Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. júl 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/82/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316213961
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1316213961.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členiek

senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: EUROTABACCO,
spol. s r.o., IČO: 35 841 371, so sídlom Mostná 6, Bratislava, zastúpeného: Prosman a Pavlovič
advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 865 281, so sídlom Hlavná 31, Trnava proti žalovanej:
Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom financií Slovenskej republiky, IČO: 00 151 742, so sídlom
Štefanovičova 5, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku bývalého Okresného
súdu Bratislava III zo dňa 21.10.2021, č.k. 14C/214/2016-243, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa proti žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok I.) a žalovanej priznal voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.).

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 1 písm. a), § 3 ods. 1 písm. d), § 3 ods. 2, §
4 ods. 1 písm. c), § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej

len „zákon č. 514/2003 Z.z.“), § 2 ods. 1 písm. e), f) a g), § 3 veta prvá, zákona č. 106/2004 Z.z.
o spotrebnej dani z tabakových výrobkov (ďalej len „zákon č. 106/2004 Z.z.“), § 1a písm. b) bod 2.,
§ 1a písm. c), § 5 ods. 1, § 14 ods. 1 veta prvá, § 14a ods. 1, 2 a 3, § 25a ods. 1, 2, 3, 4 a 5, §
26 ods. 1 a 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.), § 9 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe
daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z.z.“)
a vecne tým, že v konaní bol splnený základný zákonný predpoklad pre možnosť domáhať sa svojho

nároku na súde (§ 15 ods. 1 v spojení s § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.), keďže žalobca písomnou
žiadosťou zo dňa 2.12.2015 požiadal Ministerstvo financií SR o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Colného úradu Bratislava bez uspokojenia
ním uplatneného nároku na náhradu škody. Žalobca ako daňový subjekt a súčasne prevádzkovateľ
daňového skladu sa domáhal svojho nároku na náhradu škody voči žalovanej, ktorá mala žalobcovi
vzniknúť nesprávnym úradným postupom Colného úradu Bratislava ako špecializovaného orgánu
miestnej štátnej správy na úseku spotrebnej dane z tabakových výrobkov. Žalobca ako poškodený

založil svoj nárok na náhradu skutočnej škody v sume 147 241,36 eur na nesprávnom úradnom postupe
Colného úradu Bratislava, ktorý mal konať v rozpore so zákonnou 15 dňovou lehotou ustanovenou v §
14a ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov, doručovať písomnosť v rozpore s ust. § 9 ods. 7 daňového
poriadku a byť nečinným, keď bezprostredne po spísaní Protokolu o daňovej kontrole zo dňa 19.11.2010,kedy zistil, že má tovar alebo jeho časť žalobcovi vrátiť, naďalej zadržiaval tabakový tovar žalobcu
a tak včas nerozhodol o jeho čiastočnom prepadnutí v prospech štátu alebo o čiastočnom zrušení
rozhodnutia, ktorým Colný úrad Bratislava dňa 11.12.2009 tabakový tovar v daňovom sklade žalobcu

z dôvodu podozrenia z porušenia daňových predpisov zabezpečil, resp. vydal konečné rozhodnutie až
dňa 30.11.2012 a tovar fyzicky vrátil žalobcovi až dňa 22.5.2013. Súd prvej inštancie uviedol, že §
14a ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb., ktorý upravuje postup správcu dane (Colného úradu Bratislava) po
jeho rozhodnutí o zabezpečení tovaru potrebného na preukázanie skutočností pri správe daní, vyplýva,
že predmetným ustanovením upravená 15 dňová lehota, plynúca odo dňa právoplatnosti rozhodnutia

o zabezpečení tovaru alebo veci, zaťažuje a zaväzuje výlučne majiteľa alebo držiteľa tovaru, t. j. v
danom prípade žalobcu, nakoľko z dikcie ustanovenia je zrejmé, že majiteľovi, resp. držiteľovi tovaru
sa umožňuje v lehote 15 dní odstrániť pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru alebo veci, a to
buď pod pre neho priaznivým následkom zrušenia rozhodnutia o zabezpečení tovaru alebo v prípade
neodstránenia týchto pochybností pod hrozbou vydania rozhodnutia o prepadnutí tovaru v prospech
štátu. Z ustanovenia § 14a ods. 3 zákona o správe daní však nevyplýva povinnosť pre správcu dane v

15 dňovej lehote odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení tovaru, t.j. v posudzovanom prípade
do 12.1.2010, ale ani v inak (od inej rozhodnej skutočnosti) plynúcej 15 dňovej lehote vydať rozhodnutie
o zrušení rozhodnutia o zabezpečení tovaru alebo vydať rozhodnutie o prepadnutí tovaru v prospech
štátu. Vzhľadom na dikciu medzi procesnými stranami sporného zákonného ustanovenia súd prvej
inštancie dospel k záveru, že Colnému úradu Bratislava neplynula žiadna zákonná lehota na vydanie

rozhodnutia o vrátení zabezpečeného tovaru žalobcovi alebo rozhodnutia o prepadnutí zabezpečeného
tovaru v prospech štátu, a preto je nesprávny žalobcom prezentovaný výklad ustanovenia § 14a ods.
3 zákona o správe daní a poplatkov, keď mylne a neopodstatnene pripisoval zákonnú 15 dňovú lehotu
na zodpovednosť Colného úradu Bratislava, pričom správca dane touto lehotou nebol nijako viazaný.
Odhliadnuc od uvedeného záveru, prvoinštančný súd uviedol, že so zreteľom na skutkový stav sporu,

keď po zabezpečení tabakového tovaru žalobcu tento dňa 17.12.2009 upovedomil správcu dane o
tom, že účtovnými dokladmi k tovaru nedisponuje z dôvodu ich odobratia orgánmi činnými v trestnom
konaní č. k. UHCP_73/NJ S 2009, v dôsledku čoho nemôže preukázať spôsob nadobudnutia tabakovej
suroviny na priemyselné spracovanie, neobstojí podľa jeho názoru ani argumentácia žalobcu, že ak
v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení tovaru žalobca neodstránil pochybnosti

vedúcekjehozabezpečeniu,malsprávcadanenazákladesvojichzisteníprikročiťkvydaniurozhodnutia
o prepadnutí tabaku v prospech štátu. Súd prvej inštancie konštatoval, že vzhľadom na objektívnu
nemožnosť daňového subjektu preukázať pôvod ním držaných tabakových výrobkov a materiálu (z
dôvodu ich zaistenia Úradom hraničnej a cudzineckej polície dňa 26.11.2009), správca dane nemal
žiadnu vedomosť a nenadobudol zistenia, na základe ktorých by mohol uzavrieť, že je nutné rozhodnúť o

prepadnutí tovaru v prospech štátu, čo napokon ani v konečnom rozhodnutí zo dňa 30.11.2012 neurobil,
keď na základe výsledkov daňovej kontroly a záverov dokazovania v trestnom konaní rozhodol iba
o čiastočnom prepadnutí tovaru v prospech štátu. Z uvedeného je zrejmé, že ak by správca dane
bezbreho, bez zreteľa na vyjadrenie žalobcu zo dňa 17.12.2009 a bez ďalšieho šetrenia aplikoval ust.
§ 14a ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov a bezprostredne po 17.12.2009 alebo bezodkladne

po právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení tovaru (po 28.12.2009) rozhodol o prepadnutí celého
zabezpečeného tovaru v prospech štátu, učinil by nesprávne a teda nezákonné rozhodnutie. V tejto
súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že nemožno klásť na ťarchu správcu dane jeho ochotu a záujem na
riadnom objasnení skutku, a preto rozhodnutie Colného úradu zo dňa 4.1.2010, ktorým prerušil konanie
o podozrení z porušenia daňových predpisov žalobcom na čas do ukončenia expertízneho skúmania

vzoriek odobratých zo zabezpečeného tovaru a do ukončenia daňovej kontroly u žalobcu, iniciovanej na
základe Úradu hraničnej a cudzineckej polície, považoval prvoinštančný súd za náležité a uvedomelé
rozhodnutie s cieľom dôsledného preverenia všetkých skutočností potrebných pre riadny výkon správy
dane. V reakcii na námietku žalobcu, že konanie vo veci zabezpečenia tovaru nebolo vôbec prerušené,
súd prvej inštancie mal za to, že účelom tejto argumentácie je pravdepodobne nastolenie premisy,

ktorá vylučuje neplynutie lehôt pre správcu dane podľa zákona o správe daní a poplatkov počas doby
prerušenia konania podľa § 25a cit. zákona. Vo vzťahu k uvedenej žalobcom prezentovanej procesnej
obrane však poukázal na to, že „zabezpečenie tovaru“ nie je samostatným konaním - procedurálnym
postupom, pri ktorom by prichádzalo vôbec do úvahy jeho prerušenie. „Zabezpečenie tovaru a veci“
predstavuje právny inštitút upravený v ustanovení § 14a ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov,

pričom ide o zabezpečovacie (dočasné) opatrenie správcu dane pri správe daní za účelom riadneho
preukázania spôsobu nadobudnutia tovaru a veci, ich množstva, ceny a kvality, preto predmetný právny
inštitút, na rozdiel od daňového konania, daňového exekučného konania, ktoré konania sú súčasťou
správy daní ako konania v najširšom slova zmysle podľa § 1a písm. c) zákona o správe daní a poplatkov,nemožno považovať za ucelený proces - konanie, ako sa mylne domnieval alebo snažil navodiť žalobca.
Rozhodnutie, ktorým správca dane tovar v daňovom sklade žalobcu zabezpečil, možno kvalifikovať ako
opatrenie v rámci Colným úradom Bratislava vykonávanej správy daní, t. j. zabezpečovací procesný

inštitút v konaní vo veci podozrenia z porušovania daňových predpisov. Z uvedeného dôvodu považoval
súd prvej inštancie za bezpredmetnú námietku žalobcu, že konanie vo veci zabezpečenia tovaru
nebolo prerušené, keďže vzhľadom na neexistenciu takéhoto konania ani objektívne prerušené byť
nemohlo a jediným konaním, ktoré prerušené účinne (s právnym následkom neplynutia lehôt) bolo,
je konanie vo veci podozrenia z porušenia daňových predpisov, ergo konanie na úseku správy dane,

ktoré inicioval Colný úrad Bratislava na základe právneho inštitútu miestnych zisťovaní (§ 14 zákona
o správe daní) v dňoch 30.11.2009 - 4.12.2009. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s parciálnou
námietkou žalobcu, že Colný úrad Bratislava konal v rozpore s § 9 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z. z. o
správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov, keď napriek existencii plnomocenstva na
zastupovanie doručil písomnosť č. j. 9005284/1/1165965/2012 dňa 7.9.2012 priamo žalobcovi, nakoľko
vyššie citované ustanovenie daňového poriadku v znení účinnom v čase doručovania predmetnej

písomnosti (oznámenia) žalobcovi neupravuje žiadnu kogentnú povinnosť správcu dane doručovať
všetky písomnosti výlučne a len splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu, pričom uvedené
ustanovenieotejtopovinnostisprávcudaneaninepojednáva.Ustanovenie§9ods.7daňovéhoporiadku
totiž upravuje podmienky, za ktorých je správca dane oprávnený ustanoviť zástupcu právnickej osobe,
a preto argumentácia žalobcu týkajúca sa nedoručenia písomnosti jeho splnomocnenému zástupcovi

nemápodľanázoruprvoinštančnéhosúdužiadnysúvissnamietanýmustanovením §9ods.7daňového
poriadku a nie je možné v tomto smere ani polemizovať o nesprávnom úradnom postupe správcu
dane. Navyše dotknutá písomnosť predstavovala iba Oznámenie, nebola individuálnym právnym aktom
správcudanevpodoberozhodnutia,atedajehonedoručenímsplnomocnenémuzástupcovižalobcu,ale
priamo žalobcovi, Colný úrad Bratislava mu neodňal ani nezmaril možnosť uplatniť opravný prostriedok

alebo iný prostriedok právnej ochrany prípustný proti rozhodnutiam správcu dane, preto žalobcom
deklarovaná námietka je bez akejkoľvek právnej relevancie. Napokon súd prvej inštancie považoval za
právne nedôvodnú i žalobcom namietanú nečinnosť správcu dane (Colného úradu Bratislava), keď po
vypracovaní Protokolu o daňovej kontrole zn. 25205/2010-5238-INT dňa 19.11.2010, prerokovaného
s daňovým subjektom (žalobcom) dňa 4.1.2011, bezodkladne nevrátil časť zabezpečeného tovaru

žalobcovi a formálne mu tovar vrátil až dňa 16.4.2013. Súd prvej inštancie síce prisvedčil tvrdeniu
žalobcu, že daňová kontrola v daňovom sklade žalobcu za zdaňovacie obdobie máj 2004 - december
2009, ktorá podľa tvrdenia žalovaného mala byť ukončená až v roku 2015, nemá časovú súvislosť
s rozhodnutiami správcu dane zo dňa 30.11.2012, ktorými rozhodol o čiastočnom vrátení tovaru
žalobcovi a jeho čiastočnom prepadnutí v prospech štátu, avšak nemožno opomínať vecnú a časovú

súvislosť medzi daňovou kontrolu v daňovom sklade žalobcu za zdaňovanie obdobie október 2009
- december 2009 (zdaňovacie obdobia oboch daňových kontrol sa prelínali), protokolárne spísanou
dňa 19.11.2010 a v trestnom konaní pre zločin skrátenia dane a poistného zistenými skutočnosťami
Úradom hraničnej a cudzineckej polície a jeho Odpoveďou zo dňa 26.10.2012, ktorá založila vecné
odôvodnenie následne dňa 30.11.2012 správcom dane vydaných rozhodnutí o čiastočnom prepadnutí

tovaru žalobcu v prospech štátu a jeho čiastočnom vrátení žalobcovi. Súd prvej inštancie uviedol, že
hoci daňová kontrola protokolárne spísaná dňa 19.11.2010 sa vykonala z podnetu samotného správcu
dane, týkala sa zdaňovacieho obdobia, ktoré spadalo aj do zdaňovacieho obdobia daňovej kontroly
iniciovanej na podnet Úradu hraničnej a cudzineckej polície, a preto vzájomná kooperácia správcu dane
a vyšetrovacieho policajného orgánu bola v každom prípade pre vydanie rozhodnutia o čiastočnom

prepadnutí tovaru štátu a jeho čiastočnom vrátení žalobcovi žiaduca a potrebná. Súd prvej inštancie
v posudzovanom spore vzal zreteľ na skutočnosť, že Colný úrad Bratislava prerušil konanie vo veci
podozrenia z porušenia daňových predpisov žalobcom na čas do ukončenia expertízneho skúmania
vzoriek odobratých zo zabezpečeného tovaru žalobcu a na čas do ukončenia daňovej kontroly. Pokiaľ
ide o dôvod prerušenia konania spočívajúci v potrebe vykonania daňovej kontroly, ktorej predmetom je

spotrebná daň z tabakových výrobkov žalobcu, je nutné zohľadniť fakt, že správca dane od 29.1.2010
vykonával daňovú kontrolu u žalobcu na základe žiadosti policajného orgánu - Úradu hraničnej a
cudzineckejpolície,čoajvýslovnevovýrokovejčastirozhodnutiaoprerušeníkonaniač.1180/2010-5284
zo dňa 4.1.2010 uviedol; zároveň v odôvodnení uvedeného rozhodnutia o prerušení konania správca
dane poznamenal, že podkladmi k daňovej kontrole sú aj všetky doklady, ktoré by mohli preukázať

spôsob nadobudnutia zabezpečeného tovaru daňovým subjektom. V tejto súvislosti prvoinštančný súd
uviedol, že v danom prípade bolo potrebné zohľadniť vzájomnú súčinnosť správcu dane a Úradu
hraničnej a cudzineckej polície, ktorý v rozhodnom čase viedol trestné konanie pre zločin skrátenia dane
a poistného, v ktorom výsluchom nezanedbateľného počtu svedkov a priamych účastníkov trestnéhokonania (posledný výsluch obvineného vykonal dňa 23.10.2012) zistil skutočnosti týkajúce sa spôsobu
nadobudnutia tabaku žalobcom a jeho spracovania, dospejúc k záverom vysvetľujúcim správcom dane
daňovou kontrolou zistené rozdiely medzi hmotnosťou tabaku reálne uskladneného v daňovom sklade

žalobcu a hmotnosťou tabaku podľa skladových kariet zásob tabaku a tabakových výrobkov, keďže
vykonaným dokazovaním policajný orgán zistil, že žalobcom vyrobené a Colným úradom Bratislava
zabezpečené tabakové výrobky, boli vyrobené z tabaku spracovávaného priamo v podniku zo suchých
tabakových listov dodávaných samostatne hospodáriacim roľníkom A. B., teda zo surovín, ktorých
dodanie a spracovanie nie je evidované v účtovníctve a iných povinných evidenciách daňového subjektu

(žalobcu). Policajným orgánom v Odpovedi zo dňa 26.10.2012 deklarované závery trestného konania
použil správca dane i v odôvodnení svojho rozhodnutia o prepadnutí časti tovaru žalobcu v prospech
štátu zo dňa 30.11.2012 ako aj v rozhodnutí o zrušení časti rozhodnutia o zabezpečení tovaru zo dňa
30.11.2012. Vzhľadom na uvedenú vecnú súvislosť správcom dane vykonávanej daňovej kontroly a
policajným orgánom vedeným trestným konaním, považoval súd prvej inštancie za nesprávne, resp.
neúplné tvrdenie žalobcu, že od 19.11.2010 (na podklade Protokolu o daňovej kontrole) Colný úrad

Bratislava už vedel, že časť zabezpečeného tovaru má žalobcovi vrátiť. Súd prvej inštancie vyslovil
názor, že na základe výsledkov daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie 10/2009, 11/2009 a 12/2009,
ukončenej dňa 4.1.2011 (prerokovaním Protokolu s daňovým subjektom) správca dane nadobudol
vedomosť len o výsledkoch laboratórnych analýz odobratých vzoriek tabaku, tabakových výrobkov
a o inventúrnych nezrovnalostiach, t.j. vedel iba o množstve (skutočnom a evidovanom) a kvalite

zabezpečeného tovaru, avšak až na základe výsledkov policajného vyšetrovania mal riadne preukázaný
spôsob nadobudnutia tovaru žalobcom a zistil materiálny dôvod, pre ktorý tabak o hmotnosti 10 223
kg nebol evidovaný na skladových kartách zásob tabaku a tabakových výrobkov, a teda až na základe
stanoviska Úradu hraničnej a cudzineckej polície v zmysle Odpovede zo dňa 26.10.2012 mohol správca
dane ustáliť, v akom rozsahu a z akých dôvodov žalobca pochybnosti vedúce k zabezpečeniu tovaru

riadne neodstránil, preto keď rozhodnutie o prepadnutí časti tovaru v prospech štátu, rovnako ako
aj rozhodnutie, ktorým časť tovaru žalobcovi vrátil, vydal dňa 30.11.2012, nie je možné z hľadiska
plynulosti konania hodnotiť postup správcu dane ako nesústredený a kvalifikovať ho ako nečinnosť
orgánu verejnej moci. Následne Colný úrad Bratislava dňa 4.4.2013 písomne oznámil žalobcovi, že
dňa 16.4.2013 mu bude tovar o celkovej hmotnosti 35 845,8 kg vrátený; v skutočnosti správca dane

vrátil tovar žalobcovi dňa 22.5.2013, avšak omeškanie sa správcu dane s vrátením tovaru o cca jeden
mesiac nemožno považovať za nesprávny úradný postup colného úradu, keď išlo o ním určenú lehotu
odovzdania tovaru a neporušil tým žiadnu zákonnú povinnosť. V súvislosti so žalobcom permanentne
namietaným dlhým obdobím medzi dátumom skončenia daňovej kontroly na podklade Protokolu zo dňa
19.11.2010 a rozhodnutiami správcu dane zo dňa 30.11.2012, súd prvej inštancie dal do pozornosti,

že ani vyššie citované ustanovenie § 25a zákona o správe daní a poplatkov, ktoré pojednáva iba o
včasnom pokračovaní v konaní, neukladá správcovi dane povinnosť vydať rozhodnutie o prepadnutí
tovaru v prospech štátu alebo rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o zabezpečení tovaru v určitej
zákonnej lehote po tom, ako pominie prekážka zakladajúca prerušenie konania. Pre úplnosť uviedol,
že žalobca nepodal nadriadenému orgánu Colného úradu Bratislava žiadnu sťažnosť, na základe ktorej

by namietal nečinnosť alebo zbytočné prieťahy v konaní vedenom správcom dane, pričom podanie
sťažnosti zvažoval až v liste (výzve) zo dňa 11.10.2012, preto je otázny samotným žalobcom od
19.11.2010 (od vypracovania Protokolu o daňovej kontrole) do 30.11.2012 (do vydania rozhodnutí
o čiastočnom prepadnutí tovaru v prospech štátu a jeho čiastočnom vrátení žalobcovi) pociťovaný
stav právnej neistoty v súvislosti s postupom a rozhodovacou činnosťou správcu dane, keď počas

obdobia dvoch rokov sťažnosť na nečinnosť správcu dane nepodal. Vzhľadom na uvedené súd prvej
inštancie dospel k záveru, že Colný úrad Bratislava ako správca dane pri správe spotrebnej dane z
tabakových výrobkov žalobcu nepostupoval v rozpore so žiadnym zákonným ustanovením, kladeným
mu žalobcom na zodpovednosť, neporušil žiadnu zákonom stanovenú lehotu, ktorou by bol viazaný
ani nevykazoval znaky zbytočnej nečinnosti orgánu verejnej moci a preto nenaplnil legálnu definíciu

nesprávneho úradného postupu podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Vychádzajúc zo skutočnosti,
že pre vyvodenie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej
moci sa vyžaduje splnenie troch zákonných podmienok - protiprávne konanie orgánu verejnej moci
(v posudzovanom prípade nesprávny úradný postup), vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi,
ktoré podmienky musia byť splnené súčasne (kumulatívne podmienky), za konštatovania, že Colný

úrad Bratislava sa nedopustil nesprávneho úradného postupu, v dôsledku čoho sa nenaplnil ani prvý,
základný predpoklad pre vyvodenie zodpovednosti štátu, súd prvej inštancie sa ďalšími podmienkami
zodpovednostižalovanéhozaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmocinezaoberalažalobuakovecne
nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) na základe princípu úspechu strán v konaní
tak, že procesne úspešnému žalovanému priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
d), f) a h) C.s.p., t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca zároveň
namietal nedostatok riadneho a presvedčivého odôvodnenia rozsudku.

4. Uviedol, že mu bolo dňa 30.4.2004 vydané Osvedčenie o registrácii na spotrebnú daň z tabakových
výrobkov a Povolenie na prevádzkovanie daňového skladu, pričom dňa 30.4.2004 zložil zábezpeku
v C. D. E. na daň vo výške 2 100 000 Sk (69 707,23 eur) formou bankovej záruky, o čom vydal

Colný úrad Bratislava potvrdenie s tým, že Dodatkom č. 3 k Záručnej listine bola dňa 15.4.2005
navýšená suma bankovej záruky na výšku 3 100 000 Sk (102 901,15 eur). Dňa 11.12.2009 Colný
úrad Bratislava vydal Rozhodnutie č.j. 63504/2009-5284, ktorým žalobcovi dňom 4.12.2009 zabezpečil
tabakovú zmes v celkovej hmotnosti 5 087,10 kg, tabak v celkovej hmotnosti 9 606,70 kg, tabak v
celkovej hmotnosti 9 559,80 kg, expandovanú žilu v celkovej hmotnosti 10 854,40 kg, odpad z

výroby v celkovej hmotnosti 1 581,40 kg, triedený tabak v celkovej hmotnosti 4 679,50 kg, netriedený
tabak v celkovej hmotnosti 4 700,20 kg. Colný úrad Bratislava zabezpečil tovar v celkovej hmotnosti
46 069,10 kg a na odstránenie pochybností, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru stanovil žalobcovi
lehotu 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, inak vydá rozhodnutie o prepadnutí
tovaru. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.2009. Dňa 17.12.2009 žalobca v stanovenej

lehote oznámil Colnému úradu Bratislava, že dňom 26.11.2009 mu boli policajným orgánom zaistené
všetky účtovné doklady a z tohto dôvodu nedokáže predložiť nadobúdacie doklady k tovaru a zároveň
uviedol, že „Pravidelnými kontrolami Colným úradom Bratislava, Miletičova 42 sme tabakovú surovinu
nadobudli legálnym spôsobom. Tým, že ste vykonali miestne zisťovanie na prevádzke od 30.11.2009
do 3.12.2009. Neoprávneným spôsobom nám zaisťujete tabakovú surovinu a prevádzku.“. Na základe

uvedeného podľa názoru žalobcu si mal Colný úrad Bratislava po tejto informácii nadobúdacie doklady
k tovaru vyžiadať sám od policajného orgánu. Colný úrad Bratislava Rozhodnutím o prerušení konania
zo dňa 4.1.2010 prerušil konanie o podozrení z porušenia daňových predpisov na čas potrebný, kým
nebude ukončené expertízne skúmanie vzoriek odobratých zo zabezpečeného tovaru a kým nebude
ukončená daňová kontrola, vykonaná u žalobcu na základe žiadosti Odboru operatívnych činností a

vyšetrovania Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii STRED Úradu hraničnej a cudzineckej
polície.Dňa13.8.2012žalobcapožiadalozrušenierozhodnutiaozabezpečenítovaruzodňa11.12.2009
(po 958 dňoch od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení tovaru dňa 28.12.2009)
okrem iných dôvodov, aj z dôvodu porušenia § 14a ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov. Dňa
7.9.2012 Colný úrad Bratislava v rozpore s § 9 ods. 7 zákona o správe daní (daňový poriadok)

oznámil písomnosťou č.j. 9005284/1/1165965/2012 priamo žalobcovi napriek existencii plnomocenstva
na zastupovanie, že konanie vo veci zabezpečenia tovaru je prerušené rozhodnutím vo veci podozrenia
z porušenia daňových predpisov zo dňa 4.1.2010. Dňa 11.10.2012 žalobca vyzval Colný úrad Bratislava,
aby konal v súlade s § 9 ods. 7 daňového poriadku a zároveň namietal, že rozhodnutím zo dňa
4.1.2010 bolo prerušené konanie vo veci podozrenia z porušenia daňových predpisov a nie konanie

o zabezpečení tovaru, pričom zároveň vyzval správcu dane, aby ďalej konal a zrušil Oznámenie, v
opačnom prípade zváži podať sťažnosť na nečinnosť. Dňa 30.11.2012 Colný úrad Bratislava vydal
Rozhodnutie o čiastočnom zrušení rozhodnutia o zabezpečení tovaru, ktorým v súlade s § 41 ods.
5 daňového poriadku čiastočne zrušil rozhodnutie o zabezpečení tovaru zo dňa 11.12.2009 v časti
týkajúcej sa zabezpečenia tovaru: expandovaná žila v celkovej hmotnosti 10 854,40 kg, odpad z výroby

v celkovej hmotnosti 1 581,40 kg, tabak v celkovej hmotnosti 23 410,30 kg, s tým, že tento tovar zároveň
v súlade s § 42 ods. 5 daňového poriadku vrátil žalobcovi, pričom rozhodnutie odôvodnil tým, že: „na
základe daňovej kontroly za mesiac október 2009, november 2009 a december 2009 (Protokol o daňovej
kontrole ev. č. 25206/2010-5238-INT, vypracovaný dňa 19.11.2010), ktorú vykonal v prevádzkových
priestoroch daňového subjektu na adrese EUROTABACCO, spol. s r.o., F. G. XXX/XX, XXX XX H.

A. zistil, že podľa skladových kariet zásob tabaku a tabakovej zmesi sa v daňovom sklade daňového
subjektu malo nachádzať iba 23 410,30 kg tabaku a tabakovej zmesi“, avšak z vyjadrenia Prezídia
policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície vyplýva, že v priestoroch prevádzky žalobcu
sa mohlo nachádzať podľa evidencie viac tovaru, avšak v skutočnosti žalobca: „nevedel Colnémuúradu Bratislava preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia 10 223 kg tabaku.“. Colný úrad Bratislava
na základe vyjadrenia policajného orgánu zvýšil množstvo tovaru, ktoré sa malo vrátiť žalobcovi po
vykonanídaňovejkontroly.ColnýúradBratislavakonanímvrozporesozákonompoprelzáveryzvlastnej

daňovej kontroly o množstve tovaru nadobudnutého bez preukázania pôvodu a spôsobu nadobudnutia
z 23 410,30 kg na 10 223 kg a prispôsobil ich policajným výsledkom. Zároveň Colný úrad Bratislava
dňa 30.11.2012 vydal rozhodnutie o prepadnutí tovaru v prospech štátu, ktoré odôvodnil tým, že
žalobca v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení tovaru zo dňa
11.12.2009 neodstránil pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru, a to aj napriek tomu, že Colný

úrad Bratislava vedel, že účtovné doklady sú zaistené policajným orgánom. Dňa 4.4.2013 Colný úrad
Bratislavapísomnosťouoznámilžalobcovi,žedňa16.4.2013mubudevrátenýtovarocelkovejhmotnosti
35 845,80 kg, čo sa však nestalo. Poukázal na záver uvedený v Znaleckom posudku T-01-13 (UHCP-73/
NJ-S-2009), týkajúci sa obvyklej alebo najdlhšie prípustnej doby skladovania tabaku. K rovnakému
zisteniu prišla aj inšpekcia Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Senec v Zázname o úradnej
kontrole tabakových výrobkov č. SC/2013/KO,KR,ŠI/58 zo dňa 22.5.2013, ktorá priamo na mieste

daňového skladu žalobcu konštatovala, že tabak je znehodnotený. Žalobca poukázal aj na to, že dňa
3.12.2009 Colný úrad Bratislava uzavrel budovu prevádzkových priestorov žalobcu a priložil 3 x colnú
uzáveru pod č. 5284/01; dňa 4.12.2009 boli prevádzkové priestory daňového skladu žalobcu opatrené
už 4 x colnými uzáverami č. 5284/01, pričom priestory prevádzky daňového skladu boli žalobcovi
sprístupnené až dňa 22.5.2013, t.j. po 1 266 dňoch od ich uzavretia colnými uzáverami dňa 3.12.2009.

5. Žalobca mal zo, že strany Colného úradu Bratislava ide o nesprávny úradný postup vymedzený v
§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. pri výkone jeho právomocí alebo v súvislosti s nimi a v období od
3.12.2009do22.5.2013spôsobilnezákonnýmzásahomdoprávaprávomchránenýchzáujmovžalobcu,
že sa mu zmenšil majetok a vznikla škoda. Za nesprávny úradný postup považoval nasledovné:

- dňa 3.12.2009 Colný úrad Bratislava uzavrel prevádzkové priestory žalobcu priložením 3 x colných
uzáver pod č. 5284/01,
- dňa 4.12.2009 už boli prevádzkové priestory žalobcu opatrené 4 x colnými uzáverami č. 5284/01,
- dňa 11.12.2009 Colný úrad Bratislava vydal Rozhodnutie č.j. 63504/2009-5284, ktorým žalobcovi
spätne dňom 4.12.2009 zabezpečil tovar a zároveň ho vyzval, aby v lehote 15 dní odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia odstránil dôvody zabezpečenia tovaru, inak vydá rozhodnutie o prepadnutí
tovaru v prospech štátu (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.2009),
- dňa 17.12.2009 žalobca oznámil Colnému úradu Bratislava, že dňom 26.11.2009 mu boli policajným
orgánom zaistené všetky účtovné doklady,
- dňa 4.1.2010 Colný úrad Bratislava Rozhodnutím o prerušení konania č.j. 1180/2010-5284 prerušil

konanie o podozrení z porušenia daňových predpisov; týmto rozhodnutím Colný úrad Bratislava
neprerušil konanie vo veci zabezpečenia tovaru,
- dňa 19.11.2010 vypracoval Colný úrad Bratislava Protokol o daňovej kontrole č.j. 25206/2010-5238-
INT, pričom na podklade tohto protokolu bolo zistené, že sa v priestoroch prevádzky malo nachádzať
údajne 23 410,30 kg nezdokladovaného tovaru (táto skutočnosť je uvedená v Rozhodnutí o čiastočnom

zrušení rozhodnutia o zabezpečení tovaru č.j. 9005284/1/1294925/2012 zo dňa 30.11.2012 a rozhodnutí
o prepadnutí tovaru), a teda Colný úrad Bratislava zistil, že počnúc dňom 19.11.2010 má vrátiť tovar
alebo jeho časť žalobcovi, čo sa nestalo, nakoľko Colný úrad Bratislava nezákonným zásahom pri
výkone jeho právomocí alebo v súvislosti s nimi do práv a právom chránených záujmov žalobcu tovar
vrátil až dňa 22.5.2013,

- dňa 13.8.2012 žalobca požiadal o zrušenie rozhodnutia o zabezpečení tovaru zn. 63504/2009-5284
zo dňa 11.12.2009 z dôvodu porušenia § 14a ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. Mal za to, že Colný
úrad Bratislava konal v rozpore so zákonom pri výkone jeho právomocí alebo v súvislosti s nimi a
nevydal bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení tovaru rozhodnutie o
prepadnutí tovaru od 28.12.2009, t.j. nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení tovaru č.j.

63504/2009-5284,
- dňa 7.9.2012 Colný úrad Bratislava v rozpore s § 9 ods. 7 daňového poriadku oznámil písomnosťou
č.j. 9005284/1/1165965/2012 priamo žalobcovi (napriek existencii plnomocenstva na zastupovanie), že
konanie vo veci zabezpečenia tovaru je prerušené rozhodnutím vo veci porušenia daňových predpisov
č.j. 1180/2010-5284 zo dňa 4.1.2010,

- dňa 11.10.2012 žalobca vyzval Colný úrad Bratislava, aby konal v súlade s § 9 ods. 7 daňového
poriadku a zároveň namietal, že rozhodnutím č.j. 1180/2010-5284 zo dňa 4.1.2010 bolo prerušené
konanie vo veci podozrenia z porušenia daňových predpisov a nie konanie o zabezpečení tovaru,- na podklade námietky žalobcu dňa 30.11.2012 Colný úrad Bratislava vydal Rozhodnutie o čiastočnom
zrušení rozhodnutia o zabezpečení tovaru č.j. 9005284/1/1294925/2012, ktorým čiastočne zrušil
rozhodnutie o zabezpečení tovaru č.j. 63504/2009-5284 zo dňa 11.12.2009 a zároveň vrátil žalobcovi

35 845,80 kg tovaru,
- dňa 30.11.2012 vydal Colný úrad Bratislava rozhodnutie o prepadnutí tovaru v prospech štátu č.j.
9005284/1/1295123/2012, ktorým prepadol tovar o celkovej hmotnosti 10 223 kg, ktoré odôvodnil tým,
že žalobca v lehote 15 dní od právoplatnosti Rozhodnutia o zabezpečení tovaru ev. č. 63504/2009-5284
zo dňa 11.12.2009 neodstránil pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu tohto tovaru, hoci Colný úrad

Bratislava mal vedomosť o nemožnosti predloženia nadobúdacích dokladov z dôvodu ich zaistenia
policajnými orgánmi. Colný úrad Bratislava v rozpore so zákonom vydal rozhodnutie o prepadnutí tovaru
po 1 067 dňoch (29.12.2009 – 30.11.2012) od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení
tovaru,
- dňa 4.4.2013 Colný úrad Bratislava písomnosťou č.j. 9005284/1/160845/2013 oznámil žalobcovi, že
dňa 16.4.2013 mu bude vrátený tovar o celkovej hmotnosti 35 845,80 kg (tovar bol vrátený žalobcovi

až dňa 22.5.2013),
- dňa 22.5.2013 po 1 266 dňoch od uzavretia priestorov prevádzky daňového skladu colnými uzáverami
dňa 3.12.2009 Colný úrad Bratislava fyzicky vrátil tovar o hmotnosti 35 845,80 kg žalobcovi a zároveň
v tento deň sprístupnil prevádzkové priestory daňového skladu žalobcovi,
- dňa 18.6.2013, 19.6.2013 a 25.11.2013 sa uskutočnila na účet žalobcu likvidácia nepoužiteľného a

znehodnoteného tovaru pod dozorom Colného úradu Bratislava, pričom tento tovar za 1 266 dní stuchol
a splesnivel a nemohol byť použitý na ďalšie spracovanie alebo predaj. Z toho istého dôvodu musel byť
zlikvidovaný aj ďalší materiál potrebný k výrobe tabakových výrobkov.

6. Vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania žalobca namietal, že súd prvej inštancie žalovanému

priznal nárok na náhradu trov konania, a to aj napriek tomu, že si ich žalovaný neuplatnil, keďže mu
objektívne žiadne ani nemohli vzniknúť, čím je nesprávny aj výrok o trovách konania. Žalobca mal za
to, že bol dostatočne preukázaný neoprávnený zásah žalovaného a jemu podriadených orgánov, ktorí
riadne neochraňovali finančné záujmy Slovenskej republiky spočívajúce v riadnej správe daní podľa
zákona o správe daní a poplatkov a neskôr aj podľa zákona o správe daní (daňový poriadok), pričom

týmtoneoprávnenýmzásahomsavpríčinnejsúvislostiajsporušenímprincípuprezumpcienevinyvôbec
nedbalo na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov (žalobcu) v konaní
pred Colným úradom Bratislava.

7. Žalobca uviedol, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nesprávne aplikoval a dokonca

dezinterpretoval porušenie § 14a ods. 3 zákona o správe daní. Poukázal na znenie § 14a ods. 3
zákona o správe daní, § 30a ods. 1, 2, 3 a 4 zákona o správe daní, § 65 ods. 1, 2 a 3 daňového
poriadku. Žalobca mal za to, že samotné nekonanie podľa § 14a ods. 3 zákona o správe daní je len
čiastkovou okolnosťou predmetného žalobného nároku tkvejúceho v nesprávnom úradnom postupe
Colného úradu Bratislava, nakoľko z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že Colný úrad Bratislava mohol

tovar vydať až na podklade Protokolu o daňovej kontrole č. 25206/2010-5238-INT zo dňa 19.11.2010
(pričom táto skutočnosť je uvedená aj v Rozhodnutí o čiastočnom zrušení rozhodnutia o zabezpečení
tovaru č. 9005284/1/1294925/2012 zo dňa 30.11.2012, ktorým vrátil 35 845,80 kg zo 46 069,10 kg
zabezpečeného tovaru rozhodnutím č. 63504/2009-5284 zo dňa 11.12.2009). Táto skutočnosť však nič
nemení na tom, že Colný úrad Bratislava mal konať v stanovených lehotách na vydanie rozhodnutia

podľa § 30a zákona o správe daní a § 65 daňového poriadku. Žalobca ani raz v žalobe a ani v
replike neuviedol, že Colný úrad Bratislava mal rozhodnúť v zákonnej 15 dňovej lehote na odstránenie
pochybností zabezpečenia podľa § 14a ods. 3 zákona o správe daní, táto skutočnosť v žalobe nie
je vôbec uvedená. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 14/07 týkajúci sa
riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Žalobca tvrdil, že v žalobe len uvádzal znenie § 14a ods. 3

zákona o správe daní v súvislosti s tým, že Colný úrad Bratislava odôvodňoval rozhodnutie o prepadnutí
tovaru č. 9005284/1/1295123/2012 na právnom základe neodstránenia pochybností zabezpečenia
do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení 63504/2009-5284 zo dňa 11.12.2009, t.j. do
12.1.20210, pričom túto skutočnosť konštatoval Colný úrad Bratislava po 1 067 dňoch od právoplatnosti
rozhodnutia o zabezpečení (29.12.2009 – 30.11.2012), teda podľa názoru žalobcu Colný úrad Bratislava

sám nerešpektoval zákon a konkrétne poriadkové lehoty na vydanie rozhodnutia podľa § 30a zákona
o správe daní alebo § 65 daňového poriadku pri jeho rozhodovacej činnosti. Žalobca poukázal na
bod 20. žaloby, v ktorej na margo nekonania v zmysle § 14a ods. 3 zákona o správe daní uviedol:
„Máme za to, že Colný úrad Bratislava konal v rozpore so zákonom pri výkone jeho právomocí alebov súvislosti s nimi a nevydal bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení
tovaru rozhodnutie o prepadnutí tovaru od 28.12.2009, t.j. nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o
zabezpečení tovaru č.j. 63504/2009-5284.“ Podľa jeho názoru aj z uvedeného je zrejmé, že žalobca v

prípade § 14a ods. 3 zákona o správe daní ani len náznakom nespomenul žiadnu 15 dňovú zákonnú
lehotu na zodpovednosť Colného úradu Bratislava, ale namietal nekonanie Colného úradu Bratislava v
lehotáchnavydanierozhodnutiapodľa§30azákonaosprávedaníalebo §65daňovéhoporiadku,teda
na jeho zodpovednosť. Mal za to, že táto skutočnosť by mala byť súdu zrejmá nie len zo žaloby, obsahu
súdnehospisu,alehlavneajzozákona(plynutielehôtnavydanierozhodnutia).Žalobcanamietal,žesúd

tendenčne dezinterpretoval žalobcove námietky ohľadne § 14a ods. 3 zákona o správe daní, poskytujúc
neadekvátnu právnu ochranu Colnému úradu Bratislava, čím obhajoval jeho nesprávny úradný postup.
V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu sp.zn. II. ÚS 440/2011 týkajúci sa obsahu práva
na súdnu ochranu. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku
neprimerane venoval čiastkovej okolnosti žalobných dôvodov, a teda či mal alebo nemal Colný úrad
Bratislava vydať po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení č. 63504/2009-5284 zo dňa

11.12.2009, t.j. dňa 12.1.20210 rozhodnutie o prepadnutí tovaru a hlavne v akých lehotách (teda kedy),
avšak mu zrejme unikla existencia § 30a ods. 4 zákona o správe daní alebo § 65 ods. 3 daňového
poriadku. Bol toho názoru, že právne predpisy nemajú byť predmetom dokazovania, keďže súd ich
musí poznať (iura novit curia). Opäť pripomenul, že Colný úrad Bratislava rozhodol o vrátení tovaru po
neuveriteľných 1 067 dňoch od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení (29.12.2009 – 30.11.2012).

Táto skutočnosť je fakt a vôbec nesúvisí so závermi dokazovania v trestnom konaní, keďže trestné
konanie nesúvisí s vykonanou daňovou kontrolou (protokol o daňovej kontrole č. 25206/2010-5238-
INT) a čo je podstatné, žalovaným nie je Ministerstvo spravodlivosti SR, ale Ministerstvo financií SR za
Slovenskú republiku. Žalobca ďalej uviedol, že konanie pred správcom dane nie je ovládané trestnými
kódexmi a dozor na zákonnosťou konania správcu dane taktiež nevykonávajú orgány činné v trestnom

konaní, takže správne orgány (správcovia dane) nie sú podriadené orgánom činným v trestnom konaní.
Pokiaľ potrebovali orgány činné v trestnom konaní realizovať svoje oprávnenia, tak ich realizovali v
potrebnom rozsahu podľa trestných kódexov a pokiaľ ich nerealizovali, tak postupy podľa trestných
kódexov sa nedajú nahradiť ustanoveniami podľa daňového poriadku alebo zákona o správe daní.
Žalobca tiež pripomenul, že nie sú mú známe žiadne závery z dokazovania v trestnom konaní, ktoré

spomenul súd prvej inštancie, keďže trestné konanie nie je ukončené. Podľa jeho názoru súd prvej
inštancie v konaní pred ním porušil ústavný princíp prezumpcie neviny podľa čl. 50 ods. 2 Ústavy SR a
v napadnutom rozsudku „prejudikoval“ to čo sa ani nestalo, čím však rozsudok trpí vadou, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn.
I. US 146/08). Žalobca namietal aj to, že súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov úplne opomenul

existenciu žiadosti Colného úradu Bratislava o zaslanie účtovných dokladov č. 66089/2009-5284 zo
dňa 30.12.2009, ktorú Colný úrad Bratislava adresoval orgánom činným v trestnom konaní potom,
čo žalobca prípisom zo dňa 17.12.2009 oznámil Colnému úradu Bratislava ich zaistenie. Po získaní
žiadaných účtovných dokladov Colný úrad Bratislava na základe poverenia na výkon daňovej kontroly
č. 3107/2010-5238-INT zo dňa 28.1.2010 vykonal v dňoch 29.1.2010 až 19.11.2010 u žalobcu daňovú

kontrolu, výsledkom ktorej bol protokol o daňovej kontrole č. 25206/2010-5238-INT, z čoho je zrejmé,
že prvoinštančným súdom uvádzaný hypotetický postup nemá oporu v zdokladovanom konaní Colného
úradu Bratislava a je mimo namietaných skutočností v žalobe. Žalobca uviedol, že táto skutočnosť však
ničnemenínapovinnostiColnéhoúraduBratislavakonaťpozabezpečenítovarupodľaustanovení§30a
zákonaosprávedaníalebo§65daňovéhoporiadku.Žalobcazároveňpripomenulexistenciuzákladných

zásad a zákonných postupov pri správe daní podľa zákona o správe daní alebo daňového poriadku,
kde je imanentnou povinnosťou správcov dane riadne zistiť skutkový stav pre vydanie zákonného
rozhodnutia, nejedná sa teda o žiadnu ochotu alebo záujem, ale o zákonnú povinnosť. Žalobca mal
vzhľadom na tendenčné odôvodnenie napadnutého rozsudku pochybnosti o nestrannosti súdu pri
prejednávaní jeho nároku. Na základe uvedeného namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

8. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie žalobcom namietané neprerušenie zabezpečovacieho
konania realizovaného rozhodnutím č. 63504/2009-5284 zo dňa 11.12.2009 nesprávne posúdil, resp.

pokiaľ posúdil, tak zjavne v rozpore so skutočne vykonanými úkonmi Colného úradu Bratislava a
namietanými skutočnosťami žalobcom. Zo súdneho spisu vyplýva, že to bol práve Colný úrad Bratislava,
ktorý tvrdil, že konanie vo veci zabezpečenia tovaru prerušil rozhodnutím č. 1180/2010-5284, kým
nebude ukončené expertízne skúmanie vzoriek odobratých zo zabezpečeného tovaru a kým nebudeukončená daňová kontrola. Žalobca mal za to, že sám súd prvej inštancie potvrdil v prospech žalobcu,
že konanie vo veci zabezpečenia tovaru nemohlo byť a nebolo prerušené, avšak tento argument
nepochopiteľne a nesprávne použil proti žalobcovi, keď ho vo svoj prospech uviedol práve Colný úrad

Bratislava a neskôr aj žalovaný. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie správne uviedol, že konanie
vo veci zabezpečenia tovaru nebolo prerušené rozhodnutím č. 1180/2010-5284. Žalobca sa navyše
v žalobe vôbec nevenoval teoretickým premisám daňového procesu o tom, či je alebo nie je možné
prerušiť konanie o zabezpečení tovaru, keďže jednak prejednávajúci súd nie je správnym súdom a na
druhej strane považoval za absurdné vedenie úvahy, či sa jedná o ucelený proces alebo nie, či ide

o procesné rozhodnutie alebo nie, atď., nakoľko práva úprava je v tejto veci zrejmá a jednoznačná.
Súd prvej inštancie namiesto toho, aby sa zaoberal návrhom žalobcu na náhradu škodu, pristúpil k
suplovaniu činnosti správneho súdnictva a poskytol nový výklad daňových inštitútov, čo však nie je v jeho
kompetencii a nevenoval sa predmetu konania, čím porušil čl. 2 ods. 1 C.s.p. Pokiaľ súd prvej inštancie
tvrdil, že jediným konaním, ktoré mohlo byť prerušené s právnym následkom neplynutia lehôt je konanie
vo veci podozrenia z porušenia daňových predpisov, ergo konanie na úseku správy daní, ktoré inicioval

Colný úrad Bratislava na základe miestneho zisťovania podľa § 14 zákona o správe daní, tak žalobcovi
nebolo zrejmé aké konanie a na celom úseku správy daní (§ 1a písm. c) zákona o správe daní alebo
§ 2 písm. a) daňového poriadku) mohlo, resp. malo byť podľa právneho názoru súdu začaté výkonom
oprávnenia podľa § 14 zákona o správe daní. V tejto veci podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie však
zrejme opomenul význam právneho inštitútu miestneho zisťovania podľa § 14 zákona o správe daní,

čo je len legálnym oprávnením správcov dane, ktoré sa realizuje na úseku správy daní a pri poskytnutí
súčinnosti podľa osobitného predpisu. Ak podľa vysloveného právneho názoru prvoinštančného súdu
má platiť, že miestne zisťovanie alebo zabezpečenie tovaru sa vykonáva pri podozrení z porušenia
daňovýchpredpisov,takpotomtátoúvahasúduprvejinštanciepodľanázoružalobcunarážanazákonné
znenie inštitútov miestneho zisťovania a zabezpečenia tovaru, z ktorých ale vôbec nevyplýva súdom

prezentovaný názor. Žalobca mal však za to, že právne predpisy nemajú byť predmetom dokazovania,
pretože súd ich musí poznať - iura novit curia. Žalobca ďalej uviedol, že v predmetnom prípade však
miestnym zisťovaním nebolo začaté žiadne konanie a už vôbec nie konanie na celom úseku správy
daní (správa daní je pojem širší a realizuje sa prostredníctvom rôznych konaní, pričom tieto konania
sú samostatné konania, resp. na seba nadväzujú alebo sú závislé na sebe), ale poskytla sa súčinnosť

orgánom činným v trestnom konaní na vykonanie daňovej kontroly v nadväznosti na existenciu žiadosti
o zabezpečenie vykonanej daňovej kontroly ČVS: UHCP-73 NJ S- 2009 zo dňa 20.11.2009. Súd prvej
inštancie svojou úvahou zrejme vytvoril nové právne premisy pre oblasť správy daní, ktoré sú v rozpore
s rozhodovacou činnosťou správnych súdov, teóriou práva a hlavne s daňovými predpismi. Čo je však
zásadné, tak súd prvej inštancie pri vedení úvahy opomenul uviesť, resp. sa nedostatočne vysporiadal s

otázkou aké konanie bolo vlastne prerušené, keď sa žiadne nezačalo. Ak týmto konaním má byť konanie
vo veci zabezpečenia tovaru, tak toto konanie prerušené rozhodnutím č. 1180/2010-5284 nemohlo
nastať a potvrdil to aj súd prvej inštancie, avšak jediné, čo mohlo byť prerušené je deliktuálne konanie
vo veci podozrenia z porušenia daňových predpisov, čo však už je oblasť správneho trestania, s tým
rozdielom, že v súdnom spise absentuje úkon, ktorým sa začalo toto deliktuálne konanie. Z uvedeného

je podľa názoru žalobcu zrejmé, že úvaha prvoinštančného súdu o prerušení konania a súvislostí, s
ktorými viedol túto úvahu, je v rozpore s obsahom súdneho spisu. Na základe uvedeného mal žalobca
za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Vo vzťahu k právnemu názoru súdu prvej inštancie k porušeniu procesného práva na zastúpenie,
ktoré žalobca namietal z dôvodu, že Colný úrad Bratislava oznámil priamo žalobcovi prípisom č.
9005284/1/1165965/2012, že konanie vo veci zabezpečenia tovaru bolo prerušené rozhodnutím vo
veci porušenia daňových predpisov č. 1180/2010- 5284 zo dňa 4.1.2010, žalobca poukázal na § 9
ods. 4 zákona o správe daní alebo § 9 ods. 8 daňového poriadku, ktoré vyvracajú prvoinštančným

súdom prezentovaný právny názor, podľa ktorého má teda platiť, že procesné zastúpenie má účinky
pre správcu dane iba pri doručovaní rozhodnutí, pričom pri doručovaní ostatných písomností správcu
dane daňovému subjektu už netreba rešpektovať vôľu daňových subjektov byť v konaní/konaniach
pred správcom dane procesne zastúpený, s tým že teda netreba rešpektovať ani zákonnú povinnosť
vyrozumieť procesného zástupcu o vykonanom úkone (§ 9 ods. 4 zákona o správe dané a § 9

ods. 8 daňového poriadku). Upätie právnej argumentácie súdu na znenie ustanovenia § 9 ods. 7
daňového poriadku, opomínajúc ostatné ustanovenia zákona o správe daní a daňového poriadku, ktoré
pojednávajúozastúpení(§9zákonaosprávedanía§9daňovéhoporiadku),ajkeďjezobsahusúdneho
spisu a namietaného porušenie je zrejmé, že Colný úrad Bratislava nerešpektoval existenciu zastúpenia,je podľa názoru žalobcu zo strany súdu prvej inštancie zaťažené vadou prílišného formalizmu. Žalobca
mal naďalej za to, že právne predpisy nemajú byť predmetom dokazovania, keďže súd ich musí poznať
- iura novit curia. Vo vzťahu k záveru prvoinštančného súdu ohľadom vecnej a časovej súvislosti medzi

daňovou kontrolou v daňovom sklade žalobcu za zdaňovacie obdobie máj 2004 – december 2009 a v
trestnom konaní pre zločin skrátenia dane a poistného zistenými skutočnosťami, žalobca uviedol, že zo
súdneho spisu je nepochybné, že Colný úrad Bratislava vykonal daňovú kontrolu na základe Žiadosti o
zabezpečenie vykonania daňovej kontroly ČVS: UHCP – 73/NJ S 2009 zo dňa 20.11.2009, pričom táto
daňová kontrola sa realizovala na základe poverenia na výkon daňovej kontroly č. 2658/2010-5238-INT

zo dňa 25.1.2010 a začala dňa 29.1.2010 a jej výsledok je zachytený v Protokole z daňovej kontroly
č. 1095238/1/166717/2015, ktorá trvala viac ako päť rokov. Výsledok tejto daňovej kontroly ale vôbec
nesúvisí s predmetom žalobného návrhu a navyše skončila tak, že Colný úrad Bratislava si všetky
rozhodnutia aj sám zrušil. Žalobca uviedol, že k týmto skutočnostiam došlo potom, čo Colný úrad
Bratislava v žiadosti o poskytnutie informácie č. 9005238/1/1088227/2012 zo dňa 19.7.2012 adresovanú
tomu istému orgánu činnému v trestnom konaní, ktorý požiadal o výkon tejto daňovej kontroly uviedol: „...

Vás žiadame o informáciu, či policajný orgán disponuje novými zisteniami, ktoré by mohli byť relevantné
pre výkon daňovej kontroly spotrebnej dane z tabakových výrobkov u daňového subjektu a pre správne
určenie dane, nakoľko bude prebiehajúca daňová kontrola spotrebnej dane z tabakových výrobkov
colným úradom v blízkej budúcnosti ukončená. V prípade neposkytnutia nových zistení, bude táto
daňová kontrola dokončená na základe podkladov, ktorými Colný úrad Bratislava disponuje. Nakoľko

pre výkon daňovej kontroly zabezpečený tabak už nie je potrebný, žiadame Vás ďalej o informáciu, či je
predmetný tabak potrebná pre účely trestného konania.“ K ukončeniu päťročnej daňovej kontroly vôbec
neprišlo v blízkej budúcnosti, približne okolo roku 2012, ale až v roku 2015, takže Colný úrad Bratislava
podľa názoru žalobcu zjavne zavádzal orgány činné v trestnom konaní. Naproti tomu sa však Colný
úrad Bratislava dotazoval na orgán činný trestnom konaní, že pre výkon daňovej kontroly začatej na

základe spomenutého dožiadania, už zabezpečený tabak nie je potrebný, pričom na túto skutočnosť sa
spýtal potom, čo iná daňová kontrola, ktorá nebola vykonaná na základe dožiadania orgánov činných v
trestnom konaní a bola realizovaná na základe poverenia na výkon daňovej kontroly č. 3107/2010-5238-
INT zo dňa 28.10.2010, o ktorej Colný úrad Bratislava spísal 19.11.2010 protokol č. 25206/2010-5238-
INT, už bola približne dva roky ukončená. Práve z tejto druhej daňovej kontroly vyplynulo, že Colný úrad

Bratislava má žalobcovi vrátiť viac ako 35 t tabaku, tak tento sa potom dodatočne po dvoch rokoch od jej
ukončenia dotazuje, že či môže vrátiť tento tabak, a to pri výkone daňovej kontroly, ktorá bola ukončená
v roku 2015, teda skoro po 5 rokoch od ukončenia kontroly v zmysle protokolu č. 25206/2010-5238-INT.
Aj tu potom ide podľa názoru žalobcu o nesprávny úradný postup Colného úradu Bratislava, nakoľko
už v roku 2010 tento vedel, že má vrátiť žalobcovi viac ako 35 t tabaku, avšak ten sa v úplne inom

konaní a zjavne z opatrnosti uvedomujúc si, že približne dva roky neoprávnene zadržiava žalobcovi
tovar, pýta orgánov činných v trestnom konaní, že či tento tovar môže vrátiť žalobcovi. Žalobcovi však
nie je zrejmá taká právna úprava, kde by dozor nad zákonnosťou správcov dane vykonávali orgány
činné v trestnom konaní. Pokiaľ orgány činné v trestnom konaní na účely trestného konania potrebovali
zaistiť tovar, tak by tak urobili prostredníctvom trestných kódexov a už v roku 2009 a už vôbec nie

po troch rokoch v roku 2012. Prostriedky trestného práva sa nedajú nahradiť zákonom o správe daní
alebo daňovým poriadkom. Poukázal na konštantnú judikatúru, v zmysle ktorej platí, že „podobne ako v
skutkovej oblasti, aj v oblasti nedostatočne vyloženej a zdôvodnenej právnej argumentácie (subsumpcia
skutkového stavu pod zvolené právne normy) nastávajú obdobné následky vedúce k neúplnosti a
hlavne k nepresvedčivosti rozhodnutia, čo je však v rozpore nielen s požadovaným účelom.“ (I. ÚS

33/2012). Navyše vykonané oprávnenia/opatrenia správcu dane (miestne zisťovanie, zabezpečenie
tovaru,vrátenietovaru,prepadnutietovaru,daňovákontrolarealizovanázpovereniač.3107/2010-5238-
INZ) sa týkajú iba úkonov na úseku správy daní a nie úkonov podľa trestných kódexov. Orgány činné v
trestnom konaní požiadali Colný úrad Bratislava len o vykonanie daňovej kontroly a nie o výkon iných
úkonov (dôkaz: Žiadosť o zabezpečenie vykonania daňovej kontroly ČVS: UHCP – 73/NJ S 2009 zo

dňa 20.11.2009), pričom táto daňová kontrola sa začala z poverenia č. 2658/2010-5238-INT, a o ktorej
bol spísaný v roku 2015 protokol z daňovej kontroly č. 1095238/1/166717/2015. Pokiaľ teda Colný
úrad Bratislava už v roku 2010 vedel, že má vrátiť žalobcovi viac ako 35 t tabaku, teda ide o riadne
nadobudnutý a zdokladovaný tovar a existuje o tom protokol z daňovej kontroly č. 25206/2010-5238-
INT, tak tento nemôže byť predmetom trestného konania pre zločin skrátenia dane a poistného, a to ani

v roku 2012. Právne vyfabulovanie súvislostí vedenia trestného konania a správneho konania, ktoré súd
prvejinštancieopisujevbode46.rozsudku,kdespomínarôznevýsluchysvedkovapriamychúčastníkov
v trestnom konaní s tým, že posledný výsluch sa mal údajne podľa súdu vykonať dňa 23.10.2012,
ukončené dokazovania v trestnom konaní alebo závery trestného konania, na výkon daňovej kontrolyiniciovanej z vlastnej činnosti Colného úradu Bratislava, o ktorom svedčí protokol z daňovej kontroly
č. 25206/2010-5238-INT, v ktorom nie je ani len zmienka o spolupráci s orgánmi činnými v trestnom
konaní, kde by bolo možné hľadať nejakú súvislosť, nemajú podľa názoru žalobcu oporu v skutočnom

a skutkovom stave, tak ako je zachytený v súdnom spise. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie
pri odôvodnení svojho rozsudku vytvoril právne súvislosti s dožiadaním orgánov činných v trestnom
konaní na výkon daňovej kontroly, ktoré nie sú ani zachytené iba v jedinom rozhodnutí, ktorým prišlo
k zabezpečeniu tovaru č. 63504/2009-5284 zo dňa 11.12.2009 a ani protokolu z daňovej kontroly č.
25206/2010-5238-INT.Navyšeprvoinštančnýsúdopäťporušilprincípprezumpcienevinyanerelevantné

zistenia orgánov činných v trestnom konaní stavia nad zákonné rozhodnutie súdu v trestnom konaní.
Žalobca poukázal na to, že okrem iného súčasťou práva obvineného (žalobcu) podľa judikatúry je
„aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá
môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných
zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala.“ (napr. IV. ÚS 77/02). V nadväznosti na uvedené
mal žalobca za to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo
vzťahu k záveru súdu prvej inštancie, že Colný úrad Bratislava: „až na základe výsledkov policajného
vyšetrovania mal riadne preukázaný spôsob nadobudnutia tovaru žalobcom a zistil materiálny dôvod,
pre ktorý tabak o hmotnosti 10 223 kg nebol evidovaný na skladovaných kartách zásob tabaku a
tabakových výrobkov, a teda až na základe stanoviska Úradu hraničnej a cudzineckej polície v zmysle

Odpovede zo dňa 26.10.2012 mohol správca dane ustáliť, v akom rozsahu a z akých dôvodov žalobca
pochybnosti vedúce k zabezpečeniu tovaru riadne neodstránil, preto keď rozhodnutie o prepadnutí
časti tovaru v prospech štátu, rovnako aj rozhodnutie, ktorým časť tovaru žalobcovi vrátil, vydal dňa
30.11.2012, nie je možné z hľadiska plynulosti konania hodnotiť postup správcu dane ako nesústredený
a kvalifikovať ho ako nečinnosť orgánu verejnej moci,“ žalobca uviedol, že podľa jeho názoru ide o

ambivalentné vyjadrenie s predchádzajúcim vyjadrením súdu prvej inštancie, keďže právnym titulom
zabezpečenia tovaru podľa rozhodnutia o zabezpečení tovaru č. 63504/2009-5284 zo dňa 11.12.2009
bola skutočnosť, že: „... nebolo zo strany účastníka konania riadnym spôsobom preukázaný spôsob
nadobudnutiavyššieuvedenýchtabakovýchvýrobkov,t.j.zostranyúčastníkakonanianebolipredložené
žiadne relevantné doklady ...,“ kde lehota na odstránenie týchto pochybností uplynula dňa 12.1.2010 a

teda dôvodom zabezpečenia nebola skutočnosť, že vyšetrovaním orgánov činných v trestnom konaní
sa nepreukázal riadny spôsob ich nadobudnutia a už vonkoncom nie z vyšetrovania z roku 2012. Po
zaslaní žiadosti Colného úradu Bratislava č. 66089/2009-5284 zo dňa 30.12.2009 k zaslaniu účtovných
dokladov orgánom činných v trestnom konaní mohlo prísť k riadnemu realizovaniu daňovej kontroly,
pričom dôkazom o jej riadnom uskutočnení je protokol o daňovej kontrole č. 25206/2010-5238-INT, z

ktorého vyplynulo, že riadnym spôsobom sa nadobudol tovar o hmotnosti 35 845,80 kg zo 46 069,10
kg, takže už v roku 2010 bol pri tovare v súlade so zákonom č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z
tabakových výrobkov preukázaný riadny spôsob nadobudnutia vyše 35 t tovaru. Žalobca ďalej uviedol,
že poskytnuté svedecké výpovede a výpovede dotknutých účastníkov konania v trestnom konaní sú
na účely správy daní a výsledkov daňovej kontroly právne bezvýznamné, pričom sám orgán činný

v trestnom konaní v prípise č. UHCP-73/NJ-S-2009 zo dňa 26.10.2012 uviedol: „Poukazujem na to,
že ide o výsluchy vykonané v trestnom konaní a ich preukázaný obsah nie je možné považovať za
daňové svedectvo.“ Z uvedeného vyplýva, že Colný úrad Bratislava nemohol mať na podklade týchto
výsluchov vôbec preukázaný spôsob nadobudnutia ako sa mylne domnieva súd prvej inštancie, nakoľko
podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona č. 106/2004 Z. z. o tabakových výrobkov, sa pôvod alebo spôsob

nadobudnutia tabakových výrobkov preukazuje len a zásadne v súlade so zákonom č. 106/2004 Z.
z. o tabakových výrobkoch a nie výsluchmi v trestnom konaní. Podľa žalobcu ide o úplnú právnu
absurditu, ak súd prvej inštancie uviedol, že: „až na základe výsledkov policajného vyšetrovania mal
riadne preukázaný spôsob nadobudnutia tovaru žalobcom a zistil materiálny dôvod.“ Žalobca mal za to,
že právne predpisy nemajú byť predmetom dokazovania, keďže súd ich musí poznať - Iura novit curia.

Žalobca poukázal na judikatúru Ústavného súdu, podľa ktorej „arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť
rozhodnutí všeobecných súdov je najčastejšie daná rozporom súvislosti ich právnych argumentov a
skutkových okolností prerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných
a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky.“ (III. ÚS 307/2012, III. ÚS
11/2011). Všetky uvedené faktory v citovanej judikatúre podľa názoru žalobcu predmetné rozhodnutie

spĺňa a teda je možné ho kvalifikovať ako arbitrárne. Podľa názoru žalobcu rôzne výpovede v trestnom
konaní natoľko ovplyvnili súd prvej inštancie, že ich považoval za závery dokazovania v trestnom konaní,
za preukázané závery trestného konania alebo rôzne iné podobné slovné zvraty, ktorým prvoinštančný
súd uveril, aj keď trestné konanie nie je ani zďaleka ukončené, a keďže si ich nekriticky natoľko osvojil,že vytvoril základy svojho rozsudku na nesúvisiacom trestnom konaní a pri daňovej kontrole ukončenej v
roku 2015, ktoré sa netýkajú okolností súvisiacich s protokolom o daňovej kontrole č. 25206/2010-5238-
INT a vrátenia tovaru o hmotnosti vyše 35 t z výsledkov tejto daňovej kontroly a hlavne s namietaným

nesprávnym úradným postupom uplatneným v žalobe. V nadväznosti na uvedené poukázal žalobca
na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 314/2015 zo dňa 16.12.2015: „Ústavný súd zastáva názor,
že úlohou správneho štátu je pripraviť legitímne podmienky, ktoré by boli zárukou spravodlivého
prerokovania veci pred kompetentným orgánom verejnej moci. Vytvorenie takýchto podmienok tkvie v
právnej úprave jednotlivých konaní, v rámci ktorých dochádza k ochrane hmotnoprávnych vzťahov, a

tým aj k reálnemu výkonu a ochrane základných práv a slobôd. Je nepochybné, že len objektívnym
postupom sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa, ako ničím nepodložená možnosť úvahu
orgánu verejnej moci bez akýchkoľvek objektívnych limitov, ktoré sú vymedzené zákonnými spôsobmi
zisťovania skutkového základu, prijať rozhodnutie“. (m.m. III ÚS 226/06, III. ÚS 283/2010)“. Žalobca
považoval za nelogické vyjadrenie súdu v bode 47. rozsudku, že Colný úrad Bratislava na základe
protokolu z daňovej kontroly č. 25206/2010-5238-INT: „vedel iba o množstve (skutočnom a evidovanom)

a kvalite zabezpečeného tovaru, avšak až na základe výsledkov policajného vyšetrovania mal riadne
preukázaný spôsob nadobudnutia tovaru žalobcom“, nakoľko daňovou kontrolou sa má práve zistiť
skutočné a evidované množstvo, keďže daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo
preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej
povinnosti, čo je inak medzi iným správou daní v zmysle základných ustanovení daňových procesov. Nie

je zrejmé, čo iné mal Colný úrad Bratislava v súlade s daňovými predpismi vedieť a zistiť ako skutočné a
evidované množstvo, keďže postupoval pri daňovej kontrole podľa zákona č. 106/2004 Z.z. o spotrebnej
dani z tabakových výrobkov. Správa daní nie je trestné konanie, ide o úplne iné právne odvetvie so
svojimi vlastnými pravidlami a stanovenými postupmi. Vo vzťahu ku konštatovaniu prvoinštančného
súdu, že neboli naplnené základné predpoklady pre vyvodenie zodpovednosti štátu za škodu, žalobca

uviedol, že jeho práva pri správe daní boli hrubým spôsobom porušené (tento postup je relevantne
zdokumentovaný), pričom v konaní pred súdom taktiež neprišlo k ochrane porušených subjektívnych
práv, keďže súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal týmto namietaným nezákonným zásahom, nakoľko
žalobný návrh vybavil tak, že poskytol žalobcovi a širokej právnej verejnosti nový výklad správy daní
podľa daňového procesu a vytvoril nové daňovo-právne premisy, ktoré sú v rozpore s teóriou práva

a daňovými predpismi, a to aj napriek tomu, že civilný súd nie je správnym súdom. Prejednávajúci
súd podľa názoru žalobcu nedokázal ním vytvorené „nové“ právne premisy argumentačne podporiť,
ani len relevantnou judikatúrou správneho súdnictva, čím má žalobca pochybnosti o tom, že o jeho
žalobnom návrhu rozhoduje nezávislý a nestranný súd, nakoľko z postupu súdu je zjavné, že tento
nerešpektuje princíp prezumpcie neviny, keďže je zjavne ovplyvnený nerelevantnými predbežnými

skutkovými zisteniami orgánov činných v trestnom konaní. Napriek tomu, že v konaní pred súdom
platí princíp Iura novit curia, tak žalobca musel na obranu svojich práv dokazovať existenciu právnych
predpisov, čím je porušený princíp právnej istoty v zmysle č. 2 ods. 1 a 2 CSP. V tejto súvislosti žalobca
poukázal na nález Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 15/98, v zmysle ktorého: „Jednou z nevyhnutných
súčastí obsahu princípu právneho štátu je požiadavka právnej istoty. S uplatňovaním tohto princípu

sa spája nielen požiadavka po všeobecnej platnosti, trvácnosti, stabilite, racionalite a spravodlivom
obsahu právnych noriem a ich dostupnosti občanom (publikovateľnosť), no rovnako aj požiadavka
predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci (právna istota), ktorej základom je jednoznačný jazyk a
zrozumiteľnosť právnych noriem (požiadavka, aby priemerný občan dokázal porozumieť obsahu právnej
normy).“ Prejednávajúci súd podľa názoru žalobcu navyše taktiež dezinterpretoval skutočnosti uvedené

v žalobnom návrhu, tak ako ani nie sú uvedené a namietané a niektoré sú dokonca v rozpore aj s
obsahom súdneho, resp. administratívneho spisu. Žalobca zároveň poukázal na to, že v žalobe do
detailov uviedol o aký nesprávny úradný postup podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. išlo v konaní
pred Colným úradom Bratislava, pričom nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov
žalobcu v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 513/2003 Z.z. trval od 3.12.2009 do 22.5.2013, avšak najmä

od 19.11.2010 (Protokol o daňovej kontrole č.j. 25206/2010-5238-INT), kedy bolo už zrejmé, že Colný
úrad Bratislava má vrátiť žalobcovi vyše 35 t tovaru, pričom tento vrátil až 22.5.2013, t.j. až po 914
dňoch. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie nevykonal riadne všetky navrhnuté dôkazy, nakoľko
rozhodujúce skutočnosti nezistil správne. Zo strany Colného úradu Bratislava ide o dlhodobé protiprávne
konanie, ktorým nezákonne ohrozoval majetkové pomery žalobcu a ako vyplýva z rozhodnutia NSS

č.j. 6 Aps 1/2013-51 zo dňa 26.06.2013: „dlouhodobost samotného protiprávního zásahu správního
orgánu totiž z daného zásahu nemůže učiniť zásah právem aprobovaný, respektive zásah imunní
vůči soudnímu přezkumu. Nebo řečeno jinak, správní orgán nemůže profitovať z dlhoudobosti svého
protiprávního jednání, které vede k porušení veřejných subjektívnych práv dotčené osoby.“ Na záveržalobcakonštatoval,žeštátzodpovedázaspôsobenúškoduobjektívne,ktorejsanemôžezbaviť,pričom
v danom prípade sú splnené všetky tri zákonné podmienky. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie alebo, aby napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila podaním zo dňa 9.2.2022, v ktorom uviedla, že so

skutkovým odôvodnením odvolania žalobcu, ako aj s jeho právnou argumentáciou nesúhlasí, napadnutý
rozsudok považovala za právne správny, pričom mala za to, že súd vykonal všetky potrebné dôkazy na
úplné zistenie skutkového stavu, jasne a zrozumiteľne vysvetlil, ako posúdil svoje skutkové tvrdenia a
ako vyhodnotil jednotlivé dôkazy. V nadväznosti na uvedené sa v plnej miere stotožnila s odôvodnením
a argumentáciou prvoinštančného súdu ohľadne nenaplnenia základného predpokladu pre vyvodenie
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, ktorým

je preukázanie existencie nesprávneho úradného postupu správcu dane. Podľa názoru žalovanej
prvoinštančnýsúdsprávnekonštatoval,žeColnýúradBratislavaakosprávcadaneprisprávespotrebnej
dane z tabakových výrobkov žalobcu nepostupoval v rozpore so žiadnym zákonným ustanovením,
neporušil žiadnu zákonom stanovenú lehotu, ktorou by bol viazaný, ani nevykazoval znaky zbytočnej
nečinnostiorgánuverejnejmociapretonenaplnillegálnudefiníciunesprávnehoúradnéhopostupupodľa

§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Pokiaľ žalobca tvrdil, že ani raz v žalobe ani replike neuviedol,
že Colný úrad Bratislava mal rozhodnúť v zákonnej 15 dňovej lehote na odstránenie pochybností
zabezpečenia podľa § 14a ods. 3 zákona o správe daní, žalovaná poukázala na Žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 2.12.2015 (v zmysle § 15 zákona č. 514/2003 Z.z.
pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len z titulu, ktorý bol predbežne

prerokovaný), kde žalobca uviedol, že „Máme za to, že Colný úrad Bratislava konal nezákonne a bol
nečinný, a teda mal v lehote 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení
tovaru vydať rozhodnutie o prepadnutí tovaru v súlade s §14a ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.“ a súčasne
poukázala aj na znenie zápisnice o pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 21.10.2021, kde je uvedené,
že „Predstúpil PZ žalobcu, ktorý sa v plnom rozsahu pridržiava skutkových a právnych dôvodov.....majúc

zato,žesprávneorgánynepostupovalivsúladesozákonomabezdôvodnepodobupribližne3apolroka
zadržiavali tovar žalobcu, hoci tento mohli vydať už v 11/2010, resp. v zákonnej 15 dňovej lehote mali
vydať rozhodnutie o prepadnutí tovaru v prospech štátu.“ V nadväznosti na uvedené zastávala názor, že
súd postupoval správne, keď sa v rozsudku vysporiadal aj s touto žalobcom namietanou skutočnosťou.
Súčasne poukázala na to, že argumentácia žalobcu v odvolaní je účelová a mätúca, keď žalobca na

jednej strane v Žiadosti o predbežné prerokovanie, ktorú adresoval Ministerstvu financií SR a tiež v
žalobe označil obdobie nezákonného zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcu v trvaní od
3.12.2009 do 22.5.2013, no v bode 59. odvolania toto tvrdenie upravil a uvádza, že: „...nezákonný zásah
do práv a právom chránených záujmov žalobcu v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. trval od
3.12.2009 do 22.5.2013, avšak najmä od 19.11.2010 ( protokol o daňovej kontrole č. 25206/2010-5238-

INT), kedy bolo už zrejmé, že Colný úrad Bratislava má vrátiť žalobcovi vyše 35 t tovaru pričom
tento vrátil až 22.5.2013, t.j. až po 914 dňoch.“ Z uvedeného podľa názoru žalovanej vyplýva, že aj
žalobcovi musí byť zrejmé, že postup správcu dane v trvaní odo dňa 3.12.2009, t.j. od samotného
zabezpečenia tovaru Colným úradom Bratislava nemôže zakladať nesprávny úradný postup správcu
dane,nakoľkokzabezpečeniutovarudošlonazákladeprávoplatnéhorozhodnutiaozabezpečenítovaru

č. 635404/2009-5284 zo dňa 11.12.2009. Tvrdenie žalobcu, že od 19.11.2020 Colný úrad Bratislava
vedel, že má tovar vrátiť, považovala žalovaná tiež nesprávne, čo prvoinštančný súd v rozsudku
riadne odôvodnil. Pokiaľ žalobca označil v odvolaní postup správcu dane za dlhodobé protiprávne
konanie Colného úradu Bratislava, ktorým nezákonne ohrozoval majetkové pomery žalobcu, pričom
na podporu svojich tvrdení uviedol rozhodnutie Nejvyššího správního soudu ČR zo dňa 26.6.2013, č.j.

6 Aps 1/2013-51, žalovaná poukázala na to, že predmetné rozhodnutie sa týka kasačnej sťažnosti
voči rozhodnutiu vo veci žaloby na ochranu pred nezákonným zásahom správneho orgánu v rámci
správneho súdnictva, no netýka sa osoby žalobcu a teda je pre toto konanie irelevantné. V tejto súvislosti
považovala však za absurdné to, že žalobca na jednej strane poukazuje na protiprávny stav, ktorý podľa
neho trval takmer 3 roky, no počas tohto obdobia ani raz nevyužil možnosť podania žaloby proti inému

zásahuorgánuverejnejsprávyalebomožnosťpodaniasťažnosti,nazákladektorejbyprednadriadeným
orgánom Colného úradu Bratislava namietal jeho nečinnosť či zbytočné prieťahy v konaní. Na základe
uvedeného navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.11. Žalobca sa následne vyjadril podaním zo dňa 25.3.2022, v ktorom uviedol, že žalovaná uplatneným
výkladom § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. a podsúvaním nesúvisiacich informácií mimo skutočností
uvedených v žalobe o náhradu škodu, ako aj skutočností uvedených žalobcom v replike a duplike,

len pokračuje v sústavnej misinterpretácií právneho a skutkového stavu, ktoré sú predmetom súdneho
konania. Podľa názoru žalobcu je zrejmé, že žalovaná nerobí rozdiel medzi uplatneným nárokom
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a právnym stavom, resp. aj aplikáciou právnych predpisov vedúcich k
uplatnenému nároku, keďže ich nesúvisiaco zlieva do jednej roviny, čím sa snaží právne podporiť pre
žalobcu nezákonnú súdnu argumentáciu, resp. celé posúdenie veci súdom v napadnutom rozsudku,

ktorý však spĺňa všetky predpoklady aj arbitrárnosti. Žalovaná najskôr tendenčne opomenula existenciu
§ 16 zákona č. 514/2003 Z.z. a hlavne vetu: „Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať
úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne
prerokovaný.“ Z uvedeného vyplýva, že žalovaná aspoň v tomto konaní nesúvisiaco spája nárok na
náhradu škody vo výške 147 241,36 eur a uplatnený právny titul § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z.z. s nesprávnym aplikovaním právnych predpisov, ktoré viedli k podaniu žaloby. Pokiaľ žalovaná

namietala účelovosť a zmätočnosť argumentácie žalovanej v odvolaní, žalovaná uviedla, že zvolené
právne argumenty vrátane poskytnutej logickej úvahy žalovaného ku skutočnostiam uvedeným v bode
59. odvolania v nadväznosti na skutočnosti uvedené v žalobe (k obdobiu 3.12.2009 do 22.5.2013)
považuježalobcazanesprávne,keďževyjadrenímvbode59.odvolanianeprišlokprezumovaniužiadnej
zákonnostikonaniažalovanéhoajemupodriadenýchorgánovod3.12.2009.Naopak,daňovoukontrolou

bolo preukázané, že vyše 35 t tovaru bolo legálne nadobudnutých, čo bolo zistené k 19.11.2010, takže
neexistoval dôvod zabezpečenia tohto tovaru, ktorý navyše spravoval Colný úrad Bratislava a už aj pred
3.12.2009 mal k dispozícií všetky evidencie a veľmi dobre vedel koľko tovaru bolo riadne nadobudnutého
v súlade so zákonom č. 106/2004 Z.z. Z obsahu súdneho spisu však vyplýva, že zlomovým dátumom
v celom procese náhrady škody je 19.11.2010, ktorý sa viaže k protokolu z daňovej kontroly, kedy bolo

zistené, že Colný úrad Bratislava má žalobcovi vrátiť vyše 35 t tovaru, čo sa však stalo až po 914
dňoch, teda až 22.5.2013. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovanej, že „... je priam absurdné to, že žalobca
na jednej strane poukazuje na protiprávny stav, ktorý podľa neho trval takmer 3 roky, no počas tohto
obdobia ani raz nevyužil možnosť podania žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy alebo
možnosť podania sťažnosti, na základe ktorej by pred nadriadeným orgánom Colného úradu Bratislava

namietal jeho nečinnosť či zbytočné prieťahy v konaní“, žalobca uviedol, že tiež nepodal sťažnosť
na konanie žalovanej, ktorá pri predbežnom prerokovaní nároku podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z.z.
nekonala bezodkladne, ale celé konanie zrejme tendenčne naťahovala do lehoty šesť mesiacov na
vybavenie predbežného prerokovania podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. Rovnako však aj
žaloba bola podaná v roku 2016 a prvýkrát sa súdne pojednávanie uskutočnilo v roku 2021, čo tiež

predurčuje prípadný úspech v konaní vo veci prieťahov. Žalobca sa však zameriava na vecnú stránku
veci, čo žalovaná zrejme považuje za nesprávne a nedostatočné, keďže ho podnecuje k podávaniu
sťažností a využívaní iných právnych prostriedkov obrany/nápravy. Nesprávny úradný postup v zmysle
§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý je namietaný v bode 16. odvolania je dostatočným dôkazom
o nezákonnom postupe Colného úradu Bratislava a žalovaná namiesto toho, aby prijala opatrenia k

zabráneniu takého alebo podobného konania, tak prostriedky nápravy vidí iba v podaní žaloby proti
inému zásahu orgánu verejnej správy alebo možnosti podania sťažnosti subjektami, ktoré majú znášať
následky nedostatočných kontrolných mechanizmov žalovanej. Na základe uvedeného žiadal, aby
odvolací súd rozhodol v zmysle odvolacieho návrhu.

12. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav

veci,keďvykonaldokazovanievrozsahupotrebnomnazistenierozhodujúcichskutočností(§185C.s.p.)
z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne
zhodnotil ( § 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom,
ktoré v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.).

13. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav nezistil v
postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380
ods.2 C.s.p.).14. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s
odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.

15. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

16. Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného v čase tvrdeného nesprávneho úradného
postupu štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný
postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie

zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu
bola takým postupom spôsobená škoda.

17. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

18. Odvolací súd poukazuje na to, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom objektívne za súčasného splnenia troch podmienok, ktorými sú existencia nesprávneho

úradného postupu, existencia škody a existencia príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupom a škodou. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vyvodil absenciu nesprávneho úradného
postupu štátneho orgánu patriaceho do pôsobnosti ministerstva financií (ako zástupcu štátu), čím nebol
naplnený jeden zo základných predpokladov pre vyvodenie zodpovednosti štátu za uplatňovanú škodu.
Odvolací súd sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie plne stotožňuje.

19. Podľa § 14a ods. 1, 2 a 3 zákona č. 511/1992 Zb. zamestnanec správcu dane môže zabezpečiť tovar
a veci nevyhnutne potrebné na preukázanie skutočností pri správe daní; správca dane a daňový subjekt
je povinný zabezpečený tovar a veci riadne opatrovať. Toto opatrenie sa využije najmä vtedy, ak chýba
riadne preukázanie spôsobu nadobudnutia tovaru alebo veci, ich množstva, ceny, kvality alebo riadneho

usporiadania finančných povinností v súvislosti s ich dovozom alebo nákupom. Veci, ktoré nie je možné
na mieste spoľahlivo zabezpečiť, môže správca dane na náklady ich majiteľa alebo držiteľa nechať
previezť na miesto vhodné na tento účel. Ak je to pre dokazovanie nevyhnutné, môže zamestnanec
správcu dane bezodplatne odobrať na účely bližšej obhliadky alebo expertízy vzorky zabezpečených
vecí. Odobraté vzorky sa po expertíze či obhliadke vrátia, ak to ich povaha pripúšťa. Pri zabezpečovaní

tovaru a veci sa postupuje primerane podľa § 36. Správca dane vydá o zabezpečení tovaru alebo veci
rozhodnutie o zabezpečení, v ktorom uvedie dôvody zabezpečenia tovaru alebo veci. Proti rozhodnutiu o
zabezpečení sa možno odvolať. Odvolanie nemá odkladný účinok. Ak majiteľ alebo držiteľ tovaru alebo
veci v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o ich zabezpečení odstráni pochybnosti, ktoré viedli
k zabezpečeniu tovaru alebo veci, správca dane vydá rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o zabezpečení

tovaru alebo veci. Rozhodnutie je právoplatné dňom jeho vydania; proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno
odvolať. Ak majiteľ alebo držiteľ tovaru alebo veci v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o
ich zabezpečení neodstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru a veci, správca dane vydá
rozhodnutie o prepadnutí tohto tovaru alebo veci v prospech štátu. Proti rozhodnutiu o prepadnutí tovaru
a veci sa možno odvolať.

20. Vo vzťahu k namietanému porušeniu povinnosti Colného úradu konať v stanovených lehotách
na vydanie rozhodnutia podľa § 30a zákona o správe daní a § 65 daňového poriadku, odvolací súd
konštatuje, že ustanovenie § 14a ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní ukladá majiteľovi
(držiteľovi) tovaru (veci) v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení tovaru (veci)

odstrániť pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru (veci), v opačnom prípade správca dane
vydá rozhodnutie o prepadnutí tovaru (veci) v prospech štátu. V prejednávanom prípade je zrejmé,
že Colný úrad ako správca spotrebnej dane z tabakových výrobkov vykonal miestne zisťovania, pri
ktorých zistil, že daňový subjekt (žalobca) skladoval tabakové výrobky, ktorých spôsob nadobudnutianevedel preukázať. Na základe uvedeného Colný úrad vydal dňa 11.12.2009 rozhodnutie o zabezpečení
tovaru s poučením, že v prípade, ak účastník do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia neodstráni
pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru, vydá Colný úrad rozhodnutie o prepadnutí tovaru v

prospech štátu. Žalobca ako majiteľ tovaru počas plynutia zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty (okrem
iného) oznámil Colnému úradu (správcovi dane), že mu boli odobraté všetky účtovné doklady a z
toho dôvodu nie je možné preukázať spôsob nadobudnutia tovaru. Na základe uvedeného je potrebné
konštatovať, že účastník (žalobca) si splnil povinnosť oznámiť Colnému úradu, že z objektívnych
dôvodov nevie v stanovenej lehote odstrániť pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru. Zároveň

Colný úrad za daného stavu nemal inú možnosť ako vyžiadať si doklady od subjektu, ktorý ich
účastníkovi odobral, čo aj urobil. Následne Colný úrad rozhodnutím zo dňa 4.1.2010 prerušil konanie o
podozrenízporušeniadaňovýchpredpisovdaňovýmsubjektom.AkColnýúradzadanejsituácienevydal
rozhodnutie o prepadnutí tovaru v lehote podľa § 14a ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb., ktorá lehota sa
na neho ani nevzťahovala ako správne uviedol súd prvej inštancie alebo podľa § 30a zákona o správe
daní a § 65 daňového poriadku, postupoval správne. V opačnom prípade by čelil dôsledkom vydania

nezákonného rozhodnutia. Vydaniu rozhodnutia o prepadnutí tovaru bránila skutočnosť, že daňový
subjekt z objektívnych dôvodov nemal k dispozícii doklady, ktorými by mohol preukázať pôvod tovaru a
týmodstrániťpochybnostivedúcekzabezpečeniutovaruanásledneskutočnosť,žekonanieopodozrení
z porušenia daňových predpisov daňovým subjektom bolo prerušené, pričom počas prerušenia konania
žiadne lehoty neplynú.

21. Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, aké
konanie bolo Colným úradom prerušené, odvolací súd upriamuje pozornosť na ust. § 41 ods. 1 písm.
e) zákona č. 106/2004 Z.z., podľa ktorého správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická
osoba oprávnená na podnikanie, ak nevie preukázať v súlade s týmto zákonom pôvod alebo spôsob

nadobudnutia tabakových výrobkov u nej zistených, ktoré sa u nej nachádzajú alebo ktoré sa u nej
nachádzali, a to bez ohľadu na to, či nakladá, alebo nakladala s tabakovými výrobkami ako s vlastnými.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia Colný úrad uloží pokutu za správny delikt podľa odseku 1 písm. e)
vo výške 50% dane pripadajúcej na množstvo zistených tabakových výrobkov, najmenej však 331,93
eura, a také tabakové výrobky zabezpečí. Z obsahu rozhodnutia o prerušení konania je zrejmé, že na

základe miestnych zisťovaní Colný úrad ako správca dane zistil, že daňový subjekt skladoval tabakové
výrobky, ktorých spôsob nadobudnutia nevedel preukázať. Uvedené zistenia boli zároveň podkladom
pre vydanie rozhodnutia o zabezpečení veci. Neschopnosť preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia
tabakových výrobkov je súčasne skutkovou podstatou správneho deliktu, za ktorý je možné uložiť
pokutu. Ak teda Colný úrad prerušil konanie o podozrení z porušenia daňových predpisov daňovým

subjektom (žalobcom), v ktorom ozrejmil, že na základe skutočností zistených pri miestnom zisťovaní
pojal podozrenie, že došlo k porušeniu daňových zákonov a vedie konanie s cieľom rozhodnúť vo veci, je
zrejmé, že ide o konanie začaté na základe miestnych zisťovaní (bez ohľadu na to, že miestne zisťovania
sa vykonávali na podnet orgánov činných v trestnom konaní), vo veci podozrenia z porušenia daňových
zákonov (keďže tu bolo podozrenie zo spáchania správneho deliktu), ktorého výsledkom je rozhodnutie

o uložení pokuty.

22. Odvolateľ ďalej namietal nečinnosť Colného úradu, a to odo dňa ukončenia daňovej kontroly
v zmysle protokolu č. 25206/2010-5238-INT v roku 2010 do vydania rozhodnutia o vrátení tovaru,
dôvodiac tým, že Colný úrad mal vedomosť o množstve tovaru, ktorý má byť vrátený žalobcovi už

z výsledkov uvedenej daňovej kontroly a nebol dôvod na dotazovanie orgánov činných v trestnom
konaní o potrebe zabezpečeného tovaru pre účely trestného konania. Odvolací súd upriamuje pozornosť
na rozhodnutie Colného úradu zo dňa 4.1.2010, ktorým prerušil konanie o podozrení z porušenia
daňových predpisov, a to na čas: 1/ kým nebude ukončené expertízne skúmanie vzoriek odobratých zo
zabezpečeného tovaru a 2/ kým nebude ukončená daňová kontrola vykonávaná u daňového subjektu

na základe žiadosti Odboru operatívnych činností a vyšetrovania Národnej jednotky bola proti nelegálnej
migrácii STRED Úradu hraničnej a cudzineckej polície. Dôvodom prerušenia konania deklarovaným
v rozhodnutí bolo, aby správca dane mohol správne rozhodnúť v konaní o podozrení z porušenia
daňových predpisov daňovým subjektom (potreba expertízneho skúmania kvality a druhu tovaru) ako
aj prebiehajúca daňová kontrola vykonávaná na žiadosť Úradu hraničnej a cudzineckej polície, ktorej

záver je rozhodujúcou skutočnosťou v konaní o podozrení z porušenia daňových predpisov daňového
subjektu. Na základe uvedeného je zrejmé, že k vráteniu tovaru došlo ešte pred ukončením daňovej
kontroly, do skončenia ktorej bolo konanie prerušené (t.j. daňovej kontroly vykonávanej na základe
žiadosti orgánov činných v trestnom konaní za zdaňovacie obdobie máj 2004 až december 2009).Nemožno potom prisvedčiť argumentácii žalobcu ohľadom nečinnosti Colného úradu, ktorý mal síce
k dispozícii čiastkové zistenia z daňovej kontroly vykonávanej z vlastného podnetu Colného úradu
ukončenej 19.11.2010 za zdaňovacie obdobie október 2009, november 2009 a december 2009, avšak

podstatným pre vydanie rozhodnutia o vrátení tovaru boli výsledky daňovej kontroly vykonávanej na
základe žiadosti orgánov činných v trestnom konaní za obdobie máj 2004 až december 2009 a výsledky
expertízneho skúmania vzoriek odobratého tovaru, t.j. skutočnosti preukazujúce spôsob nadobudnutia
tovaru ako podklad pre rozhodnutie o vrátení, resp. prepadnutí zabezpečeného tovaru. Ak sa teda Colný
úrad pred vydaním rozhodnutia o vrátení tovaru dotazoval orgánov činných v trestnom konaní pred

skončením daňovej kontroly, do skončenia ktorej mal konanie prerušené, či policajný orgán disponuje
novými zisteniami, ktoré by mohli byť relevantné pre výkon daňovej kontroly a či zabezpečený tovar
je potrebný pre účely trestného konania, uvedený postup Colného orgánu nie je možný považovať za
nesprávny úradný postup. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie pri vyhodnotení postupu
Colného orgánu s ohľadom na vyššie uvedený skutkový stav nevytvoril žiadne nerelevantné právne
súvislosti s dožiadaním policajného orgánu na výkon daňovej kontroly a nijakým spôsobom neporušil

princíp prezumpcie neviny len tým, že ustálil záver, že Colný úrad až na základe stanoviska Úradu
hraničnej a cudzineckej polície mal riadne preukázaný spôsob nadobudnutia tovaru žalobcom a mohol
ustáliť, v akom rozsahu a z akých dôvodov žalobca pochybnosti vedúce k zabezpečeniu tovaru riadne
neodstránil.

23. Vo vzťahu k parciálnej námietke žalobcu o nedoručení oznámenia Colného úradu zo dňa 7.9.2012
právnemu zástupcovi žalobcu sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom
prípade nešlo o individuálny právny akt správcu dane a jeho nedoručením splnomocnenému zástupcovi
žalobcu(alepriamožalobcovi)nedošlokodňatiualebozmareniuuplatneniaprostriedkuprávnejochrany,
preto nemožno ani z tohto konania Colného úradu vyvodiť jeho nesprávny úradný postup.

24. Pokiaľ ide o rozhodnutie prvoinštančného súdu o trovách konania, odvolací súd nevzhliadol žiadne
pochybenie súdu prvej inštancie, ak rozhodol, že žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu, keďže rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. V prípade, ak žalovanej
žiadne trovy v konaní nevznikli, uvedené sa prejaví v rozhodnutí o výške náhrady trov konania, teda

nedôjde k žiadnemu porušeniu práv žalobcu.

25. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
ako vecne správne potvrdil.

26. Otrováchodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§255ods.1C.s.p.vspojenís§262ods.
1 a § 396 ods. 1 C.s.p.. Vzhľadom k výsledku odvolacieho konania bolo zrejmé, že úspešnou stranou
odvolacieho konania bola žalovaná. Nakoľko z obsahu spisu vznik trov odvolacieho konania na strane
žalovanej nevyplýval, odvolací súd v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku,
prihliadolnaprocesnúekonómiuarozhodoltak,žežalovanejnároknanáhradatrovodvolaciehokonania

nepriznal.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).