Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Silvia Turzová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Ek/2979/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123466633
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Turzová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6123466633.7

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: ŽILINSKO-RAJECKÝ GOLFOVÝ KLUB,
so sídlom Jána Milca 786/6, 010 01 Žilina, IČO: 42 060 168, zast.: JUDr. Ing. Rastislav Palutka, LL.M.
A., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXXX/X, XXX XX C., proti povinným: 1/ GOLF PARK RAJEC, a.s., so
sídlom Bystrická 66, 015 01 Rajec, IČO: 36 425 818 a 2/ Agro Vet, s.r.o., so sídlom Gbeľany 256, 013
02 Gbeľany, IČO: 48 162 973, o vymoženie nepeňažného plnenia, vedenej súdnym exekútorom: JUDr.

Jaromír Pavlík, so sídlom exekútorského úradu Nám. A. Hlinku 54, 034 01 Ružomberok, IČO: 42 072
212, ktorý ju vedie pod zn. 120EX 648/23, o sťažnosti povinných 1/ a 2/ a o sťažnosti oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/2979/2023 zo dňa 20. 01. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
12Ek/2979/2023 zo dňa 20. 01. 2025 z a m i e t a.

II. Oprávnenému sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinných 1/ a 2/ proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/2979/2023 zo dňa 20. 01. 2025 n e p r i z n á v a.

III.SúdsťažnosťoprávnenéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúduBanskáBystricasp.zn.12Ek/2979/2023
zo dňa 20. 01. 2025 z a m i e t a.

IV. Povinným 1/ a 2/ sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/2979/2023 zo dňa 20. 01. 2025 n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/2979/2023 zo dňa 20. 01. 2025 vyššia
súdna úradníčka vyhovela návrhu povinných 1/ a 2/ na zastavenie exekúcie a rozhodla tak, že: „I. Súd
exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavuje. II. Povinný 1/ a povinný 2/ sú

povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 36,90
EUR, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.“ V rámci svojho rozhodnutia k zastaveniu
exekúcie poukázala na to, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal od povinného 1/a
2/ vymoženia nepeňažného plnenia na základe vykonateľného exekučného titulu - rozsudku Okresného
súdu Žilina sp.zn. 10Cb/68/2020 zo dňa 27. 01. 2023, kde v zmysle výroku exekučného titulu: „Žalovaní
v rade 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne umožniť žalobcovi užívanie a prevádzkovanie golfového

ihriska vrátane vybudovanej golfovej infraštruktúry nachádzajúcej sa na nehnuteľnostiach zapísaných
na: LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor mesto Rajec, k.ú. D., ako: - Parcela
č. 2693 o výmere 20 908 m2 ostatná plocha, parcela registra „C“, - Parcela č. 2694/3 o výmere 83 708
m2 ostatná plocha, parcela registra „C“, - Parcela č. 2694/102 o výmere 560 m2 zastavaná plocha a
nádvorie, parcela registra „C“, spolu so stavbou súpisné číslo 1191 golfový klub - akadémia, - Parcela
č. 2736/3 o výmere 542 m2 zastavaná plocha a nádvorie - cesta, parcela registra „C“, - Parcela č.

2694/2 o výmere 18 909 m2 ostatná plocha, parcela registra „C“, - Parcela č. 2694/11 o výmere 954 m2
ostatná plocha, parcela registra „C“, - Parcela č. 2697/37 o výmere 17 105 m2 ostatná plocha, parcelaregistra „C“, - Parcela č. 2697/39 o výmere 4 961 m2 ostatná plocha, parcela registra „C“, - Parcela č.
2697/3 o výmere 8 464 m2 ostatná plocha, parcela registra „C“, - Parcela č. 2697/34 o výmere 339 m2
zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C“, spolu so stavbou bez súpisného čísla - odpalisko, -

Parcela č. 2697/35 o výmere 73 m2 zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C“, spolu so stavbou
bez súpisného čísla - odpalisko, - Parcela č. 2694/108 o výmere 2 989 m2 ostatná plocha, parcela
registra „C“, - Parcela č. 2694/5 o výmere 17 212 m2 ostatná plocha, parcela registra „C“, - Parcela
č. 2695/2 o výmere 5 158 m2 ostatná plocha, parcela registra „C“, - Parcela č. 2695/1 o výmere 8
018 m2 ostatná plocha, parcela registra „C“, - Parcela č. 2691/8 o výmere 8 303 m2 lesný pozemok,

parcela registra „C“ LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor mesto Rajec,
k.ú. D., ako: - Parcela č. 2694/110 o výmere 5 536 m2 ostatná plocha, parcela registra „C“.“ a tiež sa
domáhal vymoženia trov exekúcie vo výške 16,50 EUR. Bez ohľadu na spornosť momentu doručenia
Upovedomenia o začatí exekúcie povinnému 1/ a 2/ je však nesporné, že povinní si ku dňu začatia
exekúcie nesplnili povinnosť uvedenú v exekučnom titule. Uvedené potvrdzujú predložené listinné
dôkazy a taktiež tvrdenia povinného 1/ a 2/ v návrhu na zastavenie exekúcie. Povinní aj napriek tomu,

že namietali skoršie doručenie samotného upovedomenia o začatí exekúcie nespochybňujú skutočnosť,
že o prebiehajúcej exekúcii mali vedomosť už v januári 2024 a teda vedomosť o nesplnení si svojej
povinnosti. Z predloženej dokumentácie vyplynulo, že v roku 2024 prebehlo viacero stretnutí za účelom
odovzdania predmetu exekúcie tak ako to vyplýva z predložených notárskych zápisníc. Odovzdanie
predmetu exekúcie bolo napokon aj predmetom osvedčenia v Notárskej zápisnici zn. N 270/2024, NZ

23281/2024 zo dňa 26. 07. 2024.Z predložených dokumentov však vyplýva, že oprávnený nesúhlasí
so zastavením exekúcie a žiadal o vydanie záväzného pokynu súdu v povinnosti dať predmet exekúcie
povinnými do stavu, tak aby ho mohol oprávnený prevziať v súlade s právoplatným rozsudkom. Z
predložených listinných dôkazov vyššia súdna úradníčka konštatovala splnenie povinnosti povinnými.
Zároveň súdny exekútor potvrdil, že pre oprávneného bola vymožená a vyplatená aj suma 16,50

EUR. Ďalej poukázala na to, že exekučnému súdu neprislúcha v danom konaní vyhodnocovať výhrady
oprávneného k prevzatiu predmetu exekúcie, pretože z vykonávaného rozhodnutia, a teda z výroku
exekučného titulu nevyplýva odovzdanie konkrétnych, druhovo špecifikovaných hnuteľných vecí. Pokiaľ
oprávnený žiada, aby povinní vykonali ním požadované úkony, resp. odovzdali konkrétne hnuteľné
veci, mal tak formulovať žalobný petit v základnom konaní pred Okresným súdom Žilina a teda mal

tento naformulovať tak, aby zodpovedal požadovaným skutočnostiam. Keďže sa tak nestalo, vykonanie
činnostípožadovanýchoprávnenýmnemápodľanázorusúduoporuvpredloženomexekučnomtitule.Je
potrebné zdôrazniť, že v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, súd rozhodoval na základe žaloby
podanej oprávneným a v súlade so žalobným petitom tak, ako ho oprávnený naformuloval. Bolo teda na
oprávnenom ako presne svoje nároky v rámci tohto konania uplatní. Vyššia súdna úradníčka tak dala

za pravdu súdnemu exekútorovi ako aj povinným, že pojem „golfová infraštruktúra“ nie je dostatočne
zadefinovaný ani jednoznačne určiteľný, čím jeho výklad je sporný, pričom ale uvedená skutočnosť
nemôže byť na ťarchu povinných a nemôže byť tento pojem vykladaný značne extenzívne. V opačnom
prípade by sa tak oprávnenému dostal priestor na neobmedzené a nepodložené požiadavky a aj čo do
súboruostatnýchvecí.Čosatedatýkaposúdeniasplneniavymáhanéhonárokunapodkladesamotného

exekučného titulu vyššia súdna úradníčka mala za preukázané, že dňa 28. 06. 2024 došlo k odovzdaniu
golfového ihriska. Výhrady oprávneného, ktoré tento opiera primárne o Zmluvu o spolupráci č. 1/2007/
GK zo dňa 01. 06. 2007 sú pre toto konanie bez právneho významu. V nadväznosti totiž na vyššie
spomínanú argumentáciu oprávneného bolo preskúmaním uvedenej zmluvy zistené, že odovzdanie a
prevzatie golfového ihriska a príslušenstva sa malo uskutočniť na podklade „protokolu o odovzdaní

a prevzatí ihriska“, ktorý mal byť podpísaný v lehote do 31. 08. 2008 pričom deň jeho podpisu sa
mal zároveň považovať za deň odovzdania (v čl. 2. Bod 2.1.4 druhá veta uvedenej zmluvy) pričom
uvedený protokol nebol oprávneným predložený, a teda nebol predložený ani len podporný dôkaz pre
argumenty oprávneného ohľadne rámca požadovaných vecí, resp. podrobnejšej špecifikácie pojmu
golfová infraštruktúra. Pokiaľ tiež oprávnený namieta zlý technický stav predmetu exekúcie, uvedené

už nie je v kompetencii exekučného súdu a oprávnený si musí uvedené nároky uplatniť v samostatnom
súdnom konaní. Na základe vyššie uvedeného preto vyššia súdna úradníčka rozhodla o zastavení
exekúcie podľa § 61k ods.1 písm. a) Exekučného poriadku. K trovám uviedla, že vzhľadom na to, že k
splneniu dotknutej povinnosti došlo zo strany povinných až po začatí exekúcie, čím zavinili prebiehajúce
exekučné konanie, tak ako bolo odôvodnené vyššie, priznala súdnemu exekútorovi ním uplatnené trovy

exekúcie vo výške 36,90 EUR, na zaplatenie ktorých zaviazala v súlade s § 199c Exekučného poriadku
povinných. Čo sa týka trov právneho zastúpenia účastníkov konania, z exekučného spisu vyplýva, že
žiadny z účastníkov si trovy konania neuplatnil, preto o trovách nerozhodovala.2. Dňa 05. 02. 2025 proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podali v zákonnom stanovenej lehote
sťažnosť povinní. Majú za to, že oba výroky uznesenia sú nesprávne a to výrok I. predovšetkým z
dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a hodnotenia skutkových okolností a výrok II. z dôvodu,

že sa jedná o na výroku I. závislý výrok. Hoc aj povinným nezáleží na sume 36,90 Eur z opatrnosti
a dôvodu právnej istoty napádajú aj výrok II., pričom rozhodnutie o trovách ponechávajú na zvážení
súdu. Povinní považujú uznesenie za vydané v ich neprospech. Povinní podali návrh na zastavenie
exekúcie dňa 21. 08. 2024, pričom žiadali exekúciu zastaviť s odôvodnením, že exekučný titul je
materiálne nevykonateľný a exekúcia prebiehala od počiatku nezákonne a teda sú tu dôvody na

zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku. Súd však exekúciu zastavil z
úplne iných dôvodov ako udávali žalovaní. Súd exekúciu zastavil s odôvodnením, že povinní si svoju
povinnosť splnili, pričom odvolávku na príslušný § 61k ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku zahrnul
aj do výroku I. sťažnosťou napadnutého uznesenia. Je nutné konštatovať, že súd návrhu povinných
síce vyhovel, avšak použil nesprávnu právnu normu, ktorej použitie vo výroku sťažnosťou napadnutého
uznesenia má pre povinných zásadné dôsledky. Povinní vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie

zo dňa 21. 08. 2024 adresovanému súdnemu exekútorovi poukazovali na nezákonnosť exekúcie ako
aj na materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu. Povinní poukazovali na to, že exekúcia bola od
začiatku vedená nezákonne, keďže povinným až do dňa 08. 08. 2024 /resp. povinnému 1/ až do 08.
08. 2024 a povinnému 2/ až do 09. 08. 2024/ nebolo doručované riadne a všetky úkony vykonané
na základe nezákonne doručených listín sú neplatné, resp. „nulitné“. Uvedené uznal aj exekútor, ktorý

z dôvodu právnej istoty opätovne dňa 24. 07. 2024 zaslal obom povinným Upovedomenia o začatí
exekúcie, pričom zrušil aj predtým vydané upovedomenie o uložení donucovacieho opatrenia, ktorým
bola povinným uložená poriadková pokuta. Poukázali na to, že v rámci rozhrania elektronickej schránky
majú na výber viacero možností doručovania, pričom za riadne doručenú sa považuje len zásielka,
pri ktorej sa v notifikácii o doručení zobrazí poznámka „Pri doručovaní správy sa uplatňuje fikcia

doručenia. Po uplynutí dátumu doručenia a neprevzatí správy sa doručovaná správa považuje za
doručenú“. Všetky úradné zásielky, ktoré boli zasielané exekútorom povinným až do 09. 08. 2024 neboli
riadne doručené a to v dôsledku nesprávneho nastavenia rozhrania elektronickej schránky exekútora a
nesprávnehovýberumožnostídoručovaniavtomtorozhraní/čojetechnickázáležitosť/.Okremokolností
spočívajúcich v nezákonnosti celého exekučného procesu povinní ťažiskovo poukazovali na materiálnu

nevykonateľnosť exekučného titulu. V zmysle Rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 10Cb/68/2020
zo dňa 27. 01. 2023 boli povinní zaviazaní na povinnosť „umožniť žalobcovi užívanie a prevádzkovanie
golfového ihriska vrátane vybudovanej golfovej infraštruktúry nachádzajúcej sa na nehnuteľnostiach
povinného.“ Materiálna nevykonateľnosť exekučného titulu spočíva v neurčitosti a nejasnosti pojmu
„golfová infraštruktúra“ ako aj nejasnosti a spornosti obsahu povinnosti „umožniť žalobcovi užívanie

a prevádzkovanie golfového ihriska.“ Pojem „golfová infraštruktúra“ bol od počiatku problematický a
oprávnený, povinní ako aj exekútor si ho vykladali každý inak, pričom ani po troch osobných stretnutiach,
ktoré sa uskutočnili za účelom splnenia si povinnosti povinných voči oprávnenému /19. 03. 2024, 30.
05. 2024 a 28. 06. 2024/ sa na konkretizácii obsahu tohto pojmu zúčastnení nezhodli. Jednak tento
pojem nie je presne definovaný v samotnom rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 10Cb/68/2020

zo dňa 27.01.2023, jeho obsahové vymedzenie nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu a nie je
možné na jeho obsah dovodzovať ani zo žiadneho pridruženého dokumentu, ktorý je obsahom, či
už pôvodného /10Cb/68/2020/ alebo exekučného /12Ek/2979/2023 a 120 EX 648/2023/ spisu. Ďalej
poukázali na nejasnosť a spornosť obsahu povinnosti „umožniť žalobcovi užívanie a prevádzkovanie
golfového ihriska.“ Z postoja oprávneného je zrejmé, že si exekučný titul vykladá tak, že golfové ihrisko

majú povinní na vlastné náklady uviesť do prevádzkyschopného stavu, budú ho pre oprávneného kosiť,
zavlažovať, udržiavať a zabezpečovať všetky podružné činnosti, aby oprávnený mohol na ihrisku len
hrať golf a organizovať turnaje. V zmysle Zmluvy o spolupráci č. 1/2007/GK zo dňa 01. 06. 2007, ktorá
však nikdy nenadobudla účinnosť mal však pôvodne všetky tieto činnosti /prevádzku, údržbu, opravy,
atď./vykonávaťoprávnený.Skutočnosť,žejeobsahkonkrétnychpovinnostípovinnýchspornývyplývaaj

z toho, že oprávnený nesúhlasí so zastavením exekúcie a požaduje po exekútorovi, aby povinným uložil
povinnosť uviesť ihrisko do prevádzkyschopného stavu. Keďže však suma 36,90 Eur nie je ťažisková
téma tejto sťažnosti, ponechávajú povinný rozhodnutie o trovách na súd. Povinní budú rozhodnutie súdu
o trovách rešpektovať nech už bude akékoľvek, pokiaľ len sa bude jednať o sumu 36,90 Eur.

3. Oprávnený vo vyjadrení k podanej sťažnosti podanom na súd dňa 28. 02. 2025 uviedol, že
o napadnutom uznesení nemá vedomosť. V priebehu exekúcie došlo k odvolaniu právneho zastúpenia,
čo bolo riadne oznámené a dokladované súdnemu exekútorovi. Vzhľadom na neustále doručovanie do
elektronickej schránky pôvodného právneho zástupcu je zrejmé, že súdny exekútor o tejto skutočnostisúd neupovedomil. Keďže dosiaľ mu napadnuté uznesenie nebolo riadne doručené, nemal možnosť sa
k nemu vyjadriť. Preto chce uviesť, že s uznesením nesúhlasí a toto považuje za predčasné, riadne
neodôvodnené a je presvedčený, že súdny exekútor v rámci exekučného konania pochybil, a to pokiaľ

ide o samotný spôsob priebehu a výkonu exekúcie. Spôsob výkonu exekúcie súdom povereného
exekútora vzhľadom na to, že sa jedná o špecifickú a vysoko odbornú záležitosť tento nedokázal
s odbornou starostlivosťou posúdiť samotný predmet exekúcie, a tým pádom sa nedokázal vysporiadať
s pojmom golfová infraštruktúra. S týchto dôvodov dochádzala pri každom pokuse o odovzdanie
predmetu exekúcie v prospech oprávneného ku konfliktom s povinnými, ktorí spochybňovali výkon

exekúcie a kládli podmienky, čo je nutný súbor vecí, ktoré sú určené pre golfovú hru a ktoré nie sú,
a čo je podľa nich v rozsudku definované ako golfová infraštruktúra. Ďalej oprávnený poukázal na to,
že golfové ihrisko nemohol prevziať z dôvodu, že nie je v prevádzky schopnom stave a oprávnený na
ňom preto nemôže vykonávať svoju činnosť – golfovú hru a ani organizovať golfové turnaje. Samotná
golfová infraštruktúra nie je v prevádzky schopná ani samostatne ani mimo golfového ihriska na základe
svojho zlého technického stavu, navyše je celý areál dlhodobo odpojený od elektrickej energie z dôvodu

neuhradených dodávateľských faktúr zo strany terajšieho vlastníka – povinného. Oprávnený má za to,
že od začiatku výkonu exekúcie mala byť prizvaná odborne spôsobilá osoba na posúdenie celkového
stavu predmetu exekúcie. Oprávnený tak nesúhlasí so zastavení exekúcie.

4. Povinní vo veci doručili vyjadrenie zo dňa 27. 02. 2025 k oznámeniu oprávneného o doručení nie

oprávnenej osobe a vyjadrenie zo dňa 14. 03. 2025, ktorým reagovali na vyjadrenie oprávneného
k podanej sťažnosti a na jeho nesúhlas so zastavením exekúcie.

5. Dňa 19. 06. 2025 proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podal sťažnosť aj oprávnený; sťažnosť
podal včas, v zákonnom stanovenej lehote. V rámci podanej sťažnosti vyjadril zásadný nesúhlas

so zastavením exekúcie. Rozhodnutie o zastavení exekúcie nemožno považovať za správne ani za
odôvodnené, keďže samotný proces výkonu exekúcie bol vedený chaoticky, bez odborného posúdenia
a bez zabezpečenia všetkých nevyhnutných krokov, ktoré by viedli k zákonnému a efektívnemu výkonu
rozhodnutia. Oprávnený je presvedčený, že exekútor nevyužil všetky dostupné nástroje a možnosti na
zabezpečenie riadneho výkonu exekúcie, čím vážne ovplyvnil celý priebeh konania. Predmet exekúcie

– golfová infraštruktúra – je svojou povahou veľmi špecifická a vyžaduje odborné znalosti na správne
vyhodnotenie jej rozsahu a technického stavu. Exekútor však neprejavil potrebnú starostlivosť pri
posudzovaní, čo presne spadá pod tento pojem, čím spôsobil významné komplikácie v celom priebehu
exekúcie. Už na začiatku bol upozornený oprávneným na nutnosť konzultácie s odborníkmi z oblasti
golfového športu. Túto možnosť však ignoroval. Táto chyba mala priame dôsledky na samotnú realizáciu

výkonu rozhodnutia, keďže pri pokuse o odovzdanie predmetu exekúcie dochádzalo ku konfliktom
s povinnými. V dôsledku zmätočnosti priebehu exekučného procesu bol oprávnený nútený na vlastné
náklady prizvať zástupcov normovacej komisie Slovenskej golfovej asociácie, pričom hodnotiaca správa
jednoznačne potvrdila, že golfové ihrisko nie je v prevádzkyschopnom stave, čo znamená, že oprávnený
ho nemôže využívať na realizáciu golfovej hry ani na organizovanie turnajov. Navyše samotná golfová

infraštruktúra je v takom technickom stave, že ani samostatne mimo ihriska nie je možné zabezpečiť jej
funkčnosť. Okrem toho je celý areál dlhodobo odpojený od elektrickej energie z dôvodu neuhradených
faktúr zo strany povinného vlastníka, čo ešte viac prehlbuje nefunkčnosť predmetu exekúcie. Tieto
faktory jednoznačne dokazujú, že výkon exekúcie bol vedený nesprávne a bez ohľadu na jeho praktickú
realizovateľnosť. V nadväznosti na vyššie uvedené dôvody oprávnený považuje zastavenie exekúcie

za nesprávne a má za to, že výkon exekúcie nebol realizovaný v súlade so zákonnými požiadavkami
a odbornými postupmi.

6. Povinní vo vyjadrení k sťažnosti oprávneného zotrvali a zopakovali svoje vyjadrenia, ktoré
v predmetnej veci už doručili exekučnému súdu. Povinní v podstate nechápu opakované požiadavky

oprávneného, ktoré len poukazujú na materiálnu nevykonateľnosť rozsudku. Alebo to vyhodnocujú tak,
že oprávnený bude zahlcovať súd podaniami, aby obchodný majetok povinných bol neustále blokovaný,
a povinní ho nemohli ani užívať, prevádzkovať prípadne speňažiť.

7. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.8. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

11. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

12. V dôsledku podaných sťažností zo strany oprávneného a povinných 1/ a 2/ súd prvej inštancie vec
prejednal v medziach daných ustanoveniami §§ 239 a nasl. CSP, preskúmal exekučný spis a dospel k

nasledovným záverom:

13. Úvodom sťažnostný súd pripomína, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal
od povinného 1/ a 2/ vymoženia nepeňažného plnenia na základe vykonateľného exekučného titulu -
rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 10Cb/68/2020 zo dňa 27. 01. 2023 (ďalej len „exekučný titul“),

ktorým bola povinným uložená nasledovná povinnosť: „Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú povinní spoločne
a nerozdielne umožniť žalobcovi užívanie a prevádzkovanie golfového ihriska vrátane vybudovanej
golfovej infraštruktúry nachádzajúcej sa na nehnuteľnostiach zapísaných na: LV č. XXXX vedenom
Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor mesto Rajec, k.ú. D., ako: - Parcela č. 2693 o výmere 20
908 m2 ostatná plocha, parcela registra „C“, - Parcela č. 2694/3 o výmere 83 708 m2 ostatná plocha,

parcela registra „C“, - Parcela č. 2694/102 o výmere 560 m2 zastavaná plocha a nádvorie, parcela
registra „C“, spolu so stavbou súpisné číslo 1191 golfový klub - akadémia, - Parcela č. 2736/3 o výmere
542 m2 zastavaná plocha a nádvorie - cesta, parcela registra „C“, - Parcela č. 2694/2 o výmere 18 909
m2 ostatná plocha, parcela registra „C“, - Parcela č. 2694/11 o výmere 954 m2 ostatná plocha, parcela
registra „C“, - Parcela č. 2697/37 o výmere 17 105 m2 ostatná plocha, parcela registra „C“, - Parcela

č. 2697/39 o výmere 4 961 m2 ostatná plocha, parcela registra „C“, - Parcela č. 2697/3 o výmere 8
464 m2 ostatná plocha, parcela registra „C“, - Parcela č. 2697/34 o výmere 339 m2 zastavaná plocha a
nádvorie, parcela registra „C“, spolu so stavbou bez súpisného čísla - odpalisko, - Parcela č. 2697/35 o
výmere 73 m2 zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C“, spolu so stavbou bez súpisného čísla
- odpalisko, - Parcela č. 2694/108 o výmere 2 989 m2 ostatná plocha, parcela registra „C“, - Parcela č.

2694/5 o výmere 17 212 m2 ostatná plocha, parcela registra „C“, - Parcela č. 2695/2 o výmere 5 158
m2 ostatná plocha, parcela registra „C“, - Parcela č. 2695/1 o výmere 8 018 m2 ostatná plocha, parcela
registra „C“, - Parcela č. 2691/8 o výmere 8 303 m2 lesný pozemok, parcela registra „C“ LV č. XXXX
vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor mesto Rajec, k.ú. D., ako: - Parcela č. 2694/110
o výmere 5 536 m2 ostatná plocha, parcela registra „C“.“

14. Po začatí exekúcie boli súdnym exekútorom zorganizované tri stretnutia za účelom odovzdania
predmetu exekúcie oprávnenému, pričom podľa predložených listín dňa 28. 06. 2024 došlo zo strany
povinných k odovzdaniu a prevzatiu golfového ihriska vrátane golfovej infraštruktúry; oprávnený prebral
nehnuteľnosti (len pozemky), na ktorom sa nachádza golfové ihrisko, súdny exekútor prevzal kľúče od

jednotlivých objektov. Dňa 18. 07. 2024 oprávnený zaslal súdnemu exekútorovi vyjadrenie k súpisu
majetku, ktorý preberá/nepreberá a následne dňa 30. 07. 2024 doručil súdnemu exekútorovi oznámenie,
že golfové ihrisko z dôvodu nemožnosti jeho užívania (nie je v prevádzky schopnom stave a oprávnený
na ňom nemôže vykonávať činnosť) nepreberá a nesúhlasí s ukončením (zastavením) exekúcie.
Odovzdanie predmetu exekúcie bolo zároveň aj predmetom osvedčenia v Notárskej zápisnici zn. N

270/2024, NZ 23281/2024 zo dňa 26. 07. 2024, ktorú dali vypracovať povinní. Následne, súdny exekútor
súdu dňa 08. 08. 2024 predložil podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu splnenia vymáhaného nároku,
čo odôvodnil dodatočným odmietnutím prevzatia golfového ihriska zo strany oprávneného.

15. Dňa 22. 08. 2024 povinní podali návrh na zastavenie exekúcie po tom, čo im dňa 08. 08. 2024 a dňa

09. 08. 2024 bolo opätovne doručené Upovedomenie o začatí exekúcie zo strany súdneho exekútora.
V rámci návrhu na zastavenie exekúcie namietali predovšetkým nezákonnosť exekúcie a nulitu právnych
úkonov vykonaných súdnym exekútorom v dôsledku nesprávneho doručovania zo strany súdneho
exekútora a materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu z dôvodu neurčitosti, pričom neurčitosť podľanich spočíva v použití pojmu „golfová infraštruktúra.“ Tento pojem nemá legálnu definíciu a od počiatku
boljehovýkladproblematický.Vnášapochybnostiopredmeteexekúcieavtom,čosamáodovzdaťnemá
jasno ani súdny exekútor. Oprávnený navyše požaduje plnenia, ktoré z exekučného titulu nevyplývajú.

16. Vyššia súdna úradníčka napadnutým uznesením rozhodla o zastavení exekúcie podľa § 61k ods.
1 písm. a) Exekučného poriadku (zánik vymáhaného nároku), keď konštatovala, že došlo k splneniu
vymáhanej povinnosti, pričom požiadavky oprávneného, ktorými odôvodňuje nesúhlas so zastavením,
nemajú podľa vyššej súdnej úradníčky oporu v exekučnom titule. Proti uzneseniu vyššej súdnej

úradníčky podal sťažnosť oprávnený, ktorý nesúhlasil so zastavením exekúcie z dôvodu, že nedošlo
k odovzdaniu golfového ihriska s golfovou infraštruktúrou v prevádzkyschopnom stave; sťažnosť podali
ajpovinní,ktorínamietalidôvodzastaveniaexekúcie,keďpodľanichmalabyťexekúciazastavenápodľa
§ 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku pre materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu.

17. Vo vzťahu k sťažnosti povinných proti výroku I. napadnutého uznesenia o zastavení exekúcie

súd prvej inštancie v prvom rade uvádza, že s poukazom na § 239 ods. 2 CSP ich sťažnosť nie
je prípustná, pretože smeruje len proti dôvodom uznesenia (povinní sa domáhali zmeny dôvodu
zastavenia exekúcie) a keďže došlo k zastaveniu exekúcie, súd prvej inštancie má tiež za to, že povinní
nie sú aktívne legitimovaní na podanie sťažnosti voči rozhodnutiu vyššej súdnej úradníčky. Aktívnu
procesnú legitimáciu na podanie sťažnosti má totiž len ten, komu bola rozhodnutím súdu spôsobená

ujma, teda v neprospech ktorého vyznelo rozhodnutie a bol ním dotknutý na svojich právach - pre
posúdenie je podstatné porovnanie výsledku sporu s návrhom (nárokom) uplatňovaným navrhovateľom
v konaní. Prípustnosť sťažnosti má totiž vo všeobecnosti nielen stránku objektívnu, ale aj stránku
subjektívnu, ktorá sa viaže na osobu konkrétneho sťažovateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto
podáva sťažnosť, t.j. či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať sťažnosť; takýmto dôvodom

je skutočnosť, že rozhodnutím súdu bol sťažovateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola
mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery vo vzťahu ku konkrétnemu konaniu. Posúdenie tejto
subjektívnejprípustnostisťažnostipredchádzaposúdeniuobjektívnejprípustnostisťažnosti.Vdanejveci
ide práve o takýto prípad, keď sťažnosť povinných smeruje proti uzneseniu, ktorým došlo k zastaveniu
exekúcie, a teda napadnutým uznesením nebola povinným spôsobená žiadna procesná ujma v tomto

konaní, keď sami povinní sa domáhali zastavenia exekúcie, v dôsledku čoho teda neboli osobou
subjektívne oprávnenou na podanie sťažnosti proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky.

18. Ďalej, vo vzťahu k sťažnosti oprávneného, ktorý je aktívne legitimovaný na podanie sťažnosti,
a(napriekvyššieuvedenému)ajvosvetleargumentáciepovinnýchmusísťažnostnýsúdpooboznámení

sa s obsahom napadnutého uznesenia a ďalším obsahom súdneho spisu ďalej konštatovať, že
napadnuté uznesenie vyššej súdnej úradníčky je vecne správne a vydané v súlade so zisteným
skutkovým stavom.

19. Oprávnený v danom prípade namietal zastavenie exekúcie z dôvodu, že podľa neho nedošlo

k splneniu vymáhaného nároku, posúdenie ktorej otázky však jednoznačne súvisí s otázkou materiálnej
vykonateľnosti exekučného titulu, ktorú namietali povinní, a teda s otázkou rozsahu uloženej nepeňažnej
povinnosti. V tejto súvislosti treba uviesť, že materiálna vykonateľnosť exekučného titulu predstavuje
vlastnú realizovateľnosť rozhodnutia, ktorá predpokladá reálnu existenciu oprávneného, povinného, ich
presnú a jednoznačnú identifikáciu a tiež presné vymedzenie vymáhaného nároku a jeho rozsahu; z

exekučného titulu musí byť zrejmé, čo sa má nútene uskutočniť (porovnaj rozhodnutia NS SR sp. zn.
4Cdo 95/2010 a sp. zn. 3MOboer/1/2015 z 30. 03. 2016). Jednou zo základných náležitostí materiálnej
vykonateľnosti rozhodnutia je, aby v ňom bol vymedzený rozsah a obsah povinností, ku splneniu ktorých
má byť exekúcia nariadená. Je tomu tak preto, aby vykonávací orgán vedel, čo vlastne má byť vynútené
a aby nemusel až v priebehu vykonávacieho konania zisťovať, čo je obsahom uloženej povinnosti.

Exekučnýsúdjeoprávnenýposúdiť,čirozhodnutie,ktorésamávykonať,ukladápovinnosti,ktorémožno
vykonať, či je táto povinnosť konkretizovaná dostatočne a pod. Ak neobsahuje exekučný titul všetky
predpoklady materiálnej vykonateľnosti je namieste návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť (podľa
rozsahu materiálnej nevykonateľnosti exekučného titulu). Obsah rozhodnutia súd vyslovuje vo výroku
rozhodnutia a len výrok rozhodnutia je záväzný. Splnenie predpokladov materiálnej vykonateľnosti musí

preto vyplývať z výroku rozhodnutia, ktorý však je možné a v prípade potreby dokonca nutné vykladať
v súvislosti so záhlavím rozhodnutia (predovšetkým ohľadne presnej individualizácie oprávneného a
povinného) alebo odôvodnením, pokiaľ to obsah výroku bližšie ozrejmuje a je možné za ich pomoci
odstrániť prípadné pochybnosti o povinnosti, ktorá sa má splniť (porovnaj znesenie Najvyššieho súduČeskej republiky sp. zn. 20 Cdo 3386/2006 zo dňa 24. 04. 2008). Nevyhnutným predpokladom pre
nariadenie exekúcie je tak, aby práva a im zodpovedajúce povinnosti boli vo vykonávanom rozhodnutí
alebo inom titule určené presným, určitým a predovšetkým nepochybným spôsobom. Požiadavka na

určitosť a presnosť výroku exekučného titulu je odôvodnená aj tým, aby bolo možné posúdiť či a
kedy došlo k splneniu uloženej povinnosti. Treba pripustiť, že v prípade nepresných, neurčitých alebo
nezrozumiteľných výrokov je možné tieto vady odstrániť výkladom s prihliadnutím k povahe uloženej
povinnosti, k odôvodneniu exekučného titulu alebo k spôsobu vykonania exekúcie. Neprípustným pre
exekučný súd však je, aby výrok exekučného titulu akokoľvek dopĺňal či opravoval. Exekučný súd je

totiž výrokom vykonateľného exekučného titulu viazaný.

20. Premietnutím vyššie uvedeného na prejednávanú vec súd prvej inštancie poukazuje na to, že
vo výroku rozhodnutia, ktoré oprávnený predložil ako exekučný titul, je povinným uložená povinnosť
umožniť oprávnenému užívanie a prevádzkovanie golfového ihriska vrátene vybudovanej golfovej
infraštruktúry, ktoré sa nachádzajú na pozemkoch označených vo výroku exekučného titulu spolu

s označením stavieb vybudovaných na týchto pozemkoch. Výrok exekučného titulu ďalej bližšie
nešpecifikuje, čo presne malo byť súčasťou golfovej infraštruktúry, teda či sa exekučný titul vzťahuje
len na nehnuteľnosti alebo aj na hnuteľné veci, a ďalej exekučný titul výslovne neupravuje ani to,
vakomstavemalobyťgolfovéihriskovrátanegolfovejinfraštruktúryoprávnenémuodovzdané.Zobsahu
výroku exekučného titulu teda jasne vyplýva len to, že predmetom odovzdania malo byť golfové ihrisko

nachádzajúce sa na označených pozemkoch a pokiaľ ide o „vybudovanú golfovú infraštruktúru,“ touto sú
podľa názoru sťažnostného súdu výlučne stavby postavené (vybudované) na označených pozemkoch
(t.j. stavby označené vo výroku exekučného titulu – golfový klub a dve odpaliská). Pokiaľ teda oprávnený
v priebehu exekúcie požadoval odovzdanie iných hnuteľných vecí, prípadne aj iných nehnuteľností, jeho
požiadavka nemala oporu v exekučnom titule a mohol požadovať len to, čo bolo vo výroku exekučného

titulu výslovne uvedené. Tento záver rovnako platí vo vzťahu k požiadavke oprávneného na odovzdanie
golfového ihriska v prevádzkyschopnom stave, ktorá požiadavka rovnako nemá oporu v predloženom
exekučnom titule, keď výrok exekučného titulu neurčuje stav odovzdaného golfového ihriska. Ako už
súd totiž uviedol vyššie, je neprípustné, aby si účastníci konania, súdny exekútor či exekučný súd výrok
exekučného titulu akokoľvek dopĺňali či opravovali. Účastníci konania, súdny exekútor i exekučný súd

sú totiž výrokom vykonateľného exekučného titulu viazaný. V tomto smere tak súd prvej inštancie má za
to, že výrok exekučného titulu je jasný a zrozumiteľný, pričom pochybnosti o materiálnej vykonateľnosti
exekučného titulu nevyvoláva formulácia výroku exekučného titulu, ale vyvolávajú ich účastníci konania
na oboch stranách, ktorí si pojem golfová infraštruktúra vykladajú extenzívne a nad rámec toho, čo
z exekučného titulu vyplýva. V tomto smere musí súd prvej inštancie súhlasiť so záverom vyššej súdnej

úradníčky, že pokiaľ oprávnený chcel, aby povinní vykonali ním požadované úkony (teda dali golfové
ihrisko do užívateľného stavu), resp. odovzdali konkrétne hnuteľné veci, prípadne iné nehnuteľnosti
slúžiace potrebám golfového ihriska, mal tak formulovať žalobný návrh v základnom konaní pred
Okresným súdom Žilina, a teda mal tento naformulovať tak, aby dosiahol účel sledovaný podanou
žalobou, ktorým bolo zrejme bezproblémové užívanie golfového ihriska a prislúchajúceho areálu. Za

nesprávne resp. nedostatočne formulovaný žalobný návrh totiž nesie zodpovednosť práve oprávnený
ako žalobca v základnom konaní, pričom nápravy sa už v exekučnom konaní nemôže domáhať, pretože
úlohou exekučného konania nie je riešenie sporov medzi účastníkmi konania, exekučné konanie slúži
len k výkonu súdneho rozhodnutia.

21. Vzhľadom na postoj účastníkov na oboch stranách si je sťažnostný súd vedomý toho, že pochybnosti
o materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu vyvoláva aj skutočnosť, že vykonaním tejto exekúcie
nedôjde k odstráneniu sporov medzi oprávneným a povinnými. Vyriešenie právnej neistoty účastníkov
konania však presahuje rámec exekučného konania a toho, čo možno v rámci materiálnej vykonateľnosti
exekučného titulu skúmať, keď z tohto pohľadu by už exekučný súd vlastne posudzoval správnosť

exekučného titulu, a teda ho hmotnoprávne preskúmaval. Je len na samotných účastníkoch konania,
aby sporné vzťahy vyriešili či už súdne alebo mimosúdne.

22. V nadväznosti na vyššie uvedené preto treba konštatovať, že námietka povinných ohľadom
materiálnej nevykonateľnosti exekučného titulu nebola vznesená dôvodne, a teda v konečnom dôsledku

by povinní s návrhom na zastavenie exekúcie neboli úspešní. Exekúcia sa tak začala dôvodne na
podklade materiálne i formálne vykonateľného exekučného titulu, pričom v konaní nebolo sporné, že
povinní si povinnosť uloženú exekučným titulom pred začatím exekúcie nesplnili dobrovoľne.23. Čo sa ďalej týka splnenia vymáhaného nároku, analogicky možno odkázať na § 61f Exekučného
poriadku, ktorý upravuje, že účinky splnenia vymáhaného nároku nastávajú vtedy, keď sa plnenie
dostane súdnemu exekútorovi a ak ide o plnenia pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie,

oprávnený o nich musí bezodkladne informovať exekútora. V prejednávanej veci nie je sporné, že
po začatí exekúcie dňa 28. 06. 2024 došlo k odovzdaniu predmetu exekúcie zo strany povinných
oprávnenému resp. súdnemu exekútorovi, čím aj podľa názoru sťažnostného súdu došlo k splneniu
vymáhaného nároku, pričom na uvedenom závere nemení nič ani skutočnosť, že oprávnený následne
súdnemu exekútorovi oznámil, že pre nedostatky predmet exekúcie odmieta prevziať. Pokiaľ raz totiž

došlo k splneniu vymáhaného nároku v rámci exekúcie, takéto splnenie nemožno vziať späť a ani
ho nemožno dodatočne odmietnuť prijať. Uvedené totiž nemá oporu v právnej úprave. Navrátenie do
predošlého stavu v rámci exekúcie nie je možné. Súčasne, súd prvej inštancie má za to, že dôvody
neprevzatia predmetu exekúcie nie sú vzhľadom na závery uvedené v bode 20. tohto odôvodnenia
oprávnené.

24. Za daného skutkového stavu, keďže splnenie vymáhaného nároku bolo medzi účastníkmi sporné
(toto namietal najmä oprávnený), súd prvej inštancie vyhodnotil postup vyššej súdnej úradníčky, keď
rozhodlaozastaveníexekúciepodľa§61kods.1písm.a)Exekučnéhoporiadkuakovecnesprávny.Hoci
toto rozhodnutie je vybočením z rozhodovacej praxe exekučného súdu, keď exekučný súd rozhoduje
o zastavení exekúcie z dôvodu splnenia vymáhaného nároku len v prípade, ak tomuto splneniu došlo

predzačatímexekučnéhokonania,súdvdanomprípadeprihliadolprávenaokolnostiprejednávanejveci
a skutočnosť, že voči upovedomeniu o ukončení exekúcie vymožením Exekučný poriadok nepripúšťa
žiadny opravný prostriedok a pokiaľ by súdny exekútor ukončil exekúciu vymožením, oprávnenému
by bola odňatá akákoľvek možnosť brániť sa voči ukončeniu exekúcie. Súd prvej inštancie má
za to, že v tomto prípade zastavením exekúcie zo strany exekučného súdu podľa § 61k ods. 1

písm. a) Exekučného poriadku namiesto ukončenia exekúcie postupom podľa § 61o Exekučného
poriadku nedošlo k porušeniu procesných práv na strane účastníkov. Vychádzajúc z vyššie uvedeného
potom sťažnostný súd vyhodnotil sťažnosť oprávneného proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky ako
nedôvodnú.

25. Čo sa týka ešte námietky povinných ohľadom nezákonnosti exekúcie a nulity právnych úkonov
súdneho exekútora v nadväznosti na nesprávne doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a ďalších
listín, súd prvej inštancie sa musí prikloniť k záveru, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinným
1/ a 2/ účinne doručené už dňa 28. 01. 2024, a to uplynutím úložnej lehoty podľa § 32 ods. 1 písm.
b) bod 1. zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Govermente. Citovaná právna úprava totiž spája doručenie

prostredníctvom tzv. fikcie doručenia (teda prípad doručenia zásielky, aj keď sa adresát o zásielke
nedozvedel) len s momentom uplynutia úložnej lehoty a neviaže doručenie na „moment uvedený na
elektronickej úradnej správe.“ Súd prvej inštancie má za to, že je irelevantné, ako bolo nastavené
rozhranie elektronickej schránky súdneho exekútora, pretože ako uviedli aj povinní, ide len o technickú
záležitosť. Pokiaľ teda povinní mali za to, že upovedomenie o začatí exekúcie a ďalšie listiny im neboli

do ich elektronických schránok účinne doručené (najmä s odkazom na ich tvrdenie o hackerských
útokoch), mali správne podať návrh na vyslovenie neúčinnosti elektronického doručenia podľa § 33
zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Govermente. Takýto návrh však nepodali a ak im súdny exekútor následne
v priebehu exekúcie na ich žiadosť opätovne doručil upovedomenie o začatí exekúcie, toto doručenie
nemalo za následok začatie plynutia novej lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k

ods. 2 Exekučného poriadku. Zároveň súdu prvej inštancie neušlo pozornosti, že povinní nedoručenie
upovedomenia o začatí exekúcie začali namietať až po odovzdaní golfového ihriska, teda po stretnutí
dňa 28. 06. 2024, čo navodzuje dojem účelovosti tejto obrany v snahe vyhnúť sa negatívnym následkom
spojeným s oneskoreným podaním návrhu na zastavanie exekúcie. V tejto súvislosti tiež súd poukazuje
na to, že povinní o exekúcii mali vedomosť od jej počiatku vzhľadom na aktívnu komunikáciu so súdnym

exekútorom a viaceré aj osobné stretnutia za účelom vykonania exekúcie, čo nepochybne vyplýva zo
zisteného skutkového stavu. Sumarizujúc vyššie uvedené je tak nevyhnutné tiež dospieť k záveru, že
povinní návrh na zastavenie exekúcie nepodali včas, a preto opierajúc sa o § 61k ods. 3 Exekučného
poriadku jeho posudzovanie bolo súčasne limitované koncentračnou zásadou exekučného konania.

26. Napokon sa súd prvej inštancie zaoberal ešte sťažnosťou povinných proti výroku II. napadnutého
uznesenia, ktorým bolo rozhodnuté o trovách exekúcie, v ktorej časti povinní sú aktívne legitimovaní
na podanie sťažnosti, keďže povinnosť nahradiť trovy bola uložená práve im, pričom po preskúmaní
napadnutého uznesenia, vzhľadom na predchádzajúci priebeh veci, musí sťažnostný súd konštatovaťsprávnosť tohto výroku uznesenia vyššej súdnej úradníčky, keď vyššia súdna úradníčka prijala správny
záver, že vzhľadom na splnenie vymáhanej povinnosti zo strany povinných v priebehu dôvodne začatej
exekúcie bolo namieste zaviazať na náhradu trov súdneho exekútora práve povinných, ktorí sú primárne

týmúčastníkom,ktorýhradítrovyexekúcie.Oprávnenéhototižknáhradetrovsúdnehoexekútoramožno
zaviazať s poukazom na § 199c ods. 1 Exekučného poriadku len, ak mu možno pričítať dôvod zastavenia
exekúcie, čo však nebol prejednávaný prípad, inak trovy hradí povinný (§ 199c ods. 4 Exekučného
poriadku).

27. Záverom, vo vzťahu k prípadným ďalším námietkam (argumentom) účastníkov konania súd
poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca
2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaníazostalispornéalebosúnevyhnutnénadoplneniedôvodovprvostupňovéhorozhodnutia,ktoré
sa preskúmava v odvolacom konaní. Rovnako ustálená judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý

argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická
odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s.
12, § 29, HiroBalani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29.
mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

28. Týmito úvahami súd prvej inštancie dospel k záveru o nedôvodnosti oboch sťažností, a preto tak
sťažnosť povinných ako i sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp.
zn. 12Ek/2979/2023 zo dňa 20. 01. 2025 zamietol v celom rozsahu. (výrok I. a III. tohto uznesenia)

29. Pokiaľ ide o trovy konania o sťažnosti povinných 1/ a 2/, súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom
na § 199d ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 255 CSP. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť
povinných 1/ a 2/ zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti súd by priznal oprávnenému ako
úspešnej strane podľa § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko však z exekučného spisu vyplýva, že oprávnenému
žiadne trovy v súvislosti s konaním o sťažnosti povinných 1/ a 2/ nevznikli (v rámci vyjadrenia k sťažnosti

si náhradu trov neuplatnil), súd v súlade s princípom uvedeným v článku 17 CSP, zakotvujúcim procesnú
ekonómiu, rozhodol tak, že mu náhradu trov nepriznal. (výrok II. tohto uznesenia)

30. Pokiaľ ide o trovy konania o sťažnosti oprávneného, súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na §
199dods.1Exekučnéhoporiadkuvspojenís§255ods.1CSP.Vovzťahuksťažnostioprávnenéhotreba

konštatovať, že súd prvej inštancie sťažnosť oprávneného zamietol, preto nárok na náhradu trov konania
o tejto sťažnosti by súd priznal povinným 1/ a 2/ ako úspešnej strane. Nakoľko však z exekučného
spisu vyplýva, že v súvislosti so sťažnosťou oprávneného povinným žiadne trovy nevznikli (v rámci
vyjadrenia k sťažnosti si náhradu trov neuplatnili), súd v súlade s princípom uvedeným v článku 17 CSP,
zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodol tak, že im náhradu trov nepriznal. (výrok IV. tohto uznesenia)

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.