Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. júl 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoCsp/16/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123393790
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6123393790.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň

JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zast. Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Prievozská 2, IČO: 53 255 739, proti žalovanej A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C., D. XX, o zaplatenie
11.062,06 € s prísl. a o vzájomnej žalobe, o odvolaní žalovanej proti rozsudku 69Csp/40/2024
z 18.10.2024 Mestského súdu Košice

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 11.062,06
€ spolu s úrokom vo výške 2.672,50 €, úrokom z omeškania vo výške 69,60 € a úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 11.062,06 € od 6.12.2022 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti
rozsudku (výrok I.), vzájomnú žalobu zamietol (výrok II.), žalobcovi priznal proti žalovanej náhradu trov
konania v plnom rozsahu (výrok III.) a stranám nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe
nepriznal (výrok IV.).

2. V plnom rozsahu tak vyhovel žalobe, ktorú žalobca odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok nadobudol od postupcu pohľadávku voči žalovanej vzniknutú zo Zmluvy č. 146/5001/15SU
z 29.7.2015. Postupca na základe tejto zmluvy poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 20.040
€ s výškou úrokovej sadzby 11,58 % p.a. a RPMN 12,61 %, ktorý sa zaviazala splatiť v 101 mesačných
splátkach vo výške 311,46 € (s výnimkou poslednej splátky splatnej 25.1.2024 vo výške 310,88 €)
splatných vždy k 25. dňu v mesiaci až do zaplatenia 31.708,28 €. Žalovaná sa dostala do omeškania so
splácaním splátok, v dôsledku čoho ju právny predchodca žalobcu upozornil v lehote nie kratšej ako 15

dní na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a následne úver predčasne zosplatnil podaním
z 3.3.2020 a vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Ku dňu postúpenia pohľadávka voči žalovanej
predstavovala sumu vo výške 13.804,16 €, ktorá pozostávala z istiny vo výške 11.062,06 €, úroku vo
výške 2.672,50 € a úroku z omeškania vo výške 69,60 €, pričom žalovaná po postúpení pohľadávky
nevykonala žiadne úhrady.

3. V rámci procesnej obrany žalovaná namietala existenciu bližšie nekonkretizovaných neprijateľných

zmluvných podmienok, vzniesla námietku premlčania a navrhla, aby súd zaviazal žalobcu na zaplatenie
bezdôvodného obohatenia vo výške 606,22 € vzniknutého preplatením istiny úveru, čo súd vyhodnotil
ako vzájomnú žalobu.4. Vec posúdiac podľa § 497 Obchodného zákonníka, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách,
ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách ako aj § 565, § 524 a § 525 a podľa
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, súd prvej inštancie dospel k záveru o dôvodnosti

žaloby v celom rozsahu. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi postupcom
a žalovanou došlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a následne dodatkom k zmluve
postupca schválil odklad splátok istiny úveru v termíne od 25.4.2021 do 25.9.2021s tým, že počas
odkladu bola žalovaná povinná splácať úroky mesačne vo výške 151,14 € a po uplynutí obdobia odkladu
bola žalovaná povinná splatiť úver v 37 mesačných splátkach vo výške 393,83 € s poslednou splátkou

splatnou 25.10.2024. Zmluvu podrobiac súdnemu prieskumu dospel k záveru, že neobsahuje žiadne
neprijateľné zmluvné podmienky, nenastal žiaden dôvod pre fikciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., keďže zmluva je písomná, má všetky povinné
náležitosti a je v nej uvedená správna výška RPMN neprekračujúca najvyššiu prípustnú výšku odplaty.
Súd mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu konal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z.z., keď zistil pred poskytnutím úveru disponibilný zostatok žalovanej vypočítaný

ako rozdiel medzi jej príjmom a výdavkami, ktorý bol vyšší ako splátka schvaľovaného úveru, teda pred
poskytnutím úveru dostatočne skúmal a vyhodnotil bonitu žalovanej, preto bol oprávnený vyžadovať
od žalovanej jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru podľa § 11 ods. 2 veta prvá zákona č.
129/2010 Z. z., ktorú možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru obsahovala Zmluva v článku VII
bod 1 písm. a/ bod 2 písm. e/ v spojení s článkom III. bod 1 Dodatku k zmluve. Súd dospel k záveru

o splnení všetkých podmienok pre zosplatnenie úveru, nakoľko žalovaná aj napriek výzve, ktorá jej
bola doručená, nezaplatila dlžné splátky, postupca preto vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a bol
oprávnený postúpiť pohľadávku na žalobcu, pričom konštatujúc dodržanie postupu podľa § 92 ods.
8 zákona č. 483/2011 Z.z. mal súd aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní za danú. K námietke
premlčania uviedol, že premlčacia doba začala plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov

od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v
lehote uvedených 3 mesiacoch od omeškania uplynula tiež 15 dňová lehota na upozornenie žalovanej,
pričom v prejednávanej veci išlo o splátku splatnú dňa 25.11.2021, kedy prvým dňom po uplynutí 3
mesiacov od jej splatnosti bol deň 26.2.2022, kedy začala plynúť premlčacia doba a táto by uplynula
26.2.2025.Vlehoteuvedených3mesiacochodomeškaniauplynulatiež15dňoválehotanaupozornenie

žalovanej (výzvou pred zosplatnením čl. 56, 57). Žaloba bola podaná dňa 31.8.2023, preto žalobou
uplatnená pohľadávka nie je premlčaná. S poukazom na ustálenú judikatúru konštatoval dôvodnosť
uplatnených zmluvných úrokov ako aj úrokov z omeškania. Vo vzťahu k vzájomnej žalobe uplatneného
nároku na bezdôvodné obohatenie vo výške 606,22 €, ktoré žalovaná preplatila nad istinu úveru,
konštatoval neunesenie dôkazného bremena žalovanou, nakoľko z dôkazov nachádzajúcich v spise

nevyplýva žiadne bezdôvodné obohatenie žalobcu na úkor žalovanej, z ktorého dôvodu vzájomnú
žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania žaloby rozhodol podľa pomeru úspechu vo veci a
úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu. O nároku
nanáhradutrovkonaniaovzájomnejžaloberozhodolpodľa§256CSPtak,žestranámnároknanáhradu
trov konania nepriznal, nakoľko žalobca si nárok neuplatnil a z obsahu spisu vyplýva, že mu žiadne ani

nevznikli a žalovaná bola v konaní o vzájomnej žalobe neúspešná.

5. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná, v ktorom namietala že zmluva neobsahuje
povinné náležitosti podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a § 9 ods.
2, 3, 4, 5, 6, 7, 9, 10 zákona č. 129/2010 Z.z. Uviedla, že v zmluve absentuje náležitosť - výška,

počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, nakoľko z výšky mesačnej splátky nie je
možné určiť, aká suma predstavuje istinu, absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru, lebo nie je
prípustné,abysaspotrebiteľkúdajuokonečnomtermínesplatnostidopracovallenvýpočtom.Čosatýka
vyhlásenia spotrebiteľa, že sa oboznámil s úverovými podmienkami – toto vyhlásenie de facto prenáša
na spotrebiteľa dôkazné bremeno v otázke skutočného a riadneho oboznámenia sa s obchodnými

podmienkami. K dohode o zrážkach zo mzdy uviedla, že umožňuje obísť dôležitý prvok unijného
práva a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok. Ohľadom poistenia úveru uviedla, že zmluva
neinformuje o podmienkach poistenia v rozsahu náležitostí, ktoré musí obsahovať poistná zmluva.
Vďalšomuviedla,žepreplatnédojednaniezmluvnejpokutysavyžadujepísomnáformaazdohodymusí
byť zrejmá výška zmluvnej pokuty alebo spôsob jej určenia, pričom je potrebné posudzovať primeranosť

zmluvnej pokuty z hľadiska významu zabezpečovanej povinnosti a po zohľadnení okolností daného
prípadu. K rozhodcovskej doložke konštatovala, že táto predstavuje výrazný zásah do práv a povinností
medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pretože nie súd, ale rozhodca rozhodne o právach a právom
chránených záujmoch a výsledkom je nový kvalifikovaný záväzok. V ďalšom poukázala na SmernicuRady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Namietala tiež, že
zosplatnenie úveru nebolo individuálne dojednané a pokiaľ ide o výklad v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv musí byť v prospech spotrebiteľa. Veriteľ voči nej postupoval bez odbornej

starostlivostiavrozporesdobrýmimravmi,jejspotrebiteľsképrávaboliporušenénajmätým,ževzmluve
boli použité početné neprijateľné zmluvné podmienky a zmluva neobsahovala náležitosti, ktoré mala.
Na základe uvedeného, má za to, že veriteľ od nej prijal plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok
a v rozpore so skutočnosťou, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Navrhla, aby súd zaviazal žalobcu
na náhradu trov konania a vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 606,22 €, ktoré preplatila nad

istinu úveru.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa plne zhoduje s rozsudkom súdu prvej inštancie a
navrhol, aby ho odvolací súd ako vecne správny potvrdil.

7. Žalovaná v rámci odvolacej repliky zotrvala na odvolacej argumentácii.

8. Žalobca v odvolacej duplike zotrval na svojej argumentácii.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas
(§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie

prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario CSP,
v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok
konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné. Rozsudok bol
verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 24.7.2025 o 10.00 hod. v pojednávacej miestnosti
č. dverí 210, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na

úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP
a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

10. Podľa obsahu odvolania žalovaná uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP,
t.j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne

neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov strán. Nesprávne skutkové
zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na
závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej
úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým
zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti

dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne

zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý
použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

13. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu prvej
inštancie v rozsahu odvolacích námietok (§ 379 ods. 1, § 380 ods. 1, 2 CSP) odvolací súd dospel k

záveru, že uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané.

14. Odvolací súd nezistil pochybenia v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné
práva strán alebo právo na spravodlivý proces, príp. odnímajúce stranám sporu možnosť konať pred
súdom v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie.

15. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že
by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli,
že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebože by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov
nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193, § 194 a § 205
CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by

použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.

16.Súdprvejinštancielogicky,precízne,vnútornekomplexneazrozumiteľnýmspôsobomzdôvodnilsvoj
postup a uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil, ako po stránke

skutkovej, tak aj po právnej stránke. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie obsahuje odpovede
na všetky pre vec podstatné argumenty, uvádzané žalobkyňou v odvolaní. Z odôvodnenia napadnutého
rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných
právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Ani počas odvolacieho konania
nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci.

17. Odvolací súd sa vzhľadom na jasné, presvedčivé, vyčerpávajúce a zákonu zodpovedajúce
odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie s týmto v plnom rozsahu stotožňuje, konštatuje správnosť
jeho dôvodov, odkazuje naň, preto ho neopakuje v odôvodnení svojho rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
Na doplnenie odvolací súd uvádza:

18. Žalovaná v odvolaní namieta existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, avšak bez toho
aby uviedla, ktoré ustanovenia zmluvy o úvere považuje za neprijateľné. Neprijateľnou zmluvnou
podmienkou je ustanovenie zmluvy, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ide teda o podmienku, ktorá vyvoláva v neprospech
spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Občiansky zákonník uvádza aj výnimky z

neprimeranosti zmluvných podmienok, a to pokiaľ ide o podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny ak sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne a tiež podmienky, ktoré
boli individuálne dojednané Napriek nekonkretizácii namietaných neprijateľných zmluvných podmienok
odvolací súd podrobil zmluvu o úvere prieskumu a nezistil existenciu žiadnej neprijateľnej zmluvnej
podmienky.

19. Podstatnú časť odvolacej argumentácie žalovanej tvorí výpočet náležitostí zmluvy, ktoré podľa
jej názoru v zmluve absentujú. Žalovaná namieta existenciu dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá však
v zmluve dojednaná nebola, pričom z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobca žalovanej zrážal zo mzdy
zrážky. Rovnako odvolaciemu súdu nie je zrejmé, prečo žalovaná v odvolaní namieta poistenie úveru,

zmluvnú pokutu či rozhodcovskú doložku, keď zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje žiaden
z týchto inštitútov.

20. K odvolacej námietke o absencii náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z.
(účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere) a to uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov

a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia odvolací súd
poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22. 2. 2018, v ktorom uviedol, že
eurokomformný výklad § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. (v čase uzavretia zmluvy písm. l/)
umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné

vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená, určenie, aká časť každej jednotlivej
splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného
ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení
informáciu, aká časť bude v tej - ktorej anuitnej splátke pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby.
Obdobne rozhodol aj NS SR v uznesení zo dňa 17. 4. 2018 sp. zn. 3Cdo/56/2018 a sp. zn. 7Cdo/98/2018

a sp. zn. 4Cdo/187/2017.

21. Pokiaľ žalovaná v ďalšom namietala, že veriteľ nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri skúmaní
schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ani táto odvolacia námietka nie je opodstatnená. Žalobca v konaní
preukázal, že právny predchodca skúmal bonitu žalovanej keď existujúce záväzky žalovanej overil

dopytom do úverového registra, pričom disponoval informáciou o rodinnom stave, výdavkoch a príjmoch
žalovanej, čo rovnako ako súd prvej inštancie aj odvolací súd považuje za dostatočné skúmanie bonity
žalovanej v súlade s § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.22. Napriek odvolacej argumentácii žalovanej, ktorá nereflektuje dôvody vyhovenia žalobe, odvolací
súd podrobil zmluvu o úvere dôkladnému súdnemu prieskumu a nezistil absenciu žiadnej obligatórnej
náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného ku dňu uzavretia zmluvy, ani iný dôvod

bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (§ 7 ods. 1, § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.).

23. V zmysle vyššie uvedeného, preto súd nevzhliadol dôvodnosť odvolania ani v rozsahu vzájomnej
žaloby, ktorou žalovaná požadovala vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 606,22 €, ktorú podľa
jej názoru preplatila nad istinu, nakoľko poskytnutý úver nie je bezúročný a bez poplatkov.

24. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého
rozsudku, na ktoré v podrobnostiach odkazuje a rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny
potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

25. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.

1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní neúspešná, žalobca bol v plnom rozsahu úspešný, preto mu
odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. (§393 ods.2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).