Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. júl 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116200093
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Janigloš

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4116200093.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mareka Janigloša a členiek senátu JUDr.

Evy Šiškovej a JUDr. Dariny Vargovej, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, D. XXXX/
XX, E., právne zastúpená: JUDr. Peter Havlík advokátska kancelária s.r.o., Damborského 13, Nitra, IČO:
50 361 864, proti žalovaným: 1/ F. G., nar. XX. XX. XXXX, D. XXX/XX, E. a 2/ H. G., nar. XX. XX. XXXX,
D. XXX/XX, E., obaja zastúpení advokátkou: F. I. F., J. I. XX, E., IČO: 34 037 721, v konaní o nahradenie
prejavu vôle, o podanom odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 10C/1/2016-286
zo dňa 18. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nitra (ďalej len „súd prvej inštancie“) konanie v časti o
nahradenie prejavu vôle žalovaných uzavrieť kúpnu zmluvu so žalobkyňou ako kupujúcou o predaji
spoluvlastníckeho podielu 77/1044-ín k pozemku parcela registra „C“, parc. č. XXXX/XX o výmere 228
m2, zastavané plochy a nádvoria zapísaný na Liste vlastníctva č. XXXX pre okres Nitra, obec E.,
katastrálne územie E., v znení predloženom žalobkyňou, zastavil (I. výrok), žalobu zamietol (II. výrok)
a priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 % (III. výrok).

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ust. § 100 ods. 1, § 101, § 136 ods. 1 a 2, §
140, § 603 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ust. § 145 ods. 2, § 146 ods. 2, § 229, §
255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobkyňa podanou žalobou
požaduje, aby súd nahradil prejav vôle žalovaných, že ako predávajúci uzatvárajú kúpnu zmluvu s ňou

ako kupujúcou o predaji spoluvlastníckeho podielu 14/72 k pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/XX
o výmere 228 m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísanému na Liste vlastníctva č. XXXX pre okres
Nitra, obec E., katastrálne územie E. za kúpnu cenu 1 euro v znení ňou predloženom, ktorá tvorí
súčasť rozsudku s tým, že ona je povinná zaplatiť žalovaným kúpnu cenu vo výške 1 euro do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

4. Žalobu odôvodnila tým, že je podielovou spoluvlastníčkou tejto parcely v pomere 1/2-ica k celku a

okrem nej bola spoluvlastníčkou evidovanou pod por. č. 1 K. B. a pod por. č. 2 F. G. a H. I., každá
s podielom 7/72-ín, titulom dedenia po I. L., ktoré svoj podiel predali žalovaným do bezpodielového
spoluvlastníctva kúpnou zmluvou zo dňa 19. 12. 2012, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho
práva žalovaných v januári 2013 pod V 2/13 bez toho, aby jej ho ponúkli na predaj. V danom prípadeprišlo k porušeniu jej predkupného práva, a preto sa domáhala voči žalovaným, aby jej ho ponúkli na
kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ho kúpili od pôvodného podielového spoluvlastníka, ktoré
právomohlavykonaťprvýkrátpoprávoplatnomrozhodnutíkatastraopovolenívkladuvlastníckehopráva

v ich prospech.

5. Žalovaní v konaní namietali, že spornú parcelu užívajú od roku 1997 ako prechod a od roku 2003 ako
jediný prístup k ich rodinnému domu. Časť z nej, v tom čase vedenú ako parcela registra „E“, parc. č.
XXXX, vl. č. 2020, nadobudli kúpnou zmluvou už v roku 2009 od nebohého p. I. L., ktorú zmluvu ale kvôli

jeho následne zhoršenému zdravotnému stavu a smrti nemohli predložiť na vklad do katastra a prevod
vlastníckeho práva uskutočnili až s jeho právnymi nástupkyňami kúpnou zmluvou zo dňa 19. 12. 2012, a
to už k parcele parc. č. XXXX/XX. Namietali, že žalobkyni bol tento podiel ponúknutý na predaj tak, ako
v konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy sp. zn. 19C/174/2013 vypovedala F. G. a bol tam doložený podací
hárok. Ich úmyslom bolo zabezpečiť si svoje vlastnícke právo k parcelám pred rodinným domom 8770/2,
v ktorom bývajú a nie brániť v prístupe k týmto parcelám. V doplnení vyjadrenia zo dňa 29. 04. 2016

namietali, že nie sú pasívne vecne legitimovaní, pretože neporušili žiadnu zákonnú povinnosť, žaloba
je šikanózna, na strane žalobkyne nie je naliehavý právny záujem, oni parcelu užívali od roku 1997 ako
svoju vlastnú a od roku 2009 je ich dobromyseľnosť nespochybniteľná, kde poukázali na zápisnicu z
konania sp. zn. 19C/174/2018-844 a trvali na tom, že predkupné právo žalobkyne nebolo porušené.

6. Právny zástupca žalobkyne, resp. žalobkyňa na pojednávaniach dňa 01. 06. 2016 a dňa 14. 09.
2016 uviedli, že žalobkyňa súhlasí so zriadením vecného bremena v práve prechodu a prejazdu v
prospech žalovaných a všetkých vlastníkov dotknutých parciel popri parcele č. XXXX/XX, ale na podanej
žalobe trvá, pretože sa obáva, že ak sa jej nenavráti vlastníctvo, bude mať problém s prístupom k svojej
parcele, pretože sa zamyká brána, cez ktorú vedie jediná prístupová cesta k jej pozemku, pričom k domu

žalovaných vedie aj iná prístupová cesta. Problémom je ešte aj časť medzi parcelou parc. č. XXXX/
XX a parc. č. XXXX/X, ktorá je vo vlastníctve pána M., ktorý nesúhlasí s právom prechodu a prejazdu.
Navrhla vypočuť ako svedkyňu K. B..

7. Právny zástupca žalovaných, resp. žalovaní na pojednávaniach dňa 01. 06. 2016 a dňa 14. 09. 2016

uviedli, že nie je pravda, že by žalobkyni bránili v prístupe na jej pozemok a trvali na tom, že odpredajú
časť svojho podielu na spornej parcele medzi ostatných dotknutých vlastníkov.

8. Konanie bolo následne uznesením zo dňa 14. 11. 2016 č. k. 10C/1/2016-111 prerušené až do
právoplatného skočenia konania vedeného na súde pod sp. zn. 9C/338/2016, kde sa riešila otázka

vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam a súd prvej inštancie následne pokračoval v konaní aj
pred jeho právoplatným skončením, za súhlasného návrhu oboch strán sporu, keďže v ňom nevedeli
dosiahnuť zmier bez ukončenia tohto konania, čo potvrdil aj uznesením zo dňa 27. 03. 2019 č. k.
10C/1/2016-213.

9. Právny zástupca žalobkyne, po zmene vlastníctva spoluvlastníckeho podielu žalovaných, na
pojednávaní dňa 27. 03. 2019 namietal, že išlo o účelové konanie. Trval na tom, že premlčacia doba
začala plynúť od právoplatnosti rozhodnutia o povolení vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy, k
jej pretrhnutiu prišlo podaním žaloby, pretože hmotnoprávny úkon vo vzťahu k súdu je považovaný aj za
úkon voči stranám, medzi podielovými spoluvlastníkmi bola dohoda, a preto trval na výsluchu K. B., a to

prípadne aj v jej domácom prostredí. Na pojednávaní dňa 17. 04. 2019 navrhol konanie prerušiť až do
právoplatnéhoskončeniakonaniavedenéhopodsp.zn.18C/26/2019,pretožepodalžalobuoneplatnosť
darovacej zmluvy, ktorou žalovaní previedli svoj spoluvlastnícky podiel na svojho syna, naďalej trval
na výsluchu K. B., prípadne navrhol, aby sa písomne vyjadrila, či si uplatnila nároky z predkupného
práva a ak áno, akým spôsobom. K premlčaniu poukázal na skutkovo totožné rozhodnutia NSSR sp.

zn. 3Cdo/117/2013 a sp. zn. 8Cdo/16/2016.

10. Žalovaní namietali, že nárok žalobkyne je premlčaný, pretože kúpna zmluva bola uzavretá dňa 19.
12. 2012, žaloba bola na súd prvej inštancie podaná dňa 04. 01. 2016 a žalovaným doručená až dňa 18.
04.2016,čímprišlokpretrhnutiujejplynutia,kdepoukázalnarozhodnutiaNSSRsp.zn.5Cdo/249/2010.

Na pojednávaní dňa 17. 04. 2019 uviedli, že v rozpore s dobrými mravmi konala žalobkyňa v konaní
sp. zn. 19C/174/2013, a že žalovaní darovali podiel synovi bez akéhokoľvek úmyslu. Trvali na námietke
nedostatku pasívnej vecnej legitimity a premlčania. Navrhli, aby bola svedkyni položená aj otázka
ohľadne existencie dohody medzi ostatnými spoluvlastníkmi.11. Konanie bolo následne uznesením zo dňa 22. 05. 2019 č. k. 10C/1/2016-214 prerušené až do
právoplatného skočenia konania vedeného na súde pod sp. zn. 18C/26/2019, v ktorom sa riešila otázka

platnosti, resp. neplatnosti darovacej zmluvy, ktorou previedli žalovaní vlastnícke právo k spornému
podielu na svojho syna, v ktorom súd prvej inštancie pokračoval po jeho právoplatnom skončení.

12. Žalobkyňa následne písomne navrhla, podaním zo dňa 23. 10. 2024, aby súd prvej inštancie pripustil
zmenu žaloby v časti rozsahu požadovaného podielu o veľkosti 7/58-iny, k čomu pripojila aj kúpnu

zmluvu, ktorú zmenu odôvodnila aktuálnou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR a písomným
oznámením podielovej spoluvlastníčky. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 24. 10. 2024
pripustil, že podanie zo dňa 23. 10. 2024 je čiastočným späťvzatím žaloby, ktoré procesné právo nie
je možné premlčať. Namietal, že žalovaní proti žalobe od začiatku konania namietali z iných dôvodov,
než čo do rozsahu uplatňovaného podielu a v konaní robili obštrukcie, čo potvrdil Krajský súd v Nitre v
konaní sp. zn. 18C/16/2019. Záverom navrhol žalobe vyhovieť, pretože je dôvodná, bola podaná včas,

žalovaní sú v konaní pasívne vecne legitimovaní a po rozhodnutí Krajského súdu v Nitre o neplatnosti
darovacej zmluvy neexistuje žiadna prekážka pre rozhodnutie v danej veci.

13. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní dňa 24. 10. 2024 namietal, že z obsahu podania
žalobkyne vyplýva, že ide o čiastočné späťvzatie žaloby, s ktorým nesúhlasil, pretože žalobkyňa si mala

svoj nárok uplatniť žalobou riadne už v roku 2016, a keď tak neurobila, je tento nárok po jej čiastočnom
späťvzatí premlčaný a jeho prípadná akceptácia súdom bude mať vplyv na rozhodnutie o nároku na
náhradu trov konania, kde by žalovaní s takouto žalobu v roku 2016 súhlasili. Namietal, že konanie
žalobkyne je špekulatívne, pretože predmetom kúpnej zmluvy je nehnuteľnosť, a preto musela byť
dohoda medzi spoluvlastníkmi písomná a to, že musela existovať, vyplývalo z judikatúry Najvyššieho

súdu SR, ktorá je konštantná od roku 2008. Na námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie netrval
a uviedol, že žalovaní si z toho, že parcelu od roku 1997 užívajú ako prístupovú cestu, nevyvodzujú
žiadne nároky. Záverom namietal, že zo strany žalobkyne ide podanou žalobou o zjavné zneužitie práva,
ktoré nemôže požívať právnu ochranu v zmysle čl. 5 CSP, keďže späťvzatiu žaloby v konaní sp. zn.
19C/174/2013 predchádzala dohoda strán, že žiadna z nich si nebude uplatňovať náhradu trov konania,

čím žalovaní považovali danú vec za vyriešenú a aj z dôvodu, že žalobkyňa si uplatňuje zákonné
predkupné právo k spoločnej prístupovej ceste. Trval na tom, že právni predchodcovia žalovaných
doručovali žalobkyni výzvu na adresu, na ktorej mala žalobkyňa evidovaný trvalý pobyt aj v čase konania
sp. zn. 18C/26/2019, čím vynaložili všetku potrebnú starostlivosť na to, aby sa výzva dostala do jej
dispozičnej sféry. Trval na tom, že nárok žalobkyne je premlčaný. Uviedol, že žalobe nie je možné

vyhovieť ani preto, že žalobným petitom musí byť v danom prípade celé znenie zmluvy, keďže súd
nahrádza iba prejav vôle žalovaných. Rovnako preto, že žalobkyňa mohla žalobným petitom disponovať
len v rámci trojročnej premlčacej doby, ale právo si uplatnila vo väčšom rozsahu. Keďže žalobkyňa po
späťvzatí nevykonala úpravu kúpnej ceny a súd nemôže do znenia petitu zasiahnuť, je potrebné žalobu
zamietnuť aj z tohto dôvodu. Pre prípad, že by sa súd prvej inštancie nestotožnil s jeho námietkami,

navrhol, aby žalobkyni nepriznal náhradu trov konania, a to s ohľadom na späťvzatie žaloby a aj to, že
ak by bola žaloba v obdobnom rozsahu podaná včas, žalovaní by s ňou uzavreli mimosúdnu dohodu.

14. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku skonštatoval, že v konaní bolo síce
písomnou ponukou F. G. a H. I. zo dňa 13. 12. 2012 a podacím hárkom zo dňa 19. 12. 2012 (na č.

l. 45 súdneho spisu) preukázané, že podielové spoluvlastníčky ponúkli žalobkyni písomne na predaj
svoje spoluvlastnícke podiely na spornej nehnuteľnosti za kúpnu cenu 2.830,- eur, ktorú odovzdali
na poštovú prepravu a adresovali na adresu trvalého pobytu žalobkyne, a preto mala táto zásielka
možnosť dostať sa do jej dispozičnej sféry, ale nebolo preukázané, že by táto ponuka bola urobená
riadne, a to z viacerých dôvodov. V zmysle judikatúry je riadnou ponukou v prípade nehnuteľností iba

taká ponuka, v ktorej je stanovená lehota na jej prijatie aspoň dva mesiace a keďže v danom prípade
bola žalobkyni daná na prijatie ponuky iba lehota 3 dní, bola táto lehota neprimerane krátka. Ponuka
je síce datovaná dňa 13. 12. 2012, ale na pošte bola podaná dňa 19. 12. 2012, kedy už bola so
žalovanými, ako novými záujemcami, uzavretá kúpna zmluva, a preto žalobkyňa ani nemala reálne
možnosť sa k nej vyjadriť a prijať ju, a to ani v ponúknutej, neprimerane krátkej lehote. Keďže sporný

podiel spolu s podielom na inej nehnuteľnosti predali podielové spoluvlastníčky žalovaným ako novým
záujemcom napokon za 1 euro, ale žalobkyni ho ponúkali za 2.830,- eur, neponúkli jej ho za rovnakých
podmienok,zaakýchhoneskôrpredaližalovaným.Zuvedenýchdôvodovbolopretozákonnépredkupné
právo žalobkyne, pri prevode spoluvlastníckeho podielu F. G. a H. I. na žalovaných kúpnou zmluvouuzavretou dňa 19. 12. 2012, porušené. Žalobkyňa sa nesporne relatívnej neplatnosti tejto kúpnej
zmluvy nedovolala, svoje zákonné predkupné právo si proti žalovaným, ako novým nadobúdateľom, ani
neponechala, ale naopak vyzvala ich podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, aby jej nadobudnutý

podiel ponúkli na kúpu za tých istých podmienok, za ktorých ho mali pôvodne ponúknuť podielové
spoluvlastníčky F. G. a H. I., a to podanou žalobou, pretože v konaní nebolo preukázané, že by tak
urobila ešte pred jeho začatím samostatným jednostranným právnym úkonom adresovaným žalovaným
a žaloba tento jednostranný právny úkon obsahuje. Žalobkyňa však nepreukázala, že by medzi ňou a
ďalšou podielovou spoluvlastníčkou K. B. bola uzavretá dohoda o výkone predkupného práva, a preto

má podľa § 140 veta druhá Občianskeho zákonníka právo odkúpiť iba pomernú časť prevádzaného
podielu podľa veľkosti jej podielu. Hoci žalobkyňa v priebehu konania svoj nárok v tomto smere
modifikovala, súd prvej inštancie na zdôraznenie správnosti svojho právneho záveru poukázal na
jedno z posledných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zo dňa 07. 02. 2024 sp. zn. 6Cdo/83/2021,
z ktorého jednoznačne vyplýva, že: „Ak sa podieloví spoluvlastníci, ktorých predkupné právo bolo
porušené, chcú odchýliť od základného pravidla o pomernom uplatňovaní nárokov z predkupného

práva, musia sa dohodnúť o výkone predkupného práva (§ 140 veta druhá Občianskeho zákonníka).
Predpokladom úspešnosti žaloby, ktorou sa jeden z viacerých spoluvlastníkov, ktorých predkupné právo
bolo porušené, domáha, aby bol rozsudkom súdu nahradený prejav vôle žalovaného ponúknuť mu v
celosti na predaj ním nadobudnutý spoluvlastnícky podiel (§ 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka), je
preto preukázanie existencie dohody všetkých oprávnených spoluvlastníkov, obsah ktorej zodpovedá

požiadavkeuplatnenejžalobou“.KeďžepodielK.B.jeXX/XX-XXX,resp.319/1044-ínapodielžalobkyne
je1/2-ina,resp.16/36-ínalebo522/1044-ín,jepomerichpodielunamajetku11/18,apretomážalobkyňa
nárok vykúpiť podiel žalovaných v pomere 7/58-ín, resp. 126/1044-ín (11/36x18/11=7/58) tak, ako v
konaní požaduje. Žalovaným by tak zostal spoluvlastnícky podiel v rozsahu 77/1044-ín, čo pri sčítaní
podielov 319 + 522 + 126 + 77, pri spoločnom menovateľovi 1044, predstavuje jednu celú.

15. Žalovaní však so žalobkyňou kúpnu zmluvu za rovnakých podmienok, za akých ju uzavreli so svojimi
právnymi predchodkyňami, neuzavreli, a preto sa žalobkyňa žalobou na súde domáha, aby bol ich
prejav vôle nahradený rozhodnutím súdu podľa § 229 CSP. Podľa súdu prvej inštancie však nie je
nevyhnutné, aby bolo celé znenie zmluvy obsiahnuté v žalobnom návrhu, pretože kúpna zmluva môže

byť označená v rozsudku aj odkazom na ňu a s rozsudkom môže byť pevne spojená. V tejto súvislosti
poukázal na R 53/1991 a na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. 04. 2020 sp. zn. 4Cdo/198/2019.
Súd prvej inštancie sa stotožnil so žalovanými, že v danom prípade vzhľadom na špecifický druh žalôb
môže súd žalobe buď iba vyhovieť alebo ju zamietnuť, ale nemôže zasahovať do znenia petitu. Po
podaní zo dňa 23. 10. 2024, ktoré súd prvej inštancie posúdil podľa § 124 ods. 1 CSP podľa jeho

obsahu ako čiastočné späťvzatie žaloby, pretože si ním žalobkyňa neuplatňovala žiadne nové právo a
ani uplatnené právo nerozširovala, si už žalobkyňa neuplatňovala nárok vo väčšom rozsahu než ako jej
patrí. Žalobkyňa síce po späťvzatí nevykonala úpravu kúpnej ceny, ale podľa súdu prvej inštancie jej
nič nebránilo vyplatiť žalovaným aj vyššiu kúpnu cenu, a to aj s ohľadom na to, že kúpna cena 1 euro
nebola v kúpnej zmluve, ktorou žalovaní nadobudli sporný podiel, dojednaná iba za túto nehnuteľnosť

a nebola bližšie špecifikovaná. Z uvedených dôvodov nie sú tieto námietky žalovaných dôvodné. Hoci
nasledovné skutočnosti už neboli záverom sporné, súd prvej inštancie pre úplnosť dodal, že aktívne
vecne legitimovanou na podanie žaloby je žalobkyňa, pretože je podielovou spoluvlastníčkou spornej
parcelyapasívnevecnelegitimovanísúžalovaní,ktorísúvlastníkmispornéhospoluvlastníckehopodielu
vzhľadom na právoplatné rozhodnutie súdu vo veci sp. zn. 18C/26/2019, aj keď bol doposiaľ v katastri

nehnuteľností evidovaný ako vlastník tohto podielu ich syn.

16. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobkyňa sa domáhala nahradenia prejavu vôle, a preto
jej právo podať túto žalobu na súd vzniklo až zápisom vlastníckeho práva žalovaných do katastra
nehnuteľností, ku ktorému prišlo dňa 25. 01. 2013, a nie už dňom uzavretia kúpnej zmluvy dňa 19.

12. 2012, kde súd prvej inštancie poukázal v tejto súvislosti na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR. Žalobkyňa podala žalobu na súd prvej inštancie dňa 04. 01. 2016 a hoci ju v priebehu konania
vzala v časti späť, hmotnoprávne účinky tohto jej návrhu zostali zachované ku dňu začatia konania o
pôvodnom žalobnom návrhu, a to aj ohľadne plynutia premlčacej lehoty podľa § 100 ods. 2 a § 101
Občianskeho zákonníka, a preto táto námietka žalovaných nebola dôvodná. Žalobkyňa však neurobila

pred začatím konania voči žalovaným jednostranný právny úkon, ktorým by sa od nich domáhala
ponuky na predaj spoluvlastníckeho podielu za rovnakých podmienok, za ktorých ho oni nadobudli od
pôvodných podielových spoluvlastníkov, ktorý právny úkon bol obsiahnutý až v žalobe. Z uvedeného
dôvodu nemohlo prísť podaním žaloby dňa 04. 01. 2016 k pretrhnutiu premlčacej doby. Uvedenévyplýva aj z toho, že hoci žaloba bola na súde podaná, žalovaní nemali voči žalobkyni žiadnu povinnosť
vyplývajúcu im z ustanovenia § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalobkyni v tom čase voči nim
nevyplývalo žiadne právo vyplývajúce z porušenia predkupného práva. Právo na strane žalobkyne

a povinnosť na strane žalovaných vzniklo až perfektnosťou jednostranného adresovaného právneho
úkonu, t. j. jeho doručením žalovaným dňa 18. 04. 2016. Súd prvej inštancie v tomto smere poukázal
napr. na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 21. 10. 2020 sp. zn. 26Co/122/2019, ktorým síce
nie je v tejto veci viazaný, ale ide o rozhodnutie súdu vyššej inštancie, ktoré bolo vydané v skutkovo
obdobnej veci a je v súlade s princípom právnej istoty na toto rozhodnutie prihliadnuť. Keďže v danej

právnej veci bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností dňa 25. 01. 2013, uplynula
žalobkyni 3 ročná premlčacia doba dňa 25. 01. 2016 a keďže k pretrhnutiu premlčacej doby prišlo až dňa
18. 04. 2016, bolo jej právo uplatnené po uplynutí premlčacej doby. Keďže žalovaní vzniesli námietku
premlčania,súdprvejinštancienemoholžalobkynipodľa§100ods.1vetatretiaObčianskehozákonníka
toto právo priznať.

17. Súd prvej inštancie pre úplnosť k jednotlivým ďalším námietkam žalovaných dodal, že v konaní
nebolo sporné a aj bolo preukázané, že sporná parcela je prístupovou cestou nie len k nehnuteľnostiam
vo vlastníctve žalovaných, ale aj žalobkyne, a preto majú obe strany sporu objektívny záujem na
vlastníctve spornej nehnuteľnosti, ktoré sa snažili nadobudnúť, ale aj udržať rôznymi spôsobmi, a to aj
na hranici zákona. Nesporné je, že medzi nimi, ale aj ďalšími spoluvlastníkmi nehnuteľností v okolí, sú

ohľadne prístupu dlhodobé vzájomné spory, ktoré sa však opakovane snažili riešiť aj mimosúdne. Súd
prvej inštancie preto nevidel v uplatnení nároku žalobkyne žiadne také konanie, ktoré by bolo v rozpore
s dobrými mravmi, alebo by išlo o šikanózny výkon práva, ktorý by nepožíval právnu ochranu.

18. Žalobkyňa vzala žalobu v časti späť po začatí pojednávania, ale súd prvej inštancie nesúhlas

žalovaných s čiastočným späťvzatím nepovažoval za dôvodný, pretože účinky podanej žaloby zostali
zachované a žalovaní od počiatku konania neuznávali jej nárok ani v časti. Súd prvej inštancie preto
konanie v časti o nahradenie prejavu vôle žalovaných uzavrieť so žalobkyňou kúpnu zmluvu o predaji
spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 77/1044-ín (rozdiel medzi tým, čo žalobkyňa požadovala žalobou
a po jej čiastočnom späťvzatí) zastavil, a pretože žalobkyni žalobou uplatnený nárok nemohol priznať z

dôvodu dôvodne vznesenej námietky premlčania, žalobu zamietol.

19. Keďže žalovaní 1/ a 2/ boli v konaní úspešní a ani nezavinili zastavenie konania a súd prvej inštancie
nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, rozhodol podľa § 255 ods. 1
CSP a § 256 ods. 1 CSP, že majú proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým,

že o výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením do 60 dní po
právoplatnosti tohto rozsudku.

20. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala žalobkyňa odvolanie zo dňa 03.
15. 2024 (proti výrokom II. a III.), a to z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP, teda že

súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu a rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

21. Žalobkyňa v podanom odvolaní skonštatovala, že jediným dôvodom pre zamietnutie žaloby zo strany

súdu prvej inštancie bolo, že súd prvej inštancie v samotnom závere sporu zmenil svoje predbežné
právne posúdenie veci pod vplyvom dohľadaného rozhodnutia Krajského súdu v Trnave pod sp. zn.
26Co/122/2019 zo dňa 21. 10. 2020, o ktoré súd prvej inštancie oprel svoje rozhodnutie týkajúce sa
premlčania práva domáhať sa nahradenia prejavu vôle. Takéto rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo
prekvapivé pre obe strany sporu, nakoľko predtým súd prvej inštancie zastal opačný názor s tým, že

mieni žalobe vyhovieť. Aj zo znenia samotného odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd
prvej inštancie vzhliadol všetky podmienky pre vyhovenie žalobe za splnené a jediným dôvodom pre
ktorý žalobu zamietol, je jeho právny názor týkajúci sa povinnosti žalobkyne domáhať sa jednostranným
úkonomadresovanýmžalovanýmponukynapredajspoluvlastníckehopodieluzarovnakýchpodmienok.
Takýto názor pre súd prvej inštancie vyplynul z vyššie uvedeného rozhodnutia Krajského súdu v Trnave

sp. zn. 26Co/122/2019 v inej veci. S takýmto právnym názorom a výkladom zákona súdu prvej inštancie
nemožno, podľa názoru žalobkyne, súhlasiť. Rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, na ktoré súd prvej
inštanciepoukazuje,predstavujezjavnýexces,odklonodnielenustálenejsúdnejpraxe,aleajodprávnej
teórie a názorov právnych autorít. Navyše, v súdom citovanej právnej veci vedenej na Okresnom súdeTrnava súd zamietol žalobu aj z iných dôvodov, najmä z dôvodu, že žalobca požadoval žalobou väčší
spoluvlastnícky podiel, ako mu prináležal. Súd prvej inštancie má nesprávny právny názor týkajúci sa
premlčania. Súd prvej inštancie konštatuje, že k pretrhnutiu premlčania malo dôjsť uplatnením práva u

protistrany, prípadne doručením žaloby protistrane, a nie samotným podaním žaloby na súde, čo je v
rozpore s právnou teóriou a ustálenou súdnou praxou. V zmysle § 100 Občianskeho zákonníka, právo
sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Pod vykonaním práva sa rozumie
uplatnenie práva na súde alebo u iného príslušného orgánu a riadne pokračovanie v začatom konaní
(§ 112 OZ). S názorom, že k pretrhnutiu premlčacej doby dochádza doručením žaloby protistrane nie

je možné súhlasiť. V zmysle § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo
na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba
od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané
a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. Pretrhnutie
premlčacej doby vždy nastáva uplatnením práva na súde, nie až doručením žaloby protistrane. Uvedené
je opakovane potvrdzované aj v odborných komentároch k Občianskemu zákonníku a v tomto je súdna

prax aj teória jednotná. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici spis zn.
16Co/299/2012 zo dňa 08. 11. 2012, v ktorom odporcovia taktiež ako žalovaní v tomto konaní namietali,
že k odporcom sa žaloba dostala až po uplynutí premlčacej doby, v ktorom Krajský súd v Banskej Bystrici
dospelkzáveru,žeokolnosť,ženávrhnazačatiekonaniabolpodanýskôr,nežbolodoručenéuplatnenie
predkupného práva navrhovateľmi odporcovi, za situácie, keď návrh bol podaný v priebehu trojročnej

premlčacej doby, teda včas, nespôsobuje zánik práva. Rovnakým spôsobom argumentujú súdy aj v
ďalších rozhodnutiach (NS SR 3Cdo 117/2013, NS SR 8Cdo 16/2016).

22. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby z tohto jediného dôvodu bolo pre obe strany
sporu o to prekvapivejšie, že súd prvej inštancie predtým v konaní rozhodol o prerušení konania až

do právoplatného skončenia konania na OS Nitra pod sp. zn. 18C/26/2019, ktoré bolo iniciované
žalobkyňou z dôvodu špekulatívneho prevodu vlastníckeho práva na syna žalovaných v priebehu
konania, čo bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5Co/53/2023. Súd prvej inštancie
totiž sám v uznesení o prerušení konania konštatoval, že korigoval svoj prvotný predbežný právny názor
o práve žalobkyne a ohľadne premlčania žalobou uplatneného nároku. Súd prvej inštancie zrejme počas

prerušeného konania na svoju korekciu právneho názoru pozabudol a opätovne sa vrátil k nesprávnemu
právnemu názoru o premlčaní práva žalobkyne, pričom však v napadnutom rozsudku sa podrobnejšie
nevenuje argumentácii premlčania tohto práva a viacmenej len stroho cituje z rozsudku Krajského
súdu v Trnave. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že súd prvej inštancie nesprávne právne
vec posúdil, v opačnom prípade by musel žalobe v plnom rozsahu vyhovieť. Takisto porušil právo

žalobkyne na spravodlivý proces, keď rozhodol o zamietnutí žaloby prekvapujúcim a neočakávaným
spôsobom, pričom v odôvodnení napadnutého rozsudku sa dostatočne nezaoberal dôvodom, pre ktorý
žalobu zamietol takým spôsobom, aby odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku bolo jasné a
presvedčivé.

23. Z uvedených dôvodov žalobkyňa navrhla, aby Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a vyhovel žalobe v plnom a rozsahu a priznal žalobkyni náhradu
trov konania prvoinštančného ako aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %, prípadne napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na opätovné rozhodnutie a priznal žalobkyni náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

24. Žalovaní sa k odvolaniu vyjadrili v podaní zo dňa 13. 01. 2025. Uviedli, že rozsudok súdu prvej
inštancie považujú za vecne správny, odôvodnenie je dostatočné a presvedčivé, tiež mali za to, že
konanie nemalo žiadnu vadu, ktorá by zakladala odvolací dôvod. Podané odvolanie považujú za
nedôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie je podložený Rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn.

26Co/122/2019 zo dňa 21. 10. 2020. Podané odvolanie uvádza, že súd prvej inštancie v samotnom
závere sporu zmenil svoje predbežné právne posúdenie veci. Takéto tvrdenie sa nezakladá na pravde.
Súdprvejinštanciesaužvpredchádzajúcomkonanívyjadril,žeuplatnenéprávopovažujezapremlčané.
Následne po predložení selektívne vybraných rozhodnutí zmenil svoje predbežné právne posúdenie
veci, pričom po oboznámení sa s judikatúrou v obdobnej veci sa opätovne priklonil k názoru, že

uplatnenie daného práva bolo vykonané neskoro. Na základe tejto skutočnosti predmetný rozsudok
nemôže byť prekvapivý, keďže žalovaní namietali premlčanie od ich prvého vyjadrenia. Žalobkyňa
uvádza, že jediným dôvodom zamietnutia žaloby je jej premlčanie. Žalovaní považujú vznesenú
námietku premlčania za podstatnú hmotnoprávnu skutočnosť, ktorá postačuje na zamietnutie žaloby.Po oboznámení sa s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/122/2019 zo dňa 21. 10.
2020 uviedli, že tento sa vzťahuje na takmer totožnú vec, pričom práve v prípade, ak by sa súd prvej
inštancie odklonil od takéhoto rozhodnutia, zakladalo by to prekvapivé rozhodnutie. Žalobkyňa bola

povinná vykonať výzvu na uzatvorenie kúpnej zmluvy jednostranným úkonom, pričom si zvolila, že
tak vykoná práve podaním žaloby. Takýmto spôsobom sa vystavila riziku, že žaloba bude žalovaným
doručená až po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Žalobkyňa sa žalobným návrhom výslovne
domáhala, aby súd uložil žalovaným ako nadobúdateľom povinnosť uzavrieť s ňou ako kupujúcou
kúpnu zmluvu v znení vymedzenom v žalobe, čím sledovala voľbu nároku z porušenia predkupného

práva vyplývajúceho z § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie umožňuje oprávnenému
domáhať sa od nadobúdateľa, aby mu vec ponúkol na predaj. Z logiky tohto ustanovenia vyplýva,
aby oprávnený spoluvlastník vyzval nadobúdateľa na splnenie ponukovej povinnosti, ktorá v dôsledku
porušenia predkupného práva v podstate prešla na nadobúdateľa. To je zjavné predovšetkým z toho, že
nadobúdateľ nemusí mať vedomosť o tom, že prevádzajúci spoluvlastník porušil predkupné právo a ani
o tom, že si oprávnený spoluvlastník mieni uplatňovať nároky z porušenia predkupného práva. Žaloba o

nahradenieprejavuvôlevžalobcompožadovanejpodobeprichádzadoúvahypodľasúduprvejinštancie
až vtedy, ak ten, koho vôľa sa má nahradiť (teda žalovaný) dobrovoľne odmietol vec ponúknuť na predaj.
Pokiaľ sa má súdnym rozhodnutím nahradiť žalovaného prejav vôle, je potrebné predpokladať, že takýto
prejav vôle nebol vôbec učinený, hoci učinený mal byť, pretože nemožno nahrádzať prejav vôle tam, kde
dotknutý subjekt nemal ani možnosť odmietnuť prejaviť svoju vôľu. Napriek tomu, že súd prvej inštancie

nevzhliadol rozpor s dobrými mravmi, žalovaní majú za to, že uplatnenie predkupného práva k spoločnej
prístupovej ceste je v hrubom rozpore s dobrými mravmi.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhli, aby Krajský súd v Nitre napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a priznal žalovaným nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

26. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na
podanie odvolania (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi

a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP), pričom dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné potvrdiť ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.

27. Odvolací súd zistil, že sa žalobkyňa podanou žalobou domáha, aby súd nahradil prejav

vôle žalovaných, že ako predávajúci uzatvárajú kúpnu zmluvu s ňou ako kupujúcou o predaji
spoluvlastníckeho podielu 14/72 k pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/XX o výmere 228 m2,
zastavané plochy a nádvoria, zapísanému na Liste vlastníctva č. XXXX pre okres Nitra, obec E.,
katastrálne územie E. za kúpnu cenu 1 euro v znení ňou predloženom, ktorá tvorí súčasť rozsudku
s tým, že ona je povinná zaplatiť žalovaným kúpnu cenu vo výške 1 euro do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku. Uvedeného sa domáhala ako podielová spoluvlastníčkou tejto parcely v pomere 1/2-ica k
celku a okrem nej bola spoluvlastníčkou evidovanou pod por. č. 1 K. B. a pod por. č. 2 F. G. a H. I., každá
s podielom 7/72-ín, titulom dedenia po I. L., ktoré svoj podiel predali žalovaným do bezpodielového
spoluvlastníctva kúpnou zmluvou zo dňa 19. 12. 2012, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho
práva žalovaných v januári 2013 pod V 2/13 bez toho, aby jej ho ponúkli na predaj. V danom prípade

prišlo k porušeniu jej predkupného práva, a preto sa domáhala voči žalovaným, aby jej ho ponúkli na
kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ho kúpili od pôvodného podielového spoluvlastníka, ktoré
právomohlavykonaťprvýkrátpoprávoplatnomrozhodnutíkatastraopovolenívkladuvlastníckehopráva
v ich prospech.

28. Žalovaní s uvedeným nesúhlasili, keď spornú parcelu užívajú od roku 1997 ako prechod a od roku
2003 ako jediný príjazd k ich rodinnému domu. Namietali, že žalobkyni bol tento podiel ponúknutý na
predaj tak, ako v konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy sp. zn. 19C/174/2013 vypovedala F. G. a bol tam
doloženýpodacíhárok.Ichúmyslombolozabezpečiťsisvojevlastníckeprávokparcelámpredrodinným
domom 8770/2, v ktorom bývajú a nie brániť v prístupe k týmto parcelám. V priebehu konania namietali,

že nie sú pasívne vecne legitimovaní, pretože neporušili žiadnu zákonnú povinnosť, žaloba je šikanózna,
nastranežalobkyneniejenaliehavýprávnyzáujem.Namietali,ženárokžalobkynejepremlčaný,pretože
kúpna zmluva bola uzavretá dňa 19. 12. 2012, žaloba bola na súd prvej inštancie podaná dňa 04. 01.
2016 a žalovaným doručená až dňa 18. 04. 2016, čím prišlo k pretrhnutiu jej plynutia.29. Žalobkyňa trvala na tom, že premlčacia doba začala plynúť od právoplatnosti rozhodnutia o
povolení vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy, k jej pretrhnutiu prišlo podaním žaloby, pretože

hmotnoprávny úkon vo vzťahu k súdu je považovaný aj za úkon voči stranám.

30. Konanie bolo dvakrát prerušené. Prvýkrát uznesením zo dňa 14. 11. 2016 č. k. 10C/1/2016-111
až do právoplatného skočenia konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 9C/338/2016,
kde sa riešila otázka vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Druhýkrát bolo konanie prerušené

uznesením zo dňa 22. 05. 2019 č. k. 10C/1/2016-214 až do právoplatného skočenia konania vedeného
na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 18C/26/2019, v ktorom sa riešila otázka platnosti, resp. neplatnosti
darovacej zmluvy, ktorou previedli žalovaní vlastnícke právo k spornému podielu na svojho syna, kde
súd prvej inštancie následne pokračoval v konaní (sp. zn. 10C/1/2016) po jeho právoplatnom skončení.

31. Žalobkyňa podaním zo dňa 23. 10. 2024 navrhla, aby súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby v

časti rozsahu požadovaného podielu o veľkosti 7/58-iny, k čomu pripojila aj kúpnu zmluvu, ktorú zmenu
odôvodnila aktuálnou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu a písomným oznámením podielovej
spoluvlastníčky. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 24. 10. 2024 pripustil, že podanie zo
dňa 23. 10. 2024 je čiastočným späťvzatím žaloby, pričom tu nie je možné hovoriť o premlčaní, keďže
žaloba bola podaná včas. Procesné právo na zmenu žaloby alebo čiastočné späťvzatie nie je možné

premlčať. Namietal, že žalovaní proti žalobe od začiatku konania namietali z iných dôvodov, než čo do
rozsahu uplatňovaného podielu a v konaní robili obštrukcie, čo potvrdil Krajský súd v Nitre v konaní sp.
zn. 18C/16/2019, kde bolo rozhodnuté o neplatnosti darovacej zmluvy.

32. Žalovaní nesúhlasili s čiastočným späťvzatím žaloby, pretože žalobkyňa si mala svoj nárok uplatniť

žalobou riadne už v roku 2016 a keď tak neurobila, je tento nárok po jej čiastočnom späťvzatí premlčaný.
Rozhodnutiesúduprvejinštancieočiastočnomspäťvzatížalobybudemaťvplyvnarozhodnutieonároku
na náhradu trov konania (podľa pomeru úspechu v konaní), kde by žalovaní so žalobou v takomto
rozsahu v roku 2016 súhlasili. Na námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie už následne netrvali a
uviedli, že žalovaní si z toho, že parcelu od roku 1997 užívajú ako prístupovú cestu, nevyvodzujú žiadne

nároky. Namietali, že zo strany žalobkyne ide podanou žalobou o zjavné zneužitie práva, ktoré nemôže
požívať právnu ochranu v zmysle čl. 5 CSP, keďže späťvzatiu žaloby v konaní sp. zn. 19C/174/2013
predchádzala dohoda strán, že žiadna z nich si nebude uplatňovať náhradu trov konania, čím žalovaní
považovali danú vec za vyriešenú a aj z dôvodu, že žalobkyňa si uplatňuje zákonné predkupné právo
k spoločnej prístupovej ceste. Žalobkyňa mohla žalobným petitom disponovať len v rámci trojročnej

premlčacej doby, ale právo si uplatnila vo väčšom rozsahu. Keďže žalobkyňa po späťvzatí nevykonala
úpravu kúpnej ceny a súd nemôže do znenia zmluvy zasiahnuť, je potrebné žalobu zamietnuť aj z tohto
dôvodu.

33. Súd prvej inštancie v predmetnej veci rozhodol tak, ako je to uvedené v ods. 1 tohto rozhodnutia.

Z dôvodu odvolania podaného žalobkyňou (proti II. a III. výroku napadnutého rozsudku) je vec
predmetom prieskumu odvolacím súdom.

34. Odvolací súd dospel k tomu záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny, dostatočne
odôvodnený, vrátane citácie právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad, na ktoré odvolací súd

odkazuje. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie a konštatuje
správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol. Súd prvej inštancie
dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie a zrozumiteľne vysvetlil dôvody a myšlienkové postupy, ktoré
ho viedli k zamietnutiu žaloby, s ktorými sa stotožnil aj odvolací súd.

35. Odvolací súd uvádza, že žalobkyňa v podanom odvolaní namietala posúdenie otázky premlčania
jej nároku súdom prvej inštancie, jej nedostatočné odôvodnenie, ako aj prekvapivosť rozhodnutia súdu
prvej inštancie.

36. K uvedenému odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie sa v ods. 43 napadnutého

rozsudku riadne zaoberal otázkou premlčania, ustálil začiatok plynutia trojročnej premlčacej lehoty, jej
uplynutie konkrétnym dňom, pričom vysvetlil, prečo považoval nárok žalobkyne za premlčaný. S touto
rozhodujúcou skutočnosťou pre konečný záver súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby žalobkynesa teda súd prvej inštancie riadne v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal. Námietka
nedostatočného odôvodnenia rozsudku nie je v tomto prípade na mieste.

37. Podľa názoru odvolacieho súdu, ak nadobúdatelia spoluvlastníckeho podielu, v tomto prípade
žalovaní, na výzvu opomenutého podielového spoluvlastníka mu dobrovoľne nepredajú za rovnakých
podmienok nadobudnutý spoluvlastnícky podiel, až vtedy sa môže opomenutý spoluvlastník, v danom
prípade žalobkyňa, úspešne domôcť na súde vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpe nahradí
prejav vôle nadobúdateľa. Uvedenému záveru zodpovedá znenie ust. § 603 ods. 3 Občianskeho

zákonníka. Predmetnú vyzývaciu povinnosť je možné si splniť či už prostredníctvom samostatnej
výzvy vypracovanej a zasielanej sporovou stranou alebo prostredníctvom doručovania žaloby, ktorú
daná strana vypracovala. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmý záver súdu prvej
inštancie ohľadne začatia plynutia predmetnej trojročnej premlčacej lehoty. Takáto lehota začína plynúť
až momentom, keď nadobúdatelia nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnosti. V tomto smere súd prvej
inštancie odkázal aj na príslušnú judikatúru Najvyššieho súdu SR, kde sa odvolací súd s týmto záverom

plne stotožňuje. Súd prvej inštancie správne konštatoval právnu skutočnosť, a to vklad vlastníckeho
práva žalovaných ku dňu 25. 01. 2013. Trojročná premlčacia lehota tak musela uplynúť dňom 25. 01.
2016. Žalobkyňa vyzvala žalovaných na splnenie si ponukovej povinnosti až formou žalobného návrhu,
ktorý bol žalovaným doručený dňa 18. 04. 2016. Žaloba tak síce bola podaná dňa 04. 01. 2016, avšak
výzvažalobkyneprežalovanýchnasplneniesiponukovejpovinnostibolariadneuskutočnenáaždňa18.

04. 2016, a to doručením žalobného návrhu súdom prvej inštancie žalovaným. Hoci žaloba bola na súde
prvej inštancie podaná už dňa 04. 01. 2016, žalovaní nemali v tom čase voči žalobkyni žiadnu povinnosť
vyplývajúcu im z ustanovenia § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalobkyni v tom čase z cit. ust.
nevyplývalo žiadne právo vyplývajúce z porušenia predkupného práva. Splnenie si základnej podmienky
pri danom type žaloby v podobe výzvy musí, podľa názoru odvolacieho súdu, nastať v čase plynutia

premlčacej lehoty troch rokov rovnako ako hmotnoprávny nárok žalobkyne vyplývajúci z ustanovenia §
603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, keď sa žalobkyňa domáha vydania rozsudku, ktorým sa pri kúpe
nahradí prejav vôle nadobúdateľa. Aj keď predmetný typ žaloby bol podaný v zákonnej premlčacej lehote
troch rokov, pre nesplnenie si podmienky v podobe výzvy pre uplatnenie takéhoto nároku je možné
konštatovať premlčanie tohto nároku s ohľadom na skutočnosť, že nahradzovať prejav vôle žalovaných

tak, ako žiadala žalobkyňa, by bolo možné iba za predpokladu, že v zákonom plynúcej premlčacej lehote
takýto prejav vôle žalovaných nebol vôbec učinený, hoci učinený mal, či mohol byť. Pokiaľ však dotknuté
subjekty nemali ani možnosť odmietnuť prejaviť svoju vôľu ako základnú hmotnoprávnu podmienku pre
uplatnenie tohto hmotnoprávneho nároku, nemožno nahrádzať prejav vôle tam, kde táto podmienka
nebola splnená v zákonom stanovenej premlčacej lehote troch rokov. Dôvodne vznesená námietka

premlčania je sama o sebe postačujúcim dôvodom pre zamietnutie žaloby bez potreby preskúmavania
ďalších skutočností. Odvolací súd tak konštatuje, že súd prvej inštancie v predmetnej veci po právnej
stránke správne posúdil otázku premlčania nároku žalobkyne.

38. Pokiaľ aj žalobkyňa poukazovala na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 8Cdo/16/2016,

3Cdo/117/2013), tieto konštatujú, že sa z dôvodu odmietnutia dovolania z procesných dôvodov
nezaoberali vecnou správnosťou napadnutých rozhodnutí odvolacích súdov (vrátane rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/299/2012 zo dňa 08. 11. 2012, na ktorý žalobkyňa tiež
poukazovala), a teda z nich nevychádzajú smerodajné, či záväzné právne závery pre posúdenie otázky
premlčania v tomto konkrétnom prípade, pričom odvolací súd z dôvodov uvádzaných v ods. 37 tohto

rozhodnutia dospel k záveru o správnosti vyriešenia otázky premlčania nároku žalobkyne súdom prvej
inštancie.

39. Žalobkyňa ďalej namietala prekvapivosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd však
konštatuje, že v tejto súvislosti nezistil v predmetnej veci porušenie práva žalobkyne na spravodlivý

súdny proces a ani inú vadu konania. K uvedenému nedošlo ani tým, že súd prvej inštancie rozhodol
odchylne od svojho posledného predbežného právneho posúdenia otázky premlčania v predmetnom
konaní. Otázka premlčania bola v konaní sporná, pričom súd prvej inštancie najprv v konaní v súvislosti
so vznesenou námietkou premlčania predbežne konštatoval doručenie žaloby žalovaným po uplynutí
premlčacej doby. Je tak zrejmé, že súd prvej inštancie otázku premlčania riadne riešil a postupne si

o tejto otázke vytváral právny názor. Je ale potrebné zdôrazniť, že súd pri výkone spravodlivosti nesmie
byť obmedzovaný tak pôvodnými predbežnými závermi o skutkovej stránke veci, ako ani prípadným
vlastným predbežným právnym posúdením. Dôvody meritórneho rozhodnutia súdu prvej inštancie sú
stranám sporu poskytnuté pri vyhlásení rozsudku vo veci samej a následne v písomnom vyhotovenírozsudku, pričom súd prvej inštancie svoj konečný záver o premlčaní nároku žalobkyne riadne, a podľa
názoru odvolacieho súdu aj správne, zdôvodnil v napadnutom rozsudku. Zároveň obom stranám sporu
bolo v konaní súdom prvej inštancie umožnené, aby sa k otázke premlčania vyjadrili, pričom toto obe

strany sporu aj využili, keď uvádzali dôvody, pre ktoré je podľa ich názoru nárok žalobkyne uplatnený
včas (právna argumentácia žalobkyne), či dôvody, pre ktoré je nárok žalobkyne premlčaný (právna
argumentácia žalovaných). Žalobkyňa tak mala možnosť zaujať svoje stanovisko k otázke premlčania
ako aj k argumentácii žalovaných ohľadom tejto otázky, čo aj urobila. Z vyššie uvedených dôvodov nie
je možné, podľa názoru odvolacieho súdu, konštatovať v tomto prípade porušenie práva žalobkyne na

spravodlivý proces, či inú vadu konania, ktorá bola tiež uvedená ako odvolací dôvod. Takouto inou vadou
je akékoľvek procesné pochybenie súdu prvej inštancie, ktoré nie je subsumovateľné pod iné odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 CSP, za predpokladu, že mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie
veci. Príkladom takejto inej vady môže byť nesprávne realizované poučenie zo strany súdu, porušenie
viazanosti súdu inými rozhodnutiami a podobne. Žalobkyňa však vo svojom odvolaní konkrétnu vadu
konania pred súdom prvej inštancie, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

neuvádza (nešpecifikuje, čo konkrétne považuje za takúto inú vadu) a odvolací súd sám takúto inú
vadu pri preskúmaní veci nezistil, pričom v danej veci ani nedošlo, podľa názoru odvolacieho súdu,
k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci.

40. Odvolací súd konštatuje, že skutočnosti uvedené v odvolaní žalobkyne neboli spôsobilé spochybniť

správnosť záveru súdu prvej inštancie o premlčaní jej nároku, preto odvolanie žalobkyne z hľadiska
uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené, keď nedošlo k ich naplneniu. Z
tohto dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. potvrdil ako
vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

41. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP o nároku na náhradu
trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovaným, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní, priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške proti žalobkyni, ktorá úspech v odvolacom
konaní nemala. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

42. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, §
421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).