Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. júl 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/131/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410209540
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1410209540.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členiek

senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.
X.X.XXXX, bytom D. XX, E., zastúpeného: Legalmile Holíková, s.r.o., IČO: 50 190 130, so sídlom
Bajkalská 22, Bratislava proti žalovaným: 1/ A. F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. X, E., zastúpeného:
Mgr. Eva Bognárová, advokátka, so sídlom Krížna 17/B, Bratislava a 2/ H. G. C., nar. XX.X.XXXX, E. C.
X, E. o zaplatenie 20 324,20 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného 1/ proti rozsudku bývalého
Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 12.11.2019, č.k. 4C/287/2010-340, takto

r o z h o d o l :

OpravujesarozsudokbývaléhoOkresnéhosúdu BratislavaIVzodňa12.11.2019,č.k. 4C/287/2010-340

v označení dátumu narodenia žalovaného 1/ A. F. C. tak, že má správne znieť „nar. XX.XX.XXXX.“

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa proti žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieuložilžalovaným1/a2/povinnosťspoločneanerozdielne
zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 26,5% ročne zo sumy 20 324,20 eur od 22.8.2006 do
zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Žalobcovi voči žalovaným 1/ a 2/ priznal

náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.) a vyslovil, že o výške náhrady trov konania rozhodne
po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím (výrok III.).

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 261 ods. 3 zákona č. 511/1993 Zb. Obchodný
zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) a § 524 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že žalobca sa domáhal uloženia povinnosti žalovaným
1/ a 2/ zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 20 324,20 eur s úrokom 8,9% ročne od 22.8.2006 do

zaplatenia a s úrokom z omeškania 26,5% ročne od 22.8.2006 do zaplatenia na tom skutkovom základe,
že žalovaný 1/ ako dlžník a žalovaná 2/ ako spoludlžník dňa 16.7.2002 uzavreli zmluvu o hypotekárnom
úvere č. XX/XX HYP so spoločnosťou HVB BANK Slovakia a.s. s tým, že dlžníci úver riadne v splátkach
plnili do leta 2006, pričom v dôsledku omeškania žalovaných veriteľ pristúpil k zosplateniu celej úverovej
pohľadávky s príslušenstvom ku dňu 21.8.2006. Istina dlhu predstavovala sumu 601 579,39 Sk, ku
ktorej prislúchal úrok z omeškania vo výške aktuálnej debetnej úrokovej sadzby pre bežné účty po
dobu omeškania a úrok vo výške 8,9% ročne. Dňa 24.10.2006 postúpil hypotekárny veriteľ (HVB BANK

Slovakia a.s.) zmluvne svoju pohľadávku na žalobcu; predmetom postúpenia bola suma istiny 601
579,39 Sk a jej príslušenstvo s tým, že žalobca zaplatil hypotekárnemu veriteľovi za postúpenie sumu
640 928,04 Sk. Pohľadávka bola postúpená so všetkými právami s ňou spojenými, pričom debetný
úrok pre bežné účty v čase omeškania bol 26,5 %. Žalobca dňa 17.11.2006 vyzval žalovaného 1/,aby v lehote 7 dní od doručenia listu zaplatil dlžnú sumu. Žalovaný 1/ na výzvu odpovedal, že dlžnú
sumu nedokáže zaplatiť a odkázal žalobcu na žalovanú 2/, a v prípade neúspechu navrhol založenú
nehnuteľnosť odpredať.

3. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom zo dňa 13.12.2011, č.k. 4C/287/2010-146 uložil
povinnosť žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 20 324,20 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,9% ročne od 22.8.2006 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 26,5%
ročne od 22.8.2006 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň zaviazal žalovaných

1/ a 2/ k povinnosti zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 3.603,57 eur na účet právnej zástupkyne
žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Na odvolanie žalovaného 1/ Krajský súd v Bratislave
ako súd odvolací rozhodol rozsudkom zo dňa 19.7.2017, sp.zn. 3Co 91/2012 tak, že rozsudok súdu prvej
inštancie v časti, ktorou uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 20
324,20 eur potvrdil, v časti, ktorou uložil povinnosť žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi úrok vo výške 8,9% ročne od 22.8.2006 do zaplatenia zmenil tak, že žalobu zamietol

a v časti, ktorou uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi úrok
z omeškania vo výške 26,5% ročne od 22.8.2006 do zaplatenia a v časti, ktorou rozhodol o trovách
konania zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný 1/ dovolanie,
o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR ako dovolací súd tak, že uznesením zo dňa 28.5.2019, sp.zn.
1Cdo 217/2018 dovolanie odmietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania. Rozsudok prvej

inštancie vzhľadom k vyššie uvedenému v priznanej časti istiny nadobudol právoplatnosť dňa 4.10.2017
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Co/91/2012-202.

4. Súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na termín 12.11.2019, predvolanie na pojednávanie
právna zástupkyňa žalovaného 1/ spolu s poučením prevzala dňa 7.10.2019, svoju neprítomnosť

neospravedlnila, hoci predvolanie bolo riadne a včas doručené. Prvoinštančný súd poukázal na to, že
dňa 13.11.2019 (t.j. po vyhlásení rozsudku na pojednávaní dňa 12.11.2019) bolo zo strany právnej
zástupkyne žalovaného 1/ doručená žiadosť o odročenie pojednávania a ospravedlnenie neúčasti na
pojednávaní dňa 12.11.2019 z dôvodu akútnej zdravotnej indispozície žalovaného 1/. Žalovaná 2/
predvolanie spolu s poučením prevzala dňa 18.10.2019, svoju neprítomnosť neospravedlnila, hoci

predvolanie bolo riadne a včas žalovanej 2/ doručené. Súd prvej inštancie v zmysle § 180 C.s.p.
pojednával a rozhodol v neprítomnosti právnej zástupkyne žalovaného 1/, žalovaného 1/ a žalovanej 2/.

5. Súd prvej inštancie po vrátení veci v zmysle § 185 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 215 C.s.p.
umožniac sporovým stranám realizovať svoje zákonné oprávnenia v kontradiktórnom procese, doplniť

dokazovanie vychádzajúc z návrhov strán sporu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom
súdneho spisu a zistil, že na základe zmluvy o hypotekárnom úvere č. XX/XX HYP zo dňa 16.7.2002
veriteľ HVB Bank Slovakia, a.s. poskytol žalovanému 1/ ako dlžníkovi a žalovanej 2/ ako spoludlžníčke
úver vo výške 700 000 Sk na financovanie nehnuteľnosti – kúpy bytu č. XX I. XX. J., J. K. L. M. X N. E.,
kat. úz. B. zapísaný na LV č. XXXX. Veriteľ HVB Bank Slovakia, a.s. zmluvou o postúpení pohľadávky zo

dňa 24.10.2006 postúpil svoju pohľadávku vo výške 612 286,90 Sk spolu s príslušenstvom a všetkými
právami s ňou spojenými na žalobcu dňom 24.10.2006. Podľa čl. II, III Zmluvy o postúpení pohľadávky
postupca postúpil pohľadávku vo výške 20 324,20 eur (612 286,90 Sk) spolu s jej príslušenstvom a
všetkými právami s ňou spojenými od 22.8.2006 do zaplatenia. Postúpenie pohľadávky vo výške 20
324,20 eur (612 286,90 Sk) spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými bola dojednaná za

odplatu vo výške 640 928,04 Sk. Výška odplaty bola stanovená ako súčet istiny 19 968,78 eur (601
579,39Sk)adojednanéhoúroku355,42eur(10707,51Sk).Podľačl.IV.bod4.1zmluvyohypotekárnom
úvere v prípade, že dlžník čiastočne alebo v plnej výške neuhradí úverovú pohľadávku alebo jej časť
sa dlžník zaväzuje uhradiť veriteľovi úroky z dlžnej čiastky po dobu omeškania, t.j. odo dňa splatnosti
dlžnej čiastky do dňa jej úplného a reálneho zaplatenia, zúčtované vo výške aktuálnej debetnej úrokovej

sadzby pre bežné účty platné u veriteľa po dobu uvedeného omeškania.

6. Súd prvej inštancie s poukazom na § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka a § 524 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka konštatoval, že pohľadávku možno postúpiť písomnou formou, na základe
ktorej namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník).

Naplatnosťzmluvyopostúpenípohľadávkysanevyžadujesúhlasdlžníka,keďžezmenavosobeveriteľa
sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Postúpením pohľadávky
nedochádza k zmene v jej obsahu. Obchodný zákonník nemá ustanovenia týkajúce sa postúpenia
pohľadávky a preto v tejto časti žalovaný právny vzťah sa spravuje Občianskym zákonníkom. V zmysleuvedených ustanovení s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené, žalobcovi patria všetky práva, ktoré patrili pôvodnému úverovému veriteľovi HVB bank
Slovakia, a.s., teda dohodnuté úroky ako aj časti úrokov z omeškania. Súd prvej inštancie právny

vzťah medzi účastníkmi posúdil ako vzťah obchodno-právny, keď vychádzal z charakteru postavenia
účastníkov, postúpenia pohľadávky. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci
prvoinštančný súd vyvodil právny záver, že postúpením pohľadávky na žalobcu (postupník), žalobcovi
patria všetky práva, ktoré patrili pôvodnému veriteľovi (postupca). Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka
neznamená zánik záväzku. Postúpením pohľadávky dochádza len k prevodu práva z existujúceho

právneho vzťahu z pôvodného veriteľa na nového, to znamená, že stále ide o právny vzťah zo zmluvy
o hypotekárnom úvere, ktorý je absolútnym obchodom a spravuje sa Obchodným zákonníkom. Medzi
účastníkmi nebol sporný základ nároku, žalovaní nespochybnili žalobou uplatnený nárok pokiaľ ide o
jeho výšku. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 24.10.2006 pôvodný veriteľ postúpil žalobcovi
svoju pohľadávku, predmetom ktorej bola suma 20 324,20 eur spolu s jej príslušenstvom v zmysle čl.
II, III Zmluvy o postúpení pohľadávky. Nakoľko žalovaný 1/ a 2/ v dobe splatnosti žalobcovi pohľadávku

neuhradili, žalobca si voči nim ako nový veriteľ uplatnil úrok z omeškania. Súd prvej inštancie mal
preukázané, že debetný úrok pre bežné účty v čase omeškania bol 26,5% p.a.. Na základe uvedeného
vyvodil, že žalobca má právo v zmysle uzavretej zmluvy o hypotekárnom úvere na úroky z omeškania,
preto mu priznal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v uplatnenej výške 26,5% p.a. zo sumy 20
324,20 eur od 22.8.2006 do 10.11.2019. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a

žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. V
zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením.

7. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 1/ z dôvodu, že súd prvej

inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému 1/, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí. Vo vzťahu ku konštatovaniu súdu prvej inštancie
o neospravedlnenej neúčasti právnej zástupkyne žalovaného 1/ a doručenia žiadosti o odročenie

pojednávania po vyhlásení rozsudku odvolateľ uviedol, že uvedené tvrdenie sa nezakladá na pravde,
nakoľko právna zástupkyňa žalovaného disponuje s potvrdením doručenia žiadosti o odročenie
pojednávania dňa 12. 11. 2019 Okresnému súdu Bratislava IV o 09,53 h, teda cca 4 hodiny pred
vytýčeným pojednávaním. Súčasne so žiadosťou na súd právna zástupkyňa zaslala žiadosť o odročenie
pojednávania právnej zástupkyni žalobcu O. D. (09,45 hod), ktorá o 10,22 hod dňa 12.11.2019 mailom

reagovala na prijatie správy, teda na pojednávaní, ktorého sa zúčastnila, mala vedomosť o žiadosti
žalovaného 1/ o odročenie pojednávania a jeho dôvodoch. Odvolateľ uviedol, že súd prvej inštancie
napriek žiadosti jeho právnej zástupkyne doručenej súdu v časovom predstihu pred pojednávaním,
konaním v neprítomnosti žalovaného 1/ porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces.

8. Odvolateľ ďalej namietal konštatovanie súdu prvej inštancie, že čiastka 20 324,20 eur je súčtom
čiastky19968,78eur,ktorápredstavujek21.8.2006(dátumúčinnostizosplatneniaúverovejpohľadávky)
nesplatenú istinu hypotekárneho úveru, poskytnutého zo strany HVB Bank Slovakia a.s. žalovanému
1/ ako dlžníkovi a žalovanej 2/ ako spoludlžníkovi, ktorá čiastka 10 707,51 eur predstavuje nesplatený
naakumulovaný úrok z poskytnutého úveru k zosplatneniu úverovej pohľadávky. Uvedené tvrdenie

považoval za nepravdivé, nakoľko súčet sumy 19 968,78 a sumy 10 707,51 je 30 676,29 eur, nie 20
324,20 eur priznaných žalobcovi právoplatným rozhodnutím súdu.

9. Podľa názoru odvolateľa sa súd prvej inštancie počas súdneho konania nevysporiadal so závažnou
skutočnosťou, na ktorú žalovaný 1/ poukazoval, a to, že žalobca je osoba blízka žalovanej 2/ a už v čase

odkúpenia pohľadávky dňa 24.10.2006 žalobca so žalovanou 2/ žil v spoločnej domácnosti, v súčasnosti
majú zo spoločného vzťahu dve maloleté deti a stále žijú v spoločnej domácnosti. Odvolateľ uviedol, že
vedený súdny spor je špecifický vzhľadom k skutočnosti, že žalobca vymáha pohľadávku vo vzťahu aj
k žalovanej 2/, ktorá je v súdnom spore pasívna a je so žalobcom osobami blízkymi a žalovaný 1/ je
osobou, ktorá sa aktívne v súdnom procese bráni, nie je podporovaný obranou žalovanej 2/ a žalovaní

1/ a 2/ sú vo vzájomnom súdnom spore o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
po rozvode manželstva. Prvoinštančný súd napriek poukazovaniu žalovaným 1/ na uvedený fakt,
opakovaneouplatnenejpohľadávkerozhodolvýrokom,žežalovaný1/ažalovaný2/súpovinnížalobcovi
spoločne a nerozdielne zaplatiť, pričom toto súdne rozhodnutie spôsobilo, že s odkazom na platnúprávnu úpravu žalobca uplatnil súdom právoplatne priznanú pohľadávku len od žalovaného 1/. Žalobca
trval na celkovej úhrade pohľadávky výhradne od žalovaného 1/, po písomnej komunikácii právnej
zástupkyne žalovaného 1/ so žalovanou 2/, keď požiadala o zaslanie vyjadrenia od žalobcu, že žalovaná

2/ uhradila polovicu pohľadávky a druhú polovicu pohľadávky žalovaný 1/ uhradí bankovým prevodom.
Vyjadrenie žalobca nevydal, naopak prišla písomná výzva na úhradu celkového nedoplatku istiny, teda
aj záväzku žalovanej 2/. Uviedol, že polovicu plnenej pohľadávky si musí súdnou cestou uplatňovať od
žalovanej 2/. Podľa názoru žalovaného 1/ súd prvej inštancie i napriek uvedeným skutočnostiam aj v
predmetnom rozhodnutí rozhodol o plnení pohľadávky dlžníkmi „spoločne a nerozdielne“, čím porušil

právo žalovaného 1/ na rovnaké procesné postavenie strán konania. Prvoinštančný súd nevyhodnotil a
nerozhodol vo veci s ohľadom na individuálne pomery a postavenie účastníkov konania.

10. Odvolateľ zároveň poukázal na to, že Okresný súd Bratislava IV v súdnom konaní sp.zn.
9C/316/2003 rozhodol vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, žalovaného
1/ a žalovanej 2/, o ktorom doposiaľ odvolací súd nerozhodol o odvolaní žalovaného 1/, t.j. konanie

trvá 16 rokov. Konštatoval, že predmetom vysporiadania majetku žalovaných nadobudnutého v období
manželstva nebol hypotekárny úver žalovaných, súd vzhľadom k prebiehajúcemu konaniu sa so
spoločným záväzkom žalovaných nezaoberal, odkázal v rozhodnutí na vysporiadanie v predmetnom
konaní. Z hypotekárneho úveru bola zakúpená nehnuteľnosť - byt, ktorý je neustále v ovládaní a užívaní
žalovanou2/,ktoráznehomáúžitky,alezabytsineplníúhradudaňovejpovinnosti.Odvolateľďalejtvrdil,

žežalovaná2/,ktorážijevpartnerskomvzťahusožalobcomuž16rokov,užívabyt,zktoréhoberieúžitky,
voči uplatnenému súdnemu vymáhaniu pohľadávky žalobcom sa aktívne nebráni, svojou nečinnosťou
napomáha zvyšovaniu príslušenstva uplatnenej pohľadávky, čím konanie žalobcu a žalovanej 2/ sú v
rozpore s platnou právnou úpravou a to ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka.

11. Vo vzťahu k priznanému príslušenstvu pohľadávky vo výške 26,5 % p. a. za obdobie od 22.8.2006 do
10.11.2019, odvolateľ namietal, že prvoinštančný súd uvedený úrok priznal bez ohľadu na skutočnosť,
že počas celého obdobia nehnuteľnosť užívala a brala z neho úžitky žalovaná 2/, žijúca v spoločnej
domácnosti so žalobcom a žalovaný 1/ pri plnom uplatnení pohľadávky žalobcom, písomne žalobcovi
oznámil, že nemá finančné prostriedky na úhradu pohľadávky, ktorá vznikla z dôvodu zakúpenia

nehnuteľnosti a súhlasí s realizáciou záložného práva veriteľom a to predajom nehnuteľnosti. Žalobca
(pozn. odvolacieho súdu zrejme omylom uvedený žalovaný) do dnešného dňa nerealizoval svoje právo
so zabezpečenia pohľadávky a to predajom založenej veci v súlade s platnou právnou úpravou. V tejto
súvislosti žalovaný 1/ poukázal na neštandardnosť vzniknutej situácie, kedy je prirodzené, že záložný
veriteľ v prípade omeškania sa dlžníka s úhradou pohľadávky realizuje svoje záložné právo a uspokojí

svoju pohľadávku z predaja predmetu zálohu. Žalobca, ktorý žije v spoločnej domácnosti so žalovanou
2/ nerealizoval záložné právo a zotrval vo veriteľskom vzťahu so zámerom získať súdnym rozhodnutím
právo na výplatu príslušenstva pohľadávky, ktorá predstavuje podľa napádaného rozhodnutia súdu cca
70 tisíc eur, čo je 3,5 násobok dlžnej sumy z istiny pohľadávky. Súd prvej inštancie sa podľa názoru
odvolateľa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal so skutočnosťou, s reálnym právnym stavom vo

veci, nakoľko pevná úroková sadzba bola stanovená dňa 16.7.2002, a bola podľa zmluvy fixovaná na
štvorročné obdobie, teda pri započítaní doby prvého čerpania úverovej linky v septembri 2006 stanovená
úroková sadzba, o ktorej súd bez bližšieho zdôvodnenia a dokazovania rozhodol, nebola platná. Súd
prvej inštancie odôvodnil rozhodnutie s odkazom na debetný úrok pre bežné účty v čase omeškania.

12. Žalovaný 1/ zároveň vyslovil názor, že súdom priznané úroky vo výške 26,5 % p.a. čo do výšky, ale
aj doby súdom priznaného nároku sú v rozpore s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka z vyššie
uvedených dôvodov. Súčasne uviedol, že žalobcovi vzhľadom na jeho dlhoročné vymáhanie pohľadávky
bez realizácie záložného práva k nehnuteľnosti a jeho konanie so žalovanou 2/ v zhode s ohľadom
na vysporiadanie majetku žalovanej 2/ z bezpodielového spoluvlastníctva so žalovaným 1/, neprináleží

príslušenstvo uplatnenej pohľadávky z postúpenej pohľadávky peňažného ústavu.
13. Odvolateľ tiež namietal rozhodnutie prvoinštančného súdu o trovách konania, nakoľko žalovaný 2/
a žalobca v predmetnom konaní postupovali v zhode, ako osoby blízke, so zámerom dosiahnutia čo
najvyššieho výťažku z pohľadávky žalobcu odkúpenej od banky, žalobca počas trvania pohľadávky od
24.10.2006 a súdneho vymáhania pohľadávky, teda za 13 rokov nerealizoval právo záložného veriteľa,

ktoré na žalobcu prešlo spolu s pohľadávkou a žalovaný od roku 2003, kedy vedie súdne konanie
za vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda za 16 rokov nemá vysporiadaný
spoločný majetok so žalovanou 2/, na rozdiel od žalovanej 2/ už realizoval sám úhradu pohľadávky z
hypotekárneho úveru, teda žiadne finančné plnenie zo spoločného majetku neprijal, ale plnil celkovúpohľadávku hypotéky 20 324,20 eur. Na základe uvedeného odvolateľ žiadal, aby súd rozhodol o trovách
konania v zmysle § 257 C.s.p. a nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov súdneho konania.

14. Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom žalovaný 1/ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a v novom rozhodnutí žalobcovi nepriznal nárok na úhradu uplatneného úroku vo výške 26,5 %
p.a. zo sumy 20 324,20 eur od 20.8.2006 do 10.11.2019 a taktiež nepriznal žalobcovi nárok na náhradu
trov konania.

15. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného 1/ vyjadril podaním zo dňa 1.2.2020. K názoru žalovaného 1),
že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému 1) uskutočniť v konaní
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, uviedol,
že má za to, že súd prvej inštancie neporušil procesné práva žalovaného 1) v súvislosti s pojednávaním
konaným dňa 12.11.2019. Poukázal na odôvodnenie rozsudku, v ktorom prvoinštančný súd uviedol, že
súdu bola doručená žiadosť o odročenie pojednávania zo strany právnej zástupkyne žalovaného 1) až

dňa13.11.2019,t.j.popojednávaní.Vodvolanížalovaný1)uviedol,žežiadosťoodročeniepojednávania
doručil súdu ešte dňa 12.11.2019 cca 4 hodiny pred pojednávaním a súčasne o podanej žiadosti
o odročení pojednávania bola informovaná aj právna zástupkyňa žalobcu. Pokiaľ ide o postup voči
právnej zástupkyne žalobcu, tak je faktom, že právna zástupkyňa žalobcu potvrdila právnej zástupkyne
žalovaného 1) skutočnosť, že obdržala emailom oznámenie o jej žiadosti o odročenie pojednávania,

avšak zo strany právnej zástupkyne žalobcu šlo len o konštatovanie potvrdenia doručenia tejto
informácie bez akéhokoľvek súhlasu s takýmto návrhom/žiadosťou. Na základe doručenej informácie
o podaní žiadosti o odročenie pojednávania sa právna zástupkyňa žalobcu ešte pred pojednávaním
opakovane dňa 12.11.2019 telefonicky spojila so súdom prvej inštancie, kde si telefonicky overovala,
či došla súdu prvej inštancie žiadosť žalovaného 1) o odročenie pojednávania a či súd prvej inštancie

žiadostioodročeniepojednávaniavyhovelalebonie.Právnazástupkyňažalobcuobdržalatelefonickyzo
súdu prvej inštancie informáciu, že zatiaľ neevidujú na súde doručenú žiadosť o odročenie pojednávania
a pojednávať sa bude, preto sa aj právna zástupkyňa žalobcu na pojednávanie dostavila. Žalobca mal
za to, že v tomto prípade došlo k pochybeniu na strane žalovaného 1) a najmä jeho právneho zástupcu.
S poukazom na znenie § 183 a § 184 C.s.p. žalobca uviedol, že ak právna zástupkyňa žalovaného 1)

podala žiadosť o odročenie pojednávania, mala v prvom rade očakávať rozhodnutie súdu prvej inštancie
o tejto žiadosti (najmä, ak mala za to, že jej žiadosť bola súdu doručená, ako aj uvádza v odvolaní) a v
prípade,žezosúduneobdržalažiadnerozhodnutieotejtožiadosti(čosaajudialo),taksimalapopodaní
žiadosti o odročení pojednávania preveriť na súde, či jej žiadosť bola doručená a ako súd o žiadosti
rozhodne (rozhodol), resp. sa mala minimálne ona dostaviť na pojednávanie, nakoľko u nej nebol dôvod

na neúčasť. Žalobca mal za to, že nenaplnením vyššie uvedeného postupu zo strany právnej zástupkyne
žalovaného 1), si strana žalovaného 1) sama (zo svojej viny) znemožnila uplatnenie svojich práv na
pojednávaní.
16. Vo vzťahu k odvolateľom namietaným nezrovnalostiam v odôvodnení napadnutého rozsudku
žalobca uviedol, že prvoinštančný súd urobil v odôvodnení rozhodnutia chybu v písaní, kde čiastka 10

707,51 má byť správne v mene Sk a nie eur, pričom správna čiastka v eur činí 355,42, čo sa rovná
10 707,51 Sk. Poukázal na to, že v bode 13. odôvodnenia rozsudku sú už všetky čiastky uvedené v
správnej mene.

17. Pokiaľ odvolateľ poukazoval na blízky vzťah medzi žalobcom a žalovanou 2) a na ich zhodné

konanie, žalobca uviedol, že je toho názoru, že je v tomto konaní právne irelevantné, aký „príbuzenský“
vzťah má žalobca so žalovanou 2). Je nespochybniteľným faktom, že na žalobcu bola postúpená
pohľadávka voči žalovanému 1) ako dlžníkovi a voči žalovanej 2) ako spoludlžníkovi, kde toto ich
postavenie ako solidárnych dlžníkov je stále zachované a za splnenie svojho záväzku zodpovedajú
žalobcovi spoločne a nerozdielne. To, že medzi žalovaným 1) a žalovanou 2) prebieha súdny spor o

vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nijako nesúvisí s právami, ktoré si žalobca
oprávnene uplatňuje v tomto konaní. Žalobca súčasne poprel akýkoľvek zhodný postup v tomto konaní
so žalovanou 2) a vyjadrenia žalovaného 1) v tomto smere považoval za subjektívne a vykonštruované.

18. V súvislosti s argumentáciou odvolateľa ohľadom výkonu záložného práva žalobca uviedol, že

pohľadávka a jej príslušenstvo, ktoré je vymáhané v tomto konaní, je zabezpečené záložným právom
na nehnuteľnosť zriadeným v prospech žalobcu. Poukázal na to, že realizovať výkon záložného práva
je v prvom rade právom a nie povinnosťou žalobcu ako veriteľa a je úplne štandardné, že sa veriteľrozhodne záložné právo nerealizovať najmä za situácie, keď sa o pohľadávke, ktorá má byť uspokojená
predajom zálohu, vedie súdny spor (dokonca o samotný titul, nielen o výške istiny a príslušenstva).

19. Na záver uviedol, že počas celého doterajšieho vedenia súdneho konania nespôsobil žiadne
prieťahy v konaní. Je tiež faktom, že k úhrade istiny pohľadávky došlo po 13 rokoch od jej splatnosti (a
po 2 rokoch od právoplatného priznania súdom) a za omeškanie v plnej miere zodpovedajú žalovaní,
ktorí by mali znášať následky stavu, ktorí spôsobili. Samotný žalovaný 1) v odvolaní uviedol, že žalobca
ako veriteľ mal začať s procesom realizácie výkonu záložného práva za účelom uspokojenia jeho

zabezpečenej pohľadávky, s čím on súhlasil, z čoho vyplýva logický záver, že žalovaný 1) si bol vedomý
od počiatku existencie svojho peňažného záväzku (dlhu) voči žalobcovi, a napriek tomu konal tak, aby
marilsplnenietohtozáväzku.Malzato,žebybolovrozporesozákonom,akbyžalobcovinebolipriznané
úroky z omeškania, ktoré tvoria príslušenstvo pohľadávky, ktorá mu už bola v časti istiny právoplatne
priznaná.

20. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd potvrdil v celom rozsahu napadnutý
rozsudok a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

21. Odvolateľ reagoval podaním zo dňa 15.5.2020, v ktorom poukázal na niektoré rozhodnutia, a to
sp.zn. 4Cdo116/93, podľa ktorého „Právo účastníka, aby jeho vec bola prejednaná verejne a v jeho

prítomnosti zaručuje čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno chápať tak, že by súd nemohol
konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný účastníkovi poskytnúť
priestor na uplatnenie tohto práva“, sp.zn. 4Obo/53/2014, v zmysle ktorého „Pokiaľ súd neodročil
pojednávanie, pričom neakceptoval riadnu žiadosť strany sporu o odročenie pojednávania bez toho, aby
túto skutočnosť oznámil strane sporu na emailovú adresu uvedenú spôsobom určeným zákonom, ide

o postup, ktorým súd znemožnil realizovať strane sporu jej procesné právo v takej miere, že prišlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces“ a sp.zn. 5Obdo/21/2018, ktorého záver znie: „Po účastníkovi,
ktorý sa chce na pojednávaní súdu včas dostaviť, nemožno spravodlivo požadovať, aby musel strpieť
prejednanie a rozhodnutie veci vo svojej neprítomnosti, ak nastane prekážka alebo iná okolnosť, ktorá
mu bráni sa pojednávania zúčastniť. Takáto prekážka musí predstavovať „dôležitý dôvod“. Príčina toho,

prečo sa účastník nemôže zúčastniť pojednávania a žiada o jeho odročenie, sa teda musí vyznačovať
nepredvídateľnou, závažnosťou, rozsahom alebo iným dôvodom. Za dôležitý dôvod , pre ktorý účastník
môže požiadať o odročenie pojednávania, sa teda považuje, ako okolnosť ktorá účastníkovi objektívne
zabránila zúčastniť sa rokovania napr. zdravotná indispozícia“.

22. Odvolateľ uviedol, že jeho vyjadrenia nie sú „subjektívne a vykonštruované“, sú reálne, založené na
konaní žalobcu. Žalobca vo vzťahu k vymáhaniu pohľadávky z právoplatného rozsudku v predmetnej
veci zaslal žalovanému 1/ výzvu na plnenie celého dlhu, teda aj časti dlhu žalovanej 2/, s ktorou žalobca
žije v spoločnej domácnosti a má s ňou maloleté deti. Žalovaný 1/ aj s odkazom na popísaný postoj
žalobcu namieta rozhodnutie súdu o úhrade pohľadávky formou pasívnej solidarity dlžníkov. Funkciou

pasívnej solidarity je väčšie zabezpečenie pohľadávky veriteľa a uľahčení jej uplatnenia. Uľahčenie
uplatnenia vymoženia pohľadávky žalobca realizoval v rozsudku o istine tak, že od svojej družky žiadnu
časť dlhu si neuplatnil, ale celý dlh si uplatnil od žalovaného 1/, ktorý celý dlh, teda aj dlh prináležiaci
družke žalobcu uhradil. Odvolateľ poukázal na to, že Okresný súd Bratislava IV v súdnom konaní
sp.zn. 9C/316/2003 vyporiadal na prvom stupni bezpodielové spoluvlastníctvo manželov – žalovaného

1/ a žalovanej 2/, pričom o predmetnom dlhu, pochádzajúcom z bezpodielového spoluvlastníctva
nerozhodoval a majetok manželov rozdelil rovnakým dielom. Odvolateľ s ohľadom na uvedené dôvody
zotrval na právnom názore, že súd napadnutým rozhodnutím porušil právo žalovaného 1/ na rovnaké
procesné postavenie strán konania, nevyhodnotil a nerozhodol vo veci s ohľadom na individuálne
pomery a postavenie účastníkov konania.

23. Odvolateľ opätovne poukázal na fakt, že žalobcovi pri uplatnení pohľadávky oznámil, že nedisponuje
finančnými prostriedkami na úhradu uplatnenej pohľadávky žalobcom a súhlasí s realizáciou záložného
práva. Je na posúdení súdu, či konanie žalobcu bolo v súlade s dobrými mravmi a motivované záujmom
uspokojenia svojej pohľadávky (v reálnom čase) a voči obom žalovaným, resp. motivované získaním

čo najvyššieho zisku z odkúpenej bankovej pohľadávky. V prípade úspechu žalobcu plnenie žalovaných
na úrokoch z omeškania bude predstavovať hodnotu cca štvornásobku istiny. Z uvedených dôvodov bol
žalovaný 1/ toho právneho názoru, že konanie žalobcu nemôže požívať právnu ochranu.24. Odvolateľ ďalej uviedol, že nenamietal skutočnosť, že z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov
prestal uhrádzať splátky úveru v situácii rozvodu manželstva. Tvrdil, že žalovaná 2/ prestala prispievať
na úhradu splátok, preto záložnému veriteľovi zaslal súhlas s predajom predmetu zálohu, čo záložný

veriteľ mohol uskutočniť kedykoľvek v čase trvania pohľadávky. Uviedol, že nemaril splnenie záväzku,
pričom na plnenie záväzku z hypotekárneho úveru boli zaviazaní dvaja, ale aj podľa reality, plnením
záväzku je neustále viazaný len žalovaný 1/.

25. Vo vzťahu k priznaniu úrokov z omeškania odvolateľ poukázal na súdne rozhodnutie sp. zn.:

22C/220/2012: ....“Neprijateľné zmluvné podmienky vyjadrené v ustanovení § 53 ods. 3 OZ (v súčasnom
znení v § 53 ods. 4 OZ) sú demonštratívnym vyjadrením podmienok, ktoré môžu byť v konkrétnom
prípade považované za neprijateľné. Zmluvná podmienka, ktorá ukladá spotrebiteľovi povinnosť zaplatiť
pri porušení svojich záväzkov neprimeranú sumu ako sankciu s tým spojenú, v čase uzatvorenia zmluvy
medzi účastníkmi síce nebola priamo v tomto demonštratívnom vymedzení neprijateľných zmluvných
podmienok vyjadrená (v súčasnosti je už priamo vyjadrená v § 53 ods. 4 písm. k) OZ). Neznamená

to však, že takáto zmluvná podmienka nemôže byť vyhodnotená ako nekalá aj v zmysle právnej
úpravy účinnej v čase uzavretia zmluvy. O to viac, ak súd vezme do úvahy nepriamy účinok Smernice
Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993, v prílohe ktorej sa pod číslom 1 a písm. e) priamo nachádza.
Zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník, bola prebratá Smernica
Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník

Európskych spoločenstiev L 095,21/4/1993, strana 29-34). Predmetnú smernicu je nevyhnuté využívať
ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských
zmlúv. Účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť len, ak súd má právomoc zhodnotiť neprimerané
podmienky z úradnej povinnosti, čiže určiť, či je podmienka nečestná. Iba takto je možné chrániť
spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke.“

26. Žalobca v podaní zo dňa 29.5.2020 k tvrdeniu žalovaného 1/, že boli porušené jeho procesné práva
v takej miere, že prišlo k porušeniu práva na spravodlivý proces uviedol, že žalobca má vedomosť, že
súd pojednával dňa 12.11.2019 z dôvodu, že neevidoval doručenú žiadosť o odročenie pojednávania
zo strany právnej zástupkyne žalovaného 1/, ktorá naopak tvrdí, že žiadosť bola riadne a včas súdu

doručená.Čivtejtosúvislostidošloalebonedošlokpochybeniam,resp.nedostatkomalebotechnickému
zlyhaniu pri doručovaní, sa žalobca nevedel vyjadriť a mal za to, že ide okolnosť preveriteľnú na
strane súdu. Bez ohľadu na túto skutočnosť (ak by aj žalobca pripustil, že súdu bola včas doručená
žiadosť žalovaného 1/ o odročenie pojednávania), mal žalobca za to, že súd prvej inštancie svojím
postupom neporušil procesné právo žalovaného 1/ tým, že neodročil pojednávanie. Pre odročenie

pojednávania v zmysle platných právnych predpisov (§ 183 C.s.p.) musia byť kumulatívne splnené dve
podmienky. Prvou podmienkou je, že pre nemožnosť dostaviť sa na pojednávanie sú dané dôležité
dôvody, druhou kumulatívne splnenou podmienkou je to, že nemožno od strany alebo jej zástupcu
spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Žiadosť právnej zástupkyne žalovaného
1/ o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 12.11.2019 bola z dôvodu náhleho nepriaznivého

zdravotného stavu žalovaného 1/, ktorý zároveň požadoval o prejednanie veci v jeho prítomnosti. Právna
zástupkyňa žalovaného 1/ neuviedla pre odročenie pojednávania žiaden dôvod týkajúci sa jej osoby,
pričom jej neúčasť na nariadenom pojednávaní nemožno ospravedlniť a akceptovať iba z dôvodu, že
žalovaný 1/ nesúhlasí s prejednaním veci bez jeho osobnej účasti. Právna zástupkyňa žalovaného
1/ sa mohla a mala zúčastniť pojednávania vytýčeného na deň 12.11.2019, na ktorom mala priestor

realizovať a hájiť práva žalovaného 1/ v spore. Žalobca mal za to, že žalovaný 1/ je v spore zastúpený
advokátkou, ktorá je žalovanému 1/ schopná poskytnúť potrebnú a kvalifikovanú právnu pomoc. Žalobca
preto opakovane uviedol, že nenaplnením vyššie uvedeného postupu zo strany právnej zástupkyne
žalovaného 1), si strana žalovaného 1) sama (zo svojej viny) znemožnila uplatnenie svojich práv v spore.

27. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného 1/ týkajúce sa „pasívnej solidarity dlžníkov“ a „nerealizovania
výkonu záložného práva žalobcom“, žalobca uviedol, že pasívna solidarita žalovaného 1/ a žalovanej
2/ ako dlžníkov bola založená na základe zmluvného vzťahu (dohodou), a to na základe Zmluvy o
hypotekárnom úvere č. 84/02, ktorú uzatvorila dňa 16.7.2002 HVB Bank Slovakia a.s. ako pôvodný
veriteľ so žalovaným 1/ ako dlžníkom a žalovanou 2/ ako spoludlžníkom; na upresnenie žalovaná

2/ pristúpila ako spoludlžník k záväzku žalovaného 1/ ako hlavného dlžníka. Zmluvou o postúpení
pohľadávky, ktorú žalobca ako postupník uzatvoril dňa 24.10.2006 s HVB Bank Slovakia a.s. ako
postupcom došlo len k zmene v osobe veriteľa, čo ale nemalo za následok zmenu v obsahu pohľadávky
a ani zmenu v postavení dlžníka a spoludlžníka ako solidárne zaviazaných voči žalobcovi ako novémuveriteľovi. Žalobca poukázal na to, že pasívna solidarita žalovaného 1/ a žalovanej 2/ je potvrdená aj
právoplatným Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 4C/287/2010-146 zo dňa 13.12.2011 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Co/91/2012-202 zo dňa 19.7.2017 vo výroku

uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 20 324,20 eur, čo
predstavuje istinu žalovanej pohľadávky. Predmetom sporu zostalo príslušenstvo pohľadávky, pričom
podľa žalobcu ak súd v časti istiny uznal a zaviazal žalovaného 1/ a žalovanú 2/ na solidárne plnenie,
nemôže v časti príslušenstva rozhodnúť z hľadiska zaviazanosti dlžníkov na plnenie inak, nakoľko titul
pre vymáhanie pohľadávky – istiny a jej príslušenstva – je jeden a ten istý. Konštatoval, že podstata

pasívnej solidarity spočíva v tom, že viac dlžníkov má splniť dlh tomu istému veriteľovi tak, že veriteľ
je oprávnený požadovať splnenie od ktoréhokoľvek z nich bez zreteľa na ich vnútorný podiel na dlhu.
Ak celý dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. Pri pasívnej solidarite sa teda vychádza zo
zásady, že každý z dlžníkov je zaviazaný za celý dlh, pričom ak veriteľovi poskytne celé plnenie jeden
zo solidárne zaviazaných dlžníkov, solidárny záväzok zaniká. Dlžník, ktorý bol veriteľom vyzvaný na
splnenie celého dlhu, sa nemôže brániť námietkou, aby sa dlh rozdelil medzi ostatných spoludlžníkov.

Účelom pasívnej solidarity je zabezpečiť uspokojenie pohľadávky veriteľa tým, že sa jej môže domáhať z
majetku viacerých osôb (nemôže mu byť na ujmu napríklad platobná neschopnosť niektorého z dlžníkov
alebo nepriaznivé majetkové pomery niektorého z dlžníkov). Žalobca ďalej poukázal na to, že on a
žalovaná 2/ nie sú manželia, ich majetok je oddelený a každý si svoj majetok spravuje sám, pričom
žalobca si v tomto konaní chráni svoj majetok a pri jeho ochrane uplatňuje práva, ktoré mu platné právne

predpisy umožňujú. Žalobca je zodpovedným otcom a ako zodpovedný rodič si chráni svoj majetok aj
preto, aby svojim deťom zabezpečil a garantoval dobré životné podmienky.

28. V súvislosti s nerealizovaním výkonu záložného práva zo strany žalobcu žalobca opakovane
uviedol, že realizovať výkon záložného práva je v prvom rade právom a nie povinnosťou záložného

veriteľa. Žalobca nezačal realizovať výkon záložného práva, nakoľko mal odôvodnené obavy, že by jeho
úkony v rámci výkonu záložného práva boli spochybňované a súdne napádané, pričom tieto jeho obavy
vychádzali zo správania a komunikácie so žalovaným 1/, ktorý od počiatku spochybňoval práva žalobcu,
ktoré na žalobcu prešli titulom postúpenia pohľadávky od bankového subjektu. Práve pre rozpory so
žalovaným 1/ ohľadom výšky dlhu a pre nezaplatenie dlhu, sa žalobca rozhodol podať žalobu na súd a

v spore so žalovaným 1/ a žalovanou 2/ konať až v intenciách právoplatného súdneho rozhodnutia.

29. Vyjadrenie žalovaného 1/ o motivácii žalobcu pri odkúpení bankovej pohľadávky a k priznaným
úrokom z omeškania považoval žalobca za špekulatívne tvrdenie. Uviedol, že vôbec nepredpokladal,
že sa bude domáhať úhrady postúpenej pohľadávky toľko rokov. Žalovaný 1) si bol vedomý od počiatku

existencie peňažného záväzku (dlhu) voči žalobcovi a jediným krokom, ktorý urobil vo vzťahu k žalobcovi
za účelom úhrady pohľadávky bolo to, že mu oznámil, že nie je schopný uhradiť pohľadávku a nech
si ju žalobca vymáha od žalovanej 2/ alebo nech realizuje výkon záložného práva. Za celú dobu, až do
úhrady istiny pohľadávky po 13 rokoch od jej splatnosti, žalovaný 1/ nevykonal kroky, ktoré by deklarovali
skutočnýzáujemriešiťsvojupovinnosť,atosplateniedlhu(napríkladhradiťistinupohľadávkypostupne).

Argumentácia žalovaného 1/ zachádza podľa názoru žalobcu do absurdity, nakoľko žalovaný 1/ prenáša
svoju zodpovednosť za oneskorenú úhradu záväzku a za výšku úrokov, ktoré sa naakumulovali za 13
rokov, na žalobcu. Konštatoval, že k úhrade istiny pohľadávky došlo po 13 rokoch od jej splatnosti. Za
dobu omeškania s úhradou záväzku patria žalobcovi ako veriteľovi úroky z omeškania a ich nepriznanie
žalobcovi by bolo v rozpore so zákonom; t.j. priznanie úrokov z omeškania žalobcovi je plne v súlade so

zákonnom a predmetom posúdenia podľa žalobcu môže byť len ich výška, ale nie úplné nepriznanie.

30. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a 378
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať

alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného 1/ nie je dôvodné.

31. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v
postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.).

32. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s
odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.33. V prejednávanej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal voči žalovaným 1/ a 2/ (spoločne a
nerozdielne) zaplatenia sumy 20 324,20 eur titulom pohľadávky, ktorá mu bola postúpená na základe
zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 24.10.2006 s postupcom HVB Bank Slovakia, a.s. z

hypotekárneho úveru č. XX/XX HYP zo dňa 16.7.2002. Zmluva o hypotekárnom úvere bola uzavretá
medzi HVB Bank Slovakia, a.s. ako veriteľom a žalovaným 1/ ako dlžníkom a žalovanou 2/ ako
spoludlžníkom, predmetom ktorej bolo poskytnutie hypotekárneho úveru vo výške 700 000 Sk za účelom
financovania kúpy nehnuteľnosti. V zmluve bola okrem iného dohodnutá pevná úroková sadzba na
obdobie štyroch rokov odo dňa prvého čerpania úverovej linky, resp. jej časti dlžníkom vo výške 8,9%

ročne, pričom po uplynutí uvedeného obdobia mal veriteľ stanoviť nové úrokové podmienky. Zároveň
bol (pre prípad čiastočného alebo plného neuhradenia úverovej pohľadávky dlžníkom) dojednaný úrok
z omeškania vo výške aktuálnej debetnej úrokovej sadzby pre bežné účty platnej u veriteľa po dobu
omeškania. Medzi HVB Bank Slovakia, a.s. ako záložným veriteľom a žalovanými 1/ a 2/ ako záložcami
bola zároveň dňa 16.7.2002 uzatvorená záložná zmluva na zabezpečenie pohľadávky z hypotekárnej
zmluvy, a to zálohom, ktorý tvoril byt vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a

spoločných zariadeniach domu bližšie špecifikovaný v zmluve. Žalobca dňa 24.10.2006 ako postupník
uzavrel s HVB Bank Slovakia, a.s. ako postupcom zmluvu o postúpení pohľadávky vyplývajúcej z vyššie
uvedenej zmluvy o hypotekárnom úvere , a to vo výške 612 286,90 Sk (pozostávajúcej z poskytnutej
istiny a dojednaného úroku) spolu s jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými, t.j. s úrokom
z omeškania vo výške aktuálnej debetnej úrokovej sadzby pre bežné účty platnej u HVB Bank Slovakia,

a.s. zo sumy 612 286,90 Sk od 22.8.2006 do zaplatenia.

34. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom zo dňa 13.12.2011, č.k. 4C/287/2010-146 uložil
žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 20 324,20 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,9% ročne od 22.8.2006 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 26,5%

ročne od 22.8.2006 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň zaviazal žalovaných
1/ a 2/ k povinnosti zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 3 603,57 eur na
účet právnej zástupkyne žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

35. Na odvolanie žalovaného 1/ rozhodol Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom zo dňa

19.7.2017, č.k. 3Co/91/2012-202 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou uložil žalovaným
1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 20 324,20 eur potvrdil, v časti, ktorou uložil
žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi úrok vo výške 8,9% ročne od
22.8.2006 do zaplatenia zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietol a v časti, ktorou uložil žalovaným
1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 26,5% ročne

od 22.8.2006 do zaplatenia a v časti, ktorou rozhodol o trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia
vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že postúpením
pohľadávky na žalobcu od postupcu HVB Bank Slovakia, a.s., vyplývajúcej zo zmluvy o hypotekárnom
úvere, žalobcovi patria všetky práva, ktoré patrili pôvodnému veriteľovi, pričom zmena v osobe veriteľa
alebo dlžníka neznamená zánik záväzku, dochádza ním len k prevodu práva z existujúceho právneho

vzťahu z pôvodného veriteľa na nového, t.j. ide o právny vzťah zo zmluvy o hypotekárnom úvere, ktorý
je absolútnym obchodom a spravuje sa Obchodným zákonníkom. V prejednávanej veci pritom medzi
stranami sporu nebol sporný základ sporu a žalovaní nespochybňovali ani výšku uplatneného nároku.
Pri posúdení uplatňovaného zmluvného úroku odvolací súd vychádzal z judikatúry, z ktorej vyplýva, že
veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne

sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. Zároveň súd dospel k záveru,
že uvedený zmluvný úrok od 22.8.2006 ani nebol predmetom postúpenia v zmysle zmluvy o postúpení
pohľadávky, preto na základe uvedeného záveru považoval nárok žalobcu na zaplatenie zmluvného
úroku vo výške 8,9% ročne (uplatnený popri úroku z omeškania) za nedôvodný a v tejto časti rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil a žalobu v tejto časti zamietol. V súvislosti s úrokom z omeškania, ktorý

súd prvej inštancie priznal žalobcovi spolu s istinou a zmluvným úrokom, odvolací súd konštatoval, že
námietka žalovaného 1/ ohľadom nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku v tejto časti bola dôvodná,
nakoľko z odôvodnenia napadnutého rozsudku nebolo zrejmé, ako súd dospel k záveru, že úrok z
omeškania bol v čase omeškania vo výške 26,5% ročne, keď z obsahu súdneho spisu a z vykonaného
dokazovania nijakým spôsobom nevyplývala uvedená skutočnosť. Na základe uvedeného napadnutý

rozsudok v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 26,5% ročne od 22.8.2006 do zaplatenia a
v časti o trovách konania (ako súvisiaci výrok) zrušil a vec v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.36. O dovolaní žalovaného 1/ proti vyššie uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu rozhodol Najvyšší
súd SR uznesením zo dňa 28.5.2019, sp.zn. 1Cdo/217/2018 tak, že dovolanie odmietol a vyslovil, že
žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

37. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

38. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej

príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

39. Odvolací súd v prejednávanej veci konštatuje, že po rozhodnutí odvolacieho (aj dovolacieho)
súdu ostal predmetom konania iba uplatňovaný úrok z omeškania vo výške 26,50% ročne zo sumy
20 324,20 eur od 22.8.2006 do 10.11.2019 (kedy došlo k zaplateniu istiny zo strany žalovaného 1/),
nakoľko v zostávajúcej časti uplatňovaného nároku nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie v spojení

s rozhodnutím odvolacieho súdu právoplatnosť.

40. Vo vzťahu k namietanému porušeniu procesných práv žalovaného 1/ odvolací súd konštatuje, že
súd prvej inštancie vo veci konal a rozhodol na pojednávaní dňa 12.11.2019, ktoré začalo o 14:00
hod a skončilo o 14:20 hod, bez účasti právnej zástupkyne žalovaného 1/ a bez účasti žalovaného 1/

(ako aj žalovanej 2/) podľa § 180 C.s.p. majúc za to, že svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili.
Súd prvej inštancie zároveň v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žiadosť právnej zástupkyne
žalovaného 1/ o odročenie pojednávania bola doručená súdu dňa 13.11.2019, t.j. po vyhlásení rozsudku
na pojednávaní dňa 12.11.2019. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že podľa záznamu
zo súdneho registra bola predmetná žiadosť odoslaná (elektronicky) dňa 12.11.2019 o 9:39:14 hod,

avšak z Ústredného portálu verejnej správy bola uvedená elektronická správa prijatá súdom dňa
13.11.2019 o 12:55:59 hod. Z uvedeného vyplýva, že elektronická správa obsahujúca žiadosť právnej
zástupkyne žalovaného 1/ bola súdom prijatá až po skončení pojednávania, na ktorom súd prvej
inštancie rozhodol vo veci. Je však potrebné konštatovať, že žiadosť o odročenie pojednávania bola zo
strany právnej zástupkyne žalovaného 1/ odoslaná ešte pred začatím nariadeného pojednávania, keďže

podanie obsahujúce žiadosť o odročenie pojednávania bolo zo strany právnej zástupkyne žalovaného
1/ odovzdaná orgánu, ktorý ho mal doručiť, t.j. ÚPVS včas, t.j. 12.11.2019 o 9:39:14 hod (§ 121 ods. 5
C.s.p.), a nemožno pričítať na ťarchu strany sporu, že z ÚPVS bolo uvedené podanie prijaté súdom až po
skončení pojednávania. Bez ohľadu na vyššie uvedené však odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle
§ 183 C.s.p. sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, pričom pojednávanie môže byť na

návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť
na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.
Na základe uvedeného možno konštatovať, že hoci na strane žalovaného 1/ existoval dôležitý dôvod,
pre ktorý sa nemohol dostaviť na nariadené pojednávanie, a ktorý dodatočne aj preukázal, bol riadne
zastúpený právnou zástupkyňou, na strane ktorej žiadny dôvod na nedostavenie sa na pojednávanie

neexistoval. Hoci súd prvej inštancie nevykonal postup podľa § 183 ods. 4 C.s.p. (v dôsledku absencie
vedomosti o žiadosti o odročenie pojednávania), z obsahu žiadosti je zrejmé, že na strane právnej
zástupkyne žalovaného 1/ nebol ani len tvrdený žiaden dôležitý dôvod na odročenie pojednávania,
potom nemohol existovať ani dôvod na odročenie pojednávania v zmysle § 183 C.s.p., keď zároveň
z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalovaný 1/ bol v konaní vypočutý a na pojednávanie nariadené

na deň 12.11.2019 nebol predvolaný, t.j. nevyplynula potreba opätovného vykonania jeho výsluchu. Na
základe uvedeného možno uzavrieť, že súd prvej inštancie svojim procesným postupom neznemožnil
žalovanému 1/, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, nakoľko jeho procesné práva boli plne chránené prostredníctvom zvoleného
zástupcu.

41. Pokiaľ ide o námietku odvolateľa, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so skutočnosťou, že
žalobca je osobou blízkou žalovanej 2/, odvolací súd konštatuje, že uvedená skutočnosť nemá žiaden
vplyvnapovinnosťžalovaných,ktorábolazaloženáprávnymvzťahomsprávnympredchodcomžalobcu;
na uvedenom nič nemení ani následné postúpenie pohľadávky na žalobcu. Ani spor o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva nijakým spôsobom nemení právne postavenie žalovaných vyplývajúce
im zo záväzku vzniknutého na základe zmluvného vzťahu s právnym predchodcom žalobcu.
Uvedené právne postavenie žalovaných je pritom potrebné charakterizovať ako postavenie solidárnych
dlžníkov, ktorí zodpovedajú veriteľovi (žalobcovi) spoločne a nerozdielne, pričom okolnosť vyporiadaniabezpodielového spoluvlastníctva manželov nemá vplyv na uplatňovanie práv žalobcu ako veriteľa.
Solidarita dlžníkov zároveň zakladá právo veriteľa požadovať úhradu dlhu od ktoréhokoľvek z dlžníkov.
Z uvedeného dôvodu potom nemožno vyhodnotiť konanie žalobcu za také, ktoré má vplyv na právo

žalovaného 1/ na rovnaké postavenie strán konania, a to za súčasnej existencie regresného nároku
medzi spoludlžníkmi.

42. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku odvolateľa, na základe ktorej považoval
za rozporné s § 39 Občianskeho zákonníka konanie žalobcu a žalovanej 2/ spočívajúce v tom, že

nehnuteľnosť zakúpená z hypotekárneho úveru je neustále v ovládaní a užívaní žalovanou 2/, ktorá
z neho má úžitky, ale za byt si neplní úhradu daňovej povinnosti, pričom žije v partnerskom vzťahu
so žalobcom, užíva byt, z ktorého berie úžitky, voči uplatnenému súdnemu vymáhaniu pohľadávky
žalobcom sa aktívne nebráni a svojou nečinnosťou napomáha zvyšovaniu príslušenstva uplatnenej
pohľadávky. Okolnosti týkajúce sa užívania bytu zakúpeného z prostriedkov poskytnutých na základe
hypotekárneho úveru nemajú súvis s právami a povinnosťami vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere, t.j.

z iného hmotnoprávneho vzťahu ako je vlastníctvo k nehnuteľnosti. Pokiaľ odvolateľ argumentoval
nerealizovaním práva žalobcu predajom založenej veci, odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcu,
že výkon záložného práva je právom a nie povinnosťou žalobcu ako veriteľa, pričom nerealizáciu tohto
práva nemožno považovať za konanie rozporné s dobrými mravmi za situácie, keď sa o pohľadávke,
ktorá má byť uspokojená predajom zálohu, vedie súdny spor.

43. Vo vzťahu k samotnému úroku z omeškania priznanému súdom prvej inštancie odvolací súd
konštatuje, že charakter zmluvného vzťahu medzi postupcom a žalovanými bol ustálený v poradí prvom
rozsudku prvoinštančného súdu v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu, ktorý v časti priznaného
nároku na zaplatenie istiny a nepriznania nároku na zmluvný úrok nadobudol právoplatnosť. Súčasne

bolo vyslovené, že postúpenie pohľadávky nemá vplyv na zmenu obsahu doterajšieho záväzkového
vzťahuapostupníkovipatriavšetkypráva,ktorépatrilipôvodnémuveriteľovi.Zvykonanéhodokazovania
zároveň vyplynulo, že v zmluve o hypotekárnom úvere bola dohodnutá pre prípad neuhradenia úverovej
pohľadávky (čiastočne alebo v plnej výške) povinnosť dlžníka uhrádzať úrok z omeškania vo výške
aktuálnej debetnej úrokovej sadzby pre bežné účty platné u veriteľa po dobu uvedeného omeškania.

Výška debetnej úrokovej sadzby bola v konaní preukázaná potvrdením postupcu zo dňa 28.10.2019,
t.j. nárok žalobcu na zaplatenie príslušenstva bol v konaní preukázaný. Odvolací súd zároveň dôvody,
ktoré uviedol odvolateľ v podanom odvolaní, nepovažoval za spôsobilé pre aplikáciu § 39 Občianskeho
zákonníka, tak ako je uvedené vyššie. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že vzhľadom na vstup
Slovenskej republiky do Európskej únie dňom 1.5.2004 nebolo možné aplikovať na prejednávanú vec

právnu úpravu o nekalých (neprijateľných) zmluvných podmienkach, ktorá v čase uzatvorenia zmluvy o
úvere (16.7.2002) nebola obsiahnutá v právnych predpisoch SR a zároveň Slovenská republika nebola
v uvedenom rozhodnom čase viazaná európskou právnou úpravou (smernica Rady 93/13 EHS).

44. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne

správny potvrdil.

45. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 C.s.p., a v
konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na plnú náhradu trov odvolacieho
konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p.

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny
úradník.
46. Vo vzťahu k oprave rozsudku prvoinštančného súdu odvolací súd postupoval podľa § § 224 C.s.p.,
v spojení s § 378 ods. 1 C.s.p. a opravil dátum narodenia žalovaného 1/, nakoľko došlo k zrejmej
nesprávnostivpísomnomvyhotovenírozsudku,keďnamiestosprávnehodátumu„20.12.1967“súdprvej

inštancie nesprávne uviedol dátum narodenia žalovaného 1/ „20.12.2967“.

47. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákonpripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.

1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).