Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. apríl 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29Csp/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125200185
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8125200185.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

-20-

29Csp/3/2025

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XX, XXX XX D., zast.: JUDr. František Komka, advokát so sídlom Hlavná 27, 080 01
Prešov, proti žalovanej: 365.bank, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890,
zast.: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava,
IČO: 47 232 471, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a o určenie neprijateľnosti zmluvných

podmienok, takto

r o z h o d o l :

-20-
29Csp/3/2025

I. U r č u j e , že úver zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, je bezúročný a bez
poplatkov.

II. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa XX.X.XXXX v
časti [3] Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia, bod [4] v znení: „ Klient vyhlasuje, že nemá* osobitný
vzťah k Banke v zmysle ZoB a je si vedomý, že nepravdivosť tohto vyhlásenia spôsobuje neplatnosť
tejto zmluvy a okamžitú splatnosť poskytnutého úveru, ku dňu keď sa Banka dozvie o nepravdivosti tohto
vyhlásenia.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa XX.X.XXXX
v časti [3] Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia, bod [5], v znení: „Podpisom tejto zmluvy zmluvné

strany uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 9 40/1964 Zb. [Občiansky
zákonník], ktorá je zabezpečením pohľadávky Banky vzniknutej zo ZoÚ v súlade s čl. 4, bod 4.8 OP pre
úver.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa
XX.X.XXXX v časti [3] Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia, bod [7], v časti, v znení: „Zmluvné
strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a

výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných
podmienkach.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

V. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver k Zmluve o
úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa XX.X.XXXX v článku 4 – Splácanie úveru, započítanie pohľadávok
a zabezpečenie, bod 4.6], v znení: „Platby od Klienta sa voči pohľadávke Banky započítavajú, bez
ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: [1] na poplatky podľa

Sadzobníka, [2] úrok z omeškania, [3] úrok z úveru, [4] splátka istiny úveru. V prípade viacerých
pohľadávok Banky voči Klientovi sa platby Klienta započítavajú najskôr na pohľadávku skôr splatnúpodľa uvedeného poradia. V prípade, ak je Klient majiteľom, prípadne spoludisponentom osobného
účtu vedeného Bankou, podpisom ZoÚ udeľuje výslovný a neodvolateľný súhlas s inkasom peňažných
prostriedkov z tohto účtu na účely splácania svojich peňažných záväzkov zo ZoÚ. Banka je oprávnená

započítať svoje splatné i nesplatné pohľadávky voči Klientovi bez ohľadu na právny titul ich vzniku proti
akýmkoľvek pohľadávkam Klienta voči Banke.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VI. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

VII. P r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 42 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

-17-
29Csp/3/2025

1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 10.01.2025 sa domáhala určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj
neprijateľnosti zmluvných podmienok uvedených v zmluve o úvere v záverečných ustanoveniach bod 4,
5, 7, ako aj v obchodných podmienkach uvedených v čl. 4 bod 4.6, v čl. 5 bod 5.4, a 5.6.

2. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila zmluvu o úvere v predmete poskytnutia úveru vo
výške 663,88 EUR s úrokovou sadzbou 26 %, RPMN 29,33 %, počtom splátok 60 vo výške 23,53 EUR,
ako aj celkovou výškou nákladov 528,03 EUR.

3. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver zmluva musí obsahovať náležitosti podľa

§ 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z.

4. Zmluva o úvere obsahuje nesprávnu hodnotu RPMN, pričom vychádzala z interaktívnej kalkulačky
pre úvery uzatvorené po 01.01.2022.

5. Nakoľko predpoklady použité na výpočet RPMN, ani vzorec na výpočet RPMN sa nezmenili počas
celej účinnosti zákona č. 129/2010 Z.z. je táto kalkulačka použiteľná aj na výpočet RPMN úverových
zmlúv podľa zákona č. 129/2010 Z.z. aj pred 01.01.2022. Podľa kalkulačky NBS je správna hodnota
RPMN 41,10 % a nie 29,33 %.

6. Ak žalovaný bude argumentovať, že poistenie sa nezapočítava do RPMN, keďže ide o dobrovoľné
poistenie, tak podľa jej názoru poistenie malo byť zahrnuté do RPMN a do celkových nákladov
spotrebiteľa, pretože nešlo o dobrovoľnú doplnkovú službu. Poistenie ako také má žalovaný vopred
predformulované v zmluve, pričom v časti 3 zmluva o úvere a záverečné ustanovenia k zmluve sa
nenachádza údaj o možnosti neuzavrieť toto poistenie.

7. V zmluve je tiež uvedená nesprávne celková výška nákladov 528,03 EUR. Celková výška nákladov
predstavujerozdielmedzisumou,ktorúmáspotrebiteľnaúverskutočnezaplatiť,čopredstavujevdanom
prípade sumu 1 411,80 EUR a výškou poskytnutého úveru 613,38 EUR, teda skutočná výška nákladov je
v tomto prípade 747,92 EUR. Aj keby úver nebol bezúročný a bez poplatkov, je v zmluve uvedená výška

úrokovej sadzby 26 %, pričom priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom
eurozóny pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od jedného do piatich rokov v máji 2008 bola vo
výške 11,14 %. Z uvedeného vyplýva, že úrok stanovený veriteľom je viac ako dvojnásobne vyšší, a
teda výška úrokovej sadzby odporuje ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

8. Ďalej sa predmetnou žalobou domáha určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok uvedených v
zmluve o úvere a v obchodných podmienkach a to v súvislosti, že nemá osobitný vzťah k banke, dohody
o zrážkach zo mzdy, ako aj rozhodcovskej doložky. Pokiaľ ide o neprijateľnosť zmluvných podmienok
uvedených v obchodných podmienkach, tieto sa týkajú započítania platieb, úročenia úveru po vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru, ďalej v súvislosti s nákladmi spojenými s vymáhaním pohľadávky a jej

postúpením.9.Žalovanývovyjadreníkžalobeuviedol,žezmluvaoúvereobsahujeúdajeoRPMNatovovýške29,33
%. Podľa žalobcu nebola uvedená správne, nakoľko mu nezáväzná internetová kalkulačka vypočítala

RPMN vo výške 41,30 %. Tieto kalkulačky sú však len informatívnym a nezáväzným prostriedkom,
ktorých závery nie je možné považovať za hodnoverné a aplikovať na dané súdne konanie. Žalovaný
trvá na tom, že údaj o RPMN bol v zmluve o úvere uvedený správne a v žiadnom prípade nebol uvedený
v neprospech spotrebiteľa.

10. Spotrebiteľ nebol spochybnený v možnosti posúdiť rozsah svojho záväzku, nakoľko poznal údaje
o výške úveru a celkovej výške nákladov, vedel koľko bude nakoniec musieť zaplatiť a prijatím úveru
s takýmito podmienkami súhlasil. To, že tvrdí, že bude musieť zaplatiť inú sumu však nevychádza zo
žiadneho konkrétneho prepočtu, ktorý by reagoval na zákonnú dikciu pojmu celková čiastka úveru.
Súčasne žalovaný trvá na správnosti údajov uvedených v zmluve o úvere, nakoľko tieto zodpovedajú
výške nákladov spočívajúcich z úrokov za poskytnutý úver. Dikcia zákona nehovorí o tom, že celkovou

čiastkou, ktorú má spotrebiteľ uhradiť je násobok počtu splátok s ich výškou. Z ust. § 2 písm. h) zákona č.
129/2010 Z.z. vyplýva, že celkovou čiastkou je súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových
nákladov.

11. K neprijateľnosti zmluvných podmienok poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove pod sp. zn.

1CoCsp/16/2023 zo dňa 17.10.2023, ktorý uviedol, že zmluvná podmienka o prehlásení spotrebiteľa, že
niejeosobousosobitnýmvzťahomkbankebolanesprávnezostranysúduI.inštancieprávneposúdená.
Banka má zákonnú povinnosť zisťovať, či klient nie je osobou s osobitným vzťahom k banke a v zmluve
o úvere musí mať banka dohodnuté, že v prípade nepravdivosti daného vyhlásenia klienta je banka
oprávnená použiť sankciu okamžitej splatnosti celej dlžnej sumy. Ide o zákonnú požiadavku vyplývajúcu

z ust. § 35 zákona o bankách.

12. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená riadne a platne. Ide o riadny spôsob zabezpečenia
nárokov veriteľa a v čase uzatvorenia zmluvy o úvere predstavovala obvyklý a štandardný spôsob
zabezpečenia nároku veriteľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená v písomnej forme a

žalobkyňa ako zmluvná strana vyhlásila, že si dohodu o zrážkach zo mzdy riadne prečítala, jej
obsahu porozumela a vyjadruje svoju slobodnú vôľu dohodu uzatvoriť. Dohoda o zrážkach zo mzdy je
dovolená aj v spotrebiteľských vzťahoch. Navyše právna úprava povoľuje inštitút dohody o zrážkach
zo mzdy ako štandardný spôsob zabezpečenia záväzku. Ak je inštitút dohody o zrážkach zo mzdy
aprobovaným právnym inštitútom nie je možné bez ďalšieho a priori tvrdiť, že ide o dohodu neplatnú

alebo dokonca, že ide o neprijateľné zmluvné dojednanie. Dokonca ani v spotrebiteľských vzťahoch nie
je vylúčené uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak by dohoda
o zrážkach zo mzdy bola v spotrebiteľských vzťahoch vylúčená, z právnej úpravy by takáto skutočnosť
vyplývala. Keďže však právna úprava určuje podmienky, za akých je uzatvorenie dohody o zrážkach zo
mzdy prípustné v spotrebiteľských vzťahoch, nie je možné v prípade, ak sú tieto podmienky splnené,

uzatvorenie platnej dohody vylúčiť.

13. Spôsob započítania platieb na poplatky, úroky a istinu vychádza z obchodnoprávneho charakteru
zmluvy o úvere. Má za to, že nemožno hovoriť o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, nakoľko pri splnení
všetkých zmluvných podmienok spotrebiteľa nijako nezvýhodňuje. Už pri uzatváraní zmluvy o úvere totiž

presne vie, aká bude celková výška nákladov, ak sa bude pridržiavať ustanovení zmluvy.

14. Bez ohľadu na spotrebiteľský charakter nie je spornou otázka, že zmluva o úvere je absolútnym
obchodom. Žalobca postupoval v súlade so zákonom, keď započítaval úhradu najskôr na úroky a až
následne na istinu, čo nesporne vyplýva z ust. § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalobkyňa pri

žiadnej zo svojich platieb neurčila, že sa ma započítavať výlučne na istinu. Teda nielenže v konaní
nebola preukázaná neprijateľnosť, ale žalobkyňa ani nepreukázala naliehavý právny záujem a súčasne
je potrebné skonštatovať, že zmluvná podmienka, ktorá je v súlade s platnou právnou úpravou je platná.

15. Pokiaľ ide o predčasné splatenie úveru žalovaný uvádza, že žalobkyňa neprijateľnosť tejto

podmienky žiadnym spôsobom neodôvodnila, v tomto smere nepredložila, ani nenavrhla žiaden dôkaz
a nepoukázala ani na rozhodovaciu prax súdov k tejto problematike.

16. Žalobkyňa v replike zotrvala na svojej argumentácii uvedenej k žalobe.17. Súd na základe skutkových tvrdení žalobkyne, popretí skutkových tvrdení žalovaného,
oboznámením zmluvy o úvere, obchodných podmienok, ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento

skutkový stav:

18. Žalobkyňa uzatvorila so žalovaným dňa 17.05.2008 zmluvu o úvere v predmete poskytnutia úveru
vo výške 20 000 Sk s uvedením výšky mesačnej splátky 709 Sk, počtu splátok 60, dátumu prvej platby
17.06.2008, termínu splatnosti splátok vždy k 17. dňu v mesiaci, výšky úrokovej sadzby 26 %, celkovej

výšky nákladov 15 907,42 Sk, termínu konečnej splatnosti úveru 17.05.2013, ako aj hodnoty RPMN
29,33 %.

19. Súčasťou zmluvy v časti 3 bodu 4 je vyhlásenie týkajúce sa osobitného vzťahu k banke, v bode 5
dohoda o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka a v bode 7 dojednanie rozhodcovskej
doložky.

20. V čl. 4 bodu 4.6 obchodných podmienok je dohoda o započítaní platieb klienta voči pohľadávke
banky v poradí najprv na poplatky podľa sadzobníka, potom na úrok z omeškania, úrok z úveru a až
následne na splátku istiny.

21. V bode 5.4 obchodných podmienok je dojednanie, že v prípade, ak sa úver stal predčasne splatným,
banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom podľa oznámenia s úrokom z omeškania vo
výške stanovenej v oznámení a v bode 5.6 je uvedené, že všetky výdavky banky spojené s vymáhaním
pohľadávky sú účtované na ťarchu klienta a banka je oprávnená postúpiť tretej osobe svoje pohľadávky
zo zmluvy o úvere.

22. Podľa ust. § 2 zákona č. 258/2001 v znení účinnom od 02.04.2008 do 31.07.2008,
Na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku
a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou

1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o
spotrebiteľskom úvere,
2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru
alebo kúpnej ceny služieb,
3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na

úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ
nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými
poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,

5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby
veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej
alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené
veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,
d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z

hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého
spotrebiteľského úveru,
e)poplatkamiakákoľvekplatba,ktorújespotrebiteľpovinnýzaplatiťveriteľovivsúvislostisposkytovaním
úveru, okrem úrokov.

23. Podľa ust. § 4 zákona č. 258/2001 v znení účinnom od 02.04.2008 do 31.07.2008,
(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ
dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) musí obsahovaťa) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred

lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r)
informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
(3) Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol
spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
(4) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o

spotrebiteľskom úvere.
(5) Veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis.7) Ak dôjde k postúpeniu
pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.7)
(6) V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom.8) Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo

spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30
% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.

Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
(7) Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

24. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že strany sporu dňa 17.05.2008 pod č.
3652473308 uzatvorili zmluvu o úvere v predmete poskytnutia úveru vo výške 20 000 Sk s uvedením

počtu splátok, výšky splátok, termínu splatnosti splátok, úrokovej sadzby, RPMN, ako aj celkovej výšky
nákladov.25. Žaloba o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je žalobou podľa § 137 písm. d) CSP, keďže
ide o určenie právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu, a teda pri takejto
žalobe nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem. Týmto osobitným právnym predpisom

je § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať
určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého spoterbiteľského úveru žalobou. Nejde teda o žalobu o určenie práva podľa § 137 písm.
c) CSP, ale o určenie právnej skutočnosti, ktorou je zákonná dikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru. Osobitným právnym predpisom umožňujúcim podanie tejto žaloby je aj zákon č. 250/2007 Z.z. o

ochrane spotrebiteľa. Podľa § 3 ods. 5 vety prvej citovaného zákona proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti poručiteľovi domáhať
na súde ochrany svojho práva. Preto žalobu o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru môže
spotrebiteľ podať aj vtedy, keď zmluva bola uzavretá podľa zákona č. 258/2001, ako to vyplýva aj z
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.01.2022 pod sp. zn. 4Cdo/223/2020.

26. Podľa názoru súdu I. inštancie neobstojí argumentácia žalobkyne o nesprávnosti RPMN s poukazom
na informatívny údaj na základe interaktívnej kalkulačky Národnej banky Slovenska, ktorá sa však
vzťahuje na právnu úpravu spotrebiteľských úverov podľa zákona č. 129/2010 Z.z. a nie podľa právnej
úpravy zákonom č. 258/2001 Z.z.

27. Súd I. inštancie sa však stotožnil s argumentáciou žalobkyne nesprávnosti výpočtu RPMN z dôvodu,
že žalovaný nepreukázal, že poistenie úveru bolo dobrovoľnou doplnkovou službou, teda že náklady
za uvedenú službu nemali byť zahrnuté do celkových nákladov spotrebiteľa podľa § 2 písm. c) bodu 5
zákona č. 258/2001 Z.z.

28. Podľa § 2 písm. c) bodu 5 zák. č. 258/2001 Z.z., celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so
spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím
spotrebiteľského úveru vrátane poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú
určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti
spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a

poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom, ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru.

29. V konkrétnom prípade súd vychádzal z názoru vysloveného rozhodnutím Krajského súdu v Prešove
pod sp. zn. 2CoCsp/42/2020 v obdobnej právnej veci voči žalovanému.

30. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôraznil, že údaje o hodnote RPMN a priemernej RPMN sú
informatívne údaje, ktorých úlohou je poskytnúť spotrebiteľovi pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom
úvere informáciu o tom, či úver, ohľadom ktorého sa chystá uzavrieť úverovú zmluvu s ohľadom na
jeho RPMN (ktorá musí byť súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako jej obligatórna náležitosť
podľa § 4 ods. 2 písm. j) zák. č. 258/2001 Z.z.), je v porovnaní s obdobnými úvermi poskytovanými

na trhu výhodný alebo nie, čo môže mať rozhodujúcu váhu pri rozhodovaní spotrebiteľa o akceptácii
podmienok navrhovaných dodávateľom. Dodávateľ musí v zmysle § 4 ods. 2 písm. k) citovaného zákona
uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov
na príslušný spotrebiteľský úver, platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú
podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok. Ak zákon o spotrebiteľských úveroch v § 4 ods. 3

sankcionuje neuvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a priemernej hodnoty ročnej percentuálnej
miery nákladov bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, nesprávne uvedenie RPMN v neprospech
spotrebiteľa,môžezhľadiskaposudzovaniavýhodnosti,resp.nevýhodnostiúveruspotrebiteľompôsobiť
dokonca negatívnejšie ako samotné neuvedenie RPMN. Teda, ak zmluva obsahuje aj údaj o RPMN,
ako aj údaj o priemernej RPMN, ktorá je v zmluve uvedená v neprospech spotrebiteľa, spotrebiteľ je pri

takomto porovnaní zavádzaný v tom smere, že v dôsledku tohto nesprávneho údaju môže nadobudnúť
presvedčenie, že podobné úvery sú na trhu poskytované v priemere s vyššou RPMN, a teda, že úver,
ktorý mu má byť poskytnutý na základe navrhovanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je v porovnaní s
konkurenciou na trhu výhodnejší ako v skutočnosti. Pritom ide o konanie v omyle, čím vzniká hrozba
ujmy. Preto nesprávne uvedenie RPMN či priemernej RPMN je vážnym porušením zákona a má vplyv

na vznik možných pochybností o rozsahu záväzku. Za nesprávne uvedenie RPMN, resp. priemernej
RPMN treba považovať rovnako stav, keď priemerná RPMN je zavádzajúca a potenciálne ohrozuje
spotrebiteľa pri jeho rozhodnutí o záväzku, ktorý je predmetom vadnej kontraktácie (do pozornosti
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/243/2016).31. Podľa odvolacieho súdu, ak zmluva obsahuje údaj o RPMN, ktorá je v zmluve uvedená v
neprospech spotrebiteľa, spotrebiteľ je pri takomto porovnaní zavádzaný v tom smere, že v dôsledku

tohto nesprávneho údaja môže nadobudnúť presvedčenie, že podobné úvery sú na trhu poskytované v
priemere s vyššou RPMN, a teda že úver, ktorý mu má byť poskytnutý na základe navrhovanej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, je v porovnaní s konkurenciou na trhu výhodnejší. Za nesprávne uvedenie RPMN
je preto považovať rovnako stav, keď je RPMN zavádzajúca a potencionálne ohrozuje spotrebiteľa pri
jeho rozhodnutí o záväzku. Súčasne uviedol, že pokiaľ v predmetnej veci uzatvorenie poistenia bolo

podmienkou pre získanie úveru, náklady súvisiace s poistením majú nepochybne vplyv na určenie
celkovej výšky nákladov a rovnako mali byť zahrnuté do výšky RPMN. Pokiaľ sa tak nestalo, je RPMN
v zmluve uvedená nesprávne, čoho dôsledkom je v zmysle vyššie uvádzaných záverov situácia, ako
keby RPMN nebola uvedená v zmluve vôbec.

32.Spoukazomnavyššievyslovenýprávnynázorodvolaciehosúdu,súddospelkzáveruonesprávnosti

výpočtu RPMN zo strany žalovaného, keď do celkových nákladov spotrebiteľa nezahrnul aj náklady za
poskytnutúdoplnkovúslužbuatokomplexnýsúborpoistenia.Zmluvnédojednanieoposkytnutíuvedenej
doplnkovej služby je súčasťou formulárovej zmluvy bez uvedenia, že žalobkyňa ako spotrebiteľka mohla
poskytnutie uvedenej doplnkovej služby odmietnuť, preto súd vychádzal z predpokladu, že zmluvné
dojednanie uvedenej doplnkovej služby bolo podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru a preto

náklady, ktoré spotrebiteľovi vznikli s týmto poistením mali byť zahrnuté do celkových nákladov pre účely
výpočtu RPMN.

33. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o
úvere, ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných prostriedkov za

neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom najmä na odplaty poskytované bankami
pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky a
spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ
je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie, ktoré presahuje výšku poskytnutých
peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.

34. Keďže v čase uzatvorenia zmluvy neprimeraná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru
nemala charakter neplatného zmluvného dojednania s poukazom na ust. § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka, ale súd mohol takúto neprimeranú odplatu iba primerane znížiť, potom je argumentácia
žalobkyne o neplatnosti uvedeného zmluvného dojednania nedôvodná.

35. Súd I. inštancie však zistil ďalší dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru pre absenciu
obligatórnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 2 písm. k) zákona č. 258/2001
Z.z. neuvedením priemernej hodnoty RPMN.

36. Na základe vyššie uvedených skutočností, preto súd I. inštancie dospel k jednoznačnému záveru o
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru na základe zmluvy o úvere č. 3652473308 zo dňa 17.05.2008
pre absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy podľa § 4 ods. 2 písm. j) a k) zákona číslo 258/2001 Z.z.
a v uvedenej časti žalobe vyhovel.

37. Podľa § 298 ods. 1, 2 CSP,
(1) Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná
podmienka používaná obchodníkom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku
znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných

dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
(2) Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej
zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie obchodníkovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu
na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,

nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo
výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo
v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.38. Podľa § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka,
(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná

podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú obchodníkovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na tretiu osobu bez súhlasu spotrebiteľa,
ak by prevodom mohlo dôjsť k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť obchodníka za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e)umožňujúobchodníkovi,abyspotrebiteľovinevydalnímposkytnutéplnenieajvprípade,akspotrebiteľ
neuzavrie s obchodníkom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú obchodníkovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú obchodníka, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na

dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak obchodník nesplnil záväzky, ktoré
vznikli,
i) umožňujú obchodníkovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo obchodníka oprávňujú

na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré

by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany obchodníka neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv vrátane práva spotrebiteľa
započítať pohľadávku voči obchodníkovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva

uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o)oprávňujúobchodníkarozhodnúťotom,žejehoplneniejevsúladesozmluvou,aleboktorépriznávajú
právo zmluvu vykladať iba obchodníkovi,
p)obmedzujú zodpovednosť obchodníka, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú

uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok
ustanovených osobitným zákonom,
s)požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane
vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o

zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,
t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie obchodníkom v prevažnej miere
nesleduje záujmy spotrebiteľa,
u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy
bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,

v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy
preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie,
w) požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby
akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré

v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky
tretej osobe.39. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,

alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

40. Žalobkyňa sa ďalej predmetnou žalobou domáhala určenia neprijateľnosti viacerých zmluvných
podmienok uvedených v zmluve o úvere a obchodných podmienkach.

41. Podľa názoru súdu I. inštancie žaloby upravené v ust. § 137 písm. c) a d) CSP nevylučujú žalobný
návrh o neprijateľnosti zmluvnej podmienky v individuálnom spotrebiteľskom vzťahu v zmysle ust. §
298 CSP. Zo samotného znenia ust. § 137 CSP je možné vyvodiť nepochybný záver, že obsahuje iba
demonštratívny výpočet žalôb.

42. Aj zo znenia ust. § 298 CSP vyplýva, že súd môže v rozsudku v spotrebiteľskom spore aj bez návrhu

určiť,žezmluvnápodmienkapoužívanádodávateľomvspotrebiteľskejzmluvejeneprijateľnouzmluvnou
podmienkou. Uvedené zákonné ustanovenie teda umožňuje, aby sa spotrebiteľ aj individuálnom
spotrebiteľskom spore domáhal určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky bez súčasne uplatneného
nároku na plnenie z neprijateľného zmluvného dojednania.

43. Okrem iného zo samotného zák. ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva právny záujem
žalobcov ako spotrebiteľov na určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky ktorá spôsobuje
nerovnováhu v postavení účastníkov tohto konania a predmetnej spotrebiteľskej zmluvy.

44. Platí, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so

spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

45. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej
zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie
vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky, ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenej zmluvnej
podmienky za neprijateľnú.

46. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí sp. zn. C - 473/00 potvrdil, že uplynutie času v žiadnom prípade nemôže
byť skutočnosťou, ktorá by mala znížiť alebo znemožniť ochranu práv spotrebiteľa pred nekalými
obchodnými podmienkami podľa čl. 3 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS.

47. Žalobkyňa v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami

v spotrebiteľských zmluvách aj v zmysle ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z., z čoho
taktiež naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva. Uvedené je aj v súlade s judikatúrou
Európskeho súdneho dvora na ochranu spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany.

48. Aj z rozhodnutia NS SR pod sp. zn. 6Ndc/20/2016 z 23.1.2017 vyplýva, že právo súdu vysloviť

v konkrétnom prípade neprijateľnosť zmluvnej podmienky ostalo aj po nadobudnutí účinnosti CSP
zachované, ale na rozdiel od rozhodnutia vydaného v konaní podľa § 301 a nasl. CSP len s účinkami
inter partes.

49.Žaloba,ktorousažalobcadomáhavyslovenianeprijateľnostizmluvnýchpodmienok,resp.vyslovenia

ich neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle § 137 ods. 1 písm. c) CSP.
Ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho
práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods.
1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.). V prípade takejto
žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem (rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR 6Cdo/27/2018, 6Cdo/127/2017).

50. Zároveň z rozhodnutia Ústavného súdu SR pod sp. zn. III.ÚS 124/2020 vyplýva, že zmluvnú
podmienku, ktorá bola súdom vyhlásená za nekalú treba v zásade chápať tak, že nikdy neexistovala,takže nemôže voči spotrebiteľovi vyvolávať účinky. Určenie nekalej povahy tejto podmienky súdnym
rozhodnutím musí v zásade viesť k navráteniu jeho právnej a skutkovej situácie, v ktorej by sa
spotrebiteľ nachádzal, ak by uvedená podmienka neexistovala. Rozsudok o určení neprijateľnosti

zmluvnej podmienky prispel k odstráneniu pochybností o spätných účinkoch rozhodnutia súdu o určení
neplatnosti zmluvnej podmienky a tieto účinky z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky nemožno
v zásade z hľadiska reštitúcie vzťahov časovo obmedzovať. Žalobu o určenie možno uplatniť už pri
potencionálnej hrozbe vzniku ujmy. Existuje teda možnosť domáhať sa vyhlásenia zmluvnej podmienky
z preventívnych dôvodov bez práva na reštitučné plnenie. Zo súdnej kontroly nie sú vylúčené ani

zmluvné klauzuly, ktorých obsahom nie je právo na plnenie a z ktorých by bolo kumulatívne uplatnenie
reštitučnýchprávnaplnenieproblematické,ažnemožné.Členskýmštátompatríprocesnáautonómia,no
špecifiká súdnych konaní nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá
spotrebiteľom musí byť poskytnutá podľa ustanovení Smernice 93/13. Ak spotrebiteľ vyvolá individuálny
súdny spor o posúdenie zmluvnej podmienky, či nie je neprijateľná, súd ex offo zohľadňuje všetky
okolnosti prípadu, aby sa dopracoval k finálnemu záveru a to nielen z dôvodu individuálnej ochrany

spotrebiteľa, ale aj v záujme dôležitého spoločenského cieľa.

51. Súd rozhodne o neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v zmluve aj keď ide o zmluvnú
podmienku, ktorá je v dobe rozhodovania súdu už neplatná, aj keď už nie je používaná a dokonca je ju
povinný vyhlásiť aj v prípade, ak ju zmluvné strany zmluvne zmenili (uznesenie Najvyššieho súdu SR

7Cdo/149/2020 z 24.08.2022 a rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-19/20).

52. Žalobkyňa sa domáha určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v časti 3 bod 4 v znení,
že nemá osobitný vzťah k banke v zmysle zákona o bankách a je si vedomá, že nepravdivosť tohto
vyhlásenia spôsobuje neplatnosť tejto zmluvy a okamžitú splatnosť poskytnutého úveru ku dňu, keď sa

banka dozvie o nepravdivosti tohto vyhlásenia.

53. Podľa § 35 zák. č. 483/2001 Z.z.,
(1) Banka a pobočka zahraničnej banky nesmú vykonávať s osobami, ktoré k nim majú osobitný vzťah,
obchody, ktoré vzhľadom na svoju povahu, účel alebo riziko by sa nevykonali s ostatnými klientmi. Banka

apobočkazahraničnejbankysúpovinnépreduzavretímavykonanímtakéhoobchodupreveriť,čiosoba,
s ktorou takýto obchod vykonávajú, k nim nemá osobitný vzťah; táto osoba je povinná poskytnúť banke a
pobočke zahraničnej banky pravdivé informácie, ktoré banka a pobočka zahraničnej banky potrebujú na
účel tohto preverenia. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pravdivosť poskytnutých údajov
písomne zabezpečiť v zmluve o nimi poskytnutej záruke alebo o vklade podľa § 5 písm. a) sankciou

neplatnosti uzavretia tejto zmluvy a v zmluve o úvere podľa § 5 písm. b) sankciou okamžitej splatnosti
celej dlžnej sumy ku dňu, keď sa banka alebo pobočka zahraničnej banky dozvedela o nepravdivosti
týchto údajov, vrátane splatnosti úrokov za celú dohodnutú dobu úveru.
(2) Banka a pobočka zahraničnej banky poskytujú osobám podľa odseku 1 úvery alebo záruky, len ak o
tomjednomyseľnerozhodneštatutárnyorgánbankyalebovedúcipobočkyzahraničnejbankynazáklade

písomného rozboru príslušného obchodu a finančnej situácie žiadateľa. Z rozhodovania je vylúčená
osoba, ktorej sa rozhodnutie týka.
(3) Do 30 dní po uplynutí kalendárneho roka je každá osoba uvedená v odseku 4 písm. a), b), c) a
f) a odseku 5 písm. a), b), c) a f) povinná písomne oznámiť banke alebo pobočke zahraničnej banky
všetky informácie potrebné na zistenie ďalších osôb, ktoré na základe vzťahu k oznamovateľovi majú k

banke alebo k pobočke zahraničnej banky osobitný vzťah. Takto získané informácie sú banka a pobočka
zahraničnej banky povinné spracovať do prehľadu osôb s osobitným vzťahom k nej a na požiadanie
odovzdať Národnej banke Slovenska a Fondu ochrany vkladov na účely podľa osobitného predpisu.32)
Opatrenie,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, ustanoví
náležitosti tohto oznámenia.

(4) Za osoby, ktoré majú osobitný vzťah k banke, sa na účely tohto zákona považujú
a) členovia štatutárneho orgánu banky, vedúci zamestnanci banky, ďalší zamestnanci banky určení
stanovami banky a prokurista banky,
b) členovia dozornej rady banky,
c) osoby, ktoré majú kontrolu nad bankou, členovia štatutárnych orgánov takýchto právnických osôb a

vedúci zamestnanci takýchto právnických osôb,
d) osoby blízke členom štatutárneho orgánu banky, dozornej rady banky, vedúcim zamestnancom banky
alebo fyzickým osobám, ktoré majú kontrolu nad bankou,e) právnické osoby, na ktorých niektoré z osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d) majú
kvalifikovanú účasť,
f) akcionári, ktorí majú kvalifikovanú účasť na banke, a akákoľvek právnická osoba, ktorá je pod ich

kontrolou alebo ktorá má nad nimi kontrolu,
g) právnické osoby pod kontrolou banky,
h) členovia Bankovej rady Národnej banky Slovenska,
i) audítor alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva v mene audítorskej spoločnosti autorskú činnosť v banke,
j) člen štatutárneho orgánu inej banky a vedúci pobočky zahraničnej banky,

k) jej správca programu krytých dlhopisov a zástupca jej správcu programu krytých dlhopisov,
l) osoby, ktoré majú uzavretý právny vzťah s bankou, ktorý môže viesť k vzniku kvalifikovanej účasti
na banke.
(5) Za osoby, ktoré majú osobitný vzťah k pobočke zahraničnej banky, sa na účely tohto zákona považujú
a) vedúci pobočky zahraničnej banky,
b) členovia štatutárneho orgánu alebo dozornej rady zahraničnej banky,

c) osoby, ktoré majú kontrolu nad zahraničnou bankou, členovia štatutárnych orgánov takýchto
právnických osôb,
d)osobyblízke30)osobámuvedenýmvpísmenea)alebob)alebofyzickýmosobám,ktorémajúkontrolu
nad zahraničnou bankou,
e) právnické osoby, na ktorých niektoré z osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d) majú

kvalifikovanú účasť,
f) akcionári, ktorí majú kvalifikovanú účasť na zahraničnej banke, a akákoľvek právnická osoba, ktorá je
pod ich kontrolou alebo ktorá má nad nimi kontrolu,
g) právnické osoby pod kontrolou zahraničnej banky,
h) členovia Bankovej rady Národnej banky Slovenska,

i) audítor alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva v mene audítorskej spoločnosti audítorskú činnosť v
pobočke zahraničnej banky,
j) vedúci inej pobočky zahraničnej banky a člen štatutárneho orgánu banky.

54. Definícia osôb majúcich osobitný vzťah k banke je uvedená v § 35 zák. č. 483/2001 Z.z.

55. Zároveň z ods. 1 uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že banka nemôže vykonávať s
osobami, ktoré k nim majú osobitný vzťah obchody, ktoré vzhľadom na svoju povahu, účel alebo
riziko by nevykonali s ostatnými klientami. Banka je povinná pred uzavretím a vykonaním takéhoto
obchodu preveriť, či osoba, s ktorou takýto obchod vykonáva k nim nemá osobitný vzťah a táto osoba

je povinná poskytnúť banke pravdivé informácie. Banka je povinná pravdivosť poskytnutých údajov
písomne zabezpečiť v zmluve o nimi poskytnutej záruke alebo vklade sankciou neplatnosti uzavretia
tejto zmluvy a v zmluve o úvere sankciou okamžitej splatnosti celej dlžnej sumy ku dňu, keď sa banka
alebo pobočka zahraničnej banky dozvedela o nepravdivosti týchto údajov.

56. Súd I. inštancie sa stotožňuje s argumentáciou žalobkyne o neprijateľnosti uvedeného zmluvného
dojednania, ktoré umožňuje banke kedykoľvek vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru v prípade zistenia
nepravdivosti údajov o existencii osobitného vzťahu k banke.

57. Uvedené zmluvné dojednanie však odporuje zákonnej úprave § 35 ods. 1 Zákona o bankách, v

zmysle ktorého banka, resp. pobočka zahraničnej banky nemôže s takýmito osobami uzatvárať iba
tie obchody, ktoré vzhľadom na svoju povahu, účel alebo riziko by nevykonali s ostatnými klientami.
Uvedené zmluvné dojednanie však umožňuje banke v prípade zistenia existencie osobitného vzťahu
klienta k bankovému subjektu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť každého úverového vzťahu, teda nie len
toho rizikového. Zároveň v uvedenom zmluvnom dojednaní absentuje akékoľvek vysvetlenie pojmu

osobitného vzťahu, z ktorého by bolo zrejmé aj z perspektívy priemerného spotrebiteľa, čo uvedený
pojem znamená minimálne odkazom na konkrétne zákonné ustanovenie Zákona o bankách, ktoré
uvedený pojem upravuje.

58. Žalobkyňa ďalej namietala neprijateľnosť zmluvného dojednania dohody o zrážkach zo mzdy

uvedeného v časti 3 bod 5 zmluvy.

59. Pokiaľ ide o dohodu o zrážkach zo mzdy, žalobkyňa ako spotrebiteľ nemala možnosť odmietnuť
zabezpečovací prostriedok poskytnutého úveru. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavujeformulárový typ zmluvy, ktorá v bode 4 zmluvy o úvere vnútila žalobcovi uzavretie dohody o zrážkach
zo mzdy a to spôsobom, že prejav žalobcu ako zmluvnej strany k uzatvoreniu dohody o zrážkach
zo mzdy ako ďalšej zmluvy sa nevyžadoval. Žalovaný ako veriteľ, teda formulárovou zmluvou do

prejavu vôle žalobcu k uzavretiu zmluvy o úvere, o uzavretie ktorej mal záujem, zahrnul bez ďalšieho
automatické uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy. Uvedené zmluvné dojednanie tak vnucuje žalobkyni
ako spotrebiteľovi určité správanie a konanie, pričom zvýhodňuje poskytovateľa služby (dodávateľa)
ako príjemcu plnenia, čím je spôsobená nerovnováha zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Nevyvážený záujem v neprospech spotrebiteľa spočíva v tom, že bez samotného prejavu vôle k

uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy mohol dodávateľ služby s úspechom dovodzovať prijatie
návrhu na uzavretie ďalšej zmluvy, teda dohody o zrážkach zo mzdy. Obdobná dohoda o zrážkach
zo mzdy bola vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku rozsudkom Krajského súdu v Banskej
Bystrici 43CoCsp/10/2020, rozsudkom Okresného súdu Prešov 16Csp/55/2022 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove 22CoCsp/14/2023 (vo vzťahu k Slovenskej sporiteľni a.s.), Okresným súdom
v Žiline pod sp. zn. 51Csp/17/2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline 7CoCsp/12/2023,

ako aj rozsudkom Okresného súdu Levice 7C/294/2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre
9Co/4/2023.

60. Ďalej žalobkyňa namietala neprijateľnosť rozhodcovskej doložky uvedenej v časti 3 bod 7.

61. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak
zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3
Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách), takže aj v predmetnej
veci v celom rozsahu je súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok v časti rozhodcovskej
doložky opodstatnená.

62. Vopred pripravená zmluvná podmienka predmetnej zmluvy o úvere, ktorú nemožno meniť
individuálnym dojednaním svedčí o tom, že žalobca ako spotrebiteľ nemal vôľu, ale ani možnosť si
rozhodcovskú doložku dojednať individuálne. Ak ma byť rozhodcovská doložka právom akceptovateľná
ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná

vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna
voľba znamená. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne dojednanú rozhodcovskú doložku je
nepochybne forma uzatvorenej zmluvy, teda skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola súčasťou
formulárovej zmluvy o úvere. Takúto rozhodcovskú doložku nemožno v žiadnom prípade považovať za
individuálne dojednanú, a teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r)

Občianskeho zákonníka a preto súd žalobe v uvedenej časti vyhovel.

63. Žalobkyňa namietala neprijateľnosť zmluvnej podmienky uvedenej v čl. 4 bod 4.6 obchodných
podmienok, v zmysle ktorej sa platby od dlžníka voči pohľadávke banky započítajú bez ohľadu na to,
na aké záväzky bola platba poukázaná a to najprv na poplatky, úrok z omeškania, úrok z úveru a až

následne na splátku istiny úveru.

64. Pokiaľ ide o uvedené zmluvné dojednanie má súd I. inštancie za to, že táto nebola so spotrebiteľom
osobitne vyjednaná, je hrubo nevyvážená, pretože nerešpektuje nepochybný a oprávnený ekonomický
záujem spotrebiteľa na tom, aby najskôr splatil istinu úveru, ktorá je základom pre úročenie pohľadávky,

ale pripúšťa v tak závažnej otázke, akou je rozhodnutie o účele platby spotrebiteľa ľubovôľu dodávateľa,
teda jeho svojvoľné rozhodnutie o výške nielen príslušenstva, ale v konečnom dôsledku aj o výške
samotnej istiny pohľadávky. Vzťah sa tak v tejto otázke stáva pre spotrebiteľa netransparentným a
konanie dodávateľa nepredvídateľným. V prípade nezaplatenia splátok úveru môže veriteľ od zmluvy
odstúpiť, prípadne úver predčasne zosplatniť, a tak udržiavať základ pre narastanie úrokov z omeškania

zo stále nezaplatenej istiny splátky.

65. Najvyšší súd Slovenskej republiky viacerými rozhodnutiami, okrem iného rozsudkom zo dňa
28.05.2014 pod sp. zn. 8MCdo/13/2014 konštatoval, že ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, vzťahuje
aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Z uvedeného dôvodu, banka pri započítaní
čiastkových úhrad žalobcov titulom splátok úveru mala po postupovať podľa § 566 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, čo nesporne vyplýva z ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Záverom teda možnokonštatovať, že uvedená zmluvná podmienka nielenže zakladá hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pretože nerešpektuje jeho vôľu a oprávnené záujmy a
umožňuje dodávateľovi bezvýhradne presadiť jeho ekonomické záujmy, ale aj odporuje ust. § 52 ods. 2

v spojení s ust. § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka a preto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

66. Rovnaká zmluvná podmienka už bola právoplatne určená za neprijateľnú aj v tomto senáte, v konaní
29Csp/6/2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove 7Co/61/2019 alebo 29Csp/198/2019 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove 9CoCsp/40/2020.

67. Žalobkyňa ďalej namietala neprijateľnosť zmluvného dojednania v bode 5.4 obchodných podmienok
s uvedením, že banka je oprávnená v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru úročiť nesplatený
úver zmluvnou úrokovou sadzbou a sadzbu úroku z omeškania vo výške stanovenej v oznámení a to
od dátumu predčasnej splatnosti až do úplného splatenia zmluvného záväzku.

68. Súd považuje uvedenú námietku neprijateľnosti zmluvného dojednania vznesenú žalobcami za
nedôvodnú s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí 5Cdo/42/2020 zverejneného
v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR č. 1/2021 pod č. R 5/2021, v ktorom uviedol,
že zastáva právny názor, že nárok na zaplatenie zmluvného úroku trvá od poskytnutia peňažných
prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení úveru.

69. Otázka kumulácie zmluvných úrokov a úrokov z omeškania po zosplatnení úverovej zmluvy, kde
jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ, je predmetom dlhodobej diskusie odbornej verejnosti, nakoľko
jednoznačné legislatívne riešenie, ktoré by sa výslovne problematike vyjadrilo absentuje.

70. Jedna kategória rozhodnutí zmluvné úroky po zosplatnení nepripúšťa a priznáva len úroky z
omeškania. Odôvodňuje to tým, že po nadobudnutí splatnosti úveru veriteľovi vzniká nárok na vrátenie
požičanej sumy vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu splatnosti úveru. Ak teda nastal stav, kedy dlžník
už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ
inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov dlžníkom.

71. Druhá skupina rozhodnutí kumuláciu zmluvne dohodnutých úrokov a úrokov z omeškania po
predčasnom zosplatnení úveru pripúšťa. Argumentuje zmluvnou autonómiou strán, kedy žiaden zákon
výslovne nezakazuje dohodnúť úroky i za dobu, po ktorú bude istina dlžníkom skutočne užívaná do jej
faktického vrátenia veriteľovi, teda i za dobu, v ktorej sa dlžník ocitne v omeškaní so splnením svojho

záväzku. Pokiaľ by takáto dohoda nebola prípustná, mohlo by to vyvolať absurdnú situáciu, keby sa
dlžník porušením svojich zmluvných povinností splácať úverové splátky dostal do výhodnejšej pozície, v
ktorej by napriek nevráteniu peňažných prostriedkov mal tieto vo svojej dispozícii naďalej bez povinnosti
uhradiť odmenu za ich poskytnutie.

72.Tretiaskupinarozhodnutípripúšťakumuláciudohodnutýchúrokovaúrokovzomeškaniaobmedzene
iba do výšky, akú by pri riadnom plnení povinností žalovaný na dohodnutých úrokoch zaplatil. Vychádza
z názoru, že aj po predčasnom zosplatnení úveru zostáva záväzok platiť úrok rovnaký ako v čase
jeho dojednania teda patrí v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to či k omeškaniu
dlžníka splatením úveru došlo alebo nedošlo. Súčasne vyslovila názor, že dojednanie, podľa ktorého

veriteľovi patria v prípade omeškania dlžníka úroky až do skutočného vrátenia istiny úveru je pre dlžníka
- spotrebiteľa nevýhodné a preto v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatné.

73. Zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou podliehajúcou zák.
č. 129/2010 Z.z. Tento zákon, ale nepokrýva všetky otázky vzniku úverového zmluvného vzťahu,

práv a povinností strán, ktoré zo zmluvného vzťahu vyplývajú, riešenia otázok, na akú dobu je dlžník
povinný platiť úroky z poskytnutého úveru, vzťah úrokov z úveru a úrokov z omeškania, výšku úrokov z
omeškania, ktoré sú predmetom úpravy Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods.
6 písm. d) Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere tzv. absolútnym
obchodom, a preto bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy o úvere je potrebné pri posudzovaní tohto

právnehovzťahuvychádzaťajzust.Obchodnéhozákonníkaozmluveoúvere§497anasl.Ustanovenia
Občianskeho zákonníka sa v prípade právneho vzťahu, účastníkom ktorého je spotrebiteľ použijú vtedy,
ak v Občianskom zákonníku existuje také ustanovenie, ktoré možné prednostne aplikovať (§ 52 ods.
2 OZ).74. Z ust. § 497 a § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že zmluva o úvere nemôže byť
dohodnutá ako bezúročná. U spotrebiteľských úverov je jednou z náležitosti, ktoré musí zmluva

obsahovať uvedenie doby trvania zmluvy. To znamená, že doba trvania zmluvy pri jej vzniku je
časovo ohraničená. V súčasnej právnej úprave zmluvy o úvere absentuje explicitná úprava konečného
okamihu povinnosti dlžníka platiť úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov, v § 502 ods. 1 veta 1.
Obchodného zákonníka je uvedené len to, že dlžník je povinný platiť veriteľovi úroky z úveru od doby
poskytnutia peňažných prostriedkov.

75. Zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka či Zákona o
spotrebiteľskýchúverochnevyplývazákazdohodyúčastníkovúverovejzmluvyopovinnostidlžníkaplatiť
úroky z úveru až do úplného splatenia úveru. Obchodný zákonník ani Občiansky zákonník nemodifikuje
moment trvania záväzku platiť úrok, ani jeho výšku v prípade omeškania dlžníka s platením úveru ani
v prospech dlžníka ani v prospech veriteľa.

76. Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo
k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo
by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver a to vo výške, na akej sa
s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje,

zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinnosti profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú
spravidla vyššie ako úroky z omeškania.
77. Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho existencia
zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok
dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola

zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ.
Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť úroky
z omeškania. Inak povedané dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký ako v čase jeho dojednania,
teda veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie bez ohľadu na to či k omeškaniu dlžníka
s platením úveru došlo alebo nie.

78. Pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojednanie, ktorého
obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by
totiž spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania,
musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného

splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie
peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, to
znamená, že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie
koľko bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť.

79. Túto vedomosť však dlžník-spotrebiteľ nemá v prípade dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie
tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek svojho
omeškanianiejemožnéaniurčiťcelkovúvýškuzmluvnéhoúroku,ktorýsamôžebezfixnéhoohraničenia
navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne.
Z tohto dôvodu potom dojednanie, ktorým sa dlžník-spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do

úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a takéto dojednanie je teda
porušením ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

80. Na druhej strane postavenie veriteľa-dodávateľa sa aj bez uvedeného dojednania nezhorší, pretože

v prípade, ak v dôsledku nesplatenia úveru v dohodnutej dobe vznikne škoda jeho právo zostáva
zachované, pravda po zohľadnení zaplatených úrokov z omeškania, ktoré plnia funkciu paušalizovanej
náhrada škody.

81. Dovolací súd v predmetnom rozhodnutí dospel k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej

splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník
zaplatil ako cenu peňazí.82. Súd I. inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalobkyne o neprijateľnosti zmluvného dojednania
v bode 5.6 obchodných podmienok teda, že všetky výdavky banky spojené s vymáhaním pohľadávky
znáša dlžník, pričom dlžník zároveň súhlasí, že banka je oprávnená postúpiť tretej osobe svoje

pohľadávky zo zmluvy o úvere.

83. V prípade, ak by súd posúdil uvedené zmluvné dojednania ako neprijateľnú zmluvnú podmienku,
odporovalo by to právnej úprave § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého príslušenstvom
pohľadávky sú aj náklady spojené s jej uplatnením, teda náklady, ktoré veriteľovi vznikli v rámci

tzv. predsúdneho konania. Zároveň vyslovenie neprijateľnosti uvedeného zmluvného dojednania
by popieralo zákonný nárok veriteľa na náhradu nákladov spojených s exekučným konaním voči
spotrebiteľovi v súvislosti s vymáhaním pohľadávky z úverového vzťahu priznaného právoplatným
rozhodnutím súdu.

84. Zmluvné dojednanie, ktorým spotrebiteľ dáva súhlas veriteľovi na postúpenie pohľadávky z

úverového vzťahu, nezbavuje veriteľa povinnosti uloženej kogentným ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách
v súvislosti s postúpením pohľadávky z úverovej zmluvy uzatvorenej so spotrebiteľom. V zmysle vyššie
uvedeného je potom námietka žalobcu o neprijateľnosti nedôvodná a súd I. inštancie žalobu v uvedenej
časti zamietol.

85. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

86.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

87. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a pokiaľ žalobkyňa bola
úspešná v piatich z celkovo siedmich uplatnených žalobných návrhov, potom bola úspešná v 71 % z
celkovej hodnoty sporu a neúspešná v 29 % z celkovej hodnoty sporu a tak má na nárok na pomernú
časť náhrady trov konania v percentuálnom rozdiele úspechu a neúspechu v spore, teda v rozsahu 42 %.

88. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté postupom podľa § 262 ods. 2 CSP v lehote 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

-2-

29Csp/3/2025

Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,

súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.