Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. jún 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoCsp/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118395614
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:6118395614.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek

senátu JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: BENCONT
COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, proti žalovanému: A. B.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, E., o zaplatenie sumy 1 354,16 eura, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 17Csp/66/2020-214 zo dňa 2. marca 2023 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom zo dňa 12. decembra 2024 č.k. 17Csp/66/2020-260, takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúd rozsudoksúduprvejinštancie zodňa 02.marca2023 č.k.17Csp/66/2020-214 vspojenís
dopĺňacím rozsudkom zo dňa 12. decembra 2024 č.k. 17Csp/66/2020-260 v napadnutom zamietajúcom

výroku (I.) p o t v r d z u j e a vo výrokoch o trovách konania ( II., III.) m et a k , že žiadna zo
strán n e m á na náhradu trov konania právo.

Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov tohto odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v I. výroku žalobu zamietol, v II. výroku žalovanému
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalobca a v III. výroku
rozhodol, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným
rozhodnutím. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 116 ods. 1, § 145 ods. 2, §

146 ods. 1, § 150 ods. 1, § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), § 39, § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 53 ods. 9, § 524 ods. 1, ods. 2, § 565 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
(ďalej len „ObZ“), § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy o postúpení pohľadávky.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že na základe vykonaného dokazovania, ako

aj zo zisteného skutkového stavu mal jednoznačne za preukázané, že žaloba uplatnená žalobcom
nie je dôvodná. Predmetom sporu po čiastočnom späťvzatí zostalo zaplatenie sumy vo výške 673,85
eura spolu s príslušenstvom. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca svoj nárok opieral o skutočnosť,
že právny predchodca žalobcu a žalovaný dňa 03.11.2008 uzatvorili Zmluvu o úvere č. 2539328708,
na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1 659,70 eura s tým, že žalovaný sa
zaviazal vrátiť poskytnuté prostriedky v mesačných splátkach vo výške 77,28 eura k 15. dňu v mesiaci,
prvá splátka bola dohodnutá na 17.01.2009. Konečná splatnosť bola dohodnutá na deň 15.12.2008.

Z dôvodu neplnenia povinností žalovaného, ktoré vyplývali z uzavretej zmluvy, právny predchodca
žalobcu Poštová banka, a.s., listom zo dňa 03.11.2010 oznámila žalovanému, že podstatným spôsobom
porušil ustanovenia Zmluvy o úvere č. 2539328708 zo dňa 03.11.2008 a obchodných podmienok
asúčasnehoupozornil,žekudňu03.11.2010sapohľadávkastávapredčasnesplatnouvcelomrozsahu.Preto vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy 1 699,90 eura do 10 kal. dní od doručenia tejto výzvy.
Zásielka sa vrátila Poštovej banke, a.s. dňa 30.11.2010 s označením „zásielka neprevzatá v odbernej
lehote“.

2.1. V prejednávanom spore sa súd prvej inštancie v prvom rade zaoberal tým, či došlo zo strany
právneho predchodcu žalobcu, pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt k splneniu
podmienok podľa § 92 ods. 8 prvej vety zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a to, či bol žalovaný zo
strany právneho predchodcu riadne vyzvaný v zmysle § 53 ods. 9 OZ na úhradu dlžnej splátky, čo má
následne vplyv na zosplatnenie úveru. Vyriešenie tejto otázky považoval súd prvej inštancie za otázku

zásadného významu z hľadiska platnosti postúpenia pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na
žalobcu, ktorý nemá štatút banky a tým aj zásadnú otázku pre posúdenie aktívnej legitimácie žalobcu
v spore. V zmysle intencií Krajského súdu v Nitre, súd prvej inštancie žalobcu opätovne vyzval na
predloženie listinných dôkazov preukazujúcich splnenie dodržania postupu v zmysle § 92 ods. 8 zákona
č.483/2001Z.z.obankách.Právnypredchodcažalobcupredložildospisuvýzvunapredčasnésplatenie
zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 03.11.2010 (č.l. 88 a 195 spisu) spolu s vrátenou zásielkou,

s poznámkou adresát nezastihnutý. Zdôraznil, že povinnosťou banky (právneho predchodcu žalobcu)
pred postúpením pohľadávky bolo písomne vyzvať dlžníka, t. j. žalovaného na splatenie peňažného
záväzku a preukázať doručenie takejto výzvy žalovanému, ako zákonného predpokladu pre spôsobilé
postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.
2.2. Žalobca v predmetnom spore predložil listinu a to výzvu na predčasné splatenie zostatku úveru

(č. l. 88 a 195 spisu), súd prvej inštancie však obsah listinných dôkazov vyhodnotil ako vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru a nie ako výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., z čoho mal
jednoznačne za preukázané, že zo strany právneho predchodcu žalobcu nebol dodržaný postup, ktorý je
predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky, čiže predmetný listinný dôkaz nepredstavoval
relevantný dôkaz preukazujúci opodstatnenosť uplatňovaného nároku, teda že by zo strany banky

bola žalovanému daná výzva na plnenie a v prípade omeškania s plnením peňažného záväzku
z poskytnutého splátkového úveru a že postupujú sa len už splatné pohľadávky. Z uvedeného dôvodu
prijal záver, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom nedošlo k platnému postúpeniu
pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania. Zo strany žalobcu nebolo v konaní preukázané, že
pôvodný veriteľ -banka doručila žalovanému riadnu písomnú výzvu na splnenie dlhu s potvrdením

o doručení, ktorá by preukazovala splnenie povinnosti podľa ust. § 53 ods. 9 OZ a, preto prijal záver,
že v tejto veci neboli splnené podmienky, ktoré zákon vyžaduje na platné postúpenie pohľadávky, resp.
z vykonaného dokazovania ich splnenie nevyplynulo, čiže nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky,
pretože podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Z tohto dôvodu, potom samotná zmluva o postúpení

pohľadávky v časti týkajúcej sa takejto nepostupiteľnej pohľadávky bola absolútne neplatným právnym
úkonom, na ktorú neplatnosť je povinný súd v konaní ex offo aj bez námietky prihliadnuť.
2.3. Súd prvej inštancie v závere konštatoval, že nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu na
uplatnenie danej pohľadávky pred súdom, čiže z neplatného postúpenia pohľadávky mu nesvedčí
právo, ktorého sa v žalobe domáha a preto súd rozhodol tak, že žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej

legitimácie na strane žalobcu zamietol a v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018 podľa ktorého, ak neboli splnené podmienky podľa §
92 ods. 8 prvej vety zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a pri postúpení bankovej pohľadávky na
nebankový subjekt, ide o postúpenie v rozpore so zákonom, kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle §
525 ods. 2 OZ zakázané. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bol v konaní úspešný, súd mu priznal

plnú náhradu trov konania a zároveň uviedol, že v zmysle § 257 CSP nevzhliadol existenciu dôvodov
hodných osobitného zreteľa.

3. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca s poukazom na ust.
§ 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP s tým, že podmienky uvedené v ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách

dodržané boli, nakoľko banka písomnou výzvou zo dňa 03.11.2010 vyzvala žalovaného na zaplatenie
dlžnej sumy. Predmetná písomná výzva bola doručená žalovanému, ktorú skutočnosť žalobca preukázal
doručenkou, dokonca banka ako právny predchodca žalobcu upozornila žalovaného, že ak nedodrží
lehotu 10 – dní na zaplatenie záväzku, tak banka odpredá svoju pohľadávku spoločnosti zaoberajúcej
sa vymáhaním pohľadávok, teda tretiemu subjektu. Následne žalovaný nezaplatil splatný záväzok

právneho predchodcu žalobcu a preto právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku na žalobcu, k
čomudošloviacako90dní,tedažalovanýbolviacako90dnívomeškanísosplatením,čímbolasplnená
podmienka postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Súd prvej inštancie teda nesprávne
právne vec posúdil a dospel k nesprávnym skutkovým ako i právnym záverom. Následne poukázal narozsudky Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/128/2019 zo dňa 23.12.2019 a sp. zn. 5Co/351/2017 zo
dňa 24.05.2018 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/26/2017 zo dňa 28.03.2018 a uviedol, že
zo strany pôvodného veriteľa – banky došlo k platnému postúpeniu, nakoľko bolo dodržané ust. § 92 ods.

8 Zákona o bankách. Dôvodil, že súd prvej inštancie síce poskytol širší výklad k ust. § 92 ods. 8 Zákona
o bankách, ale tento neaplikoval na predmetný spor, teda súd prvej inštancie vôbec nevysvetlil, z akého
dôvodu nepovažoval výzvu zo dňa 03.11.2010 ako výzvu podľa ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách.
Na základe týchto skutočností žalobca zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne
odôvodnené. Základom odôvodnenia súdneho rozhodnutia sú tie tvrdenia, ktorými súd podopiera svoj

záver. Požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia súdu sú požiadavky na argumentáciu v odôvodnení,
pričom ide o také pravidlá argumentácie, ktoré musia byť dodržané v každom súdnom rozhodnutí. Mal
za to, že nedostatočným odôvodnením súdneho rozhodnutia porušil súd práva žalobcu vychádzajúce z
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a súčasne ich
uvedeniemábyťzrozumiteľné,súdjetedapovinnýformulovaťodôvodneniespôsobom,ktorýzodpovedá
základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne

a štylistické hľadiská a v tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 155/08
a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/25/2007. Zdôraznil, že právo na spravodlivý súdny
proces je jedným zo základných práv jednotlivca, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky. Ide
najmä o právo jednotlivca na prístup k nezávislému a nestrannému súdu, a to za takých podmienok,
aby zo strany súdu nedochádzalo k bezdôvodnému znevýhodňovaniu jednej zo strán konania, teda na

nediskriminačný prístup k súdu, a to tak, aby bola zachovaná rovnosť strán. Bránil sa tým, že v konaní
na súde prvého stupňa došlo k porušeniu práva strany konania na spravodlivý súdny proces. Zdôraznil,
že garancia spravodlivého súdneho procesu musí byť naplnená v každom konaní a preto s poukazom na
vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie Okresného súdu Nitra č.
k. 17Csp/66/2020 – 214 zo dňa 02.03.2023 podľa ust. § 389 ods.1 písm. b CSP zrušil a vec podľa ust. §

391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo alternatívne, aby
podľa ust. § 388 CSP napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi
prizná náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP
a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal
vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v
ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

je potrebné ako vecne správne v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 03.11.2008 Zmluvu
o úvere č. 2539328708, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver vo
výške 1 659,70 eura, ktorý mal splácať 30-timi mesačnými splátkami v sume 77,28 eura. Žalobca podal
návrh na vydanie platobného rozkazu na Okresný súd Banská Bystrica, ktorý platobný rozkaz dňa
25.02.2020 vydal. Vzhľadom na to, že žalovanému sa nepodarilo doručiť platobný rozkaz, súd prvej

inštancie ho zrušil a nariadil pojednávanie (§ 266 ods. 3 CSP). Následne rozhodol rozsudkom zo dňa
04.05.2021 č. k. 17Csp/66/2020-145 tak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalobca a o výške ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti
rozsudku samostatným rozhodnutím. Voči tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol
Krajský súd v Nitre zo dňa 31.10.2022 č. k. 7CoCsp/31/2021-175 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Následne súd prvej inštancie rozhodol
v poradí druhým napadnutým rozsudkom.

8. Z obsahu spisu ďalej vyplýva ( č.l. 196 spisu), že právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa
03.11.2010 vyzval žalovaného na zaplatenie zostatku úveru a úver zosplatnil ku dňu 03.11.2010.

Bolo povinnosťou súdu prvej inštancie dôsledne postupovať podľa bodu 18. odôvodnenia uznesenia
odvolacieho súdu zo dňa 31. 10. 2022 č.k. 7CoCsp/31/2021-175, podľa ktorého: „ 18. S ohľadom na
odvolacie dôvody, ktoré žalobca uviedol odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa v
ďalšom konaní bude dôsledne zaoberať tým, kedy a či došlo k zosplatneniu celého úveru podľa§ 53 ods. 9 a § 565 OZ a či boli splnené zákonné podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti
celého úveru, ktoré právny predchodca žalobcu (Poštová banka a.s.) oznámil žalovanému Výzvou na
splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 03.11.2010. Z obsahu ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 OZ

vyplýva, že povinnosťou veriteľa je upozorniť dlžníka na možnosť splatenia záväzku predtým, ako dôjde
k zosplatneniu úveru. V prípade spotrebiteľských záväzkov ide o dva rôzne právne úkony veriteľa a to
upozornenie na uplatnenie práva veriteľa podľa § 53 ods. 9 OZ a samotná žiadosť o zaplatenie celého
dlhu pre omeškanie so splátkami zmysle § 565 OZ. Upozornením má zákonodarca na mysli adresovanú
písomnosť, ktorá sa nevyhnutne musí dostať do sféry dispozície spotrebiteľa a z jej obsahu musí byť

zrejmé splnenie zákonných podmienok uplatnenia režimu v zmysle § 53 ods. 9 OZ a to jednak výslovne
upozorniť spotrebiteľa na vykonanie práva veriteľa podľa § 565 OZ v súlade s § 53 ods. 9 OZ s tým,
že právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti môže veriteľ vykonať len za predpokladu, že omeškanie
so splátkou trvá“.

9. V danej veci okrem vyššie uvedenej výzvy zo dňa 03.11.2010, ktorou pôvodný veriteľ Poštová banka,

a.s. vyzval žalovaného na zaplatenie zostatku úveru a úver zosplatnil ku dňu 03.11.2010, v konaní
nepredložil žiadny dôkaz o tom, že pred zosplatnením úveru vyzval žalovaného v zmysle ust. § 53
ods. 9 OZ na zaplatenie dlžných splátok. Žalobca žiadny dôkaz nepredložil ani potom, čo odvolací súd
v uznesení zo dňa 31.10. 2022 č.k. 7CoCsp/31/2021-175 zdôraznil potrebu zisťovania a preukázania
existencie výzvy podľa § 53 ods. 9 OZ.

10. Predpokladom pre postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt je skutočnosť, že banka vyzvala
dlžníka na splnenie záväzku a dlžník je napriek výzve banky v omeškaní so zaplatením dlhu dlhšie
ako 90 kalendárnych dní. Banka však môže postúpiť len splatný záväzok. Pri skúmaní aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu bol súd povinný najskôr zaoberať sa tým, či pred postúpením pohľadávky došlo

k riadnemu zosplatneniu úveru právnym predchodcom žalobcu. V danej veci banka postupovala
pohľadávku z úveru, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v splátkach. Z dôvodu porušenia povinností
žalovaného ako dlžníka, banka pristúpila k zosplatneniu úveru.

11. Vzhľadom k tomu, že predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, na účinné zosplatnenie

úveru (§ 565 OZ) je potrebné dodržať postup podľa § 53 ods. 9 OZ, t.j. veriteľ má právo žiadať o
zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva. Žalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonnej podmienky podľa § 53
ods. 9 OZ, pretože nepredložil súdu doručenie výzvy žalovanému, z ktorej by bolo zrejmé, že žiada o

zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky a v ktorej by súčasne upozornil spotrebiteľa
v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie si tohto práva. Odvolací súd navyše považuje za potrebné
uviesť, že v žalobe ani v oznámení o zosplatnení dlhu zo dňa 03.11.2010 žalobca nekonkretizoval, pre
ktorú nezaplatenú splátku využil právo podľa § 565 OZ. Z uvedeného dôvodu odvolací súd prijal záver,
že žalobca zosplatnil úver v rozpore s ust. § 53 ods. 9 OZ, takýto úkon je neplatný a preto nenastali

účinkyzosplatneniaúveru.Vtejtosúvislostiodvolacísúduvádza,žebankavprípadeporušeniazmluvnej
povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. V danej
veci však banka žalobcovi postúpila pohľadávku bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť,
resp. aby zmluvný vzťah zanikol inak. Pokiaľ ale nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru v súlade
so zákonom, nie je možné prijať záver o tom, že by predmetný úver bol ku dňu postúpenia splatný.

Splatnými do tej doby sa mohli stať len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých bol žalovaný v
omeškaní.

12. Odvolací súd rovnako ako súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v prejednávanej veci nedošlo
k platnému postúpeniu splatnej pohľadávky, pretože ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.

z. o bankách, v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky umožňovalo banke právo postúpiť inej
osobe (a to aj osobe, ktorá nie je bankou) len splatnú pohľadávku, resp. časť pohľadávky, ktorá je
splatná, a v tomto prípade došlo k postúpeniu nesplatnej pohľadávky, išlo teda o postúpenie v rozpore
s uvedeným ustanovením, a teda o absolútne neplatný právny úkon v zmysle ustanovenia § 39 OZ.
Na základe týchto zistení, potom súd prvej inštancie prijal správny právny záver (bod 33. odôvodnenia

napadnutéhorozsudku)vtom,žežalobcanemáaktívnuvecnúlegitimáciunapodanietejtožaloby,keďže
nie je veriteľom žalovaného.13. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
zamietajúcom výroku ako vecne správny potvrdil bez toho, aby sa zaoberal ďalšími dôvodmi uvedenými
žalobcom v podanom odvolaní, keďže tento v konaní nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, čo

bolo dôvodom pre zamietnutie jeho žaloby.

14. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania odvolací súd zmenil tak, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo. Odvolací súd tak rozhodol podľa § 255 ods. 2 a §256 ods. 1
CSP z dôvodu, že súd prvej inštancie konanie pre späťvzatie žaloby v sume 680,31 eura s prísl. (č.l.189

spisu) zastavil, nakoľko žalovaný v priebehu konania v tomto rozsahu svoj záväzok plnil a teda zavinil
zastavenie konania. Z uvedeného dôvodu by v tomto rozsahu zodpovedal žalovaný za vzniknuté trovy
konania. Odvolací súd však zohľadnil, že súd žalobu v rozsahu 673,85 eura (1 354,16 - 680,31) ako
nedôvodnú zamietol a v tejto časti bol žalobca v konaní neúspešný, preto by vznikol žalovanému nárok
na náhradu trov konania v tejto časti. S ohľadom iba na čiastočný úspech žalovaného v konaní, ako aj s
ohľadom na to, že žalovaný zavinil čiastočné zastavenie konania, odvolací súd rozhodol tak, že žiadna

zo strán nemá na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania právo.

15. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 a §
396 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal,
pretože mu žiadne nevznikli.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).