Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. jún 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/38/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5625010099
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kyselová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5625010099.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kyselovej

a sudkýň JUDr. Adriany Gallovej a Mgr. Anny Mihálikovej, na verejnom zasadnutí konanom 17. júna
2025 prejednal odvolanie podané obžalovaným A. B., nar. X.X.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu
Liptovský Mikuláš, sp.zn. 8T/9/2025 zo 16.4.2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
sp.zn. 8T/9/2025 zo 16.4.2025 v časti - vo výroku o treste odňatia slobody.

Na podklade § 322 ods. 3 Tr. por., pri nezmenenom výroku o vine, výroku o ochrannom opatrení, výroku

o treste prepadnutia veci a výroku o náhrade škody,

obžalovaného A. B., nar. X.X.XXXX v C. D., trvale bytom
E. XXX/X, C. F., t.č. vo väzbe
v ÚVV a ÚVTOS Žilina,

o d s u d z u j e :

Podľa § 364 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
10 (desať) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 8T/9/2025 zo 16.4.2025 bol obžalovaný A. B.
uznaný za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., prečinu
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zák. (v bode 1.) a zo spáchania prečinu

násilia proti skupine obyvateľov podľa § 359 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. (v bode 2.), na skutkovom
základe, že:

1./ dňa 9.10.2024 v čase okolo 23.30 hod. po predchádzajúcom požití alkoholu po tom, ako v herni G.
B. C. F. H. I. J. XXX v čase jej prevádzky slovne obťažoval zákazníčky herne K. L. a M. N. a čašníčku
C. O., na čo sa K. L. spolu so svojím priateľom M. B. rozhodli
z herne odísť, A. B. ich nasledoval a na námestí pred mestským úradom

v C. F. sa M. B. v prítomnosti jeho priateľky K. L. vyhrážal slovami: „Poď sem ty hajzel, skurvenec,
uvidíš, poď sem, rozbijem ťa, zabijem ťa!“, následne behal po námestí a dookola vykrikoval: „Zabijem
ťa, zabijem vás!“, na čo sa M. B. s K. L. zo strachu pred A. B. vrátili do herne G., P. ich A. B. po chvíli
nasledoval, a keď sa M. B. v herni pozrel cez pootvorené vstupné dvere von, A. B. zakričal: „Zabijemťa!“ a kričal na neho, aby vyšiel von, kde M. B. vyšiel z herne a obaja sa presunuli po I. J. B. C. F. asi
10 metrov od herne smerom k podniku K. Q., kde A. B. obranným slzným sprejom (kaserom) strekol M.
B. rovno do očí, ktorý na to utiekol naspäť do herne G., čím týmto konaním A. B. vzbudil u M. B. a K.

L. dôvodnú obavu o ich život a zdravie,

2./ následne dňa 10.10.2024 v čase od 0.19 hod. do 0.29 hod. pod vplyvom alkoholu sa snažil dostať
do herne G. v C. F. H. I. J. XXX tak, že kopal do vstupných dverí, ktoré z vnútornej strany držali zavreté
M. B., K. L. a M. N., a snažil sa ich otvoriť, pričom došlo k ich poškodeniu tým, že ich v ľavej časti

vyhol, a popri tom stále striekal obranným slzným sprejom (kaserom) dovnútra pomedzi medzeru dverí
a zárubne a zasiahol ním M. B., a keď nachvíľu prestal a K. L. pootvorila vstupné dvere do herne, A.
B. znova nastriekal kaserom dovnútra herne
a zasiahol ním K. L. aj M. N., ktorým sa však dvere podarilo znovu zavrieť, pričom A. B. sa naďalej snažil
dostať do herne a začal prikladať paralyzér
v aktívnom stave k vonkajšej kľučke vstupných dverí herne, pričom po celý čas, ako sa takto dobíjal do

herne, sa vyhrážal M. B., že ho zabije, a tiež sa vyhrážal aj všetkým prítomným, že ich zabije, že nemá
čo stratiť, pričom v herni boli v tom čase prítomní M. B., K. L., M. N., C. O. a B. G., a od tohto svojho
konania upustil až po príchode hliadky polície dňa 10.10.2024 o 0.29 hod., pričom najmenej u M. B., K. L.
a M. N. vzbudil dôvodnú obavu o ich život a zdravie, a týmto konaním A. B. zároveň spôsobil vlastníkovi
herne spoločnosti R., J., J. J. P. H. XXX, C. F., S.: XX XXX XXX, škodu poškodením vstupných dverí

vo výške 430,- eur.

Za to bol odsúdený podľa 364 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 41 ods. 1 Tr. zák., § 7b ods. 2 Tr. zák., na
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák., § 7b ods. 2 Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia
slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému uložil trest prepadnutia veci, a to 1 ks slzný
sprej čierny olepený lepiacou páskou a 1 ks baterka na svietenie čierna D.. Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák.

vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát Slovenská republika.

Podľa § 73 odsek 2 písm. c) Tr. zák. súd obžalovanému uložil ochranné protialkoholické liečenie
ambulantnou formou.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti R., J.,
J. J. P. H. XXX, C. F., S.: XX XXX XXX, škodu poškodením vstupných dverí vo výške 430,- eur.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu v zákonom stanovenej lehote podal
odvolanie obžalovaný, a to do výroku o treste. V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho

obhajcu uviedol nasledovné odvolacie argumenty:
Rozsudok prvostupňového súdu je podľa názoru obžalovaného v otázke výšky trestu
nezákonný a neprimerane prísny. V prejednávanej veci prvostupňový súd ukladal úhrnný trest
podľa zásad upravených v ust. § 41 Tr. zák. Dolná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného
činu, zo zbiehajúcej trestnej činnosti najprísnejšie trestného, je 6 mesiacov. Uložený úhrnný trest 15

mesiacov viac ako dvojnásobne prevyšuje uvedenú dolnú hranicu a obvinený tvrdí, že v prejednávanej
veci neexistuje dôvod na zvyšovanie dolnej hranice ani podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. Hoci prvostupňový súd
pri ukladaní trestu neaplikoval ani ust. § 36, § 37, § 38 Tr. zák., z odôvodnenia rozsudku je evidentné, že
vychádzal z rovnovážneho pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v pomere 1 : 1. Pri zistenom
pomere priťažujúcich

apoľahčujúcichokolnostítoznamená,ževprejednávanejveciniejedôvodnazvyšovaniedolnejhranice
zákonom ustanovenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody trestného činu najprísnejšie trestného
podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. Preto je uložený trest v rozpore so zásadami pre ukladanie trestu upravenými
v ust. § 41 Tr. zák.
Obžalovaný súčasne navrhuje, aby odvolací súd v otázke predchádzajúceho výkonu trestu odňatia

slobody neprihliadal na predchádzajúce odsúdenie súdom iného členského štátu
Európske únie a bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.Keďže uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výške 15 mesiacov je neprimerane prísny a
nezákonný, obžalovaný navrhol, aby Krajský súd v Žiline zrušil rozsudok Okresného súdu Liptovský
Mikuláš vo výroku o treste a uložil mu trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom ustanovenej

trestnej sadzby.

K odvolaniu obžalovaného sa vyjadril prokurátor písomným podaním doručeným okresnému súdu
5.5.2025.Uviedol,žesúdomuloženýtrestjenepochybnezákonný,niejemupretozrejmé,zčohovlastne
vyvodzuje obžalovaný údajnú nezákonnosť tohto trestu, keď trest bol uložený v zákonnej sadzbe, ktorá

je v tomto prípade 6 mesiacov až 3 roky. Pokiaľ sa teda trest z tejto sadzby nevymyká, nie je možné ho
považovať za nezákonný. Nesúhlasí ani s tým, že by malo ísť o trest neprimeraný. Súdom vymeraný
trest odňatia slobody síce o 9 mesiacov prevyšuje dolnú hranicu trestnej sadzby, zároveň je však stále
ukladaný pomerne výrazne
v dolnej polovici zákonnej trestnej sadzby (polovica trestnej sadzby je na výmere 21 mesiacov).
Obžalovaný nemá nejaký pomyselný nárok, aby mu súd ukladal trest na spodnej hranici trestnej sadzby.

Práve naopak, zákonodarca ustanovuje širšiu trestnú sadzbu za tým účelom, aby súd mohol riadne
zohľadniť zásady uvedené v § 34 Tr. zák. a individualizovať trest pre každého páchateľa osobitne a
využiť pritom prípadne aj celú zákonom určenú výmeru trestnej sadzby. V prípade obžalovaného A. B.
je potrebné zohľadniť najmä spôsob spáchania skutkov, ich trvanie a opakované používanie fyzického
násilia, vrátane viacerých predmetov ako zbraní zo strany obžalovaného, skutočnosť, že sa dopustil

hneď niekoľkých trestných činov, ako aj jeho osobu, kde obžalovaný už bol v minulosti odsúdený aj
na pomerne dlhší nepodmienečný trest odňatia slobody a týchto skutkov sa dopustil v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia. K poľahčujúcim a priťažujúcim okolnostiam dodal, že tu sa nestotožňuje s
odôvodnením súdu, keď obžalovanému mala byť správne pričítaná aj priťažujúca okolnosť podľa § 37
písm. m) Tr. zák., ktorej nepoužitie súd nevysvetlil, hoci z registra trestov vyplývajú hneď dve odsúdenia

súdmi Českej republiky, ktoré doposiaľ neboli zahladené, teda by tu mala byť prevaha priťažujúcich
okolností. Vzhľadom na uvedené sa domnieva, že ukladanie trestu odňatia slobody v nižšej výmere,
osobitne jeho uloženie na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, by bolo neprimerane
mierne. Trest odňatia slobody v súdom zvolenej výmere 15 mesiacov preto považuje za zákonný aj
primeraný, taktiež aj výrok o zaradení obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so

stredným stupňom stráženia, ktorý zodpovedá súdom správne aplikovaným ustanoveniam Trestného
zákona. Pokiaľ obžalovaný navrhol, aby na predchádzajúce odsúdenie súdom iného členského štátu
súdy neprihliadali, neuviedol žiadny relevantný dôvod pre takýto postup. Vzhľadom na uvedené
prokurátor navrhol, aby nadriadený súd odvolanie obžalovaného v celom rozsahu zamietol.

Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.
por., zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., odvolanie
bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por., obsah odvolania spĺňa
náležitosti § 311 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo
k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle

§ 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na

chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Obžalovaný A. B. podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa len proti výroku o treste, ale
odvolací súd vykonal všeobecný prieskum rozhodnutia súdu prvého stupňa o vine, ako i prieskum

konania, ktoré predchádzalo odvolaním napadnutému výroku rozsudku súdu prvého stupňa, pretože
z pohľadu zákona a spravodlivosti žiadny trest nemôže obstáť pri nezákonnom rozhodnutí o vine
páchateľa.

Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdených trestných činov

(prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.
1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a prečinu násilia proti skupine obyvateľov podľa § 359 ods. 1,
ods. 2 písm. b/ Tr. zák.) je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa
Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenieskutkového stavu veci. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na priebeh hlavného pojednávania
v konaní pred prvostupňovým súdom, na ktorom obžalovaný A. B. v zmysle § 257 ods. 1 písm. c) Tr. por.
urobil vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutkov uvedených v bodoch 1./, 2./ obžaloby. Obžalovaný

zároveň odpovedal kladne na otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por. Súd prvého stupňa
uznesením podľa § 257 ods. 7 Tr. por. vyhlásenie obžalovaného A. B. prijal.

Ako už bolo uvedené, v súlade s revíznym princípom preskúmal krajský súd v rozsahu determinovanom
ustanovením § 317 ods. 1 Tr. por. len výrok o treste napadnutého rozsudku, keď pokiaľ ide o výrok

o vine, nie sú pochybnosti o skutkových tvrdeniach uvedených v napadnutom rozsudku okresného súdu.
S ohľadom na to, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom vyhlásenie o tom,
že nepopiera spáchanie skutkov podľa
§ 257 ods. 1 písm. c) Tr. por., odvolací súd preskúmal i zákonnosť postupu okresného súdu v súvislosti
s jeho rozhodnutím o prijatí vyhlásenia obžalovaného a zistil, že v tomto smere konal okresný súd
správne a neporušil žiadne procesné ustanovenie. Priznanie viny bolo prijaté okresným súdom v súlade

so zákonom a stalo sa nemenným. Ani krajský súd nemá dôvodné pochybnosti o skutkových tvrdeniach
uvedenýchvobžalobeokresnéhoprokurátora,apretopriznanievinyobžalovanéhopovažovalzalogický
dôsledok dôkazného stavu zisteného a prezentovaného prokurátorom v obžalobe.

Dôsledkom rozhodnutia súdu prvého stupňa o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný, bol aj ďalší

postup súdu, keď vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie len
vo vzťahu k výroku o treste za zistené zavinenie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že prvostupňový
súd v tomto smere vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne
právne závery.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného A. B., je potrebné predovšetkým uviesť, že tu obžalovaný
A. B. a jeho obhajca rovnako ako v konaní pred súdom dôsledne využili všetky svoje práva zakotvené
v § 34 Tr. por. Obžalovaný založil odvolanie voči výroku o treste napadnutého rozsudku v podstate na
opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní pred súdom prvého stupňa. Okresný súd sa
v podstate

vo svojom rozhodnutí s týmito námietkami vysporiadal, a preto odvolací súd odkazuje
na správne dôvody rozsudku okresného súdu vo vzťahu k výroku o treste, avšak dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaného A. B. je čiastočne dôvodné.

Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa si vytvoril dostatočný skutkový základ k rozhodnutiu o druhu

a výmere trestu. Na tomto mieste krajský súd poznamenáva, že argumenty obžalovaného uvedené
v písomných dôvodoch odvolania boli čiastočne spôsobilé zvrátiť výmeru trestu, ktorý bol obžalovanému
uložený rozsudkom súdu prvého stupňa.

Z dôvodov odvolania obžalovaného je nesporné, že obžalovaný primárne namieta neprimeranosť trestu,

ktorý bol uložený rozsudkom súdu prvého stupňa.

Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov
na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má

pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana
spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba
prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste.

Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu

je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie
noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali
v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv
a slobôd jednotlivých občanov, robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými
činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných

členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej
prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným
členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto
spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Trest súčasnevyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno
potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne
doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou,

ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi
páchateľov trestných činov.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov

od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej
a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na

páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

V súvislosti s namietanou neprimeranosťou uloženého trestu odvolateľom treba dodať, že záver
o primeranosti trestu je daný vtedy, ak sa opiera o rozumnú väzbu medzi legitímnym cieľom a zvoleným
prostriedkom jeho realizácie. Možno konštatovať, že páchateľa môže

so spravodlivosťou, a teda aj so spoločnosťou zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať
spôsobenému bezpráviu, z toho vyplýva, že v prípade, ak bude trest, resp. odplata obsiahnutá
v treste prísnejšia ako bezprávie spôsobené trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia,
ale zároveň uloženým trestom vznikne nové bezprávie – bezprávie voči neprimerane potrestanému
páchateľovi trestného činu. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na

nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac
rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý. Spravodlivý je vždy len primeraný
trest. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácie núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho
prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste.

Okresný súd správne aplikoval pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu ustanovenie § 34 ods. 4 Tr.
zák., podľa ktorého ri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä
na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa

o dosiahnutie urovnania
s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom
majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na
ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím

na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako
samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu.

Súd prvého stupňa správne aplikoval všetky hmotnoprávne ustanovenia rozhodujúce pre uloženie druhu
avýmerytrestu,vrátanesprávnehozisteniapoľahčujúcichokolností(§36písm.l/Tr.zák.)apriťažujúcich

okolností (§ 37 písm. h/ Tr. zák.).

Reagujúc na odvolacie námietky obžalovaného A. B., krajský súd považuje za potrebné poukázať
na nasledovné: Všetky okolnosti prípadu, zabezpečené listinné dôkazy poskytli odvolaciemu súdu
dostatočný podklad na vyslovenie záveru, že v prípade obžalovaného A. B. je možné na neho pôsobiť

kratším trestom odňatia slobody. V tejto súvislosti poukazuje na to, že obžalovaný počas celého konania
spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní, v podstate sa priznal k spáchaniu trestných činov
a na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že nepopiera spáchanie trestných činov. Obžalovaný A. B. síce
bol v minulosti súdne potrestaný, avšak pre druhovo inú trestnú činnosť. Vzhľadom na uvedené potom
odvolací súd má za to, že úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov so zaradením na

jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia spĺňa zásady
proporcionality trestu, a to aj v spojení s uložením ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou
formouatiežsúvňomvyjadrenéprvkyrepresie,individuálnejprevencie,generálnejprevencieazároveň
v dostatočnej miere vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa.Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku obžalovaným,
a nezistil žiadne pochybenia. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej

povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku,
a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por., keď vzhľadom na procesný postup
obžalovanéhovpriebehukonaniapredsúdomprvéhostupňainýdôvoddovolanianeprichádzadoúvahy.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd, vyhodnotiac odvolacie námietky obžalovaného A. B.

a jeho obhajcu ako čiastočne dôvodné, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.