Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 36Csp/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123230123
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Mazúrová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:6123230123.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.

s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XXX, XXX XX C., zastúpená: JUDr. Petrom Vachanom, advokát s.r.o., Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01
Žilina, IČO: 47 445 092, o zaplatenie 18.457,45 EUR s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Priznáva žalovanej nárok na náhradu trov proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa voči žalovanej a D. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa 24.11.2023 domáhal zaplatenia
istiny vo výške 13.441,56 EUR, vyčísleného zmluvného úroku vo výške 923,54 EUR, zaplatenia

poplatkov vo výške 216 EUR, vyčísleného zmluvného úroku vo výške 1.663,45 EUR, vyčísleného úroku
z omeškania vo výške 2.212,90 EUR, zmluvného úroku vo výške 6,49 % ročne zo sumy 13.441,56
EUR od 28.12.2022 do zaplatenia najviac do sumy 5.434,61 EUR a úroku z omeškania vo výške 8 %
ročne zo sumy 13.657,56 EUR od 28.12. do zaplatenia, ktorú žiadal od žalovaných zaplatiť spoločne
a nerozdielne. Tiež požadoval náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o stavebnom sporení číslo 2750482 5 03 so žalovanými
bola uzatvorená zmluva o mimoriadnom medziúvere číslo 2750482 2 04 a stavebnom úvere číslo

2750482 5 03 zo dňa 18.8.2009, v súlade s ktorou žalobca žalovaným poskytol medziúver vo výške
20.000 EUR. Poukazujúc na článok 2 predmetnej zmluvy uviedol, že poplatok za medziúver sa zaúčtoval
pri prvej výplate medziúveru tak, že celková výška vyplateného medziúveru bola znížená o výšku tohto
poplatku.Dodal,žežalovanísazaviazalisplatiťúverpravidelnýmimesačnýmisplátkamivovýške152,17
EUR, ktoré boli povinní uhrádzať na účet konta stavebného sporenia. Do pridelenia cieľovej sumy túto
sumu tvorili vklady na konto sporenia vo výške 36 EUR, zmluvný úrok vo výške 6,49 % za medziúver
v sume 108,17 EUR a poplatok za poistenie typu A vo výške 8 EUR, pričom najprv sa uspokojovali

úroky z medziúveru, následne poplatok za poistenie a vklady na konto sporenia. Uviedol, že po pripísaní
vkladu na konto sporenia žalobca tento v plnej výške preúčtoval na konto medziúveru a po zaplatení
úroku za medziúver, prevyšujúcu sumu preúčtoval naspäť na konto stavebného sporenia, pričom sa
táto prevyšujúca suma započítala najskôr na poplatok za poistenie a následne ako vklad na stavebné
sporenie. Od júla 2014 začal účtovať poplatok za poistenie na konto medziúveru, prijatý vklad sa z konta
sporenia preúčtoval na konto medziúveru a po zaplatení úroku za medziúver a poplatku za poistenie
sa prevyšujúca suma preúčtovala ako vklad na konto stavebného sporenia. Od decembra 2004 došlo k

úprave systému tak, aby sa na konto medziúveru preúčtovala len časť, ktorá mu prináleží, teda splátka
za úroky z medziúveru a poplatok za poistenie. Toto preúčtovanie sa vykonávalo v súlade so zásadou
poradia uspokojovania v zmysle článku II. predmetnej zmluvy. V súlade s článkom II. a III. žalovaní
sa zaviazali platiť poplatok za poistenie typu A pravidelnými mesačnými platbami vo výške 8 EUR ažalovaná prehlásila a svojím podpisom potvrdila prijatie do poistenia ako poistená osoba dňa 7.5.2009.
Splátky boli splatné k 15-temu dňu v mesiaci. Keďže žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky
a medziúver prestali riadne a včas splácať, listom zo dňa 3.12.2020 žalobca vyzval žalovaných na

doplatenie omeškaných splátok s upozornením, že v prípade, ak omeškané splátky nebudú doplatené,
žalobca bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou
splatnosti. Keďže omeškané splátky doplatené neboli, žalobca dňa 17.3.2021 vyhlásil mimoriadnu
splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom a listom zo dňa 8.11.2022 vyzval žalovaných na úhradu dlhu.
Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru žalobca zúčtoval nasporenú sumu vo výške 5.309,74

EUR so sumou poskytnutého medziúveru vo výške 20.000 EUR (poskytnuté úverové prostriedky), čo
predstavuje po započítaní sumu 14.690,26 EUR (istina). Dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru (17.3.2021) predstavuje sumu vo výške 15.829,80 EUR pozostávajúca z istiny vo
výške 14.690,26 EUR, z nezaplatených úrokov za medziúver vo výške 6,49 % zo sumy 20.000 EUR
do 17.3.2021 spolu v sume 923,54 EUR, z nezaplateného poplatku za poistenie od marca 2019 do
marca 2021 v sume 200 EUR (25 x 8 EUR) a z nezaplatených poplatkov za informácie o nezaplatených

splátkach v sume 16 EUR. Uviedol, že požadovaním predčasného splatenia úveru úverová zmluva
nezaniká a žalobca v zmysle článku VII. bod 6 úverovej zmluvy úročil istinu dohodnutým úrokom za
úver vo výške 6,49 % a zároveň v zmysle článku VI. bod 3 a článku VII. bod 8 úročil celý zostatok dlhu
vyčíslený ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti a následne po vyhlásení mimoriadnej splatnosti,
t.j. od 18.3.2021 sa žalovaní s dlhom dostali do omeškania, pričom výška úroku činí 8 % ročne. Po

vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalovaní na konto medziúveru zaplatili vklady vo výške 1.248,70 EUR a
žalovaná suma vyčíslená ku dňu 27.12.2022 v celkovej sume 18.457,45 EUR pozostáva z istiny v sume
13.441,56 EUR (istina vo výške 14.690,26 EUR mínus 1.248,70 EUR - zaplatený vklad žalovanými), z
nezaplatených zmluvných úrokov vo výške 6,49 % za úver ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v
sume 923,54 EUR, z nezaplatených poplatkov ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v sume 216

EUR, zo zmluvného úroku vo výške 6,49 % ročne od 18.3.2021 do 27.12. 2022 v sume 1.663,45 EUR
a z úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne od 18.3.2021 do 27.12.2022 vo výške 2.212,90 EUR.
3. Na preukázanie svojho nároku žalobca doručil zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere zo dňa 13.8.2009, všeobecné podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby účinné od
1.1.2009, súhlas s poistením úveru podľa sadzby poistenia typ A zo dňa 7.5.2009 podpísaný žalovanou,

upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 3.12.2020 doručovaný žalovanej a D. B.;
žalovanou prevzaté dňa 8.12.2020, D. B. dňa 8.12.2020, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
zo dňa 17.3.2021 doručované žalovanej a D. B. s tým, že obidvaja uvedené prevzali, čo vyplýva
z predložených doručeniek, predžalobná výzva na zaplatenie dlhu zo dňa 8.11.2022 doručovaná
žalovanej; prevzatá dňa 10.11.2022 a D. B. tiež dňa 10.11.2022, výpis z účtu medziúveru, výpis z účtu

stavebného sporenia.
4. Žaloba bola žalobcom podaná do upomínacieho konanie na Okresný súd Banská Bystrica s tým, že
príslušný súd vyzval žalobcu na opravu návrhu v časti úrokov a na ktorú reagoval žalobca a žalobu
upravil tak, že požadoval zaplatenie istiny v sume 13.441,56 EUR, nezaplatených zmluvných úrokov za
úver vo výške 6,49 % ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v sume 923,54 EUR, nezaplatených

poplatkov ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v sume 216 EUR, požadoval zaplatenie zmluvného
úroku vo výške 6,49 % od 18.3.2021 do 27.12.2002 v sume 1.663,45 EUR, úroku z omeškania sumu vo
výške 8 % ročne od 18.3.2021 do 27.12.2022 v sume 2.212,90 EUR a zaplatenia zmluvného úroku vo
výške 6,49 % zo sumy 13.441,56 EUR od 28.12.2022 do zaplatenia najviac do 5.434,61 EUR. Tvrdil,
že žalovaní od poskytnutia úveru uhradili na riadnych úrokov za úver sumu vo výške 14.070,44 EUR a

do predpokladaného dátumu splatenia celého úveru, t.j. 31.1.2033, mali na riadnych úrokoch zaplatiť
sumu vo výške 22.092,04 EUR. Žalobca si žalobou už uplatnil sumu 2.586,99 EUR, čo predstavuje
úroky za úver do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 923,54 EUR + úroky za úver od
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti do 27.12.2022 vo výške 1.663,45 EUR. Úrok z istiny vo výške aký by
pri riadnom plnení povinností žalovaní boli povinní zaplatiť ako cenu peňazí s prihliadnutím na čiastočné

úhrady žalovaných je vo výške 5.434,61 EUR (predpísané úroky 22.092,04 - zaplatená suma na úrokoch
14.070,11 EUR - už uplatnená suma v žalobe 2.586,99 EUR).
5. Súčasťou špecifikácie petitu je aj amortizačná tabuľka pre medziúver a stavebný úver, výpis z účtu
medziúveru.
6. V spore bol vydaný platobný rozkaz Okresným súdom Banská Bystrica dňa 10.11.2023 spisovej

značky 1Up/248/2023 – 63, voči ktorému žalovaná a D. B. podali odpor, v ktorom neuznali žalobu
žalobcu a) považujúc zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov, pretože neobsahuje predpísané náležitosti
v zmysle § 4 ods. 2 zákona 258/2001 Z.z. poukazujúc na písm. g), i), j), k) a keďže túto zmluvu
považovali za bezúročnú a bez poplatkov uviedli, že žalobca má nárok len na zostatok nesplatenejistiny poskytnutého úveru, b) premlčanie nároku poukazujúc na článok VII. zmluvy o úvere majúc za
to, že oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru je potrebné považovať za odstúpenie od
zmluvy a teda zmluvné strany sa mali vysporiadať v zmysle zásad o bezdôvodnom obohatení, keďže

zmluva sa zrušuje s účinkami ex tunc a dodali, že subjektívna dvojročná premlčacia doba na vydanie
bezdôvodnéhoobohateniazačalaplynúťdňa17.3.2021auplynuladňa17.3.2023apohľadávkažalobcu
je tak premlčaná v celom rozsahu.
7. K odporu sa vyjadril žalobca majúc za to, že keďže zmluva o úvere bola uzatvorená v roku 2009, je
potrebnénaúverovývzťahaplikovaťvýlučneustanoveniazákonač.513/1991Z.z.Obchodnýzákonníka

zmluvuoúverejepotrebnéposudzovaťakoabsolútnyobchodazároveňsanaňhovzťahujeprávnyrežim
zákona číslo 310/1992 Z. z. o stavebnom sporení. Žalobca tvrdil, že účelom zmluvy bola rekonštrukcia
bytu/rodinného domu a poukazujúc na § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. túto zmluvu nie je
možné považovať za spotrebiteľský úver. Poprel premlčanie a dodal, že žaloba bola podaná na Okresný
súd Banská Bystrica dňa 8.2.2023, z čoho vyplýva, že nárok bol uplatnený v trojročnej všeobecnej
premlčacej lehote a aj v dvojročnej subjektívnej lehote, ak by sa podľa názoru žalovaných mali zmluvné

strany vyporiadať v zmysle zásad o bezdôvodnom obohatení, čo, ale v uvedenom prípade nie je možné,
keďže nedošlo k odstúpeniu od zmluvy a jej zrušeniu od počiatku.
8. Písomným podaním zo dňa 10.6.2024 žalovaná uviedla, že v zmluve o úvere boli dohodnuté odchylne
právne následky odstúpenia od zmluvy ako sú upravené v § 48 ods. 2 a § 457 Občianskeho zákonníka
a to článku VII. predmetnej zmluvy, čo znamená, že takéto zmluvné dojednanie sa odchyľuje od zákona

v neprospech spotrebiteľa a preto s poukazom na § 54 ods. 1, 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka
dojednanie v článku VII. bod 5., 6., zmluvy je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
a teda neplatnú. Zotrvala na tvrdení o uplynutí premlčacej doby a zároveň zdôraznila, že zmluva o úvere
neobsahuje dohodu o možnosti vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a preto nemožno bez akejkoľvek
dohody zmluvných strán aplikovať ustanovenie § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Navrhla,

aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
9. Písomným podaním zo dňa 26. 5. 2025 žalovaná doplnila skutkové okolnosti na svoju obranu
a dodala, že má za to, že mimoriadna splatnosť úveru je neplatným právnym úkonom pre neurčitosť,
keďže absentuje presné označenie konkrétnej mesačnej splátky, pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna
splatnosť úveru. S poukazom na § 216 ods. 1 CSP uviedla, že pokiaľ si žalobca v konaní uplatnil

svoju pohľadávku vyplývajúcu mu z uzatvorenej zmluvy o úvere, ktorú pohľadávku uplatnil v celosti
zosplatnenú, z dôvodu neurčitosti právnych úkonov je potrebné vysloviť neplatnosť výzvy a okamžitého
zosplatnenia a teda je nutné konštatovať, že žalobca nepreukázal vznik nároku tak, ako ho uplatnil v
žalobe. Žalovaná tiež doručila dôkaz o vykonaných úhradách počas súdneho konania v celkovej výške
3.474,80 EUR.

10.VpriebehukonaniadošlokúmrtiuD.B.ajenepochybné,žeprávnounástupkyňoupoD.B.zomrelom
dňa 22.11.2023 sa stala žalovaná, čo vyplýva z uznesenia Mestského súdu Košice zo dňa 12.11.2024
spisovej značky 52D/500/2023, Dnot 3/2024, právoplatným dňa 12.11.2024.
11. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, posúdil podstatné skutkové
tvrdenia strán sporu, právne argumenty strán sporu a skutkový stav vyhodnotil nasledovne:

12. Na základe zmluvy o stavebnom sporení číslo XXXXXXX X XX bola medzi žalobcom a žalovanou
a jej právnym predchodcom uzatvorená zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere dňa
18.8.2009, v zmysle ktorej žalovanej a jej právnemu predchodcovi bol poskytnutý mimoriadny medziúver
pod číslom XXXXXXX X XX vo výške v zmluve uvedenej 20.000 EUR, pričom po pridelení cieľovej
sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne

pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom
sporení sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod číslom XXXXXXX X XX vo výške
12.000 EUR. Účelom tohto mimoriadneho medziúveru ako aj stavebného úveru bolo uvedené okrem
iného výstavba, prístavba, nadstavba, modernizácia a obnova bytu rodinného domu vrátane súvisiacich
drobných stavieb, bytového domu alebo na udržiavacie práce na nich (čl. I bod 2 písm. c) zmluvy).

Žalovaná ako stavebný sporiteľ – dlžník a jej právny predchodca ako spoludlžník sa zaviazali úver
splácať mesačne spolu vo výške 152,17 EUR, ktorú tvorili pravidelné mesačné splátky úveru vo výške
144,17 EUR a pravidelne mesačné platby poistného vo výške 8 EUR za poistenie typu A a to na účet
stavebného úveru číslo XXXXXXX X XX. V rámci tejto splátky sa zaviazali splácať aj vklad vo výške 36
EUR a táto splátka tvorila aj výšku úrokovej sadzby mimoriadneho medziúveru vo výške 6,49 % ročne

za medziúver v sume 108,17 EUR; mimoriadny medziúver. Splátky úrokov a poplatkov za poistenie boli
splatné každý mesiac do 15. dňa. Čl. VII. bod 1 zmluvy obsahoval právo veriteľa odstúpiť a požadovať
okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva v prípade, ak
by nastala niektorá zo skutočností uvedená v čl. XIX všeobecných podmienok; v prípade odstúpenia odúverovej zmluvy. Zároveň veriteľ bol oprávnený odstúpiť súčasne aj od zmluvy o stavebnom sporení,
ktorý je základom pre poskytnutie tohto úveru. Z čl. XIX bodu 2 písm. a) všeobecných podmienok pre
stavebné sporenie pre fyzické osoby vyplýva, že zmluvné strany môžu ukončiť svoj vzájomný úverový

záväzkový vzťah, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvnej dohody zo strany
stavebného sporiteľa a/alebo, ak je stavebný sporiteľ v omeškaní s viac než dvoma splátkami alebo
jednou splátkou dlhšie ako 3 mesiace v zmysle § 506 Obchodného zákonníka v spojení s bodom 3
písm. b) veriteľ, t. j. stavebná sporiteľňa, bola oprávnená jednostranne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky stavebnej sporiteľne zo zmluvy o úvere pred termínom

konečnej splatnosti úveru a stavebný sporiteľ bol povinný splatiť pohľadávku stavebnej sporiteľne v
lehote, ktorá bola určená v oznámení o mimoriadnej splatnosti úveru. Je nesporné, že žalovaná po
vyhlásení mimoriadnej splatnosti na konto medziúveru učinila vklady vo výške 1.248,70 EUR a v
priebehu súdneho konania vykonala úhrady spolu vo výške 3.474,80 EUR, čo vyplýva z listinných
dôkazov doručených žalovanou - poštové poukazy. Z výpisu z účtu medziúveru vyplýva, že žalovanej
titulom uzatvorenej zmluvy bol vyplatený medziúver v celkovej výške 19.867,40 EUR a to dňa 24.8.2009

suma 2.392 EUR, dňa 25.8.2009 sumy 2.542,60 EUR, 6.810,42 EUR a 4.254,98 EUR. Z tohto výpisu
tiež nepochybne vyplýva, že veriteľ si v zmysle čl. II. zmluvy „mimoriadny medziúver“ zaúčtoval pri
tejto prvej výplate medziúveru poplatok za spracovanie medziúveru v celkovej výške 116,10 EUR +
16,50 EUR poplatok za zmenku v zmysle platného sadzobníka poplatkov, v prípade vydania zmenky.
Z tohto výpisu je tiež zrejmé, že posledný vklad bol zrealizovaný ku dňu 18.6.2020. Veriteľ výzvou zo

dňa 3.12.2020 upozornil žalovanú na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, pretože nedošlo k uhradeniu
vkladu na účte stavebného sporenia, resp. omeškaných splátok úrokov z medziúveru vrátane splátky
za mesiac december 2020 spolu vo výške 891,09 EUR. Žalovanej bola poskytnutá lehota na zaplatenie
dlhu dlžnej splátky tohto dlhu do 25.12.2020 s upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru. Žalovanej a jej právnemu predchodcovi upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru

bolo doručené dňom 8.12.2020. Listom zo dňa 17.3.2021 žalobca oznamuje žalovanej a jej právnemu
predchodcovi vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 17.3.2021, ku ktorému došlo z dôvodu
porušenia povinnosti splácať úver riadne a včas po predchádzajúcej výzve a upozornení. Úver bol
zosplatnený k 17.3.2021 s dlhom vo výške 15.904,80 EUR. Súčasne žalobca oznamuje žalovanej a
jej právnemu predchodcovi, že odo dňa nasledujúceho po dni, kedy nastala mimoriadna splatnosť

úveru, bude účtovaný okrem zmluvne dohodnutého úroku za úver z istiny, aj zmluvne dohodnutý úrok
z omeškania z celého zostatku dlhu. Uvedené zosplatnenie úveru žalobca oznamuje žalovanej a jej
právnemu predchodcovi, ktorú zásielku si tak žalovaná ako aj jej právny predchodca prevzal 20.3.2021.
Z výpisu z účtu z medziúveru vyplýva, že ku dňu 17.3.2021 - k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti – dlžná
suma bola vo výške 15.829,90 EUR pozostávajúca z istiny vo výške 14. 690,26 EUR, z nezaplatených

poplatkov do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v sume 216 EUR a z nezaplatených úrokov za úver
do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v sume 923,54 EUR. Celkový dlh vypočítaný ku dňu 27.12.2022
predstavoval celkovú sumu 18. 457,45 EUR, pozostávajúci z výšky istiny v sume 13.441,56 EUR,
z nezaplatených poplatkov do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v sume 216 EUR, z nezaplatených
úrokov za úver do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v sume 923,54 EUR, z nezaplatených úrokov za

úver po vyhlásení mimoriadnej splatnosti v sume 1.663,45 EUR a z nezaplatených úrokov z omeškania
po vyhlásení mimoriadnej splatnosti v sume 2.212,90 EUR. Po učinenej úprave petitu na základe výzvy
upomínaciehosúduzlistinnýchdôkazovdoručenýchžalobcom,atozvýpisuzúčtumedziúveru,vyplýva,
že dlh na istine činil sumu 13.441,56 EUR, dlh na nezaplatených poplatkov do vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti sumu 216 EUR, dlh na nezaplatených úrokov za úver do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti

sumu 923,54 EUR, dlh na nezaplatených úrokov za úver po vyhlásení mimoriadnej splatnosti sumu
1.663,45 EUR a dlh z nezaplatených úrokov z omeškania po vyhlásení mimoriadnej splatnosti sumu
2.212,90 EUR.
13. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších

predpisov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.“ ), tento zákon
upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského
úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
14. Podľa ust. § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z., zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí

úveru (§ 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách) na účely nadobudnutia existujúcich
alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a
ich údržbu.15. Podľa ust. § 2 zákona č. 258/2001 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere

zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku
a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1. sankcií, ktoré je
spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, 2.

poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru
alebo kúpnej ceny služieb, 3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu
určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s
výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane
vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za
vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4.

členskýchpríspevkovpreprofesijnéazáujmovézdruženiaaleboskupiny,5.poplatkovzapoisteniealebo
zárukyokremtýchpoplatkov,ktorésúurčenénazabezpečenieplatbyveriteľovivprípadesmrti,invalidity,
choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška
spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia
spotrebiteľského úveru, d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet

podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a
výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru, e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný
zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.
16. Podľa ust. § 3 zákona č. 258/2001 Z.z., (1) Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného

spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
(5) Pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so
zmluvnými podmienkami podľa § 4 prostredníctvom ustanoveného vzoru formulára. Na požiadanie
musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie. (10) Odplata za poskytnutie

spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku ustanovenú nariadením vlády. (11) Ak je zmluva
o spotrebiteľskom úvere v rozpore s ustanovením odseku 10 v tom, že odplata za poskytnutie
spotrebiteľského úveru prevyšuje výšku ustanovenú nariadením vlády vydaným podľa odseku 10, je
neplatná v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto ustanoveniu, ak sa ten, kto je takouto zmluvou dotknutý,
neplatnosti dovolá.

17. Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
18. Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú
osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo

veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, d) adresu
predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu
poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, g) konečnú splatnosť
spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj

index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov
na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú

podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených
do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za
príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo

poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do
výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu
alebo čo najpresnejší odhad, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.19. Podľa ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva
o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o

spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
20. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
21. Podľa ust. § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.
22. Podľa ust. § 52 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti.
23. Podľa ust. § 52 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti.
24. Podľa ust. § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú

obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
25. Podľa ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo

spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565
najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
26. Podľa ust. § 54 Občianskeho zákonníka, (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.(2) V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
27. Podľa ust. § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže
veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté
alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie

nasledujúcej splátky.
28. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
29. Podľa ust. § 1 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy

( ďalej len zákon č. 310/1992 Zb.), stavebným sporením sa rozumie a) prijímanie vkladov od stavebných
sporiteľov alebo v prospech stavebných sporiteľov, b) poskytovanie úverov stavebným sporiteľom zo
zdrojov fondu stavebného sporenia na stavebné účely uvedené v § 11 ods. 1 (ďalej len "stavebný úver").

30. Podľa ust. § 2 zákona č. 310/1992 Zb., stavebné sporenie môže vykonávať len banka, ktorej

predmetom činnosti je stavebné sporenie na základe bankového povolenia udeleného podľa osobitného
predpisu (ďalej len "stavebná sporiteľňa"). Na stavebnú sporiteľňu sa vzťahujú ustanovenia osobitného
predpisu, ak tento zákon neustanovuje inak. Označenie "stavebná sporiteľňa" alebo jeho preklady môže
používať v obchodnom mene iba stavebná sporiteľňa.

31. Podľa ust. § 4 písm. a) zákona č. 310/1992 Zb., stavebným sporiteľom môže byť fyzická osoba, ktorá
uzatvorí so stavebnou sporiteľňou zmluvu o stavebnom sporení alebo v prospech ktorej je uzatvorená
zmluva o stavebnom sporení.

32. Podľa ust. § 7 ods. 2 zákona č. 310/1992 Zb., zmluva o stavebnom sporení musí obsahovať

a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov
ustanovenom osobitnými predpismi, b) výšku dohodnutej sumy, na ktorú sa stavebné sporenie
uzatvára (ďalej len "cieľová suma"), a podmienky, za ktorých môže byť zvýšená alebo znížená cieľová
suma, c) výšku a časovú postupnosť vkladov stavebného sporiteľa, d) úrokové sadzby vkladov, e)podmienky a postup pri výplate vkladov, f) podmienky poskytnutia stavebného úveru po splnení
podmienok stavebného sporenia vrátane podmienok poskytnutia stavebného úveru pri zvýšení alebo
znížení cieľovej sumy, postup pri určení poradia poskytnutia stavebného úveru po splnení podmienok

stavebného sporenia, ako aj podmienky a postup pri výplate vkladov, g) podmienky, za ktorých môžu byť
práva zo zmluvy o stavebnom sporení rozdelené alebo zlúčené s právami z inej zmluvy o stavebnom
sporení, h) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom
sporení, i) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom sporení, j) vyhlásenie
stavebného sporiteľa o uplatnení alebo neuplatnení nároku na poskytnutie štátnej prémie v rámci tejto

zmluvy.
33. Podľa ust. § 7 ods. 3 zákona č. 310/1992 Zb., zmluva o stavebnom úvere musí obsahovať
a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov
ustanovenom osobitnými predpismi, b) úrokovú sadzbu stavebného úveru, c) podmienky poskytnutia a
splácania stavebného úveru, d) spôsob zabezpečenia pohľadávok zo stavebného úveru, e) podmienky,
za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom úvere, f) podmienky, za

ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom úvere.
34. Podľa ust. § 7 ods. 4 zákona č. 310/1992 Zb., zmluvy o stavebnom sporení a zmluvy o stavebnom
úvere môžu obsahovať aj ďalšie náležitosti dohodnuté medzi stavebnou sporiteľňou a stavebným
sporiteľom.
35. Podľa ust. § 7 ods. 5 zákona č. 310/1992 Zb., stavebnej sporiteľni sa zakazuje požadovať od

stavebného sporiteľa, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom, alebo od inej fyzickej osoby -
nepodnikateľaúhradupoplatkov,náhradunákladovaleboinúodplatuzavedenie,evidenciualebosprávu
stavebného úveru alebo iného úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený takýto úver
a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa §
708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona alebo osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou

úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas stavebného sporiteľa, ktorý je
fyzickou osobou -nepodnikateľom, alebo inej fyzickej osoby - nepodnikateľa.
36. Podľa ust. § 8 ods. 1 zákona č. 310/1992 Zb., cieľová suma sa skladá a) z vkladov od stavebného
sporiteľa alebo v prospech stavebného sporiteľa, b) z úrokov, c) zo štátnej prémie, d) zo stavebného
úveru, e) z iných zdrojov.

37. Podľa ust. § 8 ods. 2 zákona č. 310/1992 Zb., po splnení zmluvne dohodnutých podmienok má
stavebný sporiteľ nárok na pridelenie stavebného úveru.
38. Podľa ust. § 8 ods. 3 zákona č. 310/1992 Zb., stavebný sporiteľ môže uplatniť nárok na stavebný
úver, sporiť ďalej alebo vklad vybrať a použiť ho bez nároku na stavebný úver.
39. Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 310/1992 Zb., cieľovú sumu, ak jej súčasťou je aj poskytnutý

stavebný úver, môže stavebný sporiteľ použiť na tieto stavebné účely: písm. c) modernizáciu a obnovu
bytu, rodinného domu vrátane súvisiacich drobných stavieb, bytového domu alebo na udržiavacie práce
na nich.
40. Medzi žalobcom - stavebnou sporiteľnou v postavení veriteľa a žalovanou v postavení dlžníka
bola dňa 13.8.2009 uzatvorená zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, t. j. zmluva

spotrebiteľská, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý mimoriadny medziúver na financovanie
bytových potrieb a potrieb súvisiacich s bývaním zvolenou formou na území SR.
41. Súd, vzhľadom na tvrdenie žalobcu, že na daný právny vzťah je potrebné aplikovať výlučne
ustanovenia Obchodného zákonníka, pretože uzavretá zmluva je absolútnym obchodom a že úver nie
je možné považovať za spotrebiteľský s poukazom na § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z.

v spojení s vymedzeným účelom úveru v zmluve, uvádza: ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka reguluje aj absolútne obchody a je potrebné ho vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej
úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo
(Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti
občianskoprávnej úprave zhoršilo. Toto ustanovenie je lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské

zmluvy, teda aj na spotrebiteľské zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka. Zákonom č. 102/2014
Z.z. bol doplnený § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka o vetu, podľa ktorej „Na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“. Ide o zásadnú zmenu, ktorá bude mať dosť
závažné dôsledky. Dosiaľ sa na obchodné spotrebiteľské zmluvy v zmysle § 3 zákona č. 250/2007 Z.z.

o ochrane spotrebiteľa vzťahovala úprava o neprijateľných podmienkach. Ide o prelom v pôsobnosti
Občianskeho zákonníka vo vzťahu k Obchodnému zákonníku. Podľa tejto úpravy účinnej od 13. júna
2014, bude potrebné pre zmluvy uzatvárané spotrebiteľmi, t. j. spotrebiteľské aj obchodné zmluvy, použiť
ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka. Znamená to, že ak si zmluvnéstrany písomne dohodli v zmysle § 262 OBZ, že sa ich vzťah bude riadiť Obchodným zákonníkom, pre
spotrebiteľské zmluvy to bude inak. Rovnako to bude platiť aj pre tzv. absolútne obchody, upravené
v § 261 ods. 6 OBZ. Ak sa uzavrie spotrebiteľská zmluva podľa Obchodného zákonníka, keďže v

Občianskom zákonníku upravená nie je, tak okrem vymedzenia zmluvného typu a jeho podstatných
náležitostí sa na všetko ostatné bude vzťahovať Občiansky zákonník. Ak sa podľa § 262 OBZ dohodne
uzavretie spotrebiteľskej zmluvy takého typu, aký upravuje Občiansky zákonník, tak rovnako okrem
pojmového vymedzenia a podstatných náležitostí sa bude spravovať Občianskym zákonníkom.
42. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou, keď na strane

jednej sa žalobca – veriteľ ako právnická osoba, poskytujúca úvery v rámci svojej obchodnej
(podnikateľskej ) činnosti zaviazala žalovanej a jej právnemu predchodcovi poskytnúť úver (mimoriadny
medziúver)zaodplatu,ktorívtomtozmluvnomvzťahuvystupovaliakospotrebitelia,keďžepriuzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. Nič na tom nemení to, že samotná základná zákonná úprava zmluvy o úvere
ako zmluvného typu je obsiahnutá v ustanoveniach §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka a zmluva o

úvere v tradičnom ponímaní patrí medzi tzv. absolútne obchody. Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods.
3 písm. d) absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, to znamená, že sa vždy spravuje Obchodným
zákonníkom bez ohľadu na to, kto je subjektom týchto vzťahov (podnikateľ alebo iná osoba). To však
neplatí, ak ide o spotrebiteľskú úverovú zmluvu. Vzhľadom na to, že jej subjektom je spotrebiteľ, bude
sa na tento vzťah aplikovať § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý ustanovuje, že "na všetky

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva". Spotrebiteľský úver upravuje zákon
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, resp.
zákon č. 258/2001 Z.z. Zákon vymedzuje spotrebiteľský úver ako "dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby

alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi". Na to nadväzuje negatívne
vymedzenie, t.j. čo spotrebiteľským úverom nie je, a to ani vtedy, ak je zmluvnou stranou spotrebiteľ.
Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi úver a
spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom. Spotrebiteľ tu vystupuje ako dlžník. Za spotrebiteľa pritom zákon

považuje "fyzickú osobu, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania". Veriteľom
je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.
43. Nutnosť aplikácie ustanovení týkajúcich sa ochrany práv spotrebiteľa na každý zmluvný vzťah,
ktorý uzatvára spotrebiteľ s dodávateľom, a to aj v tom prípade, ak by malo ísť o zmluvu uzatvorenú

podľa Obchodného zákonníka vyslovil taktiež Najvyšší súd Slovenskej a to v rozsudku: Najvyššieho
súdu SR z 21.04.2015, sp. zn.: 3MCdol4/2014, v ktorom uvádza: „Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou." Na zmluvy, ktoré

boli uzatvorené podľa Obchodného zákonníka a zakladajú spotrebiteľské vzťahy podľa § 29a ods.1,2 z.
č.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa(uznesenieÚSSRz5.6.2013,sp.zn.ÚS329/2013)saprimerane
použijú ustanovenia o ochrane spotrebiteľa a aplikujú primerane ustanovenia účinné v rozhodujúcom
čase podľa Občianskeho zákonníka sledujúce záujem spotrebiteľa.
44.Zmluvaomimoriadnommedziúvereastavebnomúveresazvyčajneuzatvárapristavebnomsporení,

kedy sporiteľ po dosiahnutí určitej sumy nasporených prostriedkov a splnení podmienok zmluvy získa
nárok na mimoriadny medziúver na financovanie bývania, následne môže požiadať o stavebný úver.
Ak je zmluvnou stranou spotrebiteľ a úver je určený na jeho osobnú potrebu, nie na podnikateľskú
činnosť, potom sa jedná o spotrebiteľský úver. Tomu tak bolo aj v danom prípade, pretože žalovanej a jej
právnemu predchodcovi vznikol nárok na mimoriadny medziúver na financovanie, resp. rekonštrukciu

rodinného domu pre vlastnú potrebu, preto ide o spotrebiteľský úver.

45. Žalovaná v rámci procesnej obrany vzniesla v prvom rade námietku premlčania poukazujúc na to,
že žalobca tým, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 17.3.2021 zároveň od zmluvy odstúpil,
ktorého účinkom je tak zánik zmluvy, teda zmluva sa od počiatku zrušila a medzi účastníkmi tak nastúpil

režim bezdôvodného obohatenia a poukazujúc na ust. § 107 Občianskeho zákonníka dôvodili, že právo
je premlčané, keďže žaloba žalobcu bola podaná po dvojročnej premlčacej lehote.46. Podľa ust. § 48 Občianskeho zákonníka, (1) Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. (2) Odstúpením od zmluvy sa zmluva od
začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

47. Odstúpenie od zmluvy je adresný právny úkon, ktorý sa stáva účinným okamihom doručenia druhej
zmluvnej strane. Ide spravidla o jednostranný právny úkon účastníka zmluvy, ktorého dôsledkom je zánik
zmluvného vzťahu. Zánik zmluvného vzťahu však ešte nemusí znamenať na platnosť a účinnosť ktorého
sa vyžaduje splnenie všetkých náležitostí ako pri iných prejavoch vôle.

48. Článok VII. Zmluvy pod názvom „odstúpenie od zmluvy“ upravuje zmluvné podmienky odstúpenia
od zmluvy a požadovania okamžitého splatenia mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru zo
strany veriteľa, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok (bod
1). Článok VII bod 4 písm. a) zmluvy vymedzuje právo veriteľa odstúpiť od zmluvy o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere a požadovať bezodkladné vrátenie mimoriadneho medziúveru

a stavebného úveru v prípadoch uvedených v článku XIX. Všeobecných podmienok, ako aj v prípade, že
dlžník je v omeškaní s dvoma pravidelnými mesačnými vkladmi na zmluvu o stavebnom sporení po dobu
dlhšiu ako 2 mesiace. Tiež bolo uvedené, že odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka prípadne
ručiteľasplatiťpohľadávkuveriteľavrátanejejpríslušenstva(bod5čl.VII.)aaniprávoveriteľapožadovať
zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky (bod 6 čl. VII). Článok XIX. Všeobecných

podmienok pod názvom „porušenie zmluvných podmienok a okamžitá splatnosť„ vymedzuje v bode 2
písm. a) v spojení s bodom 3 písm. b) vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, t. j. kedy (za akých
okolností) má veriteľ právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celého zostatku úveru s príslušenstvom pred
dohodnutou lehotou splatnosti. Podľa týchto bodov veriteľ je oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
úveru, ak stavebný sporiteľ je v omeškaní s viac než dvoma splátkami alebo jednou splátkou dlhšie

ako 3 mesiace v zmysle § 506 Obchodného zákonníka a vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru je
dlžník povinný zaplatiť celý zostatok úveru veriteľovi v lehote určenej veriteľom v písomnom oznámení
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru.

49. Podľa ust. § 54a Občianskeho zákonníka, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno

vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť
obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho
vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

50. Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,

premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

51. Podľa ust. § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

52. Súd k otázke premlčania pri strate výhody splátok poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5Cdo/224/2021 zo dňa 30.11.2022, v ktorom Najvyšší súd uzavrel, ....“že podľa § 103
Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od

splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok
v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (všeobecne) začne
premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením
splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených 3 mesiacov
od omeškania uplynula 15 dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa totiž môže veriteľ

s úspechom obrátiť na súd po prvýkrát ( § 101 Občianskeho zákonníka)“.

53. Podmienky, za ktorých môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej
splátky vyplývajú z ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ktorými sú: a) možnosť straty výhody splátok
bola výslovne určená v dohode medzi veriteľom a dlžníkom alebo v súdnom rozhodnutí, b) dlžník

nesplní niektorú zo splátok v deň splatnosti, c) veriteľ požiada dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky
do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, k vyššie
uvedeným podmienkam pristupujú ešte ďalšie dve podmienky v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, a to: a) veriteľ má právo na tzv. stratu výhody splátok (možnosť požadovať zaplateniecelého dlhu naraz pred jeho konečnou splatnosťou) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky, b) veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva. Podmienkou účinného zosplatnenia úveru teda je, že veriteľ pred zosplatnením pohľadávky

má povinnosť upozorniť spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie (výkon) tohto práva.
Upozornenie veriteľa vo vzťahu k spotrebiteľovi na uplatnenie práva podľa ust. § 565 Občianskeho
zákonníka je teda podmienkou pre účinný výkon tohto práva a ak táto podmienka nie je splnená, je
zosplatnenie neúčinné a veriteľ nemá právo na zaplatenie celého dlhu naraz. V tejto súvislosti súd dáva
do pozornosti súdu prvej inštancie aj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 15.12.2020 sp. zn. 5Cdo 36/2020.

54. Žalovaná namietala neuvedenie splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu vo výzve jej doručovanej.
55. Z dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že žalobca listom zo dňa 3.12.2020 upozornil žalovanú
ako dlžníka a aj jej právneho predchodcu na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, pretože
aj napriek zaslaným výzvam nedošlo k uhradeniu omeškaných splátok, resp. k uhradeniu vkladu na
účte stavebného sporenia, resp. omeškaných splátok úrokov z medziúveru vrátane splátky za mesiac
december 2020 spolu vo výške 891,09 EUR. Toto upozornenie žalovaná prevzala dňa 8.12.2020 a

týmto dňom toto upozornenie prevzal aj jej právny predchodca. Listom zo dňa 17.3.2021 žalobca
oznamuje žalovanej a jej právnemu predchodcovi vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu
17.3.2021azároveňichvyzývanaúhradudlhuvcelkovejvýške15.904,80EUR.Oznámenieovyhlásení
mimoriadnej splatnosti tiež žalobca žalovanej a jej právnemu predchodcu aj doručuje, pričom oznámenie
je prevzaté žalovanou dňa 20.3.2021 a v ten istý deň toto oznámenie preberá aj právny predchodca

žalovanej.
56. Zosplatnenie dlhu bolo dohodnuté zmluvnými stranami v zmluve zo dňa 13.8.2009 v čl. VI., bode 3,
podľa ktorého veriteľ je oprávnený požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu pre dohodnutou dobou
splatnosti, ak dlžník je v omeškaní s viac ako dvoma splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu
ako 3 mesiace.

57. Vzhľadom na obranu žalovanej, ktorá tvrdila, že výzva s upozornením na možnosť vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti bez presného označenia konkrétnej mesačnej splátky, pre ktorú bola vyhlásená
mimoriadna splatnosť úveru je pre neurčitosť neplatným právnym úkonom a preto neboli splnené
podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho
zákonníka súd uvádza nasledovné: pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a § 565

Občianskeho zákonníka je rozhodujúce, či v čase uplatnenia práva je spotrebiteľ v omeškaní s plnením
niektorej zo splátok 3 mesiace a uplynula lehota 15 dní na uplatnenie tohto práva. Ak však spotrebiteľ
zaplatí omeškané splátky pohľadávky skôr ako veriteľ uplatnil právo, uplatnenie po takomto zaplatení
omeškanej pohľadávky je neúčinné. Účelom je dať spotrebiteľovi ešte poslednú možnosť splateniu dlhu
predtým,akododávateľvyužijesvojeprávonazosplatneniedlhu.Zuvedenéhojezrejmé,ževýzvapodľa

§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka musí byť jasná a určitá, aby spotrebiteľ nadobudol vedomosť, s
ktorou konkrétnou splátkou je v omeškaní viac ako 3 mesiace, aby sa prípadným zaplatením omeškanej
splátky mohol účinne vyhnúť zosplatneniu celej pohľadávky.
58. Výzva, tak ako ju formuloval žalobca zo dňa 3.12.2020, nespĺňa zákonné požiadavky tak ako to má
na mysli ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Takáto výzva je neurčitá a nezrozumiteľná,

pretože žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal využitie práva na predčasné zosplatnenie úveru a
nemohlo tak dôjsť ani k predčasnej splatnosti peňažného záväzku. Z tejto výzvy vôbec nevyplýva, ktorou
konkrétnou splátkou sa žalovaná dostala do omeškania so splácaním úveru dlhšie ako 3 mesiace.
59. Predčasné zosplatnenie spotrebiteľského úveru je právom veriteľa a uvedené je v prípade
spotrebiteľského vzťahu za splnenia podmienok podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

Práve z dôvodu, že sa jedná o právo veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru a toto môže využiť
podľa vlastného uváženia ku ktorejkoľvek omeškanej splátky za splnenia podmienok podľa § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka, je potrebné konkretizovať, ku ktorej omeškanej splátke využíva svoje právo
predčasného zosplatnenia úveru. Preto z tohto jednostranného právneho úkonu veriteľa by malo byť
zrejmé splnenie podmienok v tomto ustanovení.

60. V zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru musí
predchádzať upozornenie spotrebiteľa, t.j. jednostranný právny úkon veriteľa adresovaný dlžníkovi,
ktorým sa oznamuje, že na základe ich dohody uplatňuje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka,
pretože dlžník je v omeškaní so zaplatením splátky. Z obsahu tohto úkonu musí byť zrejmé splnenie
zákonných podmienok - uplatnenie režimu § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ako aj výslovne

upozornenie spotrebiteľa na vykonanie práva veriteľa podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka.
Zo znenia ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyplýva požiadavka určenia omeškanej
splátky, ktorej sa uplatňované právo veriteľa podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka týka, t.j.
že dlžník nesplatil niektorú svoju splátku. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozpornýjehoobsah,alebokeďprípadnýrozpormožnoodstrániťvýkladom,pričomvýkladnemôžedopĺňaťprávny
úkon. Taký právny úkon, ktorým žalobca zosplatní celý úver (teda predčasné zosplatnenie), z ktorého
nebolo zrejmé, pre ktorú konkrétnu nezaplatenú splátku bol úver zosplatnený, je neurčitý právny úkon a

s poukazom na ustanovenie § 37 Občianskeho zákonníka pre jeho neurčitosť aj neplatný právny úkon.
61. Súd vychádzajúc z aktuálnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR sa s obranou žalovanej v
celom rozsahu stotožnil. Najvyšší súd SR v rozhodnutí spisovej značky 5 Cdo 2/2023 zo dňa 25.1.2024
ustálil, že „v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v
súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný

právny úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval
konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.“.
62. Veriteľ, t.j. žalobca vo výzve, ktorou upozornil dlžníka na možnosť zosplatnenia úveru neuviedol,
resp. nekonkretizoval splátku, pre ktorú veriteľ zamýšľa tento úver zosplatniť. Je pravdou to, že hoci
ustanovenie § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka neustanovujú ako náležitosť výzvy na
zaplatenie alebo oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ

dlh zosplatnil, nemožno neprihliadať na všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych
úkonoch;právnyúkonmusíbyťurčitý,inakjeneplatný.Prestranyúverovéhovzťahuprinášamimoriadne
zosplatnenie úveru vážne následky; zosplatnenie úveru pre veriteľa znamená, že voči dlžníkovi môže
uplatniť nárok na zaplatenie celej nesplatenej sumy úveru vrátane príslušenstva; pre dlžníka predstavuje
zosplatnenie úveru stratu výhody splátok. Avšak, so zosplatnením je spojená aj otázka uplatniteľnosti

pohľadávky na súde a tomu zodpovedajúcimi prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany, ktorú
môžu strany sporu v konaní pred súdom využiť; jedná sa napríklad o námietku premlčania, či tvrdenie,
že pre splátku, pre ktorú veriteľ pristúpil k zosplatneniu úveru neboli splnené zákonom predpokladané
podmienky.
63. Súd zastáva názor, že výzva prezumovaná § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je jednoznačne

jednostranným právnym úkonom, ktorý z hľadiska jeho určitosti musí obligatórne obsahovať identifikáciu
splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru. Bez uvedenia tejto identifikácie nie je možné následne preskúmať splnenie podmienok na
uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a splatnosť tohto úkonu. Je potrebné si
uvedomiť, že sa nejedná iba o formálnu podmienku, ale jedná sa o notifikačnú povinnosť dodávateľa voči

spotrebiteľovi, ktorá má umožniť spotrebiteľovi dozvedieť sa o hroziacom následku predčasnej splatnosti
úveru, a tento následok odvrátiť. Práve uvedenie konkrétnej splátky je tou rozhodujúcou skutočnosťou,
ktorá musí byť spotrebiteľovi určito vyjadrená, nakoľko uvedenie „iba“ výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ
v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru abstrakcie a spotrebiteľ z takto vyjadreného údaja nemôže bez
ďalšieho určiť, ktorá splátka môže v budúcnosti založiť dôvodnosť predčasného zosplatnenia, resp.

ktorú splátku považuje dodávateľ za splátku rozhodnú. Z uvedeného potom v konečnom dôsledku
nie je objektívne vopred možné určiť, kedy si dodávateľ uplatní, resp. môže uplatniť svoje právo
pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Navyše je potrebné poukázať na to, že veriteľovi v
spotrebiteľských sporoch vzniká právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru iba v prípade, ak je
dlžník v omeškaní s niektorou splátkou aspoň 3 mesiace a súčasne upozorní dlžníka – spotrebiteľa v

lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Práve táto 15 dňová lehota na upozornenie na
uplatnenie tohto práva musí uplynúť do splatnosti splátky, ktorá sa stane najskôr splatnou po uplynutí
troch mesiacov od splatnosti splátky, ktorá zakladá právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru.
Právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru založené omeškaním s úhradou splátky, s ktorou je
spotrebiteľ v omeškaní aspoň 3 mesiace, potom môže veriteľ uplatniť výlučne do splatnosti najbližšej

nasledujúcej splátky (v poradí prvej splátky, ktorá sa stala splatnou po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky zakladajúcej právo zosplatnenia), inak právo na zosplatnenie na
základe splátky, ktorá zakladá právo na zosplatnenie, zaniká. Z uvedeného možno vyvodiť, že aj z
právneho úkonu veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka by malo byť zrejmé naplnenie podmienok
podľatohtoustanoveniaasúčasneustanovenia§53ods.9Občianskehozákonníka,nakoľkovopačnom

prípade nemôže objektívne zakladať vedomosť dlžníka o dôvodnosti zosplatnenia a reálnej možnosti
odvrátenia tohto (hroziaceho) následku, ale stáva sa iba formálnym „upozornením“ nenapĺňajúcim účel
predmetného ustanovenia. Len takýto výklad je spôsobilý korešpondovať s vyššie uvedeným zmyslom
účelu ustanovenia § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka.
64. Súdu je z vlastnej rozhodovacej činnosti známe, že neuvedením splátky, pre ktorú veriteľ pristúpil k

vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, sú spojené aplikačné problémy; veritelia totiž často modifikujú
skutkový stav tak, aby podmienky pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru boli splnené. Na strane
druhej priemerný spotrebiteľ pritom často nie je spôsobilý na takúto modifikáciou skutkového stavu
relevantne reagovať.65. Špecifikácia splátky, pre ktorú veriteľ mieni pristúpiť k zosplatneniu úveru už vo výzve podľa § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka, resp. v oznámení o mimoriadnom zosplatení úveru, poskytuje spotrebiteľovi
právnu istotu, že vec bude spravodlivo rozhodnutá. Špecifikácia splátky pre spotrebiteľa predstavuje

podklad pre procesnú obranu. Uvedenie splátky, pre ktorú sa dlh zosplatňuje, zároveň neumožňuje
veriteľovi dotvárať skutkový stav takým spôsobom, aby bolo možné následne polemizovať, pre ktorú
splátku veriteľ pristúpil k zosplatneniu úveru, pokiaľ ho zosplatnil platne. Teda bez uvedenia splátky, pre
ktorú veriteľ dlh mienil zosplatniť, nie je výzva na zaplatenie dostatočne určitá, a teda dostatočne určitým
nie je ani právny úkon, ktorým veriteľ realizoval predčasné zosplatnenie úveru.

66. Keďže v prejednávanej veci bolo vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázané, že nedošlo
k špecifikácii splátky, pre ktorú veriteľ dlh mienil zosplatniť, resp. zosplatnil, nebol jednostranný právny
úkon žalobcu ako veriteľa dostatočne určitý, z ktorého dôvodu je úkonom neplatným.
67. V tejto súvislosti súd poukazuje na už t.č. ustálenú rozhodovaciu prax vyplývajúcu z rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR spisovej značky 5 Cdo 2/2023 zo dňa 25.1.2024 (sp. zn. 5 Cdo 197/2022 zo
dňa 6.6.2024). V poslednom menovanom rozhodnutí bolo Najvyšším súdom SR skonštatované, že

„v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s
ustanovením § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný úkon zosplatnenia aj zo strany
veriteľa nevyhnutné, aby už tejto výzve (upozornenie spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na
uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne
môže zosplatniť celý dlh.... Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia

premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu
úveru (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia
najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne
tvoriť aj dlhšie, pričom, ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý.
Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť

spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený...“.
68. Z vykonaného dokazovania vyplynul jednoznačný záver o neplatnom zosplatnení úveru. Tiež nebolo
preukázané, aby žalobca - veriteľ od zmluvy odstúpil, keďže z listinných dôkazov jednoznačne vyplýva
úmysel žalobcu – veriteľa úver zosplatniť.
69. Zmluva tak „beží„ ďalej a žalobca by mal eventuálne nárok na zaplatenie nepremlčaných splátok.

Žaloba bola podaná na súd dňa 8.2.2023, posledná úhrada splátky bola žalovanou zrealizovaná dňa
18.6.2020, následne po 17.3.2021 do podania žaloby žalovaná uhradila celkovo sumu 1.248,70 EUR
a po podaní žalobu sumu 3.474,80 EUR, t.j. spolu suma 4.723,50 EUR, čo činí celkovo 31 splátok
(4.723,50 EUR : 152,17 EUR). Splatnosť každej splátky bola vždy k 15 – temu dňu v mesiaci. Teda
žalovaná učinila splátky do 01/2023 (vrátane) od 07/2020. Nepremlčanými splátkami sú všetky splátky

splatné od 15.2.2020 riadiac sa premlčaním ust. § 103 v spojení s § 101 Občianskeho zákonníka.
70. Keďže v danom prípade nenastali účinky platného zosplatnenia úveru, súd v danom prípade
nemohol priznať žalobcovi ani jednotlivé splátky, ktoré sa stali splatnými pre ich nezaplatenie v lehote
splatnosti, pretože by došlo k porušeniu zásady“ ne ultra petitum“, nakoľko žaloba žalobcu bola skutkovo
odôvodnená od tvrdenia o splatnosti celého úveru.

71. Viazanosť súdu žalobným návrhom (§ 216 ods. 1 CSP), t.j. nemožnosť súdu prekročiť a prisúdiť
viac než čoho sa strany domáhajú, resp. nesmieť ísť nad rámec petitu tzv. zásada „ne ultra petitum“
sa vzťahuje k žalobného návrhu (petitu) a nie k spôsobu vykonávania dokazovania, resp. k otázke, aké
dôkazy je súd v konaní oprávnený vykonať alebo nevykonať.
72. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitosti podania uvedie označenie strán,

pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
73. Žalobný návrh, t.j. petit je obligatórnou náležitosťou žaloby. CSP upravuje aj výnimku, keď súd môže
prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac než čoho sa strany domáhajú, avšak musí ísť o prípad, ak z
osobitného predpisu vyplýva určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami, čo však vzhľadom na
spotrebiteľský charakter prejednávanej veci nebol prejednávaný prípad. Súd musí rešpektovať predmet

konania vymedzený žalobou a petitom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového
základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Nie je však porušením zásady
viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania, pretože
právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia, preto ani právna kvalifikácia
nie je obligatórnou náležitosťou žaloby (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Ncdo 15/2010 z

27.7.2011).
74. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 85/2021 zo dňa
12.2.2024, z ktorého vyplýva.... „vychádzajúc z vyššie opísaného procesného stavu dovolací súd dospel
k záveru, že odvolací súd svojím postupom pri posudzovaní žalobou uplatneného nároku žalobkyneprekročil rámec ňou vymedzeného petitu, pretože jej priznal plnenie z iného skutkového základu, než
aký bol vymedzený v žalobnom návrhu. Aj keď sa bezpochyby žalobkyňa domáhala priznania plnenia
z rovnakej zmluvy, aká bola oboznámená prvoinštančným a odvolacím súdom, po skutkovej stránke

v žalobe jasne tvrdila, že došlo k zosplatneniu poskytnutého úveru a v uvedenom smere produkovala
k svojim tvrdeniam aj dôkazy. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, majúc za to, že k zosplatneniu
úveru došlo, avšak odvolací súd bol naopak názoru, že zosplatnenie úveru je neplatné. Pokiaľ napriek
uvedenému bez procesnej aktivity žalobkyne, ktorá sa na jediné pojednávanie nariadené odvolacím
súdom nedostavila, tejto priznal časť uplatneného nároku v spore (spolu s príslušenstvom), v ktorom

nemohol prekročiť návrhy strán (§ 216 CSP), naviac s ochranou slabšej strany, ktorou bol žalovaný,
porušil tým zásadu „ne ultra petitum“, čím porušil právo žalovaného na spravodlivý proces“.
75. Navyše v prejednávanom prípade súd súdnym prieskumom spotrebiteľskej zmluvy dospel k záveru,
že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je nesprávne uvedená celková výška úveru, a teda zmluva
neobsahuje správny údaj podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. e) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy.

76. V preskúmavanej zmluve je uvedené, že žalovanej bol poskytnutý medziúver v sume 20.000 EUR. V
skutočnosti jej však bol poskytnutý medziúver v sume 19.867,40 EUR a uvedené vyplýva z výpisu z účtu
medziúveru. Nebolo sporné, že žalobca dňa 24.8.2009 zinkasoval poplatok za spracovanie medziúveru
v sume 116,10 EUR, ktorý si odrátal od zmluvne dohodnutej výšky úveru medziúveru t.j. sumy 20.000
EUR, od ktorej si odrátal aj poplatok za zmenku v sume 16,50 EUR, čo tiež vyplýva z výpisu z účtu

medziúveru.
77. A práve takáto otázka bola riešená v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/287/2021 zo
dňa 30.6.2022, v ktorom Najvyšší súd uviedol nasledovné: „ Smernica 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere bola do slovenského právneho poriadku prebratá zákonom o spotrebiteľských
úveroch. V zmysle § 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia

spornej zmluvy o úvere (t.j. 25. septembra 2014), na účely tohto zákona sa rozumie celkovou výškou
spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, písm. g ) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so
spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi

známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby
súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť
zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za
ponúkaných podmienok, V zmysle § 9 ods. 2 písm. g) cit. zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať celkovú výšku a konkrétnu

menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, písm. j) ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov, písm. k) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V rozsudku vo veci C-377/14 Radlinger, Radlingerová
proti Finway a.s. z 26. apríla 2016 sa Súdny dvor Európskej Únie okrem iného vyjadril k požiadavkám
na náležitosti spotrebiteľských zmlúv a na otázku vnútroštátneho súdu, akým spôsobom sa má vykladať
pojem „celková výška úveru“ obsiahnutý v článku 3 písm. l) a článku 10 ods. 2 smernice 2008/48
a pojem „výška čerpania“ obsiahnutý v bode I prílohy I tejto smernice odpovedal, že článok 3 písm.

l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať v
tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná
k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov
súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. V rozhodnutí
Súdny dvor uviedol, že dôsledkom takéhoto postupu, t.j. zahrnutia nákladov spotrebiteľa spojených s

úverom do výšky čerpania úveru, je podhodnotenie RPMN, ktorého výpočet závisí od celkovej výšky
úveru (bod 87). Zároveň informácia o celkových nákladoch úveru umožňuje spotrebiteľovi porovnať
ponuky úverov a posúdiť rozsah jeho záväzku (bod 90). Aby bolo možné konštatovať splnenie povinnosti
veriteľa vyplývajúcej z ustanovenia § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, musia byť údaje
uvedené v spotrebiteľskej zmluve uvedené nielen formálne, ale zároveň musia byť aj úplné, určité,

zrozumiteľné a správne. Týmto spôsobom zákonodarca chráni spotrebiteľa a napĺňa účel sledovaný
právnou pravou spotrebiteľských zmlúv, ktorým je úplné informovanie spotrebiteľa o podmienkach v
tomto prípade úverovej zmluvy v záujme ochrany slabšej zmluvnej strany. Správnosť údajov totiž
nepochybne ovplyvňuje rozhodnutie spotrebiteľa vstúpiť do určitého záväzku. Zároveň spotrebiteľmusí mať možnosť zoznámiť sa so skutočným obsahom právneho úkonu, aby vedel, čo konkrétne je
predmetom dojednania a aké sú jeho práva a záväzky z toho plynúce. Ak by sa pripustil výklad, že
akýkoľvek údaj (teda aj chybný) uvedený v zmluve spĺňa podmienky § 9 ods. 2 cit. zákona, stratilo

by toto ustanovenie zmysel. Jednou z obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy je aj údaj o
výške úveru, ktorého definíciu podáva ustanovenie § 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch.
Spotrebiteľ na základe správne v zmluve uvedených informácií o výške skutočne poskytnutého úveru,
dostáva jasnú predstavu o celkovej hodnote svojho záväzku, o tom, čo vlastne spláca a akú sumu
si skutočne požičal, ako aj to, akú má povahu jeho záväzok z hľadiska nákladov s ním spojených.

Zároveň nesprávne uvedený údaj môže a v prejednávanej veci aj mal za následok vplyv na správnosť
ďalších údajov spotrebiteľskej zmluvy a tiež na samotnú výšku záväzkov spotrebiteľa (výšku splátky,
úročenie úverovej sumy). Pokiaľ teda údaje predstavujúce obligatórne náležitosti spotrebiteľskej zmluvy
nie sú uvedené v zmluve správne, nemožno hovoriť o splnení povinnosti podľa § 9 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch, pričom nesplnenie z neho vyplývajúcej povinnosti zákon striktne sankcionuje
tým, že spotrebiteľský úver sa stáva od počiatku bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b)

zákon o spotrebiteľských úveroch). V tomto smere teda neexistuje žiadna výnimka a veriteľ sa nemôže
zbaviť svojej povinnosti, resp. nemôže konvalidovať nesprávne, či zavádzajúce údaje v zmluve tým, že
v nej síce výslovne uvedie, akú čiastku predstavuje poplatok za poskytnutie úveru, avšak zároveň ju
prezentuje ako súčasť poskytnutého úveru, teda aktívum, hoci v skutočnosti ide o náklad spotrebiteľa,
a to ani za tej podmienky, že klient súhlasí s okamžitým započítaním poplatku za poskytnutie úveru

podľa obchodných podmienok. Jednou z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je
údaj o celkovej výške úveru. V zmysle definície zákona o spotrebiteľských úveroch ide o maximálnu
výšku alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy. Zákon zároveň
definuje osobitne aj pojem celkových nákladov spotrebiteľa ako všetkých nákladov spojených s úverom
vrátane poplatkov akéhokoľvek druhu. Pokiaľ je teda predmetom posúdenia poplatok za poskytnutie

úveru, ktorý je bez pochýb nákladom spotrebiteľa súvisiacim s úverom, potom je pojmovo vylúčené,
aby bol zároveň považovaný za finančné prostriedky poskytnuté na základe úverovej zmluvy. Žalobkyňa
tak síce formálne poskytla žalovanej finančné prostriedky v sume 8.000,- eur, avšak v dôsledku
následného odpočítania poplatku za poskytnutie úveru s týmito finančnými prostriedkami žalobkyňa
nemohla disponovať a v skutočnosti jej bola ako úver poskytnutá suma nižšia, než bola deklarovaná

v zmluve o úvere. Navyše v dôsledku navýšenia celkovej výšky úveru o poplatok za poskytnutie
úveru nemôže byť správne vypočítaná ani výška RPMN, pretože dôsledkom neoprávneného zahrnutia
poplatku za poskytnutie úveru, ktorý predstavuje celkový náklad úveru pre spotrebiteľa, do celkovej
výšky úveru, bude podhodnotenie RPMN, keďže výpočet RPMN je závislý od výšky poskytnutého
úveru.,,Pokudspotřebitelnebylpovinenplatitpoplatekzasjednánísmlouvyoúvěrunazačátkuzávazku,

ale byl by takový poplatek rozložen až do jednotlivých splátek , při výpočtu RPSN se takový poplatek
nepromítnevpodoběčerpáníúvěrunajehozaplacenínalevéstraně,neboťnedocházíknavýšeníjistiny.
Na levé straně rovnice tak je uvedena celková výše spotřebitelského úvěru, která odpovídá skutečné
jistině ve výši, kterou spotřebitel potřeboval pro své účely a na pravé straně takový poplatek nebude
započítán v okamžiku uzavření smlouvy, neboť vtom okamžiku nebyl placen, ale právě až v jednotlivých

splátkách”(porovnaj E. F., Zákon o spotřebitelském úvěru, komentár, Príloha č. 5 bod 12 a 15, Praha,
Wolters Kluwer,2015). Navýšenie celkovej výšky úveru o poplatok za poskytnutie úveru má zároveň aj
ten následok, že sa bude úročiť nielen poskytnutý úver, ale aj poplatok za jeho poskytnutie, tým pádom
dôjde k zvýšeniu celkovej splatnej čiastky a mení sa tým výška hlavného predmetu zmluvy. Za tohto
stavu bol preto správny záver súdov nižších inštancií, že úverová zmluva neobsahuje správne údaje v

zmysle § 9 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa a rovnako správne uplatnili aj sankciu za porušenie
tejto povinnosti v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) cit. zákona“.

78. Aj na tento prejednávaný spor bolo potrebné aplikovať závery citovaného rozsudku, pretože v zmluve
nie je určito a zrozumiteľne uvedená podstatná náležitosť zmluvy o úvere, a to výška poskytnutého

úveru. Podľa zmluvy bola výška úveru 20.000 EUR, avšak z dokazovania vyplynulo, že v skutočnosti
bola žalovanej poskytnutá len suma 19.867,40 EUR a zvyšných 132,60 EUR si žalobca stiahol ihneď
ako poplatok za poskytnutie úveru a za vydanie zmenky. Ak teda bol dohodnutý úver vo výške 20.000
EUR, mala byť žalovanej poskytnutá celá táto suma a nie krátená o poplatok za poskytnutie úveru a za
vydanie zmenky, navyše, ktorú skutočnosť žalobca ani nepreukázal. Skutočná výška úveru tak bola

19.867,40 EUR, z tohto dôvodu nemohli byť správne ani ďalšie údaje v zmluve, napr. RPMN, ktorý údaj
však zmluva vôbec neobsahuje, ktorá skutočnosť má tiež za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť
úveru ( § 4 ods. 3 veta druhá zákona č. 258/2001 Z.z.).79. Keďže zmluva nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy sankciou je, že úver je bezúročný
a bezpoplatkový, pričom strany sú povinné vrátiť si to, čo si navzájom plnili.
80. Vzhľadom na záver súdu o nedôvodnosti žaloby prezentovaným v tomto rozsudku, je vylúčené, aby

súd žalobcovi priznal rozdiel medzi poskytnutým úverom a zaplatenými splátkami žalovanou.
81. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
82. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

83. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP. V spore bola žalovaná úspešná
v celom rozsahu a má tak nárok na náhradu preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených trov
konania v rozsahu 100% proti v spore neúspešnému žalobcovi. O ich výške bude rozhodnuté do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje (§ 355 ods. 1 CSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Mestský súd Košice.

Odvolanie môže podať strana, ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy nájsť preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).