Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. júl 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/41/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125202346
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Janigloš
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4125202346.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mareka Janigloša a členiek senátu JUDr.
Evy Šiškovej a JUDr. Dariny Vargovej, v právnej veci žalobcu: A. A., nar. XX. XX. XXXX, B. XXX/XXX,
C. D., právne zastúpeného: JUDr. Namir Alyasry, PhD., advokát, Štúrova 43, Nitra, IČO: 42 180 520,
proti žalovanej: E. A., nar. XX. XX. XXXX, B. XXX/XXX, C. D., právne zastúpenej: JUDr. Michal Krutek,
s.r.o., Hlavná 11, Trnava, IČO: 47 254 581, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní

žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 14C/36/2025-27 zo dňa 11. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením č. k. 14C/36/2025-27 zo dňa

11. 03. 2025 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) nariadil neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:

I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým ukladá žalovanej povinnosť vydať žalobcovi 1 kus kľúča
od uzamykateľných vstupných dverí stavby rodinného domu, súpisné číslo XXXX, postavenej na parcele
reg. „C“ č. XXX/XX, okres F., obec C. D., k. ú. C. D., evidovanej na LV č. XXXX.

II. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým ukladá žalovanej povinnosť zdržať sa akéhokoľvek
konania, ktorým by bránila žalobcovi v užívaní stavby rodinného domu, súpisné číslo XXXX, postavenej
na parcele reg. „C“ č. XXX/XX, okres F., obec C. D., k. ú. C. D., evidovanej na LV č. XXXX.

III. Súd poučuje žalovanú ako stranu sporu, ktorej týmto neodkladným opatrením ukladá určité
povinnosti,žemôžepodaťžalobuvovecisamejprotižalobcovi,t.j.žalobuovylúčeniealeboobmedzenie

A. A., nar. XX. XX. XXXX, z užívania stavby domu súpisné číslo XXXX, postavenej na parcele reg. „C“
č. XXX/XX, okres F., obec C. D., k. ú. C. D., evidovanej na LV č. XXXX, a to na Okresný súd Nitra.
Následkom úspešnej žaloby je potom zrušenie neodkladného opatrenia.

IV. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti uznesenia samostatným uznesením.

2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2, § 324
ods. 1, § 325 ods. 1 a 2 písm. d), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 334, § 337 ods. 1 a 2
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 123 a § 144 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).

3. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca mu prostredníctvom
svojho právneho zástupcu doručil dňa 10. 03. 2025 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorýmžiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť vydať žalobcovi 1 kus kľúča od uzamykateľných vstupných
dverí stavby rodinného domu, súpisné číslo XXXX, postavenej na parcele reg. „C“ č. XXX/XX, okres F.,
obec C. D., k. ú. C. D., evidovanej na LV č. XXXX. Zároveň žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť

zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by bránila žalobcovi v užívaní tejto stavby rodinného domu.
Žalobca zároveň žiadal, aby súd poučil žalovanú ako stranu sporu, ktorej týmto neodkladným opatrením
ukladá určité povinnosti, že môže podať žalobu vo veci samej proti žalobcovi, t. j. žalobu o vylúčenie
alebo obmedzenie žalobcu z užívania vyššie uvedenej stavby rodinného domu, a to na Okresný súd
Nitra, pričom následkom úspešnej žaloby je zrušenie neodkladného opatrenia. Zároveň si uplatnil nárok

na náhradu trov konania.

4. Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že so žalovanou sú
manželmiod03.05.2003(manželstvojetohočasurozvrátené).Zatrvaniamanželstvanadobudli(okrem
iného) do bezpodielového spoluvlastníctva manželov stavbu – dom, súpisné číslo XXXX, postavenú na
parcele reg. „C“ č. XXX/XX, okres F., obec C. D., k. ú. C. D., evidovanú na LV XXXX. Rodinný dom tvorí

žalobcovu domácnosť, ktorú až do neoprávneného zásahu žalovanej používal a v ktorom má uschované
svoje osobné hnuteľné veci, šatstvo, ako aj dôležité osobné, či pracovné doklady. V súčasnosti na
tamojšom súde prebieha z dôvodu podaného návrhu žalobcu konanie o rozvod manželstva a úpravu
práv a povinností k maloletému dieťaťu (pod sp. zn. 55P/134/2023). Žalobca v rodinnom dome z dôvodu
rozvodového konania a zhoršených vzájomných vzťahov nebýva nepretržite, stále však ide o jeho

spoluvlastníctvo a priestor, ktorý tvorí jeho domácnosť, v ktorom do rozvratu vzťahov býval so žalovanou
aj ich spoločným synom A.. Žalobca je toho názoru, že ho žalovaná faktickými úkonmi vylúčila z
užívania rodinného domu tvoriaceho bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Strany sporu majú okrem
uvedenej nehnuteľnosti aj ďalší dom v spoločnom podielovom spoluvlastníctve súpisné číslo XXX, z
užívania ktorej bol žalobca zo strany žalovanej taktiež protiprávne vylúčený, čo vyústilo až do nariadenia

neodkladného opatrenia na návrh žalobcu v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra (uznesením č. k.
36C/122/2024-20zodňa14.01.2025).Obidvestavbytesnesusedia,majúspoločnýplotatvoriafaktickú
domácnosť a priestor domova žalobcu, z ktorého bol konaním žalovanej vylúčený. Zo strany žalovanej
však k žiadnej korekcii konania nedošlo, dobrovoľne nesplnila ani povinnosť uloženú vyššie uvedeným
vykonateľným neodkladným opatrením, a preto bol žalobca nútený na jej vymoženie iniciovať exekúciu,

ktorá je t. č. vedená na exekučnom súde pod sp. zn. 67Ek/128/2025. Žalovaná tvrdí, že tým, že žalobca v
rámci vzájomných rozporov, ktoré viedli k návrhu na rozvod manželstva, chodí do rodinného domu menej
často, najmä z dôvodu kontaktu s maloletým synom pochádzajúcim zo spoločného manželstva, mal sa
fakticky z nehnuteľnosti odsťahovať a mal stratiť akékoľvek užívacie právo, čo však nie je podľa žalobcu
vecne správny názor. Dňa 07. 03. 2025 pri pokuse vstúpiť do svojej nehnuteľnosti a odomknúť dvere

svojho rodinného domu žalobca zistil, že žalovaná vymenila vložku na vchodových bezpečnostných
plastových dverách vedúcich do rodinného domu, čím ho vylúčila z užívania nehnuteľnosti. Následkom
uvedeného sa žalobca správou zo dňa 07. 03. 2025 obrátil na žalovanú, v ktorej žiadal o odovzdanie
kľúča od vchodových dverí k rodinnému domu, na čo žalovaná reagovala písomnou správou, v ktorej
žalobcovi uviedla „je to na súde a že žalobca vstup nemá povolený“. Žalovaná teda odmieta sprístupniť

žalobcovi spoločnú nehnuteľnosť, pričom sa vo svojom vyjadrení mýli, nakoľko pomery medzi stranami
sú neodkladným opatrením upravené výlučne k stavbe domu súpisné číslo XXX, avšak nie vo vzťahu
k domu, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Žalobca má za to, že k jeho vylúčeniu
z užívania zo strany žalovanej došlo bez legitímneho právneho dôvodu. Len to, že žalobca z dôvodu
napätia medzi stranami počas rozvodového konania a v záujme predchádzania konfliktom pred očami

spoločného dieťaťa prespáva aj na inom mieste, nemôže predstavovať zákonom aprobovaný dôvod na
jeho vylúčenie z užívania spoločnej nehnuteľnosti. Konaním žalovanej sa z pohľadu jeho domácnosti
stal žalobca bezdomovcom, bez práva užívať svoje vlastníctvo, bez prístupu k jeho hnuteľným veciam,
ktoré sa nachádzajú v rodinnom dome.

5. Súd prvej inštancie po oboznámení sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ako aj po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi (popísanými
v bodoch 18 až 23 napadnutého uznesenia), dospel k záveru, že v danom prípade sú dané dôvody
na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu a mal
za to, že žalobca dostatočne preukázal potrebu a naliehavosť dočasnej úpravy pomerov strán sporu,

kedy rodinný dom súpisné číslo XXXX, postavený na parcele reg. „C“ č. XXX/XX, okres F., obec
C. D., k. ú. C. D., evidovaný na LV č. XXXX, vo vzťahu ku ktorému sa žalobca domáha nariadenia
neodkladného opatrenia, je v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu, pričom na Okresnom súde
Nitra prebieha konanie pod sp. zn. 55P/134/2023 o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností kmaloletému dieťaťu, ktoré nebolo ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie právoplatne skončené.
Z predloženej Whatsapp komunikácie súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalovaná bráni žalobcovi v
užívaní vyššie uvedenej nehnuteľnosti, čo možno vyvodiť z vyjadrenia žalovanej, že „žalobca vstup

nemá povolený“ po tom, čo ju žalobca vyzval, aby mu vydala kľúče od vchodových dverí. Z vyjadrení
svedkov zo dňa 07. 03. 2025 mal súd prvej inštancie za osvedčené, že na vstupných dverách bol
vymenený zámok a žalobca nemal možnosť otvoriť dvere kľúčom, ktorý do toho času používal, čím bol
žalobca fakticky vylúčený zo svojho práva užívať spoločnú nehnuteľnosť a rovnako tak aj hnuteľné a
osobné veci nachádzajúce sa v nehnuteľnosti. Vzhľadom k tomu, že rodinný dom súpisné číslo XXXX

je v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu, obaja manželia sú úplnými vlastníkmi nehnuteľnosti a
majúrovnaképostaveniekveciampatriacimdobezpodielovéhospoluvlastníctva,pričomspoločnéprávo
nehnuteľnosť užívať trvá aj v prípade, keď manželia zrušili spoločnú domácnosť. Zrušenie spoločnej
domácnosti totiž samo osebe nemá za následok zánik tohto majetkového spoločenstva. Súd prvej
inštancie zobral do úvahy aj skutočnosť, že žalovaná pokračuje vo svojom konaní spočívajúcom vo
vylúčení žalobcu z užívania dotknutej nehnuteľnosti aj po tom, čo bolo uznesením Okresného súdu

Nitra (sp. zn. 36C/122/2024-20 zo dňa 14. 01. 2025) nariadené obdobné neodkladné opatrenie, avšak
týkajúce sa nehnuteľnosti - rodinného domu súpisné číslo XXX, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve
strán sporu a bezprostredne susedí s rodinným domom súpisné číslo XXXX. Nakoľko však žalovaná
nesplnila povinnosť uloženú jej predmetným rozhodnutím (vykonateľným dňa 17. 01. 2025), žalobca bol
nútený iniciovať na exekučnom súde exekúciu vedenú pod sp. zn. 67Ek/128/2025. Súd prvej inštancie

bol toho názoru, že samotná skutočnosť, že žalobca sa nezdržiava často v rodinnom dome a prespáva
aj na inom mieste, nemá za následok stratu jeho práva spoločnú nehnuteľnosť užívať a to dokonca ani
zrušenie spoločnej domácnosti, resp. vylúčenie žalobcu z užívania spoločnej nehnuteľnosti.

6. S poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti mal súd prvej inštancie za to, že žalobca osvedčil

existenciu ohrozenia jeho vlastníckeho práva, spočívajúcu vo vylúčení z užívania nehnuteľnosti a tým i
hnuteľných vecí, ktoré sa nachádzajú v nehnuteľnosti, bez právneho dôvodu. Zároveň bol toho názoru,
že by rozhodnutie malo zabrániť situáciám, kedy by mohlo dochádzať k ďalším výmenám zámku na
vchodových dverách stranami sporu, nakoľko sa jedná o nehnuteľnosť, ktorá je v ich bezpodielovom
spoluvlastníctve.

7. Záverom súd prvej inštancie poučil žalovanú o možnosti podať na Okresný súd Nitra žalobu vo
veci samej, a to žalobu o vylúčenie alebo obmedzenie žalobcu z užívania stavby domu, ktorý je v
bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu, pričom lehotu na podanie takejto žaloby súd neurčuje.
Následkom úspešnej žaloby by potom bolo zrušenie neodkladného opatrenia. Odkázal na postup podľa

§ 337 CSP, v zmysle ktorého je na súde, aby poučil žalovanú o možnosti podania žaloby, ktorej predmet
určí priamo súd. Vzhľadom k tomu, že samotný žalobca navrhol takéto poučenie žalovanej, súd prvej
inštancie nerozhodoval o zamietnutí návrhu žalobcu v časti poučenia. Žalovaná je oprávnená podať voči
žalobcovi aj inú žalobu týkajúcu sa predmetnej nehnuteľnosti.

8. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanej nárok v rozsahu 100 %, pretože
bol v konaní plne úspešný.

9. Uznesenie súdu prvej inštancie napadla v celom rozsahu žalovaná odvolaním zo dňa 24. 03. 2025,
a to z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/, g/ a h/ Civilného sporového poriadku.

10. V prvom rade žalovaná upriamila pozornosť na to, že ako vyplýva z doručeného napadnutého
uznesenia súdu prvej inštancie (ďalej aj „Uznesenia č. 2“) a jemu predchádzajúceho uznesenia OS NR
pod sp. zn. 36C/122/2024 zo dňa 14. 01. 2025 (ďalej aj ako „Uznesenie č. 1“) (doručené súdu ako príloha
návrhu zo strany žalobcu), tak sporové strany sú spoluvlastníkmi viacerých nehnuteľností, a to napr.:

1. rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele reg. „C“ č. XXX/X, okres F., obec C.
D., k. ú. C. D., evidovaný na LV č. XXXX (ďalej aj ako „RD - svokry“) v ktorom býva a má vecné
bremenodoživotnéhobývaniamatkažalovanejasvokražalobcu.KRD-svokrybolovydanéneodkladné
opatrenie Uznesením č. 1, ktoré bolo žalovanou včas napadnuté odvolaním.
2. rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavený na parcele reg. „C“ č. XXX/XX, okres F., obec C.

D., k. ú. C. D., evidovaný na LV č. XXXX (ďalej aj ako „RD - žalovanej“). K RD – žalovanej bolo vydané
neodkladné opatrenie Uznesením č. 2, ktorého odvolanie je predmetom tohto konania.11. Na Okresnom súde Nitra sú tak ku dňu tohto podania vedené dve samostatné súdne konania
o nariadení neodkladných opatrení k dvom samostatným nehnuteľnostiam, a to konanie pod sp. zn.
36C/122/2024 k RD - svokry a konanie pod sp. zn. 14C/36/2025 k RD - žalovanej, pričom v oboch

konaniach sa žalobca domáha rovnakého plnenia, a to vydania 1 kusu kľúča od dverí toho ktorého
rodinného domu a zdržania sa akéhokoľvek konania, ktorým by žalovaná bránila žalobcovi v užívaní
toho ktorého rodinného domu.

12. Žalovaná ďalej upriamila pozornosť na chronológiu vzájomných nezhôd, z čoho je vidieť, že žalobca

sa dobrovoľne odsťahoval zo spoločnej domácnosti (rodinného domu žalovanej) v novembri 2023 do
bytu svojej sestry, kde si dal zapísať aj svoj prechodný pobyt v decembri 2024. Od novembra 2023, vždy
keď prišiel žalobca k rodinnému domu, tak len napísal alebo zavolal ich maloletému synovi a následne
na neho čakal buď v aute, alebo vonku na ulici pred bránou, len občas prišiel k vchodovým dverám,
aby pomohol maloletému synovi s počítačom, ktorý si nosieva so sebou, keď ide k žalobcovi a nejde do
školy. Zároveň si žalobca pri svojom odsťahovaní zobral všetky svoje hnuteľné veci, čo vyplýva aj z toho,

že tieto mu viac ako rok nechýbali a nežiadal ich vydanie od žalovanej. Až následne v decembri 2024 sa
začal žalobca domáhať vstupu do rodinného domu svokry a v marci 2025 do rodinného domu žalovanej
tvrdiac obom to isté, že oba rodinné domy tvoria jeho domácnosť, ktoré využíval na bývanie a že v
oboch má svoje osobné a pracovné veci bez bližšej špecifikácie. Žalobca v komunikácii so žalovanou
dňa 15. 11. 2024 (o tom, že predmetný rodinný dom žalovanej predstavuje jej obydlie a že ak chce

doň žalobca vstúpiť, tak v čase, kedy je žalovaná doma) reagoval správou, že „nikto ti nebráni aby si si
svoje obydlie preniesla k svojej sestre tak ako som musel aj ja.“ Žalovaná ďalej poukázala na vyjadrenia
žalobcu obsiahnuté v jeho návrhoch, že rodinný dom tvorí jeho domácnosť, kde má uschované svoje
hnuteľné, osobné a pracovné veci, k čomu dodala, že žalobca si svoje tvrdenia upravuje tak, ako mu to
vyhovuje, pričom dňa 15. 11. 2024 „mal“ obydlie u svojej sestry, v decembri 2024 už v rodinnom dome

svokry a v marci 2025 v rodinnom dome žalovanej, pričom žalobca neuviedol, akým spôsobom podľa
jeho názoru bolo jeho obydlie presúvané medzi troma rôznymi nehnuteľnosťami v rozmedzí 4 mesiacov.
Obydlie a domácnosť pritom nie je skutočnosť, ktorú si môže žalobca meniť len svojimi vyjadreniami,
ako mu to práve vyhovuje, ale ich vznik a trvanie si vyžaduje splnenie kvalifikačných predpokladov
ako spolužitie osôb, trvalosť spolužitia, dve alebo viacero fyzických osôb, spoločná úhrada nákladov

potrieb týchto fyzických osôb. V tomto smere poukázala žalovaná na ust. § 115 Občianskeho zákonníka
a pojmové znaky domácnosti, ktorými sú spolužitie osôb (strany spolu nežijú v spoločnej domácnosti
a žalobca dal sebe a spoločnému synovi zapísať prechodný pobyt na adresu jeho sestry), trvalosť
spolužitia (strany sporu spolu nežijú od novembra 2023 a svojim odsťahovaním sa žalobca prejavil
vôľu ukončiť spolužitie a domácnosť so žalovanou v jej rodinnom dome), dve alebo viacero fyzických

osôb (v rodinnom dome žalovanej žije len ona a spoločný maloletý syn, teda nie žalobca) a spoločná
úhrada nákladov a potrieb týchto fyzických osôb (od novembra 2023 sa žalobca nepodieľa na žiadnych
úhradách súvisiacich s užívaním rodinného domu, ktoré hradí výlučne ona). Zároveň žalobca na základe
Uznesenia č. 1 a návrhu č. 1 inicioval exekučné konanie, čo potvrdil vo svojom druhom návrhu, a teda
zotrval na tom, že má svoju domácnosť v rodinnom dome svokry, z čoho vyplýva, že jeho obydlie a

domácnosťnetvorírodinnýdomžalovanej.Spoukazomnauvedenéžalovanápovažujetvrdeniažalobcu
za účelové v snahe vynútiť si vstup do rodinného domu žalovanej nie na základe vzájomnej dohody, ako
to fungovalo od novembra 2023, ale na základe svojvôle a súdneho rozhodnutia.

13. Žalovaná ďalej vo svojom odvolaní poukázala na vyjadrenia žalobcu, ktorý si mal svoje osobné,

hnuteľné a pracovné veci zanechať v rodinnom dome žalovanej ako aj v rodinnom dome svokry, kde
si teda žalobca upravuje svoje tvrdenia o umiestnení hnuteľných veci, ako mu to vyhovuje, pričom tieto
ani bližšie nešpecifikoval. Žalobca inicioval exekučné konanie a zotrval na tom, že svoje hnuteľné veci,
šatstvo, dôležité osobné či pracovné doklady má v RD - svokry. Na základe uvedeného je preukázané,
že žalobca nemá v RD - žalovanej žiadne hnuteľné veci, šatstvo, dôležité osobné či pracovné doklady,

ktorým by mohol odôvodňovať potrebu vstúpiť do jej rodinného domu. Žalovaná považuje tvrdenia
žalobcu o tom, že dňa 07. 03. 2025 pri pokuse vstúpiť do nehnuteľnosti zistil, že vymenila na vchodových
bezpečnostných plastových dverách vložku, čím ho vylúčila z užívania nehnuteľnosti, za vedome
nepravdivé. Žalovaná vymenila vložku v zámku dverí na rodinnom dome už v júli 2024 z dôvodu, že
táto sa pokazila, čo by žalobca nepochybne zistil, ak by do jej rodinného domu chodieval a tento údajne

občasne užíval a chodil doň tak, ako to tvrdí. Z toho, že výmenu vložky v zámku rodinného domu žalobca
nezistil od júla 2024 vyplýva, že jeho predchádzajúce tvrdenia sú nepravdivé. Zároveň žalovaná už
v odvolaní proti Uzneseniu č. 1 upozornila žalobcu, že neodkladné opatrenie žiada vydať na RD - svokry
(evidovaný na inom LV a postavenom na inom pozemku), teda na úplné inú nehnuteľnosť. Predmetnávložka zámku bola pritom menená na vstupných dverách do RD – žalovanej. Predmetné odvolanie
pritom podľa doručenky zo súdneho spisu bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 12. 02. 2025
a na toto následne žalobca reagoval v podobe vyjadrenia zo dňa 19. 02. 2025, v ktorom uviedol, že ani

nie je podstatné kedy presne vložku žalovaná vymenila, nakoľko žalobca dovtedy zjavne nemusel pri
vstupe použiť vlastný kľúč. Žalobca bol teda najneskôr dňa 12. 02. 2025 informovaný o tom, že na RD
– žalovanej bola vymenená vložka v zámku vstupných dverí, napriek tomu ale vo svojom návrhu č. 2
uviedol, že sa o jej výmene dozvedel až dňa 07. 03. 2025, čo je vedome nepravdivé tvrdenie. Zároveň
žalovaná zdôraznila, že v období od 12. 02. 2025 do 07. 03. 2025 jej žalobca nezaslal ani jednu správu,

v ktorej by od nej žiadal vydanie nového kľúču od RD - žalovanej, umožnenie vstupu alebo vydanie
akýchkoľvek jeho vecí. Namiesto toho sa len žalobca dostavil ráno ku vchodovým dverám rodinného
domu hneď aj s dvoma svedkami a pokúsil sa otvoriť vchodové dvere, o ktorých preukázateľne musel
vedieť, že na nich bola menená vložka zámku a že aj keby použil pravý kľúč, tak mu tento nebude
pasovať do zámku.

14. Žalovaná ďalej poukázala na to, že v tomto konaní absentuje aj základná podmienka nariadenia
neodkladného opatrenia, a to existencia bezodkladnej potreby úpravy pomerov medzi sporovými
stranami, ktorá nebola preukázaná. V tejto súvislosti opätovne poukázala na chronológiu vzťahov
žalobcu a žalovanej. Nepoprela, že by žalobca RD – žalovanej od novembra 2023 príležitostne
nenavštevoval, vždy to bolo ale len z dôvodu, aby si prevzal/odovzdal spoločného syna a vždy keď

prišiel žalobca k RD – žalovanej, tak len napísal alebo zavolal ich maloletému synovi a následne na neho
čakal buď v aute, alebo vonku na ulici pred bránou, len občas prišiel pri vchodové dvere, aby pomohol
maloletému synovi s počítačom, ktorý si nosieva so sebou, keď ide k žalobcovi a nejde do školy. V
rozporesuvedenýmpostupomsaaledostavildňa07.03.2025predRD-žalovanejajsdvomasvedkami
a pokúšal sa doň dostať akýmsi kľúčom, navyše v čase pred 08:00 hod., kedy vedel, že žalovaná

nebude doma, pretože viezla ich spoločného syna do školy. Žalobca teda celý pokus o odomknutie
si vstupných dverí zjavne zinscenoval. Ak by totiž žalobca nevedel o vymenenej vložke v zámku, tak
nemal dôvod pokúšať sa vojsť do RD – žalovanej v čase, keď nebola doma a vopred si na uvedené
zobrať aj dvoch svedkov. Zároveň žalobca a ani svedkovia neuviedli, že by sa žalobca po tom, ako
mu údajne nepasoval kľúč do zámku, pokúsil zazvoniť a napr. požiadať o vydanie akýchkoľvek svojich

vecí. Uvedené tak vyvracia existenciu pomerov, ktorým by sa podľa žalobcu a súdu prvej inštancie mala
neodkladným opatrením poskytnúť neodkladná súdna ochrana. Žalovaná žalobcovi nebránila vo vstupe
do spoločného rodinného domu, ale vzhľadom na to, že sa tento z neho odsťahoval ešte v novembri
2023, tak ho žiadala, aby doň nechodil vtedy, keď tam ona nie je, ale len vtedy, keď bude doma. Uvedené
je pochopiteľné a nikomu by sa nepáčilo, ak by iná osoba chodila (hoci aj spoluvlastník) do jeho obydlia

(ktoré síce v minulosti užívali spolu ale následne sa táto druhá osoba odsťahovala) bez jeho súhlasu a
v jeho neprítomnosti. Ani vlastník/spoluvlastník nehnuteľnosti nie je oprávneným vstupovať do obydlia
užívateľa danej nehnuteľnosti bez jeho súhlasu. Podľa čl. 21 Ústavy SR je obydlie nedotknuteľné, nie
je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva. Obydlie je charakterizované ako miesto, kde
osoba býva alebo vykonáva svoju obvyklú činnosť (toto miesto si žalobca preniesol mimo RD – žalovanej

do bytu sestry žalobcu, kde si dal zapísať aj svoj prechodný pobyt a uvedený stav trvá od novembra
2023), je nedotknuteľné, nemusí byť totožné s miestom trvalého pobytu osoby. Je preto bez významu, či
žalobca má alebo nemá v RD - žalovanej evidovaný trvalý pobyt alebo nie. Poukázala na komunikáciu
so žalobcom, v ktorej žalobca potvrdil, že sa odsťahoval z predmetného rodinného domu, býva v inej
nehnuteľnosti, v ktorej mu je dobre a že si do tejto inej nehnuteľnosti preniesol aj obydlie. V čase podania

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia RD – žalovanej neslúžil ako obydlie žalobcovi a tento
v ňom nemal ani svoju domácnosť.

15. Ďalej poukázala na ust. § 194 ods. 1 TZ, ktorým je chránený akýkoľvek oprávnený užívateľ domu
alebo bytu, a to aj proti vlastníkovi, a to aj vtedy, ak ma vlastník vykonateľné rozhodnutie na vypratanie

užívateľovho bytu.

16. Záverom žalovaná opätovne zdôraznila, že sa žalobca sám a dobrovoľne vylúčil z užívania dotknutej
nehnuteľnosti, čím jej nehnuteľnosť fakticky celú zanechal. V tomto smere žalovaná poukázala na
uznesenieKrajskéhosúduvTrnavesp.zn.23Co/55/2021zodňa01.06.2021,ktorýrovnakoposudzoval

otázku potreby neodkladnosti nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu a užívaní ku vstupu
manžela do spoločnej nehnuteľnosti, z ktorej predtým odišiel. Navrhla pripojenie spisu OS Nitra pod
sp. zn. 36C/122/2024 a aby sa s ním odvolací súd pred rozhodnutím oboznámil. Zároveň z dôvodu, že
nedisponuje písomným potvrdením o prechodnom pobyte žalobcu, žalovaná navrhla, aby si odvolacísúd pred rozhodnutím vo veci samej vyžiadal z Registra obyvateľov SR informáciu o prechodnom pobyte
žalobcu, a to za obdobie od novembra 2023 až do marca 2025 a aby sa s danou lustráciou oboznámil,
o čom chcela byť žalovaná zároveň oboznámená.

17. Poukazujúc na vyššie uvádzané skutočnosti žalovaná navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že rozsudkom zamietne návrh žalobcu a prizná jej nárok na
náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

18. K podanému odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý v podaní zo dňa 16. 04. 2025 uviedol,
že medzi stranami nie je sporné ich vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam, ku ktorým boli
vydané dve neodkladné opatrenia. Odvolaciu argumentáciu žalovanej nepovažuje za vecne správnu,
keďže po tom, ako dochádzalo ku vzájomným konfliktom a po tom, ako podal návrh na rozvod
manželstva, na odporúčanie kurately vyhľadal dočasné útočisko u svojej sestry v rovnakej obci (C.
D.) tak, aby mal stále blízko k svojim nehnuteľnostiam, aj ku svojmu synovi. V žiadnom prípade teda

nešlo o odsťahovanie sa zo spoločnej nehnuteľnosti, ale len o núdzové a dočasné opatrenie za účelom
prevencie stupňovania hádok medzi stranami sporu pred očami ich maloletého syna. Rovnako tak
tvrdenia žalovanej, že sa z domácnosti odsťahoval dobrovoľne, čím mal stratiť vstup do domácnosti,
považuje za nesprávne, nakoľko žiadnym spôsobom nedeklaroval vôľu vzdať sa akéhokoľvek z triády
základných vlastníckych oprávnení. Ide o stavbu, ktorú manželia postavili, ktorá je v BSM a kde v

minulosti prespával. Z katastrálnej mapy priloženej k návrhu jasne vyplýva, že obe stavby sú funkčne
určené na spoločné užívanie, nakoľko v stavbe súp. č. XXX mal žalobca pracovňu resp. dielňu, a
to aj napriek tomu, že k uvedenej stavbe má zriadené vecné bremeno doživotného užívania matka
žalovanej (vzájomnému užívaniu stavby to nikdy dosiaľ nebránilo). V stavbe, ktorá je predmetom tohto
konania (súp. č. XXXX) bola umiestnená spálňa, detská izba maloletého syna strán sporu. Obe tieto

nehnuteľnosti majú len jeden merač médií – plyn, voda, elektrina, pričom technicky sú médiá vedené cez
dom č. XXX do domu súp. č. XXXX. Medzi stavbami niet plotu. Žalovaná bez legitímneho dôvodu vylúčila
žalobcu z užívania stavby č. XXXX, pričom len na ilustráciu postoja žalovanej poukázal na označovanie
stavieb v odvolaní zo strany žalovanej ako „dom - svokry“ a „dom - žalovanej“. Teda žalobca vlastne
akobyaniničnevlastnil,atonapriektomu,žejedendomjevpodielovomadruhýdomjevbezpodielovom

spoluvlastníctve oboch strán sporu.

19. Žalobca ďalej vo svojom vyjadrení uvádza, že z jeho strany nešlo o dobrovoľné odsťahovanie sa
z dotknutej nehnuteľnosti, ale o vyhľadanie dočasného útočiska z dôvodu prevencie násilia tak, aby
konflikty medzi stranami sporu neprerástli do fyzického násilia. Zároveň dodal, že uhrádzal vyše 15

rokov platby za všetky odoberané médiá, a to až do doby, keď po vyhľadaní dočasného útočiska u svojej
sestry práve žalovaná zmenila platby za všetky odoberané energie na svoj bankový účet. Žalobca ako
bezpodielový spoluvlastník stavby nepotrebuje súhlas žalovanej k tomu, aby do svojej nehnuteľnosti
vstúpil tak, ako sa žalovaná mylne domnieva. Ak by súd prijal túto tézu, v budúcnosti by vlastníci (najmä
muži) ani v krízových situáciách manželského spolužitia, aj napriek hrozbe fyzického násilia, svoje

nehnuteľnosti neopúšťali, nakoľko by si boli vedomí, že ak by následne ich manželka vymenila zámok,
do svojej nehnuteľnosti by sa už nikdy nedostali s odôvodnením, že sa mali „dobrovoľne odsťahovať“,
čo by bezpochyby spôsobovalo nárast domáceho násilia. Žalovaná si taktiež oponuje v tvrdeniach,
že žalobcovi nebránila vo vstupe do nehnuteľnosti, pričom sama na dome vymenila zámok a odmieta
žalobcovi poskytnúť kópiu kľúča.

20. Záverom žalobca reagoval na námietku žalovanej, v zmysle ktorej sa o výmene zámku na
dverách rodinného domu súp. č. XXXX mal dozvedieť z konania vedenom na tamojšom súde sp. zn.
36C/122/2024, a to najneskôr 19. 02. 2025 a dodal, že neodkladné opatrenie v tomto konaní nepodal
len na základe vyjadrenia žalovanej, ale až po tom, ako to osobne v prítomnosti dvoch svedkov preveril

tým, že mu do zámku (na rodinnom dome súp. č. XXXX) nepasuje kľúč, ktorý dovtedy používal. Žalobca
teda konal bezodkladne, v zmysle zásady „bdelým patrí právo“, následkom čoho na neho žalovaná
privolala políciu. Žalobca navrhol, aby si konajúci súd zabezpečil kópiu spisu ORPZ-NR-OPP4-34/2025-
P o preverovaní priestupku od Obvodného oddelenia PZ C. D., čím chce preukázať v bránení užívania
jeho vlastníctva zo strany žalovanej.

21. Keď sa žalobca na žalovanú obrátil správou, ktorú predložil súdu prvej inštancie, pričom v správe
presneuviedol,žesadomáhavstupudonehnuteľnosti,ktorúmajúvBSM,žalovanánasprávureagovala
písomnou správou, v ktorej žalobcovi uviedla „je to na súde a že žalobca vstup nemá povolený“.Žalovanátedaodmietasprístupniťžalobcovispoločnúnehnuteľnosť,pričomsavosvojomvyjadrenímýli,
nakoľko pomery medzi stranami boli ku dňu 07. 03. 2025 neodkladným opatrením upravené výlučne k
stavbe domu súpisné číslo XXX („to je na súde“), avšak nie vo vzťahu k domu, ktorý je v BSM strán,

ktorý bol uvedený v petite návrhu.

22. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd uznesením podľa § 392 CSP rozhodol o tom, že
podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdzuje. Zároveň žiadal
priznať voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

23. Žalovaná sa k podaniu žalobcu vyjadrila v podaní zo dňa 21. 05. 2025, kde poukázala na to, že
žalobca sa odsťahoval do bytu jeho sestry dobrovoľne v novembri 2023, potvrdil, že to bol on, kto
sa rozhodol odsťahovať zo spoločnej domácnosti, žalovaná ho z nej nevyhodila, pričom ho po jeho
odsťahovaní v ničom neobmedzovala. V prípade, že žalobca svoj odchod odôvodňuje vzájomnými
hádkami medzi ním a žalovanou, tak aj na hádku treba vždy dvoch. Zároveň si žalobca z jej rodinného

domu pri odchode zobral všetky svoje veci a vždy, keď prišiel pre maloletého syna alebo ho priniesol,
tak sa so ňou na uvedenom dohodol, zazvonil a dvere mu otvorila. Žalobca si maloletého syna prevzal
a odovzdal, avšak do nehnuteľnosti nevstupoval a ani sa svojho vstupu doň nedomáhal. Uvedeným
spôsobom strany fungovali od novembra 2023 do 07. 03. 2025, kedy sa žalobca po prvýkrát údajne
pokúsil vstúpiť do rodinného domu žalovanej bez jej vedomia. Následne od 08. 03. 2025 sa strany

opätovne vrátili k predchádzajúcemu fungovaniu spôsobom, že žalobca keď si príde pre maloletého
syna, tak zazvoní, ona mu otvorí a žalobca si maloletého syna prevezme, alebo ho odovzdá jej. Žalobca
pritom doposiaľ neuviedol, že by sa chcel do rodinného domu vrátiť a v tomto opätovne bývať.

24. Žalovaná opätovne uviedla, že zámok na dverách vymenila v júli 2024, kedy sa jej zalomil kľúč

a bolo potrebné vymeniť celú vložku zámku. Keďže ale žalobca podľa svojich slov výmenu vložky zámku
zistil až 07. 03. 2025, tak už len z toho je vidieť, že do jej rodinného domu nechodieval minimálne od
júla 2024. Zároveň ale žalobca ani neuviedol, že by do domu vstupoval od novembra 2023 (odchod
zo spoločnej domácnosti) do júla 2024. Zo žalobcom predloženej komunikácie nevyplýva, že by tento
od žalovanej žiadal vydanie nových kľúčov od RD – žalovanej a že by mu tieto žalovaná bezdôvodne

odmietla odovzdať. Zdôraznila, že strany sporu sa vedia dohodnúť, keď žalobca potrebuje vstúpiť do
RD - žalovanej, čo vyplýva aj z toho, že keď po jeho odsťahovaní sa z rodinného domu bolo potrebné
postarať sa o ich maloletého syna, tak sa na uvedenom dohodli a žalobca sa o syna staral v rodinnom
dome, kde mu nechala odomknuté dvere. Uvedené ale vyžaduje dohodu, resp. snahu dohodnúť sa,
a to najmä na strane žalobcu, čo sa ale v ním popísaných skutočnostiach nestalo a namiesto snahy

dohodnúť sa, ktorá by opäť viedla k umožneniu žalobcu vstúpiť do RD – žalovanej, žalobca zneužil
inštitút neodkladného opatrenia. Navyše žalobca nepreukázal a ani netvrdil, že by sa s ním odmietla
dohodnúť na umožnení vstupu do predmetnej nehnuteľnosti, kde má žalovaná svoje obydlie. Žalovaná
je a aj vždy bola ochotná umožniť vstup žalobcu do RD – žalovanej, avšak keďže tento tvorí jej obydlie
a domácnosť, tak mala a má len objektívnu požiadavku, aby o vstupe žalobcu bola v dostatočnom

časovom predstihu upovedomená, ideálne aby doň vstupoval v čase, keď aj ona bude doma. Z postoja
žalobcu je vidieť, že o takúto dohodu o umožnení vstupu nemá záujem. Taktiež žalobca doposiaľ
neuviedol a ani nepreukázal, z akého konkrétneho dôvodu sa dožaduje vstupu do jej rodinného domu
(nemá tam žiadne veci, nevykonáva žiadnu údržbu ani opravu, dlhodobo býva a domácnosť má v byte
svojej sestry, nechce sa do RD žalovanej vrátiť bývať). Žalobca sa nedomáhal vstupu do RD žalovanej

od jeho odsťahovania, ale tohto sa domáhal až dňa 07. 03. 2025, čo je viac ako tri týždne po tom, ako
preukázateľne vedel o výmene vložky zámku vo vchodových dverách. Zároveň poukázala na WhatsApp
komunikáciu, z ktorej má vyplývať, že o tejto skutočnosti vedel už dňa 16. 12. 2024 a svoj návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia podal až v marci 2025, teda cca dva a pol mesiaca neskôr, čo taktiež
vylučuje potrebu neodkladnosti ním požadovanej úpravy, k čomu poukázala na rozsudok Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 5Tdo/32/2012 zo dňa 28. 06. 2012. Zároveň žalovaná dodala, že rodinný dom má aj
ďalšie vstupné dvere, ktoré by mohol žalobca použiť na vstup, ak by k tomu skutočne existovala na
jeho strane potreba, a na ktorých sa nachádza pôvodný zámok s pôvodnou vložkou. Ako je ale vidieť
z čestných vyhlásení predložených žalobcom, tento sa ani nepokúsil otvoriť iné vstupné dvere. Žalobca
tiež priznal, že pracovňu, resp. dielňu mal v rodinnom dome so súpisným č. XXX a nie v RD – žalovanej.

Je teda zrejmé, že tento v RD – žalovanej nemá žiadne osobné hnuteľné veci, šatstvo a ani dôležité
osobné či pracovné doklady.25. Žalovaná ďalej poukázala na odborný komentár k Trestnému zákonu (Trestný zákon II, 1. vydanie,
2011: L. Tobiášová) a prípady zo súdnej praxe (Uznesenie KS v Trenčíne sp. zn. 2To/10/2022 zo dňa 01.
08. 2023), kde sa vyskytli prípady, kedy bol výlučný vlastník nehnuteľnosti odsúdeným za to, že vstúpil

do vlastnej nehnuteľnosti, v ktorej mala iná osoba obydlie, a to napriek tomu, že o existencii užívateľa
nemal žiadne vedomie. Opätovne zopakovala, že sa strany vedia dohodnúť, keď žalobca potrebuje
vstúpiť do rodinného domu, čo vyplýva aj z toho, že keď po jeho odsťahovaní bolo potrebné postarať sa
o ich maloletého syna, tak sa na uvedenom dohodli a nechala žalobcovi odomknuté dvere. Uvedené ale
vyžaduje dohodu, resp. snahu dohodnúť sa, a to najmä na strane žalobcu, čo sa ale v ním popísaných

skutočnostiach nestalo a žalobca namiesto snahy dohodnúť sa zneužil inštitút neodkladného opatrenia.
Vo vzťahu k dobrovoľnému opusteniu rodinného domu v novembri 2023 žalobcom žalovaná uviedla, že
žalobca nepreukázal existenciu tak vážnych konfliktov, ktoré by odôvodňovali jeho odchod z dovtedy
spoločnej domácnosti, resp. z ktorých by vyplývalo riziko fyzického konfliktu medzi stranami sporu.
Zároveň žalobca ani netvrdil, že by ho žalovaná jednostranne vylúčila z užívania rodinného domu, ale z
tohto sa odsťahoval dobrovoľne a na základe vlastného rozhodnutia. K uvedenému žalovaná odkázala

na uznesenie KS v TT pod č. k. 28Co/56/2025 – 75 zo dňa 13. 05. 2025, uznesenie KS v NR pod č.
k. 11Co/21/2025 – 118 zo dňa 30. 05. 2025. V prípade, ak by bol žalobca toho názoru, že v danom
prípade dochádza k akejkoľvek ujme na jeho právach, má možnosť domáhať sa ich ochrany „klasickou“
civilnou žalobou, kde bude priestor na dokazovanie, o ktoré je ale toto konanie z jeho podstaty ukrátené.
Žalobca si svojím dobrovoľným opustením rodinného domu sám obmedzil svoje užívacie právo. Nie je

preto dôvod na to, aby sa následne formou neodkladného opatrenia domáhal de facto toho, aby do jej
domácnosti mohol vstupovať kedykoľvek, a to aj bez jej vedomia, a to najmä za situácie keď žalobca
môže do rodinného domu vstúpiť po predchádzajúcej dohode s ňou.

26. Ďalej uviedla, že dvere na RD žalovanej pred výmenou vložky v zámku a aj po výmene sú opatrené

takou vložkou, že ak je z jednej strany zasunutý kľúč, tak sa nedajú z druhej strany odomknúť (ide o
tzv. starší alebo klasický typ zámkovej vložky). To znamená, že ak napr. spoločný syn dvere zamkne a
nechá kľúč v zámku, tak z druhej strany tieto dvere neotvorí nielen žalobca, ale ani žalovaná. Rovnako
ich neotvorí žalovaná a ani žalobca, ak sa ich budú pokúšať otvoriť nesprávnym kľúčom v snahe napr.
vymôcť si exekučné konanie. Žalobca pritom svoj nárok stavia na jedinej jednej situácii, kedy bez

predchádzajúceho oznámenia a za prítomnosti cudzích ľudí sa mal pokúsiť vojsť do RD žalovanej,
pričom žalobca žiadnym spôsobom nevyužil to, že mu žalovaná ponúkala možnosť doň vojsť za jej
prítomnosti buď počas obeda alebo večer. Keďže ale žalobca má možnosť sa do RD žalovanej dostať
na základe vzájomnej dohody, tak nie je zrejmé, prečo túto možnosť nevyužil a prečo napr. žalovanej
nenavrhol 2-3 termíny, kedy by mu to vyhovovalo, ale namiesto toho prišiel k RD v čase (o 07:45 hod.

čo vyplýva z čestných vyhlásení), kedy vedel, že žalovaná nebude doma (žalovaná totiž vozí mal. syna
do školy) a to aj za prítomnosti dvoch svedkov. Bola toho názoru, že ak je možné docieliť vstup do
nehnuteľnosti dohodou a postačuje navrhnúť napr. 2-3 termíny, z ktorých by si žalovaná vybrala jeden
a žalobca by sa tak dostal do RD žalovanej, tak nie je žiaden dôvod takúto ponuku nevyužiť a domáhať
sa vstupu cestou neodkladného opatrenia. Jediným dôvodom nevyužiť predmetnú ponuku žalovanej by

bolo to, že žalobca nemá záujem dostať sa do RD žalovanej a z tohto si napr. vziať nejaké veci (aj keď
doposiaľ neuviedol, aké veci žalobcu by sa mali v RD žalovanej nachádzať), ale svoje vlastnícke právo
zneužiť na šikanu žalovanej a rušenie obydlia žalovanej. Okrem zinscenovaného pokusu o vstup v marci
2025, tak žalobca predtým a ani potom nepožadoval od žalovanej umožnenie vstupu do RD žalovanej
a ani odovzdanie akýchkoľvek vecí. Na základe všetkého doposiaľ uvedeného tak na strane žalobcu

absentuje podmienka bezodkladnosti a nevyhnutnosti nariadenia neodkladného opatrenia, keďže stačí,
aby navrhol niekoľko termínov cez obed alebo večer a so žalovanou sa na vstupe dohodol.

27. Žalobca v rámci žiadneho zo svojich podaní nehovorí o situácii, kedy by sa s ním žalovaná odmietla
dohodnúť na vstupe do predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko žalobca sa domáha neobmedzeného vstupu

bez akejkoľvek povinnosti oznámiť svoj vstup žalovanej, a preto podľa jej názoru je možná intervencia
súdu do medziľudských vzťahov až za situácie, kedy sa bežné prostriedky riešenia sporu ukážu ako
neúčinné, teda ak by žalobca požadoval vstup, a tento by mu nebol umožnený bez náhradného termínu
vstupu. V predmetnom prípade žalobca nepreukázal a ani netvrdil, že by sa s ním žalovaná odmietla
dohodnúť na umožnení vstupu do predmetnej nehnuteľnosti, žalobca len namieta, že nemá možnosť

vstúpiťdopredmetnejnehnuteľnostipodľasvojejľubovôle,atobezohľadunaobydliežalovanej.Žalobca
doposiaľ neuviedol a ani nepreukázal, z akého konkrétneho dôvodu sa dožaduje vstupu do RD žalovanej
(nemá tam žiadne veci, nevykonáva žiadnu údržbu ani opravu, dlhodobo býva a domácnosť má v byte
svojej sestry, nechce sa do RD žalovanej vrátiť bývať).28. Žalobca v následnom vyjadrení zo dňa 30. 05. 2025 okrem svojich prednesených názorov
obsiahnutých v jeho vyjadrení k odvolaniu žalovanej zo dňa 16. 04. 2025 uviedol, že na väčšinu

odvolacích argumentov žalovanej odpovedal Krajský súd v Nitre v uznesení sp. zn. 11Co/21/2025,
z ktorého odcitoval bod. 45 a 47. Zároveň žalobca dodal, že odvolací súd vyššie označeným uznesením,
rozhodnutie v poradí o prvom neodkladnom opatrení, toto zmenil tak, že ho zamietol, avšak výlučne
z dôvodu, že domácnosť žalobcu tvorí výlučne stavba v BSM, súp. č. XXXX a teda nie stavba súp.
č. XXX, ku ktorej bolo vydané prvé neodkladné opatrenie. Vzhľadom na uvedené existuje predpoklad

predvídateľnosti rozhodnutia v tejto veci, keďže v tomto konaní žalobca uniesol dôkazné bremeno
potrebné na nariadenie neodkladného opatrenia. Krajský súd v Nitre sa vyjadroval (síce v inom konaní)
aj k väčšine odvolacích argumentov žalovanej, ktoré odmietol ako vecne nesprávne. Ak žalovaná
deklaruje, že mu nebráni v užívaní nehnuteľnosti, tak poukazuje na to, že mu ani doposiaľ a ani napriek
jej argumentom neodovzdala kľúč od nehnuteľnosti, ktorého sa domáha. Pre túto vec nie je podstatné,
kedy reálne došlo k výmene zámku (žalovaná tvrdí júl 2024) ale to, že až pred podaním návrhu na

neodkladné opatrenie žalobca túto skutočnosť zistil, nakoľko tak ako uvádza aj žalovaná v samotnom
odvolaní, aj v období po údajnej výmene zámku žalobca do nehnuteľnosti vstupoval a za účelom vstupu
nepotreboval použiť vlastný kľúč, nakoľko sa žalovaná v nehnuteľnosti nachádzala. Záverom žalobca
dodal, že mu žalovaná nemôže ako bezpodielovému spoluvlastníkovi diktovať kedy, v akom rozsahu
a za akých podmienok môže vec, ktorá mu patrí, užívať. V tomto smere opätovne poukázal na právny

názor odvolacieho súdu vo veci sp. zn. 11Co 21/2025 o tom, že žalobca nestratil užívacie právo k domu.
Žalovaná sa snaží nastoliť stav jeho podriadenosti v užívaní nehnuteľnosti v BSM, čo je neprípustné. Aj
toto sú dôvody, pre ktoré považuje nariadené neodkladné opatrenie za vecne správne.

29. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§

362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), f), g) a h), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie
je dôvodné, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli
splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

30. Podľa ust. § 324 ods.1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred

začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

31. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

32. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

33. Podľa ust. § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich

potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

34. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

35. Podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

36. Podľa ust. § 144 Občianskeho zákonníka, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja
manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním
a udržiavaním.37. Podľa ust. § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach
a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich

súd.

38. Odvolací súd zo spisového materiálu zistil, že stavba - dom, súpisné číslo XXXX, postavená na
parcelereg.„C“č.XXX/XX,okresF.,obecC.D.,k.ú.C.D.,evidovanánaLVč.XXXX,jevbezpodielovom
spoluvlastníctvežalobcuažalovanej.Žalobcaažalovanáuzavrelimanželstvodňa03.05.2003,súčasne

prebieha konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu (je vedené
na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 55P/134/2023). Okrem toho sú strany sporu vlastníkmi aj ďalšej
nehnuteľnosti, a to rodinného domu súpisné číslo XXX, postaveného na parcele reg. „C“ č. XXX/X,
okres F., obec C. D., k. ú. C. D., evidovaného na LV č. XXXX, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve
manželov. Uvedené skutočnosti má odvolací súd zistené aj z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra
sp. zn. 36C/122/2024, ako aj z vlastnej činnosti, kde rozhodoval o odvolaní žalovanej podanom aj v

uvedenom konaní.

39. Žalobca sa prostredníctvom právneho zástupcu návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
(v konaní vedenom ma Okresnom súde Nitra sp. zn. 14C/36/2025) domáhal, aby súd prvej inštancie
uložil žalovanej povinnosť vydať žalobcovi 1 kus kľúča od uzamykateľných vstupných dverí stavby

rodinného domu, súpisné číslo XXXX, postavenej na parcele reg. „C“ č. XXX/XX, okres F., obec C. D.,
k. ú. C. D., evidovanej na LV č. XXXX a povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by bránila
žalobcovi v užívaní stavby – rodinného domu a žiadal priznať nárok na náhradu trov konania. Žalobca
svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že mu žalovaná bráni vo výkone
jedného z vlastníckych oprávnení, a to v užívaní rodinného domu ako bezpodielovému spoluvlastníkovi.

Súd prvej inštancie rozhodol o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel (v znení odseku 1 tohto uznesenia). Z dôvodu podaného
odvolania žalovanou je vec predmetom prieskumu odvolacím súdom.

40. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby

bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie rozhodnutia
bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie základných skutočností potrebných
pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby úpravy pomerov medzi stranami alebo

obavu z ohrozenia exekúcie.

41. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu
a je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne
nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti, keď pri nariaďovaní neodkladného

opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

42. Nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325 ods. 1 CSP je prípustné a opodstatnené len
vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami, ak tento vzťah vyžaduje dočasnú úpravu,
ak je navrhovaná bezodkladná úprava naliehavo potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi stranami

nevytvorí nenávratný stav, a ak sa nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami neprimeraným
spôsobom. Preto musí navrhovateľ neodkladného opatrenia, v tomto prípade žalobca, osvedčiť jednak
uplatnený nárok, ktorý žiada chrániť neodkladným opatrením, právny vzťah medzi stranami sporu,
ktorý je potrebné upraviť neodkladným opatrením, ako i tvrdenie, že je tu reálne nebezpečenstvo a
bezprostredne mu hroziaca ujma. Nárok žalobcu je osvedčený vtedy, ak sa na základe predložených

dôkazov javí aspoň ako pravdepodobný. Preukázanie ohrozenia nároku žalobcu, či už subjektívne alebo
objektívne, musí byť konkrétne a žalobca ho musí osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná)
možnosť ohrozenia práv navrhovateľa. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva navrhovateľa nemožno
ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia.

43.Odvolacísúdpopreskúmaníspisovéhomateriálu,spisuOkresnéhosúduNitrasp.zn.36C/122/2024,
ktorý si pripojil do konania, a ktorý mu bol známy už z prechádzajúcej činnosti, keďže aj v tejto veci
rozhodoval o podanom odvolaní žalovanej, po preskúmaní návrhu žalobcu na nariadenie neodkladnéhoopatrenia, napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ako i samotného odvolania žalovanej
a následných vyjadrení strán sporu dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

44. Je potrebné uviesť, že v zmysle ust. § 123 Občianskeho zákonníka je dané oprávnenie vlastníka
v medziach zákona predmet spoluvlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním,
pričom rovnako súčasťou tohto práva je aj vec neužívať nepožívať jej úžitky, resp. s ňou nenakladať.
Odhliadnuc od skutočností, ktoré viedli žalobcu k „opusteniu“ spoločnej domácnosti, nemožno toto
vykladať v tom zmysle, že by mal žalobca týmto prípadne prísť o akúkoľvek časť svojich vlastníckych

práv garantovaných mu zákonom ako aj Ústavou SR. V danom prípade sa odvolací súd nestotožňuje
s argumentáciou žalovanej v súvislosti s opustením domácnosti žalobcom. Odvolací súd je toho názoru,
že žalovaná nie je oprávnená jednostranne určiť, ktorý z vlastníkov bude spoločnú nehnuteľnosť
užívať, či akým spôsobom sa bude predmetná nehnuteľnosť užívať a takto prípadne vylúčiť z užívania
ďalšieho spoluvlastníka, či ho v užívaní obmedziť, prípadne určovať inému vlastníkovi podmienky
užívaniaspoločnejnehnuteľnosti.Uvedenébyvpodstatepredstavovalopopretievlastníckychoprávnení

v zmysle vyššie uvedeného ust. § 123 Občianskeho zákonníka, kde by žalobcovo užívanie spoločnej
nehnuteľnosti bolo ponechané na vôľu žalovanej, ktorá by rozsah tohto práva v praktickej rovine
jednostranne určovala, či podmieňovala ho akousi „dohodou o umožnení vstupu“, kde by bol ale žalobca
viac menej len v roli štatistu, ktorý by len mohol súhlasiť s podmienkami stanovenými žalovanou za
účelom vstupu do spoločnej nehnuteľnosti (napr. podmienka vstupu do nehnuteľnosti len v prítomnosti

žalovanej). Žalobca tiež ako vlastník nemusí uvádzať a preukazovať, z akého konkrétneho dôvodu sa
dožaduje vstupu do rodinného domu, pretože je predsa vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti a ako taký
má právo spoločnú nehnuteľnosť užívať. Rodinný dom so súpisným číslom XXXX je v bezpodielovom
spoluvlastníctve strán sporu, nejedná sa teda o rodinný dom žalovanej, ako je to ňou označované
v jej podaniach, obaja manželia sú úplnými vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, keďže majú rovnaké

postaveniekveciampatriacimdobezpodielovéhospoluvlastníctva,pričomspoločnéprávonehnuteľnosť
užívať trvá aj v prípade, keď manželia zrušili spoločnú domácnosť. Tvrdenie žalovanej o tom, že sa
žalobca sám a dobrovoľne vylúčil z užívania dotknutej nehnuteľnosti, čím jej nehnuteľnosť fakticky celú
zanechal, nepovažuje odvolací súd za správne. Zrušenie spoločnej domácnosti totiž nemá za následok
stratu práva žalobcu spoločnú nehnuteľnosť užívať, takouto skutočnosťou nie je ani to, že sa žalobca

nezdržiava v rodinnom dome, resp. sa v ňom zdržiava len obmedzene, resp. má nahlásený aj prechodný
pobyt na inom mieste. Tvrdenie žalovanej, že žalobca okrem „zinscenovaného pokusu“ o vstup v marci
2025, už potom nepožadoval od žalovanej umožnenie vstupu do rodinného domu, nie je pravdivé, keďže
sa tohto domáha aj samotným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, teda sa domáha, aby
mu nebolo bránené v užívaní predmetnej nehnuteľnosti, pričom zo správania žalovanej nie je možné

badať v tomto smere ústupky, resp. len také, ktoré spočívajú v prijatí jej podmienok žalobcom ohľadom
užívania spoločnej nehnuteľnosti. Žalovaná si zároveň odporuje vo svojich v tvrdeniach, keď na jednej
strane tvrdí, že žalobcovi nebráni vo vstupe do nehnuteľnosti, na druhej strane došlo na rodinnom
dome k výmene zámku a žalovaná neodovzdala žalobcovi kópiu kľúča, a to ani po podaní návrhu
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom pri pokuse žalobcu o vstup do nehnuteľnosti

v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov privolala políciu, čo žalovaná potvrdila aj v konaní vedenom
pod sp. zn. 36C/122/2024, z čoho je možné usudzovať, že požiadavkám žalobcu o vydanie kľúča od
vchodových dverí a na nerušené užívanie spoločnej nehnuteľnosti nemieni a nemienila vyhovieť, resp.
si za týmto účelom stanovuje vlastné podmienky prípadného užívania nehnuteľnosti žalobcom. Žalobca
ako bezpodielový spoluvlastník má mať, podľa názoru odvolacieho súdu, právo na rovnaký prístup do

nehnuteľnosti(tedaajcezvchodovédvere,naktorýchbolmenenýzámok)arovnakoprávonehnuteľnosť
užívať ako žalovaná a nemá byť v tomto obmedzovaný (napr. používaním len jedného iného vchodu,
plnením podmienok žalovanej, kedy sa môže dostaviť do spoločnej nehnuteľnosti a pod.), kde v tomto
smere nie je ani právne významné, či sa v spoločnej nehnuteľnosti nachádzajú alebo nenachádzajú
hnuteľné veci žalobcu.

45. Odvolací súd konštatuje, že v prípade uloženia povinnosti vydať žalobcovi kľúče od vchodu
do rodinného domu, na ktorom bola menená zámka, a povinnosti umožniť žalobcovi nerušený
prístup a užívanie rodinného domu, ktorého je tiež vlastníkom, nemôže nad nevyhnutnú mieru nastať
obmedzenie práv žalovanej. Spoločné užívanie predmetnej nehnuteľnosti nie je v tomto prípade nijako

upravené dohodou manželov podľa § 144 Občianskeho zákonníka, ale zatiaľ ani rozhodnutím súdu
s poukazom na § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vlastnícke právo žalovanej zahrňujúce i právo
vec užívať je rovnaké ako vlastnícke právo žalobcu, kde žalovaná nie je oprávnená jednostranne určiť,
kto z vlastníkov bude nehnuteľnosti užívať, resp. v akom rozsahu. Nariadením neodkladného opatreniažalovaná nie je vylúčená z užívania nehnuteľností a ani nie je neprimeraným spôsobom zasiahnuté
do jej vlastníckych práv, pričom jej postavenie je tiež vyvažované právom podať návrh na zrušenie
neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené (§ 334 CSP), prípadne nárokom

na náhradu škody a inej ujmy spôsobenej neodkladným opatrením (§ 340 ods. 1 CSP). Obidve sporové
strany sú povinné navzájom rešpektovať ich spoluvlastnícke práva k tomuto rodinnému domu tak, ako to
stanovuje Občiansky zákonník v ust. § 123 OZ, podľa ktorého vlastník je v medziach zákona oprávnený
predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním, ako aj v ust. §
124 OZ, v zmysle ktorého všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká

právna ochrana.

46. Čo sa týka poukazu žalovanej na ust. § 194 ods. 1 Trestného zákona, tento nie je v tomto prípade
namieste, keďže v danom prípade nebola medzi stranami sporu uzatvorená žiadna nájomná zmluva
či dohoda obsahujúca také prejavy vôle oboch strán, ktoré by mohli fakticky znamenať stratu časti
užívacích práv žalobcu.

47. Pokiaľ sa aj žalobca mal domáhať vstupu do rodinného domu viac ako tri týždne po tom, ako
podľa tvrdenia žalovanej preukázateľne vedel o výmene vložky zámku vo vchodových dverách, kde
o tejto skutočnosti mal podľa následného vyjadrenia žalovanej vedieť dokonca už dva a pol mesiaca
pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s poukazom žalovanej na komunikáciu

žalobcu a žalovanej ešte zo dňa 16. 12. 2024, odvolací súd uvádza, že uvedené skutočnosti nemenia
aktuálne existujúci stav, kedy je riadny výkon vlastníckych práv žalobcu k predmetnej nehnuteľnosti stále
ohrozený konaním a postojom žalovanej v predmetnej veci. Nemožno preto splnenie podmienok pre
nariadenie neodkladného opatrenia považovať za nesplnené iba z toho dôvodu, že sa žalobca prípadne
nedomáhal ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď po vzniku potreby úpravy pomerov

strán konania. Samotný atribút bezodkladnosti bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový
stav. Potreba upraviť pomery môže pretrvávať aj po určité časové obdobie, kde v tomto prípade môže
byť rozhodnuté o „osude“ tohto rodinného domu až v rámci prípadného vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, kde by teda mohol byť žalobca reálne aj naďalej obmedzovaný vo výkone
vlastníckych práv k predmetnej nehnuteľnosti pre zatiaľ bližšie neurčité časové obdobie. Aj tento

aspekt odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia. Zároveň je ohľadom poukazu žalovanej na
komunikáciu zo dňa 16. 12. 2024 potrebné uviesť aj to, že na túto nadväzuje aj ďalšia komunikácia
žalobcu so žalovanou v ten istý deň, ktorá bola podkladom aj pre žalobcov návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia už v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 36C/122/2024,
kde sa žalobca žalovanej dotazuje na dôvody obmedzenia jeho prístupu k spoločnej nehnuteľnosti

a kde sa žalobca už v tom čase domáhal nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho vo
vydaní kľúča a zdržania sa bránenia v užívaní tej nehnuteľnosti, v ktorej žalobca býval spolu so
žalovanou a ich maloletým synom, pričom odvolací súd, ktorý rozhodoval o odvolaní žalovanej, mal
za to, že žalobca v konaní sp. zn. 36C/122/2004 nesprávne označil nehnuteľnosť, vo vzťahu ku ktorej
sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, keď evidentne návrh mal smerovať k nehnuteľnosti,

v ktorej žalobca so žalovanou a maloletým synom býval, teda nehnuteľnosti so súpisným č. XXXX,
čo bolo aj podstatnou časťou argumentačnej obrany žalovanej (omyl žalobcu pri formulovaní návrhu
na vydanie neodkladného opatrenia) a čo bolo v konečnom dôsledku aj dôvodom pre zamietnutie
návrhu na nariadenie neodkladné opatrenie v konaní sp. zn. 36C/122/2024 odvolacím súdom. Za
tohto stavu takýto omyl v označení nehnuteľnosti nemôže spôsobovať nedôvodnosť ďalšieho návrhu

žalobcu smerujúceho už k správne označenej nehnuteľnosti, a to najmä za situácie pretrvávajúceho
stavu osvedčeného ohrozenia vlastníckych práv žalobcu k tejto nehnuteľnosti. Z vyššie uvedených
dôvodov odvolací súd nepovažoval námietku žalovanej týkajúcu sa bezodkladnosti navrhovaného
neodkladného opatrenia za dôvodnú. Je zrejmé, že žalobca konal vo veci ochrany svojho vlastníckeho
práva bez zbytočného odkladu, pričom podal ďalší návrh na nariadenie neodkladného opatrenia po tom,

čo mal na to zabezpečené dôkazné prostriedky potrebné k osvedčeniu jeho dôvodnosti už vo vzťahu
k nehnuteľnosti, v ktorej reálne so žalovanou a maloletým synom býval (nehnuteľnosť so súp. č. XXXX),
a to v podobe čestného vyhlásenia dvoch svedkov a komunikácie so žalovanou, kde mu žalovaná vo
vzájomnej komunikácii uviedla, že nemá povolený vstup do nehnuteľnosti.

48. Pokiaľ aj žalovaná poukazovala na skutočnosť, že sa žalovaný odsťahoval ešte v novembri 2023,
z celkového popisu vzájomných vzťahov medzi žalobcom a žalovanou v časovom období od novembra
2023nevyplýva,žebybolžalobcapočastohtoobdobiažalovanouobmedzovanývovýkonevlastníckeho
práva k predmetnej nehnuteľnosti a bol by mu bránený vstup do predmetnej nehnuteľnosti, resp. žeby sa sám žalobca mohol domnievať, resp. mal vedomosť o tom, že nemá prístup do predmetnej
nehnuteľnosti, keďže sám disponoval kľúčmi od predmetnej nehnuteľnosti. Takúto vedomosť získal
až v období, ktoré časovo predchádzalo podaniu návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia po

zistení, že došlo k výmene zámku, overení tejto skutočnosti a vyjadreniach žalovanej v tom zmysle,
že nemá povolený vstup do spoločnej nehnuteľnosti. Obmedzovanie žalobcu v súvislosti so vstupom
do spoločnej nehnuteľnosti osvedčuje aj privolanie polície žalovanou pri pokuse žalobcu o vstup do
spoločnej nehnuteľnosti dňa 07. 03. 2025, teda ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie.

49. Odvolací súd mal v zmysle vyššie uvedeného za osvedčené, že žalobcovi je reálne sťažovaný
vstup do nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve a sú reálne ohrozené, resp. sťažované jeho
oprávnenia vlastníka k predmetnej nehnuteľnosti, pričom tento stav naďalej pretrváva, keďže žalovaná
odmieta vydať žalobcovi kľúče od vchodu do spoločnej nehnuteľnosti, pričom pri pokuse o vstup
do spoločnej nehnuteľnosti je na neho privolaná polícia, teda mu je jednoznačne sťažovaný výkon

jeho vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti, kde zo strany žalovanej nie je nijako popierané ani
vlastnícke právo žalobcu k predmetnej nehnuteľnosti a toto nie je sporné. Tvrdenia uvádzané žalovanou
nie sú dôvodom, aby bránila žalobcovi v užívaní nehnuteľnosti, ktorý je taktiež jej bezpodielovým
spoluvlastníkom. Žalobca tak osvedčil existenciu ohrozenia jeho vlastníckeho práva k spoločnej
nehnuteľnosti, odvolací súd preto potvrdil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle ust. §

378 ods. 1 CSP ako vecne správne.

50.Otrováchodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodoltak,žežalobcovi,ktorýbolvodvolacomkonaní
úspešný (§ 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP), odvolací súd
priznalvplnomrozsahunároknanáhradutrovodvolaciehokonaniaprotižalovanej.Ovýškenáhradytrov

odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
podľa § 262 ods. 2 CSP.

51. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).