Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. apríl 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 16Csp/77/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124205902
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Šiška, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4124205902.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

16Csp/77/2024

Okresný súd Nitra, sudcom JUDr. Borisom Šiškom, PhD., v spore žalobcu: Ekonomické stavby, s.r.o., so
sídlom Pohranická 391, Štitáre, IČO: 36 544 493, zastúpený : JUDr. Peter Matejov, advokát so sídlom
Hollého 12, Nitra, IČO: 42 049 415, proti žalovaným 1.) A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX,
2.) E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. X, F., v konaní o zaplatenie sumy 4.680 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

16Csp/77/2024

I. Žalovaní v 1.) a 2.) rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 4.680 eur, spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 4.680 eur od 28.05.2024 do zaplatenia a náklady
spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 600 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi sa proti žalovaným v 1.) a 2.) rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania, ktorú sú
povinní žalovaní v 1.) a 2.) rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %, o výške

náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

16Csp/77/2024

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 27.05.2024 domáhal, aby súd uložil
žalovaným v 1.) a 2.) rade (ďalej len „žalovaní“) povinnosť zaplatiť mu sumu 4680 eur s príslušenstvom,
ako aj náhradu trov konania. V žalobe poukázal, nato, že žalobca ako budúci zhotoviteľ, zhotoviteľ a
príkazník uzavrel so žalovanými ako budúcimi objednávateľmi, objednávateľmi a príkazcami Zmluvu o
budúcej zmluve o dielo č. XXX/XX, Zmluvu o dielo na projektovú dokumentáciu č. XXX/XX, Príkaznú

zmluvu č. XXX/XX zo dňa 21.2.2022 (ďalej aj ako „zmluvy ZOZ“), predmetom ktorých bol spoločný
záväzok uzavrieť zmluvu o dielo na zhotovenie rodinného domu, a zároveň aj spoločná dohoda
o zabezpečení prípravnej fázy pred uzatvorením zmluvy o dielo. Na základe ZOZ žalovaní zaplatili
žalobcovi sumu 6.000 eur dňa 26.04.2022 ako zálohu na odmenu za zabezpečenie činností a služieb
podľa ZOZ (prípravné projektové práce a inžinierske činnosti k výstavbe ich rodinného domu), ktoré
práce a činnosti pre žalovaných sa žalobca zaviazal vykonať (viď bod 2.1 ZOZ). Po riadnom a včasnom
zabezpečení prípravnej fázy zo strany žalobcu pre žalovaných podľa ZOZ došlo medzi žalobcom ako

zhotoviteľom a žalovanými ako objednávateľmi k uzavretiu Zmluvy o dielo č. 119/22 zo dňa 17.10.2022
(ďalej aj ako „ZOD“), predmetom ktorej bol záväzok žalobcu ako zhotoviteľa zrealizovať pre žalovaných
ako objednávateľov dielo - stavbu rodinného domu podľa projektovej dokumentácie spracovanej E. E.,
ktorá bola súčasťou diela, a to v k.ú. C. D.. Žalovaní od predmetnej zmluvy o dielo odstúpili Listomzo dňa 18.01.2023 (doručeným žalobcovi dňa 19.01.2023). Žalobca na základe odstúpenia žalovaných
vykonal v súlade s ustanovením čl. IX. ods. 3 ZOD ako zhotoviteľ vyúčtovanie odmeny zrealizovaných
projektových a inžinierskych činností Listom zo dňa 24.1.2023, ktorú však žalovaní odmietli žalobcovi

uhradiť. Na preukázanie dôvodnosti a výšky vyúčtovaných činností si nechal vypracovať znalecký
posudok č. 93/2024 zo dňa 19.05.2024 (znalec G. A. D.), ktorým znalec určil výslednú celkovú cenu
žalobcom pre žalovaných vykonaných projektových a inžinierskych činností na hodnotu 8.900 eur bez
DPH, t. j. na sumu 10.680 eur s DPH. Žalobca v rámci vyúčtovania započítal na znalcom určenú cenu
zrealizovaných činností sumu zálohy vo výške 6.000 eur poskytnutej žalovanými na základe ZOZ, na

základe čoho žalobcovi vznikol nárok voči žalovaným na doplatenie ceny zrealizovaných projektových
a inžinierskych činností vo výške 4.680 eur. Zároveň si uplatnil sumu 600 eur ako príslušenstvo
pohľadávky s poukazom na § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, z dôvodu skutočne vynaložených
nákladov spojených s vypracovaním predmetného znaleckého posudku, pričom žalobca tieto uhradil
znalcovi dňa 24.5.2024 (faktúra č. 93/2024). Úrok z omeškania si uplatnil dňom nasledujúcim po
doručení žaloby žalovaným.

2. Súd vydal vo veci platobný rozkaz, č. k. 16Csp/77/2024-71 zo dňa 13.06.2024, proti ktorému
podali žalovaní riadne a včas spoločný odpor. V odpore namietali absenciu pohľadávky voči žalobcovi.
Odstúpenie podali dňa 18.01.2023 z dôvodu absencie súpisu prác a dodávok. Dostali sa do fázy,
keď mali vypracovanú projektovú dokumentáciu od spoločnosti LUXHOUSE s.r.o., tento projekt majú

ohodnotenývcene1600eur.Žalobcanevykonalžiadneinžinierskečinnosti,pretožečosatýkapoverení,
museli si všetko vybavovať sami. Jediné, za čo by si mohol žalobca účtovať finančné prostriedky je
projektová dokumentácia, ktorú dostali až po podpise zmluvy, dodatočné úpravy v nej neboli možné.
Sumu, ktorú vyplatili (6000 eur) by mala pokrývať projektovú dokumentáciu (ktorú mali mať zadarmo),
pričom as cítia poškodení a žalobca by im mal vrátiť rozdiel medzi poplatkom, ktorý zaplatili spoločnosti

H. I. s.r.o. a ich zálohou vo výške 6000 eur, Namietali, že zo strany spoločnosti ide o neoprávnené
obohacovanie podľa § 226 Trestného zákona. Znalecký posudok je bezpredmetný a irelevantný, pretože
znalec robí žalobcovi všetky znalecké posudky v jeho prospech.

3. V replike žalobca poukázal na medzi stranami uzavretú zmluvu o budúcej zmluve o dielo č. XXX/

XX , zmluvu o dielo na projektovú dokumentáciu č. XXX/XX , Príkaznú zmluvu č. XXX/XX zo dňa
21.02.2022 (ďalej aj ako „ZOZ“), predmetom ktorých bol spoločný záväzok uzavrieť zmluvu o dielo
na zhotovenie rodinného domu, a zároveň aj spoločná dohoda o zabezpečení prípravnej fázy pred
uzatvorením zmluvy o dielo. Predmetnou ZOZ si žalovaní u žalobcu výslovne objednali pred samotným
uzatvorením zmluvy o dielo projektové, inžinierske a špecifické činnosti (viď bod B.1 a bod C.1 ZOZ).

V čase od uzavretia ZOZ žalobca vykonal pre žalobcov objednané projektové, inžinierske a špecifické
činnosti, keď žalobca o.i. najmä spracoval štúdiu rodinného domu, realizačnú projektovú dokumentáciu,
zabezpečil stavebné povolenie. Vykonanie objednaných činností zo strany žalobcu žalovaní nepopierajú
vo svojom vyjadrení. Na krytie uvedených dohodnutých činností a služieb bola zmluvnými stranami
dohodnutá záloha vo výške 6.000 eur, nie konečná odmena, ktorú sa žalovaní zaviazali zaplatiť

žalobcovi do 30 dní od uzatvorenia ZOZ (viď bod 2.1 ZOZ), a ktorú žalovaní žalobcovi aj uhradili
dňa 26.04.2022. Zároveň bolo v bode 2.1 ZOZ dohodnuté, že predmetná záloha bude z ceny diela
odpočítaná v rámci konečného vyúčtovania dokončenej a odovzdanej stavby Po riadnom a včasnom
zabezpečení uvedenej prípravnej fázy zo strany žalobcu pre žalovaných podľa ZOZ došlo medzi
žalobcom ako zhotoviteľom a žalovanými ako objednávateľmi k uzavretiu Zmluvy o dielo č. 119/22 zo

dňa 17.10.2022 (ďalej aj ako "ZOD"), predmetom ktorej bol záväzok žalobcu ako zhotoviteľa zrealizovať
pre žalovaných ako objednávateľov dielo – stavbu rodinného domu podľa projektovej dokumentácie
spracovanej E. E., ktorá bola súčasťou diela, a to v k.ú. C. D.. Žalovaní od predmetnej zmluvy o dielo
odstúpili Listom zo dňa 18.01.2023 (doručeným žalobcovi dňa 19.1.2023), na základe čoho vznikol
žalobcovi v súlade s ustanovením čl. IX. ods. 3 ZOD ako zhotoviteľovi nárok na odmenu zrealizovaných

projektových a inžinierskych činností, ktorú však žalovaní odmietli žalobcovi uhradiť. Poukázal na
znalecký posudok, v zmysle ktorého si žalobca vyúčtoval voči žalovaným primeranú cenu. Tvrdenie
žalovaných, že k odstúpeniu od zmluvy o dielo prišlo z dôvodu chýbajúcej prílohy súpis prác a dodávok
poprel, pretože súpis prác a dodávok bol súčasťou samotnej zmluvy (viď čl. III. ods. 5 ZOD), ktorú
zmluvu, ako aj predmetný súpis ako prílohu obaja žalovaní vlastnoručne podpísali dňa 15.10.2022.

Tvrdenie žalovaných o nevykonaní žiadnej inžinierskej činnosti je nepravdivé, pretože vykonanie nielen
inžinierskych, ale aj projekčných činnosti zo strany žalobcu pre žalovaných jednoznačne preukázali
už dôkazy predložené žalobcom, spolu so žalobou (najmä Znalecký posudok), ako aj ďalšie dôkazy.
Z dôvodu odstúpenia žalovaných od zmluvy o dielo, nedošlo k splneniu jednej z podmienok na udeleniezľavy z dohodnutej odmeny projektových a inžinierskych činností, tzn. že nárok na zľavu (na projekčné a
inžinierske činnosti) žalovaným nikdy nevznikol. Žalovaní vo svojom vyjadrení absolútne nerozporovali
skutkový stav ohľadom činností vykonaných žalobcom pre žalovaných, nevzniesli ani jedinú relevantnú

námietku proti znaleckému posudku.

4. Žalovaná v 1.) rade v duplike uviedla priebeh spolupráce so žalobcom. Poukázala na to, že stavbu
si realizovali podľa inej projektovej dokumentácie. Kontaktovali pána E., aby prerobil projekt podľa ich
požiadaviek, avšak žalobca mu to zakázal, preto boli nútení riešiť novú projektovú dokumentáciu. Tým

pádom žalobcovi nevznikli žiadne náklady na inžiniersku činnosť a to ani vykonávaním stavebného
dozoru, preto je záloha vo výške 6000 eur plne dostačujúca. Žiadala o vyčíslenie položiek za prípravné
práce.

5. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie. Žalovaná v 1.) rade na pojednávaní uviedla, že
so žalobcom uzavreli zmluvu o budúcej zmluve o dielo, zmluvu o dielo na projektovú dokumentáciu,

príkaznú zmluvu ako aj zmluvu o dielo. Žalobca nevykonal žiadne práce, skôr ich vykonal pán E..
Komunikácia prebiehala s pánom I. a pani B.. Posielali im pozemok, kde chceli postaviť dom, čo
im nakoniec nevyšlo, pretože druhá strana odstúpila od zmluvy, z ktorého dôvodu museli vybrať iný
pozemok. Na projekte videli súhlas iného subjektu, než je žalobca. Keď zistili, že chcú 60 000 eur, s tým
nesúhlasili,pretožebyimžiadnabankaúvernedala.Jepravda,žežalobcavykonalštúdiunadom,avšak

na iný dom, než chceli, túto nemohli použiť. Na jej základe bola vypracovaná projektová dokumentácia.
Projektovú dokumentáciu nevypracoval žalobca, ale firma LUX HOUSE, s.r.o., túto im dodal pán I. po
podpísaní zmluvy o dielo. Dohodli sa na cene diela vo výške 186 400 eur, ktorá sa mala platiť zálohovo,
platenie bolo dohodnuté po etapách, vždy vopred. Žiadnu sumu žalobcovi neplnili. Sumu 60 000 eur od
nich pýtal pán J., bolo to niekedy po novom roku 2023. Neskôr volala s pánom I., ktorý jej povedal, že by

sa vedeli dohodnúť aj na inom plnení, ako je uvedené v zmluve o dielo, ale bolo potrebné zaplatiť sumu
26.974 eur, aby sa mohol postaviť prvý meter. Projektant povedal, že je možné začať výstavbu až v apríli,
pretože nebol dostupný materiál Ytong, chcel ho zameniť za Porfix, s týmto však nesúhlasili. Prvý meter
znamenalo, že za tých 60 000 eur sa mala začať stavba až po okná. Čo sa týka odstúpenia od zmluvy,
je pravda, že odstúpili aj z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, bola tam dobrá komunikácia

s pánom I., avšak s pani B. dobrá nebola, z čoho vyvstali problémy. Od zmluvy odstúpili a začali si to
riešiť vlastnou cestou, následne načerpali aj úver. V stavebnom povolení bola klauzula, že stavba bude
vyhotovovaná svojpomocne. Čo sa týka komunikácie táto prebiehala s pánom I. cez Messenger, s pani
B. najskôr písomne a neskôr telefonicky, s pánom J. riešili veci len telefonicky. Všetky činnosti, ktoré
vykonal žalobca boli uhradené faktúrou, tým má na mysli správne poplatky, poplatky na žiadosti Satro,

plynárne, elektrárne. Projektovú dokumentáciu vypracoval E. E., mysleli si, že je to pracovník žalobcu,
avšak zistili, že pracuje samostatne. Prvú zmluvu čítali, druhú zmluvu len podpísali po tom, čo ju doniesol
pán I., aby videli projektovú dokumentáciu.

6. Žalovaný v 2.) rade vypočutý ako strana konania súhlasil s podstatnou časťou výpovede žalovanej

v1.)rade. Nevedelakáinžinierskačinnosťmalabyťspravená,keďvšetkovyhotovilon,alebozabezpečil
ľudí, ktorí to vyhotovili. Je pracovne zaneprázdnený, všetky veci vybavila jeho žena, preto sa od nej
sprostredkovane dozvedel všetky skutočnosti. Projektovú dokumentáciu vypracovali oni, na projektovej
dokumentácií je napísaný pod hlavičkou žalobca, avšak je tam napísaný projektant, ktorý vyhotovil
predmetnú projektovú dokumentáciu. Manažér stavby povedal, pokiaľ nepípne na účet suma vo výške

60 000 eur, práce sa nezačnú, oni však komunikovali s pánom I. a žiadali, aby to bolo vyhotovované
etapovito. Pani B. im hovorila, že výška úveru, ktorý chcela ona sprostredkovať by nestačil ani na
pozemok, nie ešte na stavbu domu, čo bol dôvod, prečo si to riešili vlastnou cestou a ustúpili od
zmluvy. Úver sa im podarilo získať vo výške cca 200 000 eur. So žalobcom komunikovali, pretože
najskôr nebolo potrebné zaplatiť nič, až následne sa dozvedeli o platobných podmienkach. Na prvom

stretnutí riešili, čo to obnáša, stretnutie sa uskutočnilo v Štitároch. Zmluvy podpisovali priebežne, aby
potvrdili to o čom rokovali. Čo sa týka vykonaných prác (zmluva o budúcej zmluve o dielo č.l. 8
rub listu), písmeno B) uviedol nasledovné: v bode B.1. sú definované práce a inžinierske činnosti,
pričom žalobca vykonal tie, ktoré sú uvedené pod písmenom A, B, D( k D –asi ich vykonal). Čo
sa týka štúdie domu (pod písmenom C), táto nebola vykonaná podľa ich požiadaviek, t. j. takú akú

chceli. Výkaz výmer (definovaný pod písmenom E) nedostali a súpis dohodnutých prác rovnako nie
(písmeno F). Je pravda, že bola uzatvorená zmluva o dielo a táto obsahovala aj prílohu. Súpis prác
mal byť odovzdaný do 6 mesiacov, avšak tento im doteraz odovzdaný nebol. Čo sa týka písmena C)
tej istej zmluvy v časti príkaznej zmluvy poznamenal, že žiadosti podal žalobca, avšak nezastupovalich v stavebných konaniach. K činnostiam pod písmenom B) sa nevedel vyjadriť. K činnosti manažéra
projektu a manažérky financií (C,D) uviedol, že prebiehala komunikácia jednak s pánom I. a pani B.. V
klientskom prostredí komunikovala pravdepodobne manželka (pod písmenom E). Vo vzťahu k písmenu

F), teda zabezpečenie podporných služieb pri kúpe pozemku, došlo k predloženiu rezervačnej zmluvy,
priobhliadkepozemkuzaprítomnostipánaI..Myslísi,že 6000eurjeprimeraných,keďženatakúzálohu
zaviazal. Prvú zmluvu, resp. prvé zmluvy čítal, to bolo na prvom stretnutí, neskôr nebol taký obozretný,
to sa priznáva. Zmluvu o dielo nečítal, skôr čítal projekt, ktorý ho zaujímal, pretože chcel vedieť, či sú
tam veci tak ako sa dohodli.

7. Svedok E. I. na pojednávaní uviedol, že riešil predstavebnú prípravu, pripravoval zmluvy,
zabezpečoval celý proces a zapracovanie pripomienok. Opísal priebeh spolupráce so žalovanými,
spôsob komunikácie. Čo sa týka činností, ktoré boli vykonané pre žalovaných, boli to príprava kúpnych
zmlúv, návrh rodinného domu pre prvý pozemok žalovaných, ktorý však padol, následne pre druhý
pozemok, individuálny realizačný projekt, zmluva o pripojení, vyjadrenie príslušných orgánov a stavebné

povolenie. Čo sa týka štúdii, týchto bolo viacej, bolo to pre nový pozemok. Vo vzťahu k zálohovej platbe
uviedol, že táto sa odpočítava z konečnej ceny, avšak pokiaľ príde k ukončeniu spolupráce v ranných
fázach, cena sa vypočíta podľa cenníka projekčných a inžinierskych činností (UNIKA) a rozdiel, ak
vznikol sú klienti povinní doplatiť. V prípade, ak je realizovaná stavba sa inžinierske činnosti odrátajú
od celkovej ceny, v prípade ak došlo k plneniu zmluvy o dielo. Pripomienky, ktoré mu zasielali žalovaní,

následne aj riešil a tieto sa zapracovávali. Pamätá si, že tam boli pripomienky, kde došlo k posunutiu
priečok, riešili sa okná, menil sa vonkajší rozmer domu, osadenie domu. Vo vzťahu k interiéru si
nepamätá realizáciu zmien, bolo to už dávnejšie. Pamätá si, že tam bola zmena kúrenia, keďže
riešili tepelné čerpadlo, riešilo sa aj parkovanie. Museli postupovať podľa stavebného povolenia, ktoré
obsahuje projektovú dokumentáciu, niektoré zmeny možné sú, ide však o drobné zmeny, podstatné

zmeny už možné nie sú, pretože štát povedal, ako sa má vyhotovovať stavba v stavebnom povolení.

8. Svedok E. E. na pojednávaní poznamenal, že komunikoval s pánom I. ako manažérom stavby.
Spolupráca prebieha tak, že majú uzavretú zmluvu so žalobcom, najskôr sa vypracujú štúdie po
odsúhlasení zo strany klientov, potom realizačný projekt, následne pripojenie na inžinierske siete,

všetko toto prebiehalo za účasti pána I.. Následne žalobcovi odovzdajú stavebné povolenie spolu
s dokumentáciou, ktorú odovzdajú neskôr klientom. Zmeny projektovej dokumentácie sú povinní
stavebníci oznámiť stavebnému úradu, ktorý by mal následne prizvať aj projektantov a ostatné
zúčastnené osoby, aby vyjadrili so zmenou súhlas, buď v kolaudačnom konaní alebo v konaní o zmene
stavieb. Pred každou zmenou sa musí táto komunikovať. Informáciu o zmenách dostávali od pána I.

a to buď mailom alebo telefonicky. Nepamätá si, že by sa tam robili nejaké zmeny, odvtedy robil veľa
rodinných domov. Pri zmene konštrukcie stavby (strechy) je potrebné meniť statiku. Spomína si na to, že
oslovili kolegu ohľadne zmien. Oni sú viazaní na základe rámcovej zmluvy so žalobcom, a zisťovali si,
či možu komunikovať s treťou stranou, čo však možné nie je. Zmena projektu nemusí mať za následok
zmenu celej projektovej dokumentácie, závisí to však od konkrétneho prípadu, to by musel vidieť. Záleží

od toho, ako si to navrhol statik, nevie sa vyjadriť, či musí prísť k zmene výkopových prác.

9. Svedok G. B. J. k veci nič podstatné neuviedol. Svedkyňa G. K. B. opisovala priebeh spolupráce so
žalovanými, dôvod, pre ktorý odstúpili od zmluvy o dielo (finančné riziká), potvrdila prijatie zálohy vo
výške 6000 eur od žalovaných, za ktoré boli vykonávané prípravné práce. Riešila financovanie stavby.

Nevedela sa vyjadriť, aké činnosti boli vykonané, vedela len, že bolo vybavené stavebné povolenie.
Poukázala na to, že ak klienti s nimi stavbu dokončia majú prípravné činnosti zdarma, ak ich nedokončia
vyúčtovanie má na starosti právnické oddelenie. Pri každej zmluve je záloha vo výške 6 000 eur,
nevedela sa vyjadriť k tomu, či má záloha slúžiť aj na krytie prípadov, keď príde k odstúpeniu od zmluvy,
toto rieši právnické oddelenie.

10. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči poukázal na vykonané dokazovanie, obrana žalovaných
bola vykonaným dokazovaním vyvrátená. Žalovaný v 2.) rade v záverečnej reči uviedol, že trvajú,
že žalovaná suma je neadekvátna, pretože projektová dokumentácia nespĺňala ich požiadavky. Boli
uvádzaní do omylu, aby všetko podpísali, aby sa mohli vybavovať ďalšie podklady pre začatie stavby.

Boli nútení zmeniť stavebný dozor, dať vyhotoviť novú projektovú dokumentáciu. Žiadali zohľadniť
dodatočné náklady na vyhotovenie novej projektovej dokumentácie.11. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov E. I., E. E., G. B. J., G. K.
B., oboznámením sa so súkromným znaleckým posudkom č. 93/2024 vypracovaný G. A. D., ako aj
oboznámenímsalistinnýmidôkazmizaloženýmivspise,pričommalzapreukázanýnasledovnýskutkový

a právny stav :

12. Žalobca ako budúci zhotoviteľ, zhotoviteľ a príkazník uzavrel so žalovanými ako budúcimi
objednávateľmi, objednávateľmi a príkazcami dňa 21.02.2022 zmluvu o budúcej zmluve o dielo č. XXX/
XXXX (A), zmluvu o dielo na projektovú dokumentáciu č. XXX/XXXX (B), príkaznú zmluvu č. XXX/XXXX

(C).

Podľa bodu A.1 zmluvy o budúcej zmluve o dielo, touto zmluvou sa Klient a spoločnosť ES zaväzujú,
že za podmienok ďalej uvedených v tejto zmluve spoločne uzatvoria Zmluvu o dielo, ktorej predmetom
plnenia bude zhotovenie stavby rodinného domu spoločnosťou ES ako zhotoviteľom podľa dispozícií
a špecifikácií určených Klientom ako objednávateľom za cenu diela v rozsahu cca 166 000 eur vrátane

DPH, a to na pozemku špecifikovanom v čl. I ods. 1.1 zmluvy. Zmluvné strany sa dohodli, že konkrétna
výška ceny diela bude určená súpisom dohodnutých práca a dodávok – rozpočtom pred vlastným
uzatvorením zmluvy.
Podľa bodu A.2 zmluvy o budúcej zmluve o dielo, sa spoločnosť ES zaviazala zhotoviť budúce dielo
riadne a v dohodnutej dobe. Doba zhotovenia diela je dohodnutá do 7 mesiacov odo dňa rozhodného

pre beh lehôt na vykonanie budúceho diela. Za deň rozhodný pre beh lehôt na vykonanie budúceho
diela sa považuje deň úhrady prvej zálohy podľa zmluvy o dielo, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak.
Predpokladaný termín zhotovenia budúceho diela je od 01.08.2022 do 01.03.2023.
Podľa bodu A.4 zmluvy o budúcej zmluve o dielo, zmluvné strany sa výslovne dohodli, že Zmluva o dielo
špecifikovaná v bode A.1 tejto zmluvy bude uzavretá na výzvu spoločnosti ES najneskôr di 30-tich dní

odo dňa nadobudnutia právoplatnosti stavebného povolenia vydaného príslušným stavebným úradom,
ktorým bude Klientovi povolená stavba rodinného domu alebo odo dňa doručenia súhlasu s realizáciou
ohlásenej stavby účastníkov konania.

Podľa bodu B.1 zmluvy o dielo na projektovú dokumentáciu, sa spoločnosť ES zaviazala, že za

dohodnutú cenu a na svoje nebezpečenstvo vykoná pre klienta nižšie špecifikované projektové práce
a inžinierske činnosti, ďalej len dielo, t. j. :
a) zadanie na pozemku
b) návrh dispozičného riešenia rodinného domu podľa špecifikácií a požiadaviek klienta, ktorý bude
podkladom pre spracovanie štúdie rodinného domu

c) štúdiu rodinného domu podľa špecifikácií a požiadaviek klienta, ktorá bude podkladom pre
spracovanie projektovej dokumentácie
d) individuálnu projektovú dokumentáciu rodinného domu, ktorá bude tvoriť prílohu žiadosti o vydanie
stavebného povolenia
e) výkaz výmer

f) špecifikáciu objednaných prác a materiálov, ktorý bude predlohou pre určenie ceny diela –
rozpočet (súpis dohodnutých prác a dodávok) a to najneskôr do 6 mesiacov od uzavretia tejto zmluvy.
Podľa bodu B.2 zmluvy o dielo na projektovú dokumentáciu, klient sa zaväzuje zaplatiť spoločnosti ES
cenu za obstaranie činností špecifikovaných v čl. B bod B. 1 písm. a) – f) tejto Zmluvy podľa dohodnutého
sadzobníka. Rozhodným sadzobníkom pre určenie ceny diela za vykonanie uvedených činností je podľa

dohody zmluvných strán Sadzobník pre navrhovanie ponukových cien projektových prác a inžinierskych
činností (vydavateľstvo UNIKA, Bratislava, tabuľka č. 15 (...), verzia rok 2022.

Podľa bodu B.5 zmluvy o dielo na projektovú dokumentáciu, sa spoločnosť ES zaviazala poskytnúť
klientovi zľavu z ceny diela dohodnutú v tomto článku zmluvy za splnenia podmienky, že Klient uzavrie so

spoločnosťou ES Zmluvu o dielo, predmetom ktorej bude zhotovenie budúceho diela, t. j. stavby daného
rodinného domu podľa bodu A.1 tejto Zmluvy a dielo bude spoločnosťou dokončené v dohodnutom
rozsahu. Zľava bude poskytnutá vo výške zodpovedajúcej cene diela dojednanej v tomto článku zmluvy.

Podľa bodu C.1 príkaznej zmluvy, spoločnosť ES sa zaväzuje pre klienta zaobstarať nižšie špecifikované

činnosti, t. j. :
a) zastupovanie Klienta v konaniach podľa Stavebného zákona, vrátane podania žiadosti
o vydanie stavebného povolenia na budúcu stavbu rodinného domu (tzv. inžinierske činnosti)
b) rezervovanie dodávateľov služby a výrobných kapacít na stavbu rodinného domuc) činnosť manažéra projektu
d) činnosti manažérky financií
e) vzdialený prístup do zabezpečeného špecializovaného klientského prostredia určeného pre

elektronickú komunikáciu
f) podporné služby pri kúpe pozemku.

Podľa bodu C.2 príkaznej zmluvy, klient sa zaväzuje zaplatiť spoločnosti ES cenu za obstaranie činností
špecifikovaných v čl. C bod B. 1 písm. a) tejto Zmluvy podľa dohodnutého sadzobníka. Rozhodným

sadzobníkom pre určenie ceny diela za vykonanie uvedených činností je podľa dohody zmluvných strán
Sadzobník pre navrhovanie ponukových cien projektových prác a inžinierskych činností (vydavateľstvo
UNIKA, Bratislava, tabuľka č. 15 (...), verzia rok 2022.

Podľa bodu C.3 príkaznej zmluvy, sa klient zaväzuje zaplatiť spoločnosti ES odmenu za činnosti
špecifikované v čl. C bod C.1 písm. b) až písm. f) tejto zmluvy a to podľa dohodnutého cenníka. Cenník

uvedených činností a služieb je súčasťou VOTP a je formou prílohy neoddeliteľnou súčasťou tejto
Zmluvy.

Podľa bodu C.6 príkaznej zmluvy, sa spoločnosť ES zaviazala poskytnúť klientovi zľavu z ceny diela
dohodnutú v tomto článku zmluvy za splnenia podmienky, že Klient uzavrie so spoločnosťou ES Zmluvu

o dielo, predmetom ktorej bude zhotovenie budúceho diela, t. j. stavby daného rodinného domu podľa
bodu A.1 tejto Zmluvy a dielo bude spoločnosťou dokončené v dohodnutom rozsahu. Zľava bude
poskytnutá vo výške zodpovedajúcej cene odmenám dojednaným v tomto článku zmluvy.
Podľa bodu 2.1 (osobitné ustanovenia) sa klient zaviazal zaplatiť spoločnosti ES prostredníctvom úveru
do 30 dní od uzatvorenia tejto zmluvy sumu vo výške 6000 eur ako primeranú zálohu za odmenu za

zabezpečenie činnosti a služieb podľa čl. B a C tejto zmluvy a náklady s tým spojené. Táto záloha bude
z ceny diela odpočítaná v rámci konečného vyúčtovania dokončenej a odovzdanej stavby.

13. Žalobca ako zhotoviteľ a žalovaní ako objednávatelia uzatvorili dňa 17.10.2022 zmluva o dielo č.
119/2022 v zmysle § 631 a nasl. zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení.

Podľa článku I., bod. 1 tejto zmluvy sa zhotoviteľ zaviazal objednávateľovi, že za dohodnutú cenu, na
svoje nebezpečenstvo zrealizuje stavbu rodinného domu podľa projektovej dokumentácie spracovanej
E. E., ktorá je súčasťou diela a tejto zmluvy, na pozemku parc. číslo XX/XX, XX/XX, XX/XX v k. ú. C.
D.. Rozsah plnenia zhotoviteľa, zoznam prác a materiálov je stanovený celkovým súpisom dohodnutých
prác a dodávok (verzia 3), ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy. V prípade rozporu projektovej

dokumentácie a súpisu dohodnutých prác a dodávok má súpis dohodnutých prác a dodávok prednosť.
Pokiaľ sú v súpise dohodnutých prác a dodávok použité konkrétne materiály a výrobky, zmluvné strany
sa dohodli, že tieto konkrétne materiály a výrobky je možné nahradiť inými materiálmi alebo výrobkami
rovnakej alebo vyššej kvality.
Podľa článku III., bod 1 tejto zmluvy, za vykonané dielo zaplatí objednávateľ zhotoviteľovi 186.400 eur

vrátane DPH. DPH je započítaná podľa aktuálne platného a účinného zákona o dani z pridanej hodnoty.
Podľa článku IX., bod 3 tejto zmluvy, až do zhotovenia diela môže objednávateľ od tejto zmluvy odstúpiť.
Odstúpenie musí byť uskutočnené písomne a doručené zhotoviteľovi. Objednávateľ je však povinný
zaplatiť zhotoviteľovi čiastku pripadajúcu na už vykonané práce a nahradiť mu účelne vynaložené
náklady, najmä stavebné práce, projektové a inžinierske činnosti, správne poplatky a iné.

14. Zo súpisu dohodnutých prác a dodávok – investor (z dňa 13.10.2022) vyplýva položkovitý súpis prác,
ktorý je podpísaný stranami sporu.

15. Z faktúry žalobcu (dodávateľa) zo dňa 26.04.2022, vyplýva, že tento vystavil žalovanému v 2.)

rade (odberateľovi) znejúcu na sumu 6000 eur, s dátumom uskutočniteľného zdaniteľného plnenia dňa
26.04.2022.

16. Z detailu platby súd zistil, že žalobca ako majiteľ účtu prijal od žalovaného sumu 6000 eur.

17. Z odstúpenia od zmluvy o dielo zo strany žalovaných (č. l. 26) zo dňa 18.01.2023 (s odtlačkom
prezenčnej pečiatky žalobcu zo dňa 19.01.2023) vyplýva, že títo odstúpili od zmluvy z dôvodu chýbajúcej
prílohy súpis prác a dodávok a žiadali vrátiť sumu 6000 eur.18. Zo záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX (č. l. 36 až 47) ktorý bol vypracovaný znalcom G. A.
D. rezultuje, že sadzobník UNIKA je v investičnej výstavbe najviac používaný a akceptovaný, ako vo
verejnom, tak aj v súkromnom sektore.

Celková cena za vykonanie všetkých činností sa pri aplikácií sadzobníka UNIKA skladá z čiastkových
cien za spracovanie Štúdie – zadanie stavby „Novostavba rodinného domu“ C. D., k. ú. C. D.,
okres F., parc. č. XX/XX, XX/XX, XX/XX pre investorov –žalovaných, projektovej dokumentácie
a inžinierskych činností pri obstaraní vstupných údajov pre lokalizáciu stavby, identifikácia možností
napojenia na verejné inžinierske siete, inžinierskych činností pri vypracovaní žiadostí o stavebné

povolenie a zabezpečenie potrebných vyjadrení stanovísk dotknutých orgánov a organizácií. Celková
cena tak tvorí súčet týchto troch čiastkových cien v intervale 8222 eur bez DPH (minimálna celková
suma), a 9641 eur bez DPH (maximálna celková suma). Vzhľadom na kvalitatívny rozsah posudzovanej
projektovej dokumentácie a taktiež rozsah vykonávaných inžinierskych činností, určil výslednú cenu
v hornej časti predpísaného intervalu na hodnotu 8900 eur bez DPH, čo je 10.680 eur s DPH. Celkový
percentuálny rozsah dokončenosti činnosti vykonaných v zmysle čl. B, ods. B1, písmená a) až f) a čl. C,

ods. C.1, písmená a) až f), zmlúv ZOZ č, 119/2022 klientov – žalovaných je 88,37%.

19. Z faktúry č. 93/2024 vystavenej znalcom G. A. D. zo dňa 19.05.2024 (č. l. 50) vyplýva, že tento
vyúčtoval žalobcovi ako zadávateľovi znaleckého posudku sumu 600 eur s DPH. Zo statusu SEPA platby
(č. l. 52) súd zistil, že žalobca uhradil predmetnú faktúru dňa 24.05.2024, keď zaplatil znalcovi sumu

600 eur.

20. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 30.06.2024 (ďalej
len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

21. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

23. Podľa § 631 Občianskeho zákonníka, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo
dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

24. Podľa § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka, až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy
odstúpiť; je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ
zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady.

25. V konaní nebolo sporné, že strany sporu uzavreli dňa 21.02.2022 zmluvu o budúcej zmluve o dielo
č. XXX/XXXX (A), zmluvu o dielo na projektovú dokumentáciu č. 119/2022 (B), príkaznú zmluvu č. XXX/
XXXX (C) a následne aj zmluvu o dielo, ktorá bola medzi stranami sporu uzavretá dňa 17.10.2022.
Spornou skutočnosťou nebolo ani to, že žalovaní odstúpili od zmluvy o dielo. Žalovaní produkovali
procesnú obranu, v zmysle ktorej považovali sumu 6000 eur, ktorú preukázateľne zaplatili ako zálohu

žalobcovi (ktorá skutočnosť bola nesporná) za dostačujúcu na úhradu prác a činností, ktoré žalobca do
dňa odstúpenia od zmluvy o dielo vykonal. Ďalšou námietkou žalovaných bola skutočnosť, že žalobca
vypracovalprojektovúdokumentáciu,ktoránespĺňalaichpredstavy.Rovnakorozporovalivykonanieprác
a činností v takom rozsahu, ako tvrdil žalobca, avšak bez predloženia akéhokoľvek dôkazu. Žalobca na
preukázanie svojho nároku predložil znalecký posudok č. 93/2024 vypracovaný G. A. D., ktorý stanovil

hodnotu vykonaných inžinierskych a projekčných prác na sumu 10680 eur s DPH. Žalobca si v konaní
uplatnil rozdiel medzi hodnotou vykonaných prác (činností) a zálohou zaplatenou zo strany žalovaných
(10.680 - 6000 eur), ktorá sa rovnala výške žalovanej sumy. Žalovaní spochybnili znalecký posudok,
označujúc predmetný znalecký posudok za irelevantný, pretože znalec vyhotovuje všetky znalecké
posudkyvprospechžalobcu.Okremtohosižalobcauplatnilajnákladyspojenésuplatnenímpohľadávky

(§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) titulom vynaložených nákladov na znalecký posudok, ktoré
preukázateľne vo výške 600 eur žalobca zaplatil znalcovi.26. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že strany sporu uzatvorili dňa
21.02.2022 platnú zmluvu o budúcej zmluve o dielo č. XXX/XXXX (A), zmluvu o dielo na projektovú
dokumentáciu č. XXX/XXXX (B), príkaznú zmluvu č. XXX/XXXX (C) a následne aj platnú zmluvu o dielo,

ktorá bola medzi stranami sporu uzavretá dňa 17.10.2022, ktorú uzatvorili podľa § 631 Občianskeho
zákonníka. Tieto skutočnosti počas celého konania žalovaní vôbec nerozporovali. Žalovaný v 2.)
rade až vo svojej záverečnej reči uvádzal skutočnosti smerujúce k spochybneniu platnosti právnych
úkonov, dôvodiac, podľa názoru súdu účelovou a subjektívnou argumentáciou, v zmysle ktorej zmluvy
podpisovali, aby sa mohli začať vybavovať podklady pre začatie stavby. V rámci kontraktačného procesu

mali žalovaní možnosť si predmetné zmluvy riadne prečítať, prípadne tieto aj pripomienkovať, čo však
neučinili. Žalovaní na pojednávaní zhodne uviedli, že (druhú) zmluvu, t. j. zmluvu o dielo nečítali,
pretože chceli vidieť projektovú dokumentáciu. Žalovaní sú plne spôsobilí na právne úkony, a preto ak
si zmluvy neprečítali riadne a úplne, ale tieto len podpísali, ako to tvrdili pri svojom výsluchu (minimálne
zmluvu o dielo), uvedené nemôže byť na ťarchu žalobcu, zvlášť keď si zmluvu mali možnosť prečítať
a oboznámiť sa s jej obsahom. Uvedené vyplynulo aj z dokazovania vo veci samej. Súd nevzhliadol,

ani nezistil dôvod, pre ktorý by mal predmetné zmluvy považovať za neplatné, pretože by boli uzavreté
v tiesni alebo za nápadne nevýhodných podmienok v zmysle § 49 Občianskeho zákonníka. Okrem toho,
súd dáva do pozornosti žalovaných podstatnú skutočnosť a síce, že od (absolútne) neplatnej zmluvy nie
je možné ani platne odstúpiť. Inak povedané, žalovaní si boli vedomí svojich povinností z predmetných
právnych úkonov (dvoch zmlúv), pretože následne odstúpili od zmluvy o dielo, ktorá skutočnosť bola

nielen nesporná, ale súd navyše nezistil žiaden dôvod neplatnosti odstúpenia od zmluvy o dielo, ktorá
možnosť vyplývala aj zo samotnej zmluvy (aj keby nevyplývala, takáto možnosť vyplýva z ustanovenia §
642 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na uvedené, súd považoval argumentáciu žalovaných
za účelovú. Súd nezistil dôvod, žeby žalovaní odstúpili od zmluvy podľa § 642 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, tak ako to uviedli v samotnom odstúpení od zmluvy, pretože žalobca nebol v omeškaní.

Odstúpenie od zmluvy žalovaní ako svoje právo mohli využiť a aj využili, avšak sami zavinili, že prišlo
k odstúpeniu od zmluvy, pretože nevedeli čerpať finančné prostriedky. Dôvod odstúpenia nezavinil podľa
názoru súdu žalobca.

27. Za situácie, že zhotoviteľ napĺňa definíciu dodávateľa podľa ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho

zákonníka, teda je osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a objednávateľom je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, je potrebné predmetnú zmluvu
o dielo (ako aj tzv. prípadné zmluvy predchádzajúce tejto zmluve) vyhodnotiť a posudzovať ako zmluvu
spotrebiteľskú. Predmetná zmluva o dielo však je podľa názoru súdu, vzhľadom na vyššie uvádzané

skutočnosti spotrebiteľskou zmluvou, pretože žalobca pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a objednávateľom boli žalovaní, ktorí nekonali v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti, t. j. bol spotrebiteľmi.

28. Zmluvou o dielo vzniká vzájomný (synalagmatický) záväzkový právny vzťah, ktorého účelom je
poskytnúť objednávateľovi podľa určeného zadania dielo za odplatu. Zmluvou o dielo sa zaväzuje
zhotoviteľ vykonať na svoje nebezpečenstvo dielo a objednávateľ sa zaväzuje dielo prevziať a zaplatiť
jeho cenu. Zmluva o dielo je dvojstrannou zmluvou, v ktorej vystupuje zhotoviteľ diela a objednávateľ
diela. Na oboch zmluvných stranách môže vystupovať aj viacej subjektov. Zmluva o dielo má charakter

konsenzuálnej zmluvy; zmluva o dielo vznikne v momente jej uzavretia. Zároveň ide o odplatnú zmluvu.
Zmluva o dielo je odplatnou zmluvou. Ku vzniku zmluvy o dielo sa preto vyžaduje dojednanie povinnosti
objednávateľa zaplatiť cenu diela. V predmetnej veci nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovanými
prišlo k uzavretiu písomnej zmluvy o dielo, od ktorej žalovaní odstúpili, pričom možnosť odstúpenia bola
dohodnutá v článku IX zmluvy o dielo.

29. Žalovaní na základe písomnosti zo dňa 18.01.2023, ktorá bola doručená žalobcovi dňa 19.01.2023
(podľa odtlačku prezenčnej pečiatky) odstúpili od zmluvy o dielo, ktorá bola uzatvorená dňa
17.10.2022. Odstúpenie od zmluvy je jednostranným právnym úkonom objednávateľa (objednávateľov)
adresovaným zhotoviteľovi. Na jeho platnosť sa vyžadujú všeobecné náležitosti platného právneho

úkonu (pozri najmä § 37 Občianskeho zákonníka). Zákon dokonca nevyžaduje ani písomnú formu.
Avšak v prípade, ak zmluva o dielo bola uzavretá písomne, potreba písomného odstúpenia vyplýva
z ustanovenia. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaní písomne odstúpili od zmluvy o dielo,ktorá bola medzi stranami uzavretá dňa 17.10.2022. Takéto odstúpenie od zmluvy súd považoval za
platné.

30. Odstúpenie objednávateľa od zmluvy podľa § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka je osobitným
prípadom odstúpenia od zmluvy (pozri k tomu § 48 OZ). Preto z neho vyplýva i osobitný režim
vysporiadania strán zmluvy o dielo. Osobitosť tohto odstúpenia ďalej spočíva v tom, že nejde o následok
porušenia zmluvy a zákon ho neobmedzuje žiadnymi podmienkami ani dôvodmi. Z ustanovenia § 642
ods. 1 OZ vyplýva pre objednávateľa právo kedykoľvek (až do zhotovenia diela) aj bez udania dôvodu

odstúpiťodzmluvyodieloanásledkomtakéhotoodstúpeniajelenpovinnosťzaplatiťzhotoviteľovisumu,
ktorá pripadá už na vykonané práce, ak zhotoviteľ nemôže použiť inak ich výsledok, a nahradiť mu
účelne vynaložené náklady.

31. Pri určení výšky náhrady na už vykonané práce sa vychádza z ceny diela a prihliada sa na mieru
rozpracovania, hodnotu spracovaného materiálu a iné okolnosti. Podkladom pre určenie už vykonaných

prác je najmä vzájomne uznaný rozsah prác uvedený v preberacom protokole s určitými percentami
rozostavanosti alebo stav zachytený v stavebnom denníku. Výška sumy pripadajúcej na už vykonané
práce môže v krajnom prípade prevýšiť aj pôvodne dojednanú cenu za dielo, resp. jeho dokončenú
časť, najmä pokiaľ už pri uzavretí zmluvy o dielo zhotoviteľ pristúpil na nižšiu ako obvyklú cenu diela
alebo pokiaľ od uzavretia zmluvy o dielo do odstúpenia od zmluvy o dielo uplynula dlhšia doba, keď

pri stavebných prácach každoročne dochádza k pomerne vysokému nárastu cien stavebných prác a
materiálov. Podmienka, že výsledok práce nemôže byť použitý inak, predpokladá, že zhotoviteľ nemôže
rozpracované dielo použiť na zhotovenie diela pre iného objednávateľa, že ho nemožno predať a pod.

32. V predmetnej veci žalobca predložil znalecký posudok č. XX/XXXX, ktorý bol vypracovaný znalcom

G. A. D. a to za účelom preukázania výšky náhrady za už vykonané práce a činnosti (projekčné
a inžinierske). Žalovaní voči tomuto posudku len veľmi všeobecne namietali, že naň súd nemá prihliadať,
pretože je irelevantný, vzhľadom na to, že predmetný znalec vypracoval znalecký posudok v prospech
žalobcu. Súkromný znalecký posudok má rovnakú dôkaznú silu ako znalecký posudok vypracovaný
v súdnom konaní, avšak na oba druhy znaleckých posudkov sú kladené rovnaké kvalitatívne požiadavky

z hľadiska obsahu, ako aj formálnych náležitostí, ktoré musia spĺňať. Spochybňovanie osoby znalca
len pre to, že vyhotovil znalecký posudok pre žalobcu, nie je dôvodom na odmietnutie takého
dôkazu. Žalovaní žiadnym relevantným spôsobom nerozporovali závery znaleckého posudku, všetky ich
skutkové tvrdenia súd považoval za ich subjektívne prejavy nespokojnosti, bez toho, aby sami v konaní
predložili vlastný dôkaz, ktorým by hodnoverne vyvrátili závery predloženého znaleckého posudku.

Nesúhlas žalovaných nie je dostatočným dôkazom na to, aby súd dospel k záveru o nepresvedčivosti
a nepoužiteľnosti súkromného znaleckého posudku. Nesúhlas strany so závermi znaleckého posudku
totiž neznamená, že tento je nesprávny alebo nepresvedčivý. Súd môže v rámci svojej kompetencie
hodnotiť len to, či znalecký posudok je ako dôkaz v civilnom sporovom konaní použiteľný, či zadanie
znaleckého posudku a odpovede na zadania obsahujú riešenie v konaní sporných otázok medzi

stranami, predovšetkým však či je takýto dôkaz presvedčivý a či môže byť podkladom pre uplatnený
nárok. Správnosť odborných záverov však súd ako orgán ochrany a aplikácie práva nemôže hodnotiť,
pretože ide o riešenie rýdzo odborných otázok, ktoré nespadajú do rozsahu jeho právomoci.

33. Podľa názoru súdu, predmetný znalecký posudok spĺňa všetky formálne podmienky uvedené v §

17 zákona o znalcoch. Znalecký posudok všeobecne (t. j. aj súkromný znalecký posudok) musí spĺňať
náležitosti § 17 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (tiež „ZoZ“), musí teda obsahovať aj znaleckú doložku (ods. 6 cit. ust.), ktorá je
neoddeliteľnou súčasťou znaleckého posudku a obsahuje identifikačné údaje znalca, označenie odboru
a odvetvia, v ktorom je znalec oprávnený podávať znalecké posudky a poradové číslo úkonu znaleckej

činnosti, pod ktorým je znalecký posudok zapísaný v denníku. Naproti tomu ustanovenie § 209 ods.
2 CSP ustanovuje osobitnú náležitosť súkromného znaleckého posudku, ktorou je doložka o tom, že
znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Možno teda povedať, že
náležitosti znaleckého posudku sú upravené jednak v ustanovení § 17 ZoZ, ako aj v § 209 ods. 2 CSP,
pokiaľ ide o súkromný znalecký posudok (rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 25Co/18/2018 zo

dňa 26.02.2019). Predložený súkromný znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný znalcom G. A. D.
však tieto formálne náležitosti preukázateľne obsahuje, pričom znalecká doložka je obsiahnutá na strane
27 predmetného posudku, s vyhlásením znalca o tom, že si je vedomý následkov vedome nepravdivého
znaleckého posudku.34. Žalovaní žiadnym spôsobom nevyvrátili, nielen rozsah vykonaných prípravných prác (prípravných
činností, vrátane vyhotovenia projektovej dokumentácie), ale ani výšku náhrady za vykonané činnosti

a práce, ktorú stanovil súkromný znalecký posudok znalca G. A. D.. V tejto súvislosti súd poukazuje
na výpoveď žalovaného v 2.) rade, ktorý vypovedal na pojednávaní ohľadom vykonania jednotlivých
položiek uvedených v zmluve o budúcej zmluve o dielo č. XXX/XXXX (A), zmluvu o dielo na projektovú
dokumentáciu č. XXX/XXXX (B), príkaznú zmluvu č. XXX/XXXX (C) – predovšetkým však k zmluve B
a C (č. l. 8, z časti 9). Podľa jeho vyjadrenia žalobca vykonal, čo sa týka bodu B1 tie činnosti, ktoré sú

uvedené pod písmenom A, B, D( k D –asi ich vykonal). Čo sa týka štúdie domu (pod písmenom C) táto
nebola vykonaná podľa ich požiadaviek, t. j. takú akú chceli. Výkaz výmer (definovaný pod písmenom
E) nedostali a súpis dohodnutých prác rovnako nie (písmeno F). Čo sa týka písmena C tej istej zmluvy
- v časti príkaznej zmluvy (bod C1) poznamenal, že žiadosti podal žalobca, avšak nezastupoval ich
v stavebných konaniach. K činnostiam pod písmenom B) sa nevedel vyjadriť. K činnosti manažéra
projektu a manažérky financií (C,D) uviedol, že prebiehala komunikácia jednak s pánom I. a pani B.. V

klientskom prostredí komunikovala pravdepodobne manželka (pod písmenom E). Vo vzťahu k písmenu
F), teda zabezpečenie podporných služieb pri kúpe pozemku, došlo k predloženiu rezervačnej zmluvy,
pri obhliadke pozemku za prítomnosti pána I..

35. Z uvedeného je teda celkom zrejmé, že žalovaný v 2.) rade potvrdil vykonanie minimálne činností

uvedených v bode B1 zmluvy pod písmeno A, B, D, vykonanie činnosti pod bodom C nespochybnil,
spochybnil len kvalitu vykonania tejto činnosti, pričom nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by podporoval
jeho tvrdenia. To, že žalovaní obdržali súpis dohodnutých prác a dodávok (písmeno F) bodu B1)
preukazujú podpisy na zmluve o dielo, kde žalovaní podpísali každú stranu prílohy zmluvy, ktorú tvoril
súpis dohodnutých prác a dodávok – ktorých súčasťou bol aj položkovitý výkaz prác a dodávok (výkaz -

výmer,č.l.18až24).Tietoichskutkovétvrdeniabolizostranyžalobcuspoľahlivovyvrátenépredložením
uvedenej zmluvy, v dôsledku čoho boli žalovaní v absolútnej dôkaznej núdzi.

36. Žalovaní nepopreli riadne ani rozsah vykonaných činností v príkaznej zmluve pod písmeno C, bod
C1, pretože žalovaný v 2.) rade výslovne potvrdil komunikáciu so svedkom I., ktorý vykonával činnosť

manažéra projektu pre žalobcu, rovnako nepoprel rozsah činnosti svedkyne K. B., ktorá vykonávala
činnosť manažérky financií. Títo svedkovia vykonávanie činnosti pre žalobcu na pojednávaní potvrdili.
Uvedené činnosti pod bodom C a D tak podľa názoru súdu vykonané boli. Predmetom námietok
ani nebola komunikácia cez klientske prostredie žalobcu, ktoré žalovaní využívali na komunikáciu
s pracovníkmi žalobcu (písmeno E). Žalovaný v 2.) rade takisto súhlasil s vykonaním činnosti pod

písmeno F), teda zabezpečenie podporných služieb zo strany žalobcu. Žalovaný v 2.) rade jedine
poprel vykonanie činnosti pod bodom A), pretože žiadosť podal žalobca (žiadosť o vydanie stavebného
povolenia), ale nezastupoval ich v stavebnom konaní. Z časti tak žalobca musel vykonať aj túto činnosť,
pretože obsahovala podanie žiadosti o vydanie stavebného povolenia, ktoré vydané bolo.

37. Súd v prvom rade poznamenáva, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť
strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jej tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť
rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na
tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky.
Žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo

porušené právo. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s
nesplnením si dôkaznej povinnosti v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu,
ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na
preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia. Dôkazné bremeno
ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že

v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli
preukázané tvrdenia strany, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo
veci samej v jeho neprospech. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a
povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje
sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj

nositeľa dôkazného bremena.

38. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje tú stranu, ktorá z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá tiež existenciu takýchtoskutočností tvrdí. V niektorých prípadoch však strana zaťažená dôkazným bremenom objektívne nemá
a nemôže mať k dispozícii informácie o skutočnostiach, významných pre rozhodnutie v spore, pričom
protistrana má tieto informácie k dispozícii. V prípade, že strana zaťažená dôkazným bremenom

prednesie aspoň „oporné body“ skutkového stavu a zvýši tak pravdepodobnosť svojich skutkových
tvrdení, nastupuje „vysvetľovacia povinnosť“ protistrany. Nesplnenie tejto povinnosti bude mať za
následok hodnotenie dôkazu v neprospech strany, ktorá vysvetľovaciu povinnosť nesplnila. Zároveň
tiež platí, že uvedenú vysvetľovaciu povinnosť nemožno zamieňať s obrátením dôkazného bremena
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 2/2016 zo dňa 11.04.2017).

39. Žalovaní v konaní neuniesli dôkazné bremeno, pretože neúčinne spochybnili skutkové tvrdenia
žalobcu o rozsahu a výške náhrady za vykonané činnosti, keď nepredložili žiadne dôkazy, ktoré by
čo i len spochybnili (nieto ešte vyvrátili) vykonanie činností a prác žalobcom. Vykonanie týchto prác
a činností okrem toho potvrdili svedkovia, predovšetkým I., B. a E.. Dokonca sami žalovaní potvrdili
vykonanie jednotlivých prác a činností, spochybňovali len kvalitu projektovej dokumentácie. Samotná

skutočnosť, že projektová dokumentácia nebola vypracovaná podľa predstáv žalovaných však nemá
dopad na právny záver súdu, podľa ktorého žalobca preukázal vyhotovenie projektovej dokumentácie,
za ktorú mu patrí odmena. Ak žalovaným bola v súvislosti s konaním žalobcu spôsobená škoda, alebo
majetková ujma, takýto nárok v konaní uplatnený zo strany žalovaných nebol. Súd nemôže zohľadniť
dodatočné náklady žalovaných na vyhotovenie projektovej dokumentácie, pretože takýto nárok si

v konaní jednak neuplatnili, pričom podľa názoru súdu im ani žiadna ujma nevznikla. Uvedené tvrdenie
obsiahnuté v záverečnej reči je z tohto pohľadu účelové, pričom žalobca vyvrátil tvrdenia žalovaných,
keď v podaní zo dňa 25.03.2025 poukázal na to, že žalovaní nevzniesli žiadnu pripomienku ohľadne
projektovej dokumentácie, čo potvrdzuje aj protokol o odsúhlasení projektovej dokumentácie zo dňa
11.07.2022, čo vyplýva aj z predloženého dôkazu žalobcu (č. l. 145). Tieto skutkové tvrdenia žalovaní

vôbec nespochybnili, preto ich súd považoval za nesporné. Žalobca tak vyvrátil všetky skutkové tvrdenia
žalovaných, pretože nie je pravdivé, žeby žalobca nevykonal činnosti a práce (bod B a C zmluvy zo dňa
17.02.2022), rovnako nie je pravdivé, že by žalovaní chceli zmeny v projektovej dokumentácií. Obrana
žalovaných bola v celom rozsahu vyvrátená, žalobca uniesol dôkazné bremeno, ale i bremeno tvrdenia
ku všetkým skutočnostiam, ktoré boli predmetom sporu.

40. Ani skutočnosť, že žalovaní boli spotrebiteľmi ich nezbavuje povinnosti tvrdiť a uvádzať
substancované skutkové tvrdenia, hodnoverne podporené predloženými dôkazmi. Pozornosti súdu
neunikli ani rozporné skutkové tvrdenia, pretože žalovaní v odpore tvrdili, že žalobca by mal mať
nárok len za vyhotovenie projektovej dokumentácie, následne však v konaní tvrdli, že žalobca žiadne

práce nevykonal, pretože na hlavičke projektovej dokumentácie (aj iných správ) je E. E.. Žalovaní
nepochopili, že niektoré práce žalobca vykonáva prostredníctvom externých spolupracovníkov, čo
potvrdil aj menovaný svedok na pojednávaní, pretože žalobca je jeho zmluvný partner. Tieto práce tak
vykonal žalobca, ktorý spolupracuje s menovaným svedkom. Interné vzťahy medzi týmito subjektmi však
nemajú žiadnu relevanciu pre toto konanie. Súd považoval žalobu v časti istiny za dôvodne podanú.

41. Súd pre úplnosť skúmal, či žalovaní vo svojom odpore nepodali proti žalobcovi vzájomnú žalobu.
Celá procesná obrana žalovaných bola postavená predovšetkým na spochybňovaní činností, ktoré
vykonal žalobca, nemožnosťou zmeny projektovej pôvodnej projektovej dokumentácie, ktorú si dali
nakoniec vypracovať podľa vlastných predstáv vlastnou cestou, v dôsledku čoho im vznikla majetková

ujma. V odpore žalovaní upriamili pozornosť, že to práve oni sú poškodení a žalobca by im mal vrátiť
finančné plnenie („spoločnosť Ekonomické stavby, by nám mala vrátiť rozdiel medzi poplatkom, ktorý
zaplatili firme H. I. s.r.o. a našou zálohou vo výške 6000 eur“). Podľa názoru súdu v podaní žalovaných
(v odpore) nejde o podanie, ktoré by súd musel posudzovať vo svetle procesného uplatnenia vzájomnej
žaloby. V tomto prípade nebola uplatnená pohľadávka na započítanie, išlo o uplatnenie procesnej

obrany, ktorá mala smerovať k spochybneniu nároku žalobcu, pričom takéto podanie žalovanej súd
neposúdil ako podanie vzájomnej žaloby. Keďže súd nevyhodnotil predmetné podanie ako podanie
vzájomnej žaloby (preto ani neodstraňoval vady podania), o takomto nároku ani formálne nerozhodoval.
Žalovaní okrem toho, že popierali žalobcov nárok, v priebehu konania nepodali procesne predpísaným
spôsobom vzájomnú žalobu podľa § 147 ods. 2 CSP, keďže táto by musela spĺňať náležitosti žaloby (§

132 a nasl. v nadväznosti na § 147 ods. 3 CSP). Súd ich podanie vyhodnocoval v celom kontexte ako
formu procesnej obrany. Navyše, podľa názoru súdu, zo strany žalovaných ide o podmienený spôsob
(„by nám mal vrátiť“), preto sa nemôže v žiadnom prípade jednať o podanie, ktoré by zakladalo záver,
že by súd takéto podanie vyhodnocoval podľa obsahu ako vzájomnú žalobu.42. Žalobca si v konaní uplatnil aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods.
3 Občianskeho zákonníka vo výške 600 eur. Predmetná suma je odmenou, ktorú musel žalobca

uhradiť znalcovi G. A. D., za vyhotovenie znaleckého posudku č. 93/2024, ktorý žalobca predložil
na preukázanie svojho nároku spolu so žalobou. Tento nárok súd považoval za dôvodný, pretože
žalobca dôkazne preukázal fakturovanie sumy 600 eur zo strany menovaného znalca za vyhotovenie
znaleckého posudku, zároveň predložil aj doklad preukazujúci poukázanie peňažného plnenia vo výške
600 eur znalcovi. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú spravidla trovy vzniknuté v súvislosti

s uplatnením pohľadávky, a to aj v predsúdnom štádiu (napr. zaobstaranie znaleckého posudku,
cestovné a iné obdobné náklady súvisiace s uplatnením pohľadávky). Tieto náklady sa musia týkať
zročnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom
spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania. Podľa názoru súdu žalobca účelne vynaložil
náklady na znalecký posudok, pretože v danom prípade sa jednalo o nosný dôkaz, na základe ktorého
bolo možné určiť hodnotu vykonaných prác a činností žalobcu do odstúpenia od zmluvy. Súd mu priznal

aj tento nárok, pretože ho považoval za dôvodne uplatnený, ako aj dôkazne preukázaný.

43. Súd zamietol návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom znalca G. A. D., dopytom
na L. C. D. za účelom predloženia spisu č : XXX/XXXX.-XXX/XXXX/X a projektovej dokumentácie
ako nehospodárne a neúčelné. Žalobca v konaní preukázal všetky skutočnosti, vyvrátil skutkové

tvrdenia žalovaných v dôsledku čoho bolo nadbytočné vykonávať tieto dôkazy. Okrem toho, žalovaní
žiadnym hodnoverným spôsobom nespochybnili závery znaleckého posudku, dokonca sami priznali
vykonanie takmer všetkých prác a činností žalobcom (tieto ani hodnoverne žiadnym spôsobom
nerozporovali), preto by bol výsluch znalca nadbytočný, zbytočne predlžujúci konanie. Ani predloženie
vyššie označeného spisu a projektovej dokumentácie by žiadnym spôsobom neprispelo k zmene

skutkového stavu, keďže žalobca preukázateľne projektovú dokumentáciu vypracoval, avšak žalovaní
neboli spokojní s jej obsahom. Nespokojnosť s obsahom projektovej dokumentácia nemá za následok
záver, žeby žalobca nemal nárok na zaplatenie odmeny za túto činnosť, pretože opačný záver by viedol
k neprijateľným dôsledkom, v zmysle ktorých by sa veriteľ (zhotoviteľ diela) nemohol domôcť žiadneho
plnenia len pre subjektívnu nespokojnosť dlžníkov (v tomto prípade objednávateľov diela).

44. V konaní bol podľa názoru súdu dôkazne preukázaný nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy
4680 eur. Žalobca si v konaní uplatnil aj príslušenstvo, a to úrok z omeškania zo žalovanej sumy
dňom nasledujúcim po podaní žaloby (28.05.2024). Súd priznal žalobcovi úroky z omeškania odo dňa
28.05.2024, pretože podľa § 563 Občianskeho zákonníka, sa za výzvu na plnenie považuje aj žaloba

podaná na súde, s akcentom na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 28Cdo/1853/2002
zo dňa 27.02.2002, ktorý považoval podanie žaloby za kvalifikovanú upomienku. Pretože žalobca podal
žalobu na súde dňa 27.05.2024, súd považoval deň nasledujúci po dni podaní žaloby za prvý deň
omeškania žalovaných s plnením ich peňažného záväzku voči žalobcovi. Keďže sa žalovaní dostali do
omeškania so zaplatením svojho peňažného dlhu, súd v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka,

v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške
9,50 % ročne zo sumy 4.680 eur a to dňom 28.05.2024, kedy už boli žalovaní preukázateľne v omeškaní
s plnením ich peňažného záväzku voči žalobcovi. Žalovaným súd uložil povinnosť zaplatiť žalovanú
sumu, spolu s príslušenstvom spoločne a nerozdielne (keďže išlo o spoločný záväzok žalovaných ako
manželov voči žalobcovi) do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, pretože nebol dôvod na určenie

dlhšej lehoty na plnenie.

45. Keďže sa týmto rozhodnutím konanie končí, bol súd povinný rozhodnúť aj o nároku na náhradu
trov konania. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu podľa § 255
ods. 1 CSP a plne úspešnému žalobcovi priznal proti žalovaným v 1.) a 2.) rade nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100%, ktorú sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne, čo súd reflektoval aj
do výroku rozsudku, pretože na strane povinných (žalovaných) existovala pluralita subjektov. Zároveň
súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, ktoré by odôvodňovali
iné rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, pretože tieto súd v konaní nezistil, súčasne ich
netvrdili ani strany konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia

(rozsudku), ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

16Csp/77/2024

Proti tomu rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.