Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. máj 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 53C/89/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124210145
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľuboš Chrenko

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4124210145.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom B. XXX, XXX XX B., zastúpená: JUDr. Marek Šabík - advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom
Moyzesova 585/2, 955 01 Topoľčany, IČO: 56 121 725, proti žalovanému: C. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. XXX, XXX XX B., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva
č. XXX, vedenom Okresným úradnom Topoľčany, katastrálnym odborom, nachádzajúcich sa v
katastrálnom území B., obec B., okres Topoľčany, ako: pozemok, par. reg. ,,C“ č. 26/2, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 278 m2; pozemok, par. reg. ,,C“ č. 26/3, druh pozemku: záhrada

o výmere 1 800 m2; stavba, súpisné číslo XXX, postavená na pozemku, par. reg. „C“ č. 26/2, popis
stavby: dom,
a vyporiadava tak, že nariaďuje predaj uvedených nehnuteľností s tým, že výťažok z predaja
nehnuteľností bude rozdelený medzi strany sporu podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov tak, že
žalobkyni pripadne podiel zodpovedajúci 1/2-ici výťažku a žalovanému pripadne podiel zodpovedajúci
1/2-ici výťažku.

II. Žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.10.2024, domáhala zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX,
vedenom Okresným úradnom Topoľčany, katastrálnym odborom, nachádzajúcich sa v katastrálnom
území B., obec B., okres Topoľčany, ako: pozemok, par. reg. ,,C“ č. 26/2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 1 278 m2; pozemok, par. reg. ,,C“ č. 26/3, druh pozemku: záhrada o výmere
1 800 m2; stavba, súpisné číslo XXX, postavená na pozemku, par. reg. „C“ č. 26/2, popis stavby: dom.
Vyporiadanie navrhla tak, aby tieto nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného,

ktorý bude povinný jej zaplatiť titulom zrušenia podielového spoluvlastníctva sumu 45.000,- eur do 30
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

1.1. Žalobu podala z dôvodu, že spolu so žalovaným sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných
nehnuteľností, každý v podiele 1-ica. Formálne je na liste vlastníctva evidovaný bezpodielový
spoluvlastnícky podiel manželov žalobkyne a žalobcu o veľkosti 1/1. Keďže však bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov zaniklo právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Nitra,

sp. zn. TO-11P/90/2017, zo dňa 20.6.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.7.2017, a do troch
rokov od zániku BSM nedošlo k podaniu návrhu na vyporiadanie BSM súdom ani dohodou, nastalo
vyporiadanie BSM priamo zo zákona podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, a to tak, že nehnuteľnéveci sú v podielovom spoluvlastníctve a podiely oboch vlastníkov sú rovnaké. Z toho dôvodu sa BSM
zmenilo zo zákona na podiely o veľkosti 1/2 pre žalobkyňu aj žalovaného.

1.2. Nakoľko žalobkyňa ani žalovaný nehnuteľnosti neužívajú po rozvode, žalobkyňa nemá záujem
zotrvať v podielovom spoluvlastníctve k nehnuteľnostiam a má záujem vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo. Nehnuteľnosti v súčasnej dobe chátrajú, v dôsledku čoho existujú aj problémy so
susedmi a s príslušnými orgánmi.

1.3. Opakovane sa neformálne aj formálne snažila dosiahnuť mimosúdne vyporiadanie so žalovaným,
avšak toto mimosúdne riešenie pre postoj žalovaného neviedlo k úspechu. Žalobkyňa okrem iného
navrhovala realizovať spoločný predaj nehnuteľností za čo najvýhodnejšiu sumu tak, že výťažok z
predaja by sa rozdelil medzi obe strany rovným dielom. Výťažok z nehnuteľností jej prislúchajúci má
záujem darovať deťom.

1.4. Žalovanému navrhla i alternatívu, ak by žalovaný nemal záujem o spoločný predaj nehnuteľnosti
a to vo forme odkúpenia podielu žalobkyne žalovaným za cenu podľa odborného odhadu realitnou
kanceláriou alebo na základe znaleckého posudku.

1.5. Žalovanému bola výzva o mimosúdne zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva doručená dňa

7.5.2024, v ktorej požiadala žalovaného o vyjadrenie sa k výzve v lehote 14 dní. Žalovaný na výzvu
reagoval formou emailu, doručený dňa 20.5.2024. Žalovaný v odpovedi na výzvu reagoval odmietavo,
uvádzal nerelevantné skutočnosti a pomerne útočne sa vyjadroval na adresu žalobkyne.

1.6. Žalovaný argumentuje tým, že nehnuteľnosti má záujem ponechať deťom ako investíciu do

budúcnosti. Žalovaný sa však až donedávna o tieto nehnuteľnosti nestaral a nechával ich chátrať.
Navyše má žalobkyňa informácie, že deti neprejavili záujem o nehnuteľnosti a preferovali by skôr
financie, ktoré by využili lepšie pre svoju budúcnosť ako vlastníctvo chátrajúcej nehnuteľnosti. Celú
komunikáciu o mimosúdne vyriešenie veci prikladá žalobkyňa ako dôkaz.

1.7. Žalobkyňa dala vypracovať odborný odhad nehnuteľností realitnou kanceláriou MG real Topoľčany,
s. r. o. V odbornom odhade bola aktuálne hodnota nehnuteľností ocenená na sumu 90 000,- eur. Realitná
kancelária ohodnotila nehnuteľnosti ku dňu 23.8.2024, čiže ide o aktuálne ohodnotenie.

2. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 20.11.2024 č.k. 53C/89/2024-39 bol žalovaný vyzvaný, aby sa

v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia k žalobe písomne vyjadril. Uznesenie mu bolo doručené
dňa 22.11.2024 s tým, že žalovaný sa k doručenej žalobe písomne nevyjadril v zmysle uvedeného
uznesenia.

3. Na pojednávaní dňa 19.02.2025 právny zástupca žalobkyne uviedol, že sa pridržiavajú písomnej

žaloby. Predmetné nehnuteľnosti nie sú užívané žalobkyňou ani žalovaným a v súčasnej dobe
chátrajú a vyžadujú vynakladanie nákladov, najmä zo strany žalobkyne. Žalobkyňa ponúkla svoj
podiel žalovanému a chcela vec riešiť mimosúdne, žalovaný však snahy žalobkyne odmietol. Nakoľko
žiadna zo strán nehnuteľnosť aktívne nevyužíva, ale je to žalovaný, kto v mimosúdnom rokovaní
prejavil záujem naďalej mať tieto nehnuteľnosti, žalobkyňa navrhla zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva tak, že tieto nehnuteľnosti by v celom rozsahu nadobudol žalovaný za súčasného
vyplatenia polovice hodnoty v prospech žalobkyne.

3.1. K hierarchií vyporiadania podielového spoluvlastníctva uviedol, že reálne rozdelenie nehnuteľností
nie je možné, nakoľko ide o rodinný dom s prislúchajúcimi pozemkami. Druhý spôsob vyporiadania

žalobkyňa sama navrhuje, pričom naďalej sa nebráni aj mimosúdnemu vyriešeniu, a to napríklad
spoločným predajom nehnuteľností.

4. Žalovaný vo veci uviedol, že nehnuteľnosť užíva, momentálne má druhú rodinu, je v nájme a chodí na
tento predmetný dom, kde má uskladnené veci, ktoré sa mu do bytu nevojdu. Od rozvodu v roku 2017

sa so žalobkyňou dohodli, že dom rozdelia, nakoľko je dvojgeneračný a on užíva spodnú časť. Dohodli
sa, že dom budú užívať kým deti nebudú dospelé, syn D. je plnoletý od júla a dcéra bude plnoletá na
budúci rok. Namietal cenu vyčíslenú v predloženom odbornom posudku. Dodal, že nemá záujem o celý
dom, keďže je obrovský a je stále za mimosúdne rokovanie.4.1. Vzhľadom na záujem strán sporu o mimosúdne rokovanie za účelom dohody bolo pojednávanie
odročené na deň 23.04.2025.

5. Listom právneho zástupcu žalobkyne, ktorý došiel tunajšiemu súdu dňa 16.04.2025, žalobkyňa
informuje súd, že snahy žalobkyne o mimosúdne vyriešenie veci neviedli k žiadnemu výsledku pre
postoj žalovaného, ktorý evidentne len vytvára prieťahy v konaní. Najprv navrhla žalovanému spoločný
predaj nehnuteľnosti cez realitnú kanceláriu MG real Topoľčany, ktorá má v Topoľčanoch veľmi dobrú

povesť. Poslala tento návrh žalovanému dňa 20.2.2025. Žalovaný nereagoval, preto dňa 26.2.2025 sa
žalobkyňa opätovne pripomínala e-mailom u žalovaného. Žalovaný odmietol túto realitnú kanceláriu,
preto žalobkyňa uviedla, že ak chce žalovaný inú, pokojne nech navrhne inú realitnú kanceláriu. Predaj
nehnuteľnosti totiž môžu realizovať viaceré realitné kancelárie. Žalovaný tak nespravil, čím mimosúdne
riešenia napriek svojim predchádzajúcim tvrdeniam sám zablokoval.

5.1. Žalovaný zareagoval 26.2.2025 s tým, že je pracovne vyťažený a bude reagovať do konca týždňa
(tzn. do 2.3.2025). Žalovaný však opätovne nereagoval a nedodržal svoj vlastný termín. Žalobkyňa sa
preto opätovne pripomínala 5.3.2025, k tomu žalovaný zareagoval až 26.3.2025 s tým, že odmietol
realitnú kanceláriu, nenavrhol žiadnu inú, ale začal mať nové nereálne požiadavky (vyplatenie hlboko
podhodnoteného podielu žalobkyni, darovanie nehnuteľnosti a pod.). S týmto návrhom žalovaného

nesúhlasila, ale uviedla žalovanému, že ak chce, nech navrhne vlastnú realitnú kanceláriu, prípadne
nechsaopredajpokúsisvojpomocnecezinzeráty.Následnežalovanýzasenereagoval,pretožalobkyňa
poslala dňa 14.4.2025 žalovaného opätovne pripomienku. Na tú žalovaný nijako nereagoval do dňa
odoslania tohto podania.

5.2. Z postupu žalovaného je zrejmé, že ten v rozpore s dobrými mravmi len predstiera snahu o
mimosúdne vyriešenie veci s cieľom vytvárania prieťahov v konaní a trov na strane žalobkyne, keďže
je právne zastúpená a žalovaný nie. Sám žalovaný vie, že žalobkyňa od neho žiada podstatne menej,
než na čo by mala nárok (sám žalovaný to konštatoval na pojednávaní). Na zvolený postup žalovaného
preto neexistuje žiadny racionálny ani ekonomický dôvod, ale evidentne ide čisto o znepríjemňovanie

postupu žalobkyni. Z uvedeného dôvodu žiada, aby súd rozhodol vo veci autoritatívne a aby jej priznal
aj náhradu trov konania v celom rozsahu, nakoľko ak by žalovaný vo veci konal korektne, celá situácia
by už bola dávno vyriešená.

6. Na pojednávaní dňa 23.04.2025 právny zástupca žalobkyne uviedol, že žalobkyňa mala snahu

o mimosúdne riešenie veci poukazujúc na časovú chronológiu jej pokusov, ako to vyplýva z priložených
dokumentov. Krátko pred pojednávaním jej žalovaný doručil odkaz na inzerát na predaj nehnuteľnosti,
ktorý vložil na portál Bazoš.sk. Nevie sa zbaviť dojmu, že sústavné ignorovanie neformálnych dohôd,
ako aj lehôt, a nahratie formálne inzerátu krátko pred pojednávaním evokuje len čisto formálnu, ale
neúprimnú snahu žalovaného nehnuteľnosť predať.

6.1. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa navrhuje zmenu svojho pôvodného návrhu, a to tak, že navrhuje,
aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam a vyporiadal ich
tak, že súd nariadi predaj týchto nehnuteľností s tým, že výťažok z predaja bude rozdelený medzi strany
sporu podľa veľkosti ich podielov, a to tak, že žalobkyni pripadne podiel zodpovedajúci 1-ici výťažku a

žalovanému pripadne podiel zodpovedajúci 1-ici výťažku.

6.2. Nad rámec tohto návrhu na zmenu žalobkyňa navrhuje osobne žalovanému, aby pristúpil na
zmier v obdobnom znení s tým, že súdny predaj nehnuteľnosti by mohol byť realizovaný až potom,
čo by sa nevyriešil predaj vo vlastnej réžií strán. Týmto riešením bude mať žalovaný možnosť naďalej

pokúsiť sa predať nehnuteľnosti vo svojej réžií, ale zároveň žalobkyňa nebude odkázaná len na dobrú
vôľu žalovaného, ktorý môže, ale nemusí nakoniec uzatvoriť kúpnu zmluvu. V takom prípade bude
mať možnosť iniciovať predaj formou dražby cez súdneho exekútora. Z pohľadu žalobkyne ide o
situáciu s výhodou na oboch stranách, pretože žalovaný bude mať možnosť predať nehnuteľnosť podľa
svojich predstáv a zároveň obavy žalobkyne, že snahy žalovaného sú neúprimné, budú zabezpečené

existujúcim rozsudkom.

7. Žalovaný uviedol, že prečo by nemal mať snahu realizovať predaj? Žalobkyňa stále žiada nejaké
zmeny, naposledy sa dohodli, že nehnuteľnosť predajú čo najvýhodnejšie, vzhľadom na to, aby mali detiz toho čo najväčší úžitok. Dohoda bola taká, že cenu nadhodnotia, aby bolo z čoho spustiť v prípade
jednania a dohody. Posledná dohoda so žalobkyňou bola taká, že tento rok skúsia súkromnú inzerciu.
Aj sa tak stalo minulý týždeň.

8. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že navrhovali konkrétnu realitnú kanceláriu, žalovaný mal voči
nej výhrady, akceptovali to, nech navrhne inú realitnú kanceláriu. Vyše mesiaca bolo ticho, potom
žalovaný prišiel s tým, že môže sa skúsiť predaj vo vlastnej réžií cez inzerciu, a s tým súhlasili. Následne
vyslovene žalovanému uviedli, že má poslať inzeráty minimálne dva týždne pred pojednávaním, aby

stihli sprocesovať odročenie pojednávania, čo vyplýva aj z mailovej komunikácie, ktorú dokladali do
spisu. Opätovne sa nedočkali reakcie, až krátko pred pojednávaním prišla správa s už spomenutým
inzerátom, avšak aj ten inzerát obsahuje len jednu fotku spredu domu, neobsahuje fotky vnútra interiéru,
neobsahujefotkyprislúchajúcichpozemkov,čoopätovnejavíznámkyúčelovéhopridaniainzerátukrátko
pred pojednávaním.

8.1. V zmysle zhody strán sporu pojednávanie bolo odročené za účelom riešenia veci mimosúdnou
cestou.

9. Na pojednávaní dňa 30.05.2025 právny zástupca žalobkyne uviedol, že sa pridržiavajú svojej žaloby
spolu so zmenou návrhu, prednesenou na predchádzajúcom pojednávaní. Je nesporné, že žalobkyňa

so žalovaným sú podieloví spoluvlastníci s polovičným podielom k nehnuteľnostiam opísaným v žalobe.
Tieto nehnuteľnosti predstavujú rodinný dom a súvisiace pozemky, preto reálne rozdelenie nie je
technicky možné, ani ekonomicky významné, resp. je nevýhodné. Pôvodne žalobkyňa navrhovala
prikázanie nehnuteľnosti do vlastníctva žalovanému za súčasného vyplatenia podielu žalobkyne, avšak
na predchádzajúcich pojednávaniach žalovaný opakovane vyjadril záujem nehnuteľnosti predať. Z toho

dôvodu žalobkyňa pristúpila k zmene svojho pôvodného návrhu a navrhovala, aby v žalobe opísané
nehnuteľnosti boli vyporiadané tak, že súd zruší podielové spoluvlastníctvo a nariadi predaj týchto
nehnuteľností s tým, že výťažok z predaja týchto nehnuteľností bude rozdelený medzi strany sporu podľa
veľkosti ich podielov, a to tak, že žalobkyni pripadne podiel zodpovedajúci 1-ici výťažku a žalovanému
pripadne podiel zodpovedajúci tiež 1-ici výťažku.

9.1. Žalobkyňa súčasne žiada aj priznanie nároku na náhradu trov konania v celom rozsahu. Nad
rámec odôvodňuje tento návrh aj tým, že pojednávanie bolo niekoľkokrát odročované z dôvodu
prísľubov žalovaného s cieľom mimosúdneho vyriešenia veci. Žalovaný však vždy konal len čisto
formálne, bez reálneho záujmu vec mimosúdne vyriešiť. Nedodržal jediný z neformálne dohodnutých

termínov, nekontaktoval s návrhmi na mimosúdne vyriešenie žalobkyňu, ani právneho zástupcu, pričom
zdôrazňuje, že na predchádzajúcom pojednávaní bolo výslovne uvedené, že žalovaný má podniknúť
kroky smerujúce k mimosúdnej dohode, žalovaný sa má ozvať, čo však žalovaný opätovne nespravil, a
to potvrdzuje názor žalobkyne, že žalovaný len naťahuje čas, ale nemal reálnu snahu dohodnúť sa.

10. Žalovaný vo veci uviedol, že dal návrh žalobkyni na odkúpenie časti nehnuteľností, s čím nesúhlasila.
To bolo zamietnuté tak zostal iba spoločný predaj, na ktorom sa dohodli, že nehnuteľnosť predajú
mimosúdne, s čím súhlasila s tým, že tento rok skúsia súkromný predaj a keď sa nepodarí budú
kontaktovať realitnú kanceláriu. Do nehnuteľnosti bývať nepôjde, o predmetné nehnuteľnosť nemá
záujem, chcel ich nechať deťom kým dorastú, kde by mali možnosť bývania. Deti sú v pubertálnom veku

a vyjadrujú sa, že nemajú záujem o ne. Jedine pripadá do úvahy tretí spôsob vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, keď žalobkyňa nechce odkúpiť časť nehnuteľnosti. Robí kroky k tomu, aby sa spoločne
mohli nehnuteľnosti predať, ale protistrana so ním komunikuje iba na súde. Dostal ponuku z realitnej
kancelárie Zenit, že keď sa mu to nepodarí predať môže ísť aj cez nich a dom má potenciál predať ho
za vyššiu cenu ako uviedol. Ale bolo by treba ho dať do takého stavu, aby sa dal za vyššiu cenu predať,

najmä čo sa týka úpravy pozemku. Pracuje na úprave pozemku, na čo však nemal dostatok času.

11. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že podľa neho žalovaný nemá reálny záujem dohodnúť sa,
ale jeho cieľom je len zdržovať čas. Žalobkyňa bola veľmi benevolentná, súhlasila s opakovaným
odročením pojednávania, vždy z dôvodu na strane žalovaného, aby mal priestor a na každom ďalšom

pojednávaní prišiel s tou istou argumentáciou, že údajne nikto sa s ním nekontaktoval. Žiada, aby bolo
autoritatívne rozhodnuté súdom s tým, že žalobkyňa opätovne opakuje žalovanému, že po vydanom
rozsudku neplánuje hneď podávať návrh na vykonanie predaja súdnym exekútorom, ale je ochotná
počkať na reálne snahy o mimosúdny predaj. Rozsudok, ako exekučný titul, má však slúžiť ako poistkapre žalobkyňu, aby nebol reálny predaj donekonečna odkladaný. Žalobkyni vznikajú, narozdieľ od
žalovaného, trovy každým jedným pojednávaním a napriek tomu bola ochotná súhlasiť s odročovaniami.
Kdnešnémudňutrvánaautoritatívnomrozhodnutí,pričomkeďbudúmaťexekučnýtitulabudeexistovať

spoločná snaha o mimosúdny predaj, k návrhu na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti fakticky
nikdy nedôjde, lebo predaj bude realizovaný spoločne. Podľa ich názoru táto situácia rieši požiadavky
aj žalobkyne, aj žalovaného na získanie viac času, pričom žalobkyňa už nezostane v nevýhodnejšom
postavení, kde je stále odkázaná len na doposiaľ nedodržané prísľuby žalovaného.

11.1. Právny zástupca žalobkyne vo svojej záverečnej reči odkázal na jeho dnešné vyjadrenie.

12. Žalovaný vo svojej záverečnej reči uviedol, že vidí, že nemajú žiadny záujem o komunikáciu ani
hľadanie spoločného riešenia.

13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s vyjadreniami strán sporu, obsahom výpisu z LV č.

XXX, odborného odhadu ceny nehnuteľností, mailovej komunikácie, výzvy na mimosúdne vyriešenie
veci, obsahom spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 11P/90/2017 a zistil tento skutkový stav:

13.1. Z výpisu LV č. XXX vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný sú vedení ako vlastníci nehnuteľností
v spoluvlastníckom podiele 1/1 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. B., parc. č. 26/2, druh

pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 278 m2; pozemok, par. reg. ,,C“ č. 26/3, druh
pozemku: záhrada o výmere 1 800 m2; stavba, súpisné číslo XXX, postavená na pozemku, par. reg.
„C“ č. 26/2, popis stavby: dom.

13.2. Zo spisu Okresného súdu Topoľčany vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa

20.06.2017 č.k. 11P/90/2017-28 bolo manželstvo strán sporou rozvedené. Na čas po rozvode zveril súd
maloletého D. B., nar. XX.XX.XXXX a maloletú E. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky,
t.j. žalobkyne. Súčasne boli upravené práva a povinnosti pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť otca k vtedy
maloletým deťom mesačne po 90,- a 60,- eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.07.2017.

13.3. Z vyjadrenia k žiadosti o podanie správy od MG Real Topoľčany, s.r.o., Škultétyho 2A, 955 01
Topoľčany zo dňa 23.08.2024 vyplýva, že reálna cena oceňovaných predmetných nehnuteľností je
90.000,- eur.

13.4. Z listu právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 02.05.2024, označeného ako výzva na mimosúdne

vyriešenie celej veci vyplýva, že navrhuje žalovanému mimosúdne zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam a v prvom rade navrhuje realizovať spoločný predaj
nehnuteľností za čo najvýhodnejšiu sumu tak, že výťažok z predaja by sa rozdelil medzi obe strany
rovným dielom a ak by nemali záujem o spoločný predaj nehnuteľností, alternatívne navrhla žalovanému
odkúpenie podielu žalobkyne žalovaným za cenu podľa odborného odhadu realitnou kanceláriou, alebo

na základe znaleckého posudku.

14. Podľa § 142 ods. 1 OZ, Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na
návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým

spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

15. Občiansky zákonník upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a

súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Prvým spôsobom zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva je reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov, ktorý
spôsob prichádza do úvahy iba tam, kde predmet spoluvlastníctva je reálne deliteľný. Ak je predmetom
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálne deliteľný pozemok, je rozdelenie treba
uskutočniť na základe geometrického plánu.

15.1. Druhý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, prichádza do úvahy v
prípade, že rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je dobre možné a týmto spôsobom je prikázanieveci za primeranú náhradu jednému zo spoluvlastníkov. Súd pritom prihliada na účelné využitie veci a
tiež na veľkosť podielov.

15.2. Tretí spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nariadenie predaja spoločnej
veci v prípade, že nepripadá do úvahy rozdelenie spoločnej veci podľa podielov a že žiadny zo
spoluvlastníkov nehnuteľnosti nechce.

16. Z ustanovenia § 142 ods. 1 OZ vyplýva, že spoluvlastníkov nie je možné nútiť, aby proti svojej vôli

zotrvalivspoluvlastníckomvzťahu.Zákonnéustanovenieuprednostňujepritomprizrušeníavyporiadaní
podielového spoluvlastníctva dohodu. Pokiaľ k dohode nedôjde, musí vo veci rozhodnúť, na návrh
niektorého zo spoluvlastníkov, súd.

17. Predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva sú nehnutenľosti nachádzajúce
sa v kat. úz. B. zapísané na LV č. XXX, tak ako sú uvedené v bode 13.1. odôvodnenia rozsudku.

Nehnuteľnostibolinadobudnutéstranamisporupočastrvaniaichmanželstva,ktorétrvalood08.06.2002
do 17.07.2017, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo dňa 20.06.2017
č.k. 11P/90/2017-28. Od právoplatne skončeného rozvodového konania uplynula zákonná lehota troch
rokov a počas tejto doby strany sporu neuzatvorili dohodu o vyporiadaní ich spoločného majetku
nadobudnutého za trvania manželstva a keďže márne uplynula trojročná lehota od zániku BSM

rozvodom manželstva a nedošlo k vyporiadaniu tohto majetkového spoločenstva ani dohodou, ani nebol
podaný návrh na súd, nastali účinky nevyvrátiteľné zákonnej domnienky vyporiadania, na základe ktorej
platí v prípade nehnuteľnosti, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov
sú rovnaké, a to v zmysle ustanovenia § 149 ods. 4 OZ.
17.1. Medzi stranami sporu nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva,

a preto vo veci musel rozhodnúť súd. Posudzoval pritom možnosť vyporiadania podielového
spoluvlastníctva na základe vyššie uvedených jednotlivých spôsobov, keď bolo pritom zistené, že reálne
rozdelenie predmetných nehnuteľností nie je dobre možné, pretože k tomu môže dôjsť iba vtedy, keby
vznikli dve samostatné veci, ktorých existencia bude v súlade so stavebnými predpismi. Z dokazovania
vyplynulo, že žiadny z podielových spoluvlastníkov, teda strán sporu, predmetné nehnuteľnosti nechce.

Samotná žalobkyňa v priebehu konania navrhla vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tretím
spôsobom, a to predajom predmetných nehnuteľností s tým, že výťažok z predaja bude rozdelený
medzi strany sporu podľa veľkosti ich podielov. Zhodne sa vyjadroval k tretiemu spôsobu vyporiadania
podielového spoluvlastníctva aj žalovaný, sám uviedol, že jedine pripadá do úvahy tretí spôsob
vyporiadania a tiež poukázal na to, že robí kroky k tomu, aby sa spoločne mohli nehnuteľnosti predať.

18. Nakoľko z vyššie uvedeného vyplýva, že žiadny zo spoluvlastníkov, teda strán sporu, predmetné
nehnuteľnosti nechce, súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo nariadením predaja týchto
spoločných nehnuteľností s tým, že výťažok z predaja bude rozdelený medzi strany sporu podľa výšky
podielov, a to u každého v 1-ici. Pokiaľ žalovaný naďalej chcel riešiť vec spoločným predajom, vzhľadom

na priebeh doterajšieho konania a vyjadrenia žalovaného, žalobkyňa nevidela u žalovaného reálny
záujem na tomto spôsobe zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a žiadala, aby vo veci
rozhodol súd, pričom sa súd stotožnil s jej tvrdením, že je možné predtým, ako by došlo k zrealizovaniu
daného rozhodnutia vo veci samej riešiť vec naďalej spoločne medzi stranami sporu a realizovať tak
spoločný predaj nehnuteľností. Túto snahu vyjadril právny zástupca žalobkyne na pojednávaní, keď

tiež uviedol, že žalobkyňa po vydanom rozsudku neplánuje hneď podávať návrh na vykonanie predaja
súdnym exekútorom.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa § 257 CSP, Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

21. Podľa § 262 ods. 1 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

22. Zákon upravuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za
zavinenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania, a to v podobe ust. §257 CSP. Civilný sporový poriadokvyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné
okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.

23. Aplikácia citovaného ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza
do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania,
avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom
alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite
odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán

sporu. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové,
zárobkové a iné pomery strán sporu, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže
dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom,
a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. Prípadné
nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a
jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči

subjektom konania a aby neodporovalo dobrým mravom.

24. Dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd žalobkyni nepriznal náhradu trov konania, súd
videl v tom, že medzi stranami nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva,
preto žalobkyňa podala na tunajšom súde žalobu, domáhajúc sa zrušenia a vyporiadania podielového

spoluvlastníctva tak, že predmetné nehnuteľnosti budú prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného.
V priebehu konania, a to aj v súvislosti s vyjadrením žalovaného, zmenila navrhovaný spôsob
vyporiadania na nariadenie predaja predmetných nehnuteľností a rozvrh ich výťažku, na základe čoho
bolo rozhodnuté súdom, pričom však bolo vychádzané zo zhodného stanoviska oboch strán. Vo veci
súd považoval za spravodlivé, aby sa obe strany podieľali na nákladoch súvisiacich s konaním, keď

žalobkyňa tieto mala spojené najmä s trovami jej právneho zastúpenia, keďže súdny poplatok za podanú
žalobu zaplatila len z časti, vzhľadom na priznanie oslobodenia od platenia súdneho poplatku v rozsahu
94 %, uznesením tunajšieho súdu zo dňa 11.10.2024 č.k. 53C/89/2024-30. Vzhľadom na uvedené bude
na strane žalovaného doplatiť súdny poplatok, keďže žalobkyňa bola v uvedenej časti oslobodená od
tejto povinnosti. Vychádzajúc z uvedeného, ako aj zo zhodného stanoviska strán sporu, pokiaľ ide

o rozhodnutie vo veci samej, súd žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekučné konanie sa začína na návrh. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený
požadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulupreto,žepovinnýdobrovoľnenesplnilto,čomuexekučný
titul ukladá. ( § 48 ods. 1,2 zák. č. 233/1995 Z.z.).

Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému súdu. Na exekučné konanie je kauzálne príslušný
Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zák. č. 233/1995 Z.z.).