Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. jún 2025

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 23Csp/43/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723212248
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Šteffel

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2025:8723212248.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka,

a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne
zastúpeného: Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO:
36 715 352, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., právne zastúpenej:
Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO:
47 234 466, o zaplatenie 7.031,85 eur s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovaná m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou z 28.11.2023 sa žalobca na žalovanej (ďalej žalovaný) domáhal zaplatenia sumy uvedenej
v záhlaví rozsudku.

2. Nárok žalobca uplatnil ako právny nástupca obchodnej spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s.
so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 z titulu jej zlúčenia so žalobcom.

3. Žalobca tvrdil, že 19.05.2017 jeho právny predchodca uzavrel so žalovaným Zmluvu o pôžičke č.

6257723/8550502952. Jej predmetom boli peňažné prostriedky vo výške 7.500 eur.

4. Podľa zmluvy mal žalovaný splácať dlh v 120 mesačných splátkach vo výške 134,68 eur do celkovej
sumy pôžičky vo výške 16.161,60 eur.

5. Do podania žaloby zaplatil žalovaný na svoj dlh sumu vo výške 5.132,28 eur.

6. Keďže žalovaný porušil povinnosť splácať dlh riadne a včas žalobca Predžalobnou upomienkou
zo 07.03.2021 vyzval žalovaného na úhradu dlžných splátok a upozornil ho na možnosť vyhlásenia
splatnosti celého úveru.

7. Žalovaný dlh nezaplatil ani v dodatočnej lehote, a preto žalobca úver zosplatnil 06.05.2021. O tom bol
žalovaný informovaný listom z 22.05.2021 označeným ako ,,Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti
úveru“. Dôkaz o doručení oznámenia nenavrhol.

8. Do podania žaloby žalovaný dlh nezaplatil.

9. Výzvu súdu z 15.12.2023 žalovaný prevzal 27.12.2023.10.Kžalobesavyjadrilprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcu,vktoromnamietolneplatnosťzmluvy
o úvere z viacerých právnych dôvodov i skutočnosť, že kritickú zmluvu je nutné vyhodnotiť ako zmluvu

bezúročnú a bez poplatkov.

11. Vo vyjadrení k žalobe z 08.01.2024 konkrétne uviedol, že:,,
Ad 1) Neplatnosť úverovej zmluvy pre jej neuzavretie žalovanou
Žalovaná upriamuje pozornosť súdu na skutočnosť, že žalobcom predložená zmluva, ako aj jej

sprievodná dokumentácia neobsahujú žiadny podpis žalovanej.
Podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj ako „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“)
§ 40 ods. 1) Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov,
je neplatný.
§ 40 ods. 3) Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia
viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis

sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
Na žalobcom predloženej zmluvnej dokumentácii, ktorá má údajne preukazovať existenciu jeho
údajného nároku absentuje akýkoľvek podpis žalovanej, teda vyslovenie súhlasu s tam uvedenými
podmienkami, pričom uvedené sa potom spája aj s ďalším nedodržaním povinností veriteľa
v spotrebiteľských úverových vzťahoch podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch

(ďalej aj ako „ZoSÚ“). Nielenže nie je splnený základný predpoklad pre platnosť zmluvy, ale nie je
splnený ani predpoklad pre povinné oboznámenie spotrebiteľa s obligatórnymi náležitosťami zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Právny úkon – zmluva o pôžičke preto nemožno považovať za platný právny
úkon.
Ad 2) Neplatnosť úverovej zmluvy pre nesplnenie notifikačnej povinnosti

Ďalší dôvod neplatnosti zmluvy o úvere ako sme to naznačili v predchádzajúcom bode je v tom,
že zo strany pôvodného veriteľa došlo ku konaniu priamo odporujúcemu zákonu keď spotrebiteľku
neinformoval o podstatných obligatórnych náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako mu to
ukladá § 4 v spojení s § 9 ZoSÚ, čo zakladá ďalší dôvod neplatnosti predmetnej zmluvy o pôžičke.
Podľa ZoSÚ

§ 4 ods. 1) Veriteľ alebo finančný agent je povinný v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím
zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred prijatím ponuky o spotrebiteľskom úvere poskytnúť
spotrebiteľovi v súlade so zmluvnými podmienkami ponúkanými veriteľom alebo požiadavkami
spotrebiteľa informácie o

písm. c) celkovej výške, konkrétnej mene ponúkaného spotrebiteľského úveru a podmienkach jeho
čerpania,
písm. d) dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru,
písm. f) úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe

aleboreferenčnejúrokovejsadzbe,naktorýjevýškaúrokovejsadzbyspotrebiteľskéhoúverunaviazaná,
ako aj o časových obdobiach, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského
úveru, podmienkach a spôsobe vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú
rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných
úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,

písm. g) celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, a o ročnej percentuálnej miere nákladov
znázornenej pomocou reprezentatívneho príkladu, v ktorom sa uvedú všetky predpoklady použité na
výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov; pri poskytovaní týchto informácií je veriteľ povinný
zohľadniť
1. návrh podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré veriteľovi oznámil spotrebiteľ, vrátane

dĺžky trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a celkovú výšku spotrebiteľského úveru,
2. či zmluva o spotrebiteľskom úvere umožňuje rozličné spôsoby čerpania spotrebiteľského úveru s
rôznymi poplatkami alebo úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru a veriteľ používa predpoklad
uvedený v prílohe č. 2 časti II písm. b); v takom prípade musí veriteľ uviesť, že iné mechanizmy čerpania
spotrebiteľského úveru môžu viesť k vyššej ročnej percentuálnej miere nákladov,

písm. h) výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne o poradí, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,Podľa Občianskeho zákonníka

§ 39 Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza

alebo sa prieči dobrým mravom.

V zmysle ustanovenia § 4 ods. 1) zákona o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase
údajného uzavretia predmetnej úverovej zmluvy bola jednou zo základných povinností veriteľa vopred
a v dostatočnom časovom predstihu informovať spotrebiteľa o zmluvných podmienkach pred uzavretím

zmluvy o úvere. Žalovaný poukazuje na to, že k takému informovaniu spotrebiteľa zo strany dodávateľa
pred uzavretím zmluvy nedošlo, a už vôbec nie v dostatočnom časovom predstihu, pričom nedošlo
k písomnému uzatvoreniu zmluvy o úvere, preto spotrebiteľke ani nemohli byť poskytnuté potrebné
údaje o predmetnej pôžičke (napr. v rozsahu údajov o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
o skutočnej hodnote RPMN, o počte splátok a pod.). Takéto konanie dodávateľa je nutné považovať za
závažnéporušenieustanovenia§4ods.1)zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,nakoľko

dodávateľ s dostatočným časovým predstihom neinformoval žalovaného o základných náležitostiach
ponúkaného úverového produktu.

Vzhľadom na to je zrejmé pochybenie veriteľa, ktorý nedodržal jeho základnú povinnosť umožniť
spotrebiteľovi byť informovaný o podmienkach právneho vzťahu, ktorý má na základe tejto zmluvy

vzniknúť, a teda veriteľ porušil základné právo spotrebiteľa, a to právo spotrebiteľa na informácie, čo
je v jednoznačnom rozpore so zákonom a v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka je
nevyhnutné vyvodiť záver o absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere.

Ad 3) Neplatnosť úverovej zmluvy pre neuzavretie oprávnenou osobou

Neplatnosť predmetnej zmluvy podčiarkuje aj v poradí tretí dôvod – neuzatvorenie zmluvy o pôžičke
za veriteľa na to oprávnenou osobou. Žalobca ako veriteľ mal predmetnú zmluvu uzatvoriť údajne
prostredníctvom predaju pod menom D. E.. V zmluvnej dokumentácii sa však nenachádza žiadna listina
- dohoda o plnomocenstve, ktorá by takúto osobu oprávňovala na konanie za veriteľa a z informatívneho
výpisu z Obchodného registra vyplýva, že nešlo o štatutára veriteľa. Ak teda predmetnú úverovú zmluvu

uzatváral za žalobcu jeho zástupca a nie jeho vlastný štatutárny orgán, konajúci zástupca mal k takejto
zmluve na preukázanie jeho oprávnenia uzatvárať takúto zmluvu pripojiť i dohodu o plnomocenstve, na
podklade ktorej je oprávnený na takéto právne úkony. Zároveň podpis na zmluve za veriteľa sa javí,
že nekorešponduje s priezviskom E., ale akoby patril inej neznámej osobe s odlišným priezviskom.
Tieto skutočnosti majú za následok nepreukázanie oprávnenia tejto neznámej osoby konať za veriteľa

v otázke uzatvárania zmlúv o spotrebiteľských úveroch. Dohoda o plnomocenstve nie je súčasťou
žalobcom predloženej zmluvnej dokumentácie, na základe čoho predmetnú úverovú zmluvu nie je
možné považovať za platne uzavretú, resp. za podpísanú oprávnenou – konajúcou osobou (a to tak na
strane veriteľa ako aj spotrebiteľa). Uvedené závery potvrdzuje aj rozhodovacia prax.
Rozsudok Okresného súdu Poprad vydaný pod sp. zn. KK-8Csp/150/2022 dňa 23.08.2023:

75. Vzhľadom na skutočnosť, že nedošlo zo strany žalobcu k preukázaniu oprávnenia samostatného
finančného agenta uzatvárať obdobné úverové zmluvy v mene a na účet pôvodného žalobcu, takýmto
spôsobom uzavretú úverovú zmluvu je potrebné považovať za absolútne neplatný právny úkon, ktorý
nebol urobený oprávnenou osobou.

Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 28.03.2019, vydané pod sp. zn.: 2CoE/6/2019
– 118, v ktorom v odôvodnení tohto rozhodnutia pritom odvolací súd uviedol nasledovné: „V danom
prípade z predloženej rozhodcovskej zmluvy, ktorá je súčasťou spisu, vyplýva, že bola podpísaná
4. januára 2013 povinným ako dlžníkom a mandatárom oprávneného na strane veriteľa. Predmetnú
rozhodcovskú zmluvu teda neuzatváral štatutárny zástupca oprávneného, ale oprávnený ju podpísal

prostredníctvom mandatára, a teda prostredníctvom priameho zastúpenia. Ak má byť uzatvorenie
predmetnej rozhodcovskej zmluvy vyhodnotené ako platný právny úkon, musí byť zrejmé, že osoba
vystupujúca ako zástupca oprávneného (mandatár) bola skutočne oprávnená na jeho vykonanie. V
prípadezastúpenianepostačujelenuvedenieskutočnosti,žepodpisujúcaosobakonávmenemandanta
ako mandatár, ale musí byť zrejmé, že osoba konajúca ako mandatár (splnomocnenec) je aj skutočne

oprávnená vykonať v mene a na účet mandanta (splnomocniteľa) predmetný právny úkon – uzatvorenie
rozhodcovskej zmluvy. Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve. Zastúpenie na základe
plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o plnej moci. Výsledkom takejtodohody je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi. Plnomocenstvo ako jednostranný
právny úkon adresovaný voči tretím osobám, ktorým splnomocniteľ splnomocňuje splnomocnenca
na určitý rozsah zastupovania, nemá bez súčasnej existencie dohody o plnej moci uzatvorenej

medzi zastúpeným a zástupcom žiadne právne účinky. Ak k písomnému právnemu úkonu, ktorým
je uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, nie je pripojená písomná dohoda o plnomocenstve (mandátna
zmluva), nie je možné prijať záver, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená platne, keďže nie je zrejmé,
či osoba konajúca za zastúpeného (oprávnený) je aj skutočne oprávnená vykonať daný právny úkon
– uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy.“ Poznámka: Aj napriek tomu, že citované rozhodnutie pojednáva

o uzatváraní rozhodcovskej zmluvy, konajúcim súdom použitý výklad je analogicky potrebné aplikovať
aj na prejednávaný prípad“.

12. S poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti žalovaný namietol absolútnu neplatnosť predloženej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a žalobou uplatnený nárok považuje v celom rozsahu za nedôvodný a
nepreukázaný čo do základu aj výšky. Zároveň poukázal na nasledovné.

13. Vzhľadom na tú skutočnosť, že predmetnú úverovú zmluvu je nutné považovať za neplatnú (z vyššie
uvedených dôvodov), pričom ak by aj na základe takejto neplatnej zmluvy prijal od žalobcu istinu úveru,
jeho spätné vymáhanie je limitované objektívnou ako aj subjektívnou premlčacou dobou podľa § 107
Občianskeho zákonníka.

14. Ak poskytnutiu istiny úveru podľa tvrdení žalobcu v ním predloženej zmluvnej dokumentácii malo
dôjsť dňa 19.05.2017, lehota na vrátenie tejto sumy by mu mala začať plynúť nasledujúci deň, a síce
dňa 20.05.2017 a 3 – ročná premlčacia doba uplynula dňa 21.05.2020 doslova viac ako 3 roky pred
podaním žaloby na súd v tejto veci, ku ktorej došlo 28.11.2023.

15. Akýkoľvek údajný nárok žalobcu uplatňovaný podanou žalobou je z tohto dôvodu potrebné
považovať za premlčaný v celom rozsahu.

16. Na základe uvedeného preto žalovaný vzniesol námietku premlčania žalobcom uplatneného

údajného nároku, nakoľko k jeho premlčaniu by došlo v celom rozsahu najneskôr dňa 21.05.2020, teda
po troch rokoch odo dňa údajného poskytnutia úveru.

17. V tejto súvislosti poukázal na príslušné zákonné ustanovenia §101 a 103 Občianskeho zákonníka.

18. Žalovaný nad rámec uvedeného poukázal aj na ďalšiu pre podstatnú skutočnosť v prípade ak by
súd predmetnú zmluvu posúdil ako platnú.

19. Aj v prípade platnosti zmluvy by totiž akýkoľvek nárok z nej bol v celom rozsahu premlčaný.

20. V prvom rade zdôraznil, že nemá za preukázané splnenie podmienok pre zosplatnenie úveru,
nakoľko ako to vyplýva aj zo žalobcom predloženej zmluvnej dokumentácie, nie je preukázané (a
žalovaný to popiera), že by mu bola zo strany žalobcu doručená akákoľvek výzva na úhradu, ako aj
dokument, ktorým by mu bolo oznámené zosplatnenie úveru.

21. Preto sa domnieva, že na takýto postup neboli splnené podmienky.

22. Ak by aj predmetné vyhlásenie predčasnej splatnosti malo byť súdom posúdené ako platné,
s ohľadom na ustanovenie § 103 OZ „ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh
(§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky“ v prejednávanej veci by

v prípade platnosti zmluvy začala premlčacia doba na uplatnenie údajného nároku veriteľa plynúť dňa
21.09.2020 (teda deň po prvej nesplnenej splátke pre ktorú sa stal zročný celý dlh, ktorou na základe
výzvy predloženej žalobca musela byť už splátka splatná dňa 20.09.2020, keďže výzva odkazuje na
údajne neuhradenú sumu vo výške 748,32 EUR, čo predstavuje cca 6 splátok a ak je výzva datovaná
dňom 07.03.2021, musela odkazovať na splátky od septembra 2020 až po február 2021.

23. V prípade platnosti vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru by premlčacia doba uplynula najneskôr
dňa 22.09.2023. Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná až dňa 28.11.2023, stalo sa tak takmer po
uplynutí premlčacej doby.24. V tejto súvislosti poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Cdo/23/2022 zo dňa 26.01.2023: „Podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok

premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný
celý dlh. Zákonodarca týmto zákonným ustanovením mienil modifikovať, aby sa pri strate výhody splátok
počítala premlčacia doba celého dlhu už odo dňa splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal
splatným celý dlh, čo je v súlade s cieľom, resp. zámerom inštitútu premlčania ako stimulácie veriteľa k
rýchlemu (včasnému) uplatneniu jeho práv (podľa zásady vigilantibus iura) ako aj snahy predchádzať v

konkrétnych prípadoch dôkaznej núdzi na strane veriteľa v súdnom konaní a prispieť tým k právnej istote
účastníkov občianskoprávnych vzťahov (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/146/2008).
Názor, že premlčacia doba zvyšku dlhu plynie až od jeho splatnosti, teda po tom, čo veriteľ svoje
právo podľa § 565 uplatnil (§ 563) by neprípustne umožňoval odsúvať začiatok plynutia premlčacej
doby nečinnosťou veriteľa, čo mu zabraňuje skutočnosť, že toto právo môže veriteľ použiť najneskôr do
splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (druhá veta § 565), čo je v súlade i s tým legitímnym podkladom

vyplývajúcim z § 101 veta druhá Občianskeho zákonníka, že premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa
právo mohlo vykonať po prvý raz.“

25. Nad rámec vyššie uvedeného poukázal na ustanovenie § 54a OZ v zmysle ktorého je súd ex offo
povinný prihliadať na toto ustanovenie - „Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať

a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného
práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno
len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.“

26. Z vyššie uvedeného vyplýva, že či už v prípade platnosti zmluvy, alebo neplatnosti zmluvy o úvere

v oboch vyššie uvedených prípadoch je akýkoľvek údajný nárok z predmetnej zmluvy o úvere premlčaný
v celom rozsahu.

27. V replike žalobca tvrdil, že vo vzťahu k otázke platnosti zmluvy platí, že strany sporu uzatvorili
19.05.2017 zmluvu o pôžičke č. 6257723/8550502952 (evidenčné číslo zmluvy/príd. autorizačný kód),

na základe ktorej poskytol Žalobca Žalovanému pôžičku vo výške 7.500 eur.

28. V danom prípade ide o tzv. webovú zmluvu, ktorá je uzatváraná prostredníctvom prostriedkov
diaľkovej komunikácie (cez internet) tzn. bez vyhotovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v listinnej
forme podpísanej zmluvnými stranami.

29. Zmluve samotnej predchádza uzatvorenie tzv. rámcovej zmluvy (pozn.: môže mať rôzne názvy, napr.
Zmluvaovyužívaníklientskejzóny,Zmluvaoposkytovaníslužieb),predmetomktorejjepopisspolupráce
pri uzatváraní zmlúv o úvere prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

30. Pokiaľ už bol žalovaný evidovaný žalobcom ako klient na základe iných, skôr uzatvorených zmlúv,
ani samotná rámcová zmluva neobsahuje podpis strán.

31.Vovzťahuknámietkepremlčaniažalobcazastávalnázor,podľaktoréhonedošlokpremlčaniucelého
jeho nároku a tento bol uplatnený v rámci plynutia zákonnej trojročnej premlčacej doby pre uplatnenie

práva.

32. Vo vzťahu k začatiu plynutia premlčacej doby žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo/231/2021 z 26.01.2023: „Najvyšší súd po zhrnutí významných
právnych hľadísk vzťahujúcich sa na danú vec uzatvára, že podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie

pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie
ktorej sa stal splatný celý dlh.

33. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí

troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za
podmienky, že v lehote uvedených troch mesiacov od omeškania uplynula tiež 15 dňová lehota na
upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvýkrát (§ 101
Občianskeho zákonníka).“34. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn.
13CoCsp/31/2022 z 06.12.2022: „... odvolací súd prisvedčil odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej

inštancie na predmetný prípad vôbec neaplikoval ustanovenia zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých
mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a
v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „Zákon o mimoriadnych opatreniach“),
hoci je zrejmé, že v čase plynutia premlčacej doby, t. j. od 25.09.2018 do 25.09.2021 došlo k neplynutiu/
spočívaniu premlčacej doby.

35. Z uvedeného tak podľa žalobcu vyplýva, že o čas neplynutia/spočívania premlčacej doby malo dôjsť
k „predĺženiu“ premlčacej doby.

36. V ďalšom v replike tvrdil, že oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti dlhu bolo zasielané
žalovanému len obyčajnou poštou, nakoľko pred zosplatnením bola žalovanému adresovaná výzva

aj s doručenkou, v rámci ktorej bol žalovaný upozornený na možnosť zosplatnenia dlhu v prípade
neuhradenia dlžných splátok.

37. K otázke zosplatnenia tvrdil, že žalovaný sa mohol o zosplatnení dozvedieť najneskôr doručením
podanej žaloby a že predmetná listina má len deklaratórny charakter a jej účinky spätne nastanú

momentom oboznámenia sa žalovaného s jej obsahom.

38. Vzhľadom k vyššie citovaným rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a tiež Krajského
súdu v Prešove bol žalobca toho názoru, že si uplatnil nárok na zaplatenie žalovanej sumy včas.

39. Žalovaný v duplike namietol, žeby žalobca na jeho námietku, že nedošlo k platnému písomnému
uzatvoreniu zmluvy o úvere, uviedol v stručnosti (bez predloženia akéhokoľvek dôkazu), že táto mala byť
uzatvorená „prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie (cez internet)“ a že „Zmluve samotnej
predchádza uzatvorenie tzv. rámcovej zmluvy, predmetom ktorej je popis spolupráce pri uzatváraní
zmlúv o úvere prostredníctvom diaľkovej komunikácie“.

40. Žalobca však k vyjadreniu žiadnu takúto „zmluvu o spolupráci“ nepredložil. Ide teda len o ničím
nepodložené tvrdenie. Zároveň neobstojí ani jeho argumentácia k údajnému uzatvoreniu zmluvy
prostredníctvom diaľkovej komunikácie.

41. Zdôraznil, že aj uzatvorenie zmluvy a samotná platnosť zmluvy, ktorá sa uzatvára prostredníctvom
diaľkovej komunikácie má svoje osobitné zákonné pravidlá najmä s poukazom na § 40 ods. 1, 3 a 4
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj ako „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“).

42. Na platnosť písomného právneho úkonu sa okrem dodržania jeho formy vyžaduje aj podpis

konajúceho.

43. Na rozdiel od písomnosti, ktorá môže byť vykonaná aj inou osobou, alebo tlačou, podpis musí
byť vždy vykonaný vlastnoručne, čím sa zabezpečuje potvrdenie autentickosti prejavu vôle. Okrem
vlastnoručného podpisu poznáme aj elektronický podpis, ktorý môže mať podobu elektronického

podpisu, zdokonaleného elektronického podpisu a kvalifikovaného elektronického podpisu.

44. Podmienky elektronického podpisu, jeho vydávania, používania a právnych účinkov podrobne
upravuje nariadenie (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných
službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES.

45.Jehoúčelomacieľomjemožnosťjednoznačnejidentifikácieosobykonajúcejelektronickynazáklade
informácie pripojenej k elektronickému dokumentu prostredníctvom technických prostriedkov.

46. Elektronický podpis musí byť vytvorený prostredníctvom stanovených technických prostriedkov, na

základe ktorých je možné overiť, že dátovú správu podpísala osoba uvedená v certifikáte.

47. Občiansky zákonník pripúšťa vykonanie právneho úkonu v písomnej forme aj inými prostriedkami,
a to elektronicky podpísaný kvalifikovaným (v zmysle znenia § 40 ods. 4 OZ zaručeným) elektronickýmpodpisom, telegraficky alebo ďalekopisom. Aj v takom prípade sa však pre platnosť právneho úkonu,
ktorý má byť vykonaný v písomnej forme (ako je tomu aj pri spotrebiteľskom úvere) vyžaduje podpis
konajúcej osoby.

48. V prejednávanom prípade žalobca nepreukázal, že by došlo k dodržaniu vyššie uvádzaného
postupu, resp. že by žalovaný zmluvu elektronicky či iným zákonným spôsobom signoval a teda, že by
medzi stranami došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o úvere a to či už v listinnej alebo elektronickej
podobe. Žalovaná preto zotrváva na tom, že žalobca nepreukázal platné uzatvorenie zmluvy o úvere.

49. Žalovaný v podanom vyjadrení poukazovala vo vzťahu k posúdeniu platnosti zmluvy o úvere aj na
nepreukázanie zo strany žalobcu, že došlo k splneniu notifikačnej povinnosti s poukazom na § 4 zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj ako „ZoSÚ“) ako aj na nepreukázanie oprávnenia
osoby, ktorej podpis sa má nachádzať na zmluve o úvere, vystupovať za veriteľa v zmluvných vzťahoch,
nakoľko ním predložená zmluvná dokumentácia neobsahuje žiadnu dohodu o plnomocenstve.

50. Vzhľadom na to, že žalobca uvedené tvrdenia žalovaného vyslovene nepoprel, v zmysle § 151 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „CSP“) je ich nutné považovať za
nesporné.

51. Žalovaný zotrval aj na vznesenej námietke premlčania. Trval na tom, že z dôvodu absolútnej
neplatnosti zmluvy o úvere táto začala plynúť 20.05.2017 a uplynula najneskôr 21.05.2020. Vzhľadom
na podanie žaloby až dňa 28.11.2023 je nutné akýkoľvek údajný nárok žalobcu uplatňovaný podanou
žalobou považovať za premlčaný.

52. V otázke zosplatnenia úveru žalovaný zdôraznil, že žalobca nepreukázal doručenie oznámenia
o zosplatnení úveru žalovanému.

53. Zároveň trval na námietke, že aj v prípade platnosti zmluvy o úvere (čo naďalej rozporoval vzhľadom
na argumentáciu vyššie), premlčacia doba by začala v zmysle § 103 OZ plynúť nasledujúci deň po

zročnosti splátky, pre ktorú k zosplatneniu vôbec došlo.

54. V predmetnom prípade by tak začala plynúť najneskôr dňa 21.09.2020 a uplynula by najneskôr
22.09.2023. Keďže žaloba bola podaná až 28.11.2023, bola podaná po uplynutí premlčacej doby.

55. V prejednávanom spore sú predmetom konania peňažné prostriedky v celkovej výške 7.031,85 eur.

56. Súd vo veci rozhodol rozsudkom, č. k.: 23Csp/43/2023-138 z 27.03.2024, ktorý bol zrušený
uznesením Krajského súdu v Prešove, č. k.: 2CoCsp/26/2024-187 z 15.04.2025, v ktorom súd prvej
inštancie bol viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

57. Súd nariadil pojednávanie na 27.06.2025.

58. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, prehľadu splátok a úhrad, predžalobnej upomienky a oznámenia
o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru bol zistený tento skutkový stav:

59. Právny predchodca žalobcu (Consumer Finance Group, a. s.) uzavrel so žalovaným 19.05.2017
Zmluvu o pôžičke pod vyššie uvedeným číslom. Jej predmetom boli peňažné prostriedky vo výške 7.500
eur.

60. Ročná úroková sadzba bola stranami dohodnutá na úrovni 19,62 %.

61. Dlh sa žalovaný zaviazal splatiť 120 mesačnými splátkami vo výške 134,68 eur.

62. Celkové náklady žalovaného v postavení spotrebiteľa predstavujú sumu vo výške 8.661,60 eur.

63. RPMN v zmluve bola dojednaná na úrovni 19,62 %.

64. Splatnosť prvej splátky bola dojednaná na 20.06.2017. Posledná na 20.05.2027.65. Predžalobnou upomienkou zo 07.03.2021 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu
dlhu na splátkach v celkovej výške 748,32 eur do 05.05.2021. V nej ho zároveň upozornil, že ak nedôjde

k úhrade splátky splatnej v mesiaci 10/2018, bude ako veriteľ oprávnený úver zosplatniť.

66. Predžalobnú upomienku žalovaný neprevzal v odbernej lehote.

67. Listom z 22.05.2021 žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru a vyzval žalovaného na zaplatenie

dlhu vo výške 7.035,49 eur.

68. Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný mal žalobcovi zaplatiť istinu vo výške 7.500 eur.
Na dlh zaplatil 5.312,28 eur. Dlh vo výške žalovanej sumy nezaplatil.

69. V prejednávanom spore bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania (ust. §297 písm. b) C. s. p.).

70. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa nasledovných zákonných ustanovení:

71. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky

(ust. § 497 Obchodného zákonníka).

72. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno

poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

73. Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

74. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali

použiť normy obchodného práva.

75. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

76. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

77. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť
právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď

súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (ust. § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka).

78. Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ

použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (ust. § 565 Občianskeho zákonníka).

79. Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej
lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa
odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení (ust. § 517 ods. 1 Občianskeho

zákonníka).

80. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokovz omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ust. § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka).

81. Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy).

82. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu

a žalovaným bola uzavretá spotrebiteľská zmluva.

83. Zmluva je spotrebiteľskou i podľa zákona o ochrane spotrebiteľa (Smernica Rady 93/19/EHS
z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, zákona o spotrebiteľských úveroch
ako aj podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka. Právny predchodca žalobcu zmluvu uzatváral v právnom
postavení dodávateľa, žalovaný v postavení spotrebiteľa s tým, že obsah zmluvy bol daný dodávateľom

bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, a preto je potrebné uvedený právny vzťah posúdiť
podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa výhodnejšie.

84. Je nepochybné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol zmluvou o úvere
občiansky záväzkový právny vzťah, v rámci ktorého boli žalovanému v právnom postavení dlžníka

poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 7.500 eur. Túto mal žalovaný splácať v pravidelných
mesačných splátkach. Keďže žalovaný dlh nesplácal riadne a včas, právny predchodca žalobcu
zosplatnil úver.

85. Medzi stranami nebolo sporné tvrdenie žalobcu, podľa ktorého žalovaný na svoj dlh zaplatil sumu

v celkovej výške 5.312,28 eur.

86. Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel

spotrebiteľského úveru (ust. § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z.).

87. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné
na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, tým nie je dotknuté právo veriteľa
využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným

zákonom (ust. § 7 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z.).

88. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od
spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti
podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa

§ 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo
registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (ust. § 11 ods. 2
Zákona č. 129/2010 Z. z.).

89. V konaní pred súdom prvej inštancie žalobca na preukázanie splnenia povinnosti podľa ust. § 7 ods.
1 Zákona č. 129/2010 Z. z. nenavrhol žiaden dôkaz ani skutkové tvrdenie.

90. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu, v ktorej v závislosti
na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných

prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako
stranupríjmov,takstranuvýdavkov,atovždyvovzťahukukonkrétnemužiadateľovioúver(t.j.konkrétne
príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť
alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama osebe k posúdeniu úverovej

schopnosti nepostačuje.

91. Podľa čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľpred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií
získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej
databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu

spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.

92. Podľa bodu 26. preambuly vyššie citovanej Smernice členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia
na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy osobitný
charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií a

vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení
týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité,
abyveritelianeposkytovaliúverynezodpovednealebobezpredchádzajúcehoposúdeniaúverovejbonity
a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili
potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch.

93. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho
parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií
(1), veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel
by mali mať možnosť využiť informácie, ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej
zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli

veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať
svoje zmluvné povinnosti.

94. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12,
EU:C:2014:190), posudzoval dodržanie takýchto hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol

stanovený zo strany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v
zásade celého nároku veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti, upravenej v článku 8 smernice
2008/48, preveriť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa.

95. Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou

veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku
na úroky oslabila alebo úplne znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne
odrádzajúcu povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais,
C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53) (bod 64., 65. Rozsudku SD vo veci C-42/15 Home Credit
Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej).

96. V tejto súvislosti sa poukazuje na Rozsudok Súdneho dvora EÚ z 18.12.2014, CA Consumer
Finance SA, C-449/13, podľa ktorého Článok 8 ods. 1 Smernice č. 2008/48, sa má vykladať v tom
zmysle, že jednak nebráni, aby sa ohodnotenie úverovej bonity spotrebiteľa uskutočnilo len na základe
ním predložených informácií za predpokladu, že sú tieto informácie dostatočné a že k obyčajným

vyhláseniam spotrebiteľa sú pripojené dôkazy, a jednak veriteľovi neukladá povinnosť systematicky
overovať pravosť informácií poskytnutých spotrebiteľom.

97. V prejednávanom spore žalobca v žalobe ani netvrdil, žeby vôbec bola posúdená schopnosť
žalovaného splácať spotrebiteľský úver.

98. V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné
opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh (ust. § 132
ods. 1C. s. p.).

99. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (ust. § 132
ods. 2 C. s. p.).

100. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca už v žalobe neúplne opísal rozhodujúcu skutočnosť
týkajúcu sa posúdenia schopnosti žalovaného splácať úver s odbornou starostlivosťou. Na preukázanie

splnenia esenciálnej zákonnej povinnosti neuplatnil žiaden prostriedok procesného útoku.101. Podľa ust. § 149 C. s. p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany
sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov,
námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

102. Podľa ust. § 150 ods. 1 C. s. p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné
a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Žalobca v žalobe nesplnil základnú povinnosť
pravdivo a úplne uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu tak ako mu to
ukladá ust. § 150 ods. 1 C. s. p.

103. Subjektívne dôkazné bremeno určuje, ktorá procesná strana si má aktívne počínať pri preukázaní
určitej skutočnosti (znaku skutkovej podstaty normy práva), t. j. kto má navrhnúť dôkaz na jej
preukázanie. Preto je toto bremeno označované i ako bremeno vedenia dôkazu.

104. Rozdelenie bremena vedenia dôkazu medzi sporové strany zásadne vyplýva z pravidiel delenia

objektívneho dôkazného bremena (pozri Štajgr, F. Dôkazné bremeno v civilnom súdnom spore. Praha:
Knihovna sborníku věd právních a státních, 1931, s. 89). Je totiž zrejmé, že navrhovať dôkazy má ten,
kto je ohrozený stratou sporu v prípade, že rozhodujúca skutočnosť nebude preukázaná.

105. Subjektívne bremeno tvrdenia vyjadruje, aké skutkové tvrdenie musí jedna alebo druhá sporová

strana uviesť, aby v spore uspela.

106. Ktorá strana má určité skutočnosti tvrdiť, aby odvrátila nepriaznivý následok, vyplýva z objektívneho
dôkazného bremena: subjektívne bremeno tvrdenia nesie strana, ktorá je zaťažená objektívnym
dôkazným bremenom.

107. Aké konkrétne skutkové prednesy má jedna alebo druhá strana učiniť, vyplýva z pravidiel o delení
objektívneho dôkazného bremena.

108. Určité skutočnosti nie sú pre tú ktorú stranu priaznivé len preto, že ich strana tvrdí, ale preto, že

s nimi spája priaznivý následok norma práva. Z toho je nepochybné, že rozdelenie dôkazného bremena
nie je určené tvrdením strán, ale naopak z toho, ako je medzi strany rozdelené objektívne dôkazné
bremeno, možno zároveň identifikovať, aký skutkový prednes má strana sporu urobiť.

109. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je žalobca povinný v priebehu konania tvrdiť skutočnosti

zodpovedajúce všetkým znakom skutkovej podstaty normy práva zakladajúcej ním uplatnené právo
(pozri napr. NS ČR 22Cdo 3108/2010, 21Cdo 2682/2013, 21Cdo 3989/2011, obdobne II. ÚS ČR
385/2015). Ak tak neurobí, súd musí v zásade žalobu bez ďalšieho zamietnuť (v prejednávanom spore
v časti uplatnenej pohľadávky).

110. Tvrdenia žalobcu o splnení povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch v žalobe absentovali. Bolo jeho procesnou povinnosťou skutkové tvrdenia
a dôkazné návrhy vo vzťahu k uvedenej zákonnej povinnosti podrobnejšie rozviesť. Túto procesnú
povinnosť však nesplnil, keď pri opísaní rozhodujúcich skutočností len odkázal na predložené listinné
dôkazy, ktoré boli súčasťou pomerne rozsiahlej a miestami neprehľadnej prílohy.

111. Vzhľadom na procesnú pasivitu žalobcu týkajúcu sa objasňovania esenciálnych skutočností
súvisiacich s kontraktačným procesom a splnením si svojej právnej povinností pri uzatváraní zmluvy so
žalovaným, tak nebolo možné tieto rozhodné skutkové okolnosti objasniť. Uvedené skutočnosti tak nie
sú ani preukázané, ani vyvrátené. Zostali preto neobjasnené (stav non liquet).

112. Na základe uvedeného tak neboli prostriedky procesného útoku žalobcu obsiahnuté v žalobe
dostatočným podkladom pre konštatovanie splnenia povinnosti podľa ust. § ods. 1 Zákona č. 129/2010
Z. z.

113. Možno preto uzavrieť, že pôvodný veriteľ nesplnil povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou
pri posúdení schopnosti žalovaného v právnom postavení spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver,
keď vychádzal z jeho objektívne nedoloženého osobného vyhlásenia o osobných, zárobkových
a majetkových pomeroch uvedených stručne v zmluve.114. Dostatočnými informáciami dokladujúcimi schopnosť spotrebiteľa splácať nie sú považované
informácie získané výlučne od spotrebiteľa. Odborná starostlivosť predpokladá údaje, ktoré dlžník

veriteľovi uviedol, overiť, resp. objektívne preukázať minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka
zdroj jeho príjmu (v danom prípade žalobca v konaní nepredložil ani len tvrdenie o takejto skutočnosti).
Kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie akými sú napríklad štátom
publikovanéúdajeoživotnomaexistenčnomminime,priemernýchvýdavkochobyvateľstvaapod.atieto
porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nie len tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch

a výdavkoch (pozri Rozsudok NS ČR z 25.07.2018, sp. zn. 33Cdo 2178/2018).

115. Žalobca pri podpise zmluvy vôbec nezisťoval majetkové, príjmové a osobné pomery žalovaného.

116. V priebehu konania žalobca nepreukázal, žeby pôvodný veriteľ mal snahu s odbornou
starostlivosťou zisťovať celkovú zadlženosť žalovaného a teda jeho schopnosť platiť poskytnutý úver.

Žalobca pri uzatváraní úverovej zmluvy nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou, obozretne
ani so zaužívanou praxou a zvyklosťami pri poskytovaní úverov.

117. Veriteľ tak hrubo porušil povinnosť, ktorú mu ukladá ust. § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010, a preto je
úver poskytnutý žalovanému úverom bezúročným a bez poplatkov.

118. Žalovaný čerpal úver vo výške 7.500 eur. Veriteľovi pohľadávky na dlh zaplatil 5.312,28 eur. Žalobca
by tak za určitých okolností mohol mať nárok na zaplatenie sumy predstavujúcej rozdiel medzi sumou
poskytnutýchpeňažnýchprostriedkov(7.500eur)asumousplátokrealizovanýchžalovanýmvpostavení
dlžníka (5.312,28 eur). Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný v hmotnoprávnom postavení spotrebiteľa

istinu dlhu nezaplatil.

119. Žalovaný v prostriedkoch procesnej obrany však namietol neplatnosť zmluvy o úvere hneď
z viacerých dôvodov.

120. Prvým je skutočnosť, že kritická zmluva nebola uzavretá žalovaným.

121. V tejto súvislosti je nutné prisvedčiť skutkovému tvrdeniu žalovaného, podľa ktorého zmluva
predložená žalobcom ako prostriedok procesného útoku, ako aj jej sprievodná dokumentácia
neobsahujú žiaden podpis žalovaného.

122. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

123. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný

konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže
právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď
je to obvyklé.

124. Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon

urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy,
ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom
alebo zaručenou elektronickou pečaťou.

125. Na zmluvnej dokumentácii predloženej žalobcom, ktorá má preukazovať existenciu jeho údajného
nároku absentuje akýkoľvek podpis žalovaného, to znamená vyslovenie súhlasu s podmienkami
uvedenými v nich, pričom uvedené sa potom spája aj s ďalším nedodržaním povinností veriteľa
v spotrebiteľských úverových vzťahoch podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej
aj ako „ZoSÚ“).

126. Nielenže nie je splnený základný predpoklad pre platnosť zmluvy, ale nie je splnený ani predpoklad
pre povinné oboznámenie spotrebiteľa s obligatórnymi náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Právny úkon – zmluvu o pôžičke preto nemožno považovať za platný právny úkon.127. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých
zákonov ustanovenia tohto zákona sa použijú na zmluvu uzavretú po 30. júni 2024. Vznik právnych

vzťahov zo zmlúv uzavretých pred 1. júlom 2024 a nároky vzniknuté z týchto zmlúv sa posudzujú podľa
právnych predpisov účinných do 30. júna 2024.

128. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo
poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových

priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov zmluvou uzavretou na diaľku sa na
účely tohto zákona rozumie zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom dohodnutá a uzavretá výlučne
prostredníctvom jedného alebo viacerých prostriedkov diaľkovej komunikácie bez súčasnej fyzickej
prítomnosti predávajúceho a spotrebiteľa, najmä využitím webového sídla, elektronickej pošty, telefónu,
faxu, adresného listu alebo ponukového katalógu.

129. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 102/2014 Z. z. zmluvou uzavretou mimo prevádzkových priestorov
predávajúceho sa na účely tohto zákona rozumie zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom
a) uzavretá za súčasnej fyzickej prítomnosti predávajúceho a spotrebiteľa na mieste, ktoré nie je
prevádzkovým priestorom predávajúceho,
b) na ktorej uzavretie dal návrh predávajúcemu spotrebiteľ na mieste, ktoré nie je prevádzkovým

priestorom predávajúceho,
c) uzavretá v prevádzkových priestoroch predávajúceho alebo prostredníctvom prostriedkov diaľkovej
komunikácie bezprostredne po individuálnom a osobnom oslovení spotrebiteľa predávajúcim na mieste,
ktoré nie je prevádzkovým priestorom predávajúceho, alebo
d) uzavretá počas predajnej akcie alebo v súvislosti s ňou.

130. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 102/2014 Z. z. predávajúci je povinný pred uzavretím zmluvy uzavretej
na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho alebo ak sa zmluva
uzatvára na základe objednávky spotrebiteľa, pred tým, ako spotrebiteľ odošle objednávku, jasne a
zrozumiteľne oznámiť spotrebiteľovi spôsobom podľa odseku 2 alebo podľa medzinárodnej zmluvy,

ktorou je Slovenská republika viazaná,
a) hlavné vlastnosti tovaru alebo charakter služby v rozsahu primeranom použitému prostriedku
komunikácie a tovaru alebo službe,
b) obchodné meno a sídlo alebo miesto podnikania predávajúceho alebo osoby, v mene ktorej
predávajúci koná,

c) telefónne číslo predávajúceho a ďalšie údaje, ktoré sú dôležité pre kontakt spotrebiteľa s
predávajúcim, najmä adresu jeho elektronickej pošty a číslo faxu, ak ich má,
d) adresu predávajúceho alebo osoby, v mene ktorej predávajúci koná, na ktorej môže spotrebiteľ
uplatniťreklamáciutovarualeboslužby,podaťsťažnosťaleboinýpodnet,aksatátoadresalíšiodadresy
uvedenej v písmene b),

e) celkovú cenu tovaru alebo služby vrátane dane z pridanej hodnoty a všetkých ostatných daní alebo
ak vzhľadom na povahu tovaru alebo služby nemožno cenu primerane určiť vopred, spôsob, akým sa
vypočíta, ako aj náklady na dopravu, dodanie, poštovné a iné náklady a poplatky, alebo, ak tieto náklady
a poplatky nemožno určiť vopred, skutočnosť, že do celkovej ceny môžu byť zarátané takéto náklady
alebo poplatky; ak ide o zmluvu uzavretú na dobu neurčitú alebo dohodu o predplatnom, predávajúci

informuje spotrebiteľa o celkovej cene za zúčtovacie obdobie a o cene za jeden mesiac, ak je dĺžka
zúčtovacieho obdobia odlišná, a ak túto cenu nemožno určiť vopred, o spôsobe, akým sa vypočíta,
f) cenu za použitie prostriedkov diaľkovej komunikácie, ktoré je možné využiť na účely uzavretia zmluvy,
ak ide o číslo služby so zvýšenou tarifou,
g) platobné podmienky, dodacie podmienky, lehotu, do ktorej sa predávajúci zaväzuje dodať tovar alebo

poskytnúť službu, informáciu o postupoch uplatňovania a vybavovania reklamácií, sťažností a podnetov
spotrebiteľov,
h) informáciu o práve spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy, podmienkach, lehote a postupe pri uplatňovaní
práva na odstúpenie od zmluvy; predávajúci zároveň poskytne spotrebiteľovi formulár na odstúpenie od
zmluvy podľa prílohy č. 3,

i) informáciu o tom, že ak spotrebiteľ odstúpi od zmluvy, bude znášať náklady na vrátenie tovaru
predávajúcemu podľa § 10 ods. 3, a ak odstúpi od zmluvy uzavretej na diaľku, aj náklady na vrátenie
tovaru, ktorý vzhľadom na jeho povahu nie je možné vrátiť prostredníctvom pošty,j) informáciu o prípadnej povinnosti spotrebiteľa uhradiť predávajúcemu cenu za skutočne poskytnuté
plnenie podľa § 10 ods. 5, ak spotrebiteľ odstúpi od zmluvy o službách po tom, čo udelil predávajúcemu
výslovný súhlas podľa § 4 ods. 6,

k) informáciu o tom, že spotrebiteľ nie je oprávnený odstúpiť od zmluvy, prípadne informáciu o
okolnostiach, za ktorých spotrebiteľ stráca právo na odstúpenie od zmluvy,
l) poučenie o zodpovednosti predávajúceho za vady tovaru alebo služby podľa všeobecného predpisu,
m) informáciu o existencii a podrobnostiach záruky poskytovanej výrobcom alebo predávajúcim podľa
prísnejších zásad, ako ustanovuje všeobecný predpis, ak ju výrobca alebo predávajúci poskytuje, ako

aj informáciu o existencii a podmienkach pomoci a službách poskytovaných spotrebiteľom po predaji
tovaru alebo poskytnutí služby, ak sa taká pomoc poskytuje,
n) informáciu o existencii príslušných kódexov správania, ktoré sa predávajúci zaviazal dodržiavať, a o
spôsobe, akým sa môže spotrebiteľ s nimi oboznámiť alebo získať ich znenie,
o) informáciu o dĺžke trvania zmluvy, ak ide o zmluvu uzavretú na dobu určitú; ak ide o zmluvu uzavretú
na dobu neurčitú alebo ak ide o zmluvu, pri ktorej sa automaticky predlžuje jej platnosť, aj informáciu

o podmienkach vypovedania zmluvy,
p) informáciu o minimálnej dĺžke trvania záväzkov spotrebiteľa vyplývajúcich zo zmluvy, ak zo zmluvy
vyplýva pre spotrebiteľa taký záväzok,
q) informáciu o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť preddavok alebo poskytnúť inú finančnú zábezpeku na
žiadosť predávajúceho a o podmienkach, ktoré sa na jeho poskytnutie vzťahujú, ak zo zmluvy vyplýva

pre spotrebiteľa taký záväzok,
r) informáciu o funkčnosti vrátane použiteľných technických ochranných opatrení na zabezpečenie
elektronického obsahu, ak je to vhodné,
s) informáciu o kompatibilite elektronického obsahu s hardvérom a softvérom, o ktorých predávajúci vie
alebo je rozumné očakávať, že o nich vie, ak je to vhodné,

t) informáciu o možnosti a podmienkach riešenia sporu prostredníctvom systému alternatívneho riešenia
sporov; predávajúci zároveň uvedie na svojom webovom sídle odkaz na platformu alternatívneho
riešenia sporov, prostredníctvom ktorej môže spotrebiteľ podať návrh na začatie alternatívneho riešenia
sporu.

131. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 102/2014 Z. z. informácie uvedené v odseku 1 tvoria
neoddeliteľnú súčasť zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov
predávajúceho a môžu byť zmenené iba s výslovným súhlasom oboch zmluvných strán.

132. Podľa § 3 ods. 8 zákona č. 102/2014 Z. z. dôkazné bremeno splnenia požiadaviek uvedených v

odsekoch 1 a 5 znáša predávajúci.

133. Podľa čl. 11.1 Zmluvy Zmluva je uzatváraná na diaľku, ak Spoločnosť a Klient uzatvára Zmluvu
výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie najmä avšak nielen prostredníctvom
elektronickej pošty, telefónu, faxu, adresného listu, ponukového katalógu bez súčasnej fyzickej

prítomnosti Spoločnosti a klienta.

134. Podľa čl. 12.1 Zmluvy Zmluvné strany sa dohodli, že Zmluvu vrátane súvisiacich dokumentov je
možne uzatvoriť písomnou formou, ako aj prostredníctvom elektronických prostriedkov, ktoré umožňujú
zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila v súlade s § 40 ods. 4

Občianskeho zákonníka.

135. Podľa čl. 12.2 Zmluvy ak sa klient rozhodne pre uzatvorenie Zmluvy prostredníctvom elektronických
prostriedkov, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon
urobila, Zmluvu klient uzatvára Biometrickým podpisom.

136. Súd preskúmal zmluvu o spotrebiteľskom úvere predloženú žalobcom z hľadiska jej formy a
spôsobu uzatvorenia, pričom sa zameral na otázku, či bola zmluva uzatvorená v súlade s požiadavkami
právneho poriadku ako zmluva uzatvorená na diaľku.

137. Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka sa písomná forma právneho úkonu považuje za
zachovanú, ak je právny úkon urobený elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú: a) zachytenie
obsahu právneho úkonu, b) určenie osoby, ktorá právny úkon urobila.138. Písomná forma je vždy zachovaná, ak je právny úkon podpísaný zaručeným elektronickým
podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou.

139.Zmluvnéustanoveniapredloženéžalobcom(čl.12zmluvy)výslovnedeklarujúmožnosťuzatvorenia
zmluvy prostredníctvom elektronických prostriedkov, pričom ako spôsob identifikácie osoby konajúcej
sa uvádza použitie biometrického podpisu. Zmluva zároveň obsahuje ustanovenie o poskytnutí
predzmluvných informácií v súlade s § 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to
prostredníctvom trvanlivého média dostupného klientovi.

140. Žalobca nepreukázal, že by zmluva bola uzatvorená v požadovanej písomnej forme podľa ust.
40 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 9 ods. 1 zákona č.129/2010 Z. z., ani ako zmluva na diaľku
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, keď v zmluve absentujú podpisy, resp. absentuje
priložený biometrický podpis podľa čl. 12 zmluvy.

141. Žalovaný v prostriedkoch procesnej obrany namietol neplatnosť zmluvy o úvere i z dôvodu
nesplnenia notifikačnej povinnosti.

142. Zo strany pôvodného veriteľa došlo ku konaniu priamo odporujúcemu zákonu keď žalovaného/
spotrebiteľa neinformoval o podstatných obligatórnych náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere

ako mu to ukladá ust. § 4 v spojení s ust. § 9 ZoSÚ, čo zakladá ďalší dôvod neplatnosti predmetnej
zmluvy o pôžičke.

143. Podľa ust. § 4 ods. 1 citovanej právnej úpravy platí, že veriteľ alebo finančný agent je
povinný v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo

pred prijatím ponuky o spotrebiteľskom úvere poskytnúť spotrebiteľovi v súlade so zmluvnými
podmienkami ponúkanými veriteľom alebo požiadavkami spotrebiteľa informácie o celkovej výške,
konkrétnej mene ponúkaného spotrebiteľského úveru a podmienkach jeho čerpania, o dobe trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, o úrokovej
sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej

úrokovejsadzbe,naktorýjevýškaúrokovejsadzbyspotrebiteľskéhoúverunaviazaná,akoajočasových
obdobiach, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienkach
a spôsobe vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby
spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách
spotrebiteľského úveru, o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, a o ročnej percentuálnej miere

nákladov znázornenej pomocou reprezentatívneho príkladu, v ktorom sa uvedú všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov; pri poskytovaní týchto informácií je veriteľ
povinný zohľadniť: 1. návrh podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré veriteľovi oznámil
spotrebiteľ, vrátane dĺžky trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a celkovú výšku spotrebiteľského
úveru, 2. či zmluva o spotrebiteľskom úvere umožňuje rozličné spôsoby čerpania spotrebiteľského úveru

s rôznymi poplatkami alebo úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru a veriteľ používa predpoklad
uvedený v prílohe č. 2 časti II písm. b); v takom prípade musí veriteľ uviesť, že iné mechanizmy
čerpania spotrebiteľského úveru môžu viesť k vyššej ročnej percentuálnej miere nákladov, a o výške,
počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne o poradí, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru

na účely jeho splatenia.

144. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom (ust. § 39 Občianskeho zákonníka).

145. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 1) zákona o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase
údajného uzavretia predmetnej úverovej zmluvy bola jednou zo základných povinností veriteľa vopred
a v dostatočnom časovom predstihu informovať spotrebiteľa o zmluvných podmienkach pred uzavretím
zmluvy o úvere.

146. Žalovaný poukázal na to, že k takému informovaniu spotrebiteľa zo strany dodávateľa pred
uzavretím zmluvy nedošlo, a už vôbec nie v dostatočnom časovom predstihu, pričom nedošlo
k písomnému uzatvoreniu zmluvy o úvere, preto spotrebiteľovi ani nemohli byť poskytnuté potrebnéúdaje o predmetnej pôžičke (napr. v rozsahu údajov o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
o skutočnej hodnote RPMN, o počte splátok a pod.).

147. Takéto konanie dodávateľa je nutné považovať za závažné porušenie ustanovenia § 4 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko dodávateľ s dostatočným časovým
predstihom neinformoval žalovaného o základných náležitostiach ponúkaného úverového produktu.

148. Vzhľadom na to je zrejmé pochybenie veriteľa, ktorý nedodržal základnú povinnosť umožniť

spotrebiteľovi byť informovaný o podmienkach právneho vzťahu, ktorý má na základe tejto zmluvy
vzniknúť, a teda veriteľ porušil základné právo spotrebiteľa na informácie, čo je v rozpore so zákonom.

149. Aplikujúc tak ust. § 39 Občianskeho zákonníka je nevyhnutné vyvodiť záver o absolútnej neplatnosti
zmluvy o úvere aj z vyššie uvedeného dôvodu a prisvedčiť tak procesnej obrane žalovaného.

150. Žalovaný v prostriedkoch procesnej obrany namietol neplatnosť zmluvy o úvere i z dôvodu, že
nebola uzavretá osobou oprávnenou konať v mene žalobcu v hmotnoprávnom postavení veriteľa.

151. Žalobca ako veriteľ mal predmetnú zmluvu uzatvoriť prostredníctvom predajcu pod menom D. E..
V zmluvnej dokumentácii sa však nenachádza žiadna listina - dohoda o plnomocenstve, ktorá by takúto

osobu oprávňovala na konanie za veriteľa a z informatívneho výpisu z Obchodného registra vyplýva,
že nešlo o štatutára veriteľa.

152. Ak teda predmetnú úverovú zmluvu uzatváral za žalobcu jeho zástupca a nie jeho vlastný štatutárny
orgán, konajúci zástupca mal k takejto zmluve na preukázanie jeho oprávnenia uzatvárať takúto zmluvu

pripojiť i dohodu o plnomocenstve, na podklade ktorej je oprávnený na takéto právne úkony.

153. Zároveň podpis na zmluve za veriteľa sa javí, že nekorešponduje s priezviskom E., ale akoby patril
inej neznámej osobe s odlišným priezviskom.

154. Tieto skutočnosti majú za následok nepreukázanie oprávnenia tejto neznámej osoby konať za
veriteľa v otázke uzatvárania zmlúv o spotrebiteľských úveroch. Dohoda o plnomocenstve nie je
súčasťou dokumentácie predloženej žalobcom, na základe čoho predmetnú úverovú zmluvu nemožno
považovať za platne uzavretú, resp. za podpísanú oprávnenou – konajúcou osobou (a to tak na strane
veriteľa ako aj spotrebiteľa). Uvedené závery potvrdzuje aj rozhodovacia prax.

155. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové okolnosti súd prvej inštancie musel konštatovať absolútnu
neplatnosť kritickej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

156. Ak na základe neplatnej zmluvy žalovaný prijal od žalobcu istinu úveru, jeho spätné vymáhanie je

limitované objektívnou ako aj subjektívnou premlčacou dobou podľa ust. § 107 Občianskeho zákonníka.

157. Ak poskytnutiu istiny úveru malo podľa skutkového tvrdenia žalobcu dôjsť 19.05.2017, lehota
na vydanie bezdôvodného obohatenia (ktoré vzniklo na strane žalovaného) mu začala plynúť dňom
20.05.2017.

158. Trojročná premlčacia doba uplynula dňom 21.05.2020 viac ako 3 roky pred podaním žaloby
28.11.2023.

159. Podľa ust. § 1 Zákona č. 60/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so

šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony, lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie
alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva,
a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú,
b) ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po

nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

160. Posledne citovaná zákonná úprava nadobudla účinnosť 27.03.2020.161. Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že námietka žalobcu obsiahnutá v replike z 26.01.2024 nie
je dôvodná, keďže je nepochybné, že ustanovenia Zákona č. 60/2020 Z. z. na prejednávaný spor
nedopadajú (pozri ust. § 1 písm. a) a b)).

162. Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa
keď sa právo mohlo vykonať prvý raz (ust. § 101 Občianskeho zákonníka).

163. Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo

dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť
premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenie splátky (ust. § 103 Občianskeho zákonníka).

164. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa keď sa oprávnený
dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (ust. § 107 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

165. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide
o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo (ust. § 107 ods. 2
Občianskeho zákonníka).

166. Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť,
ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté (ust. § 54a prvá veta Občianskeho zákonníka).

167. Vzhľadom na vyššie uvedené právne posúdenie dospel súd k záveru, že námietka premlčania
vznesená žalovaným je dôvodná, a preto v prejednávanom spore nebolo možné priznať žalobcovi nárok

na zaplatenie žalovanej sumy.

168. Žaloba tak bola vyhodnotená ako nedôvodná, a preto zamietnutá (výrok I).

169.Súdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci(ust.§255ods.1C.s.p.).

170. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí (ust. § 262 ods. 1 C. s. p.).

171. Žalovaný bol v konaní úspešný v rozsahu 100 %, a preto mu bol voči žalobcovi priznaný nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II).

172. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 262
ods. 2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.