Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. júl 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/31/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424010430
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4424010430.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Libantovej, PhD., a sudkýň

JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD., v trestnej veci proti obžalovanému
A. B., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d/ Trestného
zákona, o odvolaní obžalovaného A. B., proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 0T/84/2024
zo dňa 03.04.2025, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 30. júla 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno d/, odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a o ochrannom opatrení.
Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku

obžalovanému A. B., narodenému XX.XX.XXXX v C.,
bytom A., D. XXX/XX,

u k l a d á
podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona, nezistiac poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 Trestného
zákona a zistiac priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písmeno m/ Trestného zákona, postupom podľa
§ 38 odsek 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmena a/ Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona ukladá sa obžalovanému trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá na dobu 4 (štyri) roky.
Podľa § 73 odsek 2 písmeno b/, § 74 odsek 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranné
psychiatrické liečenie ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nové Zámky (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného A. B.
(ďalej len obžalovaný) vinným zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348

odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že:
napriek tomu, že rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného
zboru Senica č. k. ORPZ-SE-ODI2-2023/006286, ORPZ-SE-ODI2-2024/000092 zo dňa 29.01.2024,
právoplatným dňa 20.02.2024, mu bol uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 60
mesiacov od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, dňa XX.XX.XXXX v čase o XX:XX h, v meste D. na B. ulici,
ako vodič jazdil bez vodičského oprávnenia na osobnom motorovom vozidle značky D. E., F. G.: A..

Súd I. stupňa za to uložil obžalovanému podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., pri nezistení
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Tr. zák. a existencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zák.
trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov s tým, že podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. ho na výkon
trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon testu so stredným stupňom stráženia.Zároveň mu podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu
4 roky a podľa § 73 ods. 2 písm. c/, § 74 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. mu bolo uložené ochranné psychiatrické
liečenie ústavnou formou.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa uviedol, že obžalovaný sa v prípravnom konaní
priznal, že dňa XX.XX.XXXX riadil motorové vozidlo v meste D., kde ho zastavila hliadka polície
a sám uviedol polícii, že vodičský preukaz nemá a má uložený zákaz činnosti. Bol si vedomý svojho
pochybenia a konanie ho mrzelo. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že obžalovaný sa

spôsobom popísaným vo výrokovej časti napadnutého rozsudku dopustil prečinu marenia výkonu
úradného rozhodnutia, pričom spáchanie skutku bolo preukázané okrem samotného priznania sa
obžalovaného v prípravnom konaní, ktorá jeho výpoveď bola zákonným spôsobom prevzatá na hlavnom
pojednávaní, aj listinnými dôkazmi. Poukázal na odpis registra trestov, kde má 9 záznamov, z toho 8 má
odsúdenia v Českej republike, z evidenčnej karty vodiča mal preukázané, že obžalovaný má evidované
tri zákazy činnosti, v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov má evidovaných 6 záznamov

a oboznámil sa aj s pripojeným spisom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 0T/96/2022 z ktorého
vyplýva, že trestným rozkazom zo dňa 20.09.2022, právoplatným dňa 20.09.2022 bol obžalovanému
uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok so skúšobnou dobou 2 roky, do XX.XX.XXXX.
Pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere súd I. stupňa vychádzal z kritérií uvedených v § 34 Tr.
zák., pričom u obžalovaného neistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr. zák. avšak vzhliadol

priťažujúcuokolnosťpodľa§37písm.m/Tr.zák.,t.j.,žeužbolzatrestnýčinodsúdenýanepodmienečný
trest mu uložil vzhľadom na odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn.
0T/96/2022, keďže skutok spáchal počas plynutia skúšobnej doby. Poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písm. l/ Tr. zák. u obžalovaného nevzhliadol z dôvodu, že sa síce priznal k spáchaniu trestného činu,
ale jeho spáchanie úprimne neoľutoval, ktoré podmienky musia byť splnené kumulatívne. Keďže sa

v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu obžalovaný nachádzal vo výkone trestu,
a to za odsúdenie Krajským súdom Brno sp. zn. 2 Tm 3/2012, zaradil obžalovaného na výkon trestu
odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Vzhľadom na vypracovaný znalecký posudok a výpoveď znalca na hlavnom pojednávaní, súd uložil
obžalovanému aj ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou a to najmä s poukazom na

skutočnosť, že sa obžalovaný evidentne nelieči u žiadneho psychiatra, kedy neliečená bipolárna
afektívna porucha zvyšuje riziko vzniku akútnej fázy, ktorá predstavuje chorobný stav mysle. Súd uložil
obžalovanému ochranné liečenie ústavnou formou v zmysle ustanovenia § 74 ods. 1 Tr. zák. i napriek
tomu,žeznalecnavrhovaluložiťochrannépsychiatrickéliečenieambulantnouformou,keďžemuukladal
nepodmienečný trest odňatia slobody a obžalovaný mal v roku XXXX uložené ochranné psychiatrické

liečenie ambulantnou formou, ktoré však vzhľadom na neskôr vypracovaný znalecký posudok bolo
ukončené.
Súd I. stupňa odôvodnil i to, že nevyhovel návrhu obhajoby na uloženie alternatívneho trestu a to trestu
peňažného a to z dôvodu, že nevzhliadol splnenie podmienok a to najmä vzhľadom na skutočnosť,
že obžalovaný síce vo svojej výpovedi v prípravnom konaní deklaroval príjem 1300 eur, avšak podľa

lustrácie A. H. zistil, že poberá invalidný dôchodok len vo výške 512,50 eur a tiež na skutočnosť, že
obžalovaný bol opakovane postihovaný za páchanie priestupkov na úseku cestnej premávky, za ktoré
mu boli ukladané aj zákazy činnosti viesť motorové vozidlá a tiež na skutočnosť, že v minulosti sa prestal
podrobovať ochrannému liečeniu, pričom aktuálne znalec konštatoval v prípade neliečenia sa, zhoršenie
jeho diagnózy až do stavu chorobnosti mysle.

Záverom uviedol, že konanie obžalovaného posudzoval a trest ukladal podľa Trestného zákona
účinného od 06.08.2024 a to z dôvodu, že bol pre neho priaznivejší, s poukazom na skutočnosť, že
v prípade aplikácie Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, by vzhľadom na prevahu
priťažujúcich okolností došlo k zvýšeniu dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu
tretinu, pričom Trestný zákon účinný od 06.08.2024 neustanovuje povinnosť zvyšovať dolnú hranicu

trestnej sadzby v prípade prevahy priťažujúcich okolností.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil sám,
i prostredníctvom svojej obhajkyne a svoje odvolanie i dva-krát doplnil. V písomných dôvodoch uviedol,
že plne nesúhlasí s uloženým trestom, ktorý je neprimerane prísny a Okresný súd Nové Zámky neurobil

riadne dokazovanie a tým porušil jeho právo na spravodlivý proces. Namietal, že súd I. stupňa vychádzal
iba z posudku znalca, ktorý ho videl v živote iba raz, vôbec si nezadovážil zdravotnú dokumentáciu
a uznáva duševnú chorobu, ale píše v znaleckom posudku, že bola vo fáze remisie, vôbec si nezadovážil
posudok zo A. H., kde jasne pri kontrolu posudkového lekára sa píše, že táto choroba sa nedá vyliečiťa že je doživotná a na záver znalec dodáva, že je lepšie, keď mu bude uložená ambulantná liečba. Ďalej
uviedol, že súd I. stupňa si vôbec nevyžiadal spisový materiál, kde ako mladistvý bol Okresným súdom
v Senici oslobodený od trestnej zodpovednosti a bola mu uložená ambulantná ochranná liečba a tiež

si súd I. stupňa nevyžiadal od A. H. v A. posudok na jeho osobu, ktorý tiež poukazuje na jeho duševnú
chorobu a keby si tieto spisové materiály vyžiadal, tak by určite nariadil nový znalecký posudok od
iného znalca. Namietal, že súd I. stupňa vôbec nevypočul jeho návrhy, aby bolo preverené dokazovanie
a vyžiadal si spisový materiál z Okresného súdu v Senici a vôbec neakceptoval aj znalca, že navrhuje
ambulantnú liečbu a nie ústavnú.

Žiadal preto Krajský súd v Nitre, aby vrátil celú vec na Okresný súd Nové Zámky, aby dôkladne
a spravodlivo vo veci znova rozhodol. Okresný súd vôbec neakceptoval, že má duševnú chorobu a že
stačí, keď mu uloží trest miernejší, nie takýto prísny. Prosil pekne, aby krajský súd bol spravodlivý a vec
vrátil naspäť okresnému súdu, aby urobili nový znalecký posudok, vypočuli pána doktora I., vyžiadali
si posudok zo A. H. a vyžiadali si spisový materiál Okresného súdu Senica. Mal za to, že pokiaľ toto
dokazovanie urobia, tak okresný súd v tento veci inak rozhodne. Odo dňa, keď ho pán sudca vypočul

a prepustil z cely, sa nedopustil žiadnej trestnej činnosti a ani priestupku, užíva riadne lieky na svoju
chorobu.

Obžalovanýodvolaniedoplnil,poukazujúcopakovanenato,žetrestjeneprimeraneprísny,boliporušené
jeho práva na spravodlivý proces a neboli vôbec prevedené jeho dôkazy, ktoré navrhoval, už od začiatku

nesúhlasil so závermi znaleckého posudku, nebol vôbec urobený druhý nezávislý, nebol vôbec vypočutý
pán doktor C. H. I. zo Skalice, ktorý ho osobne liečil a nebol vyžiadaný spisový materiál Okresného súdu
Senica, ktorý je veľmi dôležitý. Dodal, že súd I. stupňa mu vyčíta jeho trestnú minulosť, čo sa nemá, lebo
na Slovensku bol iba raz súdne trestaný a to podmienkou. Verí, že krajský súd v tejto veci spravodlivo
rozhodne a celú vec vráti Okresnému súdu Nové Zámky na nové rozhodnutie a hlavne na tie navrhované

dôkazy, ktoré mu neboli vôbec umožnené.

V ďalšom doplnení odvolania opakovane uviedol, že okresný súd nevzal vôbec v úvahu jeho potlačujúce
(správne poľahčujúce) okolnosti, že prejavil úprimnú ľútosť nad tým, čo urobil, toto oľutoval už na
začiatku a to hneď o zápisnice a následne u pána sudcu a následne, aby dokázal, že naozaj ľutuje

svoje konanie, tak neustále vedie riadny život, už sa ponaučil a nemá problém ani na úseku priestupkov
a ani sa nedopustil žiadneho iného protiprávneho konania. Opakovane argumentoval, že okresný súd
iba vyčíta jeho prehrešky, jeho minulosť, ale že sa z toho ponaučil svedčí to, že už 4 roky sa nedopustil
žiadnej trestnej násilnej činnosti. Uviedol, že je ochotný zaplatiť peňažný trest alebo aby mu bola uložená
veľká podmienka.

V odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajkyne uviedol, že odvolanie podáva proti výrokom
rozsudku, ktorými mu uložil súd trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov a ktorým mu uložil
ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou, nakoľko sú nesprávne. Namietal, že došlo k porušeniu
všeobecných zásad ukladania sankcií stanovených v § 33a Tr. zák., keď mu súd s prihliadnutím na

povahu a závažnosť prečinu a na jeho osobu a pomery, uložil nepodmienečný trest odňatia slobody,
pričom je názoru, že v jeho prípade je postačujúce uloženie sankcie, ktorá ho postihuje menej citeľne
a účel sankcie je možné dosiahnuť aj sankciou, ktorá nie je spojená s ujmou na jeho osobnej slobode.
Ďalej namietal, že súd nezistil u neho žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr. zák., na poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. neprihliadol, keďže nemal preukázané, že ku skutku sa nestačí

len priznať, ale ho aj úprimne oľutovať, avšak zo zápisnice zo dňa 26.07.2024 vyplýva, že on sa
ku skutku priznal a svoje konanie oľutoval. Poukázal na to, že po spáchaní predmetného prečinu sa
žiadneho iného trestného činu nedopustil a takisto nespáchal žiaden priestupok na úseku dopravy.
Trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov považuje za neprimeraný a neprimerane prísny, nakoľko
súd pri jeho ukladaní opakovane neprihliadol na to, že po spáchaní predmetného prečinu sa žiadneho

iného trestného činu nedopustil a takisto nespáchal žiaden priestupok na úseku cestnej dopravy, teda
už samotné vyšetrovanie a prejednanie veci malo na neho prevýchovný vplyv. Uviedol, že je síce
pravdou, že sa predmetného prečinu dopustil 2 mesiace pred uplynutím trvania skúšobnej doby určenej
trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 0T/96/2022, avšak išlo o iný druh trestnej
činnosti, ktorý sa ale netýkal vedenia motorových vozidiel. Podľa jeho názoru mal súd pri ukladaní trestu

prihliadať aj na to, že žiaden škodlivý následok nespôsobil, ako aj na jeho ochorenie a to na bipolárnu
afektívnu poruchu, ktorou trpí a pre ktorú je invalidným dôchodcom. Poukázal na to, že podľa znaleckého
posudku jeho ochorenie bolo v čase spáchania skutku vo fáze remisie, pričom samotným príznakom
tejto choroby môže byť zbytočne riskantné, ľahkomyseľné správanie (napr. aj jazda bez vodičskéhooprávnenia), z tohto dôvodu sa preto uloženie nepodmienečného trestu javí byť ako neúčelné, pretože
onpotrebujepredovšetkýmochrannépsychiatrickéliečenie.Uviedol,ževminulostisatakémuto liečeniu
ambulantnou formou aj podroboval a v liečení nepokračoval, pretože vykonával trest odňatia slobody

v Českej republike. Nesúhlasil tiež so závermi znaleckého posudku, nakoľko znalec MUDr. Ján Bernát,
MPH, sa správal voči nemu zaujato a jeho vyšetreniu nevenoval dostatočný čas.
Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok súdu I. stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. a/, d/, e/ Tr. por. zrušil
a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie alebo zmenil napadnuté výroky
súdu I. stupňa tak, že mu uloží peňažný trest a ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.

Verejné zasadnutie pred odvolacím súdom bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného v zmysle §
293 ods. 7 Tr. por., keďže boli splnené všetky zákonné podmienky (obžalovaný požiadal, aby sa verejné
zasadnutie vykonalo v jeho neprítomnosti).
Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom uviedol, že čo sa týka
namietaného trestu má za to, že tento bol uložený správne, opodstatnene a primerane, a preto ho

považuje za zákonný, čo súd I. stupňa aj riadne odôvodnil. K uloženému ochrannému opatreniu uviedol,
že rozhodnutím súdu I. stupňa bolo porušené ustanovenie Tr. zák., keď súd I. stupňa nemal postupovať
podľa§73ods.2písm.c/Tr.zák.,alevzhľadomnazáveryznaleckéhoposudkumalobžalovanémuuložiť
ochranné liečenie ambulantnou formou podľa § 73 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. V konečnom návrhu navrhol,
aby odvolací súd v časti týkajúcej sa výroku o treste, odvolanie obžalovaného zamietol ako nedôvodné

podľa § 319 Tr. por. a čo sa týka ochranného opatrenia, v tejto časti navrhol napadnutý rozsudok súdu
I. stupňa zrušiť podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2, ods. 3 Tr. por. a rozhodnúť podľa § 322 ods. 3 Tr.
por. z dôvodu porušenia ustanovenia Tr. zák. o ochrannom opatrení sám tak, že obžalovanému uloží
ochranné liečenie podľa § 73 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a § 74 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., avšak ambulantnou
formou, vzhľadom na závery znaleckého posudku.

Obhajkyňa obžalovaného sa na verejnom zasadnutí pridržiavala písomných dôvodov odvolania, ktoré
nechcela nijakým spôsobom zmeniť alebo doplniť. V konečnom návrhu uviedla, že trvá na podanom
odvolaní, trest považuje za neprimerane prísny a navrhla, aby odvolací súd rozsudok I. stupňa zmenil
tak, že obžalovanému uloží alternatívny trest a ochranné liečenie ambulantnou formou.
Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou -

obžalovaným, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku o treste a ochrannom opatrení, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo, rešpektujúc zásadu „reformatio in peius“ zákaz zmeny
k horšiemu (pretože odvolanie v neprospech obžalovaného nepodal prokurátor) a zistil, že odvolanie
obžalovaného je zčasti dôvodné.

Odvolanie obžalovaného smerovalo do výroku o treste a ochrannom opatrení, odvolací súd viazaný
rozsahom tohto odvolania preskúmaval len napádanú časť.
Čo sa týka uloženého trestu súd I. stupňa správne poukázal na osobu obžalovaného, keď v zmysle
§ 38 ods. 2 Tr. zák. zisťoval existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, uvedených v § 36 a §
37 Tr. zák. Aj odvolací súd bol toho názoru, že v prípade obžalovaného nie je možné prihliadnuť na

poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l/ Tr. zák. Odvolací súd zdôrazňuje, že i keď sa obžalovaný
k spáchaniu trestného činu priznal, nemožno jeho vyhlásenie považovať za úprimné oľutovanie -
„účinnú ľútosť“, keďže sa ani jedného hlavného pojednávania súdu I. stupňa nezúčastnil, nezúčastnil
sa ani verejného zasadnutia odvolacieho súdu, kde by spáchanie skutku úprimne oľutoval pred súdom.
Správne súd I. stupňa prihliadol u obžalovaného na priťažujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 37

písm. m/ Tr. zák., keďže už bol za trestný čin odsúdený. Neobstojí tu ani námietka obžalovaného,
že súd I. stupňa na túto priťažujúcu okolnosť nemal prihliadať, lebo mu vyčíta jeho trestnú minulosť.
Keďže odsúdený bol odsúdený, okrem cudzozemských súdov, Okresným súdom Nové Zámky sp. zn.
0T/96/2022, bolo možné toto jeho predchádzajúce odsúdenie hodnotiť ako priťažujúcu okolnosť. Za
nutné považoval odvolací súd zdôrazniť, že obžalovaný sa prejednávaného skutku dopustil necelé 2

mesiace pred uplynutím skúšobnej doby podmienečného odsúdenia v predchádzajúcej odsudzujúcej
veci Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 0T/96/2022.
Trestný zákon pri § 348 ods. 1 ustanovuje zákonnú sadzbu vo výmere až dva roky. Pokiaľ súd I. stupňa
obžalovanému ukladal trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, nebolo ho možné považovať za
neprimerane prísne, pretože ho ukladal v dolnej polovici trestnej sadzby a to predovšetkým vzhľadom

na osobu páchateľa a všetky horeuvedené skutočnosti.
Odvolací súd sa však nestotožnil s postupom súdu I. stupňa, keď obžalovaného zaradil na výkon trestu
odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia konštatujúc, že bol v posledných desiatich
rokoch pred spáchaním prejednávaného trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za odsúdenieKrajským súdom Brno, sp. zn. 2 Tm 3/2012 zo dňa 25.04.2012, kde mu bol uložený súhrnný trest odňatia
slobody o výmere 10 rokov 6 mesiacov, so zaradením na výkon trestu so zvýšenou ostrahou.
Podľa § 7b odsek 2 Trestného zákona právoplatné odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej

únie v trestnom konaní na účely trestného konania sa zohľadní rovnako, ako keby bolo vydané súdom
Slovenskej republiky, ak bolo vydané pre prečin trestný aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.
Podľa § 438e Trestného zákona (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1.januára 2013) na
posúdeniesúdominéhočlenskéhoštátuEurópskejúniepodľa§7bodsek2saneprihliada,aknadobudlo
právoplatnosť pred 1. januárom 2013.

Vzhľadom na uvedené ustanovenia Trestného zákona nebolo možné prihliadnuť na odsúdenie Krajským
súdom Brno, sp. zn. 2 Tm 3/2012 zo dňa 25.04.2012, kde bol obžalovanému uložený súhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 10 rokov 6 mesiacov, so zaradením na výkon trestu so zvýšenou ostrahou.
Dané rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.08.2012, teda pred 01.01.2013 (viď vyššie citované
prechodné ustanovenie § 438e Tr. zák.).
Z uvedeného dôvodu odvolací súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na

výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia v súlade s § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák..
Iný druh trestu ako trest nepodmienečný nebolo možné obžalovanému uložiť a to predovšetkým
s poukazom na to, že prejednávaný skutok (zo dňa 25.07.2024) spáchal počas plynutia skúšobnej
doby uloženej mu trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 20.09.2022, sp. zn.
0T/96/2022, právoplatným dňa 20.09.2022, ktorým mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody

vo výmere 1 rok so skúšobnou dobou do 20.09.2024. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou
obžalovaného ohľadom uloženia alternatívneho trestu, a to trestu peňažného. Už samotný súd I. stupňa
sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal s tým, prečo daný trest obžalovanému neukladal.
Na uloženie daného druhu trestu ani podľa názoru odvolacieho súdu neboli splnené podmienky, pretože
obžalovaný je invalidným dôchodcom s mesačným príjmom 512,50 eur ( čo sám uviedol).

Rovnako odvolací súd nemal námietky ani k zákonne uloženému trestu zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá na dobu 4 roky, poukazujúc na výpis z evidenčnej karty vodiča s tým, že už v minulosti mu boli
ukladané tresty zákazu činnosti, ktoré neviedli k jeho k náprave.
Čo sa týka námietok obžalovaného k uloženému ochrannému liečeniu, tieto z časti odvolací súd
pripustil, avšak iba z pohľadu uloženia ochranného liečenia ambulantnou formou. Odvolací dospel

k záveru, že v prípade obžalovaného neboli splnené podmienky na postup súdu I. stupňa na uloženie
ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou. Uvedenú skutočnosť namietal i zástupca
krajského prokurátora na verejnom zasadnutí. V tomto smere odvolací súd poukazuje na záver
znaleckého posudku MUDr. Jána Bernáta, MPH, znalca z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie psychiatria, z ktorého vyplýva, že v čase spáchania trestného činu obžalovaný

vedel rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a vedel a mohol svoje konanie ovládať.
V čase páchania trestného činu sa u neho nejednalo o prejav správania náhodný ani patologický,
teda determinovaný duševnou poruchou v zmysle psychotického stavu (choromyseľnosti), jednalo sa
o prejav povahových daností obžalovaného a taktiež, že vzhľadom na povahu komorbidity by mohol
byť pobyt obžalovaného na slobode z psychiatrického hľadiska pre spoločnosť nebezpečný, pokiaľ sa

nebude podrobovať liečbe, a preto znalec odporúčal nariadiť obžalovanému ochranné psychiatrické
liečenie ambulantnou formou. S poukazom na závery znaleckého posudku odvolací súd zmenil formu
ochranného liečenia na ambulantnú.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.