Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. máj 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-12Csp/50/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7919200777
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Vaďurová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:7919200777.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudkyňou Mgr. Katarínou Vaďurovou, v spore žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, C., zast.: Mgr. Marcel Kandrík, advokát, proti žalovanému: PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o, IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zast.: Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o určenie
úveru za bezúročný a bez poplatkov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd žalovanému voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,

o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Trebišov dňa 19.09.2019 sa žalobca proti žalovanému domáhal
určenia, že Zmluva o úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 04.05.2017 je bezúročná a bez poplatkov,
určenia, že zmluvná podmienka v bode 3.1 Zmluvy o úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 04.05.2017
v znení „Za poskytnutie úveru sa Dlžník zaväzuje zaplatiť Veriteľovi zmluvnú odmenu, ktorá predstavuje
úroky za poskytnutie úveru. Zmluvná odmena predstavuje 169,19 eur mesačne a uhrádza sa spolu
so splátkou úveru ku dňu jej splatnosti podľa splátkového kalendára.“ je ako neprijateľná zmluvná
podmienka neplatná. Zároveň žiadal určiť, že rozhodcovská zmluva č. XXXXXX-XXXXX uzavretá dňa

04.05.2017 je ako neprijateľná podmienka neplatná.

2. Žalobu odôvodil nasledujúcimi skutočnosťami. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 04.05.2017 Zmluvu
o úvere č. XXXXXX-XXXXX, (ďalej aj ako „Zmluva“), ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných
prostriedkov. Malo ísť o formulárovú typovú spotrebiteľskú zmluvu, ktorou sa žalovaný zaviazal
poskytnúť žalobcovi úver vo výške 4 000,- eur. Podľa bodu 2.1 Zmluvy žalobca má splatiť žalovanému
úver v 48 mesačných splátkach, výška mesačnej splátky bola vo výške 252,52 eur. Celkovo mal

žalobca vrátiť za poskytnutý úver 12.120,96 eur. Úrok činil viac ako 200 %. Zmluvná odmena za
poskytnutie úveru predstavovala úroky vo výške 169,19 eur mesačne a mala byť uhrádzaná spolu so
splátkou úveru. Poukázal na to, že v Zmluve absentuje uvedený úrok v číselnej forme. Do podania
žaloby vykonal úhrady vo výške 4.049,84 eur. Žalovaný listom zo dňa 13.12.2018 zosplatnil úver
a žiadal uhradiť dlžnú čiastku vo výške 8134,57 eur. Žalobca sa mal ocitnúť vo finančnej tiesni, keď
jeho príjem nemal pokrývať úhradu splátok zo Zmluvy ako aj splátok úverov od iných finančných
spoločnosti. Rozhodol sa osloviť Ministerstvo spravodlivosti SR a požiadal o posúdenie uzatvorenej

Zmluvy so žalovaným. Dňa 14.11.2017 bola doručená žiadosť žalobcu o posúdenie Zmluvy Ministerstvu
spravodlivosti SR, konkrétne odboru ochrany spotrebiteľa, ktoré odpovedalo na žiadosť listom zo
dňa 23.11.2017. V odpovedi ministerstvo Zmluvu považuje za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu
chýbajúcichnáležitostípodľaustanovenia§9ods.2zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverocha o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. V ďalšej časti konkretizuje absentujúcu náležitosť v
Zmluve a to výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V ďalšej časti poukazuje
na neprijateľné zmluvné podmienky a to poplatky, rozhodcovská doložka, vyhlásenie spotrebiteľa, že

sa oboznámil s úverovými zmluvnými podmienkami, právne vzťahy zo zmluvy sa riadia Obchodným
zákonníkom. Uvedenú odpoveď Ministerstva spravodlivosti SR žalobca oznámil žalovanému. Od
žalovaného mal žalobca dňa 09.10.2018 obdržať stanovisko, v zmysle ktorého žalovaný so žalobcom
neuzavrel spotrebiteľskú zmluvu, a teda ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch sa nepoužijú. K uvedenému stanovisku žalovaného z 09.10.2018 žalobca zaslal reklamáciu,

v ktorej namietal, že sa nejednalo o podnikateľský úver. Žalovaný v odpovedi zo dňa 22.11.2018 zotrval
na svojej argumentácií a mal za to, že Zmluva bola uzavretá medzi dvoma podnikateľskými subjektami.
Žalobca má za to, že bol uvedený do omylu pri podpisovaní Zmluvy a nechápal súvislosti. Peniaze
žalobca nepoužil na podnikanie, neboli zaslané na podnikateľský účet, neboli vedené v peňažnom
denníku podnikateľa a neboli ani uvedené v daňovom priznaní. Pri uzatváraní Zmluvy sa obchodný
zástupca žalovaného pýtal žalobcu na príjem. Žalobca oznámil, že jeho príjem vyplýva

z podnikateľskej činnosti. Na podporu svojich tvrdení žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu
Košice č. k. 11CoSr/3/2017-91 zo dňa 07.02.2018. V predmetnom konaní má ísť o toho istého
veriteľa, pričom súd v rozsudku poukázal na nekalé praktiky pri uzatváraní úverových zmlúv, ak veriteľ
zistí, že žiadateľ o úver má príjem zo živnosti. Záverom poukázal na výšku dohodnutej odplaty, ktorá
predstavovala 200%, čo považoval za úžeru.

K žalobe žalobca priložil nasledovné listiny: rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 07.02.2018,
č. k. 11CoSr/3/2017-91, stanoviská žalovaného zo dňa 09.10.2018 a zo dňa 22.11.2018, odpoveď
Ministerstva spravodlivosti SR, odbor ochrany spotrebiteľa na žiadosť zo dňa 23.11.2017, oznámenie
o okamžitej splatnosti zo dňa 03.12.2018, platobné príkazy zo dňa 03.09.2018, 07.08.2018, 11.07.2018,
14.06.2018, 28.03.2018, 02.05.2018, 27.02.2018, 25.01.2018, 27.12.2017, 24.11.2017, 26.10.2017,

25.09.2017, 28.08.2017, 25.07.2017, 26.06.2017, 23.05.2017, výpis z účtu žalobcu, Zmluvu o úvere č.
XXXXXX-XXXXX zo dňa 04.05.2017.

3. Žalovaný vo vyjadrení žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť a žalobcu v celom
rozsahu zaviazať na náhradu trov konania. Mal za to, že úverový vzťah medzi sporovými stranami nie

je spotrebiteľským vzťahom, ale podnikateľským, uzavretým v režime obchodného práva. K uzavretiu
žiadnej spotrebiteľskej zmluvy nedošlo, čo má vyplývať aj z bodu 1.1 Zmluvy. Poukázal na to, že
sa javí byť pomerne nelogické to, že žalobca si na svoje „spotrebiteľské“ postavenie spomenul s
výrazným časovým odstupom až po poskytnutí úveru. Žalobca podľa jeho názoru neuviedol žiadne
právne relevantné skutočnosti, pre ktoré by sa mal obsah ním slobodne a dobrovoľne vykonaného úkonu

interpretovať inak a spôsobom, ktorý je v rozpore s prejavom vôle. V Zmluve má byť žalobca označený
ako podnikateľ a v bode 1.1 má byť uvedené, že peňažné prostriedky sa poskytujú na podnikateľský
účel. Pritom aj z ďalších ustanovení Zmluvy má byť zrejmé, že zakladá obchodnoprávny vzťah medzi
jej účastníkmi, pričom táto skutočnosť nebola medzi stranami nikdy sporná. Žalobca začal tvrdiť iné
až dodatočne, v tomto konaní. Takýto postup označil za špekulatívny a účelový. Má za to, že žalobca

sa svojim konaní snaží získať neoprávnenú výhodu. Ďalej uviedol, že uzavretiu Zmluvy predchádzalo
podanie žiadosti o úver, v ktorej sa mal žalobca identifikovať ako fyzická osoba – podnikateľ, ktorá
požiadala o poskytnutie Biznis úveru na podnikateľské účely, identifikoval sa svojim obchodným
menom, identifikačným číslom ako aj účelom čerpania úveru – kúpa motorového vozidla na podnikanie.
Skutočnosť, že sa jednalo o úver na podnikanie bola v Zmluve zdôraznená aj nad podpisovou doložkou.

Poukázal na výklad smernice 93/13/EHS Súdnym dvorom EÚ, a to konkrétne rozhodnutie vo veci
C-464/01 Johann Gruber c/a Bay Wa AG, v zmysle ktorého ak dodávateľ koná v dobrej viere, že
druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa.
Vyjadril názor, že s poukazom na vyššie uvedené je vylúčené, aby Zmluva obsahovala náležitosti
spotrebiteľského práva, nakoľko v zmysle právneho režimu, v ktorom bola uzatvorená ich obsahovať

ani nemohla. K námietke, že žalobca poskytnuté finančné prostriedky nezahrnul do svojho účtovníctva
uviedol, že uvedené je podľa jeho názoru bez právneho významu, pretože je vecou každého daňového
subjektu čo zahrnie a či nezahrnie do svojho účtovníctva. Rovnako, žalovaný nemá ako ovplyvniť na aké
účely použije žalobca poskytnuté finančné prostriedky. Taktiež namietal „prepočty“ uvádzané žalobcom,
pri ktorých mal žalobca opomenúť to, že sa počíta so sumou za celé obdobie splácania, pričom žalobca

tieto sumy rozpočítal a obdobie jedného roka, preto má ísť o vecne nesprávne tvrdenia a naviac majú
odporovať aj ustanoveniu § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka.
K vyjadreniu žalobca priložil žiadosť o úver zo dňa 03.05.2017, Zmluvu o úvere č. XXXXXX-XXXXX zo
dňa 04.05.2017 so Splátkovým kalendárom k Zmluve o úvere XXXXXX-XXXXX.4. Žalobca v replike zotrval na svojej argumentácií, uviedol, že žalovaný zneužil, že žalobca pracuje na
živnosť a vnútil mu biznis úver. Skutočný účel úveru však mal byť iný, a to osobná spotreba. V tejto

súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10 CoE/70/2010, v zmysle ktorého
v prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľský úver, dôkazné bremeno zaťažuje dodávateľa. Ďalej
opätovne poukazoval a rozsiahlo citoval z rozsudku Krajského súdu v Košiciach č11CoSr/3/2017-91 zo
dňa 07.02.2018.
K replike žalobca priložil uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 31.05.20210, č. k.

10CoE/70/2010-42, uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.12.2014, č. k. 3NcC/124/2014-96,
rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 07.02.2018, č. k. 11CoSr/3/2017-91, uznesenie Krajského
súdu v Prešove zo dňa 29.09.2017, č. k. 23CoE/64/2016-100.

5. Žalovaný duplikou zhrnul a zopakoval svoju právnu argumentáciu uvedenú vo vyjadrení k žalobe,
tvrdil, že posudzovať povahu úveru možno z racionálnych a logických dôvodov podľa stavu v čase

uzavretia Zmluvy. Z obsahu žiadosti o úveru ako aj zo Zmluvy vyplýva, že tieto sú riadne vyhotovené
a podpísané aj žalobcom. Tvrdenie o vnútení biznis úveru žalovaný považoval za celkom nelogické,
pretože aj z časovej postupnosti (žiadosť o úver predchádzala podpisu Zmluvy a neuzatvárali sa v jeden
deň) žalovaný objektívne nemal možnosť vnucovať úver. Naopak, z postupného uzatvárania ako aj
z časových okolností, považoval za jednoznačné, že sa jedná o účelové tvrdenia smerujúce k zbaveniu

sa vlastných záväzkov na základe nepravdivých tvrdení o povahe a bezúročnosti úveru. Opätovne
poukázal na obsah samotnej žiadosti o úver zo dňa 03.10.2017, z ktorej má vyplývať, že žalobca ako
žiadateľ o úver sa identifikoval všetkými údajmi ako podnikateľský subjekt, ako zdroj informácie o úvere
uviedol odporučenie a predložil daňové priznanie za prechádzajúce zdaňovacie obdobie.
K duplike žalovaný opätovne priložil žiadosť o úver zo dňa 03.05.2017, Zmluvu o úvere č. XXXXXX-

XXXXX zo dňa 04.05.2017 so Splátkovým kalendárom k Zmluve o úvere XXXXXX-XXXXX, daňové
priznanie žalobcu za rok 2016,

6. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie vytýčené na deň 28.05.2025. Podaním zo dňa
25.04.2025 žalobca cestou svojho právneho zástupcu požiadal o ospravedlnenie neúčasti žalobcu

a jeho právneho zástupcu na pojednávaní a zároveň súhlasil s pojednávaním a rozhodnutím vo veci
v ich neprítomnosti. Právny zástupca žalovaného podaním zo dňa 23.05.2025 ospravedlnil svoju
neúčasť a neúčasť žalovaného a na pojednávaní a taktiež súhlasil s pojednávaním a rozhodnutím v ich
neprítomnosti.

7. Z písomných vyjadrení strán sporu a vykonaného dokazovania listinnými dôkaznými prostriedkami,
ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nižšie uvedený skutkový stav:
8. Zo žiadosti o úver zo dňa 03.05.2017 vyplýva, že žiadateľ – žalobca uviedol v kolónke priezvisko
a meno/ obchodné meno „Inšpektor Martin“, ďalej ako žiadateľa označil A. B., IČO: 41 607 554, DIČ:
XXXXXXXXXX, odbor podnikania C, právna forma 101, adresa miesta podnikania C. XXX/XX, C.,

zapísaný na Okresnom úrade Trebišov, č. 870-10442, pričom ako žiadateľa vyplnil fyzickú osobu –
podnikateľa. Ako bližšiu špecifikáciu účelu čerpania úveru uviedol – kúpa auta na podnikanie. Zo žiadosti
ďalejvyplýva,žektejtookreminéhopredložilživnostenskýlistadaňovépriznaniezarok2016.Vžiadosti
je zároveň nad dátumom a podpisom žiadateľa zvýrazneným fontom uvedené, že žiadateľ prehlasuje,
že žiada o úver na podnikateľské účely a je si vedomý právnych následkov v prípade nepravdivosti tohto

prehlásenia.
9. Dňa 04.05.2017 žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzavreli Zmluvu o úvere č. XXXXXX-
XXXXX. Podľa bodu 1.1 Zmluvy, sa veriteľ zaviazal dlžníkovi poskytnúť úver vo výške 4.000,- eur na
účely výkonu podnikateľskej činnosti dlžníka. Podľa bodu 1.2 Zmluvy dlžník pri uzatváraní a plnení
Zmluvy vystupuje ako podnikateľský subjekt a poskytnutý úver využije na účel vyplývajúci/súvisiaci

s výkonom jeho podnikateľskej činnosti : A – investícia – kúpa auta na podnikanie. Podľa bodu 2.1
Zmluvy, sa dlžník zaviazal splatiť veriteľovi úver spolu s úrokmi v 48 mesačných splátkach vo výške
252,52 eur splatných podľa splátkového kalendára, ktorý tvoril súčasť Zmluvy. V zmysle bodu 3.1 Zmluvy
sa dlžník zaviazal veriteľovi za poskytnutie úveru zaplatiť odmenu – úrok vo výške 169,19 eur mesačne
a uhrádza sa spolu so splátkou úveru ku dňu jej splatnosti podľa splátkového kalendára.

10. Po vykonanom dokazovaní súd vec takto právne posúdil:
11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.12. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.
13. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, Obchodníkom je osoba, ktorá v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike koná v rámci svojej

podnikateľskej činnosti alebo povolania, a to aj prostredníctvom inej osoby, ktorá koná v jej mene alebo
na jej účet.
14. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike nekoná v rámci
svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania.
15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
16. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.
17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzavretia zmluvy („ďalej len
„ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
18. Podľa § 2 písm a), b) a d) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
19. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
aka)zmluvaospotrebiteľskomúverenemápísomnúformupodľa§9ods.1,b)zmluvaospotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom

úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov,
neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená
nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver
poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa,
poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na

meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15
alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou
veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, f) veriteľ v
zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia
spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského

úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.
20. V súlade s § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na to aby bolo možné na určitú zmluvu
nahliadať ako na spotrebiteľskú, je nevyhnutné aby na jednej strane vystupoval spotrebiteľ a na druhej
obchodník, samotná forma takejto zmluvy je pritom irelevantná. Teda, pre materiálne posúdenie povahy
(spotrebiteľskej) zmluvy je rozhodujúce práve postavenie jej zmluvných strán. O spotrebiteľskú zmluvu

sa bude jednať výlučne vtedy keď na jednej strane bude vystupovať obchodník a na druhej spotrebiteľ.
Pojemobchodníkjepotrebnévykladať čonajextenzívnejšie,kedyjenímnielensamotnáosobakonajúca
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti vystupujúca pri uzatváraní zmluvy,
aleajosobavystupujúcapriplnenízozmluvy.Spotrebiteľomjefyzickáosoba,ktoránekonávrámcisvojej
podnikateľskej činnosti. Za určitých podmienok je možné považovať za spotrebiteľa aj fyzickú osobu

podnikateľa, nesmie však pri uzatváraní a plnení zo spotrebiteľskej zmluvy vystupovať v rámci svojej
podnikateľskej činnosti. Taktiež, v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie je možné fyzickú
osobu vykonávajúcu podnikateľskú činnosť, ktorá uzatvorila zmluvu o úvere bez toho, aby v nej bol
špecifikovaný účel tohto úveru, považovať za „spotrebiteľa“, ak táto zmluva nie je spojená s obchodmi,podnikaním alebo povolaním (viď rozsudok č. D./14, vo veci Hora?iu E. D. proti SC Volksbank România
SA), z uvedeného potom a contrario možno vyvodiť, že ak fyzická osoba vykonávajúca podnikateľskú
činnosť uzatvorila zmluvu o úvere, v ktorej bol špecifikovaný účel úveru spojený s podnikaním, nemá

takáto fyzická osoba postavenie spotrebiteľa.
21. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že tieto dňa 04.05.2017 uzavreli Zmluvu o úvere č.
XXXXXX-XXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaný ako veriteľ žalobcovi peňažné prostriedky vo
výške 4.000,- eur a žalobca ako dlžník sa ich zaviazal vrátiť žalovanému v súlade s ustanoveniami
Zmluvy. Medzi stranami bolo sporné postavenie žalobcu, a to či pri uzatváraní Zmluvy vystupoval ako

spotrebiteľ alebo podnikateľ. Od ustálenia postavenia žalobcu potom súviselo aj posúdenie žalobcovho
nároku uplatňovaného v tomto konaní, nakoľko určenie úveru za bezúročný a bez poplatkov je možné
len pri spotrebiteľských úveroch.
22. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné
vyhovieť. V tomto smere súd vzhľadom na princíp prenesenia dôkazného bremena uplatňujúci sa
v spotrebiteľských sporoch konštatuje, že žalovaný uniesol dôkazné bremeno, kedy predloženými

listinnými dôkazmi preukázal, že žalobca pri kontrahovaní Zmluvy nevystupoval v pozícií spotrebiteľa.
23. Súd v konaní taktiež posudzoval, či označenie žalobcu jeho identifikačným číslom nebolo čisto
formálnym označením, a teda či sa nejednalo v tomto smere o nekalú obchodnú praktiku. Súdu sú
známe v minulosti pomerne často používané praktiky regionálnych veriteľov finančných služieb, ktoré
nútia svojich klientov aby v prípade, že disponujú podnikateľským oprávnením, do zmluvy uviedli

svoje identifikačné číslo, prípadne si špeciálne za týmto účelom živnosť založili, a takýmto spôsobom
obchádzajú normy na ochranu spotrebiteľa. Preto súd zdôrazňuje, že samotný štatút fyzickej osoby
(podnikateľa) nemá v tomto smere význam a je potrebné venovať pozornosť ďalším kumulatívnym
znakom, ktoré odlišujú spotrebiteľa od podnikateľa. Súd má za to, že žalovaný jednoznačne preukázal,
že v danom prípade žalobca nevystupoval ako spotrebiteľ a teda mu neprináleží dovolávať sa

spotrebiteľskej ochrany.
24. Z obsahu Zmluvy súd zistil, že ju uzatvoril žalobca ako fyzická osoba podnikateľ, ktorý sa identifikoval
prideleným identifikačným číslom. Z predmetu Zmluvy (bod 1.1 Zmluvy) jednoznačne vyplýva, že veriteľ
úver poskytol na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Z ďalších ustanovení Zmluvy, konkrétne
bodu 1.2 Zmluvy vyplýva, že dlžník pri uzatváraní a plnení Zmluvy vystupoval ako podnikateľský subjekt

a poskytnutý úver mal využiť kúpa vozidla na podnikanie. V žiadosti o úver zo dňa 03.05.2017 s názvom
„Biznis úvery“ sa žalobca v pozícii žiadateľa sám identifikoval ako podnikateľ a uviedol, že žiada o
investičný úver, za účelom kúpy motorového vozidla na podnikanie, pričom priamo nad vlastnoručným
podpisom žalobcu sa nachádza prehlásenie, že žiada o úver na podnikateľské účely. V tejto súvislosti
súd zdôrazňuje, že prehlásenie je napísané výrazným písmom tak, že nie je možné ho prehliadnuť.

Vzhľadom na uvedené má súd za preukázané, že žalobca pri uzatváraní Zmluvy formálne nevystupoval
ako podnikateľ a teda nešlo ani o nekalú obchodnú praktiku zo strany žalovaného.
25. Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že vzťah vyplývajúci z Zmluvy o úvere
č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 04.05.2017 vznikol medzi žalovaným ako obchodníkom a žalobcom ako
podnikateľom, a teda žalobca nespĺňa atribúty spotrebiteľa v zmysle zákonnej definície uvedenej v § 52

ods. 4 Občianskeho zákonníka. Nakoľko žalobca nie je spotrebiteľom, nie je možné Zmluvu podrobiť ani
súdnemu prieskumu v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa ochrany
spotrebiteľa ako ani ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko tieto sa na žalobcu, ktorý pri
uzatváraní Zmluvy vystupoval v pozícií podnikateľa, nevzťahujú. Na uvedenom nič nemení ani žalobcom
predložené stanovisko Ministerstva spravodlivosti SR, odbor ochrany spotrebiteľa uvedené v odpovedi

na žiadosť zo dňa 23.11.2017. V predmetnom stanovisku obsahuje záver o tom, že úver je považovaný
v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzavretia zmluvy,
za bezúročný a bez poplatkov. Uvedené stanovisko nie je pre súd nijak záväzné, naopak rozhodnúť
o tom, že určitá je zmluva bezúročná a bez poplatkov (a teda aj tom, či sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú)

môže výlučne súd. Súd taktiež poukazuje na to, že sa nemal možnosť oboznámiť s celým stanoviskom,
nakoľko súdu bolo predložené v neúplnej podobe.
26. Žalobca sa v žalobe argumentačne opieral o rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa
07.02.2018, č. k. 11CoSr/3/2017-91, pričom poukazoval na to, že sa jedná o toho istého veriteľa –
žalovaného . Uvedeným rozsudok bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa

31.05.2017, č. k. 7Csr/1/2017-55, ktorým prvoinštančný súd zrušil rozhodcovský rozsudok Slovenského
arbitrážneho súdu. Z odôvodnenia ďalej vyplýva, že sa jedná o skutkovo odlišný prípad a nie je
možné jeho závery aplikovať v tomto konaní. Z odôvodnenia rozsudku totiž vyplýva, že informácia
o podnikateľskom účele úveru nebola uvedená v žiadosti dostatočne zreteľne (na rozdiel od žiadostižalobcu), vykonaným dokazovaním bolo ďalej zistené, že žiadosť o úver za žalobkyňu vypĺňal niekto
iný, na základe čoho žalobkyňa nemala vedomosť o tom, že požiadala o podnikateľský úver. Rovnako,
o skutkovo odlišné situácie sa jedná aj v ďalších žalobcom predložených súdnych rozhodnutiach.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia súd rozhodol, tak ako je uvedené
vo výroku I. tohto rozsudku a žalobu zamietol.

28. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní bol úspešný žalovaný, preto

mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

29. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde

Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku).