

súčasťou aj súhlas veriteľa – odporcu so zmenou v osobe dlžníka. Súhlas veriteľa bol ako príloha
súčasťou oboch zmlúv. Odkaz na prílohu bol pritom uvedený v samotnom texte oboch zmlúv (bod 1 čl.
III., bod 1 čl. IV. a na konci druhej strany totožne v oboch zmluvách). Zmluvy boli podpísané v jeden
deň, v Košiciach, čím je osvedčené tvrdenie odporcu o tom, že navrhovateľ ako veriteľ bol účastníkom
daných právnych úkonov. Zmluvy pritom podľa tvrdení odporcu vypracoval zástupca navrhovateľa, ktoré

tvrdenie navrhovateľ nerozporoval.

7. Súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade bez vykonania relevantného dokazovania
nemožno dôjsť k záveru o tom, či tvrdenia navrhovateľa o tom, že predmetné pohľadávky sú premlčané,
obstoja. Nemožno totiž prehliadnuť argumentáciu odporcu, ktorý tvrdí, že vzhľadom k uznaniu záväzkov

zo strany navrhovateľa začala plynúť nová premlčacia doba a z toho dôvodu pohľadávky nemožno
považovať za premlčané.

8. Súd prvej inštancie dospel preto k záveru, že vzhľadom na spornosť okolností uzavretia zmlúv
o prevzatí dlhov a vzhľadom na námietku odporcu, že k premlčaniu sporných pohľadávok nedošlo a

vzhľadom na uznanie záväzku zo strany navrhovateľa ako dlžníka, nemožno považovať za osvedčené
okolnosti, o ktoré navrhovateľ oprel návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, a teda že v danom
prípade došlo k zabezpečeniu premlčaných pohľadávok. Súd prvej inštancie v tej súvislosti uviedol, že
v konaní vedenom pred Mestským súdom Košice pod sp.zn. 20C/18/2014, v ktorom sa navrhovateľ vo
vzťahu k odporcovi domáha určenia, že predmetné nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom,

ktoré vzniklo na základe spomínaných záložných zmlúv sa po vykonanom dokazovaní preukáže, či
došlo k uznaniu dlhu – záväzku v zmysle § 323 Obchodného zákonníka. Nakoľko k vzneseniu námietok
premlčania došlo až po údajnom uznaní záväzkov navrhovateľom, rozhodnutia, na ktoré odkazuje
navrhovateľ nebudú mať na otázku premlčania vplyv.

9. Argument navrhovateľa o neplatnosti „záložnej zmluvy 2023“ neobstojí, nakoľko k vzneseniu námietky
premlčania dlhu zo „zmluvy o pôžičke 2014“, ktorú zabezpečovala, došlo až po jej uzavretí, pričom zákon
nevylučuje zriadenie záložného práva k premlčanej pohľadávke. Premlčania sa musí dlžník dovolať,
jeho účinky nenastávajú priamo zo zákona, ako je to v prípade preklúzie.

10. Navrhovateľ podľa názoru súdu prvej inštancie neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov,
pokiaľ argumentoval tým, že hrozí opakovanie dražby a nemá iné prostriedky obrany.

11. Vo vzťahu k pohľadávke zabezpečenej „záložnou zmluvou 2023“, táto argumentácia neobstojí,
nakoľko odporca ešte nezačal výkon záložného práva na základe tejto zmluvy, ale len na základe

„záložnej zmluvy 2015“. Tvrdenie o neplatnosti „záložnej zmluvy 2023“ je dôvodom na podanie žaloby
o neplatnosť dražby v zmysle § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z.

12. Pokiaľ navrhovateľ argumentoval rozhodnutiami súdov, ktorými bola poskytnutá ochrana záložcovi,
išlo o rozhodnutia týkajúce sa spotrebiteľov, ktorým bola poskytnutá ochrana zo strany súdu aj vzhľadom

na postavenie slabšej strany v spotrebiteľskom vzťahu a tiež išlo o nehnuteľnosti, ktoré slúžili na
bývanie navrhovateľov – spotrebiteľov. V danom prípade ide o obchodnoprávny vzťah a predmetné
nehnuteľnosti slúžia navrhovateľovi na podnikanie, pričom v nich nemá ani sídlo. V prípade predaja
týchto nehnuteľností na dražbe by sa časť majetku navrhovateľa speňažila. Navrhovateľ neuviedol,k akému zásahu na jeho strane by došlo v prípade predaja nehnuteľností na dražbe. Navrhovateľ má
k dispozícii iný prostriedok, ako predísť dražbe, a to úhradou „pohľadávky 2015“.

13. Naviac súd prvej inštancie uviedol, že prípadným vyhovením návrhu navrhovateľa na nariadenie
neodkladného opatrenia, veriteľ by stratil možnosť domáhať sa (hoci len v obmedzenom čase) svojej
pohľadávky voči navrhovateľovi. Tým by bola porušená zásada proporcionality.

14. Nakoľko neboli splnené podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

stanovené zákonom, súd prvej inštancie tento návrh zamietol.

15. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 257 C.s.p. tak, že odporcovi
priznal voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, keďže odporca bol v konaní
plne úspešným. Uviedol, že nevzhliadol dôvod aplikáciou ust. § 257 C.s.p. nepriznať úspešnému
odporcovi nárok na náhradu trov konania.

16. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že v danom
prípade nie sú naplnené dôvody pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v znení

navrhnutom navrhovateľom. Úlohou súdu podľa navrhovateľa nebolo prejudikovať rozhodnutie vo veci
samej, ale ustáliť či k premlčaniu pohľadávok mohlo dôjsť, nakoľko nevykonáva dokazovanie. Na druhú
stranu, súd vyhodnotil pochybné tvrdenia odporcu o uznaní záväzkov zo strany navrhovateľa za tak
relevantné, pre ktoré nevyhovel návrhu. Z obsahu jednotlivých zmlúv o prevzatí dlhu pritom vyplýva, že
súhlas veriteľa s prevzatím dlhu bol daný ešte pred jeho prevzatím, z čoho nemožno usudzovať, že úkon

prevzatia dlhu bol adresovaný veriteľovi, čo naráža na podstatu uznania záväzku, ktoré je adresované
priamo veriteľovi. Súhlas veriteľa s prevzatím dlhu nemožno považovať za uznanie záväzku adresované
veriteľovi. V tej súvislosti poukázal na výklad ust. § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka a rozhodnutia
najvyšších súdnych autorít. Navrhovateľ zotrval na svojom právnom názore, že záložným právom
nemožno zabezpečiť naturálne pohľadávky, medzi ktoré patrí aj premlčaná pohľadávka, v danom

prípade „pohľadávka 2014“. V tejto súvislosti poukázal na odbornú právnu literatúru vzťahujúcu sa k ust.
§151cObčianskehozákonníka.Zmluvaozriadenízáložnéhoprávazodňa26.5.2023jepretoneplatným
právnym úkonom. Navrhovateľ sa nemôže účinne domáhať upustenia od dobrovoľnej dražby v zmysle
zák. č. 527/2002 Z.z. a jediným legálnym spôsobom, ako zabrániť dražbe je nariadenie neodkladného
opatrenia. V prípade predaja predmetnej nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe by už navrhovateľ nebol

oprávnený domáhať sa určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby z dôvodu, že tak, ako pohľadávka,
tak aj výkon záložného práva už boli v čase konania dražby premlčané. V prípade vykonania dražby
by nehnuteľnosť prešla do vlastníctva tretej osoby a tým by vznikli na strane navrhovateľa rozsiahle
škody v majetkovej a osobnostnej sfére. Navyše navrhovateľ by v prípade vykonania dražby stratil
naliehavý právny záujem na určení, že v prípade záložných práv záložné právo nevzniklo. Preto, že už

neexistovala záložným právom zabezpečená pohľadávka. Dočasným znemožnením výkonu záložného
práva nemôže dôjsť na strane odporcu k závažnej ujme, ktorá prevyšuje ujmu navrhovateľa v prípade
úspešného výkonu záložného práva.

17. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť uznesenie ako vecne správne. V prezentovanej

judikatúrezostranynavrhovateľa,aleajvkomentárochodbornejobceišlooprípady,kedydlžníkaveriteľ
neboli spoločne účastníkmi toho istého právneho úkonu, v ktorom došlo k uznaniu záväzku (iba sa
ouznanízáväzkudozvedeli),pretologickynemôžebyťtakétokonanieadresnéapovažovanézauznanie
záväzku. V danom prípade však uznanie záväzku nastalo v samotnej zmluve, ktorej účastníkom bol
tak dlžník uznávajúci svoj záväzok a prevádzajúci dlh inému, ako aj veriteľ (odporca), ktorý dal súhlas

k takémuto prevodu. Nie je tu preto priestor na špekulácie o tom, či úkon bol adresný alebo nebol.
Navyše text obsahu zmluvy vytvoril samotný navrhovateľ, dohoda o prevzatí dlhu bola uzavretá v jeho
prospech, na jeho iniciatívu a odporca chcel obdržať uznanie záväzku výmenou za podpis súhlasu
veriteľa so zmenou dlžníka. K týmto úkonom došlo v jeden deň. Navrhovateľ má stále možnosť uhradiť
dlh, pričom nesplatením dlhov neprimerane zasahuje do majetkových práv odporcu. K pohľadávkam

z roku 2014 navyše nikdy nebola realizovaná dražba, ktorej realizácia je základným predpokladom
naliehavej potreby úpravy pomerov. Navyše v zmluve o prevzatí dlhu 2023 bola dohodnutá nová
splatnosť k 31.8.2023, preto aj v prípade, pokiaľ by nedošlo k uznaniu dlhu, začala plynúť novápremlčacia doba a tá plynie dodnes. V ďalšom sa stotožnil s dôvodmi uvedenými súdom prvej inštancie
v napadnutom uznesení.

18. Navrhovateľ v replike k vyjadreniu odporcu zotrval na svojej odvolacej argumentácii. K zmene
splatnosti zmluvy o pôžičke 2014 uviedol, že nedošlo k zmene pôvodnej zmluvy. Uviedol, že predmetná
nehnuteľnosť je uvedená na stránke spoločnosti Dražobník s.r.o. v sekcii pripravované dražby, z čoho
je zrejmé, že odporca naďalej vykonáva premlčané záložné právo.

19. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia
pojednávaniavzmysleust.§385ods.1zák.č.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„C.s.p.“)
v rozsahu danom z ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

20. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o tom, že v danom prípade neboli naplnené
podmienky pre vyhovenie návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia v znení ním

navrhnutom.

21. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

22. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

23. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.

24. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 13 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

25. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

26. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

27. Podľa § 330 ods. 2 C.s.p. ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné nariadenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

28. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch
prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude

ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia
musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa
navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť
neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.

Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej
ochrany, či
a/ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
b/ navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie,

c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ domáha,
d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stave/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah,
f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

29. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať
splnenie uvedených predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo
strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana.

30. V preskúmavanej veci ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovateľ
domáha uloženia povinnosti odporcovi zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby
predmetnej nehnuteľnosti do právoplatného skončenia konania vo veci samej, vedenom na Mestskom
súde Košice pod sp.zn. 20C/18/2024, v ktorom sa domáha vo vzťahu k odporcovi určenia, že predmetná
nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom, ktoré vzniklo na základe záložných zmlúv, o ktoré oprel

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil
navrhovateľ potrebou bezodkladne upraviť pomery strán sporu tým spôsobom, aby sa odporcovi ako
záložnému veriteľovi uložila povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k dotknutej nehnuteľnosti
majúc za to, že obe pohľadávky, ktoré sa stali predmetom záložného práva sú premlčané, preto došlo
aj k premlčaniu záložného práva. Naviac, pokiaľ ide o záložnú zmluvu uzavretú medzi stranami sporu

dňa 26.5.2023, táto je podľa názoru navrhovateľa neplatná, nakoľko jej predmetom bolo zriadenie
záložného práva na nehnuteľnosti za účelom zabezpečenia pohľadávky zo zmluvy o pôžičke, ktorá
v čase zabezpečenia už bola premlčaná. S poukazom na § 151c ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa
názoru navrhovateľa nemožno záložným právom zabezpečiť naturálne pohľadávky, medzi ktoré patrí
aj premlčaná pohľadávka. Pokiaľ navrhovateľ sa vo vzťahu k spoločnosti Dražobník s.r.o. domáhal

listom zo dňa 26.6.2024 upustenia od vykonania dražby z týchto dôvodov, Dražobník s.r.o. na tento
list nereagoval a k námietkam navrhovateľa sa nevyjadril. Navrhovateľ nemá preto žiadne prostriedky
obrany pri výkone dobrovoľnej dražby a jedine nariadením neodkladného opatrenia môže zabrániť
vykonaniu dražby a tým spôsobenia mu ujmy, ktorá by vznikla predajom jeho nehnuteľnosti na dražbe.

31. Vzhľadom na obranu odporcu, ktorý tvrdí, že uzavretím zmluvy o prevzatí dlhu zo dňa 2.1.2023
vo vzťahu k pohľadávke vzniknutej zo zmluvy o pôžičke zo dňa 31.7.2014 a zmluvy o prevzatí dlhu zo
dňa 19.4.2022 vo vzťahu k pohľadávke vzniknutej zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 20.10.2015 došlo
súčasnekuznaniuzáväzkunavrhovateľa,apretozačalaplynúťnovápremlčaciadoba,jepotrebnépodľa
názoru súdu prvej inštancie považovať tvrdenia navrhovateľa o premlčaní predmetných pohľadávok

za spochybnené. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie nemal za osvedčené okolnosti (premlčanie
pohľadávok), o ktoré oprel navrhovateľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. V tomto smere
je potrebné podľa názoru súdu prvej inštancie vykonať dokazovanie, ktoré presahuje možnosti konania
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie mal za to, že argumentácia
navrhovateľa o neplatnosti záložnej zmluvy 2023 neobstojí, nakoľko k vzneseniu námietky premlčania

dlhu došlo až po uzavretí tejto záložnej zmluvy. Súd prvej inštancie tiež vyvodil, že navrhovateľ
neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, a to vo vzťahu k pohľadávke vzniknutej zo
zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 31.7.2014, vo vzťahu ku ktorej odporca nezačal výkon záložného práva.
Naviac predmetná nehnuteľnosť slúži na podnikanie, preto navrhovateľovi nevznikne jej prípadným
predajom ujma.

32. Odvolací súd nepovažuje tieto úvahy súdu prvej inštancie, ktoré ho viedli k zamietnutiu návrhu za
správne.

33. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia na jeho navrhovateľovi,

pričom splnenie tejto povinnosti predpokladá len to, aby navrhovateľ navrhol aspoň dôkazy základného
významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením a tiež dôkazy
na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia.

34. Odvolací súd posudzujúc danú vec vo svetle zhora uvedených zásad a v zmysle vyššie cit.

zákonných ustanovení dospel k záveru, že v tomto prípade bolo preukázané splnenie všetkých
procesných a materiálnych podmienok pre poskytnutie ochrany navrhovateľom požadovaného
neodkladného opatrenia. Navrhovateľ v danom prípade preukázal existenciu vzťahu medzi stranamisporu a osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému má byť neodkladným opatrením poskytnutá
ochrana.

35. V danom prípade niet žiadnych pochybností o tom, že navrhovateľ je vlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti, ktorá sa stala predmetom oboch záložných zmlúv, pričom vo vzťahu k pohľadávke
zabezpečenej záložnou zmluvou zo dňa 2.1.2023 už odporca začal s výkonom záložného práva.

36. V súvislosti s dobrovoľnou dražbou je potrebné zdôrazniť, že ide o konanie, ktorého účelom

je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu
navrhovateľa. V prípade pohľadávky zabezpečenej záložnou zmluvou zo dňa 3.12.2015 už odporca
začal realizovať výkon dobrovoľnej dražby, v prípade pohľadávky zabezpečenej záložnou zmluvou zo
dňa 26.5.2023 ešte odporca nezačal s výkonom záložného práva, avšak v budúcnosti tak môže učiniť,
vychádzajúc z obsahu zmluvy o zriadení záložného práva.

37. Podľa názoru odvolacieho súdu niet pochýb o tom, že predmetom neodkladného opatrenia sú
práva k nehnuteľnostiam, ktoré síce slúžia na podnikanie, avšak existuje reálna obava, že realizáciou
dobrovoľnej dražby by došlo k závažnému zásahu do vlastníckeho práva navrhovateľa, a to prechodu
vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam na tretie osoby.

38. Reagujúc na námietky odporcu, že pohľadávky zabezpečené záložnými zmluvami nemožno
považovať za premlčané, nakoľko navrhovateľ ich právne relevantným spôsobom uznal, preto došlo
k predĺženiu premlčacích lehôt, odvolací súd udáva, že týmito sa bude súd zaoberať a posudzovať
ich v konaní o veci samej, vedenom na Mestskom súde Košice pod sp.zn. 20C/18/2024. Súd pri
rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia sa týmito otázkami ohľadom premlčania pohľadávok,

ktoré sa stali predmetom záložného práva, nemôže vzhľadom na obmedzený rozsah vykonania
dokazovania zaoberať. Pre nariadenie neodkladného opatrenia postačuje len osvedčenie existencie
právnych vzťahov strán sporu a uplatneného nároku, čo v danom prípade bolo naplnené.

39. Nariadenie neodkladného opatrenia podľa názoru odvolacieho súdu nevytvorí v právnych vzťahoch

medzi stranami sporu nenávratný stav a ani neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov
medzi stranami sporu. Nariadené neodkladné opatrenie má totiž iba dočasný charakter, pretože má
trvať iba do skončenia konania vo veci samej a následky plynúce z tohto neodkladného opatrenia
sú pre odporcu v porovnaní s reálnou hrozbou straty vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na strane
navrhovateľa neporovnateľné. Zohľadňujúc skutočnosť, že pre rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci

samej bude rozhodujúce vyriešenie viacerých skutkových a právnych otázok, je namieste navrhovaným
neodkladným opatrením zabrániť vzniku nenávratného alebo len ťažko napraviteľného stavu, ktorý by
hrozil v prípade vykonania dražby. Pokiaľ teda navrhovateľ žiada uložiť odporcovi povinnosť zdržať sa
výkonu záložného práva, a to či už v prípade prebiehajúcej dražby alebo budúcej možnej realizácie
výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, nariadením neodkladného opatrenia sa zabezpečí

efektívna úprava pomerov strán sporu do rozhodnutia vo veci samej.

40. Z týchto dôvodov odvolací súd postupom podľa § 388 C.s.p. zmenil napadnuté uznesenie tak, ako
vyplýva z enunciátu tohto uznesenia.

41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).