Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. jún 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14C/72/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123454345
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viktória Špyrková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6123454345.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou Mgr. Viktóriou Špyrkovou v spore žalobcu: A. B.,

nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D. X, XXX XX B. B., zastúpený: JAKUBEK & PARTNERS, s. r. o. so
sídlom Panenská 5, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 099 175, proti žalovanej: E.
B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. G. XX, XXX XX B. B., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr.
Ladislav Janči, s. r. o. so sídlom Dončova 1451/21, 034 01 Ružomberok, IČO: 36 862 304, o určenie
vlastníckeho právam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX vedenom Okresným
úradom Banská Bystrica katastrálny odbor, pre k. ú. F., obec B. B., okres Banská Bystrica, bytu č. XX na

X. poschodí obytného domu, súp. č. XXXX na Podlavickej ceste, č. vchodu XX, postaveného na parcele
č. C. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 210 m2, č. C. XXXX/XX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 205 m2, parcele č. C. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 205 m2
a parcele č. C. XXXX/XX- zastavané plochy a nádvoria o výmere 210 m2 v podiele 1/1 vrátane k bytu
prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a
spoluvlastníckemu podielu k pozemku o veľkosti XXXX/XXXXXX je žalobca.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%. Žalovaná je povinná
zaplatiť žalobcovi trovy konania v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu o ich výške k
rukám jeho právneho zástupcu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca dňa 30. 12. 2020 podal vo veci vedenej tunajším súdom pod sp. zn. 14C/120/2013, v ktorej
sa domáha vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, zmenu žaloby, a to v tom zmysle,
že okrem vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov žiadal, aby súd rozhodol aj o tom, že
je výlučným vlastníkom bytu č. 30 na 7. poschodí obytného domu, súp. č. XXXX na Podlavickej ceste v
Banskej Bystrici, č. vchodu 25, kat. územie F., obec B. B., okres B. B., evidovanom na LV č. XXXX (ďalej

len ako „predmetný byt“), po tom, ako súd v konaní 14C/120/2013 v prvom rozsudku vo veci konštatoval,
že uvedený byt nie je súčasťou masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, s ktorým názorom sa
stotožnil aj odvolací súd a tento názor ďalej rozviedol.

2. Žalobca žalobu v časti o určenie jeho výlučného vlastníckeho práva k predmetnému bytu odôvodnil
tým, že byt je v súčasnosti zapísaný v katastri nehnuteľností ako vec v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov, pričom k zmene zápisu v katastri nehnuteľností a odstráneniu rozporu medzi zapísaným

stavom a skutočným stavom je potrebné rozhodnutie súdu, vzhľadom k tomu, že k uzavretiu dohody
medzi žalobcom a žalovanou nedošlo. Žalobca pritom k právnemu posúdeniu vlastníctva predmetného
bytu odkázal na svoje predchádzajúce podania v konaní 14C/120/2013, v ktorých tvrdil a preukázal,
že predmetný byt nepatrí do masy BSM a jeho výlučným vlastníkom je žalobca. Rovnako poukázal naodôvodnenie prvého rozsudku vo veci 14C/120/2013 a rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 13Co/135/2019 zo dňa 30. 09. 2020.

3. K podaniu zo dňa 30. 12. 2020 predložil žalobca Výzvu na mimosúdne urovnanie práv k bytu č. 30
na ulici Podlavická cesta 25, Banská Bystrica, adresovanú žalovanej dňa 24. 11. 2020 spolu s Dohodou
o urovnaní vlastníckeho práva, ktorú si žalovaná a jej právny zástupca prevzali, avšak žalovaná ju
nepodpísala.

4.1. Žalovaná s tvrdeniami žalobcu nesúhlasila. Právny názor žalobcu o tom, že predmetný byt tvorí
výlučné vlastníctvo žalobcu, považovala za nesprávny, nakoľko uvedený byt bol nadobudnutý zo
spoločných prostriedkov za trvania manželstva, pričom v zmysle kritérií tvorby masy BSM vymedzených
v ust. § 143 Občianskeho zákonníka, ide o nehnuteľnosť patriacu do BSM účastníkov konania. Táto
okolnosť nebola sporná medzi stranami konania až do 09. 10. 2018, kedy žalobca prvýkrát začal činiť
sporným skutočnosti, ktoré neboli spornými od 23. 05. 2013, teda od podania návrhu na začatie konania.

Bol to práve žalobca, kto podal v danej veci žalobu o vyporiadanie BSM a bol to práve on, kto ako prvý
nesporne tvrdil, že do masy BSM patrí aj daný byt.

4.2. Kúpna zmluva zo dňa 21. 08. 2002, ktorou účastníci nadobudli daný byt do BSM, je podľa žalovanej
platným právnym úkonom a žalobca ani nie je oprávnený namietať jej neplatnosť, keďže odporuje

dobrým mravom, aby neplatnosť právneho úkonu namietal ten, kto ju spôsobil. Ak by daná zmluva bola
neplatná, vinu na tom by niesol žalobca, ktorý ju sám uzatváral a s jeho súhlasom aj žalovaná. Samotná
okolnosť platnosti či neplatnosti danej kúpnej zmluvy navyše neosvedčuje neexistenciu spoluvlastníctva
daného bytu na strane žalovanej. To, že obe strany sporu od podania žaloby o vyporiadanie BSM
nerozporovali, že predmetný byt tvoril masu BSM, osvedčuje dobromyseľnosť držby a dobromyseľnosť

nadobudnutia vlastníctva k danému bytu zo strany žalovanej, ktorá je vlastníkom a dokonca jediným
užívateľom daného bytu už viac ako 18 rokov a v čase, kedy žalobca začal prvýkrát spochybňovať
vlastníctvo žalovanej, teda dňa 09. 10. 2018 bola vlastníčkou daného bytu a jeho dobromyseľnou
užívateľkou už viac ako 16 kalendárnych rokov.

4.3. Pre záver o dobromyseľnosti žalovanej postačuje podľa žalovanej už aj výpis z listu vlastníctva
predmetného bytu, keďže žalovaná je riadne zapísaná ako spoluvlastníčka a o vklade kúpnej zmluvy do
katastra nehnuteľností rozhodol štátny orgán, ktorý pred povolením vkladu vlastníckeho práva skúmal aj
jej platnosť a vyhodnotil, že ide o platný právny úkon. Kúpna zmluva bola zavkladovaná rozhodnutím č.
H. zo dňa 030. 09. 2002. Žalobca proti tomuto rozhodnutiu nepodal ani riadny, ani mimoriadny opravný

prostriedok a nenamietal jeho nezákonnosť či nesprávnosť. Žalobca pritom ani len netvrdí a nedokazuje,
že by žalovaná bola nedobromyseľná pri uzatváraní danej kúpnej zmluvy a držbe daných nehnuteľností,
a teda dobromyseľnosť žalovanej je v tomto konaní nesporná. Platný zápis v katastri nehnuteľností je
záväzný aj pre súd v tomto konaní.

4.4. Žalovaná mala za to, že kúpna zmluva neodporuje zákonu a ani ho neobchádza. Právo na
uzatvorenie kúpnej zmluvy družstevného bytu mal člen družstva. Tento ale bol oprávnený previesť toto
svoje právo aj na iné osoby. Takáto dohoda nebola nikdy zákonom zakázaná a ani protiprávna. Ak popri
žalobcovi uzatvorila danú zmluvu aj žalovaná, ide o prejav súhlasu žalobcu, aby daný byt nadobúdala
popriňomajjehomanželka.Idedefactooprevodprávanauzatvoreniekúpnejzmluvyajnainúosobu,čo

zákon nikdy nezakazoval. Pri posudzovaní platnosti daného právneho úkonu by sa pritom mala uplatniť
teória použitia takého výkladu práva, ktorý favorizuje platnosť právneho úkonu pred jeho neplatnosťou.
Žalobca vedel a videl, že kúpnu zmluvu popri ňou podpisuje ako kupujúca aj jeho manželka. Ak dnes
popiera jej platnosť, robí to len z čisto zištných dôvodov, ktoré nepožívajú právnu ochranu. Uzatvorením
kúpnej zmluvy s členom družstva, aj keď jej účastníkom je s jeho súhlasom aj iná osoba, nedochádza

k zásahu do jeho práva. Práve naopak. Takto uzatvorená zmluva je naplnením jeho vôle. Prípad, keď
kúpnu zmluvu uzatvára popri členovi družstva s jeho vedomím a súhlasom aj iná osoba, nezakladá
neplatnosť takto uzatvorenej zmluvy. Žalovaná k dobromyseľnému nadobudnutiu vlastníckeho práva
poukázala na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky
a Českej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva. Žalovaná pri nadobúdaní danej nehnuteľnosti

konala dobromyseľne a jej vlastnícke právo nemožno poprieť. Žalovaná je bez ohľadu na platnosť či
neplatnosť označenej kúpnej zmluvy nesporne a jednoznačne spoluvlastníčkou daného bytu, ktorý patrí
do predmetu BSM, resp. je v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania a žalovanej patrí podiel
vo veľkosti 1 tohto bytu, ktorý by aj v prípade neplatnosti danej kúpnej zmluvy nadobudla vydržaním.Pripustenie inej interpretácie daných skutkových okolností by viedlo k prijatiu neprijateľného a právom
nepredpokladaného záveru, že z osoby žalovanej sa stane osoba bez strechy nad hlavou, napriek tomu,
že má zverené maloleté dieťa, ktoré spolu s ňou žije v predmetnom byte. Žalovaná pritom v domnienke,

že je vlastníkom, sa o uvedený byt nielenže stará, ale už desaťročia aj uhrádza všetky platby a poplatky
spojené s jeho užívaním.

5. Na pojednávaní dňa 08.12.2021 žalobca uviedol, že žalovaná nemohla vlastnícke právo vydržať z
dôvodu, že od počiatku vedela, že nie je členkou družstva, tým pádom nemohla byť ani dobromyseľná vo

vzťahu k držbe a užívaniu bytu ako vlastníčka. Od nadobudnutia bytu do rozvodu manželstva neuplynulo
viac ako 10 rokov. Nie je teda splnená ani dobromyseľnosť, ani zákonná lehota, ktorú zákon pre
vydržanie vyžaduje.

6. Žalovaný na pojednávaní namietol, že žalobca uplatnil výhradu vo vzťahu k vlastníctvu tohto bytu
a námietku údajnej neplatnosti právneho úkonu až 6,5 roka po podaní žaloby v tomto konaní (o

vyporiadanie BSM) a až po tom, keď on sám vymedzil predmet konania v žalobe a až do druhej zmeny
právnehozástupcunesporneboloustálené,žedomasyBSMpatríajtentobyt.Ažpo6,5rokuzačaltvrdiť
niečoiné.Podľažalovanejmalabyťuplatnenázásadakoncentráciekonania.Takýtovýkonprávodporuje
navyše dobrým mravom. Pravou príčinou tohto stavu, ak by tá zmluva bola neplatná, je skutočnosť, že
žalobca súhlasil s tým, aby kúpnu zmluvu na daný byt uzavrela aj žalovaná. Takáto právna otázka v

súdnej praxi ešte nebola riešená. Najvyšší súd nikdy nekonštatoval, že by kúpna zmluva uzatvorená
jednak osobou, ktorá je členom družstva a s ňou aj s jej manželom bola neplatná. Takýto úkon vôbec
neodporuje zákonu, pretože rešpektuje to, že zmluvu uzatvára člen družstva. Toto pravidlo vôbec nie
je popreté. To, že popri ňom uzatvára s jeho súhlasom, vedomím a jasným prejavom vôle aj ďalší,
treba vykladať v prospech platnosti tohto právneho úkonu. Žalobca tým, že umožnil žalovanej spolu s

ním uzatvoriť kúpnu zmluvu na byt, vlastne vyjadril vôľu, že disponuje so svojim členským podielom v
družstve tak, že v podstate deleguje časť práv, ktoré sú s ním spojené, na svoju manželku a uzatvára
kúpnu zmluvu aj s jeho manželkou, vedomý si toho, že vlastnícke právo k tomuto bytu bude nadobudnuté
obidvomi manželmi do BSM. Ak by aj tento úkon bol neplatný, zavinil jeho neplatnosť žalobca a
potom sa na základe ním spôsobeného následku domáha upretia práv svojej bývalej manželky. Takýto

výklad práva nemôže obstáť, ani môže smerovať k spravodlivému výsledku. Na takýto výkon práva
súd nemá prihliadať, nakoľko je zneužitím práva. Nie je možné, aby žalobca v tomto konaní prehlásil,
že byt patrí do BSM a následne zobral toto prehlásenie späť. Ak raz strany ustália nejakú skutkovú
okolnosť ako nespornú, súd sa k tomu nemá právo vracať. Neskôr učinené prehlásenia, ktoré sa týkajú
vzniku spornosti tej právnej otázky, už nemajú ani právny význam. Žalovaná poukázala na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/2160/2004 z 21.06.2005, podľa ktorého v obdobných
prípadoch dochádza k tomu, že jeden z manželov akoby vniesol do BSM svoje členské práva v družstve
a preniesol ich na oboch manželov, ktorí práva takto vykonajú a ten z manželov, ktorý tak činí a uskutoční
tento vnos, ktorý nie je vnos konkrétnej finančnej hotovosti, ale majetkových práv, má len nárok na to,
aby sa nahradila hodnota majetkového práva podľa času, keď sa tento vnos do BSM uskutočnil.

7. Súd uznesením sp. zn. 14C/120/2013 zo dňa 08. 11. 2023 v spojení s opravným uznesením zo dňa
10. 11. 2023 vylúčil žalobu v časti o určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom predmetného bytu
na samostatné konanie. Po vylúčení veci súd vyzval strany, aby zosumarizovali skutočnosti, o ktoré
opierajú svoje návrhy v konaní a označili dôkazy, na ktoré sa odvolávajú, a to vzhľadom k tomu, že

strany sporu sa už k predmetu sporu (žalobe v časti určenia výlučného vlastníckeho práva) vyjadrovali
v konaní 14C/120/2013.

8.1. Dňa 22.03.2024 bolo súdu doručené podanie žalobcu, v ktorom uviedol, že predmetný byt bol až
do roku 2002 družstevným bytom vo vlastníctve Stavebného bytového družstva Banská Bystrica a v

roku 1988 bol pridelený žalobcovi ako členovi družstva a jemu odovzdaný do užívania dňa 01.12.1988
na základe zápisnice o prevzatí bytu, ktorú žalobca spoločne s rozhodnutím o pridelení bytu ako
členovi družstva predložil. Žalovaná členom bytového družstva nikdy nebola, k čomu predložil aj
potvrdenie bytového družstva. Išlo o výlučné vlastnícke právo žalobcu k členskému podielu v bytovom
družstve. Žalobca dňa 12.06.1992, teda dávno predtým, ako spoznal žalovanú, postupom podľa § 23 a

nasledujúcich zák. č. 42/1992 Z. z. ako oprávnená osoba požiadal bytové družstvo o odkúpenie bytu,
čím mu podľa tohto zákona vzniklo právo na uzatvorenie zmluvy, predmetom ktorej malo byť prevedenie
vlastníckeho práva k bytu z družstva na žalobcu. Žalobca poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (3Cdo/291/2006, 3Cdo/172/2012, 22Cdo/1668/2003), podľaktorej pri prevode vlastníctva družstevného bytu do výlučného vlastníctva člena družstva nedochádza
k transformácii družstevných práv oboch manželov, ale iba k transformácii práv toho z manželov, ktorý
je zároveň členom družstva. Ide o majetok nadobudnutý jedným z manželov, a teda majetok patriaci do

výlučného vlastníctva tohto manžela. V takomto prípade nedochádza k nadobudnutiu nového majetku
za trvania manželstva, ale ide iba o zmenu, ktorá nemá vplyv na povahu veci ako predmetu osobného
výlučného vlastníctva, preto nedochádza ani k vzniku bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

8.2. Podľa § 28 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nájomca družstevného

bytu, ktorý je členom bytového družstva, má nárok na prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona,
ak nepožiada o prevod vlastníctva podľa osobitného predpisu. Zákon teda kumulatívne vyžaduje pri
transformácii splnenie dvoch podmienok, pričom prvou je, aby oprávnená osoba bola členom družstva
a druhou je, aby oprávnená osoba bola aj nájomcom družstevného bytu. Uzatvorením manželstva síce
vzniklo žalovanej právo spoločného nájmu družstevného bytu odvodené od nájmu manžela, žalovaná
sa však nikdy nestala členom bytového družstva, a teda nemohla ani nikdy nadobudnúť prevodom

vlastnícke právo k bytu, a to ani podľa zákona číslo 42/1992 Zb., ani podľa zákona číslo 182/1993 Z.
z., pričom osobitnú právnu úpravu nemožno preklenúť žiadnym právnym výkladom. Byt sa tak nikdy
nemohol stať súčasťou masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to napriek skutočnosti,
že zmluvu so Stavebným bytovým družstvom Banská Bystrica tak strany sporu uzatvorili a následne
bol takto vklad vlastníckeho práva k bytu aj povolený. Pri uzatváraní zmluvy pravdepodobne prvotne

pochybilo zrejme bytové družstvo, ktoré pripravilo zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu tak,
že prevod bytu bol realizovaný do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, hoci na to neboli splnené
zákonné podmienky. Zmluva je však v časti účasti žalovanej absolútne neplatným právnym úkonom pre
rozpor so zákonom. Podľa žalobcu je teda zrejmé, že hoci zmluvu číslo XXX/XX/XXXX – PV, uzavretú so
Stavebným bytovým družstvom Banská Bystrica, ktorú súdu predložil, uzatvárali vtedy obaja manželia,

jediným oprávneným subjektom na uzatvorenie zmluvy na strane kupujúceho bol žalobca. Žalovaná
nebola oprávnená túto zmluvu uzatvoriť a jej právny úkon je absolútne neplatným právnym úkonom pre
rozpor s kogentnou zákonnou úpravou.

8.3. Podľa žalobcu žalovaná vedomá si skutočnosti, že nikdy nebola členom družstva, sa nemohla

stať vlastníkom bytu, preto nemohla byť ani dobromyseľným nadobúdateľom, respektíve držiteľom
nehnuteľnosti. Žalobca odkázal na článok VIII zmluvy, podľa ktorého sa cena bytu rovnala nesplatenému
investičnému úveru s príslušenstvom pripadajúcemu na prevádzaný byt. Žalovaná v čase uzatvárania
zmluvy vedela, že žiadny investičný úver nemá, ani ho nespláca, a preto si musela byť vedomá
skutočnosti, že nie je oprávneným subjektom na nadobudnutie vlastníckeho práva. Pri uzatváraní

zmluvy, ak žalovaná konala s primeranou obozretnosťou, vedela, že nikdy členkou družstva nebola,
žiadny členský vklad neplatila, a teda nemohla byť pri uzatvorení zmluvy ani dobromyseľná ohľadom
toho, že nadobúda akékoľvek vlastnícke právo k bytu. Žiadosť o odkúpenie bytu podal sám žalobca,
žalovanánikdyžiadnuaktivitusmerujúcuknadobudnutiuvlastníckehoprávakbytunevyvinula.Žalovaná
navyše svoju dobromyseľnosť nijako nepreukazovala a ak by ju aj preukázala, mal žalobca za to, že

neuplynula kvalifikovaná zákonná lehota na to, aby žalovaná mohla vlastnícke právo k nehnuteľnosti
vydržať.

8.4. Ak by sa aj na účely zistenia plynutia lehoty vychádzalo zo zápisov v evidencii katastra, sporná
zmluva bola do katastra nehnuteľností zavkladovaná dňa 03.09.2002, k tomu žalobca predložil výpis z

listu vlastníctva číslo XXXX. V zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka mohlo dôjsť k vydržaniu
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti najskôr uplynutím zákonnej lehoty 10 rokov, a teda 03.09.2012. Do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak mohli bývalí manželia po splnení zákonných podmienok
vydržať vlastnícke právo najskôr 03.09.2012 za predpokladu, že by v tom čase trvalo manželstvo strán
sporu. Vedomie a vôľu manželov by však bolo potrebné skúmať individuálne u každého z manželov (R

10/2013) a pri vydržaní do BSM by musela byť dobromyseľnosť prítomná u oboch manželov. Manželstvo
strán sporu, a tým aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, zaniklo rozvodom dňa 06.01.2011, a teda
pred uplynutím 10 ročnej zákonnej lehoty a zároveň predtým, ako by došlo k vydržaniu vlastníckeho
práva k bytu do BSM strán sporu. Počas trvania manželstva žalovaná nemohla veci nadobúdať
do podielového spoluvlastníctva a ani do výlučného vlastníctva. Následne by bolo teoreticky možné

rátať lehotu na vydržanie spoluvlastníckeho práva k bytu v prospech žalovanej od 07.01.2011, avšak
vzhľadom k tomu, že žalobca začal spochybňovať byt ako súčasť masy BSM dňa 09.10.2018, teda pred
uplynutím zákonnej 10 ročnej lehoty, nemohla žalovaná nadobudnúť vlastnícke právo k bytu vydržaním
ani do podielového spoluvlastníctva, ani do výlučného vlastníctva. Ak by žalovaná konala od saméhopočiatku s primeranou mierou opatrnosti, mohla a mala vedieť, že jej majetková hodnota podielu v
družstve, ktorý sa neskôr transformoval na vlastnícke právo k nehnuteľnosti, nikdy nepatrili, a preto
nemohla vydržať ani družstevný podiel a ani vlastnícke právo k nehnuteľnosti.

8.5. Pokiaľ žalovaná svoju oprávnenosť držby odvodzuje od svojej neznalosti zákona, žalobca
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/283/2009 a uviedol, že
v súkromnom práve platí zásada „neznalosť zákona neospravedlňuje“ zakotvená v § 15 zákona číslo
400/2015 Z. z. Žalobca mal za to, že právny omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti jednoznačne

formulovaného ustanovenia zákona platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný.

8.6. Keďže v súčasnosti stav evidencie katastra nezodpovedá skutočnému stavu a v evidencii katastra
sú ako vlastníci evidovaní bývalí manželia v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, v súčasnosti
neexistuje žiadny iný prípustný spôsob, ako dosiahnuť zosúladenie evidencii katastra so skutočným
stavom, okrem toho, že súd určujúcim výrokom rozhodne o výlučnom vlastníckom práve žalobcu a

následne po nadobudnutí právoplatnosti takéhoto rozhodnutia dôjde k vykonaniu záznamu príslušným
katastrom. Z tohto dôvodu mal žalobca naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva. Poukázal
pritom na rozhodnutie publikované v periodiku Zo súdnej praxe (4/2003) na strane 103.

9.1. Dňa 03.06.2024 bolo súdu doručené podanie žalovanej, v ktorom trvala na tom, že predmetný

byt patrí do BSM účastníkov konania. Uvedený byt bol nadobudnutý zo spoločných prostriedkov
za trvania manželstva. Žalovaná zotrvala na svojom vyjadrení zo dňa 12.02.2021 a nad rámec
argumentov tam uvedených uviedla, že pokiaľ ide o právo na uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníctva
bytu, je namieste zohľadniť, že toto právo je majetkovým právom a ako každé majetkové právo je
prevoditeľné na inú osobu, a teda aj na manželku. Uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníctva bytu,

ktorej účastníkom je aj manžel, ktorému predtým nepatrilo právo nájmu, je zjavne úkonom, ktorý je
realizovaný so súhlasom a vedomím druhého manžela, ktorý takýmto spôsobom prevádza časť jemu
predtýmpatriacichmajetkovýchpráv.Žiadnyprávnypredpisnezakazovalanezakazujetakútodispozíciu
s daným majetkovým právom, a preto takémuto úkonu nie je možné vytknúť protiprávnosť. Prevody
majetku medzi manželmi, ak ide o prevod majetku jedného z manželov v jeho výlučnom vlastníctve na

druhého manžela sú právom dovolené.

9.2. Ak by aj bolo možné prijať záver o neplatnosti zmluvy, podľa žalovanej to samé o sebe nevylučuje
vznik vlastníctva k danému bytu na strane žalovanej vydržaním. Oprávnenosť držby žalovanej zakladá
nielen to, že bola manželkou žalobcu, ale aj to, že na kúpu daného bytu boli použité spoločné finančné

prostriedky patriace do BSM a tiež to, že žalovaná uzatvorila zmluvu o prevode vlastníctva družstevného
bytu, ktorá bola riadne posúdená katastrálnym úradom v katastrálnom konaní a tento štátny orgán vklad
povolil, a tým verejne konštatoval, že zmluva je zákonom zodpovedajúca, spĺňa všetky náležitosti a jej
vklad do katastra nehnuteľností bol povolený. Od roku 2002 je teda žalovaná doteraz zapísaná ako
spoluvlastníčka daných nehnuteľností, a to nesporne až do 09.10.2018. Dovtedy jej spoluvlastnícke

právo k daným nehnuteľnostiam nik nespochybňoval. Oprávnenosti držby svedčí podľa žalovanej aj
to, že žalovaná doteraz uhrádza všetky platby spojené s vlastníctvom daného bytu a stará sa o túto
nehnuteľnosť, ktorú využíva na bývanie aj spoločné dieťa účastníkov tohto konania. Navyše je naplnený
aj druhý predpoklad vydržania a tým je lehota minimálne desiatich kalendárnych rokov dobromyseľnej
držby, pričom táto je výrazne prekročená a je daná po dobu viac ako 16 rokov. Žalovaná nie je právnička

a nemá a nemôže mať vedomosť o právnej úprave a už vôbec nie o judikatúre niektorých súdnych
autorít, na ktoré poukazuje žalobca. Navyše byt sa kupoval za spoločné prostriedky a pre právneho
laika by bolo za daného stavu skôr zarážajúce, prečo by nemal byť uvedený v nadobúdacej zmluve o
kúpe bytu, ak ide o ním investované prostriedky. O platnosti zmluvy bol presvedčený aj sám žalobca,
ktorý podal žalobu o vyporiadanie BSM, kde sám priznal, že aj on je presvedčený, že byt patrí do BSM.

Žalovaná poukázala na to, že zákon preferuje dobromyseľnosť a pri pochybnostiach sa má za to, že
držba je dobromyseľná.

10. Na pojednávaní dňa 05.06.2024 žalobca zotrval na svojich vyjadreniach a nad rámec toho uviedol,
že skutočnosť, že žalovaná sa stala manželkou žalobcu, sama o sebe nezakladá oprávnenosť držby.

Rovnako nezakladá oprávnenosť držby ani samotné rozhodnutie katastra, ktoré bolo v tomto prípade
chybné. Dobromyseľnosť držby žalovanej nemožno odvodzovať ani od neznalosti zákona alebo od jej
tvrdenej nevedomosti, pričom namietol, že by žalovaná uhrádzala všetky platby spojené s vlastníctvom
daného bytu, keďže počas manželstva toto zabezpečoval žalobca. Ani dôsledok negatívneho výsledkusporu, teda to, že by sa stala z jej pohľadu osobou bez strechy nad hlavou, nemôže byť právnym
dôvodom pre priznanie vlastníckeho práva.

11. Žalovaná na pojednávaní rovnako zotrvala na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Nad ich rámec
uviedla, že zmluvu spisovali právnici na bytovom družstve a ona nemala dôvod sa domnievať, že zmluva
je neplatná. Nikto ju neoboznámil s tým, že by niečo nebolo v poriadku alebo že by nebola členkou
družstva. Ani sám žalobca jej nič také neuvádzal. Pokiaľ on nechcel, aby bola vlastníkom, mal právo
namietať.Porozvodemanželstvaplatilavšetkoohľadnebytuona,vrátanedaneznehnuteľnosti,nakoľko

v byte ostala bývať ona. Keď sa s manželom rozvádzali, tak nevedela, či byt bude jeho alebo jej.

12. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi a to: rozhodnutím o
pridelení družstevného bytu z roku 1988, zápisnicou o prevzatí bytu zo dňa 01.12.1988, potvrdením
Stavebného bytového družstva Banská Bystrica zo dňa 26.09.2018, žiadosťou o odkúpenie bytu zo dňa
12.06.1992, zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 21.08.2002 a s obsahom žaloby

v konaní 14C/120/2013. Z predložených listinných dôkazov zistil nasledovné.

13.Dňa24.09.1987rozhodlopredstavenstvoStavebnéhobytovéhodružstvaBanskáBystricaopridelení
družstevného bytu číslo XX D. F. G. I. XX žalobcovi do osobného užívania, pričom pridelením bytu
vzniklo žalobcovi právo, aby s ním predstavenstvo uzavrelo dohodu o odovzdaní a prevzatí prideleného

bytu do užívania. Výška členského podielu bola 27 000 Kčs. Podľa zápisnice o prevzatí bytu číslo XX
D. F. G. XX žalobcom ako nájomníkom predmetný byt bol žalobcovi odovzdaný dňa 01.12.1988. Dňa
12.06.1992 požiadal žalobca Stavebné bytové družstvo Banská Bystrica o odkúpenie bytu číslo XX
D. F. G. XX, ktorý užíval od 01.12.1988. Zmluvu číslo XXX/XX/XXXX - PV uzatvorilo Stavebné bytové
družstvo Banská Bystrica spolu so žalobcom a žalovanou, označenými v zmluve ako členovia družstva,

a to podľa zákona 42/1992 Z. z. a zákona číslo 182/93 Z. z. Predmetom zmluvy bolo nadobudnutie
vlastníckeho práva k predmetnému bytu, pričom v článku III bod 2 je uvedené, že prevádzajúci prevádza
a nadobúdatelia nadobúdajú predmet prevodu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V článku
VIII zmluvy je uvedené, že cenu bytu, ktorá sa rovná nesplatenému investičnému úveru s príslušenstvom
pripadajúcemu na prevádzaný byt vo výške 37. 688,- Sk, nadobúdatelia uhradili. Na žiadosť žalobcu

vystavilo Stavebné bytové družstvo Banská Bystrica dňa 26.09.2018 žalobcovi potvrdenie o tom, že byt
bol žalobcovi pridelený pred uzavretím manželstva so žalovanou, pričom žalobca bol výlučným členom
družstva. Žalovanej podľa potvrdenia uzavretím manželstva vzniklo len právo nájmu k bytu. Následne
si manželia podľa potvrdenia odkúpili uvedený byt do bezpodielového spoluvlastníctva. Podľa výpisu z
listu vlastníctva ku dňu rozhodnutia súdu ako vlastníci bytu boli zapísaní žalobca a žalovaná v podiele

1/1. Zmluva bola zavkladovaná pod č. k. V XXXX/XXXX dňa 03.09.2002.
14. Podľa § 137 písm. c) zák. č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“),
žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem. Naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak je tvrdené právo neisté, prípadne už
porušené. Naliehavý právny záujem je daný vždy, ak zo zápisu vo verejnom registri vyplýva, že tvrdené

právo patrí žalovanému (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/56/2003
zo dňa 01.07.2004).

15. Súd v danom prípade dospel k záveru, že vzhľadom k tomu, že v katastri nehnuteľností sú
ako vlastníci zapísané obe strany sporu, pričom katastrálny úrad povolil vklad vlastníckeho práva k

predmetnej nehnuteľnosti na základe zmluvy, ktorej platnosť sa stala spornou a správny orgán nemá
právomocrozhodnúťojejplatnostičineplatnosti,mážalobcaprávnyzáujemnarozhodnutísúduourčení
výlučného vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

16. Spornými v konaní neboli žiadne skutkové okolnosti. Žalovaná netvrdila, že bola pred uzavretím

manželstva členkou Stavebného bytového družstva. Sporným nebol dátum uzavretia zmluvy o prevode
vlastníctva predmetného bytu, ani dátum jej zavkladovania. Rovnako nebol v konaní sporný dátum
právoplatnosti rozvodu manželstva strán sporu. Tieto skutočnosti preto nebolo potrebné dokazovať.

17. Podľa § 143 zák. č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len

ako „OZ“), v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva
a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom
alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len
jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorýmal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu
nástupcovi pôvodného vlastníka.

18. Žalovaná v konaní namietala, že žalobca začal rozporovať skutočnosť, že predmetný byt patrí
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, až 09.10.2018, teda 6,5 roka po podaní žaloby o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva. Išlo podľa žalovanej o novú skutkovú okolnosť, resp.
podľa žalovanej sa nesporná skutočnosť stala spornou a bolo potrebné aplikovať zásadu koncentrácie
konania. Tu súd považoval za potrebné ozrejmiť, že to, či určitá vec patrí do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, nie je skutkovou otázkou, ale otázkou právnou. Súd na základe skutkových
okolností, od ktorých sa odvíja vznik vlastníctva, právne posudzuje (vyhodnocuje podľa § 143 OZ), či
vec spadá do masy v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Nejde teda o skutkové tvrdenie, ktoré
môže byť sporné alebo nesporné. To, či určitá vec je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, posúdi
až súd v konaní. Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť. Ide teda o možnosť, nie povinnosť súdu.

Zachovaná musí byť iba zákonná koncentrácia zakotvená v § 154 CSP.
19. Súd pri právnom posúdení vychádzal z tvrdení strán sporu a posúdil vec podľa ustanovení OZ a zák.
č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

20. Podľa § 28 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nájomca družstevného

bytu, ktorý je členom bytového družstva, má nárok na prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona, ak
nepožiadal o prevod vlastníctva podľa osobitného predpisu.

21. Podľa citovaného ustanovenia mal nárok na prevod vlastníctva k predmetnému družstevnému bytu
iba jeho nájomca, ktorý bol členom bytového družstva. Ide o kogentné ustanovenie, ktoré výnimku

z tohto pravidla nepripúšťa. Žalovaná nikdy nebola členkou Stavebného bytového družstva Banská
Bystrica, hoci bola ako členka označená v Zmluve o prevode vlastníctva. Jej členstvo v družstve nebolo
preukázané, ale ani sporné. Z tohto dôvodu nemala nárok, teda nemohla nadobudnúť vlastnícke právo
k predmetnému bytu.

22. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Vzhľadom k tomu, že žalovaná uzatvorila Zmluvu o prevode vlastníctva k predmetnému bytu v
rozpore s ustanovením § 28 zák. č. 182/1993 Z. z., súd vyhodnotil zmluvu uzavretú medzi Stavebným

bytovým družstvom Banská Bystrica a žalovanou dňa 21.08.2002 ako od počiatku absolútne neplatný
právny úkon v zmysle § 39 OZ. Zmluva bola platne uzatvorená iba medzi Stavebným bytovým družstvom
a žalobcom. Vlastníctvo k predmetnému bytu preto nadobudol výlučne žalobca.

24. Hoci ustanovenie § 143 OZ stanovuje, že do bezdpodielového spoluvlastníctva manželov patrí

všetko, čo nadobudol každý z manželov za trvania manželstva, súd vychádzal z právneho názoru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/291/2006 zo dňa
28.02.2008, podľa ktorého ak člen družstva, ktorý je nájomcom družstevného bytu, nadobudol tieto
práva pred uzavretím manželstva, pri prevode vlastníctva družstevného bytu do výlučného vlastníctva
člena družstva, nedochádza k transformácii družstevných práv oboch manželov (aj keď sú spoločnými

nájomcami bytu), ale iba k transformácii družstevných práv toho z manželov, ktorý je zároveň členom
družstva (ide o majetok nadobudnutý jedným z manželov za majetok patriaci do výlučného vlastníctva
tohto manžela). To znamená, že v takomto prípade nedochádza k nadobudnutiu nového majetku,
ani rozmnoženiu doterajšieho majetku za trvania manželstva, ale ide iba o zmenu, ktorá nemá
vplyv na povahu veci ako predmetu osobného vlastníctva. Preto v tomto prípade nedochádza ani k

vznikubezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov.PodľaÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyzákonná
úprava v týchto prípadoch chráni majetkové práva toho, kto získal právo na pridelenie družstevného
bytu a uzavrel nájomnú zmluvu o nájme družstevného bytu pred uzavretím manželstva (viď uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky 591/2014 zo dňa 24.09.2014). Hoci cena za prevod vlastníctva
bytu bola uhradená zo spoločných finančných prostriedkov manželov, je potrebné vziať do úvahy aj

skutočnosť, že žalobca bol členom družstva, a teda vlastnil členský podiel určitej majetkovej hodnoty,
ktorúsplácaldlhúdobupreduzavretímmanželstva.Akbolinauhradeniezostatkovejkúpnejcenypoužité
spoločné prostriedky manželov, je manžel povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo najeho ostatný majetok (§ 150 OZ). Hodnota spoločného vnosu do výlučného vlastníctva žalobcu tak môže
byť zohľadnená pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

25. K argumentu žalovanej o prevoditeľnosti práva na nadobudnutie vlastníctva bytu súd uvádza, že toto
právo by bolo prevoditeľné na žalovanú iba v prípade, ak by spĺňala podmienky § 28 zák. č. 182/1993 Z.
z., teda bola by v čase prevodu členkou bytového družstva. Táto skutočnosť však nebola preukázaná,
ale ani tvrdená. Žalobca tak nemohol previesť právo na nadobudnutie vlastníctva k predmetnému
družstevnému bytu na žalovanú.

26. Podľa § 129 ods. 1 OZ držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba.

27. Podľa § 130 ods. 1 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

28. Podľa § 134 ods. 1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

29. Súd na základe tvrdení strán sporu dospel k záveru, že žalovaná od povolenia vkladu vlastníckeho

práva k predmetnému bytu na základe spornej zmluvy nakladala s bytom ako jeho spoluvlastníčka.
Spoločne s manželom ho užívali, udržiavali ho a uhrádzali zaň dane a iné náklady spojené s užívaním
bytu zo spoločných prostriedkov. Neskôr tak robila už iba žalovaná. Až do 09.10.2018 obe strany
sporu považovali Zmluvu o prevode vlastníctva k predmetnému bytu za platnú a byt za patriaci do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Strany sporu sú doposiaľ zapísané v katastri nehnuteľností

ako bezpodieloví spoluvlastníci bytu. Je preto zrejmé, že žalovaná bola držiteľkou bytu a súd je názoru,
že bola držiteľkou dobromyseľnou. Súd mal za to, že tak, ako žalobca, aj žalovaná konala až do
09.10.2018 v právnom omyle, keď považovala Zmluvu o prevode vlastníctva predmetného bytu za
platnú. Podľa názoru súdu sa jednalo o ospravedlniteľný právny omyl, keďže žalovaná nie je právne
vzdelaná a k záveru neplatnosti zmluvy je možné dospieť iba právnym výkladom zákona, ktorý nie je

spravodlivé požadovať od laickej verejnosti. Súd poukazuje na skutočnosť, že aj sám žalobca konal
až do 09.10.2018 v právnom omyle a aj bytové družstvo ako účastník zmluvy dospelo k názoru, že
prevod vlastníctva do bezpodielového spoluvlastníctva manželov je možný. Rovnako ani katastrálny
úrad nezistil rozpor so zákonom č. 182/1993 Z. z. Tu súd považuje za potrebné uviesť, že síce
platí presumpcia správnosti zápisu v katastri nehnuteľností, ale iba ak sa nepreukáže opak (§ 70

zák. č. 162/1995 Z. z.). Súd navyše poukazuje na skutočnosť, že právne názory Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a jeho výklad, na ktoré odkazoval žalobca (22Cdo/1668/2003, 3Cdo/291/2006,
3Cdo/172/2012) v čase uzatvárania zmluvy ešte neboli známe. Nie je preto spravodlivé očakávať od
žalovanej, aby ako laik sama vyhodnotila neplatnosť Zmluvy o prevode vlastníctva k predmetnému bytu
zo dňa 21.08.2002.

30. Na to, aby žalovaná nadobudla spoluvlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti v rámci
bezpodielového spoluvlastníctva manželov jej vydržaním, však bola potrebná nielen dobromyseľnosť,
ale aj nepretržitá doba držby po dobu 10 rokov. Táto podmienka však podľa zistení súdu nebola
splnená. Preukázateľne mohla mať žalovaná predmetný byt v držbe ako jeho spoluvlastníčka v režime

bezpodielového spoluvlastníctva manželov od 03.09.2002, kedy bol povolený vklad bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Žalovaná však mohla byť dobromyseľná vo vzťahu k nakladaniu s
predmetným bytom ako vecou v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov len do právoplatného
skončenia manželstva, t. j. do 06.01.2011. Po tomto dátume je spravodlivé a možné aj od laickej
verejnosti očakávať vedomosť o tom, že po právoplatnom skončení manželstva zaniká aj bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov a s vecou už ďalej nie je možné nakladať v režime bezpodielového
spoluvlastníctva, ale je potrebné spoluvlastníctvo vyporiadať. Svoju vedomosť o tom navyše potvrdila
aj samotná žalovaná, keď na poslednom pojednávaní uviedla, že po rozvode nevedela, komu pripadne
predmetný byt. Žalovaná preto nemohla nadobudnúť spoluvlastnícke právo k bytu vydržaním, nakoľko
od 03.09.2002 do 06.01.2011 neuplynula zákonná 10-ročná vydržacia doba.

31. Ako správne uviedol žalobca, žalovaná nemohla nadobudnúť vlastnícke alebo spoluvlastnícke právo
k bytu vydržaním ani po právoplatnosti rozvodu, nakoľko nemala z čoho ďalej vyvodzovať svoje výlučné
vlastnícke právo alebo vlastnícke právo k podielu 1, keďže k dohode o vyporiadaní bezpodielovéhospoluvlastníctva manželov nedošlo a žalobca podal v lehote 3 rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia
súdu o rozvode manželstva žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom
dňa 09.10.2018 namietol neplatnosť nadobúdacieho titulu žalovanej.

32. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že jedine žalobca nadobudol dňa 03.09.2002
výlučné vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaná nenadobudla spoluvlastnícke právo k
predmetnému bytu ani na základe Zmluvy o prevode vlastníctva zo dňa 21.08.2002, nakoľko tento
jej právny úkon považoval súd za neplatný pre rozpor s ustanovením § 28 zák. č. 182/1993 Z. z.,

ani vydržaním, a to do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ani do výlučného vlastníctva či do
podielového spoluvlastníctva. Žalobe preto v celom rozsahu vyhovel a určil, že žalobca je výlučným
vlastníkom predmetného bytu.

33. Keďže sa jedná o konečné rozhodnutie vo veci, súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 CSP aj o
trovách konania, a to podľa § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko bol žalobca v tomto konaní úspešný v celom

rozsahu, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalovaná je povinná nahradiť
mu trovy konania v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu o ich výške, ktoré vydá vyšší
súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
– odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh),

odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. a noviel – Exekučného poriadku.