Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. august 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/109/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5825200969
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5825200969.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany
Vargovej (sudkyne spravodajkyne) a členov senátu JUDr. Roman Tichý a JUDr. Jozef Šulek, v spore
navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. D. XXX/XX, XXX XX E., proti odporcom: 1/
RAKVIEM - FP spol. s r.o., so sídlom: Nová Bobrovská 100, 029 43 Zubrohlava, IČO: 36 388 106, 2/ F.
B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XXX/XX, XXX XX E., obaja odporcovia zastúpení: Advokátska kancelária

AKSK, s.r.o. so sídlom: Námestie SNP 15, Banská Bystrica, IČO: 36 859 711, v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo, č. k.
12C/30/2025 - 53 zo dňa 14. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Odporcom 1/, 2/ p r i z n á v a proti navrhovateľke nárok na náhradu účelne vynaložených trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovateľka domáhala, aby súd odporcovi 1/ zakázal užívanie
priestorov a nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne, konkrétne: „stavba bez súpisného čísla, postavená
na parcelách CKN parc. č. 1069/14 o výmere 1036 m2 zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 1069/16
o výmere 812 m2 zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 1069/24 o výmere 423 m2 zastavaná plocha

a nádvorie, parc. č. 1069/6 o výmere 111 m2 zastavaná plocha a nádvorie, zapísané na LV XXXX k. ú.
a obec E., okres C. C-KN č. 1069/6, 1069/4 na ktorú bolo vydané stavebné povolenie č. 2002/00534/
k zo dňa 17. mája 2002 a C-KN č. 1069/24, 1069/6 na ktorú bolo vydané stavebné povolenie pod
č SOcÚ/05/100/ZU zo dňa 04. apríla 2005“ a to do právoplatnosti vysporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov; v ďalšej časti návrhu sa domáha, aby súd „zakázal odporcovi 1/ vykonávať
podnikateľskú činnosť v rozostavanej stavbe bez súpisného čísla a to aj odporcovi 2/“; v ďalšej

časti návrhu sa domáha, aby súd „zakázal odporcovi 2/ vykonávať v týchto priestoroch akúkoľvek
podnikateľskú aj nepodnikateľskú činnosť až do právoplatnosti vysporiadania BSM“.

2. Navrhovateľka sa domáhala nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia dôvodiac, že
navrhovateľka a odporca 2/ boli v minulosti spoločníkmi v obchodnej spoločnosti, avšak v roku 2019
došlo k rozvodu manželstva a majetkovému vyporiadaniu spoločnosti RAKVIEM - FP spol. s r.o.

(odporca 1/) a FINIK, s.r.o.. Na základe Dohody o prevode obchodných podielov bola obchodná
spoločnosti FINIK, s.r.o. vyporiadaná a patrí výlučne navrhovateľke. Manželia začali zo spoločných
prostriedkov výstavbu priemyselnej budovy, stavebníkom sa stala navrhovateľka a odporca 2/. Odporca
1/ naďalej užíva priestory navrhovateľky, ktoré boli nadobudnuté za manželstva bez právneho dôvodu,
čo narúša vlastnícke právo navrhovateľky. Bráni navrhovateľke vybaviť kolaudáciu nehnuteľností, čím
spôsobuje hospodárske škody. Odporca 2/ sa v minulosti vyjadril tak, že priestory sú jeho, čo nie

je pravda. Navrhovateľke bráni v užívaní priestorov. Navrhovateľka si 03.02.2025 všimla, že odporca
má značný neporiadok v týchto priestoroch, vyrába drevené výrobky (pohrebné rakvy) a preto je tudôvodná obava zo vzniku požiaru alebo inej škody. Naviac sa tu vykonáva stavebná úprava v rozpore
s vydaným stavebným povolením. Navrhovateľka nemá vedomosť ani o revíziách, ktoré sú bežne
potrebné. V minulosti už v týchto priestoroch vypukol trikrát požiar. Hoc by prípadný škodca mal

povinnosť žalobkyni škodu nahradiť, v súčasnosti odporca dlží za iné skutočnosti finančné prostriedky
navrhovateľke, ktoré nie je schopný plniť a musel byť dlh vymáhaný v exekučnom konaní sp. zn.
5Ek/538/2025. Navrhovateľka žiada, aby odporca vypratal sporné priestory, nakoľko k ním nezískal
žiaden nadpolovičný súhlas stavebníkov. Odporca 2/ sa nechal počuť, že má záujem založiť si novú
firmu aby sa zbavil dlhov, čím chcel dať najavo, že chce obchádzať zákon a vynucovať si právo, ktoré

mu nepatrí. Odporca 1/ nemá v týchto priestoroch žiaden materiál ani stroje, pretože jeho majetok
bol započítaný s dlhom. Existenciu dlhu odporcu voči navrhovateľke potvrdzuje Notárska zápisnica
N 11/2025. Odporca 2/ nikdy nezískal súhlas od navrhovateľky, aby vykonával v týchto priestoroch
podnikateľskú činnosť. Navrhovateľka je ochotná, ak to bude potrebné, zložiť na účet súdu sumu 5.000,-
Eur ako dvojmesačné nájomné.
3. Súd prvej inštancie konštatoval, že odporcovia sa k veci vyjadrili tak, že navrhovateľka sa len odvoláva

na možné problémy. Žiadna z ňou uvádzaných skutočností neodôvodňuje potrebu rýchleho rozhodnutia
súdu. Odporca 1/ ako obchodná spoločnosť existuje od 01.40.1999, pričom svoje sídlo má na aktuálnej
adreseodroku2001,tedasídlobolozriadenéeštepočastrvaniamanželstvanavrhovateľkyaodporcu2/.
Navrhovateľka až do podania návrhu nikdy nespochybnila možnosť odporcu 1/ priestory užívať. Hlavne
s ohľadom na dlhú dobu je zrejmé, že navrhovateľka súhlas na užívanie odporcovi 1/ udelila minimálne

vo forme konkludentného súhlasu. Navrhovateľka nespochybňuje, že ňou označené priestory mali tvoriť
prinajmenšom súčasť BSM navrhovateľky a odporcu 2/.
4. Súd prvej inštancie sa vo veci oboznámil s listinami tvoriacimi obsah spisu, najmä návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia, mobilnou textovou komunikáciou medzi navrhovateľkou
a odporcom 2/, fotografiami, uznesením Okresného súdu Námestovo č. k. 14C/66/2020-27 zo

dňa 23.01.2023, rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 1P/45/2002 zo dňa 13.02.2003,
potvrdením o podaní oznámenia zo dňa 05.04.2025, zápisnice o trestnom oznámení zo dňa
03.02.2025 a 07.02.2025, Notárskou zápisnicou N 11/2025, Nz 949/2025 zo dňa 15.01.2025,
upovedomením o začatí exekúcie sp. zn. 370/EX/174/2025 zo dňa 03.04.2025, výrezom z katastrálnej
mapy, rozhodnutím stavebného úradu o povolení zmeny stavby sp. zn. SOcÚ/24/0761/ZU-2 zo dňa

16.12.2024, sp. zn. SOcÚ/24/0762/ZU-2 zo dňa 16.12.2024, listom vlastníctva č. XXXX k. ú. E..
Konštatoval, že mu je z úradnej činnosti známe aj konanie sp. zn. 12C/44/2021, v ktorom sa
navrhovateľka dovolávala čiastočne totožnej ochrany práv, súd prvej inštancie si preto pripojil aj uvedený
súdny spis. Súdu prvej inštancie bola zároveň známa aj skutočnosť, že medzi navrhovateľkou a
odporcom 2/ prebieha spor o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, súd si preto do

spisu zadovážil v čase vydania napadnutého uznesenia zatiaľ neprávoplatné meritórne rozhodnutie v
danej veci - rozsudok č. k. 7C/58/2021-174 zo dňa 12.06.2023.
5. Súd prvej inštancie vo veci aplikoval ustanovenie § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d/ CSP,
§ 326 ods. 1, 2, § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2 CSP a § 332 ods. 1 CSP konštatujúc, že napriek
fragmentovanej a v celom texte návrhu obsiahnutej rôznej formulácii žalobného návrhu, bolo zrejmé, že

navrhovateľka sa domáha toho, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým odporcovi 1/ a odporcovi
2/ zakáže vykonávanie podnikateľskej a nepodnikateľskej činnosti v predmetných nehnuteľnostiach, ako
aj užívanie týchto priestorov a nehnuteľností.

6. Potrebu bezodkladnej úpravy, resp. naliehavosti nariadenia neodkladného opatrenia navrhovateľka

odôvodnila hospodárskou ujmou, ktorá jej vzniká v dôsledku neoprávneného užívania predmetných
nehnuteľností odporcami a zároveň jej toto užívanie predmetných nehnuteľností odporcamii spôsobuje,
že nemôže rozvíjať svoju podnikateľskú činnosť
v predmetných nehnuteľnostiach. Uvedený stav môže podľa nej viesť k ďalším finančným stratám a
právnym komplikáciám.

7. Nebolo sporným, že navrhovateľka a odporca 2/ sú bývalí manželia. Odporca 2/ je jediným konateľom
odporcu 1/ a väčšinovým spoločníkom odporcu 1/. Odporca 1/ prevádzkuje svoju podnikateľskú činnosť
v/na sporných nehnuteľnostiach.
8. Zo zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že odporca 1/ sa venuje spracovaniu
drevnej hmoty za účelom výroby rakiev a predmetné nehnuteľnosti slúžia týmto účelom už mnoho

rokov, ide tak o dlho trvajúci stav. Ani sama navrhovateľka neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré nastali
v poslednom období a ktoré tento dlhodobý stav zmenili takým spôsobom, že by tu nastala potreba
rýchleho zásahu súdu. Navrhovateľka sa už roky môže dovolať odstránenia zásahov do jej práv
spočívajúcich vo využívaní predmetných nehnuteľností odporcami. Navrhovateľka tak už aj vo vzťahuk niektorým z predmetných nehnuteľností (konkrétne: k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. E.:
stavba označená ako prístrešok a príslušenstvo, ktorá stojí na pozemku CKN parc. č. 1069/14, pozemku
CKN parc. č. 1069/23 trvalý trávny porast o výmere 672 m2, pozemku CKN parc. č. 1069/24 ostatná

plocha o výmere 423 m2, pozemku CKN parc. č. 1069/16 ostatná plocha o výmere 812 m2, stavba -
skladové priestory, kotolňa a kancelárie, stojace na pozemku parc. č. 1069/24, ako aj tri sušičky dreva
a príručnú skladovú miestnosť, stojace na pozemku CKN parc. č. 1069/16) urobila, keď sa v konaní
vedenom Okresným súdom Námestovo pod sp. zn. 12C/44/2021 domáha toho, aby súd určil odporcovi
1/, aby sa zdržal ich užívania. Niet preto dôvodu, aby sa navrhovateľka nedovolala svojich práv aj vo

vzťahu k zvyšným sporným nehnuteľnostiam formou riadneho súdneho konania a to podaním žaloby.
Navrhovateľkou tvrdený zásah do jej práv v tomto konaní nemá preto taký charakter, rozsah a kvalitu,
ktoré by odôvodňovali bezodkladnú úpravu pomerov.

9. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia nemôže
byť ani to, ak v prevádzke odporcu 1/ vznikol v minulosti (v rokoch 2004, 2014 a 2022) požiar.

Navrhovateľka síce fotografiami osvedčila, že v priestoroch prevádzky odporcu 1/ došlo k požiaru, avšak
nijako nepreukázala čo bolo príčinou požiaru. Len vo všeobecnosti tvrdí, že existuje dôvodná obava, že
môže vzniknúť požiar alebo iná škoda. Zo samotnej podstaty drevospracujúcej prevádzky síce možno
vyvodiť záver, že vo všeobecnosti je takáto činnosť z hľadiska možnosti vzniku požiaru a rozsahu
jeho následkov značne riziková, avšak tomuto riziku zodpovedajú aj bezpečnostné predpisy na ňu sa

vzťahujúce. Ak by odporca 1/ tieto predpisy nespĺňal, tak by mu malo byť zo strany príslušného orgánu
v odbore protipožiarnej ochrany zakázané prevádzkovanie jeho činnosti
v týchto priestoroch, čo navrhovateľka ani netvrdí a ani to nijako nepreukazuje. Zo všeobecných tvrdení
žalobkyne o značnom neporiadku, výrobe drevených výrobkov alebo stavebnej úprave vykonanej v
rozpore so stavebným povolením nemožno vyvodiť záver, že skutočne dochádza k nedodržiavaniu

protipožiarnych predpisov a tým aj k zvýšenému riziku požiaru.
10. Súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí poskytnúť súdnu ochranu nielen strane, ktorá sa
domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ale zároveň aj tej strane, voči ktorej neodkladné opatrenie
smeruje. Strana, ktorej má byť neodkladným opatrením uložená povinnosť alebo obmedzenie ním
nesmie byť obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci. Je zrejmé, že nariadenie neodkladného

opatrenia v znení požadovanom navrhovateľkou by paralyzovalo podnikateľskú činnosť odporcu 1/.
Uvedený dôsledok je podľa súdu neproporcionálny s navrhovateľkou prezentovaným zásahom do jej
práv, do jej zatiaľ len deklarovaných podnikateľských aktivít v predmetných nehnuteľnostiach a do
jej všeobecnej obavy zo vzniku požiaru. Navrhované neodkladné opatrenie nespĺňa ani požiadavku
skutočnej dočasnosti, nakoľko znemožnením užívania predmetných nehnuteľností do vyporiadania

bezpodielového spoluvlastníctva manželov (konanie vedené súdom pod sp. zn. 7C/58/2021 začaté
dňa 26.10.2021, nebolo do dňa rozhodnutia súdu prvej inštancie právoplatne skončené), by došlo k
znemožneniu jeho podnikateľskej činnosti, ktoré znemožnenie by malo pravdepodobne za následok
ukončenie podnikateľskej činnosti odporcu 1/. Išlo by o nezvratný stav, ktorý by pretrvával aj po tom, ako
by došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva medzi navrhovateľkou a odporcom 2/.

11. Z dôvodu, že súd prvej inštancie nezistil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, ako aj z dôvodu, že
navrhovaný zásah do práv odporcu 1/ by mal trvalý charakter, súd návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol.

12. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie pri aplikácii ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP
konštatujúc plný úspech odporcov 1/, 2/ v konaní, z ktorého dôvodu odporcom 1/, 2/ proti navrhovateľke
priznal nárok na náhradu trov súdneho konania v rozsahu 100 %.

13. Podaným odvolaním domáha sa navrhovateľka zrušenia uznesenia súdu prvej inštancie, resp.

vydania neodkladného opatrenia argumentujúc (predovšetkým), že súd prvej inštancie odkazuje na
vyjadrenia odporcov, ktoré jej nikdy neboli doručené, bola jej tak odňatá možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam
druhej strany, čo je v rozpore s § 8 CSP článkom 46 a 47 Ústavy SR.

14. Za hlavný dôvod nariadenia neodkladného opatrenia v odvolaní navrhovateľka označuje

prebiehajúcu exekúciu a „pokračovanie dlhu“. Argumentuje, že voči odporcovi 1/ prebieha exekúcia
(5Ek/538/2025) z dôvodu neplatenia záväzkov voči navrhovateľke za užívanie sporných nehnuteľností.
Tento dlh sa naďalej prehlbuje, odporca užíva priestory bez právneho dôvodu a bez finančnej náhrady,čím navrhovateľke hrozí ďalší neodvratný vznik škody a zasahuje sa do jej vlastníckeho práva
chráneného Ústavou SR.

15. Súd prvej inštancie odôvodnil rozhodnutie aj prebiehajúcim konaním o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctvamanželovnavrhovateľkyaodporcu2/.Tentozáverjeprávnechybný,pretožeodporca1/
jeprávnesamostatnáosobaanemážiadnevlastníckeprávoknehnuteľnostiam,alejecudzímsubjektom
voči bývalým manželom.

16. Majetok odporcu 1/ bol prevedený na spoločnosť FINIX s.r.o. Odporca 1/ už nevlastní nič, čo by
odôvodňovalo jeho zotrvanie v priestoroch. Na základe týchto skutočností v tejto dobe prebieha aj
daňová kontrola, kde odporca 1/ v zastúpení odporcu 2/ ignoruje tieto kúpne zmluvy a opravil výkazy
DPH za 1/2025. Tento stav bol doložený notárskou zápisnicou. Napriek tomu súd ignoroval, že odporca
1/ nemá žiadne oprávnenie priestory užívať ani v nich vykonávať činnosť.

17. Navrhovateľka od roku 2021 viackrát podávala návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia voči
odporcovi 1/ a odporcovi 2/, súd ich systematicky odmietal, čím umožnil odporcom neoprávnene užívať
spoločný majetok a podnikať, hoci navrhovateľka upozornila, že hrozí zrušenie spoločnosti alebo jej
„vyprázdnenie“, čo sa medzičasom aj naplnilo podľa samotného vyjadrenia odporcu 2/ do SMS správ.

18. Súd prvej inštancie bagatelizuje závažné riziká. V sporných nehnuteľnostiach trikrát vypukol požiar,
priestory sú neskolaudované a vykonávajú sa v nich činnosti s vysokým rizikom bez dohľadu, bez revízií,
v rozpore so stavebným povolením.

19. Odporca 2/ verejne deklaroval, navrhovateľka súdu v tomto smere predložila aj jeho SMS správy,

že si založí novú firmu, aby sa vyhol dlhom. Takéto správanie je ďalším dôkazom potreby okamžitej
súdnejochrany.Navrhovateľkazdôrazňuje,žedňa26.4.2025bolazaloženáspoločnosťRAKVIEMs.r.o.,
kde majiteľkou a konateľkou je jeho priateľka a v správach sa navrhovateľke vysmieval, že už bude
predávať na túto novú firmu a naďalej bude podnikať v spoločných priestoroch bez platenia nájmu.
Odvolateľka uvádza, že v návrhu výslovne uviedla, že súdu zloží kauciu vo výške dvoch mesačných

nájmov, aby bola daná primeranosť navrhovaného opatrenia. Existuje viacero dôvodov pre urgentný
zásah súdu, a to: exekúcia proti odporcovi 1/, indícia účelových prevodov majetku, reálne obavy o život
a zdravie navrhovateľky, daňová kontrola, požiare, nelegálne úpravy a absencia kolaudácie. Žalobkyňa
zdôrazňuje, že ponechanie súčasného stavu by vytvorilo nebezpečný precedens, kde cudzia firma
podniká v priestoroch druhej osoby bez náhrady a právneho titulu.

20. Odporcovia 1/, 2/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uvádzajú, že napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie považujú za vecne správne. Navrhovateľka nikde v návrhu nešpecifikuje naliehavú
potrebu poskytnúť navrhovateľke rýchlu ochranu formou neodkladného opatrenia. Žiadna z ňou
uvádzaných skutočností neodôvodňuje potrebu rýchleho zasiahnutia súdu, keďže navrhovateľkou

popísaná situácia má trvať už minimálne od roku 2004 a od výzvy zo dňa 3.2.2025 do podania návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia uplynuli viac ako 2 mesiace.

21. V prípade, ak má navrhovateľka za to, že konanie odporov 1/, 2/ jej spôsobuje škodu, ich
konanie zasahuje do jej vlastníckeho práva, nič jej nebránilo v tom, aby sa svojej ochrany domáhala

prostredníctvom štandardnej žaloby, v ktorej by sa strany sporu mali možnosť náležite vyjadriť ku
všetkým skutočnostiam podstatným pre rozhodnutie súdu, to sa nestalo, ani sa nedeje, nakoľko
navrhovateľka namiesto domáhania sa ochrany štandardným spôsobom, podala návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktoré slúži na poskytnutie rýchlej, ale hlavne dočasnej ochrany.

22.Pokiaľnavrhovateľkaakojedenzdôvodovprenariadenieneodkladnéhoopatreniauvádzaexistenciu
exekúcie vedenej proti odporcovi 1/, to v prvom rade znamená, že to nie je a ani nemôže byť dôvod pre
nariadenie neodkladného opatrenia voči odporcovi 2/. Ďalej odporcovia poukazujú na skutočnosť, že
na Okresný súd Námestovo bola podaná žaloba sp. zn. 12C/27/2025, ktorej predmetom je neexistencia
dlhuuznanéhoodporcom1/vzmieňovanejnotárskejzápisniciazároveňbolpodanýnávrhnazastavenie

exekúcie vedenej Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 5Ek/538/2025.

23. Navrhovateľka v súdom stanovenej lehote odvolaciu repliku k vyjadreniu odporcov 1/, 2/ nepodala.24. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 357 písm. d)
CSP) po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal

napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP),
postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľky je nedôvodné.

25. Súd prvej inštancie sa oboznámil s predloženými dôkazmi v dostatočnom rozsahu potrebnom pre

rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe osvedčených skutočností
dospel k správnym skutkovým záverom, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie aj náležite
odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia
konajúceho súdu prvej inštancie a v podrobnostiach naň v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje.
Uvedené bolo zároveň aj dôvodom pomerne rozsiahleho popisu obsahu uznesenia súdu prvej inštancie
v rozhodnutí odvolacieho súdu. Navrhovateľka ani v odvolacom konaní nevzniesla žiadne nové

relevantné námietky, s ktorými by sa už nevyporiadal súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci
a opätovné zdôvodnenie ich neopodstatnenosti pre rozhodnutie v tejto veci aj odvolacím súdom
by bolo len opakovaním už vyčerpávajúceho zdôvodnenia poskytnutého sporovým stranám súdom
prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd dodáva, že Ústavný súd SR
v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť

súdu odôvodniť rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý
nastolený argument. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní
skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver, že z tohto aspektu je plne realizované
základné právo účastníka na spravodlivý proces (obdobne napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04,
I. ÚS 117/05). Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého

rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces
nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník
konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou
a právnymi názormi (obdobne I. ÚS 50/04).

26. Nad rámec odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie k jednotlivým odvolacím námietkam
odvolacísúddodávanasledovné.Odvolateľkanamietaporušenieprávanaspravodlivýprocespostupom
súdu prvej inštancie, ktorý odvolateľke nedoručil vyjadrenia odporcu 1/, 2/ k návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Uvedenú námietku vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú vychádzajúc
z nasledovných úvah.

27. Jednotlivé čiastkové práva, ktoré tvoria obsah práva na spravodlivý proces je možné vyvodiť
predovšetkým z rozhodovacej činnosti ESĽP. Patrí sem najmä právo na prístup k súdu, právo na
nezávislý a nestranný súd, právo na verejnosť konania a rozhodnutie, právo na rozhodnutie v primeranej
lehote a právo na spravodlivé prejednanie veci. V naposledy spomínanom práve sú obsiahnuté

princíp rovnosti strán, princíp rovnosti zbraní, princíp kontradiktórnosti konania, princípy spravodlivého
vykonávania dôkazov a právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Je potrebné dodať,
že právo na spravodlivý proces sa považuje za právo výsledkové, to znamená, že spravodlivé musí
byť súdne konanie ako celok. Z uvedeného je potrebné vyvodiť, že nie každé porušenie ustanovenia
procesného práva súdom prvej inštancie rovnako ako ani každý čiastkový zásah do niektorého

z princípov práva na spravodlivý proces musí viesť k zrušeniu odvolaním napadnutého rozhodnutia.
28. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že odporcovia 1/, 2/ neboli súdom prvej inštancie
vyzývaní k podaniu vyjadrenia k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (vyjadrenie sa odporcov
1/, 2/ vyšlo z ich vlastnej iniciatívy). Uvedený postup súdu prvej inštancie je v súlade s ust. § 329 ods. 1
veta prvá CSP, podľa ktorého súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

29. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zisťuje súd relevantné skutočnosti
zjednodušeným procesným postupom. Vychádza pritom z návrhu, zohľadňujúc obsah a výpovednú
hodnotu pripojených listín (§ 326 ods. 2 CSP). Pomerne krátka lehota na rozhodnutie nevytvára priestor

pre plnohodnotné dokazovanie, ktoré súd z objektívnych dôvodov nemôže vykonať. O návrhu rozhoduje
na základe osvedčenia podstatných skutočností, ktoré vymedzuje jednak § 326 ods. 1 CSP v rámci
zákonných náležitostí návrhu a jednak § 325 ods. 1 CSP ak ide o podmienky nariadenia neodkladného
opatrenia. Všetky rozhodujúce skutočnosti zisťuje súd z návrhu a jeho príloh bez procesnej účastiprotistrany. Uvedené kladie zvýšené nároky na objektívnu presvedčivosť a argumentačnú dostatočnosť
návrhu, za obsah ktorého zodpovedá navrhovateľ.
30. Procesná konštrukcia rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia síce určitým

spôsobom zasahuje do princípu rovnosti strán a popiera tradičnú zásahu „audiatur et altera pars“ (nech
je vypočutá aj druhá strana), avšak vzhľadom na účel tohto inštitútu ide o zásah legitímny a zákonný.
Obligatórne vyjadrenie alebo výsluch protistrany pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení by
vo väčšine prípadov znemožnilo poskytnutie rýchlej a účinnej procesnej ochrany, a to najmä z časového
hľadiska.

31. Ďalším zásadným argumentom je prevencia zmarenia účelu neodkladného opatrenia osobou, proti
ktorej návrh smeruje. Najmä v prípadoch, ak má neodkladné opatrenie zabrániť určitému správaniu
sa, ktoré by mohlo zásadným spôsobom poškodiť práva alebo oprávnené záujmy navrhovateľa,
by už samotný priestor vytvorený oboznámením sa protistrany s návrhom umožňoval tejto osobe
ešte pred vydaním súdneho rozhodnutia zmariť účel, ktorý bol návrhom pôvodne sledovaný. Ďalším
kompenzačným nástrojom, ktorý vyvažuje legitímne zvýhodnenú pozíciu subjektu, proti ktorému

neodkladné opatrenie smeruje, je osobitná zodpovednosť navrhovateľa za škodu a inú ujmu spôsobenú
neodkladným opatrením (§ 340 CSP).

32. Civilný sporový poriadok pojednávanie, výsluch strán a vyjadrenie protistrany v konaní o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia nevylučuje en bloc. Ak to súd v odôvodnených prípadoch považuje

za nevyhnutné a účelné, môže niektorý z uvedených procesných úkonov (prípadne všetky alebo niektoré
z nich) uskutočniť (Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Komentár. prof. JUDr. Marek Števček, PhD.
a kolektív, 2022).

33. V prejednávanej veci nedopustil sa súd prvej inštancie žiadneho procesného pochybenia, ktorým by

strane sporu – navrhovateľke znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva.

ad 1) Súd prvej inštancie nepovažoval za nevyhnutné ani účelné, aby sa samotní odporcovia 1/ a 2/
vyjadrovali k návrhu, preto ich na vyjadrenie nevyzýval (vyjadrenie bolo ich vlastnou iniciatívou).

ad 2) Súd prvej inštancie síce v úvode odôvodnenia uznesenia (po uvedení toho, čoho sa domáhala
navrhovateľka a ako svoj návrh odôvodnila) konštatuje, ako sa vo veci vyjadrili odporcovia 1/ a 2/,
ale v ďalšej časti odôvodnenia uznesenia, kde súd prvej inštancie uvádza, ako posúdil skutkové
tvrdenia navrhovateľky, ktoré skutočnosti ňou tvrdené mal/nemal osvedčené a kde uvádza vlastné
právne posúdenie veci, nijak nereflektoval/nezohľadnil/nebral do úvahy vyjadrenie odporcov 1/ a 2/ (s

výnimkou konštatácie nespornosti tvrdenia navrhovateľky, že sú s odporcom 2/ bývalými manželmi,
odporca 2/ je konateľom a spoločníkom odporcu 1/ a odporca 1/ vykonáva podnikateľskú činnosť
na sporných nehnuteľnostiach – teda konštatácie nespornosti skutočností, ktoré tvrdila predovšetkým
samotná navrhovateľka). Nakoľko si súd prvej inštancie nevytváral skutkové úvahy o veci na základe
vyjadrenia odporcov a všetky rozhodujúce skutočnosti zisťoval z návrhu navrhovateľky na nariadenie

neodkladného opatrenia, resp. jej príloh, nemohlo by byť ani hypoteticky porušené akékoľvek procesné
právo navrhovateľky. Odkaz na vyjadrenie odporcov 1/, 2/ nachádzal sa iba v časti opisu stručného
vyjadrenia strán bez akejkoľvek reflexie na obsah vyjadrenia v rámci skutkových a právnych argumentov
súdu prvej inštancie. Práve táto podstatná skutočnosť bola dôvodom, pre ktorý odvolací súd nevzhliadol
v postupe súdu prvej inštancie porušenie práva navrhovateľky na spravodlivý proces a v jeho rámci ani

porušenie princípu kontradiktórnosti konania, ktorý namieta.

ad 3) Pre úplnosť je potrebné dodať/zopakovať (odhliadnuc od argumentácie ad 2), že Civilný sporový
poriadok v rámci rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neukladá súdu prvej
inštancie povinnosť zasielať prípadné vyjadrenia odporcov 1/ a 2/ k návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia na repliku navrhovateľa. Pokiaľ navrhovateľka v rámci porušenia práva na spravodlivý
proces argumentuje porušením princípu kontradiktórnosti konania, odvolací súd dodáva, že uvedený
princíp je upravený v čl. 9 CSP a zakotvuje právo strán sporu oboznámiť sa s vyjadreniami, návrhmi
a dôkazmi protistrany, ako aj právo vyjadrovať k nim svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon.
Už z označenia/názvu tretej časti Civilného sporového poriadku (do obsahového rámca ktorej patrí aj

konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia resp. zabezpečovacieho opatrenia v rámci
jej tretej hlavy) s názvom „Osobitné procesné postupy“ je zrejmé, že zákonodarca v rámci uvedenej
úpravy zakotvil špecifiká v danej časti upravených konaní (napr. skrátených konaní, sporov s ochranou
slabšej strany, atď.), ktorými sa tieto odlišujú od všeobecnej úpravy druhej časti Civilného sporovéhoporiadku. Na rozdiel od všeobecnej úpravy § 167 ods. 3 CSP (práva na repliku v rámci „riadneho“
konania) právna úprava neodkladných opatrení ust. § 324 a nasl. CSP v rámci § 329 ods. 1 veta prvá
CSPnezakotvujeprocesnéprávostranynarepliku(aniprávonavyjadrenieknávrhu,čiduplikukreplike).

Ako už bolo zmieňované na iných miestach tohto uznesenia, vyjadrenie protistrany v konaní (nariadenie
pojednávania, výsluch strán) Civilný sporový poriadok nevylučuje en bloc, ale súd v odôvodnených
prípadoch, ak to považuje za účelné a nevyhnutné, môže k takémuto úkonu pristúpiť, vždy však so
zreteľom na zmysel a účel inštitútu neodkladného opatrenia.

34. Na margo odvolacej námietky navrhovateľky, v zmysle ktorej hlavným dôvodom pre nariadenie
neodkladného opatrenia je prebiehajúca exekúcia (sp. zn. 5Ek/538/2025) z dôvodu neplnenia záväzku
odporcom 1/ (RAKVIEM - FP spol. s r. o.) s tým, že dlh tejto spoločnosti voči žalobkyni narastá,
odvolací súd prioritne uvádza, že uvedený dôvod (domáhanie sa ochrany konkrétneho peňažného
nároku voči odporcom 1/, 2/ prostredníctvom neodkladného opatrenia) označila navrhovateľka ako
hlavný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia až v podanom odvolaní. V konaní pred súdom prvej

inštancie nezmieňovala existenciu dlhu (peňažného nároku proti odporcovi) ako dôvodu pre nariadenie
neodkladného opatrenia (nezmieňovala ani jeho „narastanie“, atď.), čo by mohlo byť (hypoteticky)
dôvodomajprenariadeniezabezpečovaciehoopatreniasúdom,hocexekútor,atojepotrebnézdôrazniť,
v prebiehajúcom exekučnom konaní má k dispozícii vlastné zákonné prostriedky pre zabezpečenie
vymáhanej pohľadávky vyplývajúcej z právnej úpravy Exekučného poriadku.

35. V konaní pred súdom prvej inštancie zmieňovala navrhovateľka existenciu dlhu odporcu 1/
(doloženého notárskou zápisnicou N 11/2025, NZ 949/2025 zo dňa 15.01.2025) vo väzbe na iný tvrdený
dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia (ktorý, ako je uvedené v ďalšej časti odôvodnenia tohto
uznesenia súdu neosvedčila), a to, že odporca 1/ nemá v sporných priestoroch žiaden materiál ani

strojové zariadenie, pretože jeho majetok bol „započítaný“ s dlhom plynúcim z notárskej zápisnice a toho
času je majetkom spoločnosti patriacej žalobkyni, ktorá mieni v uvedených priestoroch prevádzkovať
vlastnú podnikateľskú činnosť. Ďalej navrhovateľka zmieňuje, že už v minulosti vznikol v prevádzke
požiar a ak by vznikol v súčasnosti, bol by síce škodca povinný škodu nahradiť, ale odporca 1/ má
už teraz dlh voči navrhovateľke. Táto argumentácia navrhovateľky (obava o možné uspokojenie ešte

neexistujúceho nároku na náhradu škody v dôsledku požiaru, o ktorom nie je ani zrejmé, či v budúcnosti
vznikne) je čisto hypotetická.

36. Na tomto mieste považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že Civilný sporový poriadok v ust.
§ 329 ods. 1 ustanovuje v rámci inštitútu neodkladného opatrenia osobitné procesné pravidlo, podľa

ktorého je pre rozhodnutie relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Z hľadiska
rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia to možno odvodiť aj z primeranej aplikácie
§ 217 ods. 1 CSP v nadväznosti na § 234 ods. 2 CSP.

37. Osobitný význam má § 329 ods. 2 CSP pre odvolacie konanie. Pri preskúmaní vecnej správnosti

odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je aj pre odvolací
súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Vylúčené je, aby svoje rozhodnutie
odvolací súd založil na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia. Na tieto
skutočnosti odvolací súd neprihliada. Z uvedeného dôvodu odvolací súd na skutočnosti tvrdené
navrhovateľkou až v podanom odvolaní – hlavný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia –

existencia dlhu/jeho narastanie – nemohol prihliadať.
38. Odvolateľka ďalej uvádza, že súdu prvej inštancie preukázala, že odporca 1/ nevlastní žiaden
majetok, nakoľko všetok majetok bol prevedený na jej spoločnosť FINIK, s.r.o., a teda odporca 1/
nevlastnínič,čobyodôvodňovalojehozotrvanievpriestoroch.Uvádza,ženazákladetýchtoskutočností
prebieha aj daňová kontrola, kde odporca 1/ RAKVIEM - FP spol. s r.o., v zastúpení odporcu 2/ ignoruje

tieto kúpne zmluvy a opravila výkazy DPH za 1/2025. Tento stav bol doložený notárskou zápisnicou.
39. Uvedenú námietku vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Prioritne je potrebné ozrejmiť, že
navrhovateľka v konaní nepreukázala ani neosvedčila tvrdenie, že odporca 1/ nevlastní žiaden majetok,
resp. všetok jeho majetok bol prevedený na spoločnosť FINIK, s.r.o.. Pokiaľ žalobkyňa zmieňuje: cit:
„tento stav bol doložený aj notárskou zápisnicou“ odvolací súd uvádza, že v odvolaní navrhovateľka

zmieňovanú notársku zápisnicu presnejšie neidentifikovala. Pokiaľ mala na mysli notársku zápisnicu,
na ktorú sa odvoláva pred súdom prvej inštancie N11/2025, Nz 949/2025 zo dňa 15.01.2025 tvoriacu
prílohu podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia potom odvolací súd konštatuje, že
z uvedenej zápisnice ňou tvrdená skutočnosť neplynie. Obsahom notárskej zápisnice je právny úkonuznania dlhu odporcom 1/ voči navrhovateľke vo výške 147.500,- Eur bez DPH, ktorý mal vzniknúť
na základe nájomnej zmluvy medzi navrhovateľkou a odporcom 1/. Dĺžne nájomné bolo vyčíslené za
obdobie od 05.02.2020 do 31.12.2024 a predmetom nájmu mali byť (aj) sporné nehnuteľnosti. Bolo

deklarované,že"Stavebníkomstaviebsúnavrhovateľkaaodporca2/každývpodiele1-icakcelkustým,
že navrhovateľka si žiada len svoju časť". V zápisnici sa odporca 1/ zaviazal zaplatiť navrhovateľke dlh
do 31.01.2025.
40. Na tomto mieste odvolací súd pripomína zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho
odvolania v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími

dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). Pokiaľ teda navrhovateľka v odvolaní poukazuje na skutočnosť,
že v konaní pred súdom prvej inštancie preukázala, že majetok odporcu 1/ bol prevedený na
spoločnosť navrhovateľky - FINIK, s.r.o., pričom ďalej poukazuje iba na notársku zápisnicu, musí
odvolací súd konštatovať, že uvedená námietka odvolateľky je nedôvodná. Notárska zápisnica dané
skutkové tvrdenie navrhovateľky totiž neosvedčuje. Napokon pokiaľ navrhovateľka v odvolaní zmieňuje
prebiehajúcu daňovú kontrolu a súvisiace zistenia daňových orgánov, tieto navrhovateľka prezentuje až

v podanom odvolaní, a preto na ne odvolací súd nemôže prihliadať (§ 329 ods. 2 CSP), keďže je viazaný
skutkovým stavom daným v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

41. Mimo rámca potrebného odôvodnenia (keďže uvedené vôbec netvorilo súčasť navrhovateľkou
prezentovanej odvolacej argumentácie), len pre úplnosť, odvolací súd dodáva, že navrhovateľka

v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zmieňuje isté „dohody o prevode obchodných podielov,
ktoré sú zverejnené v obchodnom registri“, ktorými mala byť riadne vyporiadaná spoločnosť FINIK,
s.r.o. s tým, že táto patrí výlučne navrhovateľke. Na uvedené „dohody“ už však navrhovateľka vo svojej
skutkovej argumentácii pred súdom prvej inštancie nepoukazuje vo väzbe s tvrdením, že všetok majetok
zo spoločnosti RAKVIEM - FP spol. s r.o. prešiel na spoločnosť FINIK, s.r.o.. Argument, že všetok

majetok zo spoločnosti RAKVIEM - FP spol. s r.o. prešiel na spoločnosť FINIK, s.r.o. prezentuje len vo
väzbe/s poukazom na zmieňovanú notársku zápisnicu a tvrdenie, že majetok spoločnosti RAKVIEM - FP
spol. s r.o. bol započítaný s dlhom, ktorý mal spoločnosť RAKVIEM - FP spol. s r.o. voči navrhovateľke.
Ako už bolo vyššie uvedené, táto skutočnosť z obsahu notárskej zápisnice neplynie.
42. Naviac odvolací súd uvádza, že podľa úpravy § 326 ods. 2 CSP má navrhovateľ neodkladného

opatrenia k návrhu pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Civilný sporový poriadok v § 326 ods. 1 výslovne
neukladá navrhovateľovi povinnosť označiť dôkazy vo vzťahu k vlastným skutkovým tvrdeniam. Táto
povinnosť však vyplýva z aplikácie § 132 ods. 1 a § CSP v rámci všeobecných náležitostí návrhu.
K návrhu musia byť navyše pripojené listiny, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Listinné dôkazné
prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitný význam,

keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez
výsluchu strán
(§ 329 ods. 1 CSP). Odvolací súd zdôrazňuje, že nie je povinnosťou, ale ani právom súdu namiesto
navrhovateľa z úradnej moci obstarávať listiny, na ktoré navrhovateľ vo svojom návrhu prípadne
odkazuje (v danom prípade zmieňované dohody o prevode obchodných podielov). Takýto postup by bol

v príkrom rozpore s princípom rovnosti účastníkov konania.
43. Odvolateľka ďalej zdôrazňuje, cit.: „ ... súd ignoroval, že odporca 1/ RAKVIEM - FP spol. s r.o. nemá
žiadne oprávnenie priestory užívať ani v nich vykonávať činnosť“.
44. Navrhovateľka v konaní pred súdom prvej inštancie nijak neosvedčila absenciu oprávnenia odporcu
1/ užívať sporné priestory. Tvrdenie navrhovateľky obsiahnuté v návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia, podľa ktorého odporca 2/ nikdy nezískal od navrhovateľky súhlas na to, aby vykonal
v sporných priestoroch podnikateľskú činnosť vyznieva nepresvedčivo, keďže navrhovateľka sama
poukazuje v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na dôkaz – zmieňovanú Notársku zápisnicu
N 11/2025, Nz 949/2025 zo dňa 15.01.2025 tvoriacu prílohu návrhu (ktorej platnosť navrhovateľka
nespochybňuje, naopak predkladá túto súdu ako dôkaz o existencii pohľadávky voči odporcovi 1/),

v ktorej odporca 1/ činí vyhlásenie o uznaní dlhu na nájomnom v období od 05.02.2020 do 31.12.2024 vo
výške 147.500,- Eur bez DPH za prenájom (aj) sporných nehnuteľností. Z navrhovateľkou označeného
dôkazu tak vyplýva, že minimálne v danom období mal odporca 1/ užívať sporné priestory titulom
nájomnej zmluvy, a teda odporca 2/ ako konateľ a spoločník odporcu 1/ mal súhlas k použitiu priestorov
na výkon podnikateľskej činnosti.

45. Navrhovateľka ďalej uvádza, že od roku 2021 viackrát podávala návrhy na nariadenie neodkladného
opatrenia voči odporcovi 1/ a odporcovi 2/, pričom ich súd systematicky odmietal a tak odporcovi 1/
a odporcovi 2/ umožnil neoprávnene užívať spoločný majetok a podnikať, hoci sama upozorňovala na to,
že hrozí zrušenie spoločnosti alebo jej „vyprázdnenie“, čo sa medzičasom aj naplnilo podľa samotnéhovyjadrenia odporcu 2/ do SMS správ. Škoda, ktorá takto navrhovateľke vznikla takýmto nekonaním sa
zvyšuje každý mesiac.

46. Uvedenú námietku vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Skutočnosť, že navrhovateľka od
roku 2021 neúspešne podáva návrhy na nariadenie neodkladných opatrení, nemôže predsa založiť
sama o sebe dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia v roku 2025, bez splnenia zákonom
stanovených podmienok. Odvolaciemu súdu nie sú známe dôvody, pre ktoré boli predchádzajúce návrhy
navrhovateľky na nariadenie neodkladných opatrení súdmi zamietané („odmietané“). Navrhovateľka

zmieňovanérozhodnutiasúdovneoznačila,aniknávrhunepripojila.Odhliadnucoduvedenéhopovažuje
odvolací súd na dôvažok na potrebné uviesť, že navrhovateľka zrejme od počiatku využíva nesprávny
procesný inštitút, keď namiesto riadnej žaloby (o náhradu škody, vydanie bezdôvodného obohatenia
resp. vlastníckej žaloby atď.) podáva návrhy na nariadenie neodkladných opatrení, bez osvedčenia
zákonných podmienok, ktoré má na mysli ust. § 325 ods. 1 CSP vo väzbe na ust. § 326 ods. 1, 2
CSP. Využitím takýchto „skratiek“ navrhovateľka sama seba vystavuje riziku, nakoľko v konaní o návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia upravenom v rámci osobitných procesných postupov v III. časti
CSP je urýchlené poskytnutie ochrany (bez riadneho dokazovania, vyjadrenia strán, pojednávania
atď.) vyvážené striktnou požiadavkou zákonodarcu na osvedčenie všetkých zákonných podmienok pre
nariadenieneodkladnéhoopatreniasosobitnýmdôrazomnapotrebuneodkladnejúpravypomerovalebo
obavu z ohrozenia exekúcie. Z normatívneho textu vyplýva, že pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania

chráneného nároku vo veci samej je navrhovateľ povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Takáto
sprísnená požiadavka vychádza jednak z premisy, že zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť
predbežnúprocesnúochranuajednakzpredpokladu,žedôvodnosťnárokuvovecisamejjenavrhovateľ
spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie, než samotnú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie (Civilný sporový poriadok, komentár 2. vydanie prof. JUDr. Marek

Števček, PhD. a spol.).
47. Na margo odvolacej námietky, v zmysle ktorej súd prvej inštancie ignoruje hrozby a predchádzajúce
škody v sporných priestoroch (v minulosti 3-krát vypukol požiar, priestory sú neskolaudované,
vykonávajú sa tu rizikové činnosti, bez revízií v rozpore so stavebným povolením) odvolací súd
uvádza, že súd prvej inštancie uvedenú argumentáciu neignoroval, ale posúdil všetky navrhovateľkou

uvádzané skutočnosti v kontexte skúmania podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a dospel
k správnemu záveru, že navrhovateľka hodnoverne neosvedčila zákonné podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia s osobitným dôrazom na neosvedčenie pre nariadenie neodkladného opatrenia
esenciálnej skutočnosti, a to potreby neodkladnej úpravy pomerov účastníkov.
48. Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že nariadenie neodkladného

opatrenia neodôvodňuje tvrdenie navrhovateľky, podľa ktorého v minulosti (v roku 2004, 2014, 2022)
vypukol v daných priestoroch požiar. Žalobkyňa síce fotografiami osvedčila, že v priestoroch prevádzky
odporcu1/došlokvznikupožiaru,avšaknijakonepreukázala,čobolojehopríčinou.Lenvovšeobecnosti
tvrdí, že existuje dôvodná obava, že môže vzniknúť požiar alebo iná škoda. Zo samotnej podstaty
drevospracujúcej prevádzky síce možno vyvodiť záver, že vo všeobecnosti je takáto činnosť z hľadiska

možnosti vzniku požiaru a rozsahu jeho následkov značne riziková, avšak tomuto riziku zodpovedajú aj
bezpečnostné predpisy na ňu sa vzťahujúce. Ak by odporca 1/ tieto predpisy nespĺňal tak by mu malo byť
zo strany príslušného orgánu v odbore protipožiarnej ochrany zakázané prevádzkovanie jeho činnosti
v daných priestoroch, čo navrhovateľka ani netvrdí ani nijako nepreukazuje. Zo všeobecných tvrdení
navrhovateľky o značnom neporiadku, výrobe drevených výrobkov alebo stavebnej úpravy vykonanej

v rozpore so stavebným povolením, nemožno vyvodiť záver, že skutočne dochádza k nedodržiavaniu
protipožiarnych predpisov a tým aj k zvýšeniu vzniku požiaru. Napokon je potrebné dodať, že
vykonávanie stavebných úprav v rozpore so stavebným povolením navrhovateľka nijak neosvedčila.
Nad rámec potrebného odvolací súd dodáva, že dohľad nad dodržiavaním stavebno-právnych predpisov
(napr. či sú priestory skolaudované, či sa stavebné práce vykonávajú v súlade so stavebným povolením,

atď.) prináleží v rámci výkonu zverenej právomoci orgánu verejnej správy v rámci štátneho stavebného
dohľadu. Uvedené orgány disponujú zákonom stanovenými prostriedkami pre zjednanie nápravy pre
prípad zistených porušení stavebno-právnych predpisov.

49. Odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že zásah neodkladným opatrením do dotknutých práv

žalovanej strany musí byť primeraný osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom chránených
záujmov,takistoprimeranámusíbyťajprípadnáujma,ktorávzniknezneodkladnéhoopatreniadotknutej
strane. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení musí vziať do úvahy aj možnosť uvedenia pomerovstrán do stavu, ktorý tu bol pred vydaním neodkladného opatrenia (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3Obdo/1/2017).

50. Záverom odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie zdôrazňuje, že súd pri nariaďovaní
neodkladného opatrenia musí poskytnúť súdnu ochranu nielen strane, ktorá sa domáha nariadenia
neodkladného opatrenia, ale zároveň aj tej strane, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Strana,
ktorej má byť neodkladným opatrením uložená povinnosť alebo obmedzenie, ním nesmie byť
obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci. Je zrejmé, že nariadenie neodkladného opatrenia

v znení požadovanom navrhovateľkou by paralyzovalo podnikateľskú činnosť odporcu. Uvedený
dôsledok je podľa súdu neproporcionálny s navrhovateľkou prezentovaným zásahom do jej práv, do jej
zatiaľ len deklarovaných podnikateľských aktivít v predmetných nehnuteľnostiach a do jej všeobecnej
obavy zo vzniku požiaru atď.

51. Pokiaľ navrhovateľka v odvolaní zmieňuje založenie ďalšej spoločnosti, a to spoločnosti RAKVIEM,

s.r.o. dňom 26.04.2025, ktorej majiteľkou a konateľkou má byť priateľka odporcu 2/ s tým, že sa odporca
2/ navrhovateľke vysmieval, že už bude predávať na túto novú firmu, odvolací súd uvádza, že na tvrdenie
navrhovateľky o založení spoločnosti RAKVIEM, s.r.o., ktorej majiteľkou a konateľkou má byť priateľka
odporcu 2/ prihliadať nemohol, nakoľko v zmysle § 329 ods. 2 CSP je pre odvolací súd (ako už bolo
zmieňované na iných miestach tohto uznesenia) rozhodujúci skutkový stav daný v čase rozhodovania

súdu prvej inštancie. Navrhovateľka pred súdom prvej inštancie netvrdila, že v sporných priestoroch
prevádzkuje podnikateľskú činnosť iná spoločnosť než spoločnosti RAKVIEM – FP, spol. s r.o. Odvolací
súd na margo aplikácie § 329 ods. 2 CSP však dodáva, že v zmysle
§ 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné

rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej
veci.

52. Nad rámec potrebného odôvodnenia odvolací súd uvádza, že navrhovateľka sa v konaní
nedomáhala zákazu užívania priestorov voči spoločnosti RAKVIEM, s.r.o., iba voči spoločnosti

RAKVIEM – FP, s.r.o., ktorej konateľom a spoločníkom je odporca 2/) a voči odporcovi 2/. Napokon ani
nijak neosvedčila, že uvedená spoločnosť reálne v priestoroch vykonáva akúkoľvek činnosť, má tu sídlo,
resp. prevádzkové priestory, atď.
53. Záverom pokiaľ navrhovateľka v odvolaní zdôvodňovala potrebu nariadenia neodkladného opatrenia
obavami o svoj život a zdravie, odvolací súd opätovne s poukazom na ust. § 329 ods. 2 CSP uvádza,

že na uvedené skutkové tvrdenie odvolací súd nemohol prihliadnuť, keďže v samotnom návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka neodôvodňovala jeho nariadenie tvrdenými obavami
o svoj život a zdravie.

54. Nakoľko odvolacie námietky navrhovateľky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť

rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s poukazom
na § 387 ods. 1 CSP pri aplikácii ust. § 387 ods. 2 CSP potvrdil ako vecne správne.

55. Navrhovateľka síce odvolaním napadla uznesenie súdu prvej inštancie „v celom rozsahu“, t.
j. aj výrok o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, ale výlučne v súvislosti s ňou

tvrdenou nesprávnosťou rozhodnutia vo veci samej (zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia). Nadväzne potvrdenie rozhodnutia v meritórnej časti zakladá vecnú správnosť (pre viazanosť
odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími dôvodmi - § 380 ods. 1 CSP) aj od neho závislého výroku
o náhrade trov konania. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu
plného úspechu v spore (§ 255 ods. 1 CSP).

56. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396
ods. 1 CSP. Odvolateľka – navrhovateľka nebola v tomto štádiu konania (vôbec) úspešná, preto majú
odporcovia 1/, 2/ voči nej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu – 100 %.
57. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

V Žiline, dňa 7. augusta 2025

JUDr. Jana Vargová

predsedníčka senátu

JUDr. Jozef Šulek

člen senátu

JUDr. Roman Tichý
člen senátu