Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. júl 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoEk/29/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7205218090
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7205218090.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudkýň JUDr.
Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XX, vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Lenkou Borovskou, Exekútorský úrad

so sídlom v Košiciach, Kováčska 32, pod sp. zn. EX XXX/XXXX-X, o vymoženie 1.659,69 EUR s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Mestského súdu Košice zo dňa 14.02.2025,
č.k. K2-39Er/992/2005-50

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví exekúciu vyhlásil za
neprípustnú (I. výrok), exekúciu zastavil (II. výrok) a súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie nepriznal
(III. výrok).

2. V odôvodnení uviedol, že dňa 08.07.2005 mu bola doručená žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanieexekúcieatonazákladeprávoplatnéhoavykonateľnéhorozhodcovskéhorozsudkurozhodcu
JUDr. Marianny Mochnáčovej sp. zn. RK-01/03-MM zo dňa 07.11.2003, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 18.11.2003 a vykonateľnosť dňa 24.11.2003. Na základe takto podanej žiadosti súd vydal poverenie
na vykonanie exekúcie.

3.Súdprvejinštancienáslednepreskúmalspisovýmateriálatonajmärozhodcovskýrozsudok,zmluvuo

úvereavšeobecnéobchodnépodmienkyzodňa25.06.2003azistil,žemedzioprávnenýmakoveriteľom
a povinným ako dlžníkom bola uzavretá Zmluva o revolvingovej pôžičke č. XXXXX-XXXXX, predmetom
ktorej bolo poskytnutie úveru povinnému vo výške 2.987,45 EUR, ktorý mal vrátiť v 18 mesačných
splátkach v sume 165,96 EUR. Vzhľadom na skutočnosť, že túto povinnosť si povinný neplnil riadne
a včas, oprávnený sa tak domáhal svojej pohľadávky u rozhodkyne JUDr. Marianny Mochnáčovej, a to
na základe rozhodcovskej doložky v zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere.

4. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na rozhodcovskú doložku nachádzajúcu sa v bode 17.2.1
zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovej pôžičke, podľa ktorej: „Akékoľvek spory, nezrovnalosti
alebo nároky medzi zmluvnými stranami, vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy, s
porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v
písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcov: JUDr. Gustáv Ret, JUDr.

Ján Smetana, JUDr. Marianna Mochnáčová. V zmysle bodu 17.3 rozhodcovskej doložky sa zmluvné
strany dohodli, že rozhodcovská doložka platí v prípade, že spory z tejto zmluvy nebudú riešenécestou príslušného súdu v súdnom konaní. Rozhodcovské konanie sa popri pravidlách stanovených
touto rozhodcovskou doložkou bude primerane riadiť ustanoveniami zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní v plnom znení.

5. S poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní, § 2 ods. 1 písm. a), b), g), ods. 2, § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a §
1 ods. 1, 2, § 2 písm. a), b) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch súd konštatoval, že
právny vzťah medzi oprávneným a povinným vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, pretože bola uzatvorená

medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako
podnikanie - oprávneným) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský
úver), ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaviazal poskytnúť spotrebiteľovi úver a spotrebiteľ sa zaviazal
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutým úverom. Z
uvedených dôvodov vzťah medzi účastníkmi konania súd posúdil ako spotrebiteľský. Následne súd prvej
inštancie posudzoval dohodnutú rozhodcovskú doložku obsiahnutú v zmluve o revolvingovom úvere,

na základe ktorej si rozhodcovský súd založil svoju právomoc a dospel k záveru, že úverová zmluva
je formulárová zmluva, ktorú oprávnený používa v rámci svojej podnikateľskej činnosti vo viacerých
prípadoch uzatvárania podobných zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Oprávnený v postavení
veriteľa v tomto prípade zneužil bdelosť spotrebiteľa a popri podpisovaní zmluvy o úvere mu dal
podpísať aj rozhodcovskú doložku, na základe ktorej si v bode č. 17 zmluvných dojednaní vymienil, že

výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej
strane podávajúcej žalobný návrh a zároveň v danom bode vopred určil konkrétnych rozhodcov, ktorí
v danej veci budú rozhodovať. Týmto spôsobom tak oprávnený ako veriteľ znemožnil spotrebiteľovi
uplatniť svoje práva na všeobecnom súde, čím sa narušila rovnováha medzi zmluvnými stranami v
neprospech spotrebiteľa, čo teda znamená, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je tak

neplatná. Súd ďalej uviedol, že zákon o ochrane spotrebiteľa v tomto prípade uvádza len demonštratívny
výpočet neprimeraných (dnes neprijateľných) zmluvných podmienok, pričom z ich všeobecnej definície
je zrejmé, že ide o takú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a výrazne v prospech dodávateľa, ktorý si tieto podmienky
prispôsobuje tak, aby boli pre neho výhodnejšie, pričom v neskoršej novele Občianskeho zákonníka

došlo aj k výslovnému zakotveniu takto koncipovaných rozhodcovských doložiek medzi neprijateľné
zmluvné podmienky, čím zákonodarca reagoval práve na takéto praktiky dodávateľov, ktorí si svojvoľne
určovali pravidlá riešenia sporov medzi zmluvnými stranami. Vsunutím tejto doložky do všeobecných
obchodných podmienok, ktoré boli vopred naformulované tak oprávnený využil nepozornosť spotrebiteľa
a vnútil mu neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a to postupom, ktorý je v hrubom

rozporesdobrýmimravmiaprincípmizásadpoctivéhoobchodnéhostyku,aktorýjevpriamomrozpores
dikciouzák.č.634/1992Zb.oochranespotrebiteľavzneníúčinnomvčaseuzavretiapredmetnejzmluvy.
Na základe toho potom dochádza k výraznému narušeniu zákonom deklarovanej rovnováhy strán, ktorá
je tak naklonená výrazne v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom pod túto zmluvu reálne
aj vzdal svojho práva na účinnú právnu ochranu. Dodávateľ si následne zvolil konkrétny súd, ktorý

sa nachádza v mieste sídla jeho podnikania, zatiaľ čo pre spotrebiteľa je tak značne sťažený prístup
k právnej (súdnej) ochrane vzhľadom aj na vzdialenosť medzi miestom trvalého pobytu povinného
a sídlom rozhodcovského súdu. Skutočnosť, že takýto postup a praktiky dodávateľov sú nesporne
neprijateľnou podmienkou dokumentuje aj fakt, že neskoršie (až po podpísaní úverovej zmluvy) dňom
01.01.2008 nadobudla účinnosť novela Občianskeho zákonníka prevedená zákonom č. 568/2007 Z. z.,

ktorá výslovne zakotvila ako neprijateľnú zmluvnú podmienku dojednávanie rozhodcovských doložiek
pri spotrebiteľských zmluvách do § 53 ods. 4 písm. r).

6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že zo zákona o rozhodcovskom konaní nepochybne vyplýva
skutočnosť, že exekučný súd je oprávnený preskúmať rozhodcovský rozsudok ako taký, spôsobom,

ako keby ani nebol právoplatný a či rozhodcovská doložka, bola uzatvorená medzi zmluvnými stranami
zákonným spôsobom. Okrem tejto skutočnosti je už v zmysle § 44 ods. 3 Exekučného poriadku súd
oprávnený skúmať, či spotrebiteľská rozhodcovská doložka spĺňa podmienky ustanovené právnymi
predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý
bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených

rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, či rozhodcovské rozhodnutie
spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Vzhľadom na všetky uvedené
skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovský súd nemal právomoc vo vecirozhodnúť, nakoľko rozhodcovská doložka, na základe ktorej založil svoju právomoc, nebola platne
dohodnutá a išlo o jednoznačne neprijateľnú zmluvnú podmienku znevýhodňujúcu spotrebiteľa,
rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky tak nemôže byť spôsobilým

exekučným titulom a preto exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného
poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil.

7. O trovách exekúcie rozhodol súd tak, že súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie nepriznal, keďže
súdna exekútorka podaním doručeným súdu dňa 27.11.2024 uviedla, že si náhradu trov exekučného

konania neuplatňuje.

8. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na pokračovanie v exekúcii.

9. Namietal, že v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovej pôžičke ustanovenia Občianskeho zákonníka

neobsahovali ustanovenia o neprijateľných zmluvných podmienkach používaných v spotrebiteľských
zmluvách. Tento inštitút bol do nášho právneho poriadku vnesený až novelou zák. č. 150/2004 Z. z. Súd
preto nesprávne posudzuje zmluvné podmienky ako neprijateľné, pričom Občiansky zákonník v čase
uzavretia zmluvy takého ustanovenia nemal. Odôvodnenie rozhodnutia súdu je tak založené na základe
retroaktívnej aplikácie zákona. Podľa oprávneného nemožno na tento prípad aplikovať ani smernicu

Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 05.04.1993, ktorá bola
prvýkrát transponovaná do slovenského právneho poriadku zák. č. 150/2004 Z. z., ktorý nadobudol
účinnosť dňom pristúpenia Slovenskej republiky do EÚ. Na vzťahy vzniknuté do 01.05.2004, kedy
nadobudla účinnosť Zmluva o pristúpení k EÚ, nebolo a nie je možné aplikovať ustanovenia smernice
93/13/EHS ani ako interpretačné pravidlo, pretože takýto postup by bol retroaktívny a v právnom

štáte neprípustný. Právna úprava v čase uzavretia zmluvy neobsahovala ustanovenia o neprijateľných
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Ďalej oprávnený uviedol, že rozhodcovské doložky sú
podľa neskôr zavedenej a explicitnej úpravy povolené, zákon zakazuje len také ustanovenie, ktoré
spotrebiteľa núti k rozhodcovskému konaniu. Z formulácie článku 17 ods. 17.1. však vyplýva, že osoba
podávajúca žalobu (žalobca) ktorou môže byť tak veriteľ (dodávateľ) ako aj dlžník sa môže rozhodnúť

buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje
povinnosť postupovať pri riešení sporov výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania. Spotrebiteľ
a dodávateľ nie sú nijako limitovaní pri podaní žaloby. K výberu rozhodcu, resp. fóra kde sa spor
bude riešiť, dochádza až pri podaní žaloby. Tento výber robí strana podávajúca žalobu. Obe zmluvné
strany majú v zmysle úpravy ich vzájomného vzťahu rovnaké práva a nie je možné hovoriť o žiadnej

nerovnováhe. Ak je v pozícii žalobcu spotrebiteľ, potom aj on určuje fórum rozhodovania sporu a v
prípade voľby rozhodcovského konania rozhodcu. Samotný fakt, že rozhodcovské konanie začne na
základe žaloby veriteľa (dodávateľa) nie je daný uzavretím zmluvy s rozhodcovskou doložkou, vyplýva z
toho,žezostranyspotrebiteľadôjdekporušeniuzmluvnýchpovinností.Čosatýkaformulárovéhoznenia
zmluvy a vopred určených rozhodcov v rozhodcovskej doložke oprávnený poukázal na to, že postup

uzatvárania akejkoľvek zmluvy primárne vyplýva z právnej úpravy mechanizmu uzatvárania zmluvy (§
43a a nasl. Občianskeho zákonníka). Návrh zmluvy predkladá jedna strana, druhá ho buď akceptuje
alebonie.Povinnýsarozhodolzmluvuorevolvingovejpôžičkespolusrozhodcovskoudoložkouuzavrieť.
Pokiaľ ide o zhoršenie postavenia spotrebiteľa vzhľadom na miesto rozhodcovského konania oprávnený
uviedol, že rozhodcovské konanie je ex lege v zásade písomné, pričom miesto rozhodcovského konania

je objektívne dosažiteľné, t.j. spotrebiteľ má objektívnu možnosť sa do neho dostať. Oprávnený tak
uzavrel, že rozhodcovská doložka a všetky podmienky rozhodcovského konania boli dojednané jasne
a zrozumiteľne v zmluvných dojednaniach, tak, aby boli zrozumiteľné pre priemerného spotrebiteľa.
Oprávnený poučil povinného v samotnej rozhodcovskej doložke o tom, čo znamená rozhodcovské
konanie a aké sú jeho dôsledky a podrobne opísal priebeh rozhodcovského konania a jeho podmienky,

pričom zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní nevyžadoval v čase uzavretia rozhodcovskej
zmluvy poučenie spotrebiteľa zo strany veriteľa o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej doložky/
zmluvy.

10. Povinný ani súdna exekútorka sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa§ 379 a § 380 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania
v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

12.Uzneseniejevovýrokuvecnesprávne,pretohoodvolacísúdvzmysleust.§387ods.1CSPpotvrdil.

13.Podľa§470ods.1CSP,akniejeustanovenéinak,platítentozákonajnakonaniazačatépredodňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).

14. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom
2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

15. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení

účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

16. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o
revolvingovejpôžičkeč.XXXXX-XXXXX,nazákladektorejoprávnenýposkytolpovinnémuúvervovýške

2.987,45 EUR, ktorý sa povinný zaviazal splatiť v 18 mesačných splátkach vo výške 165,97 EUR, pričom
za poskytnutie úveru sa povinný zaviazal zaplatiť oprávnenému zmluvnú odmenu vo výške 911,17 EUR,
ktorá bola splatná ku dňu poskytnutia úveru. V zmluve bol medzi zmluvnými stranami dohodnutý aj
revolving.

17. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že Zmluva o revolvingovej
pôžičke č. XXXXX-XXXXX uzavretá dňa XX.XX.XXXX medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou
zmluvou, čo nenamietal ani oprávnený.

18. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je, ako to vyplýva už zo samotného označenia tejto zmluvy,

zmluvou spotrebiteľskou, riadiacou sa okrem ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch aj
príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, aj keď tento v čase jej uzavretia spotrebiteľské
zmluvy neupravoval. Charakter predmetnej zmluvy totižto nemožno posudzovať len podľa predpisov
slovenského právneho poriadku, ale aj podľa práva Európskej únie, ktorej je Slovenská republika
členom. Z tohto členstva jej o.i. vzniká povinnosť rešpektovať všetky právne akty prijaté orgánmi

zriadenými Zmluvou o založení Európskych spoločenstiev a Zmluvou o Európskej únii, a to aj tie, ktoré
boli prijaté pred dňom vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Takýmto právnym aktom je aj
Smernica Rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri výklade tejto smernice Európsky súdny dvor vo viacerých rozhodnutiach konštatoval, že
je v rozpore s cieľmi smernice, ak vnútroštátna právna úprava bráni plné uplatnenie práv spotrebiteľa

(napr. v rozsudku vo veci C-473/00 Cofidis). Zároveň podľa Smernice Rady 93/13/EHS súd členského
štátu, ako vnútroštátny súd, ex offo musí posúdiť, či zmluva podľa svojho obsahu je spotrebiteľskou, aj
napriek tomu, že je pomenovaná inak, alebo zmluvné strany jej obsah dohodli podľa iného právneho
predpisu, napríklad Obchodného zákonníka.

19. Preto aj zmluvy uzavreté pred 01.05.2004, t.j. pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej
únie, kedy Občiansky zákonník ustanovenia na ochranu spotrebiteľa neobsahoval, je potrebné posúdiť
ako spotrebiteľské a aplikovať na ne príslušné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, a to za účelom
vyrovnania faktickej nerovnosti medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ako to konštatoval napr. aj Ústavný
súd Českej republiky v náleze zo dňa 15.06.2009, sp. zn. I. ÚS 342/2009.

20. V prejednávanej veci nie je sporné, že oprávnený, ktorý predmetnú zmluvu s povinným uzatváral,
je dodávateľom služby - poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov -
čo vyplýva aj z predmetu jeho činnosti zapísaného v obchodnom registri. Povinný pri uzatváraní zmluvy
vystupovalakofyzickáosobaazožiadnychustanovenízmluvynevyplýva,žekonalscieľomvzťahujúcim

sa k jeho obchodu, povolaniu alebo podnikaniu (čl. 2 písm. a), b) Smernice Rady č. 93/13/EHS). Je teda
nepochybné, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom spotrebiteľským, a preto je
naň potrebné aplikovať ustanovenia chrániace práva spotrebiteľa, teda Smernicu Rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ako aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.21. V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný JUDr.
Mariannou Mochnáčovou, rozhodcom, sp. zn. D./XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX. Rozhodcovský

rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.11.2003 a vykonateľnosť dňa 24.11.2003. Vychádzajúc z
odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku, právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať
a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v bode 17. zmluvy
o revolvingovej pôžičke, uzavretej dňa XX.XX.XXXX medzi oprávneným a povinným.

22. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je
povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v
každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade
zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu,
musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať. Predovšetkým je
povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého je exekúcia vykonávaná, je spôsobilým exekučným

titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že exekučný súd je oprávnený
skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom štádiu exekučného konania, vyplýva aj z
uznesenia Ústavného súdu SR z 09.12.2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15.

23. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne
aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti

je prípustné odvolanie.

24. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

25. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za

neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

26. Pokiaľ ide o materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza, že
táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej výnimky. Takouto
výnimkou je napr. ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého rozhodcovský rozsudok

podlieha prieskumnej právomoci exekučného súdu už v štádiu rozhodovania o udelení poverenia na
vykonanie exekúcie, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania predovšetkým zisťuje,
či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.

27.Priskúmaní,čiexekučnýtitulbolvydanýorgánomnatooprávneným,máexekučnýsúdprávoposúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky/zmluvy, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský
rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky/zmluvy, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 09.02.2012, sp. zn. 3 Cdo
122/2011 konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný

titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo
dňa 05.12.2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od
existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s

právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.
Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskejzmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku
v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu

nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

28. V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v bode 17 Zmluvy o revolvingovej
pôžičkeč.XXXXX-XXXXXzodňaXX.XX.XXXX.Podľabodu17.1zmluvyakékoľvekspory,nezrovnalosti
alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy, s

porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní
alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 17.2
tejto zmluvy. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto zmluvy spočíva na žalobcovi.

Podľa bodu 17.2.1 zmluvy (rozhodcovská doložka) akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi
zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy, s porušením, ukončením

čineplatnosťouZmluvybudúriešenéaskonečnouplatnosťourozhodnutévjednoinštančnompísomnom
rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcov:

- JUDr. Gustáv Ret, advokát, zapísaný v Slovenskej advokátskej komore pod č. 0978, so sídlom
Tomášikova 30, 821 01 Bratislava, č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX

- JUDr. Ján Smetana, advokát, zapísaný v Slovenskej advokátskej komore pod č. 0265, so sídlom Horná
51, 974 00 Banská Bystrica, č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX
- E. F. F., komerčná právnička, zapísaná v Komore komerčných právnikov pod č. 2596/2000, Tyršovo
nábrežie č. 11, 040 01 Košice, č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX

Podľa bodu 17.3 zmluvy rozhodcovská doložka platí v prípade, že spory z tejto zmluvy nebudú
riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní. Rozhodcovské konanie sa popri pravidlách
stanovených touto rozhodcovskou doložkou bude primerane riadiť ustanoveniami zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení.

29.Podľa§39Občianskehozákonníkavzneníúčinnomdo31.12.2003(ďalejlen„Občianskyzákonník“),
neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom.

30. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,

je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

31. Podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.11.2003,
typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch,

ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

32. Podľa § 23a ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.11.2003,
typová zmluva nesmie obsahovať
a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a

povinnosťami zmluvných strán, najmä
1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo
na prevzatie inej služby,
2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby
spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo

podobnú zmluvu;
b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

33. Cieľom rozhodcovskej doložky je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými

zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách
a pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom
dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnomprocese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých
mravov je plne opodstatnená.

34. Občiansky zákonník síce až od 01.01.2008 v ust. § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil
aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné
vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky
zákonník účinný do 31.12.2007, resp. zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (účinný v čase

uzatvorenia zmluvy) v § 23a ods. 2 len demonštratívne menovali niektoré neprijateľné (neprimerané)
podmienky, a teda charakter neprijateľných (neprimeraných) podmienok mohli mať i iné podmienky
spôsobujúce značnú nerovnováhu (nápadný nepomer) v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech (na škodu) spotrebiteľa. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ
podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa takejto
doložky sa rozhodcovské konanie začalo na základe žaloby podanej dodávateľom, spotrebiteľ by bol

nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať žalobu na všeobecnom súde, ak by chcel
zabrániť rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal
na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak
ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Pre povinného to znamenalo povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému

konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej
spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie
sporu, je skrytá v množstve drobných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia
sporovéhoprocesupodľapredstávoprávneného.Keďžeajodvolacísúdpovažujerozhodcovskúdoložku
za neprijateľnú, táto je podľa § 39 v spojení s § 41 resp. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka absolútne

neplatná. Keďže ustanovenie § 39 ani § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi
prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu
bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

35. Odvolací súd v tejto súvislosti odkazuje i na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. III. ÚS 438/2018 zo dňa 11.06.2019, v zmysle ktorého pre platnosť rozhodcovskej doložky v
spotrebiteľských veciach sa zároveň vyžaduje, aby mal spotrebiteľ možnosť vyjadriť s ňou pri uzatváraní
zmluvynesúhlastak,abyvprípadevyznačenianesúhlasuvzájomnésporyvsúvislostisospotrebiteľskou
zmluvou bol príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný súd, pričom povinný v danom prípade možnosť
vysloviť nesúhlas s rozhodcovskou doložkou nemal.

36. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní,
znemožnila voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte
pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

37. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že povinný z rozhodcovského rozsudku bol v rozhodcovskom
konaní pasívny a nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Totižto podľa uznesenia
NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzodňa21.03.2012,sp.zn.6Cdo1/2012,princíp„vigilantibusiura
scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu,
ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým

je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa
ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere
konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť
tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany

práv spotrebiteľa.

38. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd už len dopĺňa, že neplatná
rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez
právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom, lebo

ide o nulitný právny akt. Neboli preto splnené podmienky na vykonanie exekúcie a za takejto situácie
súd prvej inštancie správne vzal za preukázané splnenie podmienok na zastavenie exekúcie.39. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP) odvolací súd napadnuté uznesenie
ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania
nevznikli.

41.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).