Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 2. máj 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 53Cpr/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125200647
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľuboš Chrenko

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4125200647.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobcu: Shake the pear distillery, s.r.o.,

so sídlom Pri majeri 771, Jacovce, IČO: 51 847 281, zastúpený: Advokátska kancelária Melničák
a Semančíková, s. r. o., so sídlom Záhradnícka 29, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO:
36 860 891, proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX/XX, F. G., zastúpený:
Advokátska kancelária ABELOVSKÝ – PETRUŇO, s.r.o., so sídlom Tehelná 189, Zvolen, IČO:
56 542 623, o zaplatenie 2.262,64 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 859,14 eura s úrokom z omeškania vo výške
8,4 % ročne zo sumy 578,84 eura od 28.11.2024 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 7,65

% ročne zo sumy 280,30 eura od 21.03.2025 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 24,06%. O výške
tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto

rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa vzájomnou žalobou zo dňa 27.11.2024, doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.11.2024,
v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 53Cpr/1/2024, v ktorom konaní vystupoval ako
žalovaný, domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 1.416,34 eura s úrokom vo výške 12,25
% ročne od 28.11.2024 do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že z predložených
záznamov, týkajúcich sa výberov hotovosti z pokladne žalobcu, ktorých autenticita bola potvrdená na
pojednávaní svedkom D. C. vyplýva, že dňa 27.01.2023 bola vyplatená žalovanému v hotovosti čiastka
96,- eur ako „dorovnanie výplaty,“ dňa 09.03.2023 čiastka 470,- eur ako „dorovnanie,“ pričom prijatie

tejto čiastky žalovaný na pojednávaní potvrdil a teda mzdové nároky žalovaného voči žalobcovi, ktorých
plnenia sa domáhal v spore sp. zn. 53Cpr/1/2024, boli v tomto rozsahu, t. j. v sume 566,- eur splnené
výplatou v hotovosti do rúk žalovaného pred podaním žaloby.

1.1. Dňa 31.07.2024 bola poukázaná žalobcom na účet žalovaného čiastka 1.778,84 eura s nesprávnou
informáciou pre príjemcu, že ide o úhradu odstupného, ktorej prijatie žalovaný na pojednávaní dňa
13.11.2024 potvrdil. Žalovaný v konaní sp. zn. 53Cpr/1/2024 tvrdil, že mu voči žalovanému vznikol

nárok na odstupné vo výške 1.200,- eur a v rovnakej výške aj tento nárok žalobou uplatnil a teda
vedel alebo musel z okolností predpokladať, že v prípade poukázania čiastky vo výške 1.778,84 eura
žalobcom na jeho účet s informáciou pre príjemcu „odstupné,“ ide o sumu nesprávne určenú aleboomylom vyplatenú. Z uvedeného dôvodu sa žalobca domáha voči žalovanému vyplatenia čiastky 578,84
eura, predstavujúcej rozdiel medzi vyplatenou sumou 1.778,84 eura a čiastkou 1.200,- eur.

1.2. Zároveň mal za to, že bolo preukázané, že žalovaný prevzal z pokladne žalobcu peňažné
čiastky titulom „nadčasov“, na ktoré však žalovanému nevznikol žiadny nárok, nakoľko žalobca ako
zamestnávateľ vykonávanie práce nadčas žalovanému nenariadil a ani s jej vykonávaním nesúhlasil,
nakoľko dohodnutý druh práce vykonávanie práce nadčas nevyžadoval. Uvedená skutočnosť bola
v spore potvrdená aj výpoveďou svedka D. C.. Išlo o peňažné čiastky zaznamenané v písomných

záznamoch o výberoch z pokladne žalobcu realizovaných prevažne svedkom D. C. v celkovej sume
645,- eur nasledovne: dňa 21.12.2020 položka „B. nadčasy“ v sume 250,- eur, dňa 21.01.2021 položka
„B. nadčasy“ v sume 45,- eur, dňa 12.02.2021 položka „B. nadčasy“ v sume 90,- eur, dňa 21.12.2021
položka „nadčasy B.“ v sume 260,- eur (záznam písaný, podľa výpovede svedka D. C., priamo
žalovaným).

1.3. Uviedol, že má za to, že bolo preukázané, že žalovaný prevzal z pokladne žalobcu peňažné čiastky
vsume192,50eurabezuvedeniaakéhokoľvekdôvodu:dňa26.11.2020sumu57,50eur,dňa30.11.2020
sumu 35,- eur, dňa 02.12.2022 bola vyplatená žalovanému „k výplate“ suma 100,- eur (záznam písaný,
podľa výpovede svedka D. C., priamo žalovaným).

2. Na pojednávaní dňa 22.01.2025 súd vylúčil vzájomnú žalobu žalovaného o zaplatenie 1.416,34 eura
s príslušenstvom na samostatné konanie. Vec bola zapísaná pod sp. zn. 53Cpr/1/2025.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 24.02.2025 vzniesol námietku premlčania nároku v
časti vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 477,50 eura, vyplatené v období od 26.11.2020 do

12.02.2021 (57,50 eura + 35 eur + 250 eur + 45 eur + 90 eur), nakoľko tento bol premlčaný uplynutím
troch rokov odo dňa ich vyplatenia. Z obsahu spisu sp. zn. 53Cpr/1/2024 vyplýva, že žalobca si tento
nárok uplatnil na súde až dňa 27.11.2024, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Odhliadnuc od
uvedeného, nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.416,34 eura žalovaný
neuznáva a považuje ho za nedôvodný.

4. Pokiaľ ide o vyplatenie súm z pokladne žalobcu, svedok D. C. vo svojej výpovedi potvrdil, že tieto
finančné prostriedky boli vyplácané s vedomím a súhlasom žalobcu, keď vo výpovedi na túto otázku
uviedol: „v podstate hej, keď bolo treba niečo kúpiť povedal, že tam máte peniaze a doklad doneste.
Keď to bola väčšia suma, tak sme to konzultovali s konateľom žalovaného (pozn. súdu: v tomto konaní

žalobcu), či sú na to peniaze alebo nie.“ Jednalo sa o finančné prostriedky, ktoré žalobca vyplácal
zamestnancom za prácu nadčas, ktorú pre neho vykonávali v prípade nevyhnutnej potreby. Žalobca
však namiesto toho, aby postupoval v súlade so Zákonníkom práce a vyplatil svojim zamestnancom
odplatu vrátane mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas, riešil túto situáciu vyplatením odplaty za prácu
nadčasvhotovostizpokladne,ktorábolavovýškenižšej,nežnaktorúmalizozákonanárok.Zatakýchto

okolností nemožno považovať vyplatenie finančných prostriedkov z pokladne žalobcu za nesprávne či
omylom vyplatené. Uvedené platí o to viac, ak sa výplata finančných prostriedkov z pokladne žalobcu
realizovala vždy s jeho vedomím a súhlasom. Z uvedeného dôvodu mal žalovaný za to, že v danom
prípade, nedošlo na jeho strane k vzniku bezdôvodného obohatenia.

4.1. V súvislosti s ukončením pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa z tzv.
organizačných dôvodov vznikol žalovanému nárok na odstupné v sume priemerného mesačného
zárobku so splatnosťou 31.12.2023 a to s poukazom na § 76 ods. 1 a 6 Zákonníka práce. Z obsahu
súdneho spisu vyplýva, že žalobca mu dňa 31.07.2024 vyplatil sumu vo výške 1.778,84 eura titulom
odstupného, čo potvrdzuje informácia pre príjemcu na platbe. Skutočnosť, že na súde zažaloval sumu

nižšiu, než na ktorú má nárok, neznamená, že mu rozdiel medzi žalovanou a vyplatenou sumou nepatrí.
Pokiaľ žalobca pri platbe tejto sumy sám prijal záver a uznal, že má nárok na odstupné v sume 1.778,84
eura a žalovaný túto sumu v dobrej viere prijal, nemôže na strane žalovaného s ohľadom na ust. § 222
ods. 6 Zákonníka práce vzniknúť bezdôvodné obohatenie.

4.2.Ktvrdeniamžalobcuohľadomvyplateniahotovostidňa27.01.2023vsume96,-euradňa09.03.2023
vsume470,-eurtitulommzdy,žalovanýuviedol,ževdanomprípadesanejednaloovýplatumzdy,keďže
prax medzi stranami sporu počas trvania celého pracovného pomeru bola taká, že žalobca mu mzduvyplácal výlučne bezhotovostne bankovým prevodom bankový účet. Jednalo sa o finančné prostriedky,
ktoré mu žalobca poskytol na opravu osobného motorového vozidla, ktoré využíval na cestu do práce.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného, listom jeho právneho zástupcu zo dňa
19.03.2025 uviedol, že v celom rozsahu odmieta argumetnáciu žalovaného ohľadom toho, že v prípade
čiastky 1.778,84 eura, poukázanej na účet žalovaného dňa 31.07.2024 s poznámkou, že ide o odstupné,
nie sú splnené zákonom ustanovené podmienky pre vrátenie neprávom vyplatenej sumy v rozsahu
578,84 eura, a to z dôvodov, že dňa 31.07.2024 bola poukázaná žalobcom na účet žalovaného peňažná

čiastka 1.778,84 eur (s nesprávnou informáciou pre príjemcu, že ide o úhradu odstupného), ktorej prijatie
žalovaným medzi stranami sporu nie je sporné.

5.1. Žalovaný v súdnom spore, prebiehajúcom na tunajšom súde pod sp. zn. 53Cpr/1/2024, tvrdil,
že mu voči žalobcovi vznikol nárok na odstupné vo výške 1.200,- eur (brutto) a v rovnakej výške si
aj tento nárok uplatnil s poukazom na ustanovenie § 76 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce. Žalovaný

zároveň k návrhu predložil výpoveď zamestnávateľa z dôvodu organizačných zmien zamestnávateľa
podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 29.09.2023, obsahom ktorej bolo aj nasledovné:
„Keďže touto výpoveďou končí pracovný pomer z dôvodov uvedených v zmysle § 63 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce, Zamestnancovi patrí v zmysle § 76 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce odstupné vo
výške priemerného mesačného zárobku, ktoré bude vyplatené v riadnom výplatnom termíne, počas

nasledujúceho kalendárneho mesiaca.“ Podľa pracovnej zmluvy zo dňa 19.12.2018 sa strany sporu
dohodli na mesačnej mzde vo výške 1.200,- eur. Zároveň v uvedenom súdnom spore žalovaný tvrdil,
že medzi stranami sporu nedošlo počas trvania jeho pracovného pomeru u žalobcu k dohode o zmene
výšky mzdy.

5.2. Zo mzdového listu za rok 2023, z ktorého vyplýva suma jeho priemerného hodinového zárobku a aj
suma zárobkov v jednotlivých mesiacoch trvania pracovného pomeru v roku 2023 je zrejmé, že žalovaný
musel mať a aj mal vedomosť o tom, že výška jeho mesačnej mzdy bola dohodnutá vo výške 1.200,-
eur a nikdy neprevýšila túto čiastku a teda ani jeho priemerný mesačný zárobok nemohol byť vyšší, čo
žalovaný potvrdil aj tým, že si v tejto sume uplatnil nárok na vyplatenie odstupného. Je vylúčené, aby

žalovaný nevedel alebo nemohol z okolností predpokladať, že v prípade poukázania čiastky 1.778,84
eur na jeho účet žalobcom s informáciou pre príjemcu „odstupné,“ ide o sumu nesprávne určenú alebo
omylom vyplatenú.

5.3. Žalobca ďalej uviedol, že s poukazom na zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších

predpisov, na účet žalovaného malo byť vyplatené odstupné len v sume 919,70 eur, t. j. po odpočítaní
preddavku zamestnanca na zdravotné poistenie vo výške 48,- eur, poistného na sociálne poistenie v
sume 112,80 eura a preddavku na daň vo výške 119,50 eura, keď v tomto rozsahu mali byť úhrady
zo strany zamestnávateľa vykonané v prospech príslušných subjektov a nie na účet žalovaného ako
zamestnanca.

5.4. Zo záznamov svedka D. C., týkajúcich sa výberov hotovosti z pokladne žalobcu, ktorých autenticita
bolapotvrdenávsporevedenomnatunajšomsúdepodsp.zn.53Cpr/1/2024vyplýva,žedňa27.01.2023
bola vyplatená žalovanému z pokladne žalobcu v hotovosti čiastka 96,- eur ako „dorovnanie výplaty“
a dňa 09.03.2023 čiastka 470,- eur ako „dorovnanie.“ Prijatie tejto čiastky žalovaný na pojednávaní

potvrdil. Napriek skutočnosti, že vyplatenie týchto čiastok z pokladne žalobcu v hotovosti do rúk
žalovaného nebolo sporné, v spore sp. zn. 53Cpr/1/2024 súd dospel k záveru, že „Podľa žalobcu k
uvedenejsumevdanomprípadesanejednaloovýplatumzdy,keďžepraxmedzinímažalovanýmpočas
trvania celého pracovného pomeru bola taká, že žalovaný mu mzdu vyplácal výlučne bezhotovostne
bankovým prevodom na ním určený bankový účet. Vo svojej výpovedi žalobca uviedol, že výber sumy

470,- eur bol na opravu auta jeho priateľky, po dohode s konateľom žalovaného. Podľa súdu žalovaný
hodnoverným spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie, že žalobca si uvedené sumy vzal z pokladne
na dorovnanie mzdy, keďže k tomu nepredložil žalovaný žiadne dôkazy potvrdzujúce jeho tvrdenie.
Vzhľadom na rozporné tvrdenia strán sporu a neunesenie dôkazného bremena žalovaným, súd uvedenú
sumu 566,- eur nepovažoval za splnenie si povinnosti žalovaným uhradiť časť mzdy žalobcovi do

jeho rúk.“ V prípade, ak žalovaný popiera prevzatie týchto čiastok titulom doplatenia mzdy, absentuje
akýkoľvek iný právny základ pre ich vyplatenie a teda ide o neprávom vyplatené sumy žalobcom
žalovanému. Zároveň v prípade, ak žalobca v uvedenom súdnom konaní tvrdil, že mzdu mu žalobca
vyplácal bezhotovostným prevodom na účet, a teda že výplatou v hotovosti z pokladne nešlo o úhradu/doplatok mzdy, musel vedieť, že sumy vyplatené z pokladne žalobcu (v celkovej výške 566,- eur) mu
boli vyplatené neoprávnene.

5.5. Z uvedeného dôvodu žalobca preto rozšíril svoju vzájomnú žalobu a voči žalovanému sa domáhal
aj zaplatenia 846,30 eura titulom vydania neoprávnene vyplatenej čiastky v sume 280,30 eura,
ktorá predstavuje preddavok zamestnanca na zdravotné poistenie, poistné zamestnanca na sociálne
poistenie a preddavok na daň, ktoré bol povinný zraziť a za zamestnanca vyplatiť príslušným subjektom
žalobca ako zamestnávateľ, o čom žalovaný musel vedieť, nakoľko podaným návrhom na vydanie

platobného rozkazu sa domáhal úhrady odstupného brutto a vydania neoprávnene vyplatenej čiastky v
sume 566,- eur, pre vyplatenie ktorej mimo mzdových nárokov neexistuje právny dôvod.

5.6. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca žiadal, aby súd po rozšírení žaloby zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 2.262,64 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,4 % ročne zo sumy 1.416,34 eura
od 28.11.2024 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 7,65 % ročne zo sumy 846,30 eura od

21.03.2025 do zaplatenia.

6. Na pojednávaní dňa 04.04.2025 súd pripustil zmenu žaloby podľa písomného podania žalobcu zo dňa
19.03.2025 tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.262,64 eura s úrokom z omeškania
vo výške 8,4 % ročne zo sumy 1.416,34 eura od 28.11.2024 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo

výške 7,65 % ročne zo sumy 846,30 eura od 21.03.2025 do zaplatenia.

7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 04.04.2025 uviedol, že trvajú na podanej žalobe
v zmysle jej rozšírenia zo dňa 19.03.2025 tak, že sa domáhajú zaplatenia bezdôvodného obohatenia
titulom neoprávnene vyplatenej čiastky na odstupnom, ktorá bola vyplatená žalovanému omylom vo

výške 1.778,84 eura, pričom mala byť zaplatená len vo výške po zrazení odvodov na zdravotné poistenie
a sociálne poistenie a preddavku na daň, a to len zo sumy 1.200,- eur, ktorej zaplatenia sa aj žalovaný
v spore domáhal. Žalovaný musel vedieť, že čiastka vo výške viac ako 1.700,- eur titulom odstupného
mu bola vyplatená neoprávnene. Zároveň musel vedieť, že z tejto čiastky mali byť zrazené odvody,
nakoľkovsúvisiacomsúdnomsporesadomáhalvyplateniasvojichnárokov,vrátanenárokunaodstupné

v brutto podobe. Z uvedeného dôvodu má za to, že žaloba bola podaná dôvodne a na strane žalovaného
vzniklo bezdôvodné obohatenie. Bezdôvodné obohatenie vzniklo aj v sume 566,- eur, ktorej vyplatenie
v hotovosti z pokladne žalobcu žalovanému nebolo sporné, pričom pre vyplatenie tejto čiastky nie je
daný právny základ v prípade, ak žalovaný popiera, že by malo ísť o splnenie mzdových nárokov, ktoré
mal voči žalobcovi ako zamestnávateľovi. Z uvedeného dôvodu aj vyplatenie tejto sumy je bezdôvodným

obohatením.

8. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní v plnom rozsahu zotrval na svojom písomnom vyjadrení.
Nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.262,64 eura s príslušenstvom
neuznáva. Pokiaľ ide o odstupné, žalobca pri tejto platbe uznal, čo uviedol aj pri platbe, že žalovaný

má nárok na odstupné v sume 1.778,84 eura. Žalobca ani raz neuviedol žalovanému, že by sa malo
jednať o omylom vyplatené finančné prostriedky. Nárok na vrátenie tejto sumy, resp. jej časti žalobca
vzniesol iba ako reakciu na nárok žalovaného na zaplatenie mzdy, ktorého sa domáhal v súdnom
konaní. Považuje za amorálne, aby žalobca požadoval vrátenie týchto finančných prostriedkov. Pokiaľ
ide o preddavok na zdravotné a sociálne poistenie a preddavok na daň vo výške 280,30 eura, vydania

ktorého sa žalobca domáha rozšírením žaloby, žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že
by aj túto sumu odviedol, resp. za žalovaného zaplatil. Čo sa týka ostatných čiastok, trvá na námietke
premlčania, čo do sumy 477,50 eura, pričom pokiaľ ide o zvyšné čiastky, ktoré mali byť žalovanému
vyplatené z pokladne žalobcu, jednalo sa o platby, ktoré boli vyplácané s vedomím a súhlasom
žalovaného, čo potvrdil aj svedok D. C.. Jednalo sa o finančné prostriedky vyplácané žalobcom

žalovanému za prácu nadčas, pričom nemožno považovať vyplatenie týchto finančných prostriedkov
za nesprávne, či omylom vyplatené. V danom prípade sa nejednalo o vyplatenie alebo dorovnanie
mzdy, nakoľko mzda bola počas trvania celého pracovného pomeru vyplácaná vždy bezhotovostne na
bankový účet žalovaného, ani v jednom prípade sa nestalo, že by mzda, alebo jej časť, bola vyplatená
v hotovosti. Finančné prostriedky vyplatené z pokladne žalovaný považoval po dohode so žalobcom

vždy za formu odmeny, ktorú mu žalobca vyplatil za to, že žalovaný nad rámec svojho pracovného času,
za ktorú dostával mzdu bezhotovostným prevodom, vykonával prácu aj nad rámec v čase, kedy to bolo
nevyhnutné a potrebné, a teda tieto finančné prostriedky boli vyplácané ako forma odmeny a žalovaný
ich aj v tomto zmysle prijal. Žalobca sa ani raz nedomáhal vrátenia finančných prostriedkov, ktoréboli vyplatené z pokladne, či už žalovanému, alebo ďalšiemu zamestnancovi D. C.. Žaloba vznesená
voči žalovanému je výlučne iba reakcia na nárok, ktorý si žalovaný uplatnil titulom doplatenia mzdy
a ostatných mzdových nárokov. Správanie sa žalobcu a žalovaného v čase vyplatenie týchto finančných

prostriedkov z pokladne nejavilo ani v jednom prípade, že by sa malo jednať o sumy nesprávne určené
alebo omylom vyplatené, ako to predpokladá Zákonník práce pre vydanie bezdôvodného obohatenia.
Zostatky pokladne boli vždy v rámci účtovného obdobia účtované v rámci účtovných závierok žalobcu.
Žalobca ani raz nenamietal tieto zostatky.

9. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že predpokladal, že odmeny a odstupné si konateľ žalobcu
premyslel a overil účtovníčkou. Nemal dôvod spochybňovať vyplatenú sumu. Nežiadal o takú výšku.
Bol v tom, že to má žalobca premyslené a postupoval podľa zákonných a pracovnoprávnych predpisov.
Je pravdou, že v konaní vo veci sp. zn. 53Cpr/1/2024 sa domáhal odstupného vo výške 1.200,- eur.
Na vyplácaní nadčasov bola medzi tromi dohoda, tzn. medzi konateľom žalobcu, pánom C. a ním,
vo výške 5,- eur za hodinu. Bolo to predovšetkým v záujme firmy. Bol veľký záujem o pestovateľskú

pálenicu a počas pracovného času sa to nedalo stihnúť. Keďže chceli vyhovieť každému zákazníkovi,
a aby aj firma viac prosperovala, dohodli sa, že si budú písať nadčasové hodiny, ktoré si na konci
každého mesiaca vyplatia z pokladne pestovateľskej pálenice. Keby to nerobili, firma by nemala takých
zákazníkov alebo taký obrat, aký mala. Tým pádom by museli odmietnuť zákazníkov.

9.1. Pokiaľ ide o sumu 470,- eur uplatnenú v rozšírení žalobného návrhu, žalobca mu poskytol
finančné prostriedky na opravu priateľkinho auta, aby mohol dochádzať do zamestnania, lebo on väčšie
prostriedky vyše 800,- eur poskytol pánovi C.. Preto žiadal o príspevok na opravu auta, čo bolo po
vzájomnej dohode aj vyplatené.

9.2. Pokiaľ ide o sumu 96,- eur ako dorovnanie výplaty, každá mzda bola vyplácaná na účet a tým pádom
nevie, ako môže ísť o dorovnanie výplat alebo nadčasov.

9.3. Na otázku právneho zástupcu žalobcu ohľadom sumy 470,- eur, čo bolo obsahom dohody
s konateľom žalobcu, prečo mu ju dal, či mal nejakú povinnosť vrátiť tú sumu, žalovaný uviedol, že

on poskytol takisto finančné prostriedky aj kolegovi a bola zhoda okolností, že jemu sa pokazilo auto
a konateľ žalobcu mu tie finančné prostriedky poskytol. Nebola žiadna dohoda medzi nimi o vrátení
týchto peňazí.

9.4. Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalobcu, kto mu dal peniaze z pokladne, či konateľ žalobcu,

žalovaný uviedol, že nie priamo on, ale bol pri tom. Vydal mu ich pán C..

9.5. Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalobcu, či prijatím vyššej čiastky titulom odstupného si myslel,
že mu bola vyplatená aj nejaká odmena, žalovaný uviedol, že to nepovedal, že išlo o odmenu.

9.6. Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalobcu, prečo potom v žiadnom rozsahu nebola upravená
žaloba, ktorou boli uplatnené mzdové nároky, uplatnené nároky aj na odmenu, keď bola prijatá takáto
čiastka, žalovaný uviedol, že si myslel, že to správne vypočítali. Bol v tom, že čo sa týka celej sumy, išlo
o odstupné a má nárok na dvojmesačné odstupné.

10.Právnyzástupcažalobcuuviedol,žepokiaľideonámietkupremlčaniamázato,ženárokypremlčané
neboli, keď premlčané mohli byť v podstate nároky titulom nadčasov v priebehu roku 2020 až do
12.02.2021 s tým, že žiadny z ostatných nárokov uplatnených v žalobe premlčaný nie je.

11. Právny zástupca žalobcu vo svojej záverečnej reči uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na

doterajšej argumentácií. Má za to, že v spore bol preukázaný vznik bezdôvodného obohatenia na
strane žalovaného a to titulom vyplateného odstupného v nesprávnej výške. Žalovaný mal dohodnuté
odstupné v pracovnej zmluve vo výške podľa Zákonníka práce jeden mesiac, rovnakú výšku odstupného
žalovaný uplatnil v súdnom konaní, a preto je vylúčené, aby nemal informáciu o tom, že suma, vyplatená
s poznámkou odstupné, mu v tejto výške bola vyplatená neoprávnene. Zároveň žalovaný nikdy po

vyplatení tejto sumy neznížil nároky uplatnené v súdnom spore titulom mzdy, odstupného, ako aj titulom
odmeny o neoprávnene vyplatenú sumu, pričom za tejto situácie išlo o plnenie bez právneho dôvodu.11.1. Pokiaľ ide o sumy vyberané z pokladne a prijímané žalovaným má za to, že neexistuje právny
titul, pre ktorý by tieto sumy mali žalovanému patriť. V prípade, ak tieto čiastky neboli uznané ako
úhrada mzdových nárokov, absentuje akýkoľvek právny základ pre ich vyplatenie žalovanému. To

platí aj pokiaľ ide o čiastku 470,- eur, v prípade ktorej nie je daný žiadny právny titul, pre ktorý
by mal žalobca plniť žalovanému. V súvisiacom súdnom spore konateľ žalobcu sám definoval tieto
čiastky ako neoprávnené výbery z pokladne a z uvedených dôvodov nebolo preukázané, že by medzi
konateľom žalobcu a žalovaným došlo k dohode o poskytnutí sumy 470,- eur na opravu auta priateľky
žalovaného. Skutočnosť, že žalobca vyplatil z pokladne alebo umožnil vybrať z pokladne, druhému

zamestnancovi D. C. určitú čiastku, ktorá nebola ale v spore preukázaná, keďže všetky ostatné výbery
boli zaznamenávané rukou písanými záznamami, je bez právneho významu. Preto považuje všetky
čiastky vyplatené z pokladne žalobcu žalovanému za neoprávnene vyplatené a domáha sa vydania
bezdôvodného obohatenia v tomto rozsahu.

11.2. Pokiaľ ide o údajné nadčasy, v súvisiacom súdnom spore, z výpovede konateľa žalobcu, ako aj

svedka D. C. vyplynulo, že vykonávanie nadčasov sa nevyžadovalo, pričom konateľ výslovne uviedol,
že žiadne nadčasy nenariadil. Zároveň namietol, že v prípade, ak žalovaný tvrdí, že platby titulom
dorovnania mzdy neboli v skutočnosti dorovnaním mzdy, nakoľko mzda bola uhrádzaná bezhotovostne
na účet, prečo by toto nemalo platiť aj v prípade údajných nadčasov alebo odmeny odplaty za ne. Žiadal,
aby súd podanej žalobe vyhovel.

12. Právny zástupca žalovaného vo svojej záverečnej reči uviedol, že vzhľadom na vykonané
dokazovanie má za to, že žaloba nie dôvodná. Žalovaný vo svojej výpovedi potvrdil, že suma 470,- eur
bola z pokladne vybratá svedkom D. C., a teda z tohto dôvodu je na mieste aj otázka nedostatku pasívnej
vecnej legitimácie na strane žalovaného.

12.1. Žalovaný naďalej trvá na námietke premlčania a súčasne na tom, že v prípade, ak z pokladne
žalobcu boli vyplatené finančné prostriedky, jednalo sa o finančné prostriedky, ktoré žalobca poskytol
žalovanému formu odmeny za prácu nadčas, pričom v prípade, ak zamestnávateľ nariadil prácu nadčas,
čo bolo v konaní preukázané aj svedkom D. C., mal postupovať v súlade s ust. § 97 a nasl. v spojení

s ust. § 121 Zákonníka práce, ktoré upravujú mzdové zvýhodnenia za prácu nadčas. Žalobca však takto
nepostupoval, so žalovaným aj s D. C. sa namiesto toho dohodol, že im za prácu vykonanú nad rámec
ich dohodnutého pracovného času bude vyplácať v hotovosti. Teda z tohto dôvodu boli tieto finančné
prostriedky ako odmena zamestnancom vyplácané. Žalovaný aj D. C. tieto finančné prostriedky prijali
v dobrej viere. Nejednalo sa o nesprávne, či omylom vyplatené finančné prostriedky.

12.2. Čo sa týka odstupného poukázal na § 76 ods. 7 Zákonníka práce, ktorý upravuje, že zamestnávateľ
môže vyplatiť odstupné aj nad rámec zákonom stanovenej výšky odstupného, dokonca aj v iných
prípadoch. Ako uviedol žalovaný, nemal dôvod nijako spochybňovať výšku vyplateného odstupného,
žalobca sa vrátenia tejto sumy nedomáhal a ani raz neinformoval žalovaného, že by sa jednalo

o finančné prostriedky omylom vyplatené. V ostatnom zotrval na písomných podaniach a navrhol žalobu
v celom rozsahu zamietnuť.

13. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením sa s obsahom spisu tunajšieho
súdu sp. zn. 53Cpr/1/2024 najmä výsluchom konateľa žalobcu a žalovaného, výsluchom svedka D. C.,

pracovnou zmluvou zo dňa 19.12.2018, výpoveďou zamestnanca z 29.09.2023, fotokópiami evidencie
platieb a ostatných listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

14. Žalobca ako zamestnávateľ uzavrel so žalovaným ako zamestnancom dňa 19.12.2018 pracovnú
zmluvu, na základe ktorej pre žalovaného vykonával prácu na pracovnej pozícii zástupca vedúceho

prevádzky. V zmysle uvedenej pracovnej zmluvy bolo dohodnuté, že za vykonanú prácu má žalobca
nárok na vyplatenie mesačnej mzdy vo výške 1.200,- eur/brutto.

14.1. Podľa čl. VIII bod 1 a 3 pracovnej zmluvy, ak podnikateľská činnosť zamestnávateľa nebude
vzodpovedajúcejmierezabezpečovaťmožnosťplneniatejtozmluvy,môžusapodmienkyňoustanovené

zmeniť len písomnou formou, prijatím dodatku k pracovnej zmluve. Obsah tejto pracovnej zmluvy
možno zmeniť len vzájomnou dohodou zamestnávateľa a zamestnanca vo forme písomných dodatkov
podpísaných zamestnancom a zamestnávateľom.14.2. Z výpovede z pracovného pomeru zo dňa 29.09.2023 vyplýva, že žalobca oznámil žalovanému,
že v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) ZP mu dáva výpoveď z pracovného pomeru nakoľko zastáva pozíciu
zástupcu vedúceho prevádzky a ide o pozíciu, ktorá bola písomným rozhodnutím zamestnávateľa

o organizačnej zmene z 28.09.2023 zrušená ku dňu 30.09.2023. Uvedená organizačná zmena bola
uskutočnená s cieľom zvýšiť efektívnosť a produktivitu práce. Vzhľadom na uvedené zamestnávateľ
nemá možnosť voči žalovanému naďalej plniť svoje povinnosti a prideľovať mu prácu podľa pracovnej
zmluvy. Zároveň zamestnávateľ nemá k uvedenému dátumu ani žiadne iné voľné pracovné miesto
v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, ktoré by žalovanému mohol ponúknuť

a to ani na kratší pracovný čas. Výpovedná doba je 2 mesiace a začína plynúť od prvého dňa
nasledujúceho po doručení výpovede a skončí uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho
mesiaca. Keďže touto výpoveďou končí pracovný pomer z dôvodov uvedených v zmysle § 63 ods. 1
písm. b) Zákonníka práce, Zamestnancovi patrí v zmysle § 76 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce odstupné
vo výške priemerného mesačného zárobku, ktoré bude vyplatené v riadnom výplatnom termíne, počas
nasledujúceho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po poslednom dni výpovednej lehoty. V závere je

uvedené, že dňa 29.09.2023 žalobca písomnosť odmietol prevziať a uvedený podpis svedka.

14.3. Pracovný pomer žalovaného u žalobcu skončil uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby, a to
dňom 31.11.2023.

14.4. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 53Cpr/1/2025 súd zistil, že žalobca A. B. C. sa domáhal od
žalovaného Shake the pear distillery, s.r.o. zaplatenia sumy 15.907,66 eura s príslušenstvom titulom
nevyplatenej mzdy. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 53Cpr/1/2024-243 zo dňa 21.02.2025 súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 10.275,60 eura s príslušenstvom, v časti
o zaplatenie istiny 5.632,06 eura súd konanie zastavil a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Voči

predmetnému rozsudku podal žalovaný odvolanie. O odvolaní doposiaľ nebolo rozhodnuté.

14.4.1. Z odôvodnenia rozsudku okrem iného vyplýva, že žalovaný v prejednávanej veci neuniesol
dôkazné bremeno preukázania uzatvorenia dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy so žalobcom,
preto súd návrhu žalobcu na zaplatenie nedoplatku mzdy za predmetné obdobie, tak ako si to žalobca

uplatnil a špecifikoval v danej veci, vyhovel v zmysle výrokovej časti rozsudku.

14.4.2. Žalovaný poukázal na výbery hotovosti z pokladne, a to konkrétne dňa 27.01.2023, kedy
malo byť žalobcovi z pokladne žalovaného vyplatená čiastka 96,- eur ako „dorovnanie výplaty“ a dňa
09.03.2023 čiastka 470,- eur ako „dorovnanie“. Podľa žalovaného mzdové nároky žalobcu voči nemu,

ktorých plnenia sa domáha v tomto spore, boli v tomto rozsahu, t.j. v sume 566,- eur, splnené výplatou
v hotovosti do rúk žalobcu pred podaním žaloby. Podľa žalobcu k uvedenej sume v danom prípade
sa nejednalo o výplatu mzdy, keďže prax medzi ním a žalovaným počas trvania celého pracovného
pomeru bola taká, že žalovaný mu mzdu vyplácal výlučne bezhotovostne bankovým prevodom na ním
určený bankový účet. Vo svojej výpovedi žalobca uviedol, že výber sumy 470,- eur bol na opravu

auta jeho priateľky, po dohode s konateľom žalovaného. Podľa súdu žalovaný hodnoverným spôsobom
nepreukázal svoje tvrdenie, že žalobca si uvedené sumy vzal z pokladne na dorovnanie mzdy, keďže
k tomu nepredložil žalovaný žiadne dôkazy potvrdzujúce jeho tvrdenie. Vzhľadom na rozporné tvrdenia
strán sporu a neunesenie dôkazného bremena žalovaným, súd uvedenú sumu 566,- eur nepovažoval za
splnenie si povinnosti žalovaným uhradiť časť mzdy žalobcovi do jeho rúk. Tvrdenie žalovaného pritom

vo svojej výpovedi nepotvrdil ani svedok D. C., keď na otázku právneho zástupcu žalovaného, že čo sa
myslelo tým dorovnaním uviedol, že si nespomína čo to bolo, či to bolo nejaké zníženie výplaty a oni si
to dorovnali z peňazí, ktoré boli v pokladni.

14.4.3. V priebehu konania žalovaný nárok žalobcu vo výške 1.200,- eur uspokojil tým, že poukázal

žalobcovi sumu 1.778,84 eura. Na základe tejto úhrady žalobca vzal žalobu čo do zaplatenia sumy
1.200,- eur späť, požadovanú titulom odstupného. Spornou otázkou zostal rozdiel medzi sumou
zaplatenou 1.778,84 eura a sumou uplatnenou v žalobe titulom odstupného 1.200 eur. Žalobca poukázal
na to, že žalovaný pri výplate tejto položky uviedol, že sa jedná o výplatu odstupného a nevidí dôvod,
aby sa rozdiel započítal na inú položku mzdy. Žalovaný si uplatnil nárok na zaplatenie rozdielu medzi

sumou 1.778,84 eura a sumou 1.200,- eur, t.j. 578,84 eura titulom bezdôvodného obohatenia na strane
žalobcu, a to aj spolu s uplatnenými nárokmi uvedenými v bode 18.2. rozsudku, t.j. 645,- eur, v bode
18.3. rozsudku t.j. 192,50 eura, spolu 1.416,34 eura. Žalovaný tak urobil na základe vzájomnej žaloby,
ktorú súd vylúčil na samostatné konanie.15. Podľa § 222 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej len „Zákonník práce“), ak sa
zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodne

obohatí na úkor zamestnanca, musí obohatenie vydať.

16. Podľa § 222 ods. 2 Zákonníka práce, bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z
právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17. Podľa § 222 ods. 3 veta prvá Zákonníka práce, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať
tomu, na čí úkor bol získaný. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

18. Podľa § 222 ods. 6 Zákonníka práce, vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od
zamestnanca požadovať, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy

nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty.

19. Právna úprava bezdôvodného obohatenia v Zákonníku práce (§ 222 Zákonníka práce) predstavuje
komplexnú úpravu tohto inštitútu v pracovnoprávnych vzťahoch, teda nemožno aplikovať príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne

len po splnení zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane
zamestnanca alebo zamestnávateľa, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, existencia
majetkovej ujmy, ktorá postihuje zamestnanca alebo zamestnávateľa a príčinná súvislosť medzi
protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia a majetkovou ujmou. Splnenie predpokladov musí
preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané (rozhodnutie NS SR sp.

zn. 6 Obdo 16/2008).

20. V prípade bezdôvodného obohatenia ide o subsidiárny právny vzťah, ktorý je možné uplatniť
vtedy, pokiaľ povinnosť vydania získaného majetkového prospechu nevyplýva z iných právnych
vzťahov. Zákonník práce považuje za bezdôvodné obohatenie majetkový prospech získaný plnením:

1) bez právneho dôvodu, 2) z neplatného právneho úkonu, 3) z právneho dôvodu, ktorý odpadol, 3)
získaný z nepoctivých zdrojov. Bezdôvodné obohatenie v podobe získania majetkového prospechu z
plnenia z neplatného právneho úkonu znamená, že v čase poskytnutia plnenia právny úkon formálne
existoval, ale vykazuje vady, ktoré spôsobujú jeho neplatnosť. V prípade plnenia z neplatného právneho
úkonu, právna skutočnosť, ktorou je v tomto prípade právny úkon, síce nastala, ale právny úkon je

postihnutý neplatnosťou, teda nemal za následok vznik práva ani povinnosti na poskytnuté plnenie.
Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia
získaný. Predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie nie je protiprávne konanie
obohateného, ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom,

ktorý právny poriadok neuznáva. V § 222 ods. 6 ZP je upravená premlčacia doba v rozsahu troch rokov
od výplaty sumy. Premlčanie nevedie k zániku práva, bráni však jeho vymožiteľnosti. Na to, aby súd
uzavrel, že v danom prípade došlo k bezdôvodnému obohateniu a tiež záver o tom, kto ho získal, je
vždy rozhodujúce zistenie skutkového stavu v konkrétnom prípade. Nárok zamestnávateľa na vrátenie
mzdovýchpreplatkovzávisínajmäoddobromyseľnostizamestnanca,čivedel,alebo zokolnostíprípadu

musel predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené, alebo omylom vyplatené.

21. V predmetnom konaní sa žalobca podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy vo výške 2.262,64
eura titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ku ktorému malo dôjsť vyplatením z pokladne žalobcu
v celkovej výške 837,50 eura (dňa 26.11.2020 vo výške 57,50 eura, dňa 30.11.2020 vo výške 35,- eur,

dňa 21.12.2020 vo výške 250,- eur, dňa 21.01.2021 vo výške 45,- eur, dňa 12.02.2021 vo výške 90,-
eur, dňa 21.12.2021 vo výške 260,- eur, dňa 02.12.2022 vo výške 100,- eur), vyplatením odstupného
žalovanému v nesprávnej výške dňa 31.07.2024 v sume 578,84 eura, vyplatením preddavkov z
odstupného, ktoré mali byť vyplatené príslušným inštitúciám vo výške 280,30 eura a vo výške 566,- eur
(96,- eur dňa 27.01.2023 a 470,- eur dňa 09.03.2023 ako výbery z pokladne).

22. Žalovaný vo svojom vyjadrení poprel uplatnený nárok žalobcu v celom rozsahu z dôvodu jeho
nedôvodnosti. Zároveň namietal, že nárok v časti o zaplatenie 477,50 eura je premlčaný. Mal za to,
že sumy, vyplácané z pokladne žalobcu, boli prostriedky za jeho prácu nadčas a preto ich nemožnopovažovať za vyplatené nesprávne alebo omylom. Rovnako namietal výšku bezdôvodného obohatenia
v sume 578,84 eura, ktorá mu bola vyplatená bezhotovostne ako odstupné, nakoľko túto sumu prijal
žalovaný v dobrej viere a samotný žalobca zároveň k tejto platbe uviedol poznámku „odstupné.“

23. V prejednávanej veci nebolo sporné, že pracovnoprávny vzťah medzi stranami sporu vznikol na
základe pracovnej zmluvy zo dňa 19.12.2018, v zmysle ktorej bola mesačná mzda žalovaného vo výške
1.200,- eur. Pracovný pomer žalobcu u žalovaného skončil dňa 30.11.2023. Rovnako nebolo sporným
vyplatenie sumy 1.778,84 eura žalobcom žalovanému bezhotovostne dňa 31.07.2024.

24.Vovecizostalospornýmvyplateniejednotlivýchsúm,tedačivdanomprípadedošlokbezdôvodnému
obohateniu na strane žalovaného ako zamestnanca a tiež skutočnosť či je nárok žalobcu v časti
o zaplatenie 477,50 eura v dôsledku námietky uplatnenej žalovaným, premlčaný.

25. V prvom rade sa teda súd zaoberal námietkou premlčania, vznesenou žalovaným a dospel k záveru,

že táto je dôvodná. Zákonník práce v ustanovení § 222 ods. 6 upravuje premlčaciu dobu, ktorá je
v danom prípade tri roky od výplaty takejto sumy. Z uvedeného dôvodu preto uplatnená suma vo
výške 477,50 eura (platby z pokladne žalobcu uskutočnené dňa 26.11.2020 vo výške 57,50 eura, dňa
30.11.2020 vo výške 35,- eur, dňa 21.12.2020 vo výške 250,- eur, dňa 21.01.2021 vo výške 45,- eur a
dňa 12.02.2021 vo výške 90,- eur) je premlčaným nárokom, keďže lehota na jeho uplatnenie uplynula

v prípade poslednej uvedenej platby dňom 12.02.2024 a v prípade zvyšných platieb ešte pred týmto
dátumom, pričom žalobca si svoj nárok uplatnil na súde až dňa 27.11.2024, teda po uplynutí premlčacej
lehoty. Z uvedeného dôvodu súd žalobu žalobcu v tejto časti zamietol, nakoľko v tejto časti je nárok
žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčaný.

26. V ďalšom sa súd zaoberal, či na strane žalovaného ako zamestnanca došlo k bezdôvodnému
obohateniu na úkor žalobcu ako zamestnávateľa vo zvyšných sumách, uplatnených žalobcom.

26.1. Súd mal z výpovede konateľa žalobcu v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.
53Cpr/1/2024 za preukázané, že položky v predložených listinných dôkazoch uvedené ako nadčasy

sú preto, že zamestnanci – C., ktorý mal na starosti pokladňu, so žalovaným, pri výbere poplatkov od
pestovateľov mu spomenul, že občas budú robiť nadčas a že si za to zoberú z pokladne. Nesúhlasil
s tým, akurát povedal: „no čo už s vami.“ Peniaze vyberali žalovaný s pánom C.. Konateľ žalobcu
zároveň k sume 566,- eur uviedol, že dňa 27.01.2023 bola vyplatená žalovanému z pokladne v hotovosti
čiastka 96,- eur ako „dorovnanie výplaty“ a dňa 09.03.2023 čiastka 470,- eur ako „dorovnanie,“ pričom

prijatie tejto čiastky žalovaný na pojednávaní potvrdil a teda mzdové nároky, ktorých plnenia sa žalovaný
domáhal v spore 53Cpr/1/2024 boli v tomto rozsahu splnené výplatou v hotovosti do rúk žalovaného.
Pokiaľ však žalovaný poprel, že by išlo o mzdový nárok, podľa názoru žalobcu absentuje akýkoľvek
iný právny základ pre vyplatenie uvedených súm a teda ide o neprávom vyplatené sumy žalobcom
žalovanému. Zároveň, ak žalovaný v uvedenom súdnom konaní tvrdil, že mzdu mu žalobca vyplácal

bezhotovostným prevodom na účet, a teda že výplatou v hotovosti z pokladne nešlo o doplatok mzdy,
musel vedieť, že sumy vyplatené z pokladne žalobcu mu boli vyplatené neoprávnene.

26.2. Žalovaný namietal, že v danom prípade nešlo o výplatu mzdy, keďže počas celého trvania
pracovného pomeru mu žalobca vyplácal mzdu výlučne bezhotovostne bankovým prevodom. Uviedol,

že sa jednalo sa o príspevok na opravu priateľkinho auta, ktoré používal na cestu do zamestnania, ktoré
mu konateľ žalobcu poskytol po vzájomnej dohode. O vrátení týchto peňazí nemali medzi sebou žiadnu
dohodu. Peniaze z pokladne mu vydával svedok C., konateľ žalovaného bol pri tom.

26.3. Z výpovede svedka D. C. v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 53Cpr/1/2024 mal

súd za preukázané, že bol u žalobcu zamestnaný od 01.01.2019 do 31.10.2023 ako vedúci prevádzky.
Išlo o sezónnu prácu, nadčas ani nejako nepracovali, minimum. Skôr sa dohodli žalobca so žalovaným,
ak žalovaný robil nadčasy. K listinám ohľadom výberov finančných prostriedkov uviedol, že to boli
vyplácané peniaze, ktoré sa vyberali z pokladne, keď mali brigádnikov, keď bola sezóna a platil sa z nich
ďalšie výdavky na chod firmy. K položkám dorovnanie výplaty, svedok po oboznámení sa s januárom

2023 uviedol, že tomu tak bolo, že sa to vyplatilo osobe, ktorej sa to týkalo. O čo však išlo si svedok
nespomenul, či to bolo nejaké zníženie výplaty a dorovnalo sa to z peňazí, ktoré boli v pokladni. Záznamy
spisoval on, v novembri 2020 a december 2021 dopisoval žalovaný. Výber peňazí z pokladne, ktoré
realizovali, bol v podstate so súhlasom konateľa žalobcu, keď bolo treba niečo kúpiť povedal, že tammáte peniaze a doklad doneste. Keď to bola väčšia suma, konzultovali to s konateľom žalovaného, či
sú na to peniaze alebo nie.

26.4. Z zmysle vyššie uvedeného potom súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
a nepreukázal svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 360,- eur (vyplatených dňa
21.12.2021 vo výške 260,- eur a dňa 02.12.2022 vo výške 100,- eur z pokladne žalobcu) a v sume 566,-
eur (96,- eur vyplatené dňa 27.01.2023 a 470,- eur vyplatené dňa 09.03.2023), nakoľko o výberoch
hotovosti z pokladne mal konateľ žalobcu, ako sám potvrdil vo svojej výpovedi, vedomosť a uvedený

stav toleroval po celú dobu trvania pracovného pomeru žalovaného. Na preukázanie svojich tvrdení
nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval schodok, resp. manko v pokladni. Preto podľa názoru
súdu v uvedenom nemožno vidieť nedobromyseľnosť na strane žalovaného ako zamestnanca, nakoľko
nešlo o sumy omylom vyplatené alebo nesprávne určené. Zároveň súd konštatuje, že za daného
skutkového stavu v tejto časti absentuje protiprávnosť získaného bezdôvodného obohatenia ako jednej
zo základných predpokladov pre jeho vznik. Preto súd posúdil žalobu v časti o zaplatenie sumy 926,- eur

titulomvydaniabezdôvodnéhoobohateniazanedôvodnú,nakoľkožalobcaneuniesoldôkaznébremeno,
nepreukázal svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a preto súd žalobu v tejto časti zamietol.

27. Súd mal z pracovnej zmluvy za preukázané, že mesačná mzda žalovaného je vo výške 1.200,-
eur brutto. Za celý čas trvania pracovného pomeru žalovaného pracovná zmluva nebola zmenená.

Uvedená skutočnosť medzi stranami nebola sporná. Sporné však bolo vyplatenie sumy 578,84 eura
(1.778,84 eura – 1.200,- eur) a tiež suma 280,30 eura titulom preddavkov, ktoré mali byť žalobcom
odvedené z hrubej mzdy jednotlivým inštitúciám, nie žalovanému. K uvedenému žalovaný vo svojej
výpovedi uviedol, že predpokladal, že odmeny a odstupné si konateľ žalobcu premyslel a overil. Nemal
dôvod spochybňovať vyplatenú sumu. Bol v tom, že konateľ žalobcu postupuje podľa zákonných

a pracovnoprávnych predpisov. Potvrdil, že v konaní vo veci sp. zn. 53Cpr/1/2024 sa domáhal
odstupného vo výške 1.200,- eur.

27.1. V listine predloženej v konaní 53Cpr/1/2024 označenej ako Výpoveď zamestnávateľa z dôvodu
organizačných zmien zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 29.09.2023,

sa okrem iného uvádza: „Keďže touto výpoveďou končí pracovný pomer z dôvodov uvedených v
zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnancovi patrí odstupné vo výške priemerného
mesačného zárobku, ktoré bude vyplatené v riadnom výplatnom termíne, počas nasledujúceho
kalendárneho mesiaca.“ Predmetná listina sa považuje za doručenú žalovanému dňom odmietnutia
prevzatia písomností, t. j. dňom 29.09.2023 (§ 38 ods. 4 Zákonníka práce).

27.2. Podľa § 76 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí
pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. f) alebo z
dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo
spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej

v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva
roky a menej ako päť rokov.

27.3. V zmysle ust. § 134 ods. 1 ZP sa pri výpočte priemerného zárobku vychádza z hrubej mzdy
zúčtovanej na výplatu v rozhodujúcom období a zamestnávateľovi vyplývajú z noriem verejného práva

odvodové povinnosti tak vo vzťahu k dani z príjmu, ako aj ďalším odvodovým povinnostiam, ktoré
má povinnosť zraziť zo mzdy zamestnanca a tomuto zaplatiť mzdu už očistenú od dane zo mzdy a
príslušných odvodov (KS Košice, sp. zn. 6CoPr/6/2023).

27.4. Zamestnávateľ, ktorý sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia musí preukázať a na ňom

je dôkazné bremeno, či zamestnanec vedel alebo z okolností musel predpokladať, že mu vyplatená
suma nepatrí. V zmysle uvedeného potom súd uzatvára, že v tejto časti posúdil žalobu žalobcu za
dôvodnú, nakoľko mal za to, že žalobca preukázal, že žalovaný ako zamestnanec s poukazom na
predloženú listinu – výpoveď zamestnávateľa zo dňa 29.09.2023 s poukazom na znenie pracovnej
zmluvy, musel z okolností predpokladať, že vyplatená suma vo výške 1.778,84 eura s poznámkou

odstupné mu bola omylom vyplatená, nakoľko mu prináležala iba suma vo výške jedného mesačného
zárobku vo výške 1.200,- eur a to bez preddavkov na zdravotné poistenie, poistenie zamestnanca,
sociálne poistenie a preddavok na daň vo výške 280,30 eura, ktoré žalovanému neprináležia. K tvrdeniu
žalovaného, že mal za to, že žalobca mu mal v úmysle vyplatiť vyššiu sumu, než mu prináleží súduvádza, že toto jeho tvrdenie neobstojí aj s poukazom na konanie vedené na tunajšom súde pod sp.
zn. 53Cpr/1/2024, v ktorom žalovaný žaloval žalobcu za nevyplatenie mzdových nárokov vo výške
15.907,66 eura s príslušenstvom a preto sa tvrdenie žalovaného, že mal v úmysle vyplatiť mu odstupné

vo vyššej výške, než by mu patrilo, javí ako nepravdepodobné. Námietka žalovaného, že žalobca
nepreukázal, že by sumu vo výške 280,30 eura titulom odvodov zo mzdy za žalovaného aj odviedol
rovnako neobstojí, keďže táto skutočnosť je pre skonštatovanie vzniku bezdôvodného obohatenia
irelevantná. Preto súd žalobe žalobcu v tejto časti vyhovel a priznal žalobcovi nárok vo výške 859,14
eura (578,84 eura + 280,30 eura).

27.5. K námietke žalovaného ohľadom nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie súd uvádza, že
v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia je pasívne legitimovaným ten, kto nadobudol toto
bezdôvodné obohatenie. V predmetnej veci nebolo sporným, že sumu vo výške 1.778,84 eura
nadobudol žalovaný bezhotovostne. Z uvedeného dôvodu súd vyhodnotil túto námietku žalovaného ako
nedôvodnú.

28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

29. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

30. V zmysle citovaného ustanovenia § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády, súd rozhodol o úroku
z omeškania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keď žalovaný sa dostal do
omeškania so splatnosťou priznaného nároku uplatneného v žalobe a písomne podanej zmeny žaloby,
tak ako to bolo vyčíslené a špecifikované žalobcom z priznanej sumy.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33. Podľa § 262 ods.1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. V zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 a 2 CSP, priznal súd žalovanému nárok na náhradu trov
konania v pomernej časti vo výške 24,06 %, vzhľadom na jeho čiastočný úspech v konaní, keď sa
žalobca pôvodne domáhal zaplatenia sumy 2.262,64 eura, pričom úspešnosť žalobcu bola v sume
859,14 eura, t. j. 37,97 % (859,14x100:2.262,64). Úspešnosť žalovaného a neúspešnosť žalobcu bola
potom 62,03 %, pričom rozdiel predstavuje 24,06 % (62,03-37,97). Trovy konania pozostávajú z odmeny

právneho zástupcu za zastupovanie, o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti
tohoto rozhodnutia, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekučné konanie sa začína na návrh. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený
požadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulupreto,žepovinnýdobrovoľnenesplnilto,čomuexekučný

titul ukladá. ( § 48 ods. 1,2 zák. č. 233/1995 Z.z.).
Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému súdu. Na exekučné konanie je kauzálne príslušný
Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zák. č. 233/1995 Z.z.).