Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. apríl 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B2-29C/6/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217219913
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Králik

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1217219913.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Petrom Králikom v právnej veci žalobcov: 1.) C. E., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Q. XXA, F., 2.) Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. X, F., 3.) U. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Q. XXB, F., 4.) K.. K. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXA, F., 5.) K.. F. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Q. XXA, F., 6.) K.. E. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, F., 7.) C. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.
XX/C, F., 8.) K.. R. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. X, F., všetci zastúpení: Advokátska kancelária Juristi
s.r.o., Krivá 3, Košice, proti žalovanej: K.. E. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. X, F., zast.: Advokátska
kancelária S-lawyers s.r.o., Maróthyho 6, Bratislava, o zriadenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd z r u š u j e uznesenie bývalého Okresného súdu Bratislava II č. k. 29C/6/2017-44 zo
dňa 09.01.2018, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
25.10.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Co/275/2018-239 zo dňa
25.10.2018.

III. Ž a l o v a n á má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

IV. Ž a l o b c o v i a v 1. až 8. rade majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.12.2017 sa žalobcovia v 1. až 8. rade domáhali proti
žalovanej vydania rozhodnutia, ktorým súd zriadi v ich prospech vecné bremeno „in rem“, spočívajúce
v práve prechodu peši a prejazdu osobnými a nákladnými motorovými vozidlami všetkého druhu v
akomkoľvek čase po spevnenej ploche, v časti nachádzajúcej sa na časti pozemku - parcela registra
„C“, parc. č. XXXX/X, o výmere 30 m2 - záhrady a časti pozemku - parcela registra „C“, parc. č.
XXXX/X, o výmere 30 m2 - záhrady, vedené na LV č. XXXX Okresného úradu Bratislava, katastrálny

odbor, katastrálne územie U.. Žalobu odôvodnili tým, že žalobca v 1. rade je výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti, pozemku - parcela registra „C“, parc. č. XXXX/X, o výmere 281 m2 - záhrady, pozemku
- parcela registra „C“, parc. č. XXXX/X, o výmere 80 m2 - zastavané plochy a nádvoria a rodinného
domu súpisné číslo XXXX, postavenom na pozemku - parcela registra „C“ parc. č. XXXX/X, o výmere
80 m2 - zastavané plochy a nádvoria, všetko vedené na LV č. XXXX Okresného úradu Bratislava,
katastrálny odbor, katastrálne územie U.. Spolu s ním žije v nehnuteľnosti jeho manželka. Žalobcovia
v 2. a 3. rade sú bezpodielovými vlastníkmi nehnuteľností, a to pozemku registra „C“ prc. č. XXXX/

X, o výmere 387 m2 - záhrady, pozemku - parcela registra „C“, parc. č. XXXX/X, o výmere 70 m2 -
zastavané plochy a nádvoria, pozemku - parcela registra „C“, parc. č. XXXX/XX, o výmere 48 m2 -
záhrady a rodinného domu súpisné číslo XXXXX, postavenom na pozemku - parcela registra „C“, parc.
č. XXXX/X, o výmere 70 m2 - zastavané plochy a nádvoria, všetko vedené na LV č. XXXX Okresnéhoúradu Bratislava, katastrálny odbor, katastrálne územie U.. Žalobcovia v 4. a 5. rade sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, bytu č. 1, 0. mezanín v rodinnom dome s tromi bytovými jednotkami
súpisné číslo XXXXX postavenom na pozemku - parcela registra „C“, parc. č. XXXX/X, o výmere 310

m2 - zastavané plochy a nádvoria, vedené na LV č. XXXX Okresného úradu Bratislava, katastrálny
odbor, katastrálne územie U.. Žalobca v 6. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti bytu č. 2, 0.
mezanín v rodinnom dome s tromi bytovými jednotkami súpisné číslo XXXXX postavenom na pozemku
- parcela registra „C“, parc. č. XXXX/X, o výmere 310 m2 - zastavané plochy a nádvoria, vedené
na LV č. XXXX Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor, katastrálne územie U.. Žalobca v 7.

rade je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti bytu č. 3, 0. mezanín v rodinnom dome s tromi bytovými
jednotkami súpisné číslo XXXXX postavenom na pozemku - parcela registra „C“, parc. č. XXXX/X, o
výmere 310 m2 - zastavané plochy a nádvoria, vedené na LV č. XXXX Okresného úradu Bratislava,
katastrálny odbor, katastrálne územie U.. Spolu s ním žije v nehnuteľnosti jeho partnerka a tri maloleté
deti. Žalobcovia v 4., 5., 6. a 7. rade sú spoluvlastníkmi pozemku - parcela registra „C“, parc. č. XXXX/X,
o výmere 310 m2 - zastavané plochy a nádvoria, vedené na LV č. XXXX Okresného úradu Bratislava,

katastrálny odbor, katastrálne územie U.. Žalobca v 8. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, a
to pozemku - parcela registra „C“, parc. č. XXXX, o výmere 13 m2 - zastavané plochy a nádvoria,
všetko vedené na LV č. XXXX Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor, katastrálne územie U..
Mestská časť Bratislava - U. rozhodnutím č. L.-XX zo dňa 15.02.2016 vydala stavebné povolenie na
stavbu rodinného domu, pre stavebníka K.. R. Š. (žalobca v 8. rade) a Y.. Y. Š.. Miestom stavby je

Ostružinová ulica v Bratislave, na parcele č. XXXX, žumpa na parcele č. XXXX prípojka NN na parcele č.
XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXX (komunikácia I. G.). Žalovaná je výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti, a to pozemku - parcela registra „C“, parc. č. XXXX, o výmere 114 m2 - zastavané plochy a
nádvoria, pozemku - parcela registra „C“, parc. č. XXXX, o výmere 419 m2 - záhrady a rodinného domu
súpisné číslo XXXXX, postavenom na pozemku - parcela registra „C“, parc. č. XXXX, o výmere 114

m2 zastavané plochy a nádvoria, všetko vedené na LV č. XXX Okresného úradu Bratislava, katastrálny
odbor, katastrálne územie U.. Žalovaná je rovnako výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, a to pozemku
- parcela registra „C“, parc. č. XXXX/X, o výmere 30 m2 - záhrady, pozemku - parcela registra „C“,
parc. č. XXXX/X, o výmere 30 m2 - záhrady, vedené na LV č. XXXX Okresného úradu Bratislava,
katastrálny odbor, katastrálne územie U.. Tieto nehnuteľnosti žalovaná nadobudla kúpnou zmluvou U.-

XXXXX/XXXX zo dňa 29.11.2017. Žalovaná je obyvateľkou rodinného domu na I. G. X U. F. a je si
vedomá pomerov a možnosti prístupu žalobcov k svojim nehnuteľnostiam. Žalobcovia sa domnievajú,
že žalovaná s najväčšou pravdepodobnosťou práve za účelom zamedzenia prístupu svojim susedom k
ich nehnuteľnostiam kúpila pozemok - parcela registra „C“, parc. č. 1946/7, o výmere 30 m2 - záhrady
a pozemok - parcela registra „C“, parc. č. XXXX/X, o výmere 30 m2 - záhrady. Od momentu, kedy

uvedené pozemky nadobudla do svojho výlučného vlastníctva začala svojim nielen bezprostredným
susedom znemožňovať prístup k ich nehnuteľnostiam, ale všetkým, ktorí nemajú inej možnosti prístupu
k ich nehnuteľnostiam. Žalovaná svojím konaním znemožňuje žalobcom riadny prístup a nerušené
užívanie ich majetku a tým ich vystavuje nebezpečenstvu vzniku škody a zároveň hrubo porušuje ich
vlastnícke právo, do ktorého zasahuje. Žalovaná nie je vlastníkom spevnenej plochy vedúcej cez jej

pozemky parc. č. XXXX/X a č XXXX/X, ktorá bola bežne dlhoročne využívaná vlastníkmi okolitých
nehnuteľností. Žalobcovia poukazujú aj na skutočnosť, že predmetná komunikácia, resp. spevnená
plocha, vedie cez viaceré parcely, pričom vlastník žiadnej z nich nemá výhrady k užívaniu predmetnej
komunikácie, ktorá je jediným možným prístupom k nehnuteľnostiam žalobcov. Konanie žalovanej
zasahuje do výkonu vlastníckeho práva väčšiemu okruhu osôb, nakoľko jej pozemky sú situované hneď

na začiatku predmetnej komunikácie. Žalobcovia konštatujú, že na ich nehnuteľnosť nevedie žiadna iná
možná cesta pre motorové vozidlá a teda bránením žalovanej v nerušenom prechode a prejazde cez jej
pozemok znemožňuje najmä prístup k majetku žalobcov.
Súd pripustil zmenu žaloby na pojednávaní dňa 21.01.2022, pričom zohľadnil súčasný stav zapísaný v
katastri nehnuteľností vo vzťahu k žalobcovi 8. rade.

2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobcovia majú možnosť prístupu ku svojim
nehnuteľnostiam bez toho, aby bolo potrebné zasahovať do pozemkov v jej vlastníctve, a to parc. č.
XXXX/X a XXXX/X. Z geometrického zamerania, ktoré si nechala vypracovať, vyplýva, že cesta nevedie
cezparceluXXXX/XanicezparceluXXXX/Xaniejenevyhnutné,abycestabolaširšianaúkorpozemkov

vjejvlastníctve.Poukázalanaskutočnosť,žežalobcav6.rademalmožnosťprístupucezsvojepozemky
parc. č. XXXX/X a XXXX/X bez toho, aby zasahoval do vlastníckeho práva žalovanej. Oba pozemky
vo vlastníctve žalovanej, parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X, sú spevnená plocha a splývajú s cestou,
ktorú užívajú tretie osoby. Táto cesta však nie je komunikáciou. Vznikla v pôvodne záhradkárskej oblastipre peších, neskôr sa zväčšila a začala sa používať aj na prejazd motorovými vozidlami. Komunikácia
I. končí na hranici s pozemkom žalovanej parc. č. XXXX/X a mestským pozemkom parc. č. XXXX/X.
Táto cesta v súčasnom stave je len samoúčelné zriadenie prejazdu pre obyvateľov, ktorí si zakúpili

byty z projektu developera, žalobcu v 6. rade. Poukázala tiež na to, že Mestská časť U. - stavebný
úrad, vydáva v danej záhradkárskej lokalite stavebné povolenia na stavby bez toho, aby bol vyriešený
právny vzťah stavebníka k pozemkom, ktoré majú predstavovať prístup k stavbe, čím porušuje zákon.
Prístupová cesta žalobcov v 4. - 7. rade bola v stavebnom konaní deklarovaná z Q. G., títo preto majú
prístup po ceste, ktorú deklarovali v stavebnom konaní. V skutočnosti však využívajú prechod a prejazd

cez spornú cestu z I. G.. Aj v stavebnom povolení vydanom pre žalobcu v 6. rade sa konštatuje, že
novostavba je dopravne napojená na komunikáciu Q. G.. Žalobcovia teda majú zabezpečený prístup z
Q. G.. Stavebné povolenie vydané pre žalobcu v 8. rade, v ktorom je konštatované, že novostavba je
dopravne napojená na komunikáciu I. G., žalovaná hodnotí ako rozporné so zákonom a nezakladajúce
sa na pravde. Neexistuje totiž žiadne napojenie, nie sú vysporiadané právne vzťahy k pozemkom, ktoré
sú vyjazdené a používajú sa ako cesta.

3. Žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej v súvislosti s geometrickým zameraním uviedli, že
prejazd takto zúženou cestou by stal neprehľadný a spôsobilý vyvolať časté kolízie. Neprešli by smetiari,
hasiči, RZP, či nákladné auto, s ťažkosťou by prešlo osobné motorové vozidlo. Poukázali na to, že
žalovaná ako dlhoročný obyvateľ v čase uzavretia kúpnej zmluvy k pozemkom parc. č. XXXX/X a

parc. č. XXXX/X dňa 03.11.2017 si bola vedomá, že tieto sú minimálne 15 rokov užívané ako účelová
komunikácia okolitými susedmi. Nie je pravdivé tvrdenie žalovanej, že žalobcovia majú zabezpečený
prístup z Q. G., k nehnuteľnostiam žalobcov nevedie žiadna iná možná cesta pre motorové vozidlá. K ich
nehnuteľnostiam vedie z opačného konca iba jedna pešia cesta, ktorá je po koniec pozemku XXXX/X
široká asi 2 m, ďalej asi 1 m. Uviedli, že Mestská časť U. sa už v roku 2004 snažila riešiť situáciu ohľadne

dotknutej komunikácie vypracovaním geometrického plánu, ktorý je platný, a ktorý rieši vybudovanie
dopravnej komunikácie. Tento plán však nebol realizovaný.

4. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadrení žalobcov zotrvala na svojom stanovisku, že Ostružinová ulica je
ukončená na hranici parciel č. XXXX/X a XXXX/X. Následne komunikácia pokračuje ako neoficiálna

plochapreprístupkrodinnýmdomomnachádzajúcichsavpredmetnejlokalite.Nazákladevypracovanej
projektovejdokumentáciejevzmysleplatnýchnoriemvyznačenákomunikáciatak,abybolzabezpečený
prejazd, a to aj požiarneho vozidla, vozidiel OLO aj záchrannej služby. Nie je daná potreba zasahovať
do pozemkov žalovanej viac, ako vyplýva z náčrtov.

5. Rozsudkom č. k. 29C/6/2017-738 zo dňa 21.01.2022 súd žalobu zamietol. Proti tomuto
rozsudku podali odvolanie žalobcovia, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č.
k. 3Co/119/2022-823 zo dňa 30.05.2024 tak, že napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie. Krajský súd uložil prvoinštančnému súdu opätovne posúdiť dostatočnosť prístupu žalobcov
k stavbám v ich vlastníctve z Q. G., vrátane vyhodnotenia potreby zabezpečenia prístupu aj

prostredníctvom motorových vozidiel presahujúcich 7 metrov za účelom žalobcami tvrdeného riadneho
obhospodarovania stavieb a tiež prístupu zložiek integrovaného záchranného systému vzhľadom na
miestne pomery v danej lokalite.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise, najmä

LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXXX pre k. ú. U., stavebnými povoleniami,
technickou správou zo dňa 08.02.2018, stanoviskom Mestskej časti Bratislava - U. k žiadosti zo
dňa 08.01.2014, stanovisko KPZ k projektu stavby SO01 a SO02 zo dňa 25.08.2016, zápisnicou zo
dňa 12.08.2016, oznámenie o začatí spojeného územného konania zo dňa 23.02.2018, technickou
správou vypracovanou K.. T. H., kolaudačným rozhodnutím zo dňa 05.05.2016, geometrickým plánom

č. XXX/XXXX, technickou správou geodeta K.. J., technickou správou K.. F., vyjadrením K.. F. zo dňa
01.02.2020, čestným prehlásením zo dňa 04.02.2020, geodetickým zameraním K.. J. č. XX/XXXX,XX/
XXXX,XX/XXXX, fotodokumentáciou z obhliadky zo dňa 16.06.2021, VZN č. X/XXXX, vyjadreniami
sporových strán a predkladanou fotodokumentáciou, doplnil dokazovanie v zmysle záverov zrušujúceho
rozhodnutia krajského súdu a s prihliadnutím na obsah celého spisu a všetky skutočnosti, ktoré v

priebehu konania vyšili najavo, zistil nasledovný skutkový stav:

7. Z predložených listov vlastníctva vyplýva, že žalobca v 1. rade je vlastníkom pozemkov parc. č. XXXX/
X o výmere 281 m2, záhrady a parc. č. XXXX/X o výmere 80 m2 zastavané plochy a nádvoria, žalobcoviav 2. a 3. rade sú bezpodielovými vlastníkmi pozemkov parc. č. XXXX/X o výmere 387 m2, záhrady, parc.
č. XXXX/X o výmere 70 m2, zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXXX/XX o výmere 48 m2, záhrady,
žalobcovia v 4. a 5. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. 1, žalobca v 6. rade vlastníkom bytu

č. 2 a žalobca v 7. rade bytu č. 3 v rodinnom dome s tromi bytovými jednotkami súpisné číslo XXXXX
na parcele č. XXXX/X, žalobcovia v 4., 5., 6. a 7. rade sú spoluvlastníkmi pozemku parc. č. 1993/3
vo výmere 310 m2, zastavané plochy a nádvoria, žalobca v 8. rade je vlastníkom pozemkov parc. č.
XXXX vo výmere 1055 m2, záhrady a parc. č. XXXX vo výmere 13 m2, zastavané plochy a nádvoria
a rodinného domu postaveného na parc. č. XXXX/X. Žalovaná je vlastníčkou pozemkov parc. č. XXXX

vo výmere 114 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX vo výmere 419 m2, záhrady, rodinného
domu súpisné číslo XXXXX na parcele č. XXXX a tiež pozemkov parc. č. XXXX/X vo výmere 30 m2,
záhrady a parc. č. XXXX/X vo výmere 30 m2, záhrady.
Mestská časť Bratislava - U. ako príslušný stavebný úrad vydal dňa 15.02.2016 stavebné povolenie
pre žalobcu v 8. rade, v ktorom konštatoval v časti „III. Dopravné napojenie a statická doprava“, že
novostavba je dopravne napojená na komunikáciu Ostružinová ulica a tiež, že počas výstavby bude

stavba prístupná aj pre stavebné mechanizmy a nákladné automobily z I. G.. V odôvodnení svojho
rozhodnutia sa stavebný úrad podrobne zaoberal dopravným napojením stavby na I. G..
Mestská časť Bratislava - U. ako príslušný stavebný úrad vydal dňa 30.01.2017 stavebné povolenie
na stavbu „Dva rodinné domy SO 01 a SO 02“, v ktorom konštatoval v časti „IV. Dopravné napojenie
a statická doprava“, že novostavba je dopravne napojená cez komunikáciu Ostružinová ulica na

komunikáciu Y. G. a na Q. G. a tiež, že pre stavebné mechanizmy a nákladné automobily bude stavba
počas výstavby prístupná z I. G.. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná a rozhodnutie
bolo Okresným úradom Bratislava zrušené a vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie.
Rozhodnutím zo dňa 20.05.2019 stavebný úrad konanie zastavil.
Mestská časť Bratislava - U. ako príslušný stavebný úrad vydal dňa 20.03.2015 stavebné povolenie na

stavbu „Rodinný dom s tromi bytovými jednotkami“, s miestom stavby Q. G., v ktorom konštatoval v časti
„III. Dopravné napojenie a statická doprava“, že novostavba je dopravne napojená na komunikáciu Q.
G. ako i na komunikáciu I. G. a tiež, že počas výstavby bude stavba prístupná pre stavebné mechanizmy
a nákladné automobily z I. G.. Dňa 05.05.2016 bolo vydané kolaudačné rozhodnutie.
Mestská časť Bratislava - U. ako príslušný stavebný úrad vydal dňa 27.07.2021 stavebné povolenie na

stavbu „Rodinný dom“, s miestom stavby I. G., v ktorom konštatoval v časti „IV. Dopravné napojenie a
statická doprava“, že novostavba bude dopravne napojená (prechod a prejazd) na I. G.. Stavebný úrad
v odôvodnení konštatuje, že stavebníčka preukázala iné právo podľa § 139 ods. 1 písm. a) stavebného
zákona k vymenovaným pozemkom, vecné bremeno in rem spočívajúce v práve prechodu a prejazdu
cez pozemky v prospech každodobého vlastníka pozemku registra C KN parc. č. XXXX/X, na ktorom

má byť postavený dom.
Zo stanoviska Mestskej časti Bratislava - U. zo dňa 08.01.2014, ktoré je odpoveďou na žiadosť žalobcu
v 1. rade, vyplýva, že pre územie Q. bola v roku 1999 spracovaná územnoplánovacia dokumentácia
zóny, ktorá však nebola po prerokovaní predmetom schvaľovania orgánov miestnej samosprávy ako
záväzná dokumentácia. Mestská časť v danom období bez toho, aby boli doriešené koncepčné

dopravné súvislosti, neodporúčala hlavnému mestu predaj pozemkov parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX,
ktoré sú v jeho vlastníctve, vlastníkom susediacich pozemkov, ktorí požiadali o predaj. Ich predaj
by totiž mohol skomplikovať v prípade schválenia novej územnoplánovacej dokumentácie samotnú
výstavbu prístupovej komunikácie. Predmetné pozemky sú súčasťou komunikačného prepojenia, ktoré
sprístupňuje vnútorné záhrady, a ktoré bude možné využiť ako stavebné pozemky pre realizáciu novej

výstavby rodinných domov, pričom podmienkou je vyriešenie dopravného napojenia.
Krajský dopravný inšpektorát v stanovisku k projektu „Dva rodinné domy SO 01 a SO 02“ pre územné
a stavebné konanie nemal pripomienky k stavebnému a územnému konaniu.
K..T.H.,autorizovanýstavebnýinžinier,vtechnickejsprávezmarca2019navrhovalrozšíreniepozemku
na parcelách XXXX/X a XXXX/X novou polohou oplotenia pozemku tak, aby bol zabezpečený (možný)

prejazd požiarnických vozidiel a vozidiel na odvoz odpadu.
Autorizovaná stavebná inžinierka H.. K.. V. F., T.., v technickej správe z decembra 2019, navrhovala
pre danú lokalitu jednopruhovú komunikáciu s potrebným zabezpečením prístupu bezpečnostných a
záchranných zložiek, a to podľa STN normy 73 6110 a požadovanými minimálnymi parametrami. Šírka
jazdného pruhu je navrhnutá na 3 m a je potrebný aj bezpečnostný odstup 0,5 m z každej strany. Za

potrebné považovala zabezpečiť rozšírenie prvého oblúka. Vo vyjadrení zo dňa 01.02.2020 uviedla, že
pri vypracovaná technickej správy vychádzala z geometrického plánu a požiadaviek bezpečnosti cestnej
premávky v danom území.V Geometrických zameraniach č. XX/XXXX, č. XX/XXXX a XX/XXXX geodet K.. C. J., T.., A-GEO,
zameral šírku relevantných parciel, ktoré majú byť prístupovou cestou k nehnuteľnostiam žalobcov.
Všeobecne záväzným nariadením hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 4/2005 bol v § 2

ods. 3 písm. b) v mestskej časti Bratislava - U. určený názov pre novovzniknutú ulicu v lokalite Q. I.
G.. Jeho prílohou je Situačný plán č. 2, na ktorom sú zobrazené novovzniknuté ulice v mestskej časti
Bratislava - U..
Dňa 16.06.2021 sa uskutočnila obhliadka na I. G., pri dome žalovanej. Pri príchode na miesto obhliadky
bola vyznačená hranica podľa geometrického plánu a štúdie, ktorý vypracoval K.. H.. Pri prejazde

motorovým vozidlom s dĺžkou 7m bola v zákrute nameraná rezerva 110 cm. Bola vyhotovená aj
fotodokumentácia. Na pozemku vo vlastníctve žalovanej, za zákrutou, bolo zaparkované aj motorové
vozidlo.
Z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. U.E. vyplýva, že výlučným vlastníkom pozemkov parc. č. XXXX/
X a XXXX/X je T. T.. V časti „C: Ťarchy“ sú zapísané vecné bremená spočívajúce v práve prechodu a
prejazdu cez predmetné pozemky.

Zo záverov znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného H.. K.. Y. C. N..Y., Y., znalcom z
odboru Cestná doprava, vyplýva, že z pohľadu technického hodnotenia a možného návrhu dopravnej
obslužnosti záujmového územia ulice I., táto je jediným možným riešením zabezpečenia dopravnej
obslužnosti daného územia. Iná alternatíva v súčasnosti neprichádza do úvahy pre rôzne prekážky,
najmä majetko - právne vysporiadanie, umiestnenie cestného telesa mimo kolíziu iných stavieb a vedení

sietí. Uviedol tiež, že miestna komunikácia musí spĺňať požadované technické parametre podľa § 2 ods.
4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách a podľa STN 73 6110 Projektovanie miestnych
komunikácií.
Mestská časť Bratislava - U. ako príslušný stavebný úrad na žiadosť súdu listom zo dňa 14.01.2025
oznámila, že komunikácia I. má dopravnú funkciu, ktorá podľa celomestskej dopravnej koncepcie nie

je súčasťou vybranej komunikačnej siete, t.j. nie je (ani nemôže byť) súčasťou návrhu verejného
dopravného vybavenia v Územnom pláne hl. m. SR Bratislavy, rok 2007. Ku komunikácii I. G. absentuje
stavebné povolenie ako i dodatočné stavebné povolenie, či iná stavebnotechnická dokumentácia.
Uviedla, že teleso komunikácie I. G. je možné považovať stavbu v právnom zmysle, po ktorej je možné
povoliť prejazd motorových vozidiel k rodinným domom na priľahlých pozemkoch podľa § 104 ods.

1 stavebného zákona, nakoľko sa táto komunikácia na prejazd motorových vozidiel užíva vlastníkmi
rodinných domov a nehnuteľností bez závad. Zákonná podmienka zabezpečenia prístupu k rodinným
domom je týmto zabezpečená. Stavebný úrad povoľuje napojenie novostavieb po komunikácii I., ktorá
nemá vlastníka, a užíva sa vlastníkmi priľahlých pozemkov a stavieb, nakoľko takýmto spôsobom
postupuje aj pri iných povoľovaných stavbách s takýmto napojením na nadradený dopravný systém

v mestskej časti. Stavebný úrad v konaniach o povolení novostavieb pri posudzovaní dopravného
napojenia na I. G. požaduje od stavebníkov preukázanie vlastníctva alebo iného práva podľa § 139
ods. 1 písm. a) stavebného zákona k jednotlivým parcelám pod touto komunikáciou, a to k pozemkom
reg. C KN parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X,
XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, k. ú. U.. Ďalej uviedla, že stavebník k žiadosti o vydanie stavebného

povoleniapredkladáakosúčasťprojektovejdokumentáciestavbyajprojektpožiarnejbezpečnostistavby
vypracovaný špecialistom požiarnej ochrany podľa Vyhlášky MV SR č. 94/2004 Z. z., Vyhlášky MV SR
č. 699/2004 Z. z. a podľa príslušných STN, v ktorom sú riešené požiarnobezpečnostné opatrenia a
zariadenia na protipožiarny zásah, ktorým musí byť preukázané, že: príjazdová komunikácia vyhovuje
požiadavkámpodľa§82Vyhláškyč.94/2004Z.z.,kpovoľovanémurodinnémudomuvediekomunikácia

vhodná pre príjazd mobilnej požiarnej techniky v zmysle § 82 vyhlášky č. 94/2004 Z. z., miesto napojenia
na požiarne hydranty v území. Na hasičské zásahy sa používajú vozidlá Tatra 815 7 6x6 CAS 30 a CAS
Iveco Trakker 6x6, dĺžka hadice je 50 m a dá sa regulovať nadpojením, aby bolo možné hasiť požiar
na mieste kam sa nedostane hasičské auto. Stavebný úrad neposudzuje navrhované stavby podľa
zákona č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme, nakoľko zo znenia zákona nevyplývajú

žiadne povinnosti pre stavebný úrad. Pokiaľ má novostavba dopravné napojenie na dopravný systém,
je prejazdná aj pre zložky integrovaného záchranného systému a príjazd mobilnej požiarnej techniky je
posúdený v projektovej dokumentácii požiarnej bezpečnosti stavby.
Spoločnosť OLO a.s., v liste zo dňa 21.11.2024 adresovanom žalovanej oznámila, že odvoz odpadu
z ulice I. sa pravidelne vykonáva po rodinný dom č. XXC, miesto dostupné pre zvozovú techniku, za

predpokladu, že ulica je prejazdná a zjazdná pre zvoznú techniku. Vozidlá, s ktorými sa vykonávajú
odvozy odpadu sú zberové vozidlá prevažne s hmotnosťou 12t a dĺžkou 6,8m.
Z predloženého prehľadu rôznych hasičských áut, ako aj áut na čistenie žúmp je zrejmé, že existujú aj
autá s dĺžkou približne 7 metrov.8. Podľa § 151o ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“),
vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o

dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo
zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia
§ 134 tu platia obdobne. Na
nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

9. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

10. Podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový
poriadok“), ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,

súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

11. Medzi stranami nebolo sporným, že žalovaná nadobudla parcely č. XXXX/X a č. XXXX/X v k. ú. U.
na základe kúpnej zmluvy dňa 29.11.2017, ako ani to, že aj cez tieto parcely, ich časti, dlhodobo (podľa
vyjadrení sporových strán, aj viac ako 15 rokov) viedla cesta, komunikácia, ktorá nadväzovala na I. G.,

ktorá sa končí pri nehnuteľnosti (dome a pozemku) žalovanej a ktorú využívajú aj žalobcovia. Povrch
I. G. je asfaltový, ďalej, za pozemkom žalovanej pokračuje prašná, čiastočne spevnená komunikácia.
V spore nebolo podstatným zaradenie tejto komunikácie do určitej kategórie, podľa jej parametrov,
resp. požiadaviek na kvalitu podľa príslušných noriem, či podľa zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách (cestný zákon). Podstatným bolo posúdenie dôvodnosti obmedzenia vlastníckeho práva

žalovanej v prospech žalobcov, ale aj iných osôb, zriadením vecného bremena spočívajúcom v práve
prechodu peši a prejazdu osobnými a nákladnými motorovými vozidlami po spevnenej ploche v časti
nachádzajúcej sa na sporných parcelách vo vlastníctve žalovanej.

12. Na zriadenie práva nevyhnutnej cesty podľa citovaného ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho

zákonníka musia byť splnené tri podmienky. Prvou z nich je stav, že vlastník stavby nie je súčasne
vlastníkom priľahlého pozemku. Priľahlým pozemkom sa rozumie nie len pozemok bezprostredne
susediaci s pozemkom vlastníka, ale aj všetky pozemky, ktoré sú potrebné na zriadenie cesty, teda
aj vzdialenejšie pozemky. O takúto situáciu ide aj v danej veci avšak s tým, že žiadny z vlastníkov
stavieb, žalobcov, navrhovateľov, nie je vlastníkom priľahlého pozemku. Spornú komunikáciu, ktorá

nadväzuje na I. G. tvorí niekoľko pozemkov, ktorých vlastníkmi sú viaceré osoby. Žaloba, návrh smeruje
voči konkrétnej, v žalobe označenej žalovanej, najmä z dôvodu problematického prechodu cez časti
pozemkov, ktoré žalovaná nadobudla v roku 2017. Rozširujúcim výkladom ustanovenia § 151o ods. 3
Občianskeho zákonníka však podmienka priľahlého pozemku splnená je.

13. Druhou podmienkou je, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že v jednom prípade stavebný úrad vydal stavebné povolenie, v ktorom
konštatoval, že novostavba je dopravne napojená na komunikáciu I. G. a tiež, že počas výstavby bude
stavbaprístupnáajprestavebnémechanizmyanákladnéautomobilyzI.G..Vinomprípadekonštatoval,
že novostavba je dopravne napojená na komunikáciu Q. G., ako i na komunikáciu I. G.. V oboch

prípadoch ide o právoplatné rozhodnutia, v jednom bolo vydané aj kolaudačné rozhodnutie. Žalobcovia
potom v priebehu konania preukazovali aj nemožnosť prístupu k nehnuteľnostiam, stavbám, z Q. G..
Vyplýva to z viacerých predložených fotografií, ale aj z geometrického zamerania č. XX/XXXX a XX/
XXXX, ktoré vypracoval K.. J.. Šírka prístupovej cesty je uvedená 1,45 m, resp. približne 2,30 m, pričom
ide o Q. G.. Tu je však potrebné poukázať na to, že ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka

nedefinuje kvalitu, parametre nevyhnutnej cesty. Nie je určené, že prístup k nehnuteľnosti, stavbe,
musí byť osobným, či nákladným automobilom, alebo či postačuje prístup aj pešo. Aj zo stavebných
povolení je zrejmé, že stavebný úrad pracuje s „bežným“ prístupom k stavbe, napríklad aj cez Q. G.
a prístupom, napojením pre stavebné mechanizmy a nákladné automobily pre účely výstavby. Súd má
preto, aj v súlade s obsahom stavebných povolení, za to, že prístup, aj keď len peší, je dostačujúci

a spĺňa možnosť prístupu vlastníka k stavbe bez potreby zriadenia nevyhnutnej cesty, čím by došlo k
obmedzeniu vlastníckeho práva inej osoby, v tomto prípade žalovanej.14. Navyše, Mestská časť Bratislava - U. ako príslušný stavebný úrad vydal dňa 20.03.2015 stavebné
povolenie na stavbu „Rodinný dom s tromi bytovými jednotkami“ (č. l. 352 a nasl.), s miestom stavby
Q. G., v ktorom konštatoval v časti „III. Dopravné napojenie a statická doprava“, že novostavba je

dopravne napojená na komunikáciu Q. G. ako i na komunikáciu I. G. a tiež, že počas výstavby bude
stavba prístupná pre stavebné mechanizmy a nákladné automobily z I. G.. V bode 28 stavebný úrad
uložil stavebníkovi ku kolaudácii stavby preukázať zhotovenie prístupovej cesty, súkromnej účelovej
komunikácie pre predmetnú stavbu na špecifikovaných pozemkoch. Dňa 05.05.2016 bolo vydané
kolaudačné rozhodnutie (č. l. 365 a nasl.) z čoho je možné vyvodiť, že stavba bola uskutočnená za

splnenia všetkých podmienok stanovených stavebným úradom v stavebnom povolení, medzi inými, že
bola pre novostavbu vybudovaná aj prístupová cesta. Šírka tejto cesty je 2 m podľa technického výkresu
K.. J.. Súd poznamenáva, že vlastníkmi jednotlivých bytov v tejto nehnuteľnosti sú žalobcovia 4.) - 7.).

15. Doplnením dokazovania po zrušujúcom rozhodnutí krajského súdu bolo dopytom na Mestskú časť
Bratislava - U. ako príslušný stavebný úrad zistené, že stavebný úrad má vedomosť o problematike

komunikácie I. G.. Ako uviedla, teleso komunikácie I. G. je možné považovať stavbu v právnom zmysle,
po ktorej je možné povoliť prejazd motorových vozidiel k rodinným domom na priľahlých pozemkoch
podľa § 104 ods. 1 stavebného zákona, nakoľko sa táto komunikácia na prejazd motorových vozidiel
užíva vlastníkmi rodinných domov a nehnuteľností bez závad. Zákonná podmienka zabezpečenia
prístupu k rodinným domom je týmto zabezpečená. Stavebný úrad povoľuje napojenie novostavieb po

komunikácii I., ktorá nemá vlastníka, a užíva sa vlastníkmi priľahlých pozemkov a stavieb, nakoľko
takýmto spôsobom postupuje aj pri iných povoľovaných stavbách s takýmto napojením na nadradený
dopravný systém v mestskej časti. Stavebný úrad v konaniach o povolení novostavieb pri posudzovaní
dopravného napojenia na Ostružinovej ulici požaduje od stavebníkov preukázanie vlastníctva alebo
iného práva podľa § 139 ods. 1 písm. a) stavebného zákona k jednotlivým parcelám pod touto

komunikáciou, a to k pozemkom reg. C KN parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X,
XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, k. ú. U.. Súd s odkazom na uvedené
teda zotrváva na názore, že žalobcovia majú umožnený prejazd k svojim nehnuteľnostiam, aj iným
spôsobom,atokonkrétnecezparc.č.XXXX/XaXXXX/X,ktoréležiaoprotipozemkom,naktorénavrhujú
zriadiť vecné bremeno v ich prospech, v neprospech žalovanej. Súd považuje za nehospodárne a

neúčelné obmedzovať vlastnícke právo ďalšieho vlastníka (žalovanej) a za tým účelom skúmať šírku
jazdných pruhov, a to či vyhovujú STN a pod., v situácii, keď aj stavebný úrad pre účely zabezpečenia
prístupu k nehnuteľnostiam požaduje preukázanie iného práva ku konkrétnym pozemkom, ktoré nie sú
vo vlastníctve žalovanej. Za takejto situácie by vznikol stav, že len za účelom zabezpečenia prístupu
žalobcov k ich nehnuteľnostiam, by malo byť obmedzené vlastnícke právo žalovanej, a to v stave,

keď stavebný úrad, znalý miestnych pomerov, považuje za vhodnejšie, bezpečnejšie a lepšie viesť
komunikáciu I. v inkriminovanom mieste po parc. č. XXXX/X a XXXX/X. Súd nepokladá za potrebné ani
účelné,abyvznikolšpeciálnyprechodovýkoridorcezpozemkyvovlastníctvežalovanejlenprežalobcov,
a vlastníci iných, ostatných, nehnuteľností na I. G. by využívali cestu, prístup, cez parcely v súlade s
požiadavkami stavebného úradu.

16. Uvedenú argumentáciu podporuje aj rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 27.07.2021 na stavbu
„Rodinný dom“, s miestom stavby I. G., v ktorom konštatoval v časti „IV. Dopravné napojenie a statická
doprava“,ženovostavbabudedopravnenapojená(prechodaprejazd)naI.G..Vodôvodneníkonštatuje,
že stavebníčka preukázala iné právo podľa § 139 ods. 1 písm. a) stavebného zákona k vymenovaným

pozemkom, vecné bremeno in rem spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez pozemky v prospech
každodobého vlastníka pozemku registra C KN parc. č. XXXX/X, na ktorom má byť postavený dom.
Konkrétne sú uvedené pozemky parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X. Z
obsahu spisu vyplýva, že v prípade pozemkov č. XXXX/X a XXXX/X ide o pozemky vo vlastníctve
pôvodného žalobcu v 6. rade, susediace so spornými pozemkami vo vlastníctve žalovanej (XXXX/X a

XXXX/X). Z uvedeného je teda zrejmé, že cesta, komunikácia nadväzujúca na I. G. sa posunula smerom
k pozemkom pôvodného žalobcu v 6. rade. Táto skutočnosť podľa názoru súdu dopravnú situáciu v
danej lokalite, presnejšie v problematickej zákrute, vyriešila oveľa lepšie, vhodnejšie a bezpečnejšie ako
by to bolo v prípade zriedenia vecného bremena v rozsahu 1 m2 v neprospech žalovanej. Z ničoho
nevyplýva, že by táto „nová cesta“ bola prístupná, umožnená, len pre stavebníčku, ktorá to deklarovala

v stavebnom konaní, cesta je teda prístupná napríklad aj pre žalobcov v tomto konaní. Nakoniec, ani v
tomto konaní nevystupujú na strane žalobcov všetci obyvatelia I., či Q. G., a preto v prípade úspechu
žalobcov v tomto konaní, by sa zriadené vecné bremeno slúžilo bezpochyby aj iným osobám ako len
žalobcom. Napokon tento stav sa od podania žaloby v tomto konaní dňa 11.12.2017 nijako nezmenil.17. Pri porovnávaní výhod, ktoré by prinieslo zriadenie vecného bremena žalobcom s ujmou, ktorá
by vznikla zásahom do vlastníckych práv žalovanej za účelom posúdenia primeranosti navrhovaného

vecného bremena, súd poukazuje na skutočnosť, že z technických správ H.. K.. V. F., T.., a geodetických
zameraniach K.. C. J. nie je zrejmý presný rozsah zásahu do nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej, na
rozdiel od geometrického plánu K.. H. (1 m2). Nie je preto možné ani úplne presne porovnať rozsah,
veľkosť, jednotlivých navrhovaných technických riešení, v ktorých sa navrhuje cesta s určitou šírkou
a zriadenie výhybiek práve na pozemkoch žalovanej. Z listov vlastníctva vyplýva, že výmera parc. č.

XXXX/X a XXXX/X (protiľahlé pozemky, cez ktoré v súčasnosti vedie prístupová cesta ktorú požaduje
aj stavebný úrad) je spolu 45 m2, pričom výmera parc. č. XXXX/X a XXXX/X, ktoré sú vo vlastníctve
žalovanej je spolu 60 m2. Aj z toho pohľadu by v prípade zriadenia vecného bremena v neprospech
žalovanej došlo k väčšiemu zásahu do vlastníckych práv ako je to v prípade existujúceho stavu, pričom
výhody na strane žalovaných sú rovnaké, majú zabezpečený prístup k svojim nehnuteľnostiam.

18. Treťou podmienkou je neexistencia okolností, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú. Zriadenie
nevyhnutnej cesty totiž predstavuje vážny zásah do práv vlastníka pozemku, a preto je vždy treba
porovnávaťvýhodu,ktorúcestaposkytuje,sujmou,ktorábyvzniklajejzriadenímvlastníkovizaťaženého
pozemku. Vlastník pozemku musí byť obmedzený čo najmenej. V tejto súvislosti je vhodné poukázať
na návrh žalovanej riešiť situáciu zriadením vecného bremena v rozsahu 1m2, k čomu predložila

aj geometrický plán. S takýmto obmedzením vlastníckeho práva, rozšírením cesty, pracuje aj K.. H.
v predloženej technickej správe. K vzniku vecného bremena zmluvou uzavretou medzi sporovými
stranami, k vyriešeniu sporu, bez ohľadu na prebiehajúce súdne konanie však nedošlo. Žalobcovia so
zriadením vecného bremena v takomto rozsahu nesúhlasili, pokladali ho za nepostačujúce, vychádzajúc
z technickej správy K.. F.. Súd zotrváva na názore, že jej technická správa by predstavovala až príliš

veľký zásah do vlastníckeho práva žalovanej. Súd má za to, že v prípade nevyhnutnej cesty nie je
potrebné, účelné, aby takto vzniknutá cesta spĺňala všetky príslušné STN normy. Nespĺňa ich ani teraz,
keďže absentuje stavebné povolenie, ako i dodatočné stavebné povolenie, či iná stavebnotechnická
dokumentácia, a preto nie je vôbec potrebné, aby ich spĺňala na úkor obmedzenia vlastníckeho práva
iných osôb, konkrétne len žalovanej. Súd nepokladal za účelné v danom prípade zriadiť vecné bremeno,

obmedziť vlastnícke právo žalovanej v rozsahu 1 m2, nakoľko dopravnú situáciu v lokalite, v zákrute pri
pozemku žalovanej by to nijako neriešilo a navyše by pravdepodobne vyvolalo ďalšie spory. Vyplynulo
to aj zo simulovaného prejazdu motorového vozidla o dĺžke 7 m pri obhliadke, pričom bolo zistené, že
je rezerva 110 cm a to v prípade vyznačeného obmedzenia v navrhovanom rozsahu. Značky, kolíky, sa
však za bežnej premávky na ceste nenachádzajú.

19. V zmysle odôvodnenia zrušujúceho rozhodnutia krajského súdu, súd mal pri zohľadnení spôsobu
užívania dotknutých nehnuteľností a na to nadväzujúceho súkromného, ale aj verejného záujmu
opätovne posúdiť dostatočnosť prístupu žalobcov k stavbám v ich vlastníctve z Q. G., vrátane
vyhodnotenia potreby zabezpečenia prístupu aj prostredníctvom motorových vozidiel presahujúcich

7 m za účelom žalobcami tvrdeného riadneho obhospodarovania stavieb a tiež prístupu zložiek
integrovaného záchranného systému vzhľadom na miestne pomery v danej lokalite. V prvom rade
súd považuje za potrebné uviesť, že dĺžka vozidla 7 metrov, nie je rozhodujúca pre rozhodnutie o
samotnej žalobe. 7 metrov bola dĺžka dodávky, ktorú na obhliadku nariadenú súdom zabezpečila
žalovaná. Nič nebránilo žalobcom, aby na rovnakú obhliadku zabezpečili prítomnosť akéhokoľvek

dlhšieho nákladného auta. Ako vyplynulo z odpovede stavebného úradu na dopyt súdu, stavebník
k žiadosti o vydanie stavebného povolenia predkladá ako súčasť projektovej dokumentácie stavby
aj projekt požiarnej bezpečnosti stavby vypracovaný špecialistom požiarnej ochrany podľa Vyhlášky
MV SR č. 94/2004 Z. z., Vyhlášky MV SR č. 699/2004 Z. z. a podľa príslušných STN, v ktorom
sú riešené požiarnobezpečnostné opatrenia a zariadenia na protipožiarny zásah, ktorým musí byť

preukázané, že: príjazdová komunikácia vyhovuje požiadavkám podľa § 82 Vyhlášky č. 94/2004 Z. z.,
k povoľovanému rodinnému domu vedie komunikácia vhodná pre príjazd mobilnej požiarnej techniky v
zmysle § 82 vyhlášky č. 94/2004 Z. z., miesto napojenia na požiarne hydranty v území. Z uvedeného
teda vyplýva, že projekt požiarnej bezpečnosti stavby je jednou z príloh k žiadosti o vydanie stavebného
povolenia. Príslušný stavebný úrad ani neposudzuje jeho správnosť, len skutočnosť, či žiadosť o

vydanie stavebného povolenia takúto prílohu obsahuje. Rovnako úlohou súdu v tomto konaní nie
je posudzovať správnosť projektu, či postup špecialistu požiarnej ochrany, ktorý ho vypracoval. Z
vykonaného dokazovania, predložených rozhodnutí stavebného úradu, ktorým povolil užívanie stavieb
je však zrejmé, že žiadosti o vydanie stavebných povolení obsahovali všetky požadované prílohya stavby napokon boli aj skolaudované. V prípade, že žalobcovia mali pocit, že ich nehnuteľnosti,
stavby, napriek tomu nie sú dostatočne dostupné pre prípad hasenia požiarov, mali sa v prvom rade
obrátiť na orgán, osobu, ktorý vypracoval projekt požiarnej ochrany ku konkrétnej stavbe. Úlohou

súdu v konaní o zriadenie vecného bremena spočívajúceho v zabezpečení prístupu k nehnuteľnosti
nie je a hľadať vhodnú cestu pre prístup hasičskej techniky ku konkrétnym nehnuteľnostiam, ako
už bolo vyššie uvedené, to je úlohou špecialistu požiarnej ochrany. Ako však vyplýva z vyjadrenia
stavebného úradu, motorové vozidlá, ktoré hasiči využívajú, umožňujú nadpojenie hadích pre hasenie
požiarov na miestach, kam sa nedostane hasičské auto. Ak však žalobcovia tvrdia opak, mali svoje

tvrdenia aj preukázať. V priebehu konania však súdu nepredložili žiaden relevantný dôkaz týkajúci
sa práve požiarnej bezpečnosti ich stavby. Čo sa týka dĺžky hasičských áut, práve žalovaná súdu
predložila prehľad, z ktorého je zrejmé, že existujú aj hasičské autá dlhé približne 7 metrov. Čo sa
týka ďalších zložiek integrovaného záchranného systému (§ 8 ods. 1 a § 9 ods. 1 zákona č. 129/2002
Z. z. o integrovanom záchrannom systéme) záchranná zdravotná služba a Policajný zbor vo väčšine
prípadov nevyužívajú motorové vozidlá s dĺžkou presahujúcou 7 m. Ani v tomto prípade žalobcovia

súdu nepredložili žiaden dôkaz o nedostupnosti nehnuteľností v ich vlastníctve ktoroukoľvek zložkou
integrovaného záchranného systému.

20. V súvislosti s možnosťou riadneho obhospodarovania nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov je
osobitne potrebné poukázať na zber komunálneho odpadu a tiež vývoz žumpy. Súd v tejto súvislosti

poukazuje na skutočnosť, že už na prvom pojednávaní vo veci v štádiu zmierovacieho konania bolo
žalobcom oznámené, že v súvislosti s rozhodovaním v danej veci bude potrebné predložiť listinné
dôkazy svedčiace o nemožnosti prístupu k nehnuteľnostiam v ich vlastníctve, ale najmä o tom, že nie je
možné riadne obhospodarovanie nehnuteľností, najmä, že je problém s vývozom komunálneho odpadu.
Práve na pojednávaní sa žalobcovia vyjadrili, že sú nútení odpad odnášať na vzdialené miesto, pretože

spoločnosť OLO odmieta vyvážať odpad z dôvodu nedostupnosti ich nehnuteľností. V priebehu celého
konania do spisu nezaložili vyjadrenie spoločnosti OLO, ktoré by potvrdzovalo ich tvrdenie. Naopak,
žalovaná dňa 16.12.2024 súdu doručila vyjadrenie spoločnosti OLO o tom, že zvoz odpadu v danej
lokalite vykonávajú pravidelne podľa harmonogramu, a to s vozidlami s dĺžkou 6,8 m. Reakcia žalobcov,
že tento list neobsahuje podpis, a preto naň nie je možné prihliadať je neadekvátna, keďže doteraz

súdu nepredložili vyjadrenie tej istej spoločnosti, že zvoz odpadu v danej lokalite nie je možné technicky
zabezpečiť. Navyše, obsah samotného vyjadrenia ani nepopierali. Z toho teda možno vyvodiť záver, že
obhospodarovanie nehnuteľností vo vlastníctve žalovaných spočívajúce v odvoze komunálneho odpadu
nie je problematické a nevyžaduje zásah do vlastníckeho práva žalovanej zriadením vecného bremena.
Čo sa týka vývozu žúmp, tu je potrebné poukázať na skutočnosť, že už pri kúpe nehnuteľnosti si

žalobcovia mali a mohli preveriť, či je dom napojený na verejnú kanalizáciu alebo či v hlavnom meste
na verejnú kanalizáciu napojený nie je a teda obhospodarovanie nehnuteľnosti v tejto časti si bude
vyžadovať vyťahovanie žumpy, navyše s komplikovaným prístupom k nehnuteľnostiam, čo asi tiež mohli
žalobcovia spozorovať už pred nadobudnutím nehnuteľností. Napriek tomu sa rozhodli nadobudnúť
nehnuteľnostivtejtolokaliteazatýchtopodmienok.Zároveňvpriebehukonaniasúdunepredložiližiaden

dôkaz o tom, že by boli v tejto časti obhospodarovania svojich nehnuteľností akokoľvek obmedzovaní.
Naopak, žalovaná súdu predložila prehľad, z ktorého je zrejmé, že existujú autá na odčerpávanie žúmp
kratšie ako 7 metrov.

21. Súd zotrval aj na názore, že ustanovenie § 151o Občianskeho zákonníka podľa názoru súdu rieši

výnimočnú situáciu v prípade, ak vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup
vlastníka k stavbe nie je možné zabezpečiť inak. V takom prípade môže súd na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
V danom prípade však nejde o výnimočnú situáciu, ide o systémové, riadené, povoľovanie stavieb
príslušným stavebným úradom, ktorý má vedomosť o dopravnej situácii v danej lokalite. V každom

predloženom stavebnom povolení je súčasťou odôvodnenia rozbor riešenia danej veci. Podstatou
právnej úpravy však bezpochyby je, aby sa vlastník stavby vedel bez problémov dostať k svojej stavbe.
V prvom rade je to však úlohou stavebného úradu. Zásah súdu, napríklad rozhodnutím súdu o zriadení
vecného bremena, má byť bezpochyby len výnimočný.

22. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení a skutočností súd žalobu zamietol. Žalobcovia
v konaní, a to ani po tom ako bol predchádzajúci rozsudok vo veci zrušený, existenciu dôvodov, ktoré
by odôvodňovali zriadenie vecného bremena v neprospech žalovanej. Procesná aktivita žalobcov v
priebehu celého konania nebola okrem podanej žaloby a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,takmer žiadna. Spočívala najmä v hodnotení dôkazov, ktoré na svoju obranu predkladala žalovaná,
ktorá v konaní aktívne predkladala dôkazy na svoju obranu. Žalobe preto nebolo možné vyhovieť
ani s ohľadom na závery krajského súdu v zrušujúcom rozhodnutí. Aj v tomto štádiu konania zostali

žalobcovia absolútne nečinní. Závery znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného H.. K.. Y. C.
N..Y., Y., znalcom z odboru Cestná doprava, že z pohľadu technického hodnotenia a možného návrhu
dopravnej obslužnosti záujmového územia ulice I., táto je jediným možným riešením zabezpečenia
dopravnej obslužnosti daného územia a iná alternatíva v súčasnosti neprichádza do úvahy pre rôzne
prekážky, najmä majetko - právne vysporiadanie, umiestnenie cestného telesa mimo kolíziu iných

stavieb a vedení sietí, nemajú žiaden dosah a relevanciu na rozhodovanie súdu v predmetnom konaní
a netýkajú sa predmetu konania. Znalec tiež uviedol, že miestna komunikácia musí spĺňať požadované
technické parametre podľa § 2 ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách a podľa STN
73 6110 Projektovanie miestnych komunikácií, pričom ani toto konštatovanie nemá vplyv na rozhodnutie
súdu. Súd však uvádza, že s ohľadom na obsah vyjadrenia stavebného úradu na dopyt súdu, ale aj s
odkazom na odsek 21. tohto rozsudku, znalecký posudok by bolo možno vhodnejšie predložiť mestskej

časti, ako príslušnému stavebnému úradu.

23. Súd v súlade s ustanovením § 335 ods. 2 zrušil neodkladné opatrenie, ktoré bolo nariadené
uznesením bývalého Okresného súdu Bratislava II č. k. 29C/6/2017- 44 zo dňa 09.01.2018 a ktoré
nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Co/275/2018-239

zo dňa 25.10.2018.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keď úspešnej žalovanej
priznalvočineúspešnýmžalobcomnároknanáhradutrovkonaniavplnomrozsahu.Vodvolacomkonaní
boli úspešní žalobcovia, a preto im súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom

rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia, na tunajšom
súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa § 365 CSP (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).