Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. máj 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124208429
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Konštiaková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4124208429.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Konštiakovej a členov
senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v spore žalobkyne: A. A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, C., zastúpená: Karkó s.r.o., so sídlom Obchodná 8985/5A, Žilina,
IČO: 50 158 121, proti žalovanej: D. E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. D. XXXX/XX, C., zastúpená:
JUDr. Michal Krutek, s.r.o., so sídlom Hlavná 11, Trnava, IČO: 47 254 581, o určenie neplatnosti závetu,

oodvolanížalobkyneprotivýroku,týkajúcemusanárokunanáhradutrovkonania,uzneseniaOkresného
súdu Nitra č. k. 19C/81/2024-154 zo dňa 27.11.2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, týkajúcom sa nároku na náhradu
trov konania, p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %,
o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a žalovanej priznal proti žalobkyni
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie v zastavujúcej časti právne odôvodnil poukazom na § 144,

§ 145 ods. 1, § 146 ods. 1 CSP a v časti náhrady trov konania poukazom na § 256 ods. 1, § 257 CSP.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobou, doručenou súdu dňa 08.08.2024 sa žalobkyňa
domáhala, aby súd určil, že závet poručiteľa G. H., I. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa
XX.XX.XXXX, posledný trvalý pobyt A. XXXX/XX, C., napísaný dňa 14.10.2016 v C., je neplatný.
Súčasne sa domáhala priznania nároku na náhradu trov konania. Následne podaním zo dňa 18.11.2024

žalobkyňa vzala žalobu v celom rozsahu späť a žiadala, aby súd konanie zastavil. Zároveň navrhla,
aby súd nepriznal nárok na náhradu trov konania ani jednej zo strán sporu, čo odôvodnila tým, že
znalecký posudok na posúdenie písma a podpisu poručiteľa na závete bol predložený do konania až
po jeho začatí, pričom žalobkyňa mala dôvodné podozrenie, že tento závet nemusí byť platný, pretože
o jeho spísaní nemala ako manželka poručiteľa žiadnu vedomosť. Z dôvodu zásady hospodárnosti preto
žalobkyňa pristúpila k späťvzatiu žaloby. Žalovaná so späťvzatím žaloby súhlasila, avšak nesúhlasila

s tým, aby jej súd nepriznal nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie následne ustálil, že
žalobkyňapredotvorenímpojednávaniavyužilasvojedispozičnéoprávnenieavzalažalobuspäťvcelom
rozsahu, preto súd späťvzatie žaloby akceptoval a konanie zastavil. Za účelom rozhodnutia o nároku
na náhradu trov konania zisťoval zavinenie niektorej zo strán sporu na zastavení konania a zistil, že
žalobkyňa vzala žalobu v celom rozsahu späť bez udania dôvodu. V späťvzatí žaloby žalobkyňa uviedla
len dôvody, pre ktoré žiadala nárok na náhradu trov konania nepriznať ani jednej zo strán sporu, pričom

tvrdila,žemaladôvodnépodozrenie,žezávetnemusíbyťplatný,pretožeakomanželkaporučiteľaojeho
spísaní nemala vedomosť a znalecký posudok bol predložený až po začatí konania. Žalobkyňa nevzalažalobu späť pre správanie žalovanej a ani s poukazom na iné okolnosti, ktoré by bolo možné pričítať na
ťarchu žalovanej. Takouto okolnosťou nie je ani po podaní žaloby vypracovaný znalecký posudok, ktorý
len potvrdil obranu žalovanej uplatňovanú od podania jej prvého vyjadrenia v tomto konaní. Z vyjadrenia

žalovanej k žalobe, ale aj z ďalších listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu (napr. odôvodnenie
uznesenia TO-10D/587/2017-1692 zo dňa 27.06.2024) vyplývalo, že žalobkyňa mala o spornom závete
vedomosť minimálne od januára 2018. Ak mala žalobkyňa o závete pochybnosti, mohla už podstatne
skôr iniciovať vypracovanie znaleckého posudku, počkať na jeho výsledok a žalobu podať až následne,
pokiaľ by znalecký posudok jej pochybnosti preukázal. Ak tak žalobkyňa neurobila a podala žalobu,

ktorú po vypracovaní znaleckého posudku sama vyhodnotila ako nedôvodnú, bola povinná znášať trovy,
ktoré v súvislosti s podaním žaloby v tomto konaní vznikli. Zároveň súd prvej inštancie dodal, že nezistil
nijaký dôvod, ktorý by odôvodnil nepriznanie náhrady trov konania žalovanej, ako protistrane žalobkyne,
ktorá zavinila zastavenie konania. Nevzhliadol ani dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP), na
tieto žalobkyňa ani nepoukazovala. Záverom súd prvej inštancie dodal, že pri rozhodovaní o nároku na
náhradu trov konania skúmal zavinenie iba z procesného hľadiska a neposudzoval právo žalobkyne,

teda žalobu podľa hmotného práva.

3. Proti tomuto uzneseniu, v časti nároku na náhradu trov konania, podala v zákonnej lehote odvolanie
žalobkyňa, dôvodiac § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Napádaný výrok považovala za nesprávny. Zdôraznila,
že iniciovala predmetné konanie z dôvodu dôvodných pochybností o platnosti závetu jej manžela,

nakoľko o jeho spísaní nemala vedomosť a vzhľadom na postup a správanie sa žalovanej v priebehu
dedičského konania nadobudla pochybnosti o jeho autenticite. Z uvedeného dôvodu v priebehu
dedičského konania spochybnila dedičské právo žalovanej, na základe čoho ju súdny komisár odkázal
na podanie žaloby o neplatnosť závetu, a to uznesením zo dňa 27.06.2024. Bola stanovená lehota 1
mesiac, a preto nemala priestor na zabezpečenie vlastného znaleckého posudku tak, ako to uviedol

súd vo svojom uznesení. V rámci žaloby navrhla vykonať znalecké dokazovanie za účelom zistenia, či
závet napísal a podpísal poručiteľ. Keďže však žalovaná predložila do konania znalecký posudok, ktorý
potvrdilpravosťzávetu,žalobkyňazdôvoduhospodárnostikonania,akoajzdôvodu,ženemázáujemna
zbytočných prieťahoch, zobrala podanú žalobu späť. Zároveň dodala, že znalecký posudok si žalovaná
objednala už 03.07.2024, teda pred začatím tohto konania, ktoré začalo dňa 07.08.2024. O objednaní

a vyhotovovaní znaleckého posudku žalobkyňa nemala pred podaním žaloby vedomosť. Naproti tomu
žalovaná mala vedomosť o tom, že súdny komisár odkázal žalobkyňu na súd so žalobou o neplatnosť
závetuatedavedela,žežalobkyňatakútožalobupodá.Nepovažovalazasprávne,aksúdprvejinštancie
vyhodnotil, že žalobkyňa postupovala nesprávne, ak podala žalobu, pričom následne mala procesne
zaviniť zastavenie konania, keď zobrala žalobu späť z dôvodu zabezpečenia znaleckého posudku

protistranou. Ak by žalovaná informovala žalobkyňu o objednaní znaleckého posudku, žalobkyňa by
nemala dôvod na podanie žaloby, pretože v rámci dedičského konania by sa predmetným znaleckým
posudkom bez ďalšieho vyriešila spornosť ohľadom (ne)platnosti závetu. Medzi objednaním znaleckého
posudku a podaním žaloby pritom uplynulo viac ako jeden mesiac. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné
na danú vec aplikovať § 257 CSP a rozhodnúť o trovách konania spôsobom, že nárok na ich náhradu

nemá ani jedna zo strán. Preto navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v časti výroku II. zmenil
a rozhodol, že ani jedna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

4. K odvolaniu žalobkyne zaslala písomné vyjadrenie žalovaná, stotožňujúc sa s napadnutím
rozhodnutím súdu prvej inštancie, ako aj s jeho odôvodnením súvisiacim s trovami konania. Tvrdenia

žalobkyne považovala za zavádzajúce. Bolo zrejmé, že dedičské konanie po poručiteľovi trvá už od
roku 2017. O tom, že poručiteľ zanechal závet a čo je jeho obsahom sa žalobkyňa dozvedela najneskôr
od súdneho komisára dňa 23.01.2018. Na pojednávaní dňa 29.01.2018 si dokonca vyžiadala lehotu
na premyslenie, či bude závet namietať alebo nebude a táto jej bola aj poskytnutá. Na posledný deň
uvedenej štrnásťdňovej lehoty zaslala žalobkyňa súdnemu komisárovi list, že závet nebude namietať.

Žalobkyňa doposiaľ neuviedla, že by sa od 02.2018 do 08.2024 udialo čokoľvek, čo by malo za
následok zmenu postoja žalobkyne k závetu. Súhlasila s postojom súdu, že ak mala žalobkyňa o závete
pochybnosti, mohla už podstatne skôr iniciovať vypracovanie znaleckého posudku, počkať na jeho
výsledok a žalobu podať až následne, pokiaľ by znalecký posudok jej pochybnosti preukázal. Zároveň
mala za to, že žalovaná nemala žiadnu povinnosť informovať žalobkyňu o vyhotovenom znaleckom

posudku, nakoľko v tom čase žalovaná nemala vedomosť o tom, či žalobkyňa žalobu podá alebo nie,
žalovaná si dala vyhotoviť znalecký posudok len pre svoje súkromné účely. To, že sa žalobkyňa rozhodla
podať žalobu, bolo jej rozhodnutím a nie je možné sankcionovať žalovanú za to, že do konania predložila
znalecký posudok a bránila svoje práva. Bola toho názoru, že nie je možné postupovať podľa § 257 CSPa to z dôvodu, že konanie iniciovala žalobkyňa, keď podala žalobu, z ktorej nebolo zrejmé, na základe
čoho mala obavu o autenticitu závetu poručiteľa. Mala tiež za to, že ak raz neexistujú dôkazy, ktoré
by podporovali tvrdenia uvedené v žalobe, a ktoré by preukazovali tvrdenia uvedené žalobcom, nie je

možné podať žalobu. V kontexte uvedeného nesúhlasila s tým, aby jej súd ako úspešnej strane sporu
nepriznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Záverom tiež dodala, že uznesenie, ktorým
mala byť žalobkyňa odkázaná na podanie žaloby bolo na základe odvolania žalovanej v celosti zrušené,
a preto žalobkyňa mala počkať na jeho právoplatnosť. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
potvrdil a žiadala o priznanie nároku na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

5. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovanej zaslala písomné vyjadrenie, v rámci ktorého zotrvala na podanom
odvolaní a jeho dôvodoch. Opätovne zdôraznila, že pristúpila k podaniu žaloby v intenciách uznesenia
súdneho komisára, ktorý žalobkyňu na jej podanie odkázal. Ak by však žalovaná informovala žalobkyňu
o objednaní znaleckého posudku, žalobkyňa by nemala dôvod na podanie žaloby, pretože v rámci
dedičského konania by sa predmetným znaleckým posudkom bez ďalšieho vyriešila spornosť ohľadom

(ne)platnosti závetu. Medzi objednaním znaleckého posudku a podaním žaloby pritom uplynulo viac ako
jeden mesiac. Žalobkyňa nemala v úmysle zbytočne predlžovať dedičské konanie, avšak namietala, že
žalovaná konala výslovne špekulatívne a mohla zabrániť začatiu predmetného konania.

6. Aj žalovaná k vyjadreniu žalobkyne zaslala ďalšie písomné vyjadrenie a uviedla, že žalobkyňa

nesprávne kladie zodpovednosť za podanie žaloby na súdneho komisára. Žalobkyňa osobitným
uznesením nebola odkázaná na podanie žaloby preto, že by mal súdny komisár akékoľvek pochybnosti
o platnosti závetu, ale len na základe toho, že právny zástupca žalobkyne poprel dedičské právo
žalovanej a spochybnil aj platnosť závetu. Uvedené podľa žalovanej by bolo možné charakterizovať
ako zneužitie práva, nakoľko žalobkyňa spolu so žalobou nepredložila jedinú listinu, ktorou by napr.

preukazovala, že poručiteľ mal odlišné písmo alebo podpis. Žalobkyňa si teda to, že bola odkázaná
na podanie žaloby zavinila výlučne sama. Zároveň nebolo zrejmé, prečo by mala žalovaná vopred
informovať žalobkyňu o zadaní vypracovania znaleckého posudku. Žalobkyňa ak by konala starostlivo,
tak pred vznesením námietky sa mohla obrátiť na žalovanú a dohodnúť sa na vypracovaní znaleckého
posudku alebo dať sama vypracovať znalecký posudok. Namiesto toho žalobkyňa vzniesla ničím

neodôvodnenú námietku o neplatnosti závetu a keď to nevyšlo, tak sa snaží zodpovednosť za podanie
žaloby preniesť na súdneho komisára a tiež žalovanú. Naviac, poukázala aj na iné konania, kde
žalobkyňa podala po právnej stránke formálne prípustné žaloby, ale bez toho, aby jej tvrdenia boli
preukázané. Mala za to, že špekulatívne koná práve žalobkyňa, keď podávaním rôznych žalôb sa snaží
oddialiť skončenie dedičského konania.

7. Ďalšie písomné vyjadrenie podané nebolo.

8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej
neprospech bolo rozhodnuté v napadnutej časti, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§

359 CSP, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti (§ 363 CSP), viazaný rozsahom odvolania a
odvolacími dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd
prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej
časti, týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania, je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods.

1 CSP potvrdiť.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na odvolaciu argumentáciu žalobkyne
a odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne
správne, keď žalovanej priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, dôvodiac

tým, že žalobkyňa vzala žalobu v celom rozsahu späť bez udania dôvodu. V späťvzatí žaloby uviedla
len dôvody, pre ktoré žiadala nárok na náhradu trov konania nepriznať ani jednej zo strán sporu, pričom
tvrdila, že mala dôvodné podozrenie, že závet nemusí byť platný, pretože ako manželka poručiteľa
o jeho spísaní nemala vedomosť a znalecký posudok bol predložený až po začatí konania. K uvedenému
súd prvej inštancie zastal názor, že ak mala žalobkyňa o závete pochybnosti, mohla už podstatne skôr

iniciovať vypracovanie znaleckého posudku, počkať na jeho výsledok a žalobu podať až následne,
pokiaľ by znalecký posudok jej pochybnosti preukázal. Ak tak žalobkyňa neurobila a podala žalobu,
ktorú po vypracovaní znaleckého posudku sama vyhodnotila ako nedôvodnú, je povinná znášať trovy,ktoré v súvislosti s podaním žaloby vznikli. Zároveň súd prvej inštancie nevzhliadol ani dôvody hodné
osobitného zreteľa.

10. Odvolací súd mal v prvom rade za preukázané, že žalobkyňa žalobou zo dňa 07.08.2024,
doručenou súdu prvej inštancie dňa 08.08.2024, sa domáhala určenia neplatnosti závetu z dôvodu,
že sa domnievala, že predmetná listina označená ako závet poručiteľa nebola napísaná vlastnou
rukou poručiteľa a ani ním nebola podpísaná. Okrem toho uviedla, že platnosť závetu spochybnila
aj v dedičskom konaní (poznámka odvolacieho súdu, na pojednávaní konanom dňa 26.06.2024),

v dôsledku čoho ju súdny komisár odkázal na podanie žaloby o neplatnosť závetu na súd. K žalobe
sa písomne vyjadrila žalovaná, podaním zo dňa 06.09.2024, ktorá okrem iného uviedla, že je už
vyhotovený ZP k závetu poručiteľa a taktiež namietala, že žalobkyňa o zanechaní holografného závetu
bola informovaná už dňa 23.01.2018, čo vyplývalo zo Zápisnice o predbežnom vyšetrení a tiež zo
zápisnice zo dňa 29.01.2018 vyplývalo, že žalobkyňa bola oboznámená so stavom a obsahom závetu
a požiadala o poskytnutie dodatočnej lehoty na vyjadrenie, či so závetom súhlasí, alebo či bude namietať

jeho absolútnu neplatnosť. Na posledný deň štrnásťdňovej lehoty zaslala vyjadrenie, v rámci ktorého
oznámila, že nebude namietať absolútnu neplatnosť závetu poručiteľa. Žiadala žalobu zamietnuť.
K vyjadreniu žalovanej zaslala repliku žalobkyňa, ktorá zotrvala na tom, aby znalca ustanovil súd.
Dňa 08.10.2024 žalovaná doručila do súdneho spisu znalecký posudok, ktorý bol zaslaný žalobkyni
na vedomie a bol vytýčený termín pojednávania. Žalovaná zaslala aj dupliku, v rámci ktorej zotrvala

na námietke predčasnosti podanej žaloby. Podaním zo dňa 18.11.2024 žalobkyňa zobrala žalobu späť
a navrhla, aby súd nepriznal nárok na náhradu trov konania ani jednej zo strán sporu, čo odôvodnila
tým, že znalecký posudok bol predložený do konania až po jeho začatí, pričom žalobkyňa mala dôvodné
podozrenie, že tento závet nemusí byť platný, pretože o jeho spísaní nemala ako manželka poručiteľa
žiadnu vedomosť. Žalovaná so späťvzatím žaloby súhlasila, avšak žiadala priznať nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100%. Dôvodila tým, že žalobkyni nič nebránilo vypracovať ZP. Namiesto toho išla do
súdneho sporu na základe ničím nepodloženej domnienky o akejsi neplatnosti závetu, pričom o závete
vedela už od 01.-02.2018 a výslovne, ako aj písomne uviedla, že neplatnosť namietať nebude.

11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

12. Náhrada trov konania je vo všeobecnosti ovládaná zásadou úspechu vo veci, ktorá je však doplnená
zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie je
upravená v § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli.

Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatňuje pre každé konanie bez ohľadu na to,
z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami
sporu a medzi stranami sporu navzájom. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu aj na strane
žalovaného. Na strane žalobcu existuje procesné zavinenie napríklad, ak podal žalobu vo veci, ktorá
nepatrí do právomoci súdu alebo ak podal žalobu, hoci existovala prekážka rei iudicatae alebo prekážka

litispendencie, alebo ak bez dôvodu vzal žalobu späť, avšak aj vtedy, ak vzal žalobu späť pre dôvodné
vznesenie námietky premlčania žalovaným a pod. Na strane žalovaného naproti tomu platí, že ak sa
žaloba vzala späť pre správanie žalovaného, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť
trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. Ide najmä o prípady, keď žalovaný po
podanížalobyplnilžalobcovi,vdôsledkučohožalobcavzalžalobuspäť.Dôvodnosťžalobysaposudzuje

procesneabezohľadunato,akýbybolvýsledokkonania,kebykspäťvzatiužalobynedošlo.Rozhodnou
je skutočnosť, že žalovaný splnil to, čoho sa žalobca domáhal, a že len z tohto dôvodu vzal žalobca
žalobu späť.

13. V prejednávanej veci súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania

s poukazom na okolnosti prípadu, t.j. zastavenie konania z dôvodu späťvzatia žaloby žalobkyňou,
aplikoval zásadu procesnej zodpovednosti za zavinenie tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov
konania proti žalobkyni v rozsahu 100%. Prihliadol pritom na to, že žalobkyňa vzala žalobu späť bez
udania dôvodu. Ďalej uviedol, že v späťvzatí žalobkyňa uviedla len dôvody, pre ktoré žiadala nárok na
náhradu trov konania nepriznať ani jednej zo strán sporu. Vysporiadajúc sa s týmito dôvodmi, súd prvej

inštancie ustálil, že žalobkyňa mala o spornom závete vedomosť minimálne od januára 2018. Ak mala
žalobkyňa o závete pochybnosti, mohla už podstatne skôr iniciovať vypracovanie znaleckého posudku,
počkať na jeho výsledok a žalobu podať až následne, pokiaľ by znalecký posudok jej pochybnosti
preukázal. Zároveň súd prvej inštancie aj dodal, že nevzhliadol ani dôvody hodné osobitného zreteľa.14. Uvedené konštatovanie súdu prvej inštancie nie je možné zvrátiť ani poukazom žalobkyne na to,
že ju súdny komisár odkázal na podanie žaloby v lehote 1 mesiaca, pretože ako vyplýva z obsahu

listín založených v súdnom spise, na dedičskom pojednávaní vedenom pod č.k. TO-10D/587/2017-1687
dňa 26.06.2024 súdny komisár uviedol, že právny zástupca žalobkyne vo svojom vyjadrení zo dňa
25.04.2024 poprel dedičské práva žalovanej a spochybnil jej dedičské právo titulom závetu poručiteľa
zo dňa 14.10.2016, pretože je absolútne neplatný z dôvodu, že nebol urobený v súlade s § 476 ods. 1
OZ. Na pojednávaní právny zástupca žalobkyne zotrval na tom, že závet je absolútne neplatný, preto

súd konanie o dedičstve prerušil a žalobkyňu odkázal na podanie žaloby. Nespornou skutočnosťou
pritom však je tá skutočnosť, že minimálne od januára 2018 žalobkyňa mala vedomosť o spornom
závete, a teda, ak mala dôvodnú pochybnosť o jeho platnosti, mala si pred popretím dedičského práva
žalovanej a spochybnení jej dedičského práva titulom závetu poručiteľa zo dňa 14.10.2016 z dôvodu
absolútnej neplatnosti, zaobstarať znalecký posudok tak, ako to správne uviedol súd prvej inštancie
a až následne spochybniť dedičské právo, ako aj podať žalobu. Uvedeným postupom by si žalobkyňa

zabezpečila unesenie dôkazného bremena aj v rámci súdneho konania a nepodávala by žalobu len
na základe domnienky, čím podanie žaloby odôvodnila. Rovnako tak je irelevantné, že žalovaná si
objednala znalecký posudok už dňa 03.07.2024. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že žalovaná
nemôže byť sankcionovaná za svoju obozretnosť (keďže dňa 26.06.2024 bola žalobkyňa odkázaná
na súdne konanie), že si z vlastnej iniciatívny zabezpečila dôkaz, preukazujúci pravosť závetu a tento

následne uplatnila v rámci súdneho konania, čo žalobkyňu viedlo k späťvzatiu žaloby. Rovnako tak nie je
zrejmé, prečo by žalovaná mala žalobkyňu informovať o tom, že si objednala znalecký posudok. Naviac,
pozornosti odvolacieho súdu neušlo, že napriek tomu, že žalovaná už vo vyjadrení k žalobe informovala
žalobkyňu, že už je vyhotovený ZP k závetu poručiteľa, žalobkyňa v replike zotrvala na tom, aby znalca
ustanovil súd. S poukazom na uvedené aj odvolací súd bol toho názoru, že späťvzatie žaloby žalobcom

bolo bez udania dôvodu, resp. z dôvodu, že po predložení ZP zo strany žalovanej, v rámci jej obrany,
žalobkyňa vyhodnotila sama nedôvodnosť žaloby, a preto ju zobrala späť. Uvedené však nezakladá
zavinenie žalovanej za procesný výsledok konania, ako ani nemožno uvedené považovať za dôvody
hodné osobitného zreteľa a aplikovať § 257 CSP.

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd námietky žalobkyne voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie
v časti nároku na náhradu trov konania vyhodnotil za nedôvodné a mal za to, že súd prvej inštancie
rozhodol správne, keď ustálil, že v dôsledku procesného zavinenia zastavenia konania žalobkyňou patrí
žalovanej nárok na plnú náhradu trov konania podľa zásady procesnej zodpovednosti za zavinenie.

16. Preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, týkajúcom sa nároku na
náhradu trov konania, s použitím § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP
v súvislosti s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej

priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči neúspešnej žalobkyni. Dôvody
na aplikáciu § 257 CSP nevzhliadol. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

18. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, §

421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).