Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. august 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/21/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123010396
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Varga PhD., LL.M., MBA

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8123010396.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M.,

MBA a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Mariána Sninského, na verejnom zasadnutí konanom dňa
27.08.2025, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona a iné,
o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 22.05.2025, sp. zn. 4T/16/2023,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obž. A. B., nar. XX.XX.XXXX vo C. D. E., trvale bytom F., okr. C. D. E., t. č. v ÚVV Prešov

u k l a d á:

Podľa § 219 ods. 3 Tr. zákona účinného od 06.08.2024, s použitím § 36 písm. l/ Tr. zákona, § 37 písm.

h/, m/ Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, v spojení s § 41 ods. 1 Tr. zákona, úhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 22.05.2025, sp. zn. 4T/16/2023 bol obžalovaný
A. B. uznaný za vinného v bode I. z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona účinného od
06.08.2024 a v bode II. z prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa

§ 219 ods. 2, 3 Tr. zákona účinného od 06.08.2024, na tom skutkovom základe, že

1) v presne nezistený deň v mesiaci november 2020 v A., okr. B., obžalovaný bez uzatvorenia písomnej
zmluvyprisľúbilmanželomG.aH.E.zabezpečiťkúpunezariadenéhoapartmánuvovýstavbenapobreží
Maltskej republiky v presne nezistenej lokalite s podmienkou dokončenia a zariadenia v cenovom rozpätí
10.000,- € až 20.000,- €, kde na tento účel dňa 9. decembra 2020 H. E. previedla zo svojho bankového
účtu vedeného vo C. a.s. číslo B. XXXX **** **** **** XXXX na bankový účet číslo H. XXXX XXXX XXXX

XXXX, ktorého číslo jej oznámil obžalovaný, sumu vo výške 10.000,- € na účel uvedený ako nákup
nábytku, avšak obžalovaný už kúpu apartmánu ani nábytku nezabezpečil, ani sa o to neokúsil, vylákané
finančné prostriedky nevrátil a použil ich na svoje účely, čím takto uviedol do omylu poškodených
manželov G. a H. E., obaja bytom A. XXX, okr. B., a spôsobil im škodu vo výške 10.000,- €,2) na presne nezistenom mieste a v presne nezistenom čase, najneskôr však dňa 31. decembra
2020 si doposiaľ nezisteným spôsobom neoprávnene zabezpečil prihlasovacie údaje k elektronickému

bankovníctvu k bankovému účtu číslo B. XXXX **** **** **** XXXX, zriadenému v I. J., G., odštepný
závod XXX.J., na meno I. E., ktoré nezisteným spôsobom pozmenil a následne dňa 31. decembra 2020
z doposiaľ nezisteného miesta, nezisteným spôsobom bez vedomia a súhlasu I. E. previedol päť platieb
v sumách 200,- €, 500,- €, 500,€, 500,- € a 400,- €, všetky na bankový účet H. XXXX XXXX XXXX XXXX
na meno A. B., čím poškodenému I. E., bytom A. XXX, okr. B., neoprávnenými transakciami spôsobil

škodu v sume 2.100,- €.

Za uvedené skutky obžalovanému súd uložil podľa § 219 ods. 3 Tr. zákona, za použitia § 41 ods. 1 Tr.
zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona, za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu

podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona určil skúšobnú dobu na 5 rokov.
Podľa § 51 ods. 3 Tr. zákona obžalovanému uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze opustenia územia
Slovenskej republiky s tým, že takého opustenie môže vykonať len na určitú dobu s predchádzajúcich
súhlasom probačného a mediačného úradníka.

Podľa § 51 ods. 4 písm. b/ Tr. zákona obžalovanému uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze zdržiavať sa
na adrese B. H. XXXX/XX, C., preberať tam zásielky súdu a každú zmenu miesta bydliska bezodkladne
hlásiť probačnému a mediačnému úradníkovi.

Podľa § 51 ods. 4 Tr. zákona obžalovanému uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze hlásiť sa probačnému
a mediačnému úradníkovi najmenej raz mesačne v časoch určených probačným a mediačným
úradníkom a preukazovať probačnému a mediačnému úradníkovi zdroje svojej obživy.

Podľa § 51 ods. 4 písm. k/ Tr. zákona obžalovanému uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať

sa v skúšobnej dobe alebo preukázateľne sa uchádzať o zamestnanie.

Podľa § 51 ods. 4 písm. e/ Tr. zákona obžalovanému uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze zaplatiť
poškodeným H. E. a G. E. spoločne a nerozdielne škodu vo výške 10.000,- Eur a poškodenému I. E.
škodu vo výške 2.100,- Eur do dvoch rokov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona obžalovanému uložil trest zákazu činnosti sprostredkovania predaja,
prenájmu a kúpy nehnuteľností na dobu piatich rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému I. E. škodu vo

výške 2.100,- Eur.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodeným H. E. a G. E.
spoločne a nerozdielne škodu vo výške 10.000,- Eur.

Proti uvedenému rozsudku riadne a včas, podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 26.05.2025,
podal odvolanie prokurátor, a to proti výroku o treste, ktoré odôvodnil podaním doručeným súdu prvého
stupňa dňa 05.06.2025. Namietal, že výroky o vine, treste zákazu činnosti a náhrade škody považuje
za správne a zákonné, avšak nesúhlasí s uloženým trestom odňatia slobody. Pri zohľadnení toho, že
obžalovaný bol doteraz celkom 8-krát právoplatne odsúdený za trestné činy, považuje uloženie len

podmienečného trestu odňatia slobody za neprimerane mierne a nenapĺňajúce zákonom sledovaný
účel ukladania trestov. Predchádzajúce odsúdenia obžalovaného boli aj za majetkovú trestnú činnosť,
ktorá bola minimálne podobná teraz posudzovanej trestnej činnosti (podvody, úverový podvod). Preto
je, podľa jeho názoru, odôvodnené uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, a to v rámci
trestnej sadzby určenej Tr. zákonom, ktorý trest lepšie splní účel trestu, a to ochranu iných pred

obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej, aj majetkovej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných potencionálnych páchateľov takejto trestnej
činnosti odradí od páchania trestných činov. Za rozhodujúci nepovažuje ani údajný prísľub zamestnania
obžalovaného v prípade prepustenia na slobodu. Je známe, že osoby obmedzené na osobnej slobode,či už vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, si zabezpečia všemožné podklady pre to, aby
dosiahli svoje prepustenie na slobodu, len s realizáciou ich prísľubov je to po prepustení mnohokrát už
horšie, čím samozrejme netvrdí, že v tomto prípade to bude rovnaké. Uloženie nepodmienečného trestu

odňatia slobody zároveň nevylučuje a neohrozuje splnenie povinnosti obžalovaného nahradiť škodu
poškodeným osobám vo výkone trestu, najmä s ohľadom na to, že trestné činy mal spáchať pred štyrmi
rokmi. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok zrušiť vo výroku o uložení trestu odňatia
slobody a vrátiť vec Okresnému súdu Prešov na opätovné prejednanie a rozhodnutie alebo aby odvolací
súd sám rozhodol o uložení prísnejšieho nepodmienečného trestu odňatia slobody so zaradením do

príslušného ústavu na výkon trestu.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom obhajcu podaním doručeným súdu
prvého stupňa dňa 04.07.2025. Uviedol, že rozhodnutie súdu o treste je v súlade s trestnou politiku štátu,
keď u majetkovej trestnej činnosti, pri ktorej došlo k majetkovej škode, je tak daná do popredia ochrana
poškodených a to nahradenie škody, ktorú páchateľ spôsobil. To je aj v tomto prípade, keď súd zaviazal

obžalovaného zaplatiť ešte pred skončením skúšobnej doby, teda v danom prípade do dvoch rokov.
Dĺžka skúšobnej doby je stanovená na dobu päť rokov, čo dáva obžalovanému dostatočné dôvody na
to, aby sa správal riadne a najmä, aby uhradil v súdom stanovenej lehote škodu obom poškodeným.
Obžalovaný si v Českej republike vykonal päť rokov trestu odňatia slobody a v súčasnosti je vo výkone
väzby a vie si vážiť trest na slobode. Argumentácia generálnej prevencie zo strany prokurátora nie je

v danom prípade namieste, lebo pri akomkoľvek porušení zákona alebo podmienok uložených súdom
počas skúšobnej doby, by došlo k premene tohto trestu na jeho výkon. Rovnako nie je možné opomenúť,
že obžalovaný je otcom dieťaťa vo veku 12 rokov a chce sa ako otec o neho primerane starať a najmä
platiť matke výživné, čo je počas výkonu trestu málo pravdepodobné.

Na základe takto riadne a včas podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr.
poriadku a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné.

Prvostupňový súd odvolaním napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že po prednese obžaloby
prokurátorom na hlavnom pojednávaní bol obžalovaný poučený o tom, že ku skutkom, ktoré sa mu kladú
za vinu môže urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku, pričom urobil vyhlásenie,
že je vinný zo spáchania oboch skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu a následne súd vyhlásenie
obžalovaného o vine prijal a rozhodol o tom, že na hlavnom pojednávaní sa vykonajú len dôkazy

súvisiace s výrokom o treste a o náhrade škody, preto v rámci dokazovania prečítal len obsah listinných
dôkazov. Pri uplatňovaní trestu v prejednávanom prípade súd zohľadňoval osobu obžalovaného, ktorý
je dlhoročným recidivistom, ktorému boli už aj v minulosti ukladané nepodmienečné tresty odňatia
slobody, ktoré aj vykonal a napriek tomu v prejednávanej veci spáchal trestné činy podobného druhu
ako v minulosti. Navyše, ani výkon jeho nepodmienečného trestu nebol bezproblémový, čo vyplýva

zo správy väznice Jiřice (ČR). Na jednej strane obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní ku skutkom
priznal, oľutoval ich spáchanie a ospravedlnil sa poškodeným za spôsobenú škodu, ktorú sa im ústne
zaviazal nahradiť, prejavil záujem pracovať, aby mohol škodu zaplatiť z príjmov z pracovnej činnosti,
usadiť sa a žiť na Slovensku a viesť riadny život, je však potrebné zdôrazniť, že obžalovaný pred
spáchaním prejednávaných trestných činov bol štyrikrát súdne trestaný a ďalšie odsúdenia v Českej

republikeboliažpospáchanídotknutýchskutkov.Všetkytietookolnostisúddostatočnezvážilaprihliadol
aj na všetky odsúdenia obžalovaného a ako najvhodnejšie sa javí uloženie najprísnejšieho druhu
trestu, ktorým je trest odňatia slobody, preto mu uložil trest odňatia slobody nad hornou hranicou
polovice trestnej sadzby vo výmere dvadsať mesiacov. Súd vo vzťahu k otázke, či uložený trest
bude v nepodmienečnej forme alebo mu umožní podmienečný odklad výkonu trestu vychádzal zo

vzťahu obžalovaného a poškodených, ktorý bol pred spáchaním trestného činu dobrý, až neskôr, práve
konaním obžalovaného sa výrazne zhoršil. Preto sa súdu javí v tomto prípade vhodne uplatniť prvky
restoratívneho trestného práva a na piedestál postaviť práve záujmy poškodených na náhradu škody,
a teda na nápravu toho, čo sa stalo, pred záujmom štátu za každú cenu potrestať nepodmienečným
trestom odňatia slobody obžalovaného, hoci svojou kriminálnou minulosťou a spôsobom spáchania

trestného činu, kedy zneužil dôveru poškodených, by aj táto forma trestu bola namieste. Záujem na
náhrade škody súd vyjadril v obmedzeniach a povinnostiach, ktoré obžalovanému uložil v zmysle § 51
ods. 3, ods. 4 Tr. zákona.Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 22.05.2025, po zákonnom poučení urobil vyhlásenie, že je
vinný vo vzťahu k obom skutkom obžaloby, ktoré bolo po splnení procesného postupu podľa § 333 ods.
3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. poriadku a po vyjadrení prokurátora a poškodených prijaté súdom s tým, že

dokazovanie v rozsahu v akom sa obžalovaný priznal k skutkom sa nevykoná a vykonajú sa len dôkazy
súvisiace s výrokom o treste a o náhrade škody.

Vychádzajúc z ustanovenia § 257 ods. 5 Tr. poriadku a § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku odvolací súd
nezistil žiadne zásadné porušenie práva obžalovaného na obhajobu vo vzťahu k prijatému vyhláseniu

o vine a keďže v danej trestnej veci bolo podané odvolanie prokurátorom len proti výroku o treste,
krajský súd, nezistiac dôvody dovolania podľa §371 ods. 1 Tr. poriadku, preskúmal len tento odvolaním
napadnutý výrok.
Konanie obžalovaného bolo po právnej stránke zákonným spôsobom posúdené ako prečin podvodu
podľa 221 ods. 1 Tr. zákona účinného od 06.08.2024 a prečin neoprávneného vyrobenia a používania
platobného prostriedku podľa § 219 ods. 2, 3 Tr. zákona účinného od 06.08.2024. Obžalovaný tým, že

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku malú škodu a že neoprávnene pozmenil platobný prostriedok a tento neoprávnene použil, tak
po objektívnej, ako aj subjektívnej stránke naplnil skutkové podstaty žalovaných prečinov.

Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi

okolnosťami, pričom u obžalovaného konštatoval poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona,
že sa k skutkom priznal a svoje skutky úprimne oľutoval a priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h/
Tr. zákona, že obžalovaný spáchal viac trestných činov a § 37 písm. m/ Tr. zákona, že obžalovaný už
bol v minulosti za trestné činy odsúdený. Uvedené však nenašlo odraz vo výroku o treste napadnutého
rozsudku prvostupňového súdu.

Odvolací súd, po oboznámení sa s odvolaním prokurátora, týmto odvolaním napadnutým rozsudkom,
ako aj obsahom predloženého spisu konštatuje, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že
na nápravu obžalovaného a jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život postačí uloženie
podmienečného trestu odňatia slobody. Je potrebné poukázať najmä na skutočnosť, že obžalovaný bol

v minulosti opakovane súdne trestaný, a to aj pred spáchaním žalovaných skutkov a aj pre majetkovú
trestnú činnosť, celkovo štyrikrát, pričom rozsudkom Magistrate´s Court Malta as a court of Criminal
Judicature zo dňa 22.02.2018, sp. zn. S236/61, právoplatným dňa 22.02.2018, mu bol uložený trest
odňatia slobody v trvaní dva roky, s podmienečným odkladom trestu na dobu štyri roky.

Podľa § 7b ods. 2 Tr. zákona, právoplatné odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej únie
v trestnom konaní sa na účely trestného konania zohľadní rovnako, ako keby bolo vydané súdom
Slovenskej republiky, ak bolo vydané pre čin trestný aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.

Podľa § 49 ods. 1 Tr. zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, súd môže podmienečne odložiť výkon

trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak

a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom
žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a
nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, alebo

b) prijme záruku za nápravu páchateľa a ak vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, má
za to, že výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.Kopírova?

Podľa § 49 ods. 3 Tr. zákona, ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak súd odsudzuje páchateľa za
úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

S poukazom na ustanovenie § 7b ods. 2 Tr. zákona, z ktorého vyplýva, že právoplatné odsúdenie súdom
inéhočlenskéhoštátuEurópskejúnievtrestnomkonanísanaúčelytrestnéhokonaniazohľadnírovnako,
ako keby bolo vydané súdom Slovenskej republiky, ak bolo vydané pre čin trestný aj podľa právneho
poriadku Slovenskej republiky a s poukazom na ustanovenia § 49 ods. 1 Tr. zákona a § 49 ods. 3Tr. zákona, z ktorých vyplýva, že podmienečný odklad trestu odňatia slobody sa nepoužije v prípade,
ak páchateľ spácha trestný čin v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, pričom obžalovaný sa
mal žalovaných skutkov, ktoré sú trestné aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, dopustiť

v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, krajský súd dospel k záveru, že obžalovanému je
potrebné ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody, a to v polovici zákonom stanovenej trestnej
sadzby vo výmere 20 mesiacov, na ktorého výkon ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia, vzhľadom na skutočnosť, že z odpisu registra trestov nevyplýva,
aby obžalovaný bol vo výkone trestu odňatia slobody v posledných desiatich rokoch pred spáchaním

žalovaných skutkov za úmyselný trestný čin. Uvedený trest krajský súd považuje za dostatočný na
zabezpečenie ochrany spoločnosti, výchovu obžalovaného k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život,
za súčasného odradenia iných od páchania trestnej činnosti, ktorý zodpovedá zásadám ukladania
trestov, vzhľadom na okolnosti prípadu, osobu páchateľa, a to aj s poukazom na individuálnu a generálnu
prevenciu.

Vo vzťahu k vyjadreniu obžalovaného k odvolaniu prokurátora, v ktorom poukazuje na svoje osobné
pomery a záujem starať sa o maloletú dcéru a prispievať na jej výživu, krajský súd udáva, že ani
uvedené nemôže byť ospravedlnením protiprávneho konania obžalovaného a dôvodom na ukladanie
iného ako nepodmienečného trestu odňatia slobody, vzhľadom na skutočnosti uvedené v odôvodnení
tohto rozsudku vyššie. Potreba starostlivosti o rodinu musela byť obžalovanému známa už v čase

páchania trestnej činnosti, pričom už v danom čase si mohol uvedomiť následky, ktoré svojím konaním
môže svojej dcére, resp. rodine spôsobiť.

To boli podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd vyhodnotil odvolanie prokurátora ako dôvodné
a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.