Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. február 2025

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6C/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8225200222
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Saraka
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2025:8225200222.1

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. XXX,
zastúpenej JUDr. Miroslavom Ondrušekom, advokátom, so sídlom Radničné námestie 33, 085 01
Bardejov, proti žalovaným 1./ B. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XX, XXX XX A., 2./ B. D.,
G. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XX, XXX XX A. a 3./ RIOSS s.r.o., so sídlom Záhradnícka
46, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 48 277 975, o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Súd nariaďuje toto
neodkladné opatrenie:
Žalovaní v 1./ a 2./ rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zabezpečiť a umožniť žalobkyni
neobmedzený a nepretržitý prístup k elektrickej prípojke, elektromeru a elektrickému ističu, ktoré
prislúchajú k jej bytu č.1 a nachádzajú sa za zádverím vybudovaným na prízemí bytového domu

súp.č.XXXX, vchod č.19, zapísaného na liste vlastníctva č.XXXXX v k. ú. A..
II. V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia proti žalovaným v 1./ a 2./ rade
z a m i e t a .
III. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia proti žalovanému v 3./ rade z a m i e t a .
IV. Súd p o u č u j e žalovaných v 1./ a 2./ rade, že môžu podať žalobu proti žalobkyni, ktorej predmetom

budenároknanavráteniedopôvodnéhostavualebonároknanáhraduškodyaleboinejujmyspôsobenej
výkonom neodkladného opatrenia.
V. Žalobkyňa a žalovaní v 1./ a 2./ rade n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania a žalovanému
v 3./ rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom (v súlade s terminológiou používanou v ustanoveniach § 324 a nasl.
Civilného sporového poriadku súd dané podanie žalobkyne bude označovať ako „návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia“, prípadne skrátene „návrh“ a strany sporu označovať bude ako žalobkyňa
a žalovaní, nakoľko žalobkyňou použité označenie „odporca“ Civilný sporový poriadok nepozná)
podaným na tunajšom súde dňa 27.01.2025 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým
by súd žalovaným v 1./, 2./ a 3./ rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne odstrániť osadenie
zárubne, dverí a zvončekov zo spoločných priestorov nachádzajúcich sa na prízemí Bytového domu
súp.č.XXXX, vchod č.19, zapísaného na Liste vlastníctva č.XXXXX v k.ú. A., a to v lehote troch

dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia s tým, že splnením povinnosti jedného
zo žalovaných zaniká táto povinnosť ostatným žalovaným (prvý navrhovaný výrok), ďalej žalovaným
v 1./ a 2./ rade povinnosť zdržať sa opätovného osadenia zárubne, dverí a zvončekov do spoločných
priestorov nachádzajúcich sa na prízemí Bytového domu súp.č.XXXX, vhod č.19, zapísaného na Liste
vlastníctva č.XXXXX, v k.ú. A. (druhý navrhovaný výrok) a uložil žalovaným v 1./, 2./ a 3./ rade povinnosť
spoločne a nerozdielne nahradiť jej trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila žalobkyňa tým, že je výlučnou vlastníčkou
bytu č.1 na prízemí, vo vchode H.19 A. I. J. K. E. F. v A. a zároveň susedou žalovaných v 1./ a 2./rade na tomto prízemí, ktorí časť spoločných priestorov na chodbe medzi bytmi zablokovali výstavbou
nepovolenej zárubne a dverami, čím znemožňujú žalobkyni prístup k jej elektromeru. Uviedla, že
nemá pochybnosť o tom, že práve žalovaní v 1./ a 2./ rade ako bezpodieloví spoluvlastníci bytu č.2

na prízemí daného bytového domu vystavali túto nepovolenú zárubňu a dvere a sú ich vlastníkmi,
keďže v minulosti už raz matka žalobkyne, ktorá v tom čase bola vlastníčkou bytu, po neúspešných
výzvach týmto žalovaným odstránila dané dvere a zádverie, lebo sa potrebovala dostať k elektromeru,
pričom na toto jej konanie reagovali žalovaní v 1./ a 2./ rade listom zo dňa 04.03.2024, v ktorom
okrem iného uviedli, že uvedené konanie považujú za krádež a poškodzovanie svojej veci, požiadali

ju o vrátenie týchto svojich vecí (dverí a zárubne) s tým, že obnovia pôvodný stav vo vlastnej réžii
na jej náklady. Žiadne civilnoprávne kroky podľa žalobkyne síce nevykonali, žalovaný v 1./ rade však
podal voči jej matke trestné oznámenie, ktoré bolo ako nedôvodné odmietnuté. Už v minulosti sa
teda podľa žalobkyne žalovaný v 1./ rade hlásil k vlastníctvu nelegálne osadenej zárubne, ktorú po jej
demontovaní matkou žalobkyne si protiprávne osadil opäť, čím protiprávne zaberá spoločné priestory,
bráni susede - žalobkyni v prístupe k elektromeru a poistkám, čo je samé o sebe bezpečnostným

rizikom a odôvodňuje bezodkladný zásah súdu. Vo vzťahu k žalovanému v 3./ rade uviedla, že jeho
pasívna legitimácia plynie z § 6a zákona č.314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi a rovnako z obsahu
listu Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Bardejove zo dňa 15.02.2024, ktorého
obsahom je okrem iného upovedomenie o povinnosti správcu bytového domu zabezpečiť pri správe
bytového domu plnenie úloh ochrany pred požiarmi, ktoré sa týkajú spoločných častí bytového domu

a spoločných zariadení bytového domu okrem iného udržiavaním prístupu k uzáverom rozvodových
zariadeníelektrickejenergie,plynu,vodyakpožiarnymzariadeniam.Podľatvrdeniažalobkynežalovaný
v 3./ rade ako správca bytového domu má jej zabezpečiť prístup k elektromeru, keďže sa v ňom
nachádza hlavný elektrický istič, nakoľko momentálne z dôvodu prekážky zádveria v prípade vzniku
požiaru,aleboinejporuchyvjejbyteonaabsolútnenemámožnosťelektrinuvypnúťčizapnúť.Poukázala

na to, že predžalobnou výzvou kontaktovala správcu a požiadala ho o odstránenie, resp. zabezpečenie
odstránenia nelegálneho zádveria a dverí na prízemí bytového domu v lehote 15 dní od doručenia
výzvy, na čo tento reagoval takmer o 30 dní s výsledkom, že predmetnú vec aktívne rieši, a to výzvami
odoslanými žalovaným v 1./ a 2./ rade a rovnako ich právnemu zástupcovi. Uviedla, že výzvy tohto
charakteru adresoval týmto žalovaným už predošlý správca bytového domu a rovnako túto skutočnosť

riešil s nimi aj aktuálny správca, avšak bezúspešne, nakoľko žalovaní mimosúdne výzvy ignorujú
a udržiavajú protiprávny stav, ktorý predstavuje bezpečnostné riziko. Žalobkyňa uviedla, že už od leta
2024 plánuje kompletnú rekonštrukciu elektriny v byte, avšak z dôvodu obmedzenia prístupu k hlavnému
ističu to nie je možné. Poukázala na to, že žalovaní v 1./ a 2./ rade, ktorí trvalo a dlhodobo bránili
najskôr jej matke a teraz jej v prístupe k danému elektromeru, síce ponúkli jej matke ako predošlej

vlastníčke možnosť poskytnutia kľúčov od zádveria, avšak pod podmienkou podpísania prehlásenia,
že preberá zodpovednosť v prípade poškodenia alebo straty hnuteľných vecí, ktoré majú za zádverím
uložené, s čím jej právna predchodkyňa samozrejme nesúhlasila. Aj dané ich konanie podľa žalobkyne
preukazuje, že títo si de facto rozšírili podlahovú plochu ich bytu na úkor spoločných priestorov, čo
je neprípustné. Argumentovala tiež tým, že v minulosti v jej byte došlo k vážnej poruche - skratu

elektriny spôsobeného kuchynským spotrebičom, v dôsledku čoho v byte permanentne vyhadzovalo
elektrické poistky a bolo cítiť zápach zo spálených elektrických káblov, preto jej matka bola po privolaní
poruchovej služby nútená zádverie pre horenie elektrických káblov urgentne odstrániť. Zádverie je podľa
tvrdení žalobkyne vybudované tým spôsobom, že na dverách je guľa, a teda tieto dvere sú zamknuté
na zámok, pričom žalovaní v 1./ a 2./ rade, ale ani vedľajší susedia, ktorí komfort vybudovaného

zádveria rovnako využívajú, nie sú takmer nikdy doma, a teda ani po intenzívnom klopaní sa žalobkyňa
k hlavnému ističu nevedela a nevie dostať. Poukazujúc na § 51 Vyhlášky Ministerstva vnútra SR
č.94/2004 Z.z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe
a užívaní stavieb a § 14 ods.2 písm. e) Zákona č.314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi tvrdila, že
jednak nemôže riadne užívať jej prislúchajúce spoločné priestory a dostať sa k elektromeru a poistkám

pre svoj byt, ale vzniká aj bezpečnostné riziko pre ostatných spoluvlastníkov, keďže spoločné priestory
sú zapratané osobnými vecami žalovaných v 1./ a 2./ rade a susedmi zo susediaceho bytu a bránením jej
vprístupekističomvznikábezpečnostnéapožiarneriziko.Jepretopodľanejdanápotrebabezodkladnej
úpravy pomerov. Citujúc § 325 ods.1 a 2 písm. d) Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“)
žalobkyňa tvrdila, že potreba naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov je daná tým, že nenariadením

neodkladného opatrenia zo strany súdu by mohlo dôjsť k zásadnej škode na majetku, prípadne aj zdraví,
keďže sa nedokáže dostať k ističom a poistkám. Vzhľadom na protiprávne osadenie zárubne a dverí,
ktoré žalobkyni a ostatným spoluvlastníkom spoločných priestorov v bytovom dome bránia v pokojnom
užívaní spoločných priestorov ako aj vzhľadom na nesporné zamedzenie prístupu žalobkyne k ističomprislúchajúcim k jej bytu má za to, že je možné a dôvodné nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého
obsah bude totožný s výrokom vo veci samej. Sú podľa nej splnené princípy potrebné pre nariadenie
neodkladného opatrenia, a to princíp efektívnosti, proporcionality a zákazu vytvorenia nenávratného

stavu, nakoľko odstránením protiprávne osadnej zárubne a dverí dôjde k odstráneniu závadného stavu
a zároveň neodkladným opatrením bude zamedzené v opätovnom osadení zárubne, keď žalovaní v 1./
a 2./ rade nemajú právo nadužívať spoločné priestory a znemožňovať jej prístup k poistkám k jej bytu
a je podľa nej zrejmé, že odstránenie protiprávneho stavu, a teda jeho prinavrátenie do zákonného stavu
pokojného užívania nemôže mať za následok nenávratný stav.

3. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako dôkazy označila čiastočný výpis
z LV č.XXXXX pre k.ú. A., fotografie zabudovanej zárubne s dverami na prízemí a elektromerov
jednotlivých poschodí bytového domu J. Grešáka 19, Čestné prehlásenie svojej matky - B. L., list zo dňa
04.03.2024, list Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Bardejove zo dňa 15.02.2024
a predžalobnú výzvu správcovi bytového domu zo dňa 13.11.2024 spolu s jeho odpoveďou zo dňa
09.12.2024.

4. Vzhľadom na podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, postupujúc podľa § 328 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP) a v lehote tam uvedenej pristúpil súd k rozhodnutiu o tomto návrhu,
pričom mal za to, že vo vzťahu k žalovaným v 1./ a 2./ rade bolo dôvodné návrhu čiastočne vyhovieť
spôsobom uvedeným vo výroku č. I tohto uznesenia. Vo vzťahu k žalovanému v 3./ rade návrh súd mal
za nedôvodný v celom rozsahu.

5. Neodkladné opatrenie možno na návrh nariadiť pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude
ohrozená a ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 a § 325 ods.
1 CSP). Podľa § 325 ods. 2 písm. d / CSP, na ktoré žalobkyňa poukázala v obsahu svojho návrhu,

neodkladným opatrením možno strane uložiť aj to, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo
znášala.

6. Podľa § 326 ods.1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

7. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

8. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

9. Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený
čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný
s výrokom vo veci samej.
10. Podľa tvrdení žalobkyne dôvodom nariadenia neodkladného opatrenia má byť potreba bezodkladnej

úpravy pomerov. Vychádzajúc z údajov uvedených na liste vlastníctva č.XXXXX pre k.ú. A. súd má za
osvedčené tvrdenie žalobkyne, že táto je aktuálne výlučnou vlastníčkou bytu č.X nachádzajúceho sa na
prízemí vchodu č.19 bytového domu B-14, súpisné číslo XXXX, postaveného na pozemku parcelné číslo
XXXX/XX v Bardejove a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu XX/XXXX k celku. Ako titul nadobudnutia je na liste vlastníctva uvedená darovacia zmluva

a dodatok č.1, M./XXXX zo dňa 25.09.2024, č.z.XXXX/XXXX. Vychádzajúc z údajov uvedených na liste
vlastníctva č.XXXXX pre k.ú. A. súd má za osvedčené aj tvrdenie žalobkyne, že žalovaní v 1./ a 2./
rade sú aktuálnymi bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č.2 nachádzajúceho sa na prízemí vchodu
č.19 bytového domu B-14, súpisné číslo XXXX postaveného na pozemku parcelné číslo XXXX/XX
v Bardejove a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XX/

XXXX k celku. Ako titul nadobudnutia je na liste vlastníctva uvedená zmluva o prevode vlastníctva
družstevného bytu zo dňa 22.11.2019, M./XXXX zo dňa 13.12.2019. Vychádzajúc z tvrdení žalobkyne,
obsahu jej predžalobnej výzvy zo dňa 13.11.2024 adresovanej žalovanému v 3./ rade ako správcovi
bytového domu a z obsahu odpovede žalovaného v 3./ rade na túto predžalobnú výzvu zo dňa09.12.2024 súd má pre účely rozhodnutia o návrhu na neodkladné opatrenie za osvedčené tiež tvrdenie
žalobkyne, že žalovaný v 3./ rade je aktuálnym správcom uvedeného bytového domu. Fotografiami
predloženými žalobkyňou, odpoveďou obchodnej spoločnosti RIOSS s.r.o. zo dňa 09.12.2024 na jej

predžalobnú výzvu, ako aj obsahom výzvy B. D. zo dňa 04.03.2024 adresovanej B. L. na obnovenie
pôvodnéhostavuzádveriasúdmalzaosvedčené,že„vspoločnýchčastiachbytovéhodomu,ktoréslúžia
na umiestnenie technologických zariadení, a to spoločnej elektrickej prípojky a elektrického ističa, ktorý
slúži bytu žalobkyne“ (citované z odpovede žalovaného v 3./ rade na predžalobnú výzvu žalobkyne)
je vybudované zádverie (podľa fotografie obmurovaná zárubňa s osadenými dverami s guľou), pričom

podľa tvrdenia žalovaného v 1./ rade v liste - výzve na obnovenie pôvodného stavu zádveria, resp. na
vydanie hnuteľných vecí – zárubne a dverí a náhradu spôsobenej škody zo dňa 04.03.2024, dvere boli
osadené na ochranu zádveria bytu č.2 v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných v 1./ a 2./ rade
a bytu č.X v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov N..
11. Súd tak mal za osvedčené, že v spoločných častiach bytového domu, ktoré slúžia na umiestnenie
technologických zariadení, a to spoločnej elektrickej prípojky a elektrického ističa, ktorý slúži bytu

žalobkyne, je osadená prekážka, ktorá žalobkyni a osobám bývajúcim v jej byte bráni v prístupe
k elektrickej prípojke, elektromeru a elektrickému ističu prislúchajúcim k jej bytu. Uvedený stav
podľa názoru súdu odôvodňuje bezodkladný zásah súdu formou neodkladného opatrenia vo vzťahu
k žalovaným v 1./ a 2./ rade, nemožno ho však uskutočniť žalobkyňou žiadaným spôsobom a ani vo
vzťahu k žalovanému v 3./ rade.

12. Vo vzťahu k záveru súdu o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov nie je relevantná a podstatná
tá časť argumentácie žalobkyne, v ktorej poukazuje na nadužívanie spoločných priestorov žalovanými
v 1./ a 2./ rade. Tá nebola spôsobilá viesť k záveru o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v prospech
žalobkyne. Relevantná a dôvodná však je argumentácia žalobkyne, že je neprípustné brániť jej ako
vlastníčke bytu č.1 v prístupe k elektrickej prípojke, elektromeru a elektrickému ističu prislúchajúcim k jej

bytu. Taký stav nie je prípustný a vyžaduje okamžitý zásah súdu, a to nielen vzhľadom na požiarnu
bezpečnosť a požiarnotechnické predpisy, na ktoré dôvodne žalobkyňa poukazovala a kde tiež dôvodne
poukázala na stanovisko Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Bardejove zo
dňa 15.02.2024, potvrdzujúce, že musí byť zabezpečený prístup k uzáverom rozvodných zariadení
elektrickej energie, ale aj z mnohých ďalších dôvodov.

13. Podľa § 35 ods.3 písm. b) zákona č.251/2012 Z.z. o energetike koncový odberateľ elektriny, ktorým
sa na účely tohto zákona podľa § 3 písm. b/ bod 8 rozumie odberateľ elektriny v domácnosti alebo
odberateľ elektriny mimo domácnosti, ktorý nakupuje elektrinu pre vlastnú spotrebu), je povinný umožniť
prevádzkovateľovi prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľovi distribučnej sústavy montáž určeného
meradla a zariadenia na prenos informácií o nameraných údajoch a prístup k určenému meradlu.

14. Podľa § 39 ods.12 písm. a), b), c), d) a e) uvedeného zákona vlastník nehnuteľnosti alebo správca
nehnuteľnosti je povinný
a) umožniť prevádzkovateľovi distribučnej sústavy montáž určeného meradla a nevyhnutný prístup k
určenému meradlu,
b) umožniť dodávku elektriny odberateľovi elektriny v domácnosti, ktorý sa v nehnuteľnosti nachádza a

má oprávnenie na užívanie tejto nehnuteľnosti,
c) udržiavať odberné elektrické zariadenie, ktoré slúži na dodávku elektriny viacerým odberateľom
elektriny v domácnosti, v zodpovedajúcom technickom stave,
d) poskytovať technické údaje o technickom stave odberných elektrických zariadení, ktoré má vo
vlastníctve alebo v správe, prevádzkovateľovi distribučnej sústavy,

e) umožniť v nevyhnutnom rozsahu prevádzkovateľovi distribučnej sústavy prístup k odbernému
elektrickému zariadeniu, ktoré má vo vlastníctve alebo v správe.

15. Podľa § 2 ods.1 písm. g) a h) zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
na účely tohto zákona sa rozumie spoločnou časťou domu časť domu nevyhnutná na jeho podstatu

a bezpečnosť, najmä základy domu, strecha, chodba, obvodové múry, priečelie, vchody, schodištia,
terasa, podkrovie, povala, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie, zvislé nosné konštrukcie, ako aj
miestnosť domu, ktorá je určená na spoločné užívanie a umiestnenie technologických zariadení, najmä
práčovne, kotolne, sušiarne alebo kočikárne,
h) spoločným zariadením domu technologické zariadenie, ktoré je určené na spoločné užívanie a slúži

výlučne tomuto domu, a to aj keď je umiestnené mimo domu, najmä výťah, zariadenie na výrobu tepla
a teplej úžitkovej vody, vzduchotechnika, spoločné elektrické a telekomunikačné rozvody, bleskozvod,
komín, vodovodná prípojka, teplonosná prípojka, kanalizačná prípojka, elektrická prípojka, plynová
prípojka a telekomunikačná prípojka.16. Podľa § 11 ods.1 uvedeného zákona vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný
na svoje náklady byt a nebytový priestor v dome udržiavať v stave spôsobilom na riadne užívanie,

najmä včas zabezpečovať údržbu a opravy. Je povinný konať tak, aby pri užívaní, udržiavaní, zmenách,
pri prenajatí bytu alebo nebytového priestoru v dome, prípadne jeho časti a pri inom nakladaní
s bytom a nebytovým priestorom v dome nerušil a neohrozoval ostatných vo výkone ich vlastníckych,
spoluvlastníckych a spoluužívacích práv.
17. Podľa § 11 ods.4 uvedeného zákona vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemôže

vykonávať úpravy bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorými by ohrozoval alebo rušil ostatných
v neprimeranom rozsahu alebo by menil vzhľad domu bez súhlasu vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome. Ustanovenia osobitných predpisov nie sú tým dotknuté (napr. § 54 a nasl. zákona
č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona
č. 103/1990 Zb. a zákona č. 262/1992 Zb).
18. Podľa § 12 ods.1 uvedeného zákona vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome a osoby, ktoré

s ním žijú v domácnosti,14 majú právo užívať byt alebo nebytový priestor v dome, spoločné časti domu,
spoločné zariadenia domu, príslušenstvo a pozemok, ktorých užívanie je spojené s užívaním bytu alebo
nebytového priestoru v dome, a priľahlý pozemok.
19. Podľa § 13 ods.1 uvedeného zákona s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru v dome je
nerozlučne spojené spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva

a spoluvlastníctvo alebo iné spoločné práva k pozemku.
20. Vo vzťahu k tu súdenej veci je dôvodné poukázať tiež na nasledovné závery (citované z Valachovič,
M., Grausová, K., Cirák, J. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Komentár. Bratislava:
C. H. Beck, 2023, komentár k § 13), a síce, že „Žiadny z vlastníkov nie je oprávnený zabezpečiť si
svojvoľne výlučné užívanie niektorej spoločnej časti alebo spoločného zariadenia domu, ako aj jeho

príslušenstva bez relevantného právneho titulu. Tieto právne tituly vzniku výlučného užívacieho práva
sú od 1. 11. 2018 definované v ust. § 19 ods. 4 BytZ. To znamená, že vlastník nie je oprávnený zriadiť si
terasu, pivnicu, sušiareň bielizne, garáž či vykonať vstavbu svojho už existujúceho bytu či nebytového
priestoru, alebo vykonať k svojmu bytu nadstavbu na úkor spoločných častí a spoločných zariadení
bez výslovného rozhodnutia príslušnej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov v dome prijatého právne

relevantným spôsobom [pozri komentár k ust. § 14b ods. 2 písm. e) a ust. § 22 BytZ]. Rovnako tak
nie je dovolené skladovať v spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu veci vo vlastníctve
niektorého z vlastníkov či užívateľov bytov a nebytových priestorov a takýmto spôsobom vylučovať
alebo obmedzovať z užívania ostatných spoluvlastníkov v dome. Konanie ako napr. skladovanie
starého nábytku, elektrospotrebičov či iných vecí v spoločných priestoroch, ktoré je, mimochodom,

v praxi úplne bežné, je aj v rozpore s protipožiarnymi predpismi. V prípade naplnenia týchto konaní
a absencie súhlasu väčšiny vlastníkov možno uplatňovať nároky ostatných vlastníkov v dome, ktorí
sú zároveň spoluvlastníkmi spoločných častí spoločných zariadení domu, ktoré vyplývajú z obsahu ich
spoluvlastníctva. Právnym dôvodom na uplatnenie týchto nárokov aj súdnou cestou je skutočnosť, že
spoluvlastník spoločných častí a spoločných zariadení domu užíva tieto spoločné priestory nad rozsah

vyplývajúci z jeho spoluvlastníckeho podielu. Práve toto sú typy konaní v ktorých správca i spoločenstvo
zastupuje všetkých ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov ex lege ako priamy zástupca
v zmysle pomerne nejasnej dikcie ust. § 9 ods. 8 písm. b) BytZ (pozri komentár k tomuto ustanoveniu).“
21. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

22. Podľa § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť
spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia.

23. Podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa

domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.

24. Žalobkyňa pre potreby rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predloženými
listinnými dôkazmi osvedčila, že nemá zabezpečený neobmedzený a nepretržitý prístup k elektrickej
prípojke, elektromeru a elektrickému ističu, ktoré prislúchajú k jej bytu č.X nachádzajúcemu sa v danom

bytovom dome z dôvodu, že tieto nachádzajú sa za dverami opatrenými guľou, pričom súd má za
osvedčené, že aktuálnymi vlastníkmi dverí sú žalovaní v 1./ a 2./ rade, ktorí sa jednak prostredníctvom
listu žalovaného v 1./ rade zo dňa 04.03.2024 adresovanom B. L. sami prihlásili k ich vlastníctvu
a zároveň daný stav potvrdil aj žalovaný v 3./ rade ako správca bytového domu v odpovedi žalobkynina jej predžalobnú výzvu s tým, že aj on sám práve žalovaných v 1./ a 2./ rade vyzýval na odstránenie
zádveria a dobrovoľné sprístupnenie spoločných priestorov. Je tak dostatočne osvedčené vážne
ohrozenie žalobkyne, keďže bez nepretržitého a neobmedzeného prístupu k daným zariadeniam

v prípade poruchy či požiaru v byte bola by bez nariadenia neodkladného opatrenia odkázaná na
svojpomoc, alebo faktickú zakročovaciu povinnosť, čomu je toto nariadené neodkladné opatrenie
spôsobilé predísť bez neprimeraného zásahu do práv žalovaných v 1./ a 2./ rade.
25. Ochranu žalobkyni však nebolo možné poskytnúť ňou požadovaným spôsobom, teda uložením
povinnosti žalovaným v 1./, 2./ a 3./ rade spoločne a nerozdielne odstrániť osadenie zárubne, dverí

azvončekovzospoločnýchpriestorovnachádzajúcichsanaprízemíBytovéhodomusúp.č.XXXX,vchod
č.19, zapísaného na Liste vlastníctva č.XXXXX v k.ú. A. a povinnosti žalovaným v 1./ a 2./ rade zdržať
sa opätovného osadenia zárubne, dverí a zvončekov do spoločných priestorov nachádzajúcich sa na
prízemí Bytového domu súp.č.XXXX, vhod č.19, zapísaného na Liste vlastníctva č.XXXXX, v k.ú. A..

26. S tvrdením žalobkyne, že sú osvedčené zákonné podmienky na nariadenie takéhoto neodkladného

opatrenia nahrádzajúceho rozhodnutie vo veci samej a že nedôjde tým k vytvoreniu nenávratného
stavu sa súd nestotožňuje. V tomto prípade nebolo možné neodkladným opatrením uložiť (a to ani
žalovaným v 1./ a 2/ rade, nakoľko vo vzťahu k žalovanému v 3./ rade bol návrh z dôvodov uvedených
ďalej celkom nedôvodný) povinnosť odstrániť osadenie zárubne, dverí a zvončekov. Aktuálna právna
úprava síce pripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo

veci samej a ktoré by tvorilo trvalú úpravu pomerov medzi stranami a konzumovalo rozhodnutie vo
veci samej, no len ak to povaha veci pripúšťa (§ 330 ods. 2 CSP), čo nie je tento prípad. Povaha veci
pripúšťa taký výrok, napr. pri špecifických zdržovacích nárokoch, nie už pri určovacích výrokoch, ani
pri štandardných žalobách o zaplatenie peňažnej sumy a ani pri takej žalobe na plnenie, ako je návrh
v tu súdenej veci, keďže uložením povinnosti definitívne odstrániť zárubňu a dvere by sa vytvoril stav

v zásade nenávratný, konečný. Súd ani v podmienkach aktuálnej právnej úpravy nevidí dôvod na ústup
od judikatúry, podľa ktorej (R 88/1953) Ako predbežné (dnes neodkladné) opatrenie zásadne nemožno
voliť také prostriedky, ktorými by sa predbiehalo výkonu rozhodnutia vo veci. Použiteľnosť uvedeného
rozhodnutiaajvsúčasnostipotvrdzujenielento,žesúdnapraxsaknemustálehlási(viďnapr.uznesenia
Krajského súdu v Bratislave sp.zn.16Co/41/2020 alebo 7Co/91/2021), ale aj to, že hlási sa k nemu stále

aj právna teória (viď Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku, 2. vydanie autorov Števček, M.,
Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Praha : C. H. Beck., 2022,
strana 1241, výklad a výber z judikatúry k § 325).

27. Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením (§ 332 ods. 1 CSP) a už z toho je zrejmé, že

ním nemožno uložiť niečo, čo predstavuje konečné a nezvratné riešenie sporu. Návrh žalobkyne na
vypratanie - odstránenie zárubne a dverí nie je možné považovať za návrh na neodkladnú úpravu
pomerov, ale za návrh na konečné rozhodnutie vo veci, čoho sa však nemožno domáhať cestou
nariadenia neodkladného opatrenia. Taká povinnosť môže byť uložená len rozsudkom, a to potom,
čo sa vo veci samej uskutoční sporové konanie. K tomu pozri napr. uznesenie Krajského súdu

v Prešove sp.zn.3Co/48/2018 (bod 14 odôvodnenia) alebo uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp.zn.17Co/65/2020 (viď bod 5.3 odôvodnenia) či už spomínané uznesenia Krajského súdu v Bratislave
sp.zn.16Co/41/2020 alebo 7Co/91/2021, kde uvedené závery boli použité vo vzťahu k vyprataniu
nehnuteľnosti, čo je obdobný prípad.

28. Na uvedenom nič nemení ani návrh žalobkyne, aby žalovaným povinnosť odstrániť osadenie
zárubne, dverí a zvončekov bola uložená v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia,
nakoľko neodkladné opatrenie je priamo zo zákona vždy vykonateľné doručením (ak osobitný predpis
neustanovuje inak, čo nie je tento prípad), a „to platí aj v prípade, ak súd neodkladným opatrením uložil
povinnosť na plnenie, vo vzťahu ku ktorej plynie paričná lehota. Ustanovenie prvej vety § 238 ods.3 CSP

sa nepoužije“ ( opäť viď Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku, 2. vydanie autorov Števček,
M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Praha : C. H. Beck.,
2022, strana 1274, výklad k § 332). Po uložení žalobkyňou požadovanej povinnosti, ktorou by sa rovno
predbehol výkon rozhodnutia vo veci neodkladným opatrením (bez vyjadrenia žalovaných a riadneho
dokazovania) by už následné preskúmavanie uznesenia a navrátenie do pôvodného stavu v rámci tohto

konania bolo nerealizovateľné a bezpredmetné.
29. Uložiť povinnosť odstránenia osadenia zárubne, dverí a zvončekov nebolo tu možné aj preto, lebo
také (trvalé a konečné) opatrenie nespĺňa tu ani atribút bezodkladnosti, naliehavosti a nevyhnutnosti.
Žalobkyňa síce správne poukázala na to, že potreba bezodkladnej úpravy pomerov neznamená, žev danom prípade musí ísť o akútny a jednorazový stav a je pravdou, že potreba upraviť pomery môže
byť bezodkladná a pretrvávať aj dlhší čas a nemožno ju považovať za nesplnenú len preto, že strana
sa nedomáhala ochrany neodkladným opatrením ihneď po reálnom vzniku potreby bezodkladnej úpravy

pomerov (podporne aj Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 422/2021 z 13. januára
2022), to ale treba vždy hodnotiť podľa konkrétnych okolností veci a podľa toho, akého neodkladného
opatrenia sa žalobca domáha. Inými slovami, tu je splnená podmienka naliehavosti, bezodkladnosti
a nevyhnutnosti, a teda nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k spriechodneniu/ odomknutiu/
otvoreniu daného zádveria, ale nie na jeho trvalé a konečné odstránenie. A to aj preto, lebo podľa

vyjadrenia žalovaného v 1./ rade v jeho liste zo dňa 04.03.2024 označenom ako výzva na obnovenie
pôvodného stavu zádveria dvere a zárubňu vrátane zvončekov mala osadiť ešte predchádzajúca
vlastníčka p. D., a to na základe potrebných súhlasov. Keďže žalovaný s manželkou sú vlastníkmi bytu
už od roku 2019, ak by tomu tak bolo (žalobkyňa sa k tomu v návrhu nijako nevyjadrila), podmienka
naliehavosti a neodkladnosti vo vzťahu k trvalému odstráneniu zárubne a dverí zjavne splnená nie je.
Preskúmavanie pravdivosti daného tvrdenia a skúmanie ďalších skutočností potrebných na konečné

rozhodnutie vo veci odstránenia zárubne a dverí, teda či na dané stavebné úpravy existuje alebo
neexistuje súhlas (ostatných vlastníkov, resp. stavebného úradu, či boli stavebnému úradu dané úpravy
ohlásené, či teda ide z administratívnoprávneho hľadiska o povolenú alebo nepovolenú stavbu a
podobne), je možné len dokazovaním v konaní vo veci samej, vylučuje to preto nariadenie neodkladného
opatrenia na definitívne odstránenie dverí a zárubne. Nie je tak osvedčené, či nejde práve o prípad,

kedy nie je možné uložiť povinnosť vykonať opatrenie, ktoré je vyhradené inému orgánu verejnej správy,
alebo je podmieneného súhlasom orgánu verejnej správy (R 39/2006). Keďže žalobkyňa sa v návrhu
s uvedenými skutočnosťami vyplývajúcimi z ňou samou predložených listinných dôkazov nijako (ani
len argumentačne) nevysporiadala (na pôsobnosť stavebného úradu v danej veci pritom odkázalo aj
žalobkyňou predložené stanovisko hasičského a záchranného zboru zo dňa 15.02.2024) a rovnako

z návrhu vôbec nie je možné zistiť, či skutočne k prvotnému osadeniu došlo ešte pôvodnou vlastníčkou,
ako tvrdil žalovaný v 1./ rade a s nejakými súhlasmi, a ak áno, koho, aj z tohto dôvodu nemožno
rozhodnúť o definitívnom odstránení dverí a zárubne neodkladným opatrením. Sama žalobkyňa pritom
tvrdí, že daný stav bol riešený dlhodobo, dokonca ešte s predošlým správcom bytového domu, preto súd
aj v rámci nevyhnutnej úpravy mohol túto obmedziť len na naozaj nevyhnutné kroky a nie na konečné,

trvalé riešenie, ktoré atribút neodkladnosti a nevyhnutnosti nespĺňa (nebol osvedčený).
30. Neodkladným opatrením nemá sa obchádzať konanie vo veci samej. Nie je namieste tam,
kde sa žalobcovi len nechce čakať na rozhodnutie vo veci samej, ale len tam, kde je neodkladná
úprava pomerov skutočne nevyhnutná, potrebná, dôvodná, osvedčená a podmienka neodkladnosti
a naliehavosti jeho vydania musí byť splnená aj v tých prípadoch, keď neodkladné opatrenie môže

nahradiť rozhodnutie vo veci samej a po vydaní ktorého nemusí nadväzovať konanie vo veci samej.
31. Konanie o nariadenie neodkladného opatrenia je plne ovládané dispozičným princípom. V rámci
civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za splnenia
zákonných predpokladov. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote, spravidla bez nariadenia
pojednávania,bezvýsluchuavyjadreniaprotistrany,zprocesnéhohľadiskajezásadnýmdeterminantom

obsah samotného návrhu. „Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť
o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento
inštitút charakteristický“. „Súd je povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska
presvedčivý, a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného
opatrenia v konkrétnom prípade podmienené“ (citované z Veľkého komentára k Civilnému sporovému

poriadku autorov Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M.,
a kol. Praha : C. H. Beck., 2016, strana 1092, výklad k § 325 a strana 1107, výklad k § 326). Zároveň platí,
že rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ neodkladného opatrenia náležitým spôsobom osvedčiť.
32.Predrozhodnutímsúduoneodkladnomopatreníniejezdôvodukrátkostičasupriestorprevykonanie
dokazovania v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, pričom zároveň nesmú existovať vážnejšie

pochybnosti o potrebe tejto úpravy, a preto rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu
neodkladného opatrenia a nevykonáva sa dokazovanie v rozsahu ako v základnom konaní (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 25. júna 2019, sp. zn. 5 Cdo 25/2019).
33. Je preto výlučne vecou navrhovateľa neodkladného opatrenia, aby dostatočne konkrétne, podrobne
a presvedčivo opísal rozhodujúce skutočnosti vrátane skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov a aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý požaduje takúto ochranu podložil
dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu. To
je osobitne významné v prípade návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania,
čo je aj tento prípad, keď súd nemá o spore medzi stranami ešte žiadne skutkové zistenia, z ktorýchby mohol vychádzať. Na návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa tak v zmysle platnej právnej
úpravy (§ 326 ods.1 CSP) v porovnaní so žalobou kladú osobitné, ďalšie a vyššie požiadavky, čo je
logické, nakoľko v štádiu a lehotách v ktorých súd rozhoduje o návrhu na také opatrenie nie je mysliteľné,

aby vykonával rozsiahle dokazovanie, prípadne aby vyvinul procesné úsilie o doplnenie dokazovania.
Súd aj tu opäť poukazuje na Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku, strana 1105, výklad k
§ 326 z ktorého cit. “Riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP sa nevykonáva. To, prirodzene
kladie zvýšené nároky na kvalitu a presvedčivosť návrhu, s dôrazom na zodpovednosť navrhovateľa za
vlastnú procesnú aktivitu.“

34. Všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia s dôrazom na potrebu
neodkladnej úpravy pomerov podliehajú procesu osvedčovania (spravdepodobnenia). Dôkazné
bremeno zaťažuje samotného navrhovateľa. Navrhovateľ neodkladného opatrenia v návrhu musí
označiť dôkazy vo vzťahu k vlastným skutkovým tvrdeniam (§ 132 ods. 1 a 3 CSP) a k návrhu
musia byť pripojené listiny, na ktoré sa odvoláva, pričom práve listinné dôkazné prostriedky majú pri
rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitný význam. Dokazovanie v konaní

o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania, teda súd prostredníctvom
označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky
procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to,
že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš

pravdepodobné, pričom strany sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 149 a nasl.
CSP).
35. Zároveň, ako už z názvu inštitútu, ktorý žalobkyňa uplatnila (neodkladné opatrenie), vyplýva,
v každom konkrétnom prípade treba v konkrétnych skutkových okolnostiach osvedčiť neodkladnosť,
teda výnimočnosť požadovaného zásahu zo strany súdu neumožňujúcu čakať na rozhodnutie vo veci

samej. Je výlučne na žalobcovi, domáhajúcom sa nariadenia neodkladného opatrenia, aby opísaním
rozhodujúcich skutočností a predloženými dôkazmi osvedčil atribút bezodkladnosti, čo zahŕňa aj prvok
naliehavosti a nevyhnutnosti. Zo strany žalobcu musí byť osvedčené, že ide o prípad, kde naliehavosť,
nevyhnutnosť, neodkladnosť riešenia formou takej úpravy umožňuje a odôvodňuje ustúpiť od záujmu na
úplnom a komplexnom zistení skutkového stavu veci, po vyjadrení druhej strany, čo je možné uskutočniť

v zásade len v konaní vo veci samej (vzhľadom na krátku lehotu pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné
opatrenia a skutočnosť, že v tomto konaní nevykonáva sa dokazovanie).
36. Podľa názoru súdu preto bolo možné nariadiť neodkladné opatrenie len v rozsahu uvedenom vo
výroku č. I tohto uznesenia, teda v rozsahu, v ktorom bola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy
pomerov a vážne ohrozenie práv žalobkyne odôvodňujúce práve také rozhodnutie a vo zvyšku bolo

potrebné návrh voči žalovaným v 1./ a 2./ rade ako nedôvodný zamietnuť. Zamietnuť ho bolo potrebné
aj voči žalovanému v 3./ rade.
37. Vo vzťahu k výroku nariadeného neodkladného opatrenia súd uvádza, že nejde o prekročenie
návrhu, ale naopak, o čiastočné vyhovenie (obmedzenie) návrhu na základe jeho obsahu a výroku v
zmysle zásady, že vo väčšom je obsiahnuté menšie (vo väčšom - požadovanej povinnosti odstrániť

zárubňu a dvere je logicky obsiahnuté menšie - odstrániť uzamknutie/uzavretie zárubne a dverí). Súd
je v rámci dispozičného princípu viazaný návrhom a nesmie ho prekročiť (priznať viac) ani uložiť inú
ako v návrhu požadovanú povinnosť, je však povinný posúdiť návrh podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1
CSP). „Obsah žaloby (návrhu) nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitom), ale aj rozhodujúcimi
skutkovými tvrdeniami – opísaním skutkového deja (causa petendi). Súd je viazaný petitom žaloby po

obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami v žalobe. Súd
má skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh“ (R 14/2021).
38. „Vo vzťahu k záväznosti súdu navrhovaným petitom, je treba v sporoch na ochranu vlastníctva
osobitne zdôrazniť, že súdy by mali vo zvýšenej miere venovať pozornosť požiadavke vyplývajúcej
z § 41 ods. 2 OSP (aktuálne § 124 ods. 1 CSP) a posudzovať každé podanie podľa jeho obsahu.

Táto požiadavka je opodstatnená najmä z dôvodu, že žalobca pri formulácii žalobného petitu nie vždy
tento formuluje tak, aby ním žiadaný petit vyjadroval jeho skutočnú vôľu. Preto nie je prekročením
návrhu (petitu) taký výrok rozhodnutia súdu, ktorý formulačne síce inak, avšak vyjadruje vôľu
navrhovateľa.“ (citované z JUDr. Jaroslav Krajčo, Občiansky zákonník pre prax, komentár s judikatúrou,
vydavateľstvo EUROUNION, Bratislava 2015, komentár k § 126, strana 948 ).

39. Podľa návrhu žalobkyňa nariadenia neodkladného opatrenia domáha sa jednak z dôvodu
nadužívania spoločných priestorov žalovanými 1./ a 2./ (čo nebolo dôvodné a na takú úpravu formou
neodkladného opatrenia žalobkyňa ako len jedna z podielových spoluvlastníkov spoločných priestorov
nie je oprávnená), ale nepochybne aj z dôvodu zabezpečenia neobmedzeného a nepretržitého prístupuk elektrickej prípojke, elektromeru a elektrickému ističu, ktoré prislúchajú k jej bytu č.1 a nachádzajú
sa za daným zádverím za účelom jednak riadnej realizácie vlastníckeho práva k bytu, ale najmä
predchádzania hroziacim škodám, čomu bola venovaná aj podstatná a hlavná časť jej argumentácie

a listín predložených na jej osvedčenie, preto súd nariadil neodkladné opatrenie v uvedenom rozsahu
a vo zvyšku (čo do úplného odstránenia zárubne, dverí a zvončekov), ako aj čo do požadovaného výroku
II. viazaného na požadovaný výrok I. jej návrh ako nedôvodný zamietol. V situácii zjavne a evidentne
osvedčeného nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy by odkazovanie žalobkyne na konanie vo
vecisamejajpokiaľideozabezpečenielenprístupudodanéhozádveriazadanýmúčelombolovrozpore

so zásadami materiálneho poskytnutia účinnej právnej ochrany v materiálnom právnom štáte, odopretím
spravodlivosti, zbytočným rozmnožovaním sporov a prepiatym formalizmom, keďže v rámci žalobkyňou
požadovaného neodkladného opatrenia bolo možné a dôvodné poskytnúť ochranu jeho čiastočným
vyhovením uvedeným spôsobom. Úlohou súdu je poskytnúť právnu ochranu v čase, ktorý zabezpečí, že
sa predíde porušeniu práv. Preto súd ma za to, že bolo namieste nariadiť neodkladné opatrenie v čase,
kedy je vzniku možnej ujmy žalobkyne ako aj tretích osôb ešte možné predísť. Vzhľadom na predmet

konania je splnená aj podmienka v zmysle § 324 ods.3 CSP (že sledovaný účel nemožno tu dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením). Je síce vecou žalovaných a prípadne následného exekučného konania
akým konkrétnym spôsobom zabezpečia a umožnia žalobkyni prístup k elektrickej prípojke, elektromeru
aelektrickémuističu,ktoréprislúchajúkjejbytuvzmyslevýrokuneodkladnéhoopatrenia(čiposkytnutím
kľúčov, či odstránením uzamknutia, vysadením dverí zo zárubne alebo aj ich trvalým odstránením),

avšak musí ísť o prístup neobmedzený a nepretržitý, teda nie podmienený napr. neprijateľným podpisom
akejsi zodpovednosti žalobkyne za škodu na veciach, ktoré majú v zádverí umiestnené, ako to podľa
tvrdení žalobkyne navrhovali jej matke v minulosti.
40. Vo vzťahu k žalovanému v 3./ rade návrh nebol dôvodný. Žalovaný v 3./ rade ako správca bytového
domu nie je vo veci požadovaného neodkladného opatrenia vecne pasívne legitimovaný. On nie je

vlastníkom dverí a zárubne. Tak ako nevlastníkovi veci (resp. tomu, kto ju nemá v reálnej držbe) podľa
rokmi ustálenej súdnej praxe nemožno uložiť povinnosť nenakladať s vecou (§ 325 ods.2 písm. c/ CSP),
nemožno mu ani uložiť s ňou nakladať. Žalovaný v 3./ rade ako správca k odstráneniu dverí a zárubne, či
uzamknutia na nich, nakoľko nie je ich vlastníkom a ani ich neosadil môže pristúpiť len právnymi krokmi
a prostriedkami, preto nemožno mu uložiť žalobkyňou požadované (faktické) povinnosti ich odstránenia.

Ani z ust. § 6a zákona č.314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi, na ktorom žalobkyňa založila pasívnu
vecnúlegitimáciužalovanéhov3./rade,nevyplývamožnosťfaktického,svojpomocnéhozásahusprávcu
do vlastníctva tretích osôb. Aj v prípadoch, kedy zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov dáva
správcovi konkrétne oprávnenia voči vlastníkovi (napr. právo vstupu za účelom vykonania obhliadky
alebo opravy, ak opravu nezabezpečí sám vlastník alebo ak ide o opravu spoločných častí domu

alebo spoločných zariadení domu prístupných z jeho bytu alebo montáž a údržbu zariadení na meranie
spotreby tepla a vody v byte a nebytovom priestore a odpočet nameraných hodnôt podľa § 11 ods.
3) túto povinnosť je možné vynútiť nie svojpomocou, ale len formou súdneho rozhodnutia, pričom aj v
prípade naliehavej potreby sprístupnenia bytu (v prípade havarijnej situácie, resp. na základe dlhodobo
plánovanej výmeny stúpačiek, či meračov na podklade zmluvy o dielo uzavretej medzi vlastníkmi

a tretími osobami) je možné domáhať sa ochrany zo strany správcu len napr. formou neodkladného
opatrenia podľa ust. § 324 a nasl. CSP (opäť viď už vyššie spomínaný komentár k zákonu č. 182/1993
Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov - tu k § 11 ods. 3).
41. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené preto súd o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia rozhodol tak, že vo vzťahu k žalovaným v 1./ a 2./ rade mu čiastočne vyhovel (s uložením im

povinnosti spoločne a nerozdielne, nakoľko ide o nedeliteľné plnenie a ide o veci v BSM) a čiastočne
nevyhovel a vo vzťahu k žalovanému v 3./ rade ho v celom rozsahu zamietol.
42. V súlade s § 337 ods.1 a 2 CSP zároveň poučil žalovaných v 1./ a 2./ rade, že môžu podať žalobu
protižalobkyni,ktorejpredmetombudenároknanavráteniedopôvodnéhostavualebonároknanáhradu
škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

43. Čo sa týka výroku o trovách konania, Civilný sporový poriadok nemá ustanovenie podobné § 145
Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016, v zmysle ktorého sa v uznesení o nariadení
predbežného opatrenia o náhrade trov konania nerozhodovalo. Preto v zmysle Civilného sporového
poriadku je potrebné aj pri rozhodnutí o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodnúť
o nároku na náhradu trov konania, v prípade, že ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (§ 262

ods.1 CSP).
44. Tu rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodnutím, ktorým sa konanie
končí. Preto súd o trovách konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol, a to podľa
§ 255 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP. Vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanými v 1./ a 2./ radevýsledok konania je taký, že v časti (časť výroku I.) bola úspešná žalobkyňa, v časti (výrok II a povinnosť
zdržať sa opätovného osadenia zárubne, dverí a zvončekov) úspešní boli títo žalovaní, ktorým nateraz
žiadne preukázateľné trovy konania zo spisu ani nevyplývajú. Vzhľadom na výsledok konania preto

podľa § 255 ods. 2 CSP súd vyslovil, že žiadna z týchto strán nemá právo na náhradu trov konania.
Žalovaný v 3./ rade bol v celom rozsahu úspešný, avšak náhradu žiadnych trov konania neuplatnil, zo
spisu ani žiadne preukázateľné trovy konania žalovaného v 3./ rade nevyplývajú (návrh ani uznesenie
o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči nemu sa mu v zmysle § 331 ods. 1 veta
druhá CSP ani nedoručujú), preto súd v zmysle § 262 ods. 1 a 2 CSP nevyhradil rozhodnutie o výške

trov konania samostatnému uzneseniu, nakoľko nebolo by v ňom o čom rozhodovať, ale o nároku na
náhradu trov konania priamo rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku V. tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bardejov.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.