Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. jún 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2Sf/20/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106149
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Maukš

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106149.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Andreja Maukša a členov

senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Aleny Majerovej, vo veci žalobcu Drevinvest, s.r.o., Mojš 113, 010
01 Mojš, IČO: 51 782 545, zast. JUDr. Katarínou Hroncovou, advokátkou, Dr. Clementisa 4, 977 01
Brezno, IČO: 37 955 322, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974
01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101498882/2023 zo dňa 12.
06. 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie

1. Daňový úrad Žilina (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej
hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie jún 2021. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil
protokol č. 10247843/2022 zo dňa 25. 09. 2022, v rámci ktorého žalobcovi neuznal právo na odpočítanie
DPH z faktúry vystavenej spoločnosťou Best Press s.r.o., Beniakova 407, 949 01 Nitra, IČO: 51 836 921
č. 2021025 v sume 284.000 eur, z toho DPH 56.800 eur, pretože vykonanou kontrolou bolo zistené

podvodné konanie s DPH (daňový únik), o ktorom žalobca mohol a mal vedieť, ak by dodržal primeranú
opatrnosť a obozretnosť v obchodnom styku.

2.1. Správca dane rozhodnutím č. 103258135/2022 zo dňa 02. 12. 2022 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“) určil žalobcovi za kontrolované zdaňovacie obdobie rozdiel dane v sume 56.800 eur,
nepriznal nadmerný odpočet v sume 53.187,16 eur a vyrubil daň v sume 3.612,84 eur.
2.2. Skutkové zistenia správcu dane možno zhrnúť tak, že predmetom vyššie uvedenej faktúry bolo

dodanie 35.500 balení nitrilových rukavíc. Tomuto obchodu predchádzalo poskytnutie finančných
prostriedkov zo strany žalobcu spoločnosti Best Press s.r.o. a 4 spoludlžníkom (spoločnosti E-Habibi
s.r.o., Beniakova 407, 949 01 Nitra, IČO: 51 881 926 a 3 fyzickým osobám: A. B., A. C. a D. E. F.)
formou viacerých pôžičiek v dňoch 01. 12. 2020, 07. 12. 2020 a 11. 01. 2021 spolu v sume 350.000 eur
s úrokom 1.000 eur mesačne. Spoločnosť Best Press s.r.o. vrátila žalobcovi len časť pôžičky v sume
66.500 eur. Z titulu nevrátenej pôžičky v sume 283.500 eur bola medzi žalobcom a spoločnosťou
Best Press s.r.o. dňa 15. 06. 2021 uzatvorená dohoda o započítaní pohľadávok, podľa ktorej sa

dodaním tovaru (nitrilových rukavíc v zmysle vyššie uvedenej faktúry) vzájomne započítajú jednotlivé
pohľadávky v sume 283.500 eur, v ktorej sa kryjú. Žalobca zároveň uhradil spoločnosti Best Press s.r.o.
rozdiel proti pohľadávke v sume 57.300 eur. Nitrilové rukavice boli žalobcom uskladnené na základe
zmluvy o skladovaní uzavretej so skladovateľom 3-SK, s.r.o., Hviezdoslavova 14/161, 076 67 Závadkanad Hronom, IČO: 44 832 338 v sklade v Brezne. Materiálnu existenciu tovaru preveril správca dane
miestnou ohliadkou.
2.3. Z výsluchu konateľa žalobcu vyplynulo, že požičané finančné prostriedky pochádzali z doterajšej

podnikateľskej činnosti žalobcu (predaj dreva) a pôžičky boli spoločnosti Best Press s.r.o. poskytnuté za
účelom predaja tlačiarní a tonerov. So spoločnosťou Best Press s.r.o. žalobca predtým neobchodoval a
nepreveroval si jej platobnú schopnosť. Garantom obchodu bol pán C., ktorý mal byť tichým spoločníkom
v spoločnosti Best Press s.r.o. a konateľ žalobcu ho pozná. Tretia pôžička bola poskytnutá s časovým
odstupom, hoci neboli splatené predošlé pôžičky, pretože pán C. presvedčil žalobcu o potrebe ďalších

finančných prostriedkov. K uplatneniu úrokov zo strany žalobcu nedošlo, pretože zachraňoval aspoň
istinu. Žalobca nevedel, kde spoločnosť Best Press s.r.o. nakúpila nitrilové rukavice, ani nepreveroval ich
kvalitu. V čase výsluchu konateľa žalobcu nedošlo k predaju žiadneho balenia. Podľa daňových priznaní
na dani z príjmu právnickej osoby a taktiež podľa čistého zisku zverejneného na stránke FinStat.sk je
čistý zisk žalobcu od jeho vzniku (2018) do roku 2020 spolu 174.702 eur, čo nedosahuje ani výšku prvých
poskytnutých dvoch pôžičiek.

2.4. Správca dane zistil, že spoločnosť Best Press s.r.o. nadobudla nitrilové rukavice od spoločnosti E-
Habibi s.r.o. Spoločnosti Best Press s.r.o. a E-Habibi s.r.o. majú rovnaké sídlo a rovnakého konateľa –
A. B.. Spoločnosti Best Press s.r.o. a E-Habibi s.r.o. predávali nitrilové rukavice za rovnakú cenu, ako ich
nakúpili. Spoločnosť E-Habibi s.r.o. si tovar objednala od francúzskej spoločnosti PROLASER vo veľkom
objeme v rámci trojstrannej zmluvy s tým, že odberateľom malo byť Ministerstvo zdravotníctva SR za

účelom dodávok nemocniciam. Za tovar zaplatila spoločnosť E-Habibi s.r.o. časť sumy 4.700.000 eur,
pričom zvyšok v sume 22.850.955 eur ostal neuhradený. Spoločnosť E-Habibi s.r.o. DPH z uvedených
obchodov priznala, ale ju neodviedla ani nemala so správcom dane dohodnutý odklad platenia dane
alebo platenie dane v splátkach. Z dokazovania (odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií
a dopyt na Ministerstvo vnútra SR) vyplynulo, že podpis a pečiatka Ministerstva zdravotníctva SR na

zmluve boli sfalšované. Na základe oznámenia spoločnosti PROLASER je vedené trestné stíhanie PPZ
NAKA. Spoločnosť E-Habibi s.r.o. bola už dlhšie neúmerne zadlžená, pred vznikom dlhu sa zbavila
majetku predajom spoločnosti Tatranská mliekareň a. s. a v júni 2021 už nevlastnila žiaden majetok. Jej
dlh na daniach predstavuje 989.321,42 eur. Spoločnosť Best Press s.r.o. bola do obchodného reťazca
cielene začlenená za účelom poskytnutia úverov, na základe ktorých sa konateľ obidvoch spoločností

snažil získať finančné prostriedky (aj od žalobcu) pod falošnou zámienkou nákupu tonerov a následne
ich použil na splatenie tovaru – nitrilové rukavice.

3. Správca dane vec právne posúdil tak, že hmotnoprávne podmienky na odpočítanie DPH boli
splnené, materiálna existencia plnenia nebola spochybnená, avšak žalobca mohol vedieť o podvodnom

konaní, s ktorými sú predmetné transakcie spojené, ak by dodržal primeranú opatrnosť a obozretnosť
v obchodnom styku. Svojím neobozretným správaním poskytol dodávateľovi Best Press s.r.o. vysoké
finančné čiastky, ktoré z titulu nevrátenia vykryl prijatím tovaru bez toho, aby mal zabezpečených
odberateľov pre tento tovar. Žalobca žiadnym spôsobom neoveroval svojich dlžníkov, nežiadal si od nich
žiadne doklady ani záruky v prípade nesplatenia dlhu a nevyužil právne kroky k vymáhaniu dlhu. Pri

právnom posúdení vychádzal správca dane z rozsudku Súdneho dvora EÚ č. C-439/04 a C-440/04 vo
veciach Axel Kittel a Recolta Recycling a rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/31/2016, ktorý
stanovil 4 otázky, ktoré musia byť kladne zodpovedané na to, aby mohol byť odopretý nárok na odpočet
DPH z dôvodu účasti daňového subjektu na daňovom podvode, a to: 1. vznikol z posudzovaných
zdaniteľnýchobchodovdaňovýúnik?2.akáno,jetentodaňovýúnikdôsledkompodvodnéhokonania?3.

pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového
subjektu s týmto konaním spojené? 4. ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným
konaním, vedel o tom, alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt? Tieto otázky vyhodnotil nasledovne:
Ad 1) Áno, z posudzovaných zdaniteľných obchodov vznikol daňový únik, a to nezaplatením dane
na výstupe spoločnosťou E-Habibi s.r.o., ktorá daň neodviedla a ďalšia spoločnosť v reťazci Best Press

s.r.o. si daň odpočítala, pričom obidve tieto spoločnosti majú rovnakého konateľa a sídla na rovnakej
adrese. Žalobca následne na základe transakcie s nitrilovými rukavicami dodanými od spoločnosti Best
Press s.r.o. deklaroval v daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie nadmerný odpočet.
Nadobudnutie nitrilových rukavíc ako zdravotníckeho materiálu bolo založené na podvodnej zmluve
so štátom (Ministerstvo zdravotníctva SR) a zneužití núdzového stavu v čase pandémie.

Ad 2) Áno, daňový únik je dôsledkom podvodného konania, nakoľko spoločnosť E-Habibi s.r.o. sa
zbavila majetku a bola neúmerne zadlžená a nešlo o obchodné zlyhanie ani náhodu. Spoločnosť E-
Habibi s.r.o. nepriznala dodanie tovaru na výstupe a podáva nulové daňové priznania. Z prebiehajúceho
vyšetrovania PPZ NAKA vyplýva, že išlo o cielene vytvorený reťazec majetkovo a personálneprepojených spoločností E-Habibi s.r.o. a Best Press s.r.o. za účelom nákupu zdravotníckych pomôcok
na klamlivý účel na základe falošnej zmluvy, pričom na tieto transakcie boli získavané finančné
prostriedky prostredníctvom zmlúv o pôžičkách, ktoré neboli uhradené a tovar bol platený započítavaním

pohľadávok.
Ad 3) Áno, posudzované zdaniteľné obchody kontrolovaného daňového subjektu boli s podvodným
konaním spojené prostredníctvom vzájomne prepojeného reťazca dodaní a finančnými tokmi – úvermi.
Ad 4) Áno, žalobca o jeho zapojení do fakturačného reťazca zdaniteľných obchodov spojených s
podvodným konaním mal vedieť. Žalobca uviedol, že spoločnosti Best Press s.r.o., E-Habibi s.r.o., ani

ostatných spoludlžníkov zmluvy o úvere nepoznal, neoveroval si ich, nakoľko garantom týchto vecí
bol jeho známy A. C.. A. C. však nemá žiadny preukázateľný právny vzťah k spoločnosti Best Press
s.r.o. Žalobca tvrdil, že išlo o tichého spoločníka, zmluvu o tichom spoločenstve si však nevyžiadal.
Po nesplatení úveru žalobca nevyužil právne kroky k vymáhaniu dlhu, ale pristúpil na kompenzáciu dlhu
tovarom – zdravotníckym materiálom, s obchodovaním s ktorým nemal žiadne skúsenosti, neskúmal
pôvod tovaru aj vzhľadom na stav pandémie COVID-19 a účel použitia tohto tovaru, ktorý bol prednostne

určený pre zdravotníctvo. Taktiež nevykonal prieskum trhu kam by nitrilové rukavice mohol umiestniť.
Žalobca sa neprijatím opatrení na zabránenie účasti na transakciách poznačených podvodom zapojil
do daňového podvodu.

4. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 101498882/2023 zo dňa 12. 06. 2023 (ďalej

len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný sa stotožnil s právnym
posúdením veci správcom dane, považoval Axel Kittel test za správne vyhodnotený a vykonané
dokazovanie za dostatočné. Uviedol, že bolo preukázané, že došlo k podvodnému konaniu a správca
dane preukázal aj objektívne okolnosti, z ktorých vyplýva, že žalobca musel vedieť, že plnenie
zakladajúce právo na odpočet DPH bolo súčasťou tohto podvodu. Zdôraznil, že žalobca už na začiatku

vedel, že pán C. nie je konateľom spoločnosti Best Press s.r.o., napriek tomu poskytol tejto spoločnosti
finančné prostriedky vo výške 350.000 eur, bez toho, aby si overil ich návratnosť a po lehote splatnosti
ich nežiadal vrátiť ani od jedného zmluvného dlžníka, ale pristúpil k obchodu – nákupu nitrilových
rukavíc, hoci obchodoval s drevom a spoločnosti Best Press s.r.o. ešte doplatil sumu 57.300 eur
bez uplatnenia úroku z nevrátenej pôžičky. Námietku žalobcu o nesprávnom doručení protokolu G. C.

H. považoval žalovaný za nedôvodnú, nakoľko táto osoba mala u správcu dane udelené splnomocnenie
na elektronickú komunikáciu s finančnou správou.

Správna žaloba a vyjadrenia účastníkov

5.1. Správnou žalobou podanou v zákonnej lehote sa žalobca domáhal zrušenia prvostupňového aj
napadnutého rozhodnutia.
5.2. V rámci žalobných bodov uviedol, že správca dane nepostupoval podľa § 46 ods. 5 v spojení
s § 3 ods. 1 daňového poriadku, neoznámil žalobcovi pochybnosti a nevyzval ho na vyjadrenie sa
k nim. Učinil tak až dňa 18. 08. 2022 oboznámením so zisteniami v daňovej kontrole podľa § 45

ods. 1 písm. f) daňového poriadku, čo nie je splnením jeho povinnosti podľa § 46 ods. 5 daňového
poriadku. Žalovaný (správne malo zrejme byť „správca dane“ – pozn. správneho súdu) obchádza zákon,
keď takto postupoval až v poslednom štádiu daňovej kontroly bez možnosti žalobcu ovplyvniť jej záver
prenesený do protokolu, čo je v rozpore so zásadou úzkej súčinnosti s daňovým subjektom (§ 3 ods. 2
daňového poriadku). Žalovaný v rozpore s § 24 ods. 2 a 3 daňového poriadku nezistil skutkový stav

čo najúplnejšie, nakoľko sa nezaoberal vyjadrením žalobcu zo dňa 22. 08. 2022. V oboznámení správcu
dane so zisteniami z daňovej kontroly je uvedené, že žalobca je účastný na daňovom podvode, bez
uvedenia akýchkoľvek pochybností v zmysle § 46 ods. 5 daňového poriadku a výzvy na ich odstránenie.
5.3. Žalobca namietal, že protokol z daňovej kontroly bol doručený do schránky G. H., ktorá
bola splnomocnená výlučne na elektronickú komunikáciu s finančnou správou pre využívanie

autorizovaných elektronických služieb na portáli finančnej správy, ale nebola splnomocnená
všeobecným ani špecifickým splnomocnením na prijímanie rozhodnutí, protokolov a iných správ
týkajúcich sa daňovej kontroly. Správca dane do dnešného dňa nedoručil protokol oprávnenej osobe
za kontrolovaný daňový subjekt v zmysle § 46 ods. 9 daňového poriadku, a teda zmeškal lehotu jedného
roka na vykonanie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku.

5.4.Zprotokoluaniprvostupňovéhorozhodnutianiejemožnézistiť,čopovažujesprávcadanezadôkazy
objektivizujúce skutkový stav a čo za informácie, pretože len uvádza ním vybrané zistené skutočnosti,
v dôsledku čoho sú protokol aj preskúmavané rozhodnutia nepreskúmateľné. Túto vadu nezhojil ani
žalovaný. Z prvostupňového rozhodnutia nie je možné zistiť k akým skutkovým a právnym záveromsprávca dane dospel a ako hodnotil dôkazy, pretože len konštatuje, že žalobca vedel alebo mohol vedieť,
že plnenie je súčasťou podvodu. Preskúmavané rozhodnutia vyvodzujú vedomosť žalobcu o daňovom
podvode od iných subjektov na predošlých stupňoch reťazca bez náležitého zdôvodnenia vo vzťahu

k žalobcovi. Skutkové závery sú bez vzájomnej súvislosti a bez vyvrátenia skutkových okolností žalobcu
podložených listinnými dôkazmi. Správca dane nerešpektoval § 24 ods. 2 daňového poriadku a nezistil
skutkový stav v daňovej kontrole, čo nie je možné nahradiť vo vyrubovacom konaní.
5.5. Správca dane pri konštatovaní, že žalobca vedel alebo mohol vedieť o podvodnom konaní
v obchodnom reťazci neposúdil subjektívnu stránku – mieru zavinenia žalobcu a nevyhodnocoval

dôkazy o úmyselnej alebo nedbanlivostnej účasti na predmetných obchodoch, čo neurobil ani
žalovaný v príčinnej súvislosti na následok. Súdny dvor EÚ vo veci C-285/11 (Bonik) určil povinnosť
daňových orgánov na základe objektívnych dôkazov preukázať aj mieru zavinenia daňového subjektu
na podvodnom konaní v čase vzniku zdaniteľných obchodov. Správca dane nevyhodnotil objektívne
skutkový stav a dôkazy preukazujúce úmysel alebo nedbanlivosť žalobcu a ani žalovaný neuvádza
jednoznačnú formu zavinenia, či žalobca o daňovom podvode vedel alebo mal vedieť a na základe

čoho. Toto rozlíšenie je podstatné aj kvôli možnosti žalobcu brániť sa. Dôvody uvedené v prvostupňovom
rozhodnutí preukazujúce vedomosť žalobcu o účasti na podvodnom konaní považuje žalobca za dohady
postavené na skutočnostiach mimo sféru žalobcu, ktorý konal dobromyseľne. Žalovaný nepreukázal
cielené vytvorenie dodávateľského reťazca za účelom daňového podvodu.
5.6. Personálne prepojenie spoločnosti E-Habibi s.r.o. a Best Press s.r.o. zapísané v obchodnom registri

dňa 23. 03. 2021 nemôže vedomosť žalobcu preukazovať. Spoločnosť E-Habibi s.r.o. sa stala daňovým
dlžníkom a predala svoj majetok až po uskutočnení preverovaných obchodov a následné neodvedenie
dane touto spoločnosťou nemohol žalobca zistiť v čase uskutočnenia obchodu. Správca dane dôkazmi
neobjektivizoval, že spoločnosť E-Habibi s.r.o. vedela, že daň neodvedie, od čoho sa odvíja posúdenie
vedomosti žalobcu. Žalobca primárne vyhodnocoval pomery spoločnosti Best Press s.r.o. a nemal

ako zistiť, že tovar je predmetom niekoľkých subdodávok. Konateľ spoločnosti Best Press s.r.o. A.
B. deklaroval potrebu finančných prostriedkov na obchod s tonermi, ktoré boli reálne uskutočňované,
čopotvrdilajsvedokA.C..ZvýsluchuA.B.vyplynulo,žežalobcovibolprezentovanýuvedenýbiznisplán
a nebol informovaný o tom, že požičané peniaze budú použité na vyrovnanie starých dlhov. A. B. tiež
uviedol, že si nebol istý, či žalobca overoval bonitu spoločnosti Best Press s.r.o. a jej spoľahlivosť bola

deklarovaná referenciami od ostatných zákazníkov. Z výpovedí vyplynulo, že pôžička nebola poskytnutá
len na základe odporúčania A. C.. Spoločnosť Best Press s.r.o. nebola schopná sčasti vrátiť svoj
záväzok pre neskoré dodanie tovaru. Žalobca konal poctivo, na výslovnú žiadosť Best Press s.r.o. došlo
kzapočítaniupohľadávokaDPHbolauhradenápriamoBestPresss.r.o.dňa21.06.2021vsume56.800
eur. Správca dane nepreukázal vedomosť žalobcu o sfalšovaní zmluvy s Ministerstvom zdravotníctva

SR. Žalobca si preveril stav možných obchodov a spoločnosť Best Press s.r.o. z verejne dostupných
informácií. Žalobca poskytol poslednú pôžičku až po vrátení časti požičanej sumy 66.500 eur, a preto je
evidentné, že išlo o právny vzťah, ktorého podstatu nemožno zastierať daňovým podvodom. Personálne
prepojenie medzi spoločnosťami spoločnosti E-Habibi s.r.o. a Best Press s.r.o. sa netýka žalobcu,
ktorý mal vzťah len so spoločnosťou Best Press s.r.o. Výsluchy svedkov nepreukazujú vedomosť

žalobcu o tom, že je spojený s podvodom. Žalobca vysporiadal časť nevrátenej pôžičky dodaním tovaru
v záujme ochrany svojho vlastníctva ako najrýchlejšiu možnosť domôcť sa svojich nárokov. Dodaný
tovar „modré rukavice“ nie je možné považovať za zdravotnícky materiál, ale o bežný tovar, nakoľko
nepodlieha žiadnym povoleniam ani špeciálnemu režimu. Žalovaný nepreveroval, či žalobca vykonal
prieskum trhu a jednal s možnými odberateľmi tovaru. Expirácia tovaru nastane až v roku 2026, čo

je dlhá doba na možnosť obchodovať s ním. Tovar bol zaistený v trestnom konaní prostredníctvom
NAKA, a preto žalobca ani nemal možnosť s ním obchodovať. Argument, že pohľadávka z titulu
pôžičky nevznikla z podnikateľskej činnosti nie je na mieste, pretože žiadny právny predpis nebráni
uskutočňovať jednorazové obchody. Tvrdenie správcu dane, že žalobca si mohol vyžiadať účtovné
a iné doklady Best Press s.r.o. je nezmyselné. Správca dane nepreukázal, že žalobca mohol vedieť

odaňovomúnikuaaninepreukázalakúkonkrétnumierustarostlivostimaldodržaťvočispoločnostiamE-
Habibi s.r.o. a Best Press s.r.o. Správca dane žalobcovi nevytkol porušenie hmotnoprávnych podmienok
na odpočítanie dane. Žalobca konal s odbornou starostlivosťou a vykonal všetko preto, aby sa
uistil o reálnosti obchodu. K pôžičkám boli uzatvorené písomné zmluvy, dodávateľ bol preverený
prostredníctvom verejných registrov (OR SR, portál žalovaného) a podnikateľských kontaktov žalobcu,

pričom neexistovali okolnosti, ktoré by spochybnili reálnosť obchodov (napr. zrušenie registrácie DPH).
Žalobca nemohol mať žiadnu vedomosť o vzťahoch medzi spoločnosťami PROLASER, E-Habibi
s.r.o. a Best Press s.r.o., na čom správca dane zakladá neuznanie práva na odpočet DPH. Žalobca
s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Sžf/1/2010 uviedol, že nie je možné požadovať, abydaňové subjekty kontrolovali výrobné a obstarávacie procesy pred dodaním tovaru. Nie je v možnostiach
žalobcu,abyžiadaloddodávateľovfinančnépodkladyafaktúryzpredchádzajúcehonadobudnutia,ktoré
sú predmetom obchodného tajomstva. Žalobca nemal povinnosť preverovať si zmluvu v Centrálnom

registri zmlúv a tak zistiť, že tovar bol nadobudnutý pod falošnou zámienkou. Žalovaný neuviedol ako
žalobca porušil zásadu poctivého obchodného styku, keď pôžičky boli poskytnuté s primeraným úrokom
a dodanie prebehlo so zákonnou možnosťou započítania. Žalobca namietal, že výpoveď svedka B. je
to jediné, o čo správca dane oprel svoje rozhodnutie.
5.7. Žalobca namietal aj nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora

EÚ vo veci C-255/02 Halifax, podľa ktorého nie je relevantný zákaz zneužitia práva, ak môžu mať
plnenia aj iné vysvetlenia ako číre dosiahnutie daňových výhod. Tento záver je podľa žalobcu všeobecne
platný a možno ho aplikovať aj pri obvineniach z podvodného konania. Žalobca už počas daňovej
kontroly uviedol dôvody, pre ktoré pristúpil k obchodu s tovarom mimo svojho predmetu činnosti,
a to z dôvodu možného spätného získania požičanej finančnej hotovosti, pričom v čase pandémie
sa tento obchod javil ako úspešný podnikateľský zámer. Žalobca poukázal na viaceré rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR, podľa ktorých pri daňovom podvode nedochádza k reálnemu uskutočneniu
obchodov na všetkých stupňoch reťazca, pričom pri zneužití práva nedochádza k reálnej hospodárskej
činnosti. V prípade preukázania existencie tovaru je na správcovi dane, aby preukázal, že došlo
k zneužitiu práva. Napadnuté rozhodnutie trpí zásadným pochybením, keďže žalovaný ho postavil
na tom, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že konal v dobrej viere a s náležitou

opatrnosťou, pričom dôkazné bremeno je na správcovi dane. Povinnosť viesť evidenciu obchodných
partnerov, resp. ich preverovať nemôže viesť k záveru o neunesení dôkazného bremena (rozsudok
Najvyššieho súdu SR 1Sžf/31/2016). Je zrejmé, že k dodávke tovaru došlo v júni 2021, pričom
k začatiu trestného stíhania došlo až v októbri 2021 s tým, že nebolo hneď vznesené obvinenie
konkrétnu páchateľovi. Preto žalobca v čase prevzatia tovaru nemohol vedieť, že sa zúčastňuje

na plnení spojenom s daňovým únikom. Neodvedenie dane do štátneho rozpočtu zo strany spoločnosti
E-Habibi s.r.o. neznamená, že došlo k úniku DPH a žalobca za to nemôže niesť zodpovednosť.
Dôkazy zaobstarané správcom dane nie sú postačujúce pre prijatie záveru, že žalobca vedel, resp.
mohol a mal vedieť, že sa svojim konaním podieľa na daňovom podvode. Podľa žalobcu nie je
rozhodujúce, že žalobca neprijal zásadu obozretnosti v obchodnom styku, že nevykonal prieskum

trhu a že obchod s rukavicami nebol jeho hlavnou podnikateľskou činnosťou. Žalovaný len doslovne
prevzal prvostupňové rozhodnutie. Zodpovedať otázky „Kittel testu“ v časových súvislostiach nie je
relevantne možné, pretože až následne bolo zistené, že spoločnosť E-Habibi s.r.o. nekonala v súlade
s poctivým obchodným stykom v inom vzťahu so spoločnosťou PROLASER. Daň nebola odvedená
na inom stupni obchodných transakcií a nebolo preukázané porušenie povinnosti konať s náležitou

starostlivosťou ani situácia, ktorá by umožňovala žalobcovi dozvedieť sa z oficiálnych zdrojov nepoctivé
konanie jeho subdodávateľov. Obchodná stratégia, skúsenosti s tovarom a nevyhnutné zabezpečenie
nie sú pojmové znaky obozretnosti uzatvárania zmlúv podľa § 43 Občianskeho zákonníka. Absurdné
sú závery správcu dane o neoverení spoločnosti E-Habibi s.r.o., pretože správca dane nepreukázal,
že táto spoločnosť mala v júni 2021 postavenie dlžníka. Povinnosť žiadať doklady od tejto spoločnosti

ako subdodávateľa, o ktorom žalobca nevedel, nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia. Taktiež
nie je prijateľná teória správcu dane o požiadavke na záruku v prípade nesplnenia dlhu, pretože
dlh bol čiastočne plnený. Aj spoločnosť PROLASER začala podnikať právne kroky v auguste 2021.
Napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia za použitia rozširujúceho výkladu
pojmu ekonomické alebo personálne prepojenie v rozpore s § 2 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z.

o dani z príjmu. Správca dane nesprávne argumentuje závermi rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Sžf/97/2009, ktoré sa týkajú iného skutkového stavu o takmer absolútnej nevedomosti.
5.8. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sfk/5/2021, podľa
ktorého v prípade výkladových pochybností je potrebné zvoliť výklad v prospech jednotlivca, nie štátu.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé akými úvahami sa žalovaný a správca dane

riadili pri aplikácii § 3 ods. 6 daňového poriadku, a to v tom zmysle, že na právne úkony vedúce
k získaniu neoprávneného daňového zvýhodnenia sa neprihliada, prípadne aký bol skutočný obsah
sledovaných úkonov. Žalobca poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/30/2014,
ktorý hovorí o zásade voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej musí správca dane prihliadať na všetko,
čo vyšlo v konaní najavo a jeho rozhodnutie musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej

aplikácii relevantných ustanovení. Ohľadom splnenia materiálnych podmienok poukázal žalobca na
rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sžf/75/2020. Žalobca tiež poukázal na rozhodnutia
Súdneho dvora EÚ (C-80/11 a C-142/11 bod 65., C-642/11, bod 50.) so závermi, že správny orgán
nemôže zdaniteľnej osobe uložiť povinnosť uskutočniť komplexné preskúmanie dodávateľa a preniesťna ňu kontrolné činnosti prináležiace tomuto orgánu. V súvislosti s unesením dôkazného bremena
poukázal žalobca na nález Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 259/2022-37 o tom, že nikto nenesie
zodpovednosť za konanie tretieho subjektu, na ktoré nemá žiaden dosah. S poukazom na rozsudky

Súdneho dvora EÚ C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektroniks) a C-484/03 (Bond House)
žalobca uviedol, že nárok na odpočet dane nemôže byť dotknutý tým, že v reťazci dodávok je transakcia
zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platiteľ nevie alebo nemôže vedieť. Žalobca poukázal aj na
rozsudok Súdneho dvora EÚ C-281/20 so zdôraznením, že otázka, či daň z predchádzajúceho alebo
následnéhopredajabolazaplatenádoštátnejpokladnice,niejerelevantnápreprávoplatiteľanaodpočet

DPH. Žalobca s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/10/2020
a Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/40/2018 uviedol, že tézy formulované v napadnutom rozhodnutí
bez pádnych argumentov a dôkazov nemajú povahu preukázaného faktu a založenie napadnutých
rozhodnutí na takýchto pochybnostiach je neakceptovateľné.

6. Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení k žalobe argumentoval podobne ako

v napadnutom rozhodnutí. Žalobca v replike zotrval na svojej argumentácii zo správnej žaloby. Žalovaný
dupliku nepodal.

Posúdenie veci správnym súdom

7. Správny súd na prejednanie veci nariadil na žiadosť žalobcu pojednávanie na 25. 06. 2025.
Preskúmanímsprávnejžalobyaadministratívnehospisudospelsprávnysúdkzáveru,ževšetkyžalobné
body vznesené žalobcom sú nedôvodné, a preto podľa § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú
zamietol.
8. Žalobca v úvode správnej žaloby nedôvodne namieta porušenie § 46 ods. 5 daňového poriadku

zo strany správcu dane. Podľa uvedeného ustanovenia oznamuje správca dane v priebehu daňovej
kontroly pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným
daňovým subjektom, alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených a vyzýva daňový subjekt, aby sa k nim
vyjadrilnajmä,abyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť
údajov riadne preukázal. Podľa ustálenej judikatúry (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR,

spisová značka 1Sžfk/10/2020, prijaté v Zbierke pod č. 18/2022) prechádza prostredníctvom výzvy
správcu dane podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku dôkazné bremeno späť na daňový subjekt, pričom
k tomu musí dôjsť ešte v priebehu daňovej kontroly. Následkom nedodržania tohto procesného postupu
je skutočnosť, že dôkazné bremeno zo správcu dane na žalobcu neprejde. Absencia takéhoto úkonu
teda nemá za následok nezákonnosť daňovej kontroly, ako to namieta žalobca. Správny súd uvádza, že

prípadné nedodržanie uvedeného zákonného ustanovenia nemá v predmetnej veci relevanciu, nakoľko
správca dane a žalovaný vec posúdili ako daňový podvod, kedy je celé dôkazné bremeno na správcovi
dane, a preto vôbec nedochádza k jeho presunu späť na žalobcu. Správca dane a žalovaný ani nezaložili
svoje rozhodnutia na tom, že by žalobca neuniesol dôkazné bremeno, teda že by nejakú skutočnosť
nepreukázal alebo správcom dane vznesené pochybnosti neodstránil. Naopak, správca dane výslovne

na s. 15 prvostupňového rozhodnutia uvádza, že zisteniami v daňovej kontrole sa potvrdila materiálna
existencia tovaru, pričom správca dane zistil skutočnosti zakladajúce možnosť daňového úniku, a preto
preniesol dôkazné bremeno na seba. Žalobca preto nesprávne namieta, že nedodržanie § 46 ods.
5 daňového poriadku malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí. Samozrejme aj v prípade
právneho posúdenia veci ako daňového podvodu musí daňový subjekt dostať možnosť vyjadriť sa k

tomuto posúdeniu a možnosť preukázať, že k daňovému podvodu nedošlo alebo že žalobca na ňom
nebol účastný. Ani v tomto smere však správca dane nepochybil, keďže ešte počas daňovej kontroly
vo výzve zo dňa 18. 08. 2022 zaslanej žalobcovi uviedol, že zistil v preverovanom obchodnom reťazci
daňový podvod a aj dôvody, pre ktoré tento daňový podvod možno pričítať na ťarchu žalobcu, čo
založil v podstate na tých istých dôvodoch, ako je uvedené v prvostupňovom rozhodnutí, ktoré správny

súd parafrázoval v odsekoch 2 a 3 tohto rozsudku. Žalobca tak mal ešte v priebehu daňovej kontroly
vedomosť o tom, ako mieni správca dane vec právne posúdiť a mal možnosť brániť sa a navrhnúť
dokazovanie v rámci vyjadrenia k uvedenej výzve, prípadne vyjadrenia k protokolu alebo následne vo
vyrubovacom konaní.

9.Pokiaľžalobcaďalejnamieta,žesprávcadanesanezaoberaljehovyjadrenímkvyššieuvedenejvýzve
zo dňa 22. 08. 2022, táto námietka je všeobecná, nakoľko žalobca neuvádza, s ktorými konkrétnymi
skutočnosťami sa správca dane nevysporiadal alebo vysporiadal nedostatočne a aký to malo vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na všeobecnosť uplatnenej námietky správny súdrovnako všeobecne uvádza, že správca dane sa s týmto podaním žalobcu zaoberal, nakoľko ho cituje na
stranách 49 až 57 prvostupňového rozhodnutia a následne sa vysporiadava s jeho obsahom na stranách
57 až 61 prvostupňového rozhodnutia.

10. Správny súd považoval za nedôvodnú aj námietku žalobcu, že protokol z daňovej kontroly bol
nesprávnedoručenýG.H.,ktorábolapodľažalobcusplnomocnenávýlučnenaelektronickúkomunikáciu
s finančnou správou pre využívanie autorizovaných elektronických služieb na portáli finančnej správy.
V elektronickom administratívnom spise predloženom žalovaným sa nachádza splnomocnenie, ktoré

žalobca udelil G. C. H. a ktoré bolo doručené správcovi dane dňa 31. 07. 2018, v ktorom je uvedené, že
žalobca splnomocňuje G. C. H. „na elektronickú komunikáciu s finančnou správou“. Z takto všeobecne
formulovaného splnomocnenia nie je možné vyvodiť, že by išlo len o využívanie elektronických
služieb „na portáli finančnej správy“, ako to tvrdá žalobca. Podľa správneho súdu ide o všeobecné
splnomocnenie na akúkoľvek elektronickú komunikáciu medzi žalobcom a finančnou správou, teda
nielen odosielanie, ale aj prijímanie písomností. Preto má správny súd za to, že správca dane

postupovalvsúladesozákonom,keďprotokoldoručovalžalobcoviprostredníctvomjehosplnomocnenej
zástupkyne G. H.. Preto nie je možné stotožniť sa so žalobcom ani v tom, že protokol nebol do dnešného
dňa doručený oprávnenej osobe a správca dane zmeškal lehotu jedného roka na vykonanie daňovej
kontroly podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku. Správny súd ďalej uvádza, že žalobca sa k protokolu
doručenému G. H. riadne vyjadril, a teda nemohol byť týmto postupom správcu dane ukrátený na

žiadnych svojich právach a jeho námietka sa preto javí ako účelová.

11. V rámci ďalších žalobných bodov žalobca v podstate rozporuje právne posúdenie veci ako daňového
podvodu a najmä záver správnych orgánov, že žalobca o tomto podvode mohol a mal vedieť a tvrdí,
že skutočnosti zistené správcom dane a žalovaným uvedený nepreukazujú. Žalobca zároveň namieta

nepreskúmateľnosť prvostupňového a napadnutého rozhodnutia, keďže ich nepovažuje v tejto otázke
za dostatočne odôvodnené.

12. Správny súd vo všeobecnosti uvádza, že odpočítanie DPH môže byť v súlade so zákonom DPH,
ktorý je transpozíciou Smernice Rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej

hodnoty, a súvisiacou judikatúrou Súdneho dvora EÚ obmedzené len vtedy, ak 1) zdaniteľná osoba
nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, 2) došlo k daňovému podvodu alebo 3) došlo
k zneužitiu práva. Tieto jednotlivé situácie nie je možné kumulovať, pretože sa vzájomne vylučujú.
V súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, prvýkrát vyslovenou v rozhodnutí vo veci Axel Kittel a Recolta
Recycling č. C-439/04 a C-440/04, je pre odopretie práva na odpočet DPH z dôvodu daňového podvodu

potrebné vykonať tzv. Axel Kittel test. Tento test pozostáva z (1) preukázania existencie podvodu na dani
z pridanej hodnoty (chýbajúca daň), a to v ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca (objektívny
test v rámci celého reťazca), (2) preukázania objektívnych skutkových okolností svedčiacich tomu,
že kontrolovaný daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol
vedieť, pričom stačí nevedomá nedbanlivosť a nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho

subjektu) a (3) posúdenia, či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré je od neho možné
rozumne vyžadovať, aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (due
diligence vedomostný test konkrétneho subjektu). Závery Súdneho dvora o daňovom podvode prevzal
aj Najvyšší správny súd SR v rozhodnutí sp. zn. 10Sžfk/26/2021 zo dňa 28. 04. 2023 (s odkazom na
predošlérozhodnutiesp.zn.6Sžfk/52/2020),ktorébolouverejnenévZbierkestanovískarozhodnutípod

č. 63/2023, kde sformuloval 4 otázky tak, ako ich uviedol aj správca dane v prvostupňovom rozhodnutí.

13.Zodôvodneniaprvostupňovéhoanapadnutéhorozhodnutiajezrejmé,žeprávonaodpočetDPHbolo
žalobcovi odopreté z dôvodu, že došlo k daňovému podvodu, o ktorom žalobca mal alebo mohol vedieť.
PokiaľžalobcavsprávnejžalobeodkazujenarozhodnutieSúdnehodvoraEÚvoveciC-255/02(Halifax),

toto rozhodnutie sa týkalo zneužitia práva, a preto ho nie je možné aplikovať na predmetnú vec, keďže
nejde o totožné právne posúdenie veci. Pokiaľ ide o posúdenie veci ako daňového podvodu, o ktorom
žalobca mohol alebo mal vedieť, správny súd má za to, že správca dane a žalovaný zistili skutkový
stav dostatočne a vec správne právne posúdili v súlade s rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora
EÚ a Najvyššieho súdu SR, resp. Najvyššieho správneho súdu SR. Správca dane a žalovaný správne

a preskúmateľne vyhodnotili tzv. Axel Kittel test, čo správny súd opísal v odseku 3. tohto rozsudku, na
ktorý v podrobnostiach odkazuje a dodáva nasledovné:
14. V rámci tzv. objektívneho testu bolo v danej veci preukázané, že daňový únik nastal u dodávateľa
E-Habibi s.r.o., ktorý daň síce priznal, avšak ju do štátneho rozpočtu neodviedol. Správny súd v tejtosúvislosti poukazuje na viaceré rozsudky Súdneho dvora EÚ (C-354/03, C-355/03 a C-484/03 Optigen;
C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling; C-80/11 a C-142/11 Mahagében a Dávid), ktoré
za podvod na DPH označujú situácie, v ktorých jeden z účastníkov reťazca neodvedie daň a ďalší si

ju odpočíta za účelom získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom smernice Rady 2006/112/ES
o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Správny súd sa stotožňuje s vyhodnotením toho, že
neodvedenie dane bolo dôsledkom podvodného konania zo strany spoločnosti E-Habibi s.r.o., nakoľko
z dokazovania vyplynulo, že tovar (nitrilové rukavice) bol od zahraničného dodávateľa PROLASER
vylákaný pod falošnou zámienkou dodania nemocniciam, keďže sa ukázalo, že podpis a pečiatka

Ministerstva zdravotníctva SR na uzavretých zmluvách boli sfalšované. Správca dane taktiež skúmal
ekonomickú situáciu v spoločnosti E-Habibi s.r.o. a zistil, že táto spoločnosť sa zbavila svojho majetku
a bola neúmerne zadlžená, keďže svoj majetok predala spoločnosti Tatranská mliekareň a. s. a v čase
uskutočnenia zdaniteľných obchodov (jún 2021) už nevlastnila žiaden majetok. V rámci objektívneho
testu môže v súlade s judikatúrou súdneho dvora EÚ nastať daňový únik aj na inom stupni reťazca,
ako priamo u žalobcu a v tomto smere žalobca nedôvodne namieta, že mu boli pričítané nedostatky

jeho dodávateľov, o ktorých nevedel alebo na konanie ktorých nemal žiaden vplyv. Tiež nie je relevantné
kedy tieto okolnosti nastali, ako to žalobca namieta v správnej žalobe. V rámci posúdenia objektívneho
testu je podstatné len to, že k nedovolenému daňovému úniku došlo. Skutočnosť, či žalobca o daňovom
úniku vedel alebo mohol a mal vedieť sa posudzuje až v rámci tzv. vedomostného testu (k tomu viac
nižšie).NeodvedeniedanezostranyspoločnostiE-Habibis.r.o.jepritompriamospojenésozdaniteľnými

obchodmi žalobcu, z ktorých si uplatnil odpočítanie DPH, nakoľko totožný tovar (nitrilové rukavice) bol
predaný spoločnosti Best Press s.r.o., ktorá ho následne predala žalobcovi. Nepriznané odpočítanie
DPH tak bolo žalobcom uplatnené z tovaru, z ktorého nadobudnutia daň neodviedla práve spoločnosť
E-Habibi s.r.o. v dôsledku podvodného konania. Správny súd ďalej poukazuje na prepojenie medzi
spoločnosťou E-Habibi s.r.o. a spoločnosťou Best Press s.r.o. v osobe konateľa, pričom tieto spoločnosti

majú zároveň rovnaké sídlo, ako aj na to, že tovar bol medzi nimi prevádzaný bez navýšenia ceny.
Z uvedeného je zrejmé, že nešlo o skutočné podnikateľské transakcie, ale o účelové konanie, čo tiež
podporuje záver správcu dane na daňovom podvode.

15. Preto, aby žalobcovi mohla byť pričítaná zodpovednosť za vyššie uvedený daňový podvod, musí

byť naplnený aj tzv. vedomostný test, že o daňovom podvode vedel alebo mohol a mal vedieť a zároveň
sa na strane žalobcu posudzuje tzv. due diligence vedomostný test, či prijal potrebné opatrenia na to,
aby zamedzil spojeniu svojich obchodov s podvodným konaním. Žalobca v tomto smere v prvom rade
namieta, že správne orgány jednoznačne neuviedli mieru zavinenia žalobcu, teda či išlo o úmyselnú
alebo nedbanlivostnú účasť na predmetných obchodoch. Správny súd uvádza, že miera zavinenia, teda

či sa žalobca vedome zúčastnil na daňovom podvode alebo o podvodnom konaní len mohol a mal
vedieť, ak by konal obozretne, nemá žiaden vplyv na pričítanie zodpovednosti za daňový podvod, pričom
v obidvoch prípadoch je následkom nepriznanie práva na odpočítanie DPH. Správny súd ďalej uvádza,
že z prvostupňového aj napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalobcovi nebola vytknutá vedomá účasť
na daňovom podvode, ale správca dane a žalovaný uzavreli, že zo zistených objektívnych skutočností

vyplýva, že žalobca o podvodnom konaní mohol vedieť, ak by dodržal požadovanú obozretnosť a uistil
sa, že plnenie, ktoré uskutočňuje, nebude viesť k účasti na podvode (ako je to výslovne uvedené na s.
28 napadnutého rozhodnutia). Preto žalobcove námietky o tom, že o daňovom podvode nevedel nie sú
relevantné, pretože na tejto skutočnosti neboli preskúmavané rozhodnutia založené.
16. Správny súd sa stotožňuje so závermi správcu dane a žalovaného o tom, že žalobca pri zdaniteľných

obchodoch nedodržal primeranú mieru obozretnosti pri obchodovaní so spoločnosťou Best Press s.r.o.,
a to už pri uzatváraní zmlúv o pôžičkách ako aj pri následnom dodaní nitrilových rukavíc. Správny
súd pri tomto konštatovaní poukazuje na objektívne zistené skutočnosti, že konateľ žalobcu vo svojom
výsluchu uviedol, že poskytol pôžičky spoločnosti Best Press s.r.o., hoci túto spoločnosť ani ostatných
spoludlžníkov nepoznal a neoveroval si ich platobnú schopnosť. Garantom tohto obchodu mal byť A.

C., ktorého konateľ žalobcu poznal, táto osoba však nemala žiaden právny vzťah k spoločnosti Best
Press s.r.o., pričom sa nepreukázalo ani tvrdenie žalobcu, že išlo o tichého spoločníka tejto spoločnosti,
keďže zmluva o tichom spoločenstve nebola predložená. Žiadne iné overenie spoločnosti Best Press
s.r.o. žalobca nevykonal, a preto nie je pravdivé jeho tvrdenie v správnej žalobe, že pôžička nebola
poskytnutá len na základe odporúčania A. C.. Žalobca poskytol spoločnosti Best Press s.r.o. pôžičku

v pomerne vysokej sume 350.000 eur, ktorá značne prevyšuje celkový zisk žalobcu od jeho vzniku v roku
2018 do dňa poskytnutia pôžičky. Žalobca pôžičku poskytol v troch častiach, pričom tretiu časť poskytol
napriek tomu, že prvé dve pôžičky ešte neboli splatené. Žalobca tiež poskytol pôžičku bez akéhokoľvek
zabezpečenia záväzku. Takéto konanie žalobcu predstavuje vysoko neštandardný obchod, pri ktoromniejemožnéskonštatovať,žežalobcadodržalrozumnúmieruobozretnosti.Toistéplatíokonanížalobcu
po nevrátení pôžičky zo strany spoločnosti Best Press s.r.o., keď žalobca namiesto toho, aby pristúpil
k vymáhaniu svojej pohľadávky od tohto dlžníka, prípadne od ďalších štyroch spoludlžníkov, akceptoval

na splatenie pôžičky prijatie tovaru – nitrilových rukavíc, s ktorým doposiaľ neobchodoval, neoveroval
si pôvod ani kvalitu tohto tovaru (ako výslovne uviedol v rámci svojho výsluchu jeho konateľ) ani nemal
pre tento tovar v čase jeho prijatia k dispozícii žiadnych odberateľov. Žalobca zároveň nepožadoval
splatenie úroku, hoci hodnota poskytnutého tovaru prevyšovala sumu dlžnej istiny pôžičky, naopak,
napriek nesplateniu celého záväzku sám doplatil spoločnosti Best Press s.r.o. rozdiel v pohľadávke

prevyšujúci istinu v sume 57.300 eur. Takéto konanie žalobcu jednoznačne nemožno považovať za
obozretné, aby prijatím tovaru nebol zapojený do obchodov poznačených podvodným konaním.

17. Žalobca vytýkal správnym orgánom, že od neho požadovali neúmerné overenie svojho dodávateľa
v rozpore s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2010 a rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ
C-80/11, C-142/11 a C-642/11. Tiež vytýkal správcovi dane a žalovanému, že neuviedli aké preverenia

mal žalobca vo vzťahu k svojmu dodávateľovi vykonať. K uvedenému správny súd uvádza, že žalobca
nevykonal vo vzťahu k dodávateľovi Best Press s.r.o. ani k prijatiu tovaru – nitrilových rukavíc za účelom
žiadne preverenie. Celý postup žalobcu od poskytnutia pôžičiek až po prijatie tovaru za účelom ich
splatenia považuje správny súd za vysoko neštandardný a nezodpovedný prístup, pri ktorom žalobca
vôbec nedbal na to, či môže byť pri týchto obchodoch, hoci aj z nedbanlivosti, zapojený do podvodného

dodávateľského reťazca. Žalobca v správnej žalobe rozporuje jednotlivé zistenia správcu dane, ktoré
samostatne nepreukazujú nedbanlivosť žalobcu, avšak všetky v súhrne, ako ich správny súd zhrnul
v predchádzajúcom odseku, preukazujú neobozretné správanie žalobcu, v dôsledku čoho sú splnené
podmienky na nepriznanie odpočtu DPH žalobcovi pre daňový podvod.

18. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe poukazuje na § 43 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. o) zákona
č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu a § 3 ods. 6 daňového poriadku, ide o právne normy, ktoré neboli
aplikované v predmetnej veci a správny súd považuje túto argumentáciu za irelevantnú. Rovnako
považuje správny súd za irelevantné odkazy žalobcu na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR,
Najvyššieho správneho súdu SR a Súdneho dvora EÚ v závere správnej žaloby, kde žalobca len cituje

súdne rozhodnutia bez uvedenia, v čom je skutkový a právny stav obdobný s posudzovanou vecou
a v čom sa správne orgány odchýlili od záverov pouvedených v týchto rozhodnutiach. Pre právne
posúdenievecijerelevantnánajmärozhodovaciačinnosťtýkajúcasadaňovýchpodvodov,ktorúsprávny
súd uvádza v odseku 11. tohto rozsudku, v súlade s ktorou bola predmetná vec posúdená.

19. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že spoločnosť Best Press s.r.o. predávala
totožný tovar štyrom spoločnostiam vrátane žalobcu, pričom žalobcovi a ešte jednej spoločnosti nebolo
uznané odpočítanie DPH, avšak ďalším dvom spoločnostiam odpočet uznaný bol. K uvedenému
správny súd uvádza, že podľa § 183 SSP môže žalobca rozšíriť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh
alebo ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby, ktorá je podľa § 181 ods. 1 SSP

dva mesiace od oznámenia napadnutého rozhodnutia. Žalobcovi bolo podľa doručenky nachádzajúcej
sa v administratívnych spise napadnuté rozhodnutie doručené dňa 03. 07. 2023, a teda žalobné body
mohol rozširovať najneskôr do 04. 09. 2023 (najbližší pracovný deň po 03. 09. 2023). Vyššie uvedené
námietky vznesené až na pojednávaní dňa 25. 06. 2023 sú uplatnené zjavne po lehote, a preto sa s nimi
správny súd nemohol vecne nezaoberať. Správny súd nad rámec toho uvádza, že v prípade pričítania

zodpovednosti daňovému subjektu za daňový podvod je potrebné skúmať možnú vedomosť daňového
subjektu o tomto podvode na základe individuálnych skutkových okolností. Hoci sú viaceré subjekty
zapojené do rovnakého reťazca neznamená to, že výsledok jednej daňovej kontroly platí automaticky
pre všetky daňové subjekty. Preto skutočnosti uvedené právnou zástupkyňou žalobcu na pojednávaní
nemajú samé osebe vplyv na rozhodnutie vo veci, pretože v predmetnej veci bolo podstatné výlučne

posúdenie dodržania miery obozretnosti zo strany žalobcu a nie iných subjektov, ktoré mohli konať
odlišne.

20. Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, nakoľko jeho správna žaloba bola v celom rozsahu
zamietnutá, správny súd mu podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario nepriznal náhradu trov konania. Správny

súd nepriznal náhradu trov ani vo veci úspešnému žalovanému, pretože v súlade s § 168 SSP nezistil
v predmetnej veci také dôvody, pre ktoré by to bolo možné spravodlivo požadovať.

21. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť na Správny súd v Banskej Bystrici v lehote 1

mesiac od doručenia rozhodnutia. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky.

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Poznámka: Tento rozsudok nepodpísala členka senátu JUDr. Alena Majerová z dôvodu jej neprítomnosti
na súde v čase podpisovania.