Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. apríl 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 3Shk/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6020200494
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:6020200494.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny

Benczovej a členov senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. v právnej
veci žalobcu: J. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XX, XXX XX B., občan Slovenskej republiky,
právne zastúpeného advokátom JUDr. Dušanom Repákom, so sídlom Krížna 47, 811 07 Bratislava,
proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom Švermova 43, 974
04 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka: BlazeCut s.r.o., so sídlom Triblavinská 3191, 900
25 Chorvátsky Grob, IČO: 44 361 432, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou LITVÁKOVÁ
A SPOL., s.r.o., so sídlom Sliačska 1/A, 831 02 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

predsedu žalovaného č. UV 7760/II-91-2020 zo dňa 5. októbra 2020, konajúc o kasačnej sťažnosti
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 73S/23/2020 - 151 zo dňa 20. januára
2022 takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II. Žalovanému sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
III. Účastníkovi BlazeCut s.r.o. sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Úrad priemyselného vlastníctva SR (ďalej aj len „ÚPV“) prvostupňovým rozhodnutím č. UV 7760/
I-10-2019 zo dňa 5.2.2019 vydaným na základe návrhu ďalšieho účastníka konania Blaze Cut s.r.o.

Chorvátsky Grob vymazal z registra úžitkových vzorov zapísaný úžitkový vzor žalobcu č. 7760 s názvom
„Samohasiace automatické protipožiarne zariadenie a spôsob protipožiarnej ochrany“.
2.Navrhovateľvýmazu,spoločnosťBlazeCuts.r.o.svojnávrhodôvodňovalatým,ženapadnutýúžitkový
vzor nespĺňa podmienky ochrany podľa § 4 v spojení s § 7 a § 8 zák. č. 517/2007 Z. z. o úžitkových
vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.
517/2007 Z. z.“ alebo „zákon o úžitkových vzoroch“). Napadnutý úžitkový vzor chráni samohasiace
automatické požiarne zariadenie, ktorého podstata spočíva v tom, že je tvorené hadicou, ktorej konce sú

uzavreté prostredníctvom pevne nalisovaných koncoviek, vnútri hadice je hasiaca látka s koncovkou -
uzatváracou skrutkou, pričom hadica je prispôsobená narušeniu jej tesnosti účinkom požiaru, poskytuje
spôsob protipožiarnej ochrany predmetov. Takéto samohasiace automatické zariadenie a spôsoby
protipožiarnej ochrany sa využívali dávno pred podaním prihlášky napadnutého úžitkového vzoru,
čo vyplýva aj z predložených dokumentov D1 až D12b, preto napadnutému technickému riešeniu
chýba novosť a vynálezcovská činnosť. V administratívnom konaní zaujal stanovisko k predloženým
upraveným nárokom na ochranu v tom zmysle, že majiteľ v nich sám uznáva nenovosť znakov

presunutých do predvýznakovej časti nároku na ochranu.
3. V priebehu správneho konania o návrhu na výmaz dňa 12.3.2018 podal žalobca vyjadrenie k návrhu
na výmaz, zároveň podal hlavný návrh na zmenenie nároku na ochranu, ktorý spočíval v presunutíviacerých znakov zo závislých nárokov do predvýznamovej časti nároku, prvý a druhý pomocný návrh
ako alternatívu pre prípad neprípustnosti predchádzajúcich zmien.
4. Prvostupňové rozhodnutie bolo založené na závere, že nároky na ochranu č. 1 až 6 napadnutého

úžitkového vzoru, vzhľadom na dokument D1, nespĺňajú podmienku novosti v zmysle § 7 zákona č.
517/2007 Z. z., pretože porovnávané zariadenia sa zhodujú vo všetkých znakoch, ktoré sú predmetom
nárokov na ochranu č. 1 až 6. Na základe žalobcom predloženého hlavného návrhu na zmenené nároky
ako aj pomocných návrhov na ochranu napadnutého úžitkového vzoru bolo zistené, že nárok na ochranu
č. 1 hlavného návrhu a prvého až tretieho pomocného návrhu, ako aj na nich závislé nároky, spĺňajú

podmienku novosti, nárok na ochranu č. 7 napadnutého úžitkového vzoru a na ňom závislé nároky č.
13 až 17 boli posúdené ako nové, avšak ich riešenie nespĺňalo podmienku vynálezcovskej činnosti v
zmysle § 8 zákona č. 517/2007 Z. z.
5. V rozkladovom konaní predseda žalovaného napadnutým rozhodnutím č. UV 7760/II-91-2020 zo dňa
5. októbra 2020, zamietol rozklad podaný žalobcom a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Skonštatoval,
že predmet nároku na ochranu č. 7 a č. 17 napadnutého úžitkového vzoru vyplývajú pre odborníka v

danej oblasti techniky z dokumentov D2, D3d prípadne iných tvoriacich súčasť stavu techniky. Vo vzťahu
k predmetu nároku na ochranu č. 1 v hlavnom návrhu, ako aj v prvom až treťom pomocnom návrhu na
zmenené nároky na ochranu napadnutého úžitkového vzoru uviedol, že nahradenie monitorovania tlaku
(ako je to v D2) monitorovaním teploty predstavuje len ďalšiu alternatívu známeho riešenia. Súhlasil so
žalovaným, že monitorovanie momentu dosiahnutia kritickej teploty pomocou akéhokoľvek teplomera

dokáže vyriešiť nielen odborník v danej oblasti, ale aj laik, bez potreby vynaloženia vynálezcovskej
činnosti,nazákladečohonároknaochranuč.1hlavnéhonávrhunazmenenénárokynesplnilpodmienku
vynálezcovskej činnosti vo vzťahu k dokumentu D2, v spojení so všeobecnými vedomosťami odborníka
v danej oblasti.
I. Žaloba a rozhodnutie krajského súdu

6. Podanou žalobou žalobca napádal rozhodnutie žalovaného z dôvodov v zmysle § 191 ods. 1 písm.
c) - g) SSP.
7. Okolnosti z ktorých vyplynuli žalobné dôvody zhrnul tak, že v úžitkovom vzore v znení nárokov
zmenených v zmysle hlavného nároku je zjavný vynálezcovský krok - neintuitívna a na prvý pohľad
zbytočná aplikácia teplomera a to ešte na nezvyčajnom mieste, ktorá rieši dovtedy nevídané a

nepredvídané bezpečnostné riziko. Žalovaný však nielenže povedal, že takýto krok je nevynálezcovský
- on dokonca povedal, bez akejkoľvek potreby hlbšie odôvodňovať či hľadať oporu pre také tvrdenie
v spise - že ide o „rutinnú záležitosť“. V tomto bode jeho úvaha jednoznačne vybočila z medzí
ustanovených zákonom v zmysle § 27 ods. 2 SSP, nakoľko takéto tvrdenie žalovaného sa nedá vysvetliť
inak, než že aplikoval neprípustný spätný pohľad, resp. neprípustný ex post facto analýzu - t. j. pohľad,

pri ktorom by nič nemohlo nikdy byť patentované, pretože pri spätnom pohľade sa akékoľvek riešenie
javí ako „zjavné“. Samotný zmysel inštitútov úžitkových vzorov (alebo aj patentov) je pri takejto „správnej
úvahe“ znegovaný, takže vybočenie z medzí zákona je tu očividné. Žalovaný tým
- dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu otázky platnosti úžitkového vzoru v nadväznosti na § 4
zákona o ÚV (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP);

- vykonané právne posúdenie nemá oporu v administratívnom spise (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP), v
ktorom nie je nič, čo by dokazovalo, že riešený bezpečnostný problém je vôbec „rutinne“ identifikovaný,
nieto ešte riešený;
- správny orgán rezignoval na akékoľvek hlbšie odôvodnenie tohto svojho názoru v kľúčovej otázke (§
191 ods. 1 písm. d) SSP).

8. Žalovanému zároveň vytkol, že nevyužil možnosť predísť tomuto nesprávnemu právnemu posúdeniu
- a uplatneniu správnej úvahy vybočujúcej zo zákonných medzí - ak by pripustil žalobcom navrhovaný
dôkazný prostriedok (výsluch pôvodcu, ktorý je pôvodcom riešenia nielen v úžitkovom vzore, ale - a to
je kľúčové - aj v dokumente D2, ktorý je najbližším stavom techniky) a nariadil ústne pojednávanie v
zmysle § 45 ods. 7 zákona o ÚV. Žalovaný tak neurobil, v dôsledku čoho:

- nedostatočne zistil skutkový stav
- nekonal v úzkej súčinnosti so žalobcom ako účastníkom konania a uprel mu možnosť účinne sa
obhajovať, čím došlo k podstatnému porušeniu procesných ustanovení.
9. Krajský súd v Banskej Bystrici po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho
spisu, vyjadrení účastníkov, vrátane navrhovateľa vo výmazovom konaní, žalobu rozsudkom sp. zn.

73S/23/2020 - 151 zo dňa 20. januára 2022 ako nedôvodnú zamietol.
10. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na priebeh administratívneho konania v ktorom žalovaný
prvostupňovým rozhodnutím vymazal z registra úžitkových vzorov úžitkový vzor žalobcu č. 7760 s
názvom „Samohasiace automatické protipožiarne zariadenie a spôsob protipožiarnej ochrany“, nakoľkodospel k záveru, že nároky na ochranu č. 1 až 6 napadnutého úžitkového vzoru, vzhľadom ma dokument
D1, nespĺňali podmienku novosti v zmysle § 7 zákona č. 517/2007 Z. z., pretože porovnávané zariadenia
sa zhodujú vo všetkých znakoch, ktoré sú predmetom nárokov na ochranu č. 1 až 6. Na základe

žalobcom predloženého hlavného návrhu na zmenené nároky ako aj pomocných návrhov na ochranu
napadnutého úžitkového vzoru žalovaný zároveň zistil, že nárok na ochranu č. 1 hlavného návrhu a
prvého až tretieho pomocného návrhu, ako aj na nich závislé nároky, spĺňajú podmienku novosti. Nárok
na ochranu č. 7 napadnutého úžitkového vzoru a na ňom závislé nároky č. 13 až 17 boli posúdené ako
nové, avšak ich riešenie nespĺňalo podmienku vynálezcovskej činnosti v zmysle § 8 zákona č. 517/2007

Z. z.
11. Predseda žalovaného napadnutým rozhodnutím zamietol rozklad podaný žalobcom a prvostupňové
rozhodnutie potvrdil. Po posúdení veci dospel k záveru, že predmet nároku na ochranu č. 7 a č. 17
napadnutého úžitkového vzoru vyplývajú pre odborníka v danej oblasti techniky z dokumentov D2, D3d
prípadne iných tvoriacich súčasť stavu techniky. Vo vzťahu k predmetu nároku na ochranu č. 1 v hlavnom
návrhu, ako aj v prvom až treťom pomocnom návrhu na zmenené nároky na ochranu napadnutého

úžitkového vzoru uviedol, že nahradenie monitorovania tlaku (ako je to v D2) monitorovaním teploty
predstavuje len ďalšiu alternatívu známeho riešenia. Vybavenie hadice s natlakovanou hasiacou látkou
teplomerom za účelom monitorovania blížiaceho sa momentu jej narušenia a aktivácie zariadenia,
predstavujelenrutinnúčinnosť.Samotnéumiestnenieteplomeranazariadeníznámomzostavutechniky
je dané výberom druhu teplomera, ako aj samotnou konštrukciou zabezpečovaného objektu, pričom

funkcia teplomera s termochromatickým farbivom je dobre známa a pri jeho výbere je logické jeho
umiestnenie na povrchu meraného objektu, čím sa dosiahnu účinky, ktoré sú vopred očakávané.
Za dôkaz, že umiestnenie teplomera na povrchu hadice nepredstavuje pre odborníka vynaloženie
vynálezcovského úsilia, považoval predseda žalovaného aj to, že žalobca nebol nútený riešiť akýkoľvek
problém súvisiaci s výberom teplomera a jeho umiestnenia na hadici samohasiaceho zariadenia podľa

napadnutého riešenia. Súhlasil tak so žalovaným, že monitorovanie momentu dosiahnutia kritickej
teploty pomocou akéhokoľvek teplomera dokáže vyriešiť nielen odborník v danej oblasti, ale aj laik, bez
potreby vynaloženia vynálezcovskej činnosti, na základe čoho nárok na ochranu č. 1 hlavného návrhu
na zmenené nároky nesplnil podmienku vynálezcovskej činnosti vo vzťahu k dokumentu D2, v spojení
so všeobecnými vedomosťami odborníka v danej oblasti.

12. Uviedol, že žalobca sa v podanej správnej žalobe sústredil na zavedenie prvku (B), čiže teplomera,
nakoľko prvok (A, t. j. pevne nalisované koncovky) je vo vzťahu k zavedeniu teplomera doplnkový a
komplementárny a namietal, že správna úvaha žalovaného pri vyhodnotení zavedenia tohto prvku bola
chybná a v nadväznosti na § 27 ods. 2 SSP vybočila z medzí a hľadísk ustanovených zákonom č.
517/2007 Z. z. Namietané vybočenie podľa žalobcu spočívalo v tom, že správna úvaha nemala oporu v

administratívnom spise a zároveň v tom, že žalovaný nezákonne využil tzv. ex post facto analýzu.
13. Vo vzťahu k tejto námietke poukázal na ustálenú judikatúru súdov z ktorej vyplýva, že otázka
posúdenia či bol predmet ochrany úžitkového vzoru (obdobne patentu) v čase jeho zápisu spôsobilý na
zápis, je otázkou právnou a orgán verejnej správy (žalovaný) vychádza pri rozhodovaní zo skutkového
stavu zisteného na základe hodnotenia dôkazov. Správna úvaha sa preto v takomto prípade uplatní

iba v obmedzenom rozsahu, resp. podľa Najvyššieho správneho súdu ČR sa správna úvaha neuplatní.
Uvedená judikatúra je súladná s obsahom ust. § 52 ods. 1 a 3 zákona č. 517/2007 Z. z., v zmysle
ktorého je účastník konania povinný predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení,
pričom žalovaný rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ktoré boli
účastníkmi konania predložené alebo navrhnuté (zreteľne ide o užší rámec podkladov pre rozhodnutie

než plynie z ust. § 32 Správneho poriadku). Na základe uvedeného námietku žalobcu o chybnosti
správnej úvahy žalovaného pri posudzovaní existencie vynálezcovskej činnosti žalobcu pri riešení
napadnutého úžitkového vzoru spôsobom uvedeným v návrhu na zmenu hlavných nárokov a námietku
vybočení správnej úvahy z medzí a hľadísk ustanovených zákonom č. 517/2007 Z. z. (§ 27 ods. 2 SSP),
vyhodnotil ako nesprávnu a tým nedôvodnú.

14. Pre spôsobilosť riešenia na priznanie ochranu úžitkovým vzorom je vyžadované, aby riešenie, bolo
nové, bolo výsledkom vynálezcovskej činnosti a bolo priemyselne využiteľné (§ 4 zákona č. 517/2007
Z. z.). Z obsahu správnej žaloby vyplýva, že sporná bola najmä otázka, či technické riešenie žalobcu v
rámcinapadnutéhoúžitkovéhovzoru,resp.návrhunazmenujehohlavnýchnárokov,pridanímteplomera
za účelom zabezpečenia zvýšenej bezpečnosti samohasiaceho zariadenia, vyplývalo pre odborníka

zrejmým spôsobom zo stavu techniky.
15. Krajský súd súhlasil so žalovaným, že posúdenie zrejmosti riešenia vychádza z pojmu „zrejmý
spôsob“, ktorý sa vykladá ako niečo zjavné, čo nie je vybočením alebo skokom z normálneho
technologického vývoja, vyplýva z doterajšieho stavu techniky, teda nevyžaduje mimoriadne schopnostialebo inovačné nadanie nad rámec schopnosti, ktoré možno u odborníka predpokladať. Pokiaľ sú
jednotlivé prvky a znaky úžitkového vzoru obsiahnuté vo viacerých namietaných dokumentoch tvoriacich
stav techniky alebo vo viacerých častiach jedného dokumentu, resp. ide pre odborníka v danej oblasti

techniky zrejmé riešenie, nemožno hovoriť o vynálezcovskej činnosti, ak dôjde len k ich skombinovaniu
do jedného technického riešenia, ktoré má byť chránené úžitkovým vzorom. Podmienky vynálezcovskej
činnosti nespĺňa ani prípadný nový prvok alebo kombinácia prvkov alebo znalostí, pokiaľ tieto pre
odborníka v danej oblasti vyplývajú z doterajšieho stavu techniky. Na dosiahnutie ochrany technického
riešenia úžitkovým vzorom musí ísť o nové použitie prvkov, znakov alebo poznatkov zrejmých zo stavu

techniky, ktoré však musí byť natoľko inovatívne, že sa ním dosiahne pre odbornú obec doposiaľ
nepoznané,nezvyčajné,resp.prekvapujúcevyužitie,nežjezrejmézostavutechniky.Tedanato,abyišlo
o vynálezcovskú činnosť by musel majiteľ úžitkového vzoru, ktorým bol žalobca, k znakom známym zo
stavu techniky (dokument D2) pripojiť aj ďalší prvok, ktorý zo stavu techniky nevyplýva, a ktorý pochádza
práve z jeho vynálezcovskej činnosti, ktorou majiteľ presiahol rámec bežnej odbornej schopnosti. Ak
technické riešenie podľa napadnutého úžitkového vzoru, resp. v zmysle návrhu jeho zmeny, takýto znak

neobsahovalo, nemôže ísť o technické riešenie požívajúce ochranu úžitkovým vzorom.
16. Žalobca v konaní tvrdil, že zavedenie teplomeru do hlavných nárokov napadnutého úžitkového
vzoru za účelom zvýšenia bezpečnosti zariadenia je tým konkrétnym znakom, ktorý pochádza
výhradne z jeho vynálezcovskej činnosti, teda nie je rutinným riešením, a žalovaný sa riadne
nevysporiadal s jeho námietkami ohľadom vyhodnotenia toho, že riešený technický problém definoval

ako zvýšenie bezpečnosti samohasiaceho zariadenia, na fungovanie ktorého je teplomer nadbytočný,
čo preukazuje kontraintuitívne a redunantné, teda vynálezcovské uvažovanie žalobcu pri technickom
riešení presadzovanom na ochranu úžitkovým vzorom.
17. Z napadnutého a z prvostupňového rozhodnutia zrozumiteľne plynie, že žalovaný a jeho predseda
v súlade s tvrdením žalobcu posudzovali skutočnosť, že umiestnením teplomera na zriadení sa sleduje

úloha informovať o blížiacej sa aktivácii zariadenia. Vo vzťahu k problému vyplývajúcemu zo znenia
napadnutého úžitkového vzoru sa zaoberali otázkou, ako bol vyriešený problém diagnostikovania
blížiacehosamomentunarušeniadetekčnejhadice,ktorýnastávapriteplotena120C.Logickouúvahou,
z ktorej vychádzali bolo, že na získanie informácie o blížení sa k dosiahnutiu udanej kritickej teploty
slúži teplomer, na výber ktorého tak nebolo potrebné vynaložiť žiadnu vynálezcovskú činnosť. Podľa

nich je z dokumentu D2 známa inštalácia manometra na samohasiacom zariadení, pričom nahradenie
merania tlaku meraním teploty podľa žalovaného a jeho predsedu predstavuje len ďalšiu alternatívu
známeho riešenia za účelom monitorovania blížiaceho sa momentu narušenia hadice. Uzavreli, že
technické riešenie, na ktoré je požadovaná ochrana je samohasiace zariadenie tvorené hadicou s
termochromatickýmteplomeromznámymzostavutechniky,logickyumiestnenýmnajejpovrchu,vktorej

je hasiaca látka pod tlakom, pričom žalobca nebol nútený riešiť problém súvisiaci s výberom teplomera
a jeho umiestnením na hadici, čo tiež preukazuje neprítomnosť vynálezcovského prvku.
18. Podľa vyjadrenia žalovaného je diagnostika zvýšenia teploty ako bezpečnostného prvku za účelom
ochrany zdravia a kvalitatívnych a kvantitatívnych vlastností veci natoľko jednoduché a rozšírené
riešenie vychádzajúce zo všeobecných vedomostí o stave techniky, že si nevyžaduje preukázanie na

konkrétneaplikovanie.Sohľadomnajednoduchosťažtriviálnosťumiestneniateplomeradoexistujúceho
zariadenia(riešeniepodľadokumentuD2)jepožiadavkažalobcunapotvrdenietézyorutinnostitakéhoto
riešenia nedôvodná, s čím možno súhlasiť. Žalovaný opakovane zdôraznil, že začlenením teplomera bol
dosiahnutýlentakýúčinok,ktorýboločakávanýakovýsledoktohtoopatrenia,pričomnatakétoopatrenie
nie je nutné vynaloženie žiadnej vynálezcovskej činnosti. Žalovaný poukázal na prax Európskeho

patentovaného úradu, kde rovnako ako Sťažnostný senát vo veci T 55/89, či v iných veciach rozhodol, že
účinok nevyhnutne vyplývajúci z použitia zrejmého opatrenia nie je výsledkom vynálezcovskej činnosti.
Záver žalovaného a jeho predsedu o rutinnom postupe žalobcu pri technickom riešení samohasiaceho
zariadenia so zavedeným teplomerom za účelom zvýšenia bezpečnosti, tak bol dostatočne odôvodnený,
pričom s jeho závermi správny súd súhlasí.

19. Žalobná námietka, že žalovaný sa nevysporiadal s jeho uvedenými námietkami je tak v rozpore s
obsahom napadnutého rozhodnutia. V odôvodnení prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia
sa uvádza, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie vykonaného
dokazovania, použitie právnych predpisov, podľa ktorých žalovaný rozhodoval a preto je v súlade
s § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Predseda žalovaného uviedol, ako sa vyrovnal s rozkladovými

námietkami žalobcu a so všetkými zásadnými skutkovými a právnymi otázkami danej veci. Žalovaný a
jehopredsedatakdostatočnezdôvodnilisvojeskutkovéaprávnezávery,ktorébolilogickéabolivsúlade
s obsahom hodnotených dôkazov. Skutočnosť, že žalobca s takýmto hodnotením žalovaného nesúhlasí,
nespôsobuje samo o sebe jeho nezákonnosť (z dôvodu nezrozumiteľnosti alebo nedostatku dôvodov).Nestotožnenie sa žalobcu s právnou argumentáciou žalovaného, resp. s jeho právnym posúdením
založeným na odlišných názoroch, si nemožno zamieňať s nezrozumiteľnosťou alebo nedostatkom
dôvodov. Vzhľadom na to, bola všeobecne uplatnená námietka nepreskúmateľnosti napadnutého

rozhodnutia nedôvodná.
20. V súvislosti s námietkou poručenia práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, súčasťou ktorého je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, poukázal krajský súd na ustálenú judikatúru vnútroštátnych

súdov aj ESĽP.
21. V súvislosti s vykonávaním dokazovania v zmysle úpravy § 52 ods. 2 zákona č. 517/2007 Z. z.
skonštatoval , že žalovaný dospel k záveru o „rutinnosti“ technického riešenia žalobcu, teda k záveru o
tom, že takéto riešenie zahŕňajúce zavedenie teplomera detekujúceho prostredníctvom vysokej teploty
blížiacu sa aktiváciu zariadenia zrejmým spôsobom vyplýva zo stavu techniky (§ 8 ods. 1 zákona č.
517/2007 Z. z.). Z ust. § 52 ods. 2 zákona č. 517/2007 Z. z. nepochybne plynie, že v konaní o výmaze

úžitkového vzoru sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov (každý dôkaz sa hodnotí jednotlivo
a všetky vo vzájomnej súvislosti), ktoré hodnotenie práve vzhľadom na voľnosť nie je striktne viazané
schémou rigidných postupov. Ide tak o autonómny myšlienkový postup (zamestnancov) orgánu verejnej
správy, účelom ktorého je z jednotlivých dôkazov, ako aj z ich vzájomných súvislostí získať skutkové
poznatky, ktoré v súhrne predstavujú zistený skutkový stav, tvoriaci podklad pre právne posúdenie

veci. Je nepochybné, že myšlienkový postup pri hodnotení dôkazov a tvorbe skutkových a právnych
záverov z nich plynúci nemá hmotný charakter, takže nemôže byť súčasťou administratívneho spisu v
inej forme, než ako slovné vyjadrenie hodnotiacich záverov v odôvodnení rozhodnutí, čo bolo v danom
prípade zachované. Na utvorenie právneho záveru, že použitie riešenia samohasiaceho zariadenia
s využitím teplomera, plynúceho z návrhu na zmenu nárokov napadnutého úžitkového vzoru, ako

bezpečnostného prvku, zrejmým spôsobom vyplývalo zo známeho stavu techniky, tak nebolo nutné (v
podstate ani možné), aby o tom administratívny spis obsahoval priamy hmotný podklad, pričom dôkazy,
z hodnotenia ktorých žalovaný pri tomto závere vychádzal, sú jeho súčasťou. Právne posúdenie veci
žalovaného, výsledkom ktorého bol právny záver o tom, že technické riešenie presadzované žalobcom
nebolo výsledkom vynálezcovskej činnosti tak evidentne malo oporu v obsahu administratívneho spisu,

s ktorého obsahom bolo v súlade (opak bol tvrdený bez bližšieho vysvetlenia, § 134 ods. 1 SSP).
22. Krajský súd súhlasil aj s vyjadrením žalovaného, že pod pojmom odborník (na účely § 8 ods.
1 zákona č. 517/2007 Z. z.) treba rozumieť osobu, ktorá je v zásade informovaná o všetkom, čo
patrí k všeobecnému stavu vedomostí v príslušnom odbore alebo osobou s kvalifikáciou obvyklou pre
riešenie úloh v určitej oblasti techniky, čo žalovaný oprel o obsah dôvodovej správy k § 8 ods. 1 zák.

č. 517/2007 Z. z. Tvrdenie žalobcu, že práve on je ideálne situovaný na to, aby posúdil vynálezcovskú
činnosť pri technickom riešení napadnutého úžitkového vzoru, nakoľko dokument D2 predstavuje
skoršie riešenie žalobcu, neobsahuje žiadny atribút legitimizujúci jeho uplatnenie v správnom konaní
o výmaz napadnutého úžitkového vzoru, ktoré majiteľom bol žalobca. Naopak, ide o jeho subjektívne
presvedčenie, ktoré je v rozpore s požiadavkou objektivity a nestrannosti, ako jednou zo základných

zásad ktorými sa spravuje hodnotenie dôkazov.
23. K námietke žalobcu, že žalovaný v konaní použil neprípustný spätný pohľad, tzv. ex post facto
analýzu v zmysle rozhodnutí Európskeho patentového úradu T 564/89, T 645/92, T 795/93, T 730/96,
ktorej sa je potrebné vyvarovať pri uplatnení metódy „problém - riešenie“, nakoľko aj náročné technické
problémy môžu mať riešenia, ktoré sa pri spätnom pohľade zdajú vlastne zjavné a jednoduché a pri

posudzovaní vynálezcovskej činnosti je nevyhnutné zdržať sa tohto spätného pohľadu krajský súd
uviedol, že žalobca neuviedol, z akých konkrétnych dôvodov by malo ísť v danom prípade o neprípustný
spätný pohľad, ani neindividualizoval závery plynúce z označených rozhodnutí Európskeho patentového
úradu na skutkové okolnosti preskúmavanej veci, čo zaňho správny súd nebol oprávnený urobiť (§ 134
ods. 1 SSP).

24. Krajský súd uviedol, že podstatným obsahom správnej žaloby je v nadväznosti na závery žalovaného
vysvetlenie technického riešenia samohasiacieho zariadenia so zvýšenou bezpečnosťou a s akcentom
na zavedenie prvku B - teplomera a ozrejmenie spôsobu uvažovania žalobcu (ako kontraintuitívneho,
redunantného a tým vynálezcovského, nie rutinného). V tejto časti správnej žaloby však ide len o
polemiku žalobcu s názormi a úvahami žalovaného, resp. jeho tvrdenia a konštatácie ohľadom splnenia

podmienok vynálezcovskej činnosti navrhovaného technického riešenia, resp. zmeneného nároku, a
tým o spôsobilosti technického riešenia byť chráneným úžitkovým vzorom. Takto formulované námietky
sú len vyjadrením nesúhlasu s hodnotením žalovaného a jeho predsedu, resp. názormi žalobcu,
ktoré sami o sebe nemôžu spôsobovať nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Všeobecné namietanienesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočného zistenia skutkového stavu alebo iných vád
rozhodnutia nestačí na to, aby správny súd mohol dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého
rozhodnutia. Časti žalobných bodov chýba zrozumiteľná argumentácia v čom sa žalovaný mýlil, ak

rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, čo za žalobcu správny súd nemohol urobiť,
nakoľko nie je oprávnený žalobné body dopĺňať, konkretizovať (a nahrádzať tak žalobcu) ani rozhodovať
na základe domnienok o obsahu správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP). Všeobecne uplatnené námietky v
rámci žalobných bodov správnej žaloby neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti,
pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je súd pri prieskume limitovaný a súčasne aj vedený (§ 134

ods. 1 SSP).
25. Žalobca namietal proti postupu, keď správne orgány oboch stupňov neakceptovali jeho návrh na
nariadenie ústneho pojednávanie, na ktorom by bolo možné a viac než vhodné vypočuť žalobcu, ktorý
je najpovolanejším odborníkom v danej oblasti a najlepšie vie, ako dokument D2 interpretovať, čo rieši
a nerieši, akými úvahami sa odborník riadil a pod., čím bolo na ústnom pojednávaní možné efektívne
a jednoducho objasniť riešený technický problém. Výsluch žalobcu bol podľa neho nenahraditeľný tiež

z dôkazného hľadiska, lebo sa ním mohlo zistiť, či posilnenie ochrany prostredníctvom teplomera,
s ohľadom na modelované bezpečnostné riziká súviselo s tým, že žalobca sa už s podobnými
bezpečnostnými incidentami stretol, resp. podnet na takéto riešenie prišiel od ustarostených klientov,
alebo bol výsledkom tvorivej duševnej činnosti samotného žalobcu vysoko nad rámec bežných
bezpečnostných otázok. Ak by išlo k druhý prípad, bol by to silný argument v prospech vynálezcovskej

povahy takéhoto riešenia. Žalobca uvažoval aj ďaleko nad rámec toho čo je zvykom, čo všetko zlé by sa
vsúvislostisfungovanímtakéhosamohasiacehozariadeniamohlostaťatoajvprípade,ževskutočnosti
sa to ešte nikde nestalo. Cieľom žalobcu totiž nie je len reagovať na nehody a korigovať nedostatky,
ktoré sa objavia v reálnom používaní, ale aj nehody, ktoré sa možno ešte nikdy nestali, anticipovať a
zriadiť, aby sa skutočne nikdy nestali. Problém je, že žalobca taký dôkaz nemá, akým spôsobom založiť

do spisu, vzhľadom na to, že podľa § 58 ods. 5 zák. č. 517/2007 Z. z. v konaní pred žalovaným sú
neprípustné čestné vyhlásenia. Žalobca nemôže teda doložiť tento dôkaz spočívajúci v jeho výpovedi do
spisu vo forme čestného vyhlásenia a jediný spôsob ako ho doložiť do spisu je forma výsluchu na ústnom
pojednávaní. Žalovaný tak podľa žalobcu nedostatočne zistil skutočný stav a odmietol dostatočne zistiť
skutkový stav napriek tomu, že žalobca navrhoval zákonný dôkazný prostriedok. Žalovaný tým porušil

aj zásadu súčinnosti s účastníkom konania.
26. Krajský súd poukázal na to, že konanie o návrhu na výmaz úžitkového vzoru z registra, je ovládané
prevažne zásadou písomnosti a neverejnosti konania. Obligatórne ústne pojednávanie sa v súlade s §
21 ods. 1 Správneho poriadku nariadi vtedy, ak to ustanovujú osobitné predpisy. Postup žalovaného v
konaníonávrhunavýmazúžitkovéhovzoruzregistravovzťahukotázkeústnehopojednávaniaupravuje

ust. § 45 ods. 7 zákona č. 517/2007 Z. z., podľa ktorého ak nemožno rozhodnúť na základe písomných
podaní účastníkov konania o návrhu na výmaz úžitkového vzoru, úrad určí dátum ústneho pojednávania.
Žalovaný dospel k záveru, že nebolo potrebné ústne pojednávanie, nakoľko bolo možné rozhodnúť na
základe písomných podaní účastníkov konania, konkrétne dôvody pre uplatnenie tohto postupu uviedol
v prvostupňovom rozhodnutí, odôvodnenie takéhoto postupu bolo uvedené v oboch rozhodnutiach.

27. Žalobcovi bol v konaní na prvom stupni poskytnutý dostatočný priestor na vyjadrenie sa k
navrhovateľom podanému návrhu na výmaz napadnutého úžitkového vzoru, teda nebol ukrátený na
žiadnych procesných právach, pričom podkladom prvostupňového rozhodnutia boli podania obidvoch
účastníkov konania. Námietku žalobcu, že k otázke najbližšieho stavu techniky sa mal vyjadriť
až v rozklade, nepovažoval za dôvodnú a poznamenal, že žalobca pred vydaním prvostupňového

rozhodnutia mal k dispozícii návrh na výmaz napadnutého úžitkového vzoru spolu so všetkými jeho
prílohami a teda mohol sa vyjadriť ku všetkému, čo bolo podkladom pre vydanie prvostupňového
rozhodnutia, čo aj urobil. S poukazom na uvedené bola vyhodnotená ako nedôvodná aj námietkam,
že žalovaný a jeho predseda sa jeho návrhmi na vykonanie ústneho pojednávania bližšie nezaoberali,
vzhľadom na uvedené, je táto námietka v rozpore s obsahom prvostupňového a napadnutého

rozhodnutia. Žalobca mal možnosť zrozumiteľnú relevantnú právnu argumentáciu k akejkoľvek
skutočnosti uplatniť v správnom konaní. V tomto kontexte bola vyhodnotená aj nekonkretizovaná
námietka porušenia zásady súčinnosti, nakoľko v konaní nebolo sporné fungovanie zariadenia, iba
právne vyhodnotenie nárokov vyplývajúcich z napadnutého úžitkového vzoru.
28. Pokiaľ žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav, resp. rozpor napadnutého rozhodnutia

s obsahom administratívneho spisu, ani táto všeobecná námietka nemohla byť dôvodná, jednak preto,
že nekonkretizoval v čom mali tieto vady spočívať (§ 134 ods. 1 SSP) a tiež preto, že žalovaný v súlade
s už zmieneným ust. § 52 ods. 1 a 3 zákona č. 517/2007 Z. z. pri zisťovaní skutkového stavu vychádzalz dôkazov predložených účastníkmi konania, tzn. aj žalobcom, ktorý predložil Návrh na zmenu hlavných
nárokov a Pomocné návrhy. Žalobca opak netvrdil a nepreukázal.
29. Správny súd nevyhovel návrhu žalobcu na vykonanie navrhovaného dokazovania ohliadkou

samohasiaceho zariadenia na preukázanie tvrdenia, že ide o riešenie, ktoré nie je rutinné a ktorého
rutinnosť, resp. bežná použiteľnosť v obdobných zariadeniach nevyplýva z administratívneho spisu s
poukazom nato, že je v súlade s § 120 SSP viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej
správy a dôkazy môže vykonať len na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 119 SSP),
nie však na vlastné zisťovanie skutkového stavu veci, resp. jeho prehodnocovanie, nakoľko správny súd

nenahrádza činnosť orgánov verejnej správy. Na doplnenie dôkazov žalobcom nebolo možné prihliadať,
nakoľko bolo podané po lehote podľa § 62 v nadväznosti na § 181 ods. 1, resp. § 183 SSP.
II. Kasačná sťažnosť a súvisiace podania účastníkov
30. Včas podanou kasačnou sťažnosťou žalobca z dôvodov v zmysle ust. § 440 ods. 1 písm. g) a písm.
f) žiadal kasaný súd aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, alebo aby ho zrušil a vec vrátil
správnemu súdu na ďalšie konanie.

31. V rámci dôvodov, majúcich preukázať nesprávne právne posúdenie v zmysle § 440 písm. g) SSP
uvádzal, že v konaní o kasačnej sťažnosti treba právne posúdiť, že žalobca za účelom zvýšenia
bezpečnosti zaniesol nový technický prvok, teplomer, do hasiaceho systému, pričom takýto krok je v
oblasti hasiacich systémov doteraz nepoužívaný, nečakaný, nezrejmý, kontraintuitívny, nikdy v oblasti
hasiacich systémov nebol realizovaný, a teda je vynálezcovský v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 517/2007

Z. z. Žalovaný v konaní nespochybňoval novosť riešenia, ale skutočnosť, že je charakterizovateľné ako
vynálezcovské riešenie. Žalovaný sa s nesúhlasom žalobcu v tejto otázke vysporiadal autoritatívne,
bez akéhokoľvek odkazu na zmienku o posudzovanom technickom prvku v nejakom dokumente v
administratívnom spise konštatoval, že použitie tohto technického prvku v danej oblasti predstavuje
„len rutinnú činnosť“, čo údajne zvládne „aj laik bez potreby vynaloženia vynálezcovskej činnosti“.

Vytkol, že krajský súd považoval za akceptovateľné, ak žalovaný absenciu takéhoto hmotného dôkazu
v administratívnom spise preklenul svojou voľnou úvahou - pričom s jeho závermi správny súd súhlasil.
Takéto právne posúdenie súdu považuje za absolútne nesprávne. V skutočnosti v tomto prípade
objektívne nejde o všeobecnú vedomosť v danej oblasti a neexistuje žiaden dokument - či už v
administratívnom spise, alebo mimo neho - v ktorom by sa posudzovaný technický prvok nachádzal v

hasiacom systéme. Nesprávne právne posúdenie veci Krajským súdom a spočíva v tom, že
• posúdil, že absenciu hmotných dôkazov môže žalovaný preklenúť svojou voľnou úvahou, pričom z
„právnej úvahy“ je možné generovať aj faktické tvrdenia,
• posúdil, že zdanlivo všeobecne známe vedomosti, skutočnosti, či notoriety, nie je potrebné v konaní o
výmaze úžitkového vzoru dokazovať, a to v rozpore so skutočnosťou, že v konaní o výmaze úžitkových

vzorov sa ustanovenie § 34 ods. 6 SP nijakým spôsobom aplikovať nesmie,
• vo výsledku tak nesprávne právne posúdil žalobu v bode podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP a nesprávne
ju zamietol.
32. V rámci dôvodov majúcich preukázať nesprávne právne posúdenie v zmysle §440 písm. f) SSP
uviedol, že správna žaloba bola podaná aj z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. Dôvodom bolo

odmietnutienávrhunaústneprejednanieveci,ktoréhosúčasťoubybolovypočutiežalobcu,pričomnárok
na ústne prejednanie v tomto konkrétnom prípade bol odvodzovaný najmä z § 3 ods. 3 SP, v súvislosti aj
s § 3 ods. 5 SP a § 45 ods. 7 zákona o úžitkových vzoroch. Poukázal na zákaz svojvôle, nespochybnil,
že inštitút odborníka v danej oblasti je koncipovaný objektívne, ale vzhľadom na okolnosti prejednávanej
veci ho žalovaný mohol aspoň vypočuť.

33.Žalovanývovyjadrenízodňa17.8.2022uviedol,žedôvodykasačnejsťažnostiibaopakujúvyjadrené
dôvody nespokojnosti žalobcu s obsahom napadnutého rozhodnutia.
34. Ku kasačným dôvodom uplatneným podľa § 440 ods. písm. g) uviedol nasledovné
- vo vzťahu k vyhodnoteniu zavedenia prvku teplomera do napadnutého úžitkového vzoru, ktoré je podľa
sťažovateľa nečakané a kontraintuitívne, pričom dôkazom o vynálezcovskej činnosti má byť aj ten fakt,

že o teplomere ako technickom prvku nie je zmienka v žiadnom relevantnom dokumente potvrdil, že
skutočne prvok teplomera obsiahnutý v riešení podľa napadnutého úžitkového vzoru nebol uvedený v
žiadnom dokumente tvoriacom administratívny spis, ale je tiež potrebné uviesť, že úrad, ani krajský súd
nikdy netvrdili niečo iné.
- nebolo potrebné, aby bol tento prvok uvedený v akomkoľvek písomnom podklade pre rozhodnutie

úradu, pretože zavedenie tohto prvku s cieľom riešiť stanovený objektívny technický problém (ako
identifikovať blížiaci sa moment aktivácie hasiaceho systému - narušenia natlakovanej hadice) je
pre odborníka v danej oblasti rutinnou záležitosťou, teda je to riešenie, ktoré je odborníkovi z danejoblasti dobre známe, ktoré je súčasťou jeho odborných vedomostí a na výber ktorého nie je potrebné
vynaloženie žiadnej vynálezcovskej činnosti.
- žalobca správnym orgánom nedôvodne vytýkal aplikáciu ust. § 34 ods. 6 SP (Skutočnosti všeobecne

známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať ), nakoľko pri posudzovaní
vynálezcovskej činnosti bolo aplikovaný § 8 ods. 1 zákona o úžitkových vzoroch v zmysle ktorého „sa
technické riešenie považuje za výsledok vynálezcovskej činnosti, ak pre odborníka nevyplýva zrejmým
spôsobom zo stavu techniky“.
- zdôraznil citovanú judikatúru , v zmysle ktorej „Posúdenie technického stavu veci patrí do predmetu

pôsobnosti Úradu priemyselného vlastníctva, je zákonnou kompetenciou Úradu priemyselného
vlastníctva, a preto nie je možné na tento predmet ustanoviť znalca.“.
-označilzamylnépresvedčeniesťažovateľaonutnostidokázaťvkonanípredúradomvšetkyskutočnosti
prostredníctvom ich založenia do administratívneho spisu, rovnako ako je mylné presvedčenie
sťažovateľa o tom, že v konaní pred úradom došlo k neoprávnenej aplikácii ustanovenia § 34 ods. 6
správneho poriadku.

- pri posudzovaní vynálezcovskej činnosti sa v súlade s platnou právnou úpravou vychádza zo známeho
stavu techniky (disponovateľné dokumenty - administratívny spis) v kombinácii so všeobecnými
vedomosťami odborníka z danej oblasti (rozsah vedomostí odborníka je úradu známy vzhľadom na jeho
zákonnú kompetenciu a s tým spojené nevyhnutné odborné vedomosti expertov) je evidentné, že nie
všetky skutočnosti, na podklade ktorých je v správnom konaní rozhodnuté (o naplnení podmienok na

priznanie/zachovanie ochrany technického riešenia úžitkovým vzorom), musia byť hmotnou súčasťou
administratívneho spisu. Presne tak tomu bolo aj v posudzovanom prípade, keď úrad dospel k
jednoznačnému záveru, že technický prvok - použitie teplomera na detekovanie blížiaceho sa momentu
aktivácie hasiaceho zariadenia, je pre odborníka v danej oblasti rutinným, bežným krokom, ktorý
nevyžaduje vynaloženie vynálezcovskej činnosti.

35. K dôvodom majúcim preukázať, že nesprávnym procesným postupom bolo žalobcovi znemožnené,
aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces ( § 440 písm. f) SSP) , uviedol, že sú iba prejavom individuálneho presvedčenia žalobcu
o existencii silných dôvodov na nariadenie pojednávania pričom ich relevantnosť bola dostatočne
vyhodnotená a vyvrátená argumentáciou správneho súdu.

36. Ďalší účastník konania, spoločnosť BlazeCut s.r.o. (navrhovateľ vo výmazovom konaní) podala
vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti v ktorom
- ku kasačnému dôvodu podľa § 440 písm. g) SSP poukázala na nepreukázanie existencie nesprávneho
právneho posúdenia obsahom kasačnej sťažnosti, obsah relevantných právnych predpisov v spojení s
obsahom usmernenia EPO (Guidelines for Examination in the European Patent Office, ktoré v časti

časť G čl. VII bod 3 obsahuje dostatočnú úpravu pojmu „odborník v odbore“ a v čl. VII bod 4 úpravu pre
posudzovanie nároku definujúceho vynález.
- ku kasačnému dôvodu podľa § 440 písm. f) SSP poukázala na judikatúru, v zmysle ktorej posúdenie
vhodnosti resp. potreby nariadenia pojednávania prislúcha správnemu orgánu (rozhodnutie NS SR sp.
zn. 6Asan/22/2018) a k posudzovaniu dôvodnosti a nutnosti nariadenia verejného pojednávania na

rozhodnutie ESĽP 64336/01 Varela Assalinio v. Portugal.
37. Kasačný sťažovateľ predložil svoje vyjadrenie k vyjadreniam ku kasačnej sťažnosti kde - zotrvával na
potrebe konštruovať fikciu odborníka v danej oblasti a jeho vedomostí na základe objektívnych dôkazov
obsiahnutých v spise,
- argumentoval že citované rozhodnutia nepodporujú závery protistrany,

- zdôrazňoval negatívny dosah namietaného preklenutia absencie argumentácie pri vyslovení záveru
(použitie teplomera na detekovanie blížiaceho sa momentu aktivácie hasiaceho zariadenia nie je
dôsledkom vynálezcovskej činnosti) voľnou úvahou, s poukazom na nekorešpondovanie jej podkladov
s dôkazmi v administratívnom spise.
III. Relevantná právna úprava a závery kasačného súdu

38. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že
kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je
prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných
bodov (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že
kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

39. V sťažnostných bodoch žalobca namietal jednak nesprávne právne vyhodnotenie niektorých
skutočností a následnú ujmu na jeho procesných právach v súvislosti s postupom krajského súdu. Bez
ohľadu na skutkovú a právnu náročnosť konania a rozhodnutia vo veci, podrobenej súdnemu prieskumu
krajským a následne aj kasačným súdom, kasačný súd pri svojej činnosti musí prihliadať na zákonnélimity pre kasačné konanie, pričom jednou zo základných podmienok je viazanosť rozsahom kasačnej
sťažnosti.
40. Na účely argumentácie v kasačnom konaní považuje súd za podstatné nasledujúce zákonné

ustanovenia:
Podľa § 4 zákona o úžitkových vzoroch technické riešenie je spôsobilé na ochranu úžitkovým vzorom,
ak je nové, je výsledkom vynálezcovskej činnosti a je priemyselne využiteľné.
Podľa§8ods.1zákonaoúžitkovýchvzorochtechnickériešeniesapovažujezavýsledokvynálezcovskej
činnosti, ak pre odborníka nevyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky.

Podľa § 45 zákona o úžitkových vzoroch
(1) Návrh na výmaz úžitkového vzoru musí obsahovať právne a skutkové odôvodnenie. Zároveň s
návrhom na výmaz úžitkového vzoru musí navrhovateľ predložiť dôkazy alebo označiť dôkazy, ktoré
predloží. V návrhu je možné odkazovať aj na dokumenty uvedené v rešeršnej správe zverejnenej spolu s
prihláškoupodľa§38ods.4alebo§39ods.2,alebovspráveorešeršimedzinárodnéhotypuzverejnenej
s prihláškou podľa § 38a; tieto dokumenty nie je potrebné predkladať.

(7) Ak nemožno rozhodnúť na základe písomných podaní účastníkov konania o návrhu na výmaz
úžitkového vzoru, úrad určí dátum ústneho pojednávania. Úrad zároveň s predvolaním na ústne
pojednávaniedoručíúčastníkovikonaniaonávrhunavýmazúžitkovéhovzoruvšetkyvyjadreniadruhého
účastníka, ak tak už neurobil skôr.
Podľa § 52 zákona o úžitkových vzoroch

(1) Účastník konania pred úradom je povinný predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení.
2)Úradvykonávadokazovanieahodnotídôkazypodľasvojejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivoavšetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
(3) Úrad rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ktoré boli účastníkmi

konania predložené alebo navrhnuté.
41. Jadrom sporu a aj sťažnostnej argumentácie je skutočnosť, že žalobca za účelom zvýšenia
bezpečnosti zariadenia chráneného úžitkovým vzorom zaniesol nový technický prvok, teplomer,
do hasiaceho systému, pričom takýto krok je podľa jeho názoru v oblasti hasiacich systémov
doteraz nepoužívaný, nečakaný, nezrejmý, kontraintuitívny, nikdy v oblasti hasiacich systémov nebol

realizovaný, a teda je vynálezcovský v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 517/2007 Z. z. Žalovaný aj na
základe opačného názoru priemyselný vzor vymazal z príslušného registra. V konaní pred žalovaným a
aj v konaní o správnej žalobe bolo od počiatku ustálené, že posudzovaný technický prvok, teplomer, nie
je obsiahnutý v žiadnom dokumente tvoriacom administratívny spis, a teda nie je v žiadnom podklade
pre rozhodnutie, čo žalovaný nerozporoval. Svoj právny záver oprel o hodnotenie, že použitie tohto

technického prvku v danej oblasti predstavuje len rutinnú činnosť, čo zvládne aj laik bez potreby
vynaloženia vynálezcovskej činnosti. Podľa žalobcu, ak v administratívnom spise nebol žiaden podklad
potvrdzujúci, resp. preukazujúci, že použité riešenie nemá povahu výsledku vynálezcovskej činnosti,
krajský súd pochybil, ak nezrušil rozhodnutie žalovaného. Naopak, osvojil si jeho stanovisko, že
diagnostika zvýšenia teploty ako bezpečnostného prvku za účelom ochrany zdravia a kvalitatívnych a

kvantitatívnych vlastností veci je natoľko jednoduché a rozšírené riešenie vychádzajúce zo všeobecných
vedomostí o stave techniky, že si nevyžaduje preukázanie na konkrétne aplikovanie, nie je teda dôvodná
požiadavka na potvrdenie tézy o rutinnosti tohto postupu. Krajský súd nerešpektoval tvrdenie žalobcu,
že v konaní o úžitkovom vzore, kde je vylúčená aplikácia § 34 ods. 6 správneho poriadku, je treba
dokazovať aj údajné všeobecné vedomosti.

42. S osvojením si názoru žalovaného, ako nemajúceho podklad v súdnom spise, v podstate bez
odôvodnenia tohto postupu, súvisí kasačná námietka porušenia práva na zákonné a riadne odôvodnené
rozhodnutia podľa § 440 ods. 1 písm. f). Za ďalší dôvod v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) žalobca považuje
to, že súd v tomto konkrétnom prípade napriek poukazu najmä na právnu úpravu §3 ods. 3 SP, v
súvislosti aj s § 3 ods. 5 SP a § 45 ods. 7 zákona o úžitkových vzoroch nenariadil vo veci pojednávanie, s

poukazom na fakultatívnu úpravu možnosti vec prejednať. Fakultatívnosť však s ohľadom na koncepciu
materiálneho právneho štátu nikdy nemôže znamenať svojvôľu, a ak existujú v konkrétnom prípade
silné dôvody, prečo ústne prejednanie nariadiť, tak správny orgán je povinný takéto ústne prejednanie
nariadiť. Žalobca mal za to, že v tomto prípade špecifické silné dôvody existovali a existujú, špecifickosť
konkrétnehoprípaduspočívavtom,žežalobcajenielenmajiteľomapôvodcomnapadnutéhoúžitkového

vzoru, ale zároveň je aj pôvodcom dokumentu D2, ktorý bol žalovaným identifikovaný ako najbližší stav
techniky a ako hlavný podklad pre napadnuté rozhodnutie. Rovnako žalobca nesúhlasil s tým, že výsluch
žalobcu je plne nahraditeľný vyjadrením jeho právneho zástupcu.43. Žalobca zhrnul, že súd tým, že odobril žalovaného upieranie procesných práv žalobcovi, sám svojím
postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd mal pri správnom postupe zrušiť napadnuté rozhodnutie

žalovaného v nadväznosti na § 191 ods. 1 písm. g) SSP, a takisto aj v nadväznosti na § 191 ods. 1 písm.
e) SSP, nakoľko nevypočutím žalobcu na ústnom pojednávaní došlo nielen k porušeniu procesných práv
žalobcu ale následne aj k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu, ktorý bol základom aj pre súdne
rozhodnutie.
44. Kasačný súd s poukazom na viazanosť kasačnými dôvodmi konštatuje, že napriek rozsiahlej a

konzistentnej argumentácii žalobcu nepovažuje kasačnú sťažnosť za dôvodnú. Pri svojom rozhodovaní
vychádzal z osobitosti predmetu súdneho prieskumu, ktorým je rozhodovanie úradu priemyselného
vlastníctva, spravujúce sa v podstatnej časti osobitnou procesnou úpravou zákona o úžitkových vzoroch.
V prvom rade poukazuje na príslušnú časť rozsudku krajského súdu, ktorý v bode 29 svojho rozsudku
s odkazom na judikatúru súdov, vymedzujúcu rozsah súdneho prieskumu správnej úvahy v súvislosti s
riešením právnej otázky spôsobilosti predmetu ochrany úžitkového vzoru (obdobne patentu), odôvodnil

akceptovanie právnych názorov žalovaného, pozostávajúcich z posúdenia skutočností zistených nielen
z administratívneho spisu, ale aj v dôsledku prehľadu odborníkov pôsobiacich na ÚPV v danej
problematike. Ustanovenie § 45 ods.7 zákona o úžitkových vzoroch upravuje fakultatívne nariadenie
pojednávania, (ak nemožno rozhodnúť na základe písomných návrhov). Pokiaľ sa týka námietky
neobsiahnutiapodkladovrozhodnutiavadministratívnomspise,anizustanovenia§52ods.1-3nemožno

vyvodiť, že všetky skutočnosti tvoriace podklad rozhodnutia musia byť obsiahnuté v administratívnom
spise. Pre záver o výsledku vynálezcovskej činnosti je rozhodujúce ust. §8 zákona o úžitkových vzoroch,
podľa ktorého sa technické riešenie považuje za výsledok vynálezcovskej činnosti, ak pre odborníka
nevyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky. Kasačný súd preto nepovažuje za dôvodný poukaz
na nesprávne právne posúdenie krajského súdu v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) vyplývajúce z toho, že

s poukazom na opísaný priebeh konania, judikatúru a právnu úpravu sa stotožnil s právnym názorom
žalovaného.
45. K námietkam v súvislosti s kasačným dôvodom podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP treba uviesť,
že vyhodnotenie doplneného riešenia úžitkového vzoru v intenciách § 8 zákona o úžitkových vzoroch
bolo vykonané a vysvetlené v rozhodnutiach ako aj vo vyjadreniach žalovaného. Vyplynulo z nich

aj to, že možnosť monitorovania teploty teplomerom (rovnako ako tlaku manometrom) chladiaceho
média v hasiacom zariadení, ktoré sa spustí do prevádzky po dosiahnutí určitej teploty (logicky aj tlaku
ktoré vyvíja médium na prostredie v ktorom je uzavreté), je možnosť vyplývajúca zrejmým spôsobom
zo stavu techniky. V tomto kontexte kasačný súd dopĺňa, že nepovažuje za dôvodnú námietku, že v
konaní o výmaze priemyselného vzoru je potrebné „dokazovať„ aj všeobecné vedomosti, napr. o stave

techniky všeobecne. Pokiaľ bolo vytýkané, že správny súd nevyhodnotil ako pochybenie žalovaného, že
nedostatočne zohľadnil osobitosti prejednávanej veci, spočívajúce predovšetkým vo vzťahu žalobcu ako
autora tak zapísaného úžitkového vzoru, ako aj dokumentu D2, ktorý bol žalovaným identifikovaný ako
najbližší stav techniky, čím malo dôjsť k vylúčeniu, resp. predídeniu svojvôle a nedostatočnému zisteniu
skutkového stavu, kasačný súd tento argument nepovažuje za dôvodný. Stotožňuje sa so žalovaným,

že žalobca mal k dispozícii dostatok priestoru na reagovanie na jednotlivé podania, podklady a postupy
žalovaného.
46.Nemožnoprehliadnuť,žeprihláškaúžitkovéhovzoru„Samohasiaceautomaticképožiarnezariadenie
a spôsob protipožiarnej ochrany“ bola podaná 31.5.2016, zápis bol vykonaný 24.3.2017, dňa 10.7.2017
bol podaný návrh na výmaz z dôvodu nedostatku novosti a vynálezcovskej činnosti, s pripojenými

podkladmi na základe ktorého ÚPV začal konanie o výmaze. Vyjadrenie žalobcu k návrhu na výmaz
bolo podané 12.3.2018 spolu s Hlavným návrhom na zmenené nároky na ochranu, zahŕňajúce aj
zakomponovanie teplomera (neskôr doplnené termochromatické farbivo) na povrchu zariadenia. Až po
doručovaní a vzájomnom vyjadrovaní sa navrhovateľa výmazu a žalobcu k ich jednotlivým podaniam
bolo dňa 5.2.2019 vydané prvostupňové rozhodnutie. V priebehu celého správneho konania mali

účastníci opakovane poskytovaný dostatočný časový priestor na vyjadrovanie sa k predmetu konania. V
konečnomdôsledkujedinouzásadnouotázkouvovecizostaloto,čizapísanýpriemyselnývzorupravený
o návrhy na zmenené nároky spĺňa podmienku že je výsledkom vynálezcovskej činnosti. Táto otázka je
otázkou právnou, plne v kompetencii odborných pracovníkov ÚPV.
47. Pokiaľ sa týka opakovane vznášanej požiadavky na nariadenie prejednanie veci pred správnym

orgánom za účelom umožnenia žalobcovi ako autorovi priemyselného vzoru vyjadriť sa k okolnostiam,
ktoré by mali mať vplyv na vyhodnotenie doplnenia teplomera na povrch zariadenia ako „výsledok
vynálezcovskej činnosti“, kasačný súd má za to, že rozhodnutie o nariadení prejednania veci je plne v
kompetenciiÚPV(§45ods.7zákonaoúžitkovýchvzoroch).Pokiaľžalobcaupozorňovalnaúčelinštitútuprejednania ako prostriedok na zabránenie svojvôle správneho orgánu, žiaden dôkaz alebo skutočnosť
aspoň nasvedčujúcu takejto možnosti neprodukoval. Za prejav svojvôle určite nie je možné považovať
neochotu správneho orgánu rešpektovať žiadosť žalobcu o poskytnutie možnosti odprezentovať z jeho

pohľadu významné skutočnosti v situácii, keď považoval za dostatočne zistené skutočnosti, na základe
ktorých bol vyslovený žalobcom spochybňovaný záver. Rovnako za porušenie procesných práv žalobcu
nemožno považovať to, že krajský súd postupoval pri svojom rozhodovaní spôsobom, ktorý žalobca
považuje za dôsledok nesprávneho právneho posúdenia veci.
IV. Záver

48. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol (§ 461 SSP)
49. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1
SSP a § 168 SSP tak, že procesne úspešnému žalovanému nároku na náhradu trov konania nepriznal,
nakoľko neboli na to splnené zákonné podmienky. Účastníkovi konania BlazeCut s.r.o. nárok na náhradu
trov kasačného konania nepriznal, nakoľko nebolo preukázané splnenie podmienok v zmysle § 467 ods.
1 SSP v spojení s ust. § 169 SSP.

50. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom
hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.