Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. jún 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/73/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6919204364
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6919204364.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej
a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcov 1/ A. B., narodeného
XX. XXXXX XXXX, C., D. XXX/X, 2/ E. F., narodenej XX. XXXXXXXX XXXX, C., C. XXX/XX, 3/ A. G.,
narodenej X. XXXXXXX XXXX, C., C. XXX/XX, 4/ C. B., narodenej XX. XXXX XXXX, H., A. XXX/X, 5/ I.
J., narodenej XX. XXXXXXX XXXX, K., D. XXXX/XX, zastúpených advokátskou kanceláriou PAULOVIČ

& PARTNERS s.r.o., , Lučenec, Námestie Kubínyiho 367/7, IČO: 54 322 120, proti žalovaným 1/ L.
C., narodenému XX. XXXXXXXX XXXX, C. XX, zastúpenému advokátkou JUDr. Danou Ďalakovou,
Rimavská Sobota, Mlynská 1/A, 2/ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Bratislava,
Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, zastúpenému advokátom JUDr. Baltazárom Mucskom, Bratislava,
Vajnorská 55, o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, o odvolaní žalobcov 1/-5 a žalovaného 2/ proti
rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo 6. marca 2024 č.k. 8C/41/2019-318, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota zo 6. marca 2024 č.k. 8C/41/2019-318 vo výrokoch,

ktorými uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 1.200,- Eur, žalobkyni 2/ sumu
1.200,- Eur, žalobkyni 3/ sumu 1.200,- Eur, žalobkyni 4/ sumu 1.200,- Eur, žalobkyni 5/ sumu 1.200,-
Eur, pričom v rozsahu plnenia jedného žalovaného povinnosť plniť druhému žalovanému zaniká (I., IV.,
VII., X., XIII. výrok), p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota zo 6. marca 2024 č.k. 8C/41/2019-318 v časti výroku,

ktorým žalobu žalobcu 1/ v časti o zaplatenie sumy 2.300,- Eur zamietol (časť II. výroku) m e n í tak,
že žalovaní 1/, 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 2.300,- Eur, v lehote
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že v rozsahu plnenia jedného zo žalovaných zaniká
povinnosť plnenia druhému zo žalovaných a v časti výroku, ktorým žalobu žalobcu 1/ v časti o
zaplatenie sumy 16.500,- Eur zamietol (časť II. výroku), p o t v r d z u j e

III. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota zo 6. marca 2024 e.k. 8C/41/2019-318 v závislom

výroku o trovách konania žalobcu 1/ (III. výrok) m e n í tak, že žalovaní 1/, 2/ sú p o v i n n í spoloene
anerozdielnezaplati?žalobcovi1/náhradutrov konaniavrozsahu100%,dotrochdníodprávoplatnosti
uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania s tým, že v rozsahu plnenia jedného zo
žalovaných zaniká povinnos? plnenia druhému zo žalovaných.

IV. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota zo 6. marca 2024 č.k. 8C/41/2019-318 v časti výroku,

ktorým žalobu žalobkyne 2/ v časti o zaplatenie sumy 2.300,- Eur zamietol (časť V. výroku) m e n í tak,
že žalovaní 1/, 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 2/ sumu 2.300,- Eur, v lehote
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že v rozsahu plnenia jedného zo žalovaných zaniká
povinnosť plnenia druhému zo žalovaných a v časti výroku, ktorým žalobu žalobkyne 2/ v časti o
zaplatenie sumy 16.500,- Eur zamietol (časť V. výroku), p o t v r d z u j e.

V. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota zo 6. marca 2024 e.k. 8C/41/2019-318 v závislom

výroku o trovách konania žalobkyne 2/ (VI. výrok) m e n í tak, že žalovaní 1/, 2/ sú p o v i n n í spoloeneanerozdielnezaplati?žalobkyni2/náhradutrov konaniavrozsahu100%,dotrochdníodprávoplatnosti
uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania s tým, že v rozsahu plnenia jedného zo
žalovaných zaniká povinnos? plnenia druhému zo žalovaných.

VI. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota zo 6. marca 2024 č.k. 8C/41/2019-318 v časti výroku,
ktorým žalobu žalobkyne 3/ v časti o zaplatenie sumy 2.300,- Eur zamietol (časť VIII. výroku) m e n
í tak, že žalovaní 1/, 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 3/ sumu 2.300,- Eur,
v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že v rozsahu plnenia jedného zo žalovaných

zaniká povinnosť plnenia druhému zo žalovaných a v časti výroku, ktorým žalobu žalobkyne 3/ v
časti o zaplatenie sumy 16.500,- Eur zamietol (časť VIII. výroku), p o t v r d z u j e.

VII. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota zo 6. marca 2024 e.k. 8C/41/2019-318 v závislom
výroku o trovách konania žalobkyne 3/ (IX. výrok) m e n í tak, že žalovaní 1/, 2/ sú p o v i n n í spoloene
anerozdielnezaplati?žalobkyni3/náhradutrov konaniavrozsahu100%,dotrochdníodprávoplatnosti

uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania s tým, že v rozsahu plnenia jedného zo
žalovaných zaniká povinnos? plnenia druhému zo žalovaných.

VIII. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota zo 6. marca 2024 č.k. 8C/41/2019-318 v časti výroku,
ktorým žalobu žalobkyne 4/ v časti o zaplatenie sumy 1.600,- Eur zamietol (časť XI. výroku) m e n í

tak, že žalovaní 1/, 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 4/ sumu 1.600,- Eur,
v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že v rozsahu plnenia jedného zo žalovaných
zaniká povinnosť plnenia druhému zo žalovaných a v časti výroku, ktorým žalobu žalobkyne 4/ v časti
o zaplatenie sumy 12.200,- Eur zamietol (časť XI. výroku), p o t v r d z u j e.

IX. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota zo 6. marca 2024 e.k. 8C/41/2019-318 v závislom
výroku o trovách konania žalobkyne 4/ (XII. výrok) m e n í tak, že žalovaní 1/, 2/ sú p o v i n n í spoloene
anerozdielnezaplati?žalobkyni4/náhradutrov konaniavrozsahu100%,dotrochdníodprávoplatnosti
uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania s tým, že v rozsahu plnenia jedného zo
žalovaných zaniká povinnos? plnenia druhému zo žalovaných.

X. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota zo 6. marca 2024 č.k. 8C/41/2019-318 v časti výroku,
ktorým žalobu žalobkyne 5/ v časti o zaplatenie sumy 1.600,- Eur zamietol (časť XIV. výroku) m e n
í tak, že žalovaní 1/, 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 5/ sumu 1.600,- Eur,
v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že v rozsahu plnenia jedného zo žalovaných

zaniká povinnosť plnenia druhému zo žalovaných a v časti výroku, ktorým žalobu žalobkyne 5/ v časti
o zaplatenie sumy 12.200,- Eur zamietol (časť XIV. výroku), p o t v r d z u j e.

XI. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota zo 6. marca 2024 e.k. 8C/41/2019-318 v závislom
výroku o trovách konania žalobkyne 5/ (XV. výrok) m e n í tak, že žalovaní 1/, 2/ sú p o v i n n í spoloene

anerozdielnezaplati?žalobkyni5/náhradutrov konaniavrozsahu100%,dotrochdníodprávoplatnosti
uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania s tým, že v rozsahu plnenia jedného zo
žalovaných zaniká povinnos? plnenia druhému zo žalovaných.

XII. Žalovaní 1/, 2/ sú p o v i n n í spoloene a nerozdielne zaplati? žalobcovi 1/ náhradu trov tohto

odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie
o výške náhrady trov konania s tým, že v rozsahu plnenia jedného zo žalovaných zaniká povinnos?
plnenia druhému zo žalovaných.

XIII. Žalovaní 1/, 2/ sú p o v i n n í spoloene a nerozdielne zaplati? žalobkyni 2/ náhradu trov tohto

odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie
o výške náhrady trov konania s tým, že v rozsahu plnenia jedného zo žalovaných zaniká povinnos?
plnenia druhému zo žalovaných.

XIV. Žalovaní 1/, 2/ sú p o v i n n í spoloene a nerozdielne zaplati? žalobkyni 3/ náhradu trov tohto

odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie
o výške náhrady trov konania s tým, že v rozsahu plnenia jedného zo žalovaných zaniká povinnos?
plnenia druhému zo žalovaných.XV. Žalovaní 1/, 2/ sú p o v i n n í spoloene a nerozdielne zaplati? žalobkyni 4/ náhradu trov tohto
odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie
o výške náhrady trov konania s tým, že v rozsahu plnenia jedného zo žalovaných zaniká povinnos?

plnenia druhému zo žalovaných.

XVI. Žalovaní 1/, 2/ sú p o v i n n í spoloene a nerozdielne zaplati? žalobkyni 5/ náhradu trov tohto
odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie
o výške náhrady trov konania s tým, že v rozsahu plnenia jedného zo žalovaných zaniká povinnos?

plnenia druhému zo žalovaných.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,prvoinštančný súd) odvolaním
napadnutým rozsudkom zo 6. marca 2024 č. k. 8C/41/2019-318 (ďalej len ,,rozsudok súdu prvej
inštancie“) (v poradí druhým rozsudkom) uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ sumu
1.200,- Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, pričom v rozsahu plnenia jedného žalovaného

povinnosť plniť druhému žalovanému zaniká (I. výrok) a žalobu žalobcu 1/ v časti o zaplatenie sumy
18.800,- Eur zamietol (II. výrok) s tým, že žalovaní 1/, 2/ sú povinní nahradiť žalobcovi 1/ trovy konania v
rozsahu 100 % z priznanej sumy, vo výške ako bude rozhodnuté osobitným uznesením vyšším súdnym
úradníkom (III. výrok). Súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť žalobkyni 2/ sumu
1.200,- Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, pričom v rozsahu plnenia jedného žalovaného

povinnosť plniť druhému žalovanému zaniká (IV. výrok) a žalobu žalobkyne 2/ v časti o zaplatenie sumy
18.800,- Eur zamietol (V. výrok) s tým, že žalovaní 1/, 2/ sú povinní nahradiť žalobkyni 2/ trovy konania v
rozsahu 100 % z priznanej sumy, vo výške ako bude rozhodnuté osobitným uznesením vyšším súdnym
úradníkom (VI. výrok). Súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť žalobkyni 3/ sumu
1.200,- Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, pričom v rozsahu plnenia jedného žalovaného

povinnosť plniť druhému žalovanému zaniká (VII. výrok) a žalobu žalobkyne 3/ v časti o zaplatenie
sumy 18.800,- Eur zamietol (VIII. výrok) s tým, že žalovaní 1/, 2/ sú povinní nahradiť žalobkyni 3/ trovy
konania v rozsahu 100 % z priznanej sumy, vo výške ako bude rozhodnuté osobitným uznesením vyšším
súdnym úradníkom (IX. výrok). Súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť žalobkyni
4/ sumu 1.200,- Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, pričom v rozsahu plnenia jedného

žalovaného povinnosť plniť druhému žalovanému zaniká (X. výrok) a žalobu žalobkyne 4/ v časti o
zaplatenie sumy 13.800,- Eur zamietol (XI. výrok) s tým, že žalovaní 1/, 2/ sú povinní nahradiť žalobkyni
4/trovykonaniavrozsahu100%zpriznanejsumy,vovýškeakobuderozhodnutéosobitnýmuznesením
vyšším súdnym úradníkom (XII. výrok). Súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť
žalobkyni 5/ sumu 1.200,- Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, pričom v rozsahu plnenia

jedného žalovaného povinnosť plniť druhému žalovanému zaniká (XIII. výrok) a žalobu žalobkyne 5/ v
časti o zaplatenie sumy 13.800,- Eur zamietol (XIV. výrok) s tým, že žalovaní 1/, 2/ sú povinní nahradiť
žalobkyni 5/ trovy konania v rozsahu 100 % z priznanej sumy, vo výške ako bude rozhodnuté osobitným
uznesením vyšším súdnym úradníkom.
1.1. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobcovia 1/-5/ sa žalobou domáhali

náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu, že žalovaný 1/ bol trestným rozkazom Okresného súdu Lueenec
zo 16.júla2018sp.zn.3T/81/2018uznanýzavinnéhozpreeinuusmrteniapod3a§149ods.1Trestného
zákona doa 6. októbra 2017 na vozovke ležiaceho chodca A. B., ktorý utrpel mnohopoeetné zranenia,
ktorým na mieste dopravnej nehody pod3ahol. A. B. bol otcom žalobcov 1/-3/, bratom žalobkyne 4/ a
blízkou osobou (druhom) žalobkyne 5/, prieom úmrtím nebohého A. B. došlo k závažnému zásahu do

práva žalobcov 1/-5/ na ochranu osobnosti.
1.2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil pod3a El. 19 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky (ialej
len ,,ústava“), § 11, §13 ods. 1, 2, 3, § 16, § 100 ods. 1, 2, § 101, § 104 § 415, § 420 ods. 1, 2, §
441 Obeianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ialej len ,,Obeiansky zákonník“ alebo ,,OZ“),
§ 4 ods. 1, 2, § 15 ods. 1 zákona e. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ialej len ,,zákon e. 381/2001 Z. z.“ alebo ,,ZoPZP“), § 16 ods. 1, 4, § 52 ods. 1, 3,
§ 53 ods. 1, 2, 3, 4 zákona e. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov
úeinného k 6. októbru 2017 (ialej len ,,zákon e. 8/2009 Z.z.“ alebo ,,zákon o cestnej premávke“).
1.3. Vo vzťahu k námietke premlčania vznesenej žalovaným 2/ súd prvej inštancie uviedol, že vznik

nároku bol založený úmrtím A. B. pri dopravnej nehode dňa 6. októbra 2017 a žaloba bola podanána súd prvej inštancie dňa 6. októbra 2019, čiže žaloba bola podaná v rámci všeobecnej trojročnej
premlčacej doby.
1.4. V konaní bolo nesporným, že trestným rozkazom Okresného súdu Lueenec zo 16. júla 2018 sp.

zn. 3T/81/2018 bol žalovaný 1/ uznaný za vinného z preeinu usmrtenia pod3a § 149 ods.1 Trestného
zákona na tom skutkovom základe, že doa 6. októbra 2017 v ease asi o 19.40 hod. vo Fi3akove po
miestnej komunikácii osvetlenej poulieným osvetlením na ul. Štefana Moyzesa, pred rodinným domom
e.8 viedol osobné motorové vozidlo zn. BMW 525 TDS, EE: G. XXX F. v smere od Ul. B.S.Timravy
na Farskú lúku a to rýchlos?ou cca 86 km/h, teda vyššou ako dovolenou pre jazdu v obci (50 km/h),

ktorá bola súeasne neprimeraná momentálnym rozh3adovým podmienkam, v dôsledku eoho zachytil
spodnou eas?ou vozidla aj napriek intenzívnemu brzdeniu na vozovke ležiaceho chodca A. B., ktorý
utrpel mnohopoeetné zranenia, ktorým na mieste dopravnej nehody pod3ahol. Žalovaný 1/ porušil
ustanovenie § 16 ods.1, 4 zákona e. 8/2009 Z.z., teda inému z nedbanlivosti spôsobil smr?, eím spáchal
preein usmrtenia pod3a § 149 ods.1 Trestného zákona, za eo bol odsúdený na trest odoatia slobody v
trvaní dvoch rokov s podmieneeným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov a zároveo mu

bol uložený trest zákazu einnosti vies? motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 30 mesiacov.
1.5. Žalovaný 1/ bol vodieom predmetného motorového vozidla, ktoré bolo poistené poistením
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného 2/.
1.6. Žalobcovia 1/ -3/ sú plnoletými deťmi nebohého A. B., žalobkyňa 4/ bola jeho sestrou a žalobkyňa
5/ bola jeho družkou.

1.6.1. Žalobcovia 1/-5/ sú fyzickými osobami v postavení blízkych príbuzných, resp. blízkych osôb, ktorí
sú oprávnenými domáhať sa voči neoprávneným zásahom do ich práva na ochranu osobnosti v zmysle
§ 11, 13 a 16 OZ ako pozostalé osoby po nebohom A. B., a teda sú osobami aktívne vecne legitimovaní
v spore.
1.7. Žalovaní 1/, 2/ sú pasívne vecne legitimovaní v spore, keiže žalovaný 1/ je právoplatne odsúdenou

osobou, ktorá spôsobila zavineným porušením povinnosti pri vedení motorového vozidla smr? A. B..
1.7.1. Vo vz?ahu k pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2/ súd prvej inštancie poukázal na rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie (ialej len ,,SDEÚ“) z 24. októbra 201 C-22/2012, rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (ialej len ,,najvyšší súd“) z 31. júla 20177 sp. zn. 6 MCdo 1/2016, ktoré bolo
publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod e. R

61/2018.
1.8. Pod3a názoru súdu prvej inštancie došlo k neoprávnenému zásahu zo strany žalovaného 1/ do
osobnostných práv žalobcov 1/-5/, kei žalovaný 1/ porušením zákonom uloženej povinnosti pri riadení
motorového vozidla spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej zomrel rodinný príslušník žalobcov 1/- 5/,
a tým zasiahol do ich práva na rodinný život a na rozvíjanie ialších rodinných väzieb, eím spôsobil

znaenú citovú ujmu. Strata rodinného príslušníka je neodvrátite3nou ujmou pre žalobcov 1/-5/, ako
rodinných príslušníkov, resp. blízkej osoby zomrelého, preto primeraným zados?ueinením bola náhrada
nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 13 ods. 2 Obeianskeho zákonníka.
1.8.1. Je nepochybné, že žalovaný 1/ svojím konaním zasiahol neoprávnene do osobnostných práv
žalobcov 1/-5/ takým spôsobom a s takými následkami, pri ktorých je nepostaeujúce zados?ueinenie

v zmysle § 13 ods. 1 Obeianskeho zákonníka, preto žalobcom 1/-5/ patrí náhrada spôsobenej
nemajetkovej ujmy v peniazoch.
1.8.2. Súd prvej inštancie podotkol, že medzi fyzickými osobami existujú vzájomné sociálne, morálne,
citové a kultúrne vzťahy, vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života, pričom porušením práva
na život jednej z nich môže dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb.

Právonasúkromiezahŕňaajprávofyzickejosobyvytvoriťaudržiavaťvzťahysinýmiľudskýmibytosťami,
najmä v citovej oblasti, aby tak fyzická osoba mohla rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť. Protiprávne
narušenie týchto vzťahov predstavuje neoprávnený zásah do práva na súkromie a rodinný život fyzickej
osoby.
1.9. Ajkeďžalovaný1/vkonaníuvádzal,žeA.B.aždookamihusvojejsmrtižilsám,sosobamižalobcov

1/- 5/ neudržiaval nijaké vzťahy a oni o neho nejavili nijaký záujem, tieto tvrdenia v konaní nepreukázal.
1.9.1. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané príbuzenské vzťahy, resp. vzťahy
blízkej osoby medzi žalobcami 1/-5/ a nebohým A. B., ako i blízke citové vzťahy s nebohým A. B.. Aj
keď žalovaní 1/-2/ v konaní namietali, že žalobcovia 1/-5/ nepreukázali blízke vzťahy s nebohým A. B.,
v tomto smere neuniesli dôkazné bremeno.

1.9.2. Z výsluchu žalobcov 1/, 3/, 4/, 5/, z písomného vyjadrenia žalobkyne 2/ súd prvej inštancie mal
preukázané, že medzi nebohým A. B. a jeho deťmi existovali silné citové väzby, avšak najmä v čase, keď
žalobcovia 1/ - 3/ boli maloletí a ich rodičia, t.j. nebohý A. B. a E. B. žili spoločne a spoločne vychovávali
žalobcov 1/-3/. Žalobcovia 1/-3/ uviedli, že rodičia sa rozviedli v čase, keď žalobkyňa 3/ dovŕšila 18rokov. Žalobca 1/ už žil v zahraničí a žalobkyňa 2/ žila v manželstve. Následne sa matka žalobcov
1/-3/ spolu so žalobkyňou 3/ odsťahovala do Bratislavy, neskôr sa za nimi presťahovala aj žalobkyňa
2/, avšak spolužitie rodičia žalobcov 1/-3/ neobnovili. Odvtedy sa žalobcovia 1/-3/ stretávali so svojím

otcom (nebohým A. B.) len sporadicky.
1.9.3. Žalobca 1/ pri svojom výsluchu uviedol, že žije 25 rokov vo Švajčiarsku, na Slovensko prichádzal
pred smrťou svojho otca len jeden až dvakrát do roka, kedy sa s otcom stretli. Žalobkyňa 2/ žije vo
Švajčiarsku 10 rokov, na Slovensko chodila v čase smrti otca len jeden až dvakrát do roka, kedy sa
stretli. Žalobkyňa 3/ žije na Slovensku, avšak pracuje v Rakúsku ako opatrovateľka v dvojtýždňových

turnusoch. Žalobkyňa 3/ uviedla pri svojom výsluchu, že s otcom sa pred jeho smrťou stretávala v čase,
keď sa zdržiavala na Slovensku. Žalobcovia 1/- 3/ nebol materiálne závislí na nebohom A. B.. Žalobcovia
1/ - 3/ si spolu s nebohým A. B. často telefonovali, resp. sa kontaktovali cez sociálne siete. Podľa názoru
súdu prvej inštancie kontakt cez sociálne siete resp. telefonický kontakt nie je porovnateľný s intenzitou
osobného kontaktu.
1.9.4. Aj keď v čase smrti nebohého A. B. žalobkyňa 4/ (sestra nebohého A. B.) nežila v spoločnej

domácnosti s ním, ako sama uvádzala, mali spolu veľmi silný citový vzťah, v podstate ho vychovala a aj
pred smrťou si boli veľmi blízki, brat ju často navštevoval, pomáhal jej s prácami okolo domu, nebola na
ňom materiálne závislá, avšak jeho smrť ju veľmi zasiahla vzhľadom k tomu, že bol od nej o 12 rokov
mladší a všetci súrodenci jej už zomreli.
1.9.5. Všetci žalobcovia 1/-5/ uvádzali, že náhla strata ich príbuzného ich veľmi zasiahla, veľmi im chýba

a v budúcnosti už nebude možné (tak ako v minulosti) sa s ním porozprávať, zatelefonovať si, stretnúť
sa a už im ani neporadí a nepomôže.
1.9.6. Výpoveď svedkyne E. B. (matky žalobcov 1/ - 3/ a bývalej manželky nebohého A. B.) súd
prvej inštancie vyhodnotil ako najvierohodnejšiu, ktorá sa vyjadrila najpresvedčivejšie jednak k životu
nebohého A. B., ku vzťahu žalobcov 1/-3/ k nebohému A. B., či už v minulosti, alebo aj pred jeho smrťou,

ako i k prežívaniu žalobcov 1/-4/ náhleho úmrtia ich príbuzného.
1.9.7. Čo sa týka výpovede svedkov M. L. a B. N., títo sa ku vzťahom nebohého A. B. a žalobcov 1/- 5/
bližšie vyjadriť nevedeli, jednalo sa skôr len o ich vlastný pohľad na tieto vzťahy skôr z minulého obdobia
a nie z obdobia, ktoré predchádzalo smrti nebohého A. B..
1.9.8. Žalobkyňa 5/ v konaní prezentovala svoj vzťah k nebohému A. B. tak, že jej chýba, žili spolu

v pomere druh a družka 6 rokov pred jeho smrťou. Žili skromne, kúpili si spolu aj rodinný dom, ktorý
opravovali a po smrti A. B. tento dom predala. Následne sa už pojednávania nezúčastnila, uviedla, že
zo zdravotných dôvodov nie je schopná sa ďalšieho pojednávania zúčastniť a trvá na svojej pôvodnej
výpovedi.
1.9.9. Vzhľadom na uvedené mal súd prvej inštancie preukázané jednak príbuzenské vzťahy, resp.

vzťahy blízkej osoby medzi žalobcami 1/-5/ a nebohým A. B., ako i blízke citové vzťahy s nebohým A.
B.. Aj keď žalovaní 1/-2/ v konaní namietali, že žalobcovia 1/-5/ nepreukázali blízke vzťahy s nebohým
A. B., nepredložili dôkazy o tom, že tieto vzťahy blízke neboli.
1.10. V zmysle ustanovenia § 193 Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej
len ,,CSP“ alebo ,,Civilný sporový poriadok“) bol súd prvej inštancie viazaný trestným rozkazom

Okresného súdu Lučenec zo 16. júla 2018 č. k. 3T/81/2018-308 o tom, že bol spáchaný prečin usmrtenia
podľa § 149 ods.1 Trestného zákona a že ho spáchal žalovaný 1/, ktorý bol za toto konanie aj odsúdený.
1.10.1. V posudzovanej veci bolo preukázané, že žalovaný 1/ porušil právne predpisy, v dôsledku čoho
došlo k dopravnej nehode, pri ktorej zomrel A. B., čím došlo k neoprávnenému zásahu do práva žalobcov
1/-5/ na súkromný a rodinný život.

1.11. Súd prvej inštancie vychádzajúc z pripojeného trestného spisu vedeného na Okresnom súde
Lučenec pod sp. zn. 3T/81/2018, zo Znaleckého posudku znalca O. P. H. č. 93/2017 uviedol, že musel
prihliadnuť aj na to, že nebohý A. B. sa značným spôsobom podieľal na vzniku dopravnej nehody
tým, že vo večerných hodinách za zníženej viditeľnosti ležal na vozovke v silne podnapitom stave, bez
reflexných prvkov, pričom sa na vozovke nesprával disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil

bezpečnosť cestnej premávky a svojím konaním vytvoril nebezpečnú, neosvetlenú prekážku, ktorá
vyvolávala kolízny stav pre vozidlá, ktoré sa v tom čase po ceste pohybovali, pričom táto skutočnosť
bola taktiež dôležitá pri posudzovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy, pretože bola jednou z okolností,
ktoré sa podieľali na vzniku dopravnej nehody.
1.12. Pri úvahe o výške nemajetkovej ujmy zohľadnil súd prvej inštancie najmä to, že žalobcovia 1/-3/

stratili otca, s ktorým mali od svojho narodenia blízky vzťah, ktorý prezentovali na pojednávaní a
žalobkyňa 2/ v písomnom vyjadrení, avšak vzhľadom k tomu, že žalobcovia 1/, 2/ žijú dlhodobo v
zahraničí – vo Švajčiarsku, ich kontakt bol obmedzený, podľa ich vyjadrenia len na telefonovanie asporadické návštevy jeden až dvakrát v roku. 1.12.1. Taktiež žalobkyňa 3/ pracuje turnusovo v zahraničí
v Rakúsku a kontakt s otcom bol obmedzený len krátkymi návštevami a telefonovaním.
1.12.2. Žalobkyňa 4/ stratila svojho brata, s ktorým taktiež bola len v obmedzenom kontakte pri jeho

sporadických návštevách, avšak ako sama uvádzala, mali k sebe blízky vzťah, pomáhali si vzájomne
od mladosti a pred dopravnou nehodou A. B. pomáhal žalobkyni 4/ vzhľadom na jej zdravotný stav.
1.12.3. Žalobkyňa 5/ stratila svojho druha, s ktorým žila v spoločnej domácnosti 6 rokov.
1.12.4. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní prihliadol i na to, že v čase úmrtia mal A. B. 63 rokov,
bol starobným dôchodcom, žil vo Fiľakove, čiže mimo bydliska žalobcov 1/- 4/, pričom žalobcovia 1/-5/

neboli odkázaní na jeho hmotnú alebo nehmotnú pomoc.
1.13. Súd prvej inštancie zdôraznil, že v tomto prípade nemohol opomenúť posúdenie spoluzavinenia
A. B. na predmetnej dopravnej nehode, ktoré bolo podľa názoru súdu značné, vzhľadom k tomu, že
nebohý A. B. ležal na vozovke bez reflexných prvkov v ťažkom stupni opilosti a tvoril nebezpečnú,
neosvetlenú prekážku, ktorá vyvolávala kolízny stav pre vozidlá, na vozovke sa nesprával disciplinovane
a ohľaduplne a svojim správaním porušil ustanovenia § 53 zákona o cestnej premávke.

1.14. Súd prvej inštancie okrem toho, že vzal do úvahy negatívny dopad následkov dopravnej nehody,
t. j. smrti blízkeho príbuzného na rodinný život celej rodiny aj z hľadiska citovej traumy žalobcov 1/-5/,
ako aj negatívny dopad na ich život, prihliadal pri určení výšky nemajetkovej ujmy u žalobcov 1/- 5/
aj na správanie žalovaného 1/ po dopravnej nehode, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
žalovaný 1/ sa bezprostredne po nehode neospravedlnil, urobil tak až na pojednávaní v predmetnej veci

dňa 25. novembra 2020, svoje konanie pred žalobcami 1/-5/ oľutoval. Žalovaný 1/ bol za predmetné
konanie právoplatne odsúdený v trestnom konaní, bol mu uložený trest podľa Trestného zákona. Určitá
satisfakcia bola žalobcom 1/ -5/ poskytnutá už v priebehu trestného konania vedeného proti pôvodcovi
zásahu a rozhodnutím vydaným v tomto trestnom konaní (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 12. apríla
2016 sp. zn. 4Tdo/1402/2015).

1.15. Súd prvej inštancie podotkol, že miera zavinenia pôvodcu zásahu zostáva jedným z kľúčových
hľadísk pre určenie výšky náhrady, logickým dôsledkom potom je aj zohľadnenie prípadného
spoluzavinenia poškodeného na vzniku škody. Pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy súd prvej inštancie
prihliadol aj na to, že nebohý A. B. v čase dopravnej nehody porušil § 52 ods. 1, 3, § 53 ods.1, 4,
zákona č. 8/2009 Z.z..

1.16. Výška nemajetkovej ujmy, ktorá má byť súdom priznaná, musí odrážať všeobecné predstavy o
spravodlivosti a pri jej určení je potrebné vychádzať aj z princípu proporcionality. 1.16.1. V predmetnej
veci bolo potrebné zohľadniť individuálne okolnosti prípadu, pri zohľadnení tohto prípadu významnými
kritériami pri určení výšky náhrady je intenzita vzťahu žalobcov 1/-5/ so zomrelým, ich vek, prípadná
existenčná či hmotná závislosť na zomrelom. 1.16.2. Súd prvej inštancie podotkol, že žiadna výška

finančnej náhrady nie je spôsobilá nahradiť stratu blízkej osoby, a preto túto náhradu možno chápať
len ako určitú formu satisfakcie za neoprávnený zásah do osobnostnej sféry žalobcov 1/-5/ spôsobený
vodičom motorového vozidla (žalovaným 1/), ktoré bolo poistené u žalovaného 2/.
1.16.3. Za predpokladu stanovenia určitých hraníc pre priznanie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch
súd prvej inštancie prihliadol na § 12 ods. 2 zákona č. 274/2017 Z.z. o obetiach trestných činov v znení

platnom v čase dopravnej nehody. V danom prípade v čase dopravnej nehody minimálna mzda bola pre
rok 2017 vo výške 435,- Eur, čo pri 25-násobku predstavuje sumu 10.875,- Eur.
1.16.4. Taktiež pri stanovení výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch bolo potrebné prihliadnuť na
rozhodovaciu prax súdov, kde rozhodnutia o výške nemajetkovej ujmy sú rôzne, avšak v prípadoch smrti
príbuzného spôsobenej dopravnou nehodou zavinenou z nedbanlivosti výška náhrady nemajetkovej

ujmypreplnoletédetibývastanovenávrozpätíod2.000,-Eurdo25.000,-Eurapresúrodencovvrozpätí
od 1.500,- Eur do 15.000,- Eur, vyššia náhrada nemajetkovej ujmy je dôvodná iba výnimočne, a to pri
smrti blízkej osoby zavinenej úmyselne, alebo ak je smrť osoby spôsobená porušením povinnosti pri
prevádzkovej činnosti, napr. pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, pri pracovných úrazoch a podobne.
1.17. V danom prípade, vychádzajúc z rozhodovacie praxe všeobecných súdov, súd prvej inštancie

považoval za primeranú výšku náhrady nemajetkovej ujmy pre žalobcov 1/ - 3/ (dospelé deti nebohého)
v sume po 4.000,- Eur, pre žalobkyňu 4/ (sestru nebohého) v sume 4.000,- Eur a pre žalobkyňu 5/
(družku nebohého) v sume 4.000,- Eur.
1.18. Pri zohľadnení 70 %-ného spoluzavinenia nebohého A. B. predstavuje náhrada nemajetkovej ujmy
pre žalobcov 1/ - 5/ sumu 1.200,- Eur.

1.18.1. Percentuálny podiel žalovaného 1/ na vzniku dopravnej nehody súd prvej inštancie určil v
rozsahu 30 % s prihliadnutím na znalecký posudok znalca O. P. H., z ktorého vyplynulo, že A. B. v pozícii
chodca mohol dopravnej nehode zabrániť tak, ak by na ceste neležal a vodič motorového vozidla tým,že ak by vozidlo BMW malo maximálnu rýchlosť 57km/h, mohlo zastať pred chodcom pri včasnej reakcii
a plnom brzdení.
1.19. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie priznal žalobcovi 1/ nemajetkovú ujmu vo výške 1.200,-

Eur, žalobkyni 2/ nemajetkovú ujmu vo výške 1.200,- Eur, žalobkyni 3/ nemajetkovú ujmu vo výške
1.200,- Eur, žalobkyni 4/ nemajetkovú ujmu vo výške 1.200,- Eur a žalobkyni 5/ nemajetkovú ujmu vo
výške 1.200,- Eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
1.20. Súd prvej inštancie na porovnanie s právoplatnými rozhodnutiami súdov SR v obdobných veciach
poukázal na právoplatné rozhodnutia všeobecných súdov (viď rozhodnutie Okresného súdu Rimavská

Sobota sp.zn. 13C/41/2020, kde bola priznaná náhrada vo výške 1.500,- Eur dospelému bratovi za
stratu dospelého brata, pričom bola žalovaná suma 10.000,- Eur; rozhodnutie Okresného súdu Martin
sp.zn. 10C/6/2019, kde bola priznaná náhrada vo výške 6.525,- Eur maloletému synovi za stratu matky
a druhovi za stratu družky vo výške 3.263,- Eur, pričom bola žalovaná suma 50.000,- Eur pre maloletého
syna a suma 30.000,- Eur pre druha).
1.21. Po citácii ustanovení § 255 ods. 1, 2, § 257, § 262 ods. 1, 2 CSP súd prvej inštancie konštatoval,

že žalobcovia 1/-5/ boli v konaní úspešní napriek tomu, že súd prvej inštancie im priznal len eas?
uplatneného práva. Výška nemajetkovej ujmy závisela od jeho úvahy, preto priznal žalobcom 1/-5/ právo
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorá bude vypoeítaná zo základu, ktorým je rozsudkom
priznaná suma, prieom zamietnutie žaloby v easti nemá vplyv na úspešnos? žalobcov 1/-5/ v konaní
v rozsahu, v akom im súd prvej inštancie právo priznal.

1.21.1. O výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej samostatným uznesením.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, konkrétne do výrokov, ktorými súd prvej inštancie žalobu vo
zvyšnej časti žalobu zamietol (II., V., VIII., XI., XIV. výrok) a do závislých výrokov o trovách konania

(III.,VI., IX., XII., XV. výrok), podali žalobcovi 1/-5/ včas odvolanie.
2.1. Odvolanie odôvodnili odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP.
2.2. Súdom prvej inštancie priznanú náhradu nemajetkovej ujmy v sume po 1.200,-Eur pre každého
z nich považovali za neprimerane nízku a za absolútne neadekvátnu vzhľadom na všetky skutočnosti
a okolnosti, za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu ich osobností, ako

aj vzhľadom na závažnosť, trvalosť a absolútnu neodčiniteľnosť tohto zásahu, a teda za absolútne
nespĺňajúcu kritéria primeranosti, proporcionality a spravodlivosti.
2.3. Uviedli, že pri dopravnej nehode išlo zo strany žalovaného 1/ o závažné porušenie viacerých
povinností uložených mu zákonom o cestnej premávke, predovšetkým ustanovením § 16 ods. 1, 4, keď
žalovaný 1/ viedol motorové vozidlo v okamihu dopravnej nehody rýchlosťou až 86km/h v obci, a teda

najvyššiu povolenú rýchlosť v obci prekročil o 36 km/h, pričom žalovaný 1/ mohol dopravnej nehode
zabrániť, ak by s motorovým vozidlom jazdil najvyššou povolenou rýchlosťou 50 km/h, dokonca aj ak
by jazdil vyššou ako povolenou rýchlosťou, a to maximálne 57 km/h, kedy by vodič motorového vozidla
BMW (žalovaný 1/) mohol s vozidlom zastať pred chodcom, a to s poukazom na závery Znaleckého
posudku znalca O. P. H. č. 93/2017.

2.3.1. Mali za to, že hlavnou a bezprostrednou príčinou dopravnej nehody a smrti nebohého A. B. bolo
porušenie dopravných predpisov vodičom motorového vozidla.
2.4.Zároveonesúhlasilisnázoromsúduprvejinštancie,ktorýureilaž70%-néspoluzavinenienebohého
A.B.apercentuálnypodielžalovaného1/navznikudopravnejnehodysúdprvejinštancie ureilvrozsahu
len 30 %, kei súd prvej inštancie vôbec nevzal do úvahy a žiadnym spôsobom nezoh3adnil ve3mi vysoké

prekroeenie najvyššej povolenej rýchlosti v obci žalovaným 1/ ako vodieom motorového vozidla, a to až
o 36 km/h, prieom žalovaný 1/ mohol zabráni? dopravnej nehode aj pri prekroeení najvyššej povolenej
rýchlosti v obci o 7 km/h.
2.5. Poukázali na to, že na vzniku dopravnej nehode sa podieľal i nebohý A. B., ktorý ležal na vozovke,
atedasanesprávalvsúladespovinnosťamichodcapodľazákonaocestnejpremávke,avšak nebohýA.

B. nevytvoril žalovanému 1/ ako vodičovi motorového vozidla BMW náhlu prekážku. Uviedli, že nebohý
A. B. bol v čase dopravnej nehody pod vplyvom alkoholu, avšak je vysoko nepravdepodobné, že by si
dobrovoľne a vedome ľahol na vozovku. Je preto skôr dôvodné predpokladať, že nebohému A. B. prišlo
nevoľno (zrejme aj z dôvodu jeho predchádzajúcej konzumácie alkoholu) a na vozovke odpadol. Mali
za to, že hlavný a podstatný podiel zavinenia na vzniku dopravnej nehody nemal nebohý A. B. ale práve

žalovaný 1/, ktorý viedol motorové vozidlo v obci rýchlosťou 86 km/h, teda viac ako o polovicu (o 36
km/h) vyššou rýchlosťou, ako je maximálna povolená rýchlosť v obci (50 km/h), čím si žalovaný 1/ sám
znemožnil zabrániť dopravnej nehode.2.5.1. Uznali, že nie je úplne bežné, aby vodie pri vedení motorového vozidla automaticky predpokladal
na ceste ležiaceho chodca, avšak vodie je najmä v obci povinný predpoklada? zvýšený pohyb a výskyt
chodcov a s tým súvisiacich možných nebezpeených situácií v doprave, a preto vodie nemôže v obci

jazdi? takmer rovnakou rýchlos?ou, ako je povolená na jazdu mimo obce (90 km/h). Práve naopak, vodie
jepovinnýdba?privedenívozidlavobcinazvýšenúopatrnos?,keomuzostranyžalovaného1/nedošlo.
2.5.2. Pod3a ich názoru vzh3adom na okolnosti prípadu bolo potrebné zníži? nimi uplatnený nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy, a to primeraným a spravodlivým spôsobom zoh3adoujúcim všetky okolnosti
prípadu, t. j. s oh3adom na spôsob vedenia motorového vozidla v ease dopravnej nehody žalovaného

1/ a jeho celkový postoj k tragickým následkom dopravnej nehody.
2.5.3. Podľa nich stanovenie miery spoluzavinenia dopravnej nehody u nebohého A. B. vo výške až 70%
nie je v žiadnom prípade spravodlivé a nezodpovedá okolnostiam vzniku dopravnej nehody.
2.6. Ďalej považovali súdom prvej inštancie stanovenú základnú výšku náhrady nemajetkovej ujmy pre
každého z nich pred jej znížením v dôsledku spoluzavinenia nebohého A. B. v sume 4.000,- Eur za
neprimerane nízku a stanovenú na spodnej hranici priznávaných súm v obdobných prípadoch.

2.6.1. Poukázali na to, že ich vz?ahy s nebohým A. B. pred jeho tragickou smr?ou boli ve3mi dobré,
intenzívne a harmonické. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že s nebohým A. B. udržiavali
pravidelný kontakt, zaujímali sa o jeho osobu, pravidelne sa navštevovali a rozvíjali vzájomné citové
a rodinné väzby. Žalobkyoa 5/ s nebohým A. B. žila v spoloenej domácnosti a mala s ním taktiež
harmonický vz?ah.

2.6.2. Aj kei žalobcovia 1/-3/ žili samostatne, ich vzájomné vz?ahy s nebohým A. B. to neovplyvnilo v
negatívnom smere, ich vzájomné vz?ahy boli aj napriek tomu intenzívne a harmonické, ich vzájomné
kontakty (najmä telefonické) boli pravidelné a jeho náhla tragická smr? ich ve3mi citovo zasiahla.
2.7. Pod3a ich názoru žalovaní 1/, 2/ mali by by? povinní im nahradi? nemajetkovú ujmu v primeranom
rozsahu vo vz?ahu k povahe, podstate a závažnosti a neodeinite3nosti neoprávneného zásahu do

ich práva na ochranu osobnosti spoeívajúcom v trvalom a nezvratnom znemožnení spolužitia a
rozvíjania citových a rodinných vz?ahov s im blízkou osobou (otcom, bratom a druhom) a s oh3adom na
okolnosti prípadu, za ktorých k takémuto zásahu došlo, tak aby to zodpovedalo kritériám spravodlivosti,
primeranosti a proporcionality.
2.7.1. Súdom prvej inštancie priznanú sumu 1.200,- Eur pre každého z nich považovali za neprimerane

nízku.
2.8. Oh3adne nároku na náhradu trov konania uviedli, že mali plný úspech do základu uplatneného
nároku a súeasne výška plnenia vyplývajúca z tohto ich procesného úspechu závisela výluene od úvahy
súdu, a preto by mala by? im priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100%, poeítaná z tarifnej hodnoty
pod3a § 10 ods. 8 vyhlášky e. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ialej len ,,vyhláška e. 655/2004 Z.z.“).
2.9. Vzh3adom na uvedené navrhli, aby Krajský súd v Banskej Bystrici (ialej len ,,krajský súd“
alebo ,,odvolací súd“) zmenil odvolaním napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie (II., III.,V.,
VI.,VIII., IX., XI.,XII., XIV., XV. výrok ) tak, že žalovaní 1/, 2/ sú povinní zaplati? žalobcovi 1/ sumu
18.800,- Eur, v lehote do 3 dní odo doa právoplatnosti rozsudku, prieom plnením jedného zo žalovaných

zaniká povinnos? plni? druhému z nich (II. výrok). Žalovaní 1/, 2/ sú povinní nahradi? žalobcovi 1/ trovy
konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o ich výške
(III. výrok). Žalovaní 1/, 2/ sú povinní zaplati? žalobkyni 2/ sumu 18.800,- Eur, v lehote do 3 dní odo doa
právoplatnosti rozsudku, prieom plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnos? plni? druhému z nich
(V. výrok). Žalovaní 1/, 2/ sú povinní nahradi? žalobkyni 2/ trovy konania v rozsahu 100 %, a to do 3

dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o ich výške (VI. výrok). Žalovaní 1/, 2/ sú povinní
zaplati? žalobkyni 3/ sumu 18.800,- Eur, v lehote do 3 dní odo doa právoplatnosti rozsudku, prieom
plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnos? plni? druhému z nich (VIII. výrok). Žalovaní 1/, 2/ sú
povinní nahradi? žalobkyni 3/ trovy konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia
súdu prvej inštancie o ich výške (IX. výrok). Žalovaní 1/, 2/ sú povinní zaplati? žalobkyni 4/ sumu

13.800,- Eur, v lehote do 3 dní odo doa právoplatnosti rozsudku, prieom plnením jedného zo žalovaných
zaniká povinnos? plni? druhému z nich (XI. výrok). Žalovaní 1/, 2/ sú povinní nahradi? žalobkyni 4/ trovy
konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o ich výške
(XII. výrok). Žalovaní 1/, 2/ sú povinní zaplati? žalobkyni 5/ sumu 13.800,- Eur, v lehote do 3 dní odo
doa právoplatnosti rozsudku, prieom plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnos? plni? druhému

z nich (XIV. výrok). Žalovaní 1/, 2/ sú povinní nahradi? žalobkyni 5/ trovy konania v rozsahu 100 %,
a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o ich výške (XV. výrok). Žalovaní 1/,
2/ sú povinní nahradi? žalobcom 1/ až 5/ trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o ich výške.3. Proti rozsudku prvej inštancie, konkrétne do výrokov I., III., IV., VI., VII., IX., X., XII., XIII. a XV., podal
žalovaný 2/ veas odvolanie.

3.1. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP.
3.2. Pod3a jeho názoru z vykonaného dokazovania vyplynuli dôvody na zníženie náhrady, ku ktorej súd
prvej inštancie nechcel pristúpi?, ktorý sa riadil etickými princípmi na úkor právneho hodnotenia veci,
eím zásadne narušil rovnos? strán a právo na spravodlivý proces.
3.3. Poukázal na to, že smr? blízkej osoby je spôsobilá v ureitom rozsahu spôsobi? zásah do

osobnostných práv inej osoby, najmä práva na rodinný život, ktorý je potrebný v sporovom konaní
preukáza?. Nie je možné prija? automaticky záver o dôvodnosti podanej žaloby z titulu rodinných väzieb,
prieom nie je dôvodný nárok žalobkyne 5/, ktorá nebola v príbuzenskom vz?ahu a s nebohým A. B.
len žili v spoloenej domácnosti.
3.3.1. Žalobcami 1/-5/ produkované tvrdenia boli všeobecnej povahy oh3adne intenzity vzájomných
vz?ahov alebo tvrdenej ujmy, ktoré neboli spôsobilé založi? podmienku priznania nároku na náhradu

nemajetkovej ujmy. Žalobcovia 1/-3/ sú síce potomkovia nebohého A. B., avšak sú úplne samostatní
s vlastnými životmi a s rodinami. Nebohý A. B. mal novú samostatnú domácnos? so svojou družkou
(žalobkyoou5/),eovz?ahžalobcov1/-3/ snebohýmjednoznaeneovplyvnilo,ajkeiešteostalivkontakte.
3.3.2. Pod3a jeho názoru žalobkyoa 5/ nebola blízkou osobou nebohému A. B. v zmysle § 116, § 117
OZ, preto jej nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nepatrí.

3.4. Mal za to, že rozsudok súdu prvej inštancie je arbitrárny a nepreskúmate3ný, keiže sa súd prvej
inštancie pri ureení priznanej výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch u žalobcov 1/-5/ dôsledne
neriadil princípmi jej primeranosti a proporcionality a nedostatoene zoh3adnil jednotlivé kritéria, ktoré
sú rozhodné pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy, prieom sa nevysporiadal s jeho argumentáciou
o tom, že za ureité zados?ueinenie žalobcom 1/-5/ je nutné považova? aj uloženie trestu v trestnom

konaní. K tomu, aby nárok na relutárnu náhradu nemajetkovej ujmy bol vôbec súdom priznaný, musí
tento dospie? k záveru, že morálne zados?ueinenie sa javí ako nepostaeujúce.
3.5. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil skutkový stav a žalobcom 1/-5/ priznal paušalizované sumy
náhrady nemajetkovej ujmy, aj kei z vykonaného dokazovania nevyplýva totožná intenzita prežívania
pretrhnutia citovej väzby, respektíve rovnaká pod3a stupoa príbuzenstva.

3.6. Vzh3adom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že
žalobu voei žalovanému 2/ zamieta a priznáva mu nárok na náhradu trov konania a trov odvolacieho
konania v celom rozsahu.

4. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov 1/-5/ uviedol, že zotrváva na podanom odvolaní.

Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v easti nepriznaných nárokov považoval za presvedeivé,
kedy sa v oom súd prvej inštancie vyporiadal so všetkými námietkami strán konania.
4.1. Pod3a jeho názoru novotou v odvolacom konaní je žalobcami 1/-5/ uvedená skutoenos?, že
nebohý A. B. nevytvoril náhlu prekážku žalovanému 1/ a tvrdenie o pravdepodobnej náhlej nevo3nosti
nebohého, ktorá mala by? primárnou príeinou, že nebohý A. B. ležal na kraji vozovky. Tieto novoty

v odvolacom konaní považoval za neprípustné pod3a § 366 CSP.
4.2. Žalobcovia 1/-5/ nedokázali osvedei? riadne všetky skutoenosti odôvodoujúce nimi uplatoovaný
nárok, t. j. preukáza? taký zásah do práva na súkromie, ktorý by odôvodooval poskytnutie satisfakcie vo
forme peoažnej náhrady. Žalované a priznané sumy, ktoré sú stanovené paušálne u všetkých žalobcov
1/-5/, sa prieeia úeelu relutárnej náhrady. Uvedené evokuje skôr získanie majetkového prospechu ako

morálnej satisfakcie. V konaní nebola preukázaná žiadna intenzita vz?ahov medzi nebohým a žalobcami
1/-5/.Jedinounespornouskutoenos?oubolpríbuzenskývz?ah.Žalobcovia1/-5/ nevedelidefinova?,aký
nárok si uplatoujú, v akej výške a nedokázali zdôvodni? ani intenzitu vzájomných vz?ahov s nebohým,
preto v posudzovanej veci bolo dostatoené poskytnutie morálneho zados?ueinenia bez peoažného
plnenia.

4.3. Zdôraznili, že žalobcovia 1/-5/ sa dovolávajú 100 % zodpovednosti žalovaného 1/, avšak opomínajú
to, že zo skutkových okolností nehody, z vykonaného dokazovania, ako aj zo záverov trestného
konania vyplýva jednoznaené zavinenie nebohého A. B.. Nebohý ležal na ceste pod vplyvom alkoholu,
bez reflexných prvkov a tvoril tak nebezpeenú, neosvetlenú prekážku v cestnej premávke. Zavinenie
samotným nebohým nebolo rozhodujúce pre trestné konanie, avšak v civilnej rovine nao konajúci súd

musí prihliada?. Súd prvej inštancie ustálil vinu oboch úeastníkov nehody v pomere 70/30, eím došlo k
použitiu úvahy súdu prvej inštancie na základe preukázaných skutkových okolností.4.4. Vzh3adom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté odvolaním napadnuté výroky rozsudku
súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu voei žalovanému 2/ zamieta a priznáva mu nárok na náhradu
trov prvoinštaneného konania a trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

5. Žalobcovia 1/-5/ sa k odvolaniu žalovaného 2/ proti rozsudku súdu prvej inštancie nevyjadrili.

6. Žalovaný 1/ sa k odvolaniu žalobcov 1/-5 a k odvolaniu žalovaného 2/ proti rozsudku súdu prvej
inštancie nevyjadril.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v medziach daných § 379 CSP a § 380
CSP, po nariadení pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch, ktorými
uložil žalovaným 1/, 2/ povinnos? zaplati? žalobcovi 1/ sumu 1.200,- Eur, žalobkyni 2/ sumu 1.200,- Eur,
žalobkyni 3/ sumu 1.200,- Eur, žalobkyni 4/ sumu 1.200,- Eur, žalobkyni 5/ sumu 1.200,- Eur, prieom v
rozsahu plnenia jedného žalovaného povinnos? plni? druhému žalovanému zaniká (I., IV., VII., X., XIII.

výrok) a v easti výrokov, ktorými žalobu žalobcu 1/ v easti o zaplatenie sumy 16.500,- Eur zamietol
(eas? II. výroku), žalobu žalobkyne 2/ v easti o zaplatenie sumy 16.500,- Eur zamietol (eas? V. výroku),
žalobu žalobkyne 3/ v easti o zaplatenie sumy 16.500,- Eur zamietol (eas? VIII. výroku), žalobu
žalobkyne 4/ v easti o zaplatenie sumy 12.200,- Eur zamietol (eas? XI. výroku), žalobu žalobkyne
5/ v easti o zaplatenie sumy 12.200,- Eur zamietol (eas? XIV. výroku), potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

7.1. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v easti výrokov, ktorými žalobu žalobcu 1/ v easti
o zaplatenie sumy 2.300,- Eur zamietol (eas? II. výroku), žalobu žalobkyne 2/ v easti o zaplatenie
sumy 2.300,- Eur zamietol (eas? V. výroku), žalobu žalobkyne 3/ v easti o zaplatenie sumy 2.300,- Eur
zamietol (eas? VIII. výroku), žalobu žalobkyne 4/ v easti o zaplatenie sumy 1.600,- Eur zamietol (eas?
XI. výroku), žalobu žalobkyne 5/ v easti o zaplatenie sumy 1.600,- Eur zamietol (eas? XIV. výroku),

zmenil pod3a § 388 CSP.
7.2. Odvolací súd ialej zmenil závislé výroky o trovách konania (III., VI., IX., XII., XV. výrok) (§ 388 CSP).

8. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobcovia 1/-5/ sa žalobou proti žalovaným 1/, 2/ domáhali
náhrady nemajetkovej ujmy pod3a § 11, § 13 OZ z titulu ochrany osobnosti pozostalej osoby, ktorá im

vznikla v oblasti osobnostných práv (práva na súkromný a rodinný život) v dôsledku dopravnej nehody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla tov. zn. BMW 525 TDS, EE: G. XXX F. doa 6. októbra 2017
vo Fi3akove, ktoré viedol žalobca 1/, pri ktorej došlo k úmrtiu nebohého A. B..

9. Žalovaný 1/ bol trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec zo 16. júla 2018 č.k. 3T/81/2018-308

uznaný za vinného, že dňa 6. októbra 2017 v čase asi o 19.40 hod. vo Fiľakove, po miestnej komunikácii
osvetlenej pouličným osvetlením na ul. Štefana Moyzesa, pred rodinným domom č.8 viedol osobné
motorové vozidlo zn. BMW 525 TDS, EČ: G. XXX F. v smere od Ul. B.S.Timravy na Farskú lúku,
a to rýchlosťou cca 86 km/h, teda vyššou ako dovolenou pre jazdu v obci (50 km/h), ktorá bola
súčasne neprimeraná momentálnym rozhľadovým podmienkam, v dôsledku čoho zachytil spodnou

časťou vozidla aj napriek intenzívnemu brzdeniu na vozovke ležiaceho chodca A. B. používajúc ju
v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z., pričom pri nehode utrpel A. B. zranenia, a to
mnohopočetné poranenia rôznych častí tela, ktorým v dôsledku úrazovo šokového stavu so stratou krvi
mimo cievne riečište podľahol na mieste dopravnej nehody. Žalovaný 1/ porušil ustanovenie § 16 ods.1,
4 zákona č. 8/2009 Z.z., teda inému z nedbanlivosti spôsobil smrť, tým spáchal prečin usmrtenia podľa

§ 149 ods.1 Trestného zákona a za to bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní dva roky podľa
§ 149 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. 1), § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona, pričom mu
bol výkon trestu podmienečne odložený podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a podľa § 50 ods.
1 Trestného zákona bola určená skúšobnú doba v trvaní dvoch rokov. Podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného
zákona žalovanému 1/ bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní

30 mesiacov.

10. Žalobcovia 1/-5/ uplatnili svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy okrem žalovaného 1/ (vodičovi
motorového vozidla) i voči žalovanému 2/ v pozícii poisťovateľa podľa § 15 ods. 1 ZoPZP.

11.Odvolacísúdkonštatuje,žesúdprvejinštanciebolvzmysleustanovenia§193CSPviazanýtrestným
rozkazomOkresnéhosúduLučeneczo16.júla2018č.k.3T/81/2018-308otom,žebolspáchanýtrestný
čin (prečin usmrtenia podľa § 149 ods.1 Trestného zákona) a o tom, kto ho spáchal (žalovaný 1/).12. Odvolací súd konštatuje, že predmetom ochrany osobnosti v zmysle § 11 OZ sú najmä imateriálne
hodnotyastránkyosobnostieloveka,prieomjednotlivépredmetyochranyosobnostivobeianskompráve
predstavujú práva na ochranu života, zdravia a telesnej integrity, cti a 3udskej dôstojnosti, súkromia,

mena a prejavov osobnej povahy.

13.Obeianskoprávnaochranaosobnostinadväzujenaústavnéprincípy.ÚstavavEl.14anasl.zakotvuje
základné 3udské práva a slobody. Pokia3 ide o právo na súkromie, toto zahaoa širokú oblas? týkajúcu
sa súkromného života, intímnej sféry, vnútorného myšlienkového alebo citového života eloveka. Týka

sa života v rodine, vz?ahov k inej osobe, s ktorou je v úzkom citovom, priate3skom alebo obdobnom vz?
ahu. Právne predpisy v tomto zmysle poskytujú ochranu aj právu na súkromie a právu na rodinný život.

14. Odvolací súd zdôrazouje, že súeas?ou práva na ochranu osobnosti je aj právo na súkromie a rodinný
život. Právo na súkromie zahaoa aj právo fyzickej osoby vytvori? a udržiava? vz?ahy s inými 3udskými
bytos?ami. Obzvláš? v citovej oblasti, aby fyzická osoba mohla rozvíja? vlastnú osobnos?. Smr? ako

absolútna strata predstavuje sama osebe závažný zásah do práva na ochranu osobnosti, prieom
spôsobuje ?ažké psychické rozpoloženie. V prípade fungujúcej rodiny má za následok dlhotrvajúcu
nemožnos? vyrovna? sa so stratou blízkeho eloveka. Protiprávne narušenie týchto vz?ahov predstavuje
neoprávnený zásah do práva na rodinný život. Ako bolo uvedené, súeas?ou práva na ochranu súkromia
je aj rodinný život spoeívajúci v udržiavaní a rozvíjaní vzájomných citových, morálnych a sociálnych

väzieb medzi najbližšími osobami.

15. Dôsledkom každého neoprávneného zásahu do práv chránených ustanovením § 11 Obeianskeho
zákonníka je ureitá ujma. Z h3adiska intenzity zásahu, okolností, za ktorých k nemu došlo a stupoa
negatívnych dôsledkov dopadu zásahu na chránené práva sa v praxi môžu vyskytnú? ujmy, ktoré svojou

povahou alebo stupoom závažnosti: a/ neopodstatoujú ani nemateriálnu ani materiálnu satisfakciu,
b/ opodstatoujú (len) nemateriálnu satisfakciu, c/ opodstatoujú tak nemateriálnu, ako aj materiálnu
satisfakciu. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t.j. materiálnej satisfakcie)
je vždy – v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu - existencia závažnej ujmy. Za
závažnú ujmu považova? ujmu, ktorú fyzická osoba vzh3adom na okolnosti, za ktorých k porušeniu

práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu znaenú.

16. Ustanovenie § 13 ods. 1 OZ umožouje postihnutej fyzickej osobe domáha? sa ochrany proti subjektu
zásahu, a to najmä, aby sa upustilo od neoprávneného zásahu do práva na ochranu jej osobnosti,
aby sa odstránili následky zásahu a aby bolo dané primerané zados?ueinenie, ktoré nemá charakter

peoažnej náhrady, t.j. nejde o majetkové plnenie, ale je výluene prostriedkom morálneho, imateriálneho
pôsobenia. Svojou povahou nejde o prostriedok represívny alebo reparaený, ale špeciálny prostriedok
ochrany osobnosti so satisfakenou povahou, ktorá sa prostredné nepremieta do majetkovej sféry
postihnutej fyzickej osoby, a preto ju nemožno vyjadri? a vyeísli? v peniazoch. V prípade, ak by už toto
zados?ueinenie nebolo postaeujúce, umožouje § 13 ods. 2 OZ súdu prizna? náhradu nemajetkovej

ujmy v peniazoch, ktorá náhrada má satisfakenú funkciu a jej úeelom je vyváži? a zmierni? vzniknutú
nemajetkovú ujmu peoažnou formou, prieom výška takejto peoažnej náhrady závisí od vo3nej úvahy
súdu (ktorá však nemôže by? svojvô3ou), tzn. súd pod3a svojej úvahy ureí, aké zados?ueinenie
v peniazoch po splnení zákonom predpokladaných podmienok považuje za primerané vzniknutej ujme
(§ 13 ods. 3 OZ), prieom musí prihliada? na dve h3adiská, a to vážnos? spôsobenej ujmy a okolnosti,

za ktorých k porušeniu došlo.

17. Odvolací súd konštatuje, že trestným rozkazom Okresného súdu Lueenec zo 16. júla 2018
e.k. 3T/81/2018-308 (vychádzajúc z § 193 CSP) bola preukázaná zodpovednos? žalovaného 1/ za
neoprávnený zásah do práv na ochranu osobnosti žalobcov 1/-5/, a to do práva na ich súkromný

a rodinný život, ktorý bol smr?ou ich blízkeho príbuzného natrvalo narušený. Protiprávnym konaním
žalovaného 1/ došlo k nezvratnej deštrukcii medzi3udských väzieb, tvoriacich základ a rámec
súkromného života žalobcov 1/-3/ (plnoletých detí nebohého A. B.), žalobkyne 4/ (sestry nebohého A.
B.) a žalobkyne 5/ (družky nebohého A. B.).
17.1. V súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného 2/ odvolací súd poukazuje, na to, že nielen

žalobcovia 1/-4/ boli blízkymi osobami nebohého A. B., ale aj žalobkyoa 5/ žijúca s nebohým A. B.
v spoloenej domácnosti vo vz?ahu druh – družka bola blízkou osobou nebohého A. B. pod3a § 116
OZ, z ktorého vyplýva: ,,Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osobyv pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú
utrpela jedna z nich, druhá dôvodne poci?ovala ako vlastnú ujmu.“
17.1.1. Medzi žalobkyoou 5/ a nebohým A. B. bol obdobný pomer (t.j. pomer druh – družka), v ktorom

bola splnená i kumulatívna podmienka, t. j. ujmu, ktorú by utrpela jedna z osôb, by druhá z nich dôvodne
poci?ovala ako vlastnú ujmu.

18. Vykonaným dokazovaním v konaní pred súdom prvej inštancie (výsluchom žalobcov 1/, 3/, 4/, 5/, z
písomného vyjadrenia žalobkyne 2/, výsluchom svedkyne E. B.) bolo preukázané, že medzi nebohým

A. B. a medzi žalobcami 1/-5/ boli vytvorené vzájomné sociálne, morálne, citové, v rámci ich súkromného
a rodinného života. Smr?ou otca, brata a druha pri dopravnej nehode došlo k nezvratnému ukoneeniu
tohto spolužitia, a teda k pretrhnutiu najintenzívnejších interpersonálnych väzieb. Vzniknutá trauma je
zo života žalobcov 1/-5/ neodstránite3ná.
18.1. Neeakaným úmrtím nebohého A. B. došlo k závažnému zásahu do osobnostných práv (práva na
súkromie a rodinný život), prieom následok tohto zásahu je nereparovate3ný. Vzniknutá trauma je zo

života žalobcov 1/-5/ neodstránite3ná.
18.2. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie (vii odseky
8., 9., 10., 14., 15., 16., 23., 24., 26., 29., 35., 87., 88., 89., 90., 92., 93.).

19. Pod3a názoru odvolacieho súdu žalobcovia 1/-5/ sa oprávnene domáhali práva na ochranu

osobnosti (§ 11 a nasl. OZ), pretože morálna satisfakcia (§ 13 ods.1 OZ) nie je v danom prípade
postaeujúca.
19.1. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že proti žalovanému 1/ bolo vedené trestné konanie
(na Okresnom súde v Lueenci pod sp. zn. 3T/81/2018), a teda ureitá satisfakcia bola žalobcom
1/ -5/ poskytnutá už v priebehu trestného konania vedeného proti žalovanému 1/ a rozhodnutím

vydaným v tomto trestnom konaní (vii trestný rozkaz Okresného súdu v Lueenci zo 16. júla 2018 e.k.
3T/81/2018-308).
19.2. Žalobcom 1/-5/ napriek poskytnutej satisfakcie v priebehu trestného konania vzniklo právo i na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 a 3 OZ), keiže protiprávnym konaním žalovaného
1/ došlo k nezvratnej deštrukcii medzi3udských väzieb, tvoriacich základ a rámec súkromného života

žalobcov 1/-5/.

20. Obeiansky zákonník neureuje minimálnu ani maximálnu hranicu nemajetkovej ujmy. Posúdenie
výšky nemateriálnej ujmy je závislé od úvahy súdu. Maximálna suma peoažného zados?ueinenia, ktorú
môže súd prizna? je ohranieená výškou žalobcom požadovaného peoažného zados?ueinenia, ktorá

musí by? zrejmá zo žalobného návrhu.
20.1. I keď výška nemateriálnej umy je predmetom voľnej úvahy súdu, táto úvaha sa musí opierať o
preskúmateľné hľadiská. Uplatnenie voľnej úvahy sa tak nesmie stať nepreskúmateľnou ľubovôľou súdu
mimo rámec akejkoľvek kontroly. Pri určení výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch sa vychádza iba z
predpokladu, akú ujmu mohol neoprávnený zásah vyvolať.

20.2. Výška náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je určovaná základnými zákonnými kritériami, a
to predovšetkým závažnosťou vzniknutej ujmy a okolnosťami, za ktorých k porušeniu práva došlo. Za
závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu
práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom
však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu

takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii) vnímala aj každá iná fyzická osoba. Kvantifikácia
„odškodnenia“ nemajetkovej ujmy prirodzene neznamená bezhraničnú neobmedzenosť. Primárne je
preto potrebné vychádzať z individuálnych okolností prípadu a stretu práv postihnutej osoby a osoby,
ktorá spôsobila neoprávnený zásah. Priznané finančné plnenie by nemalo mať pre zodpovednú osobu
likvidačný charakter.

21. ,,Samotná závažnosť ujmy vzniknutej v dôsledku neoprávneného zásahu do práva na ochranu
osobnosti nie je jediným a výlučným kritériom pre určenie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri
určenítejtovýškysúdmusíprihliadnuťajnaokolnosti,zaktorýchkporušeniuprávadošlo.Tietookolnosti
môžu byť významné tak u osoby postihnutej, ako aj u osoby, ktorá neoprávnený zásah spôsobila.“ (viď

rozsudok najvyššieho súdu z 28. apríla 1998 sp. zn. 1 Cdo 89/97, publikovaný v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 29/2001).22. Výška náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch nemá byť ocenením hodnoty ľudského života,
pretože tento má nevyčísliteľnú hodnotu, ale jej cieľom je len určitá satisfakcia za spôsobený zásah
do súkromného a rodinného života, tzn. nemôže teda na strane žiadateľa slúžiť na neprípustné

obohacovanie a na druhej strane mať likvidačný charakter voči tomu, kto je na zaplatenie nemajetkovej
ujmy zaviazaný.
22.1. Pokiaľ je v konaní preukázaný harmonický rodinný vzťah s dobre vyvinutými sociálnymi a
citovými väzbami, je pochopiteľné, že náhla a nečakaná smrť jedného z rodinných príslušníkov spôsobí
pozostalým nielen pocit úzkosti, smútku, zúfalstva a šoku, ale zároveň stratu možnosti viesť s nebohou

osobou súkromný život. Pozostalí túto stratu prežívajú len veľmi ťažko a často sa takáto udalosť môže
premietnuť do ich psychického zdravia s nenávratnými dôsledkami. Vzhľadom na závažnosť ujmy v
dôsledku pretrhnutia medziľudských väzieb tvoriacich základ a rámec súkromného života pozostalých,
a tým intenzívneho zásahu do ich osobnostných práv, práva na súkromie a rodinný život, za ktoré
následky nie je možná len morálna satisfakcia, je na mieste, aby pozostalí po obeti boli zároveň finančne
vykompenzovaní, hoci žiadna suma nedokáže vyrovnať pretrvávajúcu bolesť a sklamanie zo smrti

blízkeho. Oprávnenými osobami v prípade autonehody sú teda napríklad otec, matka, partner, deti, starí
rodičia, ale aj osoby, ktoré nemajú rodinnú príbuznosť, no ujma je natoľko závažná, že vznikla potreba
náhrady nemajetkovej ujmy.

23. Z nálezu ústavného súdu z 5. decembra 2017 sp. zn. III. ÚS 288/2017, publikovaného v Zbierke

nálezov a uznesení Ústavného súdu SR pod č. 46/2017 vyplýva: „Pri určovaní sumy nemajetkovej ujmy
musia všeobecné súdy zároveň zohľadňovať svoju vlastnú rozhodovaciu činnosť, a teda v súlade s
princípom rovnosti rozhodovať v porovnateľných veciach rovnako a v ich judikatúre by tak mal existovať
vzťah priamej úmernosti medzi závažnosťou ujmy a výškou priznanej náhrady.“

24. ,,Pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka nie je
dôvodné túto náhradu obmedziť najvyšším prípustným odškodnením podľa zákona o obetiach trestných
činov (zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi, resp. zákon
č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov).“ (viď rozsudok najvyššieho súdu z 26. augusta 2024 sp.
zn. 7Cdo/103/2023, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R

69/24).

25. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy
správne prihliadol i na to, že žalobcovia 1/-4/ nežili v nebohým A. B. (ktorý bol dôchodcom vo veku
63 rokov) v spoločnej domácnosti, keďže A. B. žil v spoločnej domácnosti jedine so svojou družkou

(žalobkyňou 5/).
25.1. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcovia 1/-5/ neboli hmotne závislí na nebohom A. B.,
plnoleté deti (žalobcovia 1/-3/) sporadicky navštevovali nebohého A. B., avšak boli s ním v telefonickom
kontakte, pričom nebohý A. B. sporadicky navštevoval žalobkyňu 4/ v jej domácnosti. Súd prvej inštancie
sa vyjadril i k rozdielnosti kvality vzťahov, ktoré sú rozvíjané pri osobných návštevách a pri telefonickom

kontakte.
25.2. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na rozhodovaciu prax súdov, kde rozhodnutia o výške
nemajetkovej ujmy v prípadoch smrti príbuzného spôsobenej dopravnou nehodou zavinenou z
nedbanlivosti výška náhrady nemajetkovej ujmy pre plnoleté deti býva stanovená v rozpätí od 2.000,-
Eur do 25.000,- Eur a pre súrodencov v rozpätí od 1.500,- Eur do 15.000,- Eur s tým, že vyššia náhrada

nemajetkovejujmyjedôvodnáibavýnimočne,atoprismrtiblízkejosobyzavinenejúmyselne,aleboakje
smrť osoby spôsobená porušením povinnosti pri prevádzkovej činnosti, napr. pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti, pri pracovných úrazoch a podobne.
25.3. Konkrétne odkázal na rozhodnutie Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 13C/41/2020,
kde bola priznaná náhrada vo výške 1.500,- Eur dospelému bratovi za stratu dospelého brata; na

rozhodnutie Okresného súdu Martin sp.zn. 10C/6/2019, kde bola priznaná náhrada vo výške 6.525,- Eur
maloletému synovi za stratu matky a druhovi za stratu družky vo výške 3.263,- Eur.

26. Odvolací súd ialej poukazuje na rozhodnutia všeobecných súdov, v ktorých bola ureená
výška nemajetkovej ujmy plnoletým de?om, ktorí nežili v spoloenej domácnosti s otcom za smr?

otca pri dopravnej nehode vo výške 5.000,- Eur (vii rozsudok Okresného súdu Bratislava I z 15.
júla 2020 sp. zn. 12C/20/2018; rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda z 22. apríla 2016 e.k.
16C/627/2015-83 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Dunajská Streda z 10. júna 2016e.k. 16C/627/2015-112 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 12. apríla 2017 sp. zn.
25Co/214/2016).

27. V posudzovanej veci odvolací súd prihliadnuc na rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky
v obdobných veciach priznal žalobcom 1/-3/ (plnoletým de?om nebohého A. B.), ktorí nežili s nebohým
v spoloenej domácnosti, náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5.000,- Eur, keiže protiprávnym
konaním žalovaného 1/ došlo k nezvratnej deštrukcii medzi3udských vz?ahov tvoriacich základ a rámec
súkromného života s tým, že u žalobcov 1/-3/ sa jednalo o stratu najbližšieho príbuzného - otca a túto

neeakanú stratu intenzívnejšie prežívali, eo sa prejavilo smútkom, pocitom prázdnoty, ochudobnením
o sféru prirodzených vz?ahov s jedným z najbližších rodinných príslušníkov.
27.1. Odvolací súd žalobkyniam 3/ (sestre nebohého A. B.) a 4/ (družke nebohého A. B.) súdom prvej
inštancie priznanú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 4.000,- Eur považoval za primeranú, ktoré
taktiež prežívali pocit smútku a stratu možnosti vies? s nebohým A. B. súkromný život.

28. Pod3a § 441 Obeianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výluene jeho zavinením, znáša ju sám.

28.1.Pod3a§3ods.2písm.a)zákonae.8/2009Z.z.úeastníkcestnejpremávkyjeialejpovinnýspráva?
sadisciplinovaneaoh3aduplnetak,abyneohrozilbezpeenos?aleboplynulos?cestnejpremávky,pritom

je povinný prispôsobi? svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii
v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam.

28.2. Pod3a § 53 ods. 4 zákona e. 8/2009 Z.z. pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedei?, ei
tak môže urobi? bez nebezpeeenstva, a len eo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiava?

ani zastavova?. To platí na priechode pre chodcov i mimo neho. Chodec nesmie prekonáva? zábradlie
ani iné zábrany.

29. Ustanovenie § 441 OZ upravuje prípad, kei škodu síce spôsobila iná osoba (škodca -
zodpovednostný subjekt), ale súeasne bola spôsobená aj zavinením poškodeného. Kto bude

zodpovedný a v akom rozsahu bude znáša? následky spôsobenia škody, závisí od toho, ei škoda bola
spôsobená škodcom a aj zavinením poškodeného, alebo ei škodu výluene zavinil poškodený.

30. Z vykonaného dokazovania (vii Znalecký posudok znalca O. P. H. e. 93/2017; e.l. 66 trestného spisu
vedeného na Okresnom súde Lueenec pod sp. zn. 3T/81/2018) vyplýva, že z technického h3adiska

príeinou dopravnej nehody z poh3adu vyvolania kolízneho stavu bol nesprávny spôsob pohybu chodca
(nebohého A. B.) po ceste, pretože si na cestu 3ahol a ostal na nej leža? v noených hodinách bez
reflexných prvkov a osvetlenia. Svojím konaním vytváral nebezpeenú neosvetlenú prekážku, ktorá
vyvolávala kolízny stav pre vozidlá, ktoré sa v tom ease po ceste pohybovali. Z technického h3adiska
príeinou dopravnej nehody z poh3adu možnosti zabránenia dopravnej nehode bola nesprávna technika

jazdy vodiea vozidla BMW (žalovaného 1/), pretože sa v ease dopravnej nehody pohyboval rýchlos?
ou vyššou (cca 86 km/h) ako bola v mieste dopravnej nehody povolená (50 km/h). Vodie vozidla
BMW tým, že sa pohyboval rýchlos?ou vyššou, ako bola v mieste dopravnej nehody povolená, si
znemožnil zabráni? dopravnej nehode. Vodie vozidla BMW mohol dopravnej nehode zabráni? len
v takom prípade, že by so svojím vozidlom v ease nehody jazdil najvyššou dovolenou rýchlos?ou

50 km/h, na chodca ležiaceho na ceste by reagoval veas, a to hnei ako ho mohol prvýkrát vidie?
a svoje vozidlo by brzdil minimálne spomalením a=5,6 ms2, čiže vyšším ako polovieným (a=4 ms2),
alebo by sa pohyboval rýchlos?ou maximálne 57 km/h a svoje vozidlo brzdil s maximálnym brzdením.
Rýchlos? osobného motorového vozidla BMW 525 v ease reakcie jeho vodiea na vzniknutú situáciu
bola cca 86 km/h a v ease stretu s chodcom bola cca 73,5 km/h. V obidvoch prípadoch bola rýchlos?

vozidla BMW 525 vyššia ako najvyššia dovolená rýchlos? v mieste dopravnej nehody (50 km/h).
Pokia3 by vodie vozidla BMW riadeniu vozidla venoval dostatoenú pozornos?, na chodca by reagoval
veas a svoje vozidla brzdil minimálne so spomalením a=5,6 ms2, mohol so svojím vozidlom zasta?
pred ležiacim chodcom a tak zabráni? dopravnej nehode. Rýchlos? vozidla BMW 525 pred nehodou
nebola primeraná momentálnym rozh3adovým podmienkam. Rýchlos? vozidla BMW 525 primeraná

rozh3adovým podmienkam – vzdialenosti 32,8 m pri veasnej reakcii a plnom brzdení bola maximálne 57
km/h. Vodie vozidla BMW 525 na vzniknutú situáciu, teda v ease, kei mohol chodca spozorova? reagoval
veas a správne a to tak, že svoje vozidlo zaeal brzdi? s plným brzdením. Na chodca síce reagoval veas
a správne, ale vzh3adom na rýchlos? akou sa pohyboval v ease dopravnej nehody a vzdialenos? vozidlaBMW od chodca v ease, kei zaeal na neho reagova?, nemohol zasta? pred jeho polohou, kde ležal na
ceste. Poeas vyšetrovacieho pokusu na mieste dopravnej nehody bola zameraná vzdialenos?, na ktorú
mohol vodie vozidla BMW prvýkrát spozorova? chodca, a to 41 m. Uvedená vzdialenos? bola nameraná

staticky a keiže nehodový dej je dej dynamický, je potrebné túto vzdialenos? zredukova? o 20%. Potom
skutoená vzdialenos?, na ktorú mohol vodie vozidla BMW prvýkrát spozorova? chodca, bola 32,8 m.
Pokia3 by vodie vozidla BMW riadeniu vozidla venoval dostatoenú pozornos?, na chodca by reagoval
veas, eiže hnei ako mohol prvýkrát spozorova?, svoje vozidlo brzdil s plným brzdením a jazdil by s ním
rýchlos?ou maximálne povolenou (50 km/h), vozidlo BMW by prednou eas?ou zastalo pred ležiacim

chodcom vo vzdialenosti cca 6,4 m, alebo so spomalením a=5,6 ms2 tesne pred ležiacim chodcom.
Chodec v čase dopravnej nehody ležal na ceste. Cesta nie je určená na to, aby na nej chodci ležali,
ale na to, aby po nej jazdili vozidlá. Chodec môže cez cestu mimo priechodu pre chodcov prechádza?
len v takom prípade, ak neobmedzí alebo neohrozí vozidiel jazdiacich po nej. Keiže nie je známe, ako
dlho chodec ležal na ceste, preto nie je možné vypoeíta? ani vzájomný pohyb vozidla BMW a chodca
pred zrážkou, a tým ani možnosti odvrátenia zrážky zo strany chodca. Chodec mohol dopravnej nehode

zabráni? tak, že by na ceste neležal.

31. Pod3a Znaleckého posudku M. Q. Q. eíslo 24/rok 2017 a M. M. H. eíslo 20/rok 2017 z 13.
februára 2018 (e.l. 133 a nasl. trestného spisu vedeného na Okresnom súde Lueenec pod sp. zn.
3T/81/2018) bezprostrednou príeinou smrti nebohého A. B. bol úrazový šokový stav so stratou krvi mimo

cievne rieeište pri mnohopoeetných poraneniach rôznych eastí tela ako následok dopravnej nehody.
V danom prípade sa jedná o smr? násilnú, ktorá je v priamej easovej a príeinnej súvislosti s poraneniami,
ktoré A. B. utrpel pri dopravnej nehode ako ležec v ?ažkom stupni opilosti neschopný chôdze, prieom
na následky týchto poranení na mieste zomrel. Všetky zranenia vykazovali známky vitality, tzn.
že v ease dopravnej nehody A. B. žil, boli zachované základné životné funkcie, riadiaca einnos?

mozgových centier, bolo zachované dýchanie a einnos? srdca. Chemickým vyšetrením vzoriek krvi
odobratých pri pitve bolo opakovaným vyšetrením špeciálnou kvantitatívnou metódou pomocou plynovej
chromatografie za úeelom stanovenia koncentrácie alkoholu zistené 2,43 g/kg alkoholu v periférnej krvi.
Uvedená koncentrácia alkoholu v krvi pod3a orientaeného delenia znamená ?ažký stupeo opilosti. Pri
tejtokoncentráciadochádzak?ažkejporuchekoordináciepohybov,poruchyrovnováhyažneschopnos?

samostatnej chôdze, pri chôdzi dochádza k mimovo3nému preklápaniu ?ažiska s následnými úkrokmi
do strán, easté sú pády, pozornos? je znaene znížená, reakcie na vonkajšie podnety sú znaene
spomalené. Nastáva ?ažká dezorientácia o mieste a situácii, neskôr nastáva až chorobná spavos?.

32. Vzh3adom na uvedené odvolací súd znížil nemajetkovú ujmu o 30% prihliadnuc na spoluzavinenie

nebohého A. B. na dopravnej nehode (30%), ktorý bol ležiacim chodcom na vozovke, u ktorého bol
zistený ?ažký stupeo opilosti s tým, že odvolací súd prihliadol na to, že žalovaný 1/ viedol motorové
vozidlo v obci rýchlos?ou cca 86 km/h, a teda vyššou ako dovolenou pre jazdu v obci (50 km/h), prieom
pokia3 by žalovaný 1/ riadeniu vozidla venoval dostatoenú pozornos?, na chodca by reagoval veas, eiže
hnei ako mohol prvýkrát spozorova?, svoje vozidlo brzdil s plným brzdením a jazdil by s ním rýchlos?ou

maximálne povolenou (50 km/h), vozidlo BMW by prednou eas?ou zastalo pred ležiacim chodcom vo
vzdialenosti cca 6,4 m, alebo so spomalením a=5,6 ms2 tesne pred ležiacim chodcom.
32.1. Pri ureení miery spoluzavinenia nebohého A. B., t.j. ležiaceho chodca (30%) a žalovaného 1/ (70%)
na dopravnej nehode odvolací súd poukazuje na rozsudok najvyššieho súdu z 28. februára 2008 sp. zn.
4Cdo 38/2007 a na rozsudok Krajského súdu v Treneíne z 25. novembra 2020 sp. zn. 5Co/63/2020.

33. Vzh3adom na to, že :a) žalobcom 1/-3/ odvolací súd priznal náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
5.000,- Eur a prihliadnuc na mieru spoluzavinenia nebohého A. B. (30%) vznikol žalobcom 1/-3/ nárok
na zaplatenie sumy 3.500,- Eur, t.j. 5.000,- Eur -1.500,- Eur (30% z 5.000,- Eur), b) žalobkyniam 4/-5/
(zhodne so súdom prvej inštancie) odvolací súd priznal náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 4.000,- Eur

a prihliadnuc na mieru spoluzavinenia nebohého (30%) vznikol žalobkyniam 4/,5/ nárok na zaplatenie
sumy 2.800,- Eur, t.j. 4.000,- Eur -1.200,- Eur (30% zo 4.000,- Eur) s tým, že súd prvej inštancie priznal
žalobcom 1/-5/ náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.200,- Eur, odvolací súd potom rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP) vo výrokoch, ktorými uložil žalovaným 1/, 2/ povinnos?
zaplati? žalobcovi 1/ sumu 1.200,- Eur, žalobkyni 2/ sumu 1.200,- Eur, žalobkyni 3/ sumu 1.200,- Eur,

žalobkyni 4/ sumu 1.200,- Eur, žalobkyni 5/ sumu 1.200,- Eur (I., IV., VII., X., XIII. výrok) a v easti výrokov,
ktorými žalobu žalobcov 1/, 2/, 3/ v easti o zaplatenie sumy 16.500,- Eur zamietol (eas? II. výroku,
eas? V. výroku, eas? VIII. výroku) a vo výrokoch, ktorými žalobu žalobkýo 4/, 5/ v easti o zaplatenie
sumy 12.200,- Eur zamietol (eas? XI. výroku, eas? XIV. výroku).33.1. Zároveo odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v easti výrokov, ktorými žalobu žalobcov 1/,
2/, 3/ v easti o zaplatenie sumy 2.300,- Eur zamietol (eas? II. výroku, eas? V. výroku, eas? VIII. výroku)
a v easti výrokov, ktorými žalobu žalobkýo 4/, 5/ v easti o zaplatenie sumy 1.600,- Eur zamietol (eas?

XI. výroku, eas? XIV. výroku) zmenil pod3a § 388 CSP s tým, že nároky žalobcov 1/-5/ boli priznané
proti žalovaným 1/, 2/ zaviazaným spoloene a nerozdielne na plnenie, keiže ide o nároky priznané na
rovnakom právnom podklade zásahu do osobnostných práv.

34. Odvolací súd zmenil i závislé výroky o trovách konania žalobcov 1/-5/ ((III., VI., IX., XII., XV. výrok)

pod3a § 388 CSP s poukazom na § 396 ods. 2 CSP
34.1. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol pod3a § 255 ods. 1 CSP, z ktorého
vyplýva, že súd prizná strane náhradu trov konania pod3a pomeru jej úspechu vo veci.
34.2. V posudzovanej veci výška nemajetkovej ujmy závisela od úvahy súdu, preto odvolací súd
v posudzovanej veci poukazuje na uznesenie ústavného súdu z 8. februára 2017 sp. zn. I. ÚS 56/2017,
z ktorého vyplýva: ,,Civilný sporový poriadok už nemá ustanovenie obdobné úprave obsiahnutej § 142

ods. 3 OSP, ktoré sa uplatoovalo ako lex specialis vo vz?ahu k úprave obsiahnutej v § 142 ods. 2
OSP. Z uvedeného síce vyplýva, že nepatrný úspech už Civilný sporový poriadok nepozná (a preto
pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov sa pod3a Civilného sporového poriadku zoh3adouje každý
neúspech), avšak ani nová právna úprava nevylueuje osobitný režim posudzovania úspechu v konaní
a nárokov na náhradu trov v prípadoch, kei výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo úvahy

súdu, a to z h3adiska výsledku v zásade zhodne ako pod3a doterajšej úpravy. Ak Civilný sporový
poriadok(predtýmObeianskysúdnyporiadok)vylueujeuplatneniemimoriadnehoopravnéhoprostriedku
proti rozhodnutiu o trovách konania (§ 419, § 420 a § 421 CSP), bolo by proti logike pripusti?, aby ich
prieskum bol automaticky posunutý do roviny ústavného súdnictva. Opodstatnenos? s?ažnosti pod3a
el. 127 ods. 1 ústavy v takejto veci prichádza do úvahy iba v prípadoch extrémneho rozporu s princípmi

spravodlivého súdneho konania.“
34.2.1. ,,Zmyslom novej právnej úpravy Civilného sporového poriadku nebola snaha zákonodarcu sa
pri rozhodovaní o náhrade trov konania koncepene celkom odchýli? od pravidla pôvodne vyjadreného
v § 142 ods. 3 Obeianskeho súdneho poriadku. Záver súdu absolútne vylueujúci osobitný režim
posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, kei výška plnenia závisela od

znaleckého posudku alebo úvahy súdu, nemožno akceptova? a takáto interpretácia § 255 Civilného
sporového poriadku súdom nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.“ (nález ústavného súdu zo
4. februára 2021 e. k. III. ÚS 475/2018).
34.3. Odvolací súd uložil žalovaným 1/, 2/ povinnos? spoloene a nerozdielne zaplati? žalobcom 1/-5/
(každému zvláš?) náhradu trov konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia

súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania s tým, že v rozsahu plnenia jedného zo žalovaných
zaniká povinnos? plnenia druhému zo žalovaných. 34.3.1. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
na uznesenie ústavného súdu z 11. júla 2024 e.k. III.ÚS 356/2024-13, z ktorého vyplýva:...(,,)
Záver okresného súdu o potrebe použitia § 10 ods. 8 advokátskej tarify vychádzajúci z faktu, že v
danej veci ide o nárok na náhradu nemajetkovej ujmy pod3a § 11 a nasl. Obeianskeho zákonníka

(ochrana osobnosti), je ústavne konformný. Základom nároku bolo právo na náhradu nemajetkovej
ujmy vzniknutej neoprávneným zásahom do osobnostných práv s?ažovate3ov usmrtením ich blízkej
osoby pri dopravnej nehode. To, že sa pri výklade § 4 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení
uplatní eurokonformný (napaoajúci implementaené kritériá) výklad pojmu „škoda“ ako výklad extenzívny,
aby bolo možné nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vôbec prizna?, ešte neznamená, že rovnaká

kategorizácia musí by? použitá aj vo vz?ahu k náhrade trov právnej pomoci a v tejto aplikaenej rovine
oproti výslovnému zneniu ustanovenia advokátskej tarify ako všeobecne záväzného predpisu, ktoré
dosia3 nebolo dotknuté derogaeným nálezom ústavného súdu pre nesúlad s právnym predpisom vyššej
právnej sily (IV. ÚS 352/2022). Výklad, pod3a ktorého tarifnou hodnotou na výpoeet odmeny je 2
000 eur, keiže ide o nárok majúci základ v zásahu do osobnostných práv, v dôsledku ktorého sa

požaduje náhrada nemajetkovej ujmy, má priamu oporu v znení § 10 ods. 8 advokátskej tarify (v znení
úeinnom v rozhodujúcom období, pozn.), ktorá explicitne ustanovuje výšku tarifnej hodnoty sumou 2 000
eur. Okresný súd nemusel rozsiahlo odôvodoova?, preeo sa od jej jasne formulovaného ustanovenia
neodklonil, podrobnejšie odôvodnenie by bolo potrebné práve v opaenom prípade. Navyše, nárok bol
priznaný proti všetkým trom žalovaným ako zaviazaným spoloene a nerozdielne, eím sa hmotnoprávne

zjednotilo postavenie pois?ovne ako žalovanej 3 s postavením žalovaných 1 a 2 (ide o nárok priznaný na
rovnakom právnom podklade zásahu do osobnostných práv). Advokátska tarifa v § 10 ods. 8 explicitne
ureila druhovým vymedzením hmotnoprávneho základu uplatoovaného nároku konania, v ktorých je
tarifná hodnota v sume 1 000 eur, resp. v sume 2 000 eur, a to bez oh3adu na uplatnenú, resp. priznanúvýšku nároku, ako aj na oznaeenie nároku podkladovým právnym predpisom ako ujmy alebo škody
(prípadne inak). Ide o konania vo veciach ochrany osobnosti pod3a Obeianskeho zákonníka, vo veciach
ochrany pod3a predpisov o masovokomunikaených prostriedkoch, vo veciach ochrany osobných údajov

alebo vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva.“

35. Pri rozhodovaní o trovách tohto odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z § 396 ods. 1
v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva : „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie koneí.“

35.1. Odvolací súd aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z
ustanovenia§255ods.1CSP,prieomivodvolacomkonanívýškanemajetkovejujmyzáviselaodúvahy
odvolacieho súdu, preto odvolací súd i pri trovách tohto odvolacieho konania poukazuje na uznesenie
ústavného súdu z 8. februára 2017 sp. zn. I. ÚS 56/2017 a na nález ústavného súdu zo 4. februára
2021 e. k. III. ÚS 475/2018.
35.2. Odvolací súd uložil žalovaným 1/, 2/ povinnos? spoloene a nerozdielne zaplati? žalobcom

1/-5/ (každému zvláš?) náhradu trov tohto odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania s tým, že v rozsahu plnenia
jedného zo žalovaných zaniká povinnos? plnenia druhému zo žalovaných (vii uznesenie ústavného
súdu z 11. júla 2024 e.k. III.ÚS 356/2024-13).

36. Odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu nevyplývajú žiadne dôvody hodné osobitné zrete3a pod3a §
257CSP, ktorébyodôvodoovalinepriznanienárokunanáhradutrovkonaniavrátanenárokunanáhradu
tohto odvolacieho konania žalobcom 1/-5/.
36.1. Bolo na žalovaných 1/, 2/, aby v konaní pred súdom prvom inštancie, resp. v odvolaní, vo vyjadrení
k odvolaniu uviedli konkrétne okolnosti, ktoré pod3a nich zakladajú dôvody pod3a § 257 CSP na

nepriznanie náhrady trov konania a náhrady trov tohto odvolacieho konania.
36.2. Odvolací súd zdôrazouje, že odvolací súd nemohol sám vyh3adáva? dôvody pre nepriznanie
náhrady trov konania a náhrady trov tohto odvolacieho konania, resp. v eom tieto môžu spoeíva?,
pretože v civilnom procese neplatí vyšetrovací (vyh3adávací) princíp (ktorý je typický pre mimosporové
konanie) a porušil by tým odvolací súd nielen princíp rovného postavenia oboch sporových strán pod3a

el. 6 ods. 1 Základných princípov CSP, ale konal by súeasne aj proti zmyslu § 373 ods. 1 vety druhej
CSP, pod3a ktorého nie je prípustné stranu vyzýva? na doplnenie odvolacích dôvodov.

37. O výške náhrady trov konania vrátane náhrady trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej
inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie koneí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

38. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád

neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Podľa ustanovenia § 447 CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo
podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné,
d) nemá náležitosti podľa § 428, e) neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f) nie je odôvodnené

prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným
v § 431 až 435.

Odvolací súd poučuje strany v zmysle ustanovenia § 160 CSP o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej
pomoci so žiadosťou a o možnosti požiadať Centrum právnej pomoci o predbežné poskytnutie právnej

pomoci v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytnutí právnej pomoci osobám v materiálnej
núdzi a o zmene a doplnení ďalších zákonov.