Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. júl 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/49/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121201810
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:6121201810.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ĽubiceBajzovejačlenieksenátu

JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D. E. XXX, D. E. a 2/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXX, D. E., zastúpených JUDr.
Petrom Žilinčíkom advokátom so sídlom Centrum I. 57/132, Dubnica nad Váhom, IČO: 31 917 348, proti
žalovanému: G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXX, D. E., zastúpenému Mgr. Petrou Hrubovou,
advokátkou so sídlom Mierové námestie 93, Ilava, IČO: 42 152 321, o zaplatenie 7.490,- eur, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 20. februára 2025, č.k. 18C/10/2021-103,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcom náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému
povinnosťzaplatiťžalobcom1/a2/sumu7.490,-eur,atodo15dníodprávoplatnostirozsudkuazároveň
výrokomII.rozhodolotrováchkonaniamedzistranamisporutak,žežalobcom1/a2/savočižalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia 1/, 2/ sa podanou žalobou domáhali od
žalovaného zaplatenia sumy 7.490,- eur a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnili tým, že
sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. C. D. E., a
to pozemkov parcely registra E, parc. č. 2179/7, orná pôda o výmere 233 m2, parc. č. 2179/10,
orná pôda o výmere 352 m2 a nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. C. D. E., a to
pozemku parcela registra E, parc. č. 2179/15, orná pôda o výmere 164 m2. Už v čase nadobudnutia

vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam tieto užíval žalovaný k výkonu podnikateľskej činnosti.
So žalovaným sa snažili niekoľkokrát dohodnúť na riešení situácie spôsobom, ktorý by najmenej
obmedzoval žalovaného vo výkone jeho podnikateľskej činnosti okrem iného aj zámenou predmetných
pozemkov s inými pozemkami vo vlastníctve žalovaného. Listom zo dňa 15.07.2019 vyzvali žalovaného
na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 7.490,- eur. Na túto výzvu žalovaný odpovedal tak, že
im bezdôvodné obohatenie odmietol vydať, nakoľko im dal do bezplatného užívania svoje nehnuteľnosti,
a to pozemky parc. č. 2179/1, orná pôda o výmere 160 m2 a parc. č. 2180, orná pôda o výmere 142

m2 v k. ú. C. D. E.. Žalobcovia s týmto tvrdením nesúhlasili, nakoľko uvedené pozemky žalovaného
užívajú ako protihodnotu za užívanie ich pozemkov žalovaným, a to pozemkov parcely registra E, parc.
č. 2179/2, orná pôda o výmere 74 m2, parc. č. 2179/3, orná pôda o výmere 96 m2 a parc. č. 2179/4, orná
pôda o výmere 85 m2 v k. ú. C. D. E.. Poznamenali, že z uvedenej odpovede je zrejmé, že žalovanýužíva dotknuté pozemky, tieto má oplotené, čím im znemožňuje prístup na tieto pozemky. Žalovaný ich
užíva bez právneho dôvodu, a preto mu vznikla povinnosť vydať im bezdôvodné obohatenie. Výška
bezdôvodného obohatenia by mala byť zhodná s výškou obvyklého nájomného za užívanie takýchto

pozemkov v danej lokalite. Podľa vyjadrenia realitnej kancelárie Fair Play reality, s. r. o., je výška
priemerného nájomného vo výške 5 eur/m2. Hodnotu ročného bezdôvodného obohatenia tak stanovili
na sumu 3.745,- eur, pričom sa domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie 2 rokov, t. j. od
21.12.2018 do podania žaloby. Nesúhlasili, že by medzi nimi a žalovaným došlo k zámene dotknutých
pozemkov. Potvrdili, že v minulosti so žalovaným jednali o zámene pozemkov, avšak k dohode vinou

žalovaného nedošlo. Popreli, že by užívali časť pozemku parc. č. 1460. Žalobcovia ďalej uviedli, že
o vlastníckom práve k pozemkom parc. č. 2179/10 a parc. č 2179/15 rozhodol súd. Svoje vlastnícke
právo považujú za jednoznačné. Čo sa týka znemožnenia užívania pozemku parc. č. 2179/7, v čase
podania žaloby sa na tomto pozemku nachádzali rôzne stroje a mechanizmy, ktoré žalovaný postupne
odstraňoval. Aktuálne sa na tomto pozemku už žiadne mechanizmy nenachádzajú. Pozemok parc. č.
2179/10 bol ešte v roku 2023 oplotený, oplotenie bolo koncom roka 2023 odstránené a v súčasnosti

sa na tejto parcele nachádza dvojkrídlová brána. Parcelu č. 2179/15 doposiaľ žalovaný užíva v celom
jej rozsahu.

3. Žalovaný žalobu žiadal zamietnuť. Popieral, že by dotknuté pozemky žalobcov užíval bez právneho
dôvodu. Za bezplatné užívanie týchto pozemkov dal žalobcom do bezplatného užívania jeho pozemky

parc. č. 2179/1 a parc. č. 2180 v k. ú. C. D. E.. Jeho pozemky sú na rovine a sú úrodné, majú vyššiu
hodnotu. Pozemky, ktoré užíva on (dotknuté pozemky), sú v prevažnej miere vo svahu a na parc. č.
2179/15 sa nachádza vyvezený domový odpad pod vrstvou navezenej zeminy. Ide o bývalé smetisko.
Parcelu č. 2179/7 v súčasnosti ani neužíva. Pozemky nemajú hodnotu 5 eur/m2. Nesúhlasil, že by mu
žalobcovia za užívanie jeho pozemkov parc. č. 2179/1 a parc. č. 2180 prenechali do užívania pozemky

parc. č. 2179/2, parc. č. 2179/3 a parc. č. 2179/4. Tieto pozemky sú zarastené a neudržiavané a neužíva
ich. Na pozemku parc. č. 2179/7 sa nenachádzajú už žiadne jeho dopravné prostriedky. Žalobcovia
nemajú zameraný uvedený pozemok. Dopravné prostriedky sa nachádzajú na pozemkoch parc. č.
2179/6aparc.č.2179/8,ktorésúvovlastníctvejehosynasmanželkou.Žalobca1/bezprávnehodôvodu
a bez jeho súhlasu každodenne užíva časť jeho pozemku parcelu EKN parc. č. 1460 v k. ú. C. D. E.,

cez ktorú prechádza k svojim stavbám, ktoré sú vybudované bez stavebného povolenia. Žalobcovia
už v minulosti od neho žiadali vydať bezdôvodné obohatenie za užívanie rovnakých parciel, vtedy si
to vysvetlili a vec sa usporiadala. Z opatrnosti žiadal započítať hodnotu bezdôvodného obohatenia
žalobcov za užívanie pozemkov parc. č. 2179/1 a parc. č. 2180. Dodal, že vlastníctvo pozemkov parc.
č. 2179/10 a parc. č. 2179/15 je sporné a svedčí v prospech neho a jeho manželky, nakoľko tieto

pozemky majú pôvod v časti pôvodného PK pozemku č.7185 nadobudnutého na základe osvedčenia o
vydržaní N401/94, Nz391/97. Žalovaný ďalej uviedol, že odkedy sa žalobcovia stali vlastníkmi pozemkov
parc. č. 2179/10 a parc. č. 2179/15, je ich snahou zničiť dielo malej vodnej elektrárne, ktorá mu patrí.
Žalobcovia nikdy nemali záujem na pozemkoch parc. č. 2179/10 a parc. č. 2179/15 niečo vybudovať,
reap. tieto užívať. Ich zámerom bolo od začiatku mu škodiť tak, aby malá vodná elektráreň bola

zastavená a odstránená. Zo strany žalobcov sa tak jedná o šikanózny výkon práva. Ak je subjektívne
právo vykonávané v rozpore s jeho účelom, napríklad s cieľom spôsobiť niekomu ujmu, ide o zneužitie
práva. Žalobcovia naviac k pozemkom parc. č. 2179/10 a parc. č. 2179/15 nemajú prístup a nikdy sa ani
nedomáhali zriadenia práva prechodu k týmto pozemkom, teda nikdy nemali záujem tieto riadne užívať
ale ich nadobudnutím sa mu snažia škodiť.

4. Po vykonanom dokazovaní v rozsahu ako je uvedené v bode 3/ odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, súd prvej inštancie jeho výsledky vyhodnotil, na tieto aplikoval ust. § 451 ods. 1, 2, § 458
ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), vo svetle ktorých dospel k záveru, že žalobe je potrebné
vyhovieť. Bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že sa obohatený obohatí na úkor majetku inej osoby

o určité majetkové hodnoty bez toho, aby bol na to daný právny dôvod. Bezdôvodným obohatením sa
rozumie majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho
úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z
nepoctivých zdrojov. K plneniu bez právneho dôvodu dochádza tým, že jeden z účastníkov dostal
majetkové hodnoty plnením, na ktoré v dobe jeho poskytnutia neexistoval žiadny právom stanovený

dôvod, napr. dohoda. V súdenej veci bolo preukázané, že žalovaný v rozhodnom období, od 21.12.2018
do 22.12.2020, užíval pozemky po vlastníctve žalobcov, a to pozemky parcely registra E, parc. č. 2179/7,
parc. č. 2179/10 a parc. č. 2179/15, čo vyplynulo jednak z tvrdení žalobcov ale i z tvrdení samého
žalovaného, ktorý potvrdil, a to či už v podanom odpore alebo i v predžalobnej komunikácii so žalobcami(vyjadrenie k výzvam zo dňa 01.08.2019), že uvedené pozemky užíval. Užívaniu pozemkov parc. č.
2179/10 a parc. č. 2179/15 žalovaným dôvodne nasvedčuje aj fakt, že tieto si žalovaný odhradil bránou,
ktorou aj v súčasnosti zamedzuje prístup na dotknuté pozemky vo vlastníctve žalobcov. Pokiaľ neskôr

počas konania začal žalovaný tvrdiť, že pozemok parc. č. 2179/7 vôbec neužíval, alebo že pozemky
parc. č. 2179/10 a parc. č. 2179/15 užíval len v časti, súd túto jeho obranu vyhodnotil ako účelovú.
K vzniku bezdôvodného obohatenia však môže dôjsť len vtedy, ak by žalovaný uvedené pozemky
vo vlastníctve žalobcov užíval bez právneho dôvodu. Žalovaný síce tvrdil, že dotknuté pozemky užíva
výmenou za užívanie jeho pozemkov parc. č. 2179/1 a parc. č. 2180 žalobcami, avšak toto svoje tvrdenie

súdu nijako nepreukázal, hoci práve na ňom spočívalo dôkazné bremeno. Vzhľadom k tomu, že v konaní
nebol preukázaný žalovaným tvrdený právny titul užívania dotknutých pozemkov vo vlastníctve žalobcov
žalovaným, ustálil súd, že žalovaný predmetné pozemky užíval bez právneho dôvodu. Užívaním
predmetných nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov bez právneho dôvodu mal žalovaný majetkový
prospech, ktorý je povinný žalobcom vydať. Pri určovaní výšky bezdôvodného obohatenia súd vychádzal
zo žalobcom predloženého potvrdenia o všeobecnej hodnote nájmu pozemkov vystaveného realitnou

kanceláriou v sume 5 eur/m2/rok a pri celkovej výmere všetkých troch pozemkov 749 m2 (parc. č. 2179/7
- 233 m2 + parc. č. 2179/10 - 352 m2 + parc. č. 2179/15 - 164 m2 = 749 m2) určil hodnotu, o ktorú
sa žalovaný užívaním uvedených pozemkov bez právneho dôvodu obohatil, v sume 3.745,- eur/rok. Za
rozhodné obdobie, teda za obdobie od 21.12.2018 do 22.12.2020, t. j. za 2 roky, predstavuje náhrada
za užívanie pozemkov žalobcov žalovaným sumu 7.490,- eur. Žalovaný síce počas konania uviedol, že

s jednotkovou sumou náhrady za m2 nesúhlasí, avšak v tejto súvislosti nenavrhol doplniť dokazovanie
na preukázanie inej hodnoty dotknutých nehnuteľností, preto súd nemal dôvod nevychádzať zo sumy
preukázanej žalobcami. S poukazom na uvedené uložil súd žalovanému zaplatiť žalobcom 1/, 2/ sumu
7.490,- eur. Žalovaný počas konania namietal, že v zmysle zápisu na LV č. XXXX pre k. ú. C. D. E.
je poznačená poznámka o duplicitnom vlastníctve, keď parcela registra C, parc. č. 408/33 je podľa

geometrického plánu č. 85/2016 identická s časťou pozemku parcela registra E, parc. č. 2179/10
a rovnako je táto poznámka zapísaná aj na LV č. XXXX, keď parcela registra C, parc. č. 408/35
je podľa toho istého geometrického plánu identická s časťou pozemku parcela registra E, parc. č.
2179/15, pričom vlastnícke právo na identických parcelách svedčí v jeho prospech. Na tomto mieste
súd poukazuje na rozhodnutie súdu č. k. 20C/5/2017-168 zo dňa 12.09.2018 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Trenčíne č. k. 6Co/219/2018-200 zo dňa 29.01.2019, ktorým bolo konanie o určenie
vlastníckeho práva práve k parcele č. 408/33 a parcele č. 408/35 zastavané pre prekážku rozhodnutej
veci, keď o vlastníckom práve k pozemkom parc. č. 2179/10 a parc. č. 2179/15, z ktorých boli parcely
č. 408/33 a č. 408/35 odčlenené, bolo rozhodnuté rozsudkom súdu č. k. 7C/1018/99-126 zo dňa
17.01.2003, právoplatným dňa 04.04.2003 tak, že tento za vlastníkov dotknutých pozemkov určil práve

žalobcov. Keďže o vlastníckom práve bolo právoplatne rozhodnuté, súd ani v tomto konaní nemal
dôvod vlastnícke právo hoci na základe zapísanej poznámky v LV spochybňovať. Samotná poznámka
o zápise duplicitného vlastníctva totiž nevyvracia údaje zapísané na sporných listoch vlastníctva. V
neposlednom rade sa žalovaný proti povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie za užívanie dotknutých
pozemkov bránil aj tým, že časť pozemku parc. č. 2179/15 v rozsahu 13 m2 bola odčlenená a predaná

Slovenskému vodohospodárskemu podniku, o čom predložil zmluvu o budúcej zmluve. Nepreukázal
však, že k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorej predmetom by bola uvedená časť pozemku aj v skutočnosti
došlo. Navyše, podľa údajov zapísaných na LV č. XXXX bola uvedená časť skutočne odčlenená a
aktuálne je evidovaná ako parc. č. 829/43, pričom súčasne došlo k zmenšeniu výmery parcely č. 2179/15
(pôvodná výmera predstavovala 177 m2, aktuálna je 164 m2). Žalobcovia si svoj nárok uplatňujú len

z výmery 164 m2. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že zo strany žalobcov sa jedná o šikanózny výkon práva,
súd konštatuje, že v konaní žalobcov nevzhliadol nič, čo by šikanóznemu výkonu práva nasvedčovalo.
Je zrejmé, že vzťahy medzi stranami sú napäté, čo bezpochyby vedie až k súdnym sporom. Avšak
uplatňovanie si svojich práv v súdnom konaní nemožno samo osebe považovať sa šikanózny výkon
práv. Súd zastáva názor, že zo strany žalovaného sa jedná len o jeho subjektívny pocit. V predmetnej

veci mali plný úspech žalobcovia 1/, 2/, preto im súd voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku (§ 255 ods. 1, § 262 ods. 2 CSP). Lehotu na splnenie povinnosti, 15 dni od právoplatnosti tohto
rozhodnutia, určil súd podľa § 232 ods. 3 CSP s tým, že takto stanovenú lehotu považuje za primeranú
vzhľadom k výške uloženej povinnosti.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalovaný
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zrušenie a vrátenie veci
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatňujúc dôvody na odvolanie uvedenév ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (nesprávne skutkové a právne závery, na ktorých súd prvej inštancie
založil svoje rozhodnutie) v konkrétnosti poukazoval na to, že na LV č. XXXX v k.ú. C. D. E. je pod
P-212/2017.-126/2017 obmedzujúca poznámka „Duplicitné vlastníctvo pozemku parcely KNC č. 408/33

s pôvodným pozemkom parc. č. KNC 408/1 na LV č. XXXX“, hodnovernosť údajov katastra o práve
k nehnuteľnosti je preto spochybnená, ktoré poznámky sa netýkajú konania vedeného v minulosti na
súde pod č. k. 20C/5/2017, týkajú sa iných právnych skutočností, ktoré tvrdili a súd ich nebral do úvahy.
Predložili aj GP č. 85/2016, ktorý rovnako súd prvej inštancie nevyhodnotil správne. Táto poznámka
duplicitného vlastníctva je doposiaľ evidovaná, preto sa nedá hovoriť o tom, že by žalovaný užíval

sporné pozemky bez právneho dôvodu. KNE parcelu č. 2179/7 žalovaný neužíva, nakoľko jeho syn F.
E. s manželkou vlastnia susedné pozemky, teda nemá dôvod užívať tento pozemok žalobcov. Nemá
tam odložené žiadne hnuteľné veci, nie sú tam vybudované drobné stavby. Súd vykonal ohliadku na
mieste samom, k čomu však žalovaný vzniesol námietky v tom zmysle, že pozemky nie sú v teréne
riadne vyznačené. Súdu bolo známe, že hranice pozemkov sú sporné aj v konaní 21C/33/2020, kde
sa vykonáva znalecké dokazovanie geodetkou, kde je tiež namietané označenie hraníc pozemkov.

Preto aj ohliadka nebola vykonaná správne, keď súd vychádzal z označenia parciel, ktorých hranice sú
namietané v inom konaní. Nie je pravdou ani to, že parcely č. 2179/10 a č. 2179/15 sú za bránou. Do
dnešného dňa hranice pozemkov vyznačené neboli. Tieto zostávajúce dve parcely žalovaný neužíva
bez právneho dôvodu, sú predmetom dlhoročných sporov a viazne na nich duplicitné vlastníctvo.
V konaní bolo nesporné, že žalobcovia užívali v čase podania žaloby až doteraz pozemky č. 2180

a č. 2179/1, čo priznali a nerozporovali a súd to nebral do úvahy. Strany sporu do určitej doby spolu
dobre vychádzali. Žalobca dokonca mal dovolené od žalovaného užívať jeho dielňu na drevo. Dá sa
povedať, že v minulosti boli priateľmi. V 80-tych rokoch však žalovaný začal budovať malú vodnú
elektráreň neďaleko svojho domu a dal ju do prevádzky, ktorá funguje bezmála 30 rokov a potom začali
problémy a súdne spory medzi nimi. Aj počas súdneho konania 4C/810/1997 bol žalovaný oklamaný

a podvedený. Od času, kedy sa žalobcovia stali vlastníkmi parciel KNE č. 2179/10 a č. 2179/15 je
ich snahou zničiť dielo MVE, ktoré vybudoval žalovaný. Nemali síce záujem na týchto pozemkoch,
avšak ich zámerom je škodiť žalovanému. Samotní žalobcovia priznávajú, že v čase, keď tieto pozemky
nadobudli, tieto užíval žalovaný a teda im bolo zrejmé, že sa v ich blízkosti nachádzajú stavby MVE.
Žalobu považuje zo strany žalobcov za tzv. šikanózny výkon práva. Podstatným je fakt, že žalobcovia ani

nemajú k týmto pozemkom prístupovú cestu a nikdy si nedali zriadiť ani vecné bremeno. Je všeobecne
známe, že výmery v stave KNE nie sú právne záväzné. Žalobcom nič nebránilo predložiť výmery
pozemkov v stave KNC, a to vykonaním nového GP. Právny zástupca žalobcov sa síce vyjadril, že
sa k duplicitnej poznámke vlastníctva vyjadrí, avšak tak neurobil. Pokiaľ táto poznámka je zapísaná,
žalovanýsanemoholbezdôvodneobohatiť,naviacprispochybnenejvýmereKNEparcielnebolozistené,

že by on pozemky užíval v celom rozsahu, tieto sa nachádzajú v areáli malej vodnej elektrárne, ktorá
však nie je oplotená v celom rozsahu a táto bola postavená na základe stavebného povolenia v rokoch
1989 a 1993. Žalobcovia nemajú záujem pozemky užívať, len šikanovať žalovaného. Súd nevykonal
správne ohliadku na tvare miesta, odignoroval skutočnosti, na ktoré poukazuje v odvolaní, a preto jeho
rozhodnutie nemôže byť podľa jeho názoru správne.

6. Žalobcovia nevyužili svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore (žalovaný), v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, vykonal

preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP

(a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie
pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

9. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali od žalovaného zaplatenia sumy 7.490,- eur a náhrady trov
konania dôvodiac tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX

pre k. ú. C. D. E., konkrétne pozemkov parc. č. 2179/7 orná pôda o výmere 233 m2, parc. č. 2179/10
orná pôda o výmere 352 m2 a tiež zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. C. D. E., konkrétne parc. č. 2179/15
orná pôda o výmere 164 m2, ktoré žalovaný užíva bez právneho dôvodu, preto požadujú za obdobie od
21.12.2018 do 22.12.2020, t. j. za 2 roky zaplatenie náhrady za ich užívanie.10. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcom 1/ a 2/ sumu 7.490,- eur, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň výrokom II.

rozhodol o trovách konania medzi stranami sporu tak, že žalobcom 1/ a 2/ voči žalovanému priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (§ 255 ods. 1 CSP). Svoje rozhodnutie založil na závere
o nepreukázaní existencie právneho dôvodu na strane žalovaného k bezplatnému užívaniu pozemkov
(identifikovaných v žalobe) vo vlastníctve žalobcov v rozhodnom období, v dôsledku čoho konštatoval
vznik majetkového prospechu na strane žalovaného na ťarchu žalobcov v rozhodnom období (za

obdobie od 21.12.2018 do 22.12.2020, t. j. za 2 roky), stanoviac výšku náhrady za užívanie pozemkov
v sume 7.490,- eur na zaplatenie ktorej čiastky zaviazal žalovaného (§ 451 ods. 1, 2, § 458 ods. 1 OZ),
keď dospel k záveru, že žiadne z tvrdení žalovaného produkovaného v rámci procesnej obrany nebolo
spôsobilé k odlišnému rozhodnutiu.

11. Odvolateľ (žalovaný) vychádzajúc z obsahu odvolania uplatňuje dôvody na odvolanie uvedené v ust.

§ 365 ods. 1 pod písm. f/ a h/ CSP (nesprávne skutkové a právne závery na ktorých súd prvej inštancie
založil svoje rozhodnutie). Spochybňuje samotný vznik bezdôvodného obohatenia na jeho strane (teda
základ uplatneného nároku), ako aj jeho výšku.
12. Odvolací súd za aplikácie ust. § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či
konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných

podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo
rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu odvolací súd
uvádza, že v konaní pred súdom prvej inštancie nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie
rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP a samotný odvolateľ existenciu takýchto vád ani netvrdil.

13. Následne odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu rozhodnutie z hľadiska jeho správnosti
vo svetle vecných odvolacích námietok žalovaného, teda možného naplnenia ním produkovaných
odvolacích dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (nesprávne skutkové a právne
závery na ktorých je založené rozhodnutie).

14. Nesprávny skutkový záver (dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP) je
spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov
podľa kritérií daných ust. § 191 CSP, vychádzajúc z ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí

zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie.
Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v
konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré

vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti
alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

15. Nesprávne právne posúdenie veci (dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP)
je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne
mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne
interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku
toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

16.Vyhodnotenímrozhodujúcichskutočností vyššieuvedenéodvolacienámietkyžalovanéhovyhodnotil
odvolací súd ako nedôvodné. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie
sa dostatočne zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, vykonal predložené/navrhnuté dôkazy
v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, tieto vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 191
CSP a zo správne zistených skutočností, vyvodil tiež správne právne závery na ktorých založil svoje

rozhodnutie. Odvolací súd sa plne identifikuje s jeho právnym názorom o nepreukázaní existencie
právneho dôvodu na strane žalovaného k bezplatnému užívaniu pozemkov (identifikovaných v žalobe)
vovlastníctvežalobcovvrozhodnomobdobíastýmspojenéhovznikumajetkovéhoprospechunastrane
žalovaného na ťarchu žalobcov v rozhodnom období (za obdobie od 21.12.2018 do 22.12.2020, t. j. za2 roky) so stanovenou výškou náhrady za užívanie pozemkov v sume 7.490,- eur na zaplatenie ktorej
čiastkydôvodnezaviazalžalovaného (§451ods.1,2,§458ods.1OZ).Súdprvejinštanciesprávnevzal
do úvahy všetky k posudzovanej otázke sa vzťahujúce výsledky dokazovania, preukázané skutkové

okolnosti a ich vplyv na nároky strán, vychádzajúc z nich opodstatnene žalobe vyhovel a žalobcom
vzhľadom na ich úplný úspech v spore, priznal plný nárok na náhradu trov konania (§ 262 ods.
1, § 255 ods. 1 CSP). Súd prvej inštancie pri posudzovaní rozhodujúcich skutočností postupoval v
súlade so zákonom, rozhodol o nich poukazom na relevantné skutočnosti, s následkom nespôsobilosti
odvolania k inému, ako potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

Súčasne sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho
dôvodov a v podrobnostiach naň odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), aby nadbytočne neopakoval všetky pre
strany známe fakty spolu so správnou citáciou zákonných ustanovení jednotlivých právnych predpisov.

17. Nad rámec toho, že všetky zásadné námietky žalovaného, ktoré boli produkované už pred súdom
prvej inštancie boli dostatočne a správne zodpovedané už súdom prvej inštancie, odvolací súd vo vzťahu

k námietkam žalovaného uvedenými v odvolaní považuje za potrebné doplniť nasledovné:

18. Z obsahu spisu vyplynulo a strany ani nerozporovali, že žalobcovia 1/, 2/ sú vedení ako bezpodieloví
spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Ilava, katastrálnym
odborom pre k. ú. C. D. E., a to pozemkov registra E, konkrétne parc. č. 2179/7 orná pôda o výmere

233 m2 a parc. č. 2179/10 orná pôda o výmere 352 m2, na ktorom liste vlastníctva je (vychádzajúc
z obsahu zápisu v roku 2017 zapísaná) poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní na súde prvej
inštancie pod sp. zn. 20C/5/2017, predmetom ktorého konania je určenie vlastníckych práv k parc. č.
CKN 408/33 – identickej s časťou parc. č. EKN 2179/10 (GP č. 85/2016) a s časťou parc. č. CKN
408/1 a zároveň (tiež v roku 2017) zapísaná poznámka o duplicitnom vlastníctve pozemku CKN parc. č.

408/33 s pôvodným pozemkom CKN parc. č. 408/1. Žalobcovia 1/, 2/ sú tiež zapísaní ako bezpodieloví
spoluvlastníci nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Ilava, katastrálnym
odborom pre k. ú. C. D. E., a to pozemku parcely registra E, konkrétne parc. č. 2179/15 orná pôda o
výmere 164 m2, na ktorom liste vlastníctva je tiež zapísaná poznámka (v roku 2017) o prebiehajúcom
súdnom konaní na súde pod sp. zn. 20C/5/2017, predmetom ktorého súdneho konania je určenie

vlastníckych práv k pozemku parc. č. CKN 408/35 – identickej s časťou pozemku parc. č. EKN 2179/15
(GP č. 85/2016) a s časťou pozemku parc. č. CKN 408/1, zároveň je zapísaná poznámka (vychádzajúc
z obsahu zápisu tiež z roku 2017) o duplicitnom vlastníctve pozemku CKN parc. č. 408/35 s pôvodným
pozemkom CKN parc. č. 408/1.

19. Listom zo dňa 15.07.2019 vyzvali žalobcovia 1/, 2/ zapísaní v evidencii nehnuteľností ako vlastníci
vyššie uvedených parciel žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov za
obdobie dvoch rokov a konkrétne parcely EKN parc. č. 2179/7, parc. č. 2179/10 a parc. č. 2179/15 vo
výške3.745,-eurročne,čozadvaroky predstavujesumu7.490,-eur.Vychádzajúczreakciežalovaného
na uvedenú výzvu a to z obsahu jeho listu zo dňa 01.08.2019 (čo v princípe korešponduje aj s obsahom

ním podaného odporu v rámci tohto sporu, tento nerozporoval, že dotknuté pozemky vo vlastníctve
žalobcov v rozhodnom období užíval a tiež užíva naďalej, len vo vzťahu k pozemku parc. č. 2179/7
uvádzal, že tento už aktuálne neužíva a nenachádzajú sa na ňom ani žiadne dopravné prostriedky či
drobné stavby), proti ich nároku na peňažné plnenie sa bránil tým, že nie je pravda, žeby tieto užíval
bez právneho dôvodu a bez súhlasu žalobcov tvrdiac, že za užívanie týchto pozemkov dal žalobcom

na výmenu do bezplatného užívanie svoje pozemky a to parc. č. 2179/1 a parc. č. 2180. Až neskôr
v priebehu konania začas spochybňovať užívanie týchto pozemkov.

20. Zo spisu ďalej vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín pod č. k. 7C/1018/99-126 zo
dňa 17.01.2003, právoplatným dňa 04.04.2003 bolo určené, že žalobcovia sú výlučnými vlastníkmi

nehnuteľností parc. č. 2179/10 orná pôda o výmere 352 m2 a parc. č. 2179/15 orná pôda o výmere 177
m2 v k. ú. C. D. E.. Žalovaný v roku 2017 vyvolal súdny spor o určenie vlastníctva k pozemkom parc.
KNC č. 408/33 trvalé trávne porasty o výmere 41 m2, a parc. KNC č. 408/35 v k.ú. C. D. E. konanie
o ktorom bolo uznesením súdu prvej inštancie (Okresného súdu Trenčín) pod č. k. 20C/5/2017-168
zo dňa 12.09.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 6Co/219/2018-200 zo dňa

29.01.2019 zastavené (konanie o určenie vlastníckeho práva k pozemkom parc. KNC č. 408/33 trvalé
trávne porasty o výmere 41 m2, ktorá parcela bola vytvorená výlučne z pozemku parc. č. 2179/10,
a parc. KNC č. 408/35 trvalé trávne porasty o výmere 24 m2, ktorá parcela bola vytvorená výlučne
z pozemku parc. č. 2179/15, nachádzajúcich sa v katastrálnom území C. D. E., ktoré pozemky bolivytvorené geometrickým plánom č. 85/2016 vyhotoveným dňa 18.8.2016 spoločnosťou BV PLAN spol.
s r. o.) a to z dôvodu prekážky rozhodnutej veci vo vzťahu k rozsudku vydanom v konaní pod sp. zn.
7C/1018/99, v ktorom bolo vlastníctvo k dotknutým parcelám určené v prospech žalobcov.

21. Zo znaleckého posudku č. 04/2019 znalca Ing. Mateja Sýkoru vyplýva, že CKN parc.č. 408/17 a
408/32 sú identické s pôvodnou PK parcelou č. 2179/10 zapísanou v PK vložke č. XX. CKN parcela č.
408/34 je identická s pôvodnou PK parcelou č. 2179/15 zapísanou v PK vložke č. XX. Vlastnícke právo k
časti pôvodného PK pozemku č. 7185 bolo nadobudnuté na základe Osvedčenia vyhlásenia o vydržaní

N401/94, Nz391/97 v prospech G. E. a B. E.. Vlastnícke právo k súčasným CKN parc. č. 408/33 a 408/35
primárne vychádza z pozemnoknižnej parcely č. 7185 zapísanej v PK vložke č. 857.

22. Z geometrického plánu vyhotoveného BV PLAN, spol. s r. o., č. 85/2016 vyplýva, že podľa
doterajšieho stavu parc. č. 2179/10 mala výmeru 352 m2 a podľa nového stavu má parcela č. 2179/10
výmeru 311 m2 a zvyšných 41 m2 tvorí parcelu č. 408/33. Podľa dovtedajšieho stavu má parcela č.

2179/15 výmeru 177 m2 a podľa nového stavu má parcela č. 2179/15 výmeru 153 m2 a zvyšných 24
m2 tvorí parcelu č. 408/35.

23. Obhliadkou na mieste samom bolo zistené, že pozemok parc. č. 2179/7 bol v čase ohliadky voľný,
porastený trávou, neobhospodarovaný. Pozemky parc. č. 2179/10 a parc. č. 2179/15 sa nachádzajú za

bránou a tvoria súčasť objektu, v ktorom sa nachádza elektráreň vo vlastníctve žalovaného, do ktorého
objektu žalobcovia prístup nemajú.

24. Z potvrdenia o všeobecnej hodnote nájmu pozemkov v k. ú. C. D. E. realitnej kancelárie Fair Play
Reality, s. r. o., vyplýva, že hodnota nájmu pozemkov v danej lokalite predstavuje sumu 5 eur/m2 ročne.

25. Ako už bolo uvedené vyššie, žalobcovia svoj nárok na zaplatenie peňažnej náhrady za užívanie
pozemkov v ich vlastníctve zakladajú na tvrdení, že tieto žalovaný v rozhodnom období za ktoré náhradu
uplatňujú (a niektoré z nich kontinuálne až doteraz) užíva bez právneho dôvodu a bez toho, aby za toto
užívanie platil akúkoľvek náhradu, čím sa na ich úkor bezdôvodne obohacuje, výšku ktorého obohatenia
odvodzujú od predloženého potvrdenia o všeobecnej hodnote nájmu pozemkov v lokalite C. D. E.

vystaveného realitnou kanceláriou Fair Play Reality, s. r. o. z ktorej vyplýva, že hodnota nájmu pozemkov
v danej lokalite predstavuje sumu 5,- eur/m2 ročne, čo pri výmere dotknutých pozemkov za 2 roky,
predstavuje náhradu za užívanie pozemkov vo vlastníctve žalobcov žalovaným sumu 7.490,- eur, ktorú
žiadajú zaplatiť.

26. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

27. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

28. Bezdôvodné obohatenie predstavuje osobitný právny inštitút mimozmluvného záväzkového práva.

Cieľom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia v Občianskom zákonníku (ale aj v iných právnych
predpisoch súkromného práva; v menšej miere sa tento inštitút vyskytuje aj v normách práva verejného)
je reparácia nerovnováhy, ku ktorej dochádza bez relevantného právneho dôvodu v majetkovej sfére
subjektov právnych vzťahov. I keď k majetkovej nerovnováhe dochádza v právnych vzťahoch pomerne
pravidelne, o bezdôvodnom obohatení možno však hovoriť výlučne vtedy, ak absentuje právny

dôvod tejto majetkovej nerovnováhy. Právnym dôvodom môže byť zákon, alebo na základe zákona
právne relevantná skutočnosť (napr. zmluva, vznik škody a pod.). Primárnou funkciou právnej úpravy
bezdôvodného obohatenia je tak náprava nespravodlivej majetkovej nerovnováhy vzniknutej z titulu
absencie relevantného právneho dôvodu, čím táto úprava plní funkciu reparačnú, či reštitučnú. Na
vznik osobitného záväzkovo-právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje kumulatívne

splnenie zákonných predpokladov a to objektívna fakticita vzniku majetkovej výhody či prospechu,
merateľná a vyjadriteľná všeobecným peňažným ekvivalentom, pojmovým znakom ktorého faktického
stavu však musí byť absencia relevantného právneho dôvodu vzniku tohto obohatenia (teda výnimočne
zákon, alebo právna skutočnosť na základe zákona) a zároveň toto obohatenie musí ísť „na úkor“iného subjektu práva, čo znamená, že majetkový prírastok jedného subjektu sa musí v určitej peniazmi
vyjadriteľnej miere prejaviť v majetkovej sfére iného subjektu. Ustanovenie § 451 ods. 1 OZ normujúce
o povinnosti reparovať škodlivý následok vo forme bezdôvodnej majetkovej nerovnováhy (explicité)

a o zákaze bezdôvodného obohacovania sa ako derivátu ochrany súkromných záujmov subjektov
súkromnoprávnych vzťahov (implicité), tak predstavuje generálnu klauzulu inštitútu bezdôvodného
obohatenia, ktoré kategoricky prikazuje reparovať škodlivý následok bezprávneho obohacovania
sa, implicitne zakazuje takéto konanie a a contrario dovoľuje také konanie, pri ktorom dochádza
k obohacovaniu sa na základe relevantného právneho dôvodu. Základným pravidlom plynúcim už zo

všeobecného ustanovenia § 451 je pritom vydanie „majetkového prospechu“, t. j. peňažne vyjadriteľnej
ekonomickej hodnote ku dňu získania bezdôvodného obohatenia. Občiansky zákonník priorizuje pri
záväzkovom právnom vzťahu z bezdôvodného obohatenia formu tzv. naturálnej reštitúcie, t. j. obnovenia
predošlého a narušeného stavu majetkovej rovnováhy subjektov právnych vzťahov, iba a výlučne
v prípadoch objektívnej nemožnosti naturálnej reštitúcie, ustanovuje in eventum zákon formu relutárnej
reštitúcie. Výška plnenia za užívanie cudzej veci (nehnuteľnosti) bez právneho dôvodu (o ktoré ide aj

v posudzovanej veci), sa odvodzuje od prospechu, ktorý získal ten, kto sa týmto užívaním obohatil; za
bezdôvodné obohatenie je možno považovať len ten prospech, o ktorý obohatený na úkor druhého buď
zvýšil svoj majetkový stav, alebo o ktorý sa jeho majetkový stav nezmenšil napriek tomu, že by sa tak za
bežných okolností stalo. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá
čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci aj s prihliadnutím k druhu

právneho dôvodu (zmluvného typu či vecného práva k veci cudzej), ktorým sa spravidla právo užívania
veci vzhľadom k jeho rozsahu a spôsobu zakladá; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy sa výška
náhrady porovnáva s obvyklou výškou nájomného, ktoré by bol nájomca za obvyklých okolností povinný
plniť, pokiaľ by užíval vec na základe platnej nájomnej zmluvy (pozri príkladmo rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 30 Cdo 68/2007).

29. Vyhodnotením z dokazovania zistených skutočností vo svetle vyššie uvedených teoretických
východísk v kolízii s námietkami produkovanými žalovaným v odvolaní, odvolací súd dospel
k jednoznačnému záveru, že produkované námietky nie sú spôsobilé vecnú správnosť napadnutého
rozhodnutia ovplyvniť.

30. V konkrétnosti primárne bez dopadu na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia je námietka
žalovaného,žesúdprvejinštancieprisvojomrozhodnutínezohľadniljehoargumentáciu,žeKNEparcelu
č. 2179/7 neužíva vôbec a zostávajúce dve parcely neužíva v celom rozsahu. Súd prvej inštancie sa
s identickými námietkami o neužívaní dotknutých parciel správne vysporiadal v odôvodnení svojho
rozhodnutia, keď na tieto ako na zmenu pôvodne nesporných skutkových tvrdení neprihliadol, posúdiac

ich ako účelové. Ako totiž správne uvádza súd prvej inštancie, žalovaný tak v predžalobnej písomnej
komunikácii so žalobcami (v reakcii na ich výzvu na zaplatenie náhrady za užívanie pozemkov),
ako ani v písomne podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu v tomto konaní nepoprel
ani v najmenšom tvrdenia žalobcov, že v rozhodnom období za ktoré si náhradu za užívanie svojich
pozemkov nárokujú, všetky pozemky o ktoré ide v tejto veci užíval (tvrdil len, že aktuálne už neužíva

parc. č. 2179/7 - čo ani žalobcovia nerozporovali), nepoprel žalobcami tvrdený rozsah ich užívania, ani
ich výmeru, proti ich nároku argumentoval len tvrdením o existencii právneho dôvodu ich užívania na
jeho strane a tiež bol nespokojný s jednotkovou cenou za ich užívanie požadovanou žalobcami. Až
neskôr v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a kontinuálne v odvolacom konaní zmenil takto
pôvodne nesporné skutkové tvrdenia (ním nepopreté) o užívaní/tiež rozsahu užívania dotknutých parciel

v rozhodnom období.

31. Ustanovenie § 186 ods. 2 CSP oprávňuje súd, aby si osvojil skutkové zistenia založené
na zhodnom tvrdení účastníkov. Existencia tohto oprávnenia vychádza zo všeobecnej skúsenosti,
že v kontradiktórnom spore možno s vysokou mierou pravdepodobnosti predpokladať správnosť

skutkových tvrdení, na ktorých sa vzájomne súperiace strany v konfliktnej situácii civilného sporu napriek
tomu dohodnú. Limitom, ktorý má posilniť procesnú zodpovednosť strán a viesť ich k tvrdeniu pravdivých
skutočností je norma, podľa ktorej súd neprihliada na zmeny zhodných skutkových tvrdení (§ 186 ods.
2 veta druhá CSP). Pokiaľ teda strany budú tvrdiť v konaní niečo iné, súd na to neprihliadne a bude
vychádzať z pôvodne tvrdených zhodných skutočností. Pojem „zhodné tvrdenia“ možno obsahovo

stotožniť s nespornými tvrdeniami (§ 151 CSP). De iure je skutkové tvrdenie nesporné, ak sa aplikuje
právna domnienka uvedená v § 151 ods. 1, podľa ktorej domnienky platí, že skutkové tvrdenie je
nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec (ak sa k tvrdenej skutočnosti nevyjadrila), alebo, ak ho
síce poprela, avšak neúčinne, k čomu došlo tiež v okolnostiach posudzovanej veci, keď žalovanýpôvodne nepopreté tvrdenia žalobcov o užívaní ich parciel v rozhodnom období a v tvrdenej výmere
pôvodne vôbec nepopieral, čím ich súd prvej inštancie považoval za de iure nesporné, z týchto
pri svojom rozhodovaní vychádzal, dôvodne neprihliadnuc na ich zmenu vyprodukovanú v priebehu

konania žalovaným. Vo vzťahu nielen ku zmene uvedených skutkových tvrdení, ale tiež vo vzťahu
k celkovej obrannej konštrukcii žalovaného v tomto konaní, odvolací súd považuje za potrebné uviesť,
že jednotlivé skutkové tvrdenia, ktoré ju tvoria sú vzájomne protirečivé, poznamenávajúc tak obranu
žalovaného nedôveryhodnosťou a účelovosťou. Nie je totiž udržateľným najskôr nespochybňovať
užívanie pozemkov za súčasného tvrdenia o existencii právneho dôvodu ich užívania a spochybňovania

jednotkovej ceny za ich užívanie a priebežne neskôr spochybňovať samotné užívanie, avšak za
súčasného zotrvávania na existencii právneho dôvodu ich užívania. Žalovaný tak kompiluje dve
navzájom sa vylučujúce situácie, keď na jednej strane tvrdí, že pozemky neužíva a zároveň ale tvrdí,
že nie je dôvod aby platil za ich užívanie náhradu, keďže ich užíva na základe existujúceho právneho
dôvodu, a ak by aj platiť za užívanie mal, nemožno žalobcom nárok priznať pre jeho rozpor s dobrými
mravmi.

32. Súd prvej inštancie tak správne vychádzajúc z premisy o užívaní dotknutých pozemkov žalovaným
v rozhodnom období, sa v ďalšom zaoberal tvrdeniami žalovaného o existencii právneho dôvodu na
ich užívanie, keďže v prípade pozitívneho záveru, by neboli splnené zákonné predpoklady pre vznik
bezdôvodného obohatenia, pričom s jeho záverom, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu

k tomuto svojmu tvrdeniu sa aj odvolací súd v okolnostiach tejto veci stotožňuje.

33. Pokiaľ žalovaný existenciu právneho dôvodu na užívanie dotknutých pozemkov zakladal na tvrdení,
že dotknuté pozemky užíva výmenou za užívanie jeho pozemkov parc. č. 2179/1 a parc. č. 2180
žalobcami, toto jeho tvrdenie žalobcovia popreli a on na jeho preukázanie žiaden dôkaz nepredložil ani

jeho vykonanie nenavrhol, z ktorého dôvodu pre neunesenie dôkazného bremena nebolo možné toto
jeho tvrdenie súdom prvej inštancie vziať za základ jeho rozhodnutia.

34. Bez dopadu na vecnú správnosť prijatých záverov je tiež argumentácia žalovaného, že v zmysle
zápisu na LV č. XXXX pre k. ú. C. D. E. je tam poznačená poznámka o „duplicitnom vlastníctve“, keď

parcela registra C č. 408/33 je podľa geometrického plánu č. 85/2016 identická s časťou pozemku
parcelyregistraEč.2179/10arovnakojetátopoznámkazapísanáajnaLVč.XXXX,keďparcelaregistra
C č. 408/35 je podľa toho istého geometrického plánu identická s časťou pozemku parcela registra E
č. 2179/15, pričom vlastnícke právo na identických parcelách svedčí v jeho prospech, ktoré poznámky
sa netýkajú podľa jeho tvrdenia konania vedeného v minulosti na súde pod č. k. 20C/5/2017, týkajú

sa iných právnych skutočností, čo súd prvej inštancie nevzal do úvahy, ktorá poznámka duplicitného
vlastníctva je doposiaľ evidovaná, preto sa nedá hovoriť podľa neho o tom, že by užíval sporné pozemky
bez právneho dôvodu. Aj s touto obrannou argumentáciou žalovaného sa dostatočne vysporiadal už
súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia. Správne poukázal na rozhodnutie OS Trenčín
pod č. k. 20C/5/2017-168 zo dňa 12.09.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k.

6Co/219/2018-200 zo dňa 29.01.2019, ktorým bolo konanie iniciované žalovaným (v uvedenom konaní
v postavení žalobcu) o určenie vlastníckeho práva práve k parcele č. 408/33 a parcele č. 408/35
zastavané pre prekážku rozhodnutej veci, keďže o vlastníckom práve k pozemkom parc. č. 2179/10 a
parc. č. 2179/15, z ktorých boli parcely č. 408/33 a č. 408/35 odčlenené, bolo rozhodnuté medzi stranami
už rozsudkom OS Trenčín pod č. k. 7C/1018/99-126 zo dňa 17.01.2003, právoplatným dňa 04.04.2003 a

to tak, že súd za vlastníkov dotknutých pozemkov určil práve žalobcov. S poukazom na túto skutočnosť,
tak nie je v tomto konaní žiaden racionálny dôvod pre spochybňovanie vlastníckeho práva žalobcov
k dotknutým nehnuteľnostiam na prospech žalobcu o to viac za stavu, že poznámka o duplicitnom
vlastníctve je zapísaná na LV v roku 2017, teda v čase vyššie identifikovaného prebiehajúceho konania
ourčenievlastníctvačoznamená,žetátožiadnymspôsobomrozhodnutiesúdunaprospechžalovaného

neovplyvnila. Javí sa pravdepodobným, že jej zápis bol motivovaný práve prebiehajúcim súdnym
sporom o vlastníctvo a pokiaľ žalovaný tvrdí, že s ním nemala súvis a týkala sa iných skutočností, tak
tieto nekonkretizoval ani na ich existenciu žiaden dôkaz nepredložil, či nenavrhol vykonať. Z vyššie
uvedených dôvodov tak samotná existencia zápisu tejto poznámky nie je spôsobilá k záveru o existencii
právneho dôvodu žalovaného k užívaniu dotknutých parciel, či spochybneniu vlastníctva žalobcov.

35. Nespôsobilým k odlišnému rozhodnutiu sú tiež námietky žalovaného prostredníctvom ktorých
spochybňuje výmery parciel, ich hranice, výsledky vykonanej ohliadky a ďalšie, keďže na svoje tvrdenia
v tomto smere rovnako žiadne dôkazy nepredložil, ani nenavrhol vykonať a tak táto obrana zostalalen v rovine všeobecných, nepreukázaných tvrdení. Žalovanému nič nebránilo predložiť či už vlastný
geometrický plán alebo len náčrt vypracovaný k tomu odborne spôsobilou osobou, ktorý by jeho tvrdenia
podporoval, či navrhnúť v konaní ich vypracovanie. Keďže zostal v tomto smere nečinným, neboli jeho

tvrdenia spôsobilé k odlišnému, na jeho prospech vyznievajúcemu rozhodnutiu.
36. Keďže teda na základe dokazovania (primárne prvotného postoja žalovaného v spore) je potrebné
vychádzať z toho, žalovaný v rozhodnom období od 21.12.2018 do 22.12.2020 užíval pozemky po
vlastníctve žalobcov, a to pozemky parcely registra E parc. č. 2179/7, parc. č. 2179/10 a parc. č. 2179/15
a nepreukázal tvrdený právny titul užívania dotknutých pozemkov vo vlastníctve žalobcov, tieto užíval

bez právneho dôvodu, čím na jeho strane na ťarchu žalobcov vznikol majetkový prospech, ktorý je
povinný žalobcom vydať. Pri určovaní výšky bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie správne
vychádzal zo žalobcami predloženého potvrdenia o všeobecnej hodnote nájmu pozemkov vystaveného
realitnou kanceláriou v sume 5,- eur/m2/rok a takto pri výmere parciel určil hodnotu, o ktorú sa žalovaný
užívaním uvedených pozemkov bez právneho dôvodu obohatil, v celkovej sume 3.745,- eur/rok, čo
za rozhodné obdobie od 21.12.2018 do 22.12.2020, t. j. za 2 roky, predstavuje náhradu za užívanie

pozemkov v sume 7.490,- eur na zaplatenie ktorej čiastky žalovaného tiež zaviazal, keďže žalovaný
síce nesúhlasiac s jednotkovou cenou náhrady v tejto súvislosti však nenavrhol doplniť dokazovanie na
preukázanie inej hodnoty nájmu dotknutých nehnuteľností, ani takýto dôkaz nepredložil.

37. V konečnom dôsledku nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalovaného, že žalobu možno považovať za

tzv. šikanózny výkon práva, pretože od času, ako sa žalobcovia stali vlastníkmi parciel KNE č. 2179/10
a č. 2179/15 má byť ich snahou zničiť dielo MVE (malej vodnej elektrárne), ktoré vybudoval žalovaný,
že nemajú záujem na týchto pozemkoch, ich zámerom je len škodiť žalovanému, že v čase, keď tieto
pozemkynadobudliaužívalichžalovaný imbolozrejmé,žesavichblízkostinachádzajústavbyMVE,že
žalobcovia ani nemajú k týmto pozemkom prístupovú cestu a nikdy si nedali zriadiť ani vecné bremeno.

38. Výkon práva v rozpore s dobrými mravmi znamená, že sa výkon práva ocitá v rozpore s uznávaným
názorom majority spoločnosti, ktorá vo vzájomných vzťahoch určuje, aký má byť výkon práv, aby bol
v súlade so základnými a všeobecne uznávanými a rešpektovanými zásadami mravného správania
sa členov spoločnosti. Ustanovenie § 3 OZ je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy,

ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v
prípade, ak to tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Právny úkon sa prieči dobrým mravom,
pokiaľ nerešpektuje niektoré zo súhrnu základných spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré
preukázali počas historického vývoja určitú mieru stálosti (nemennosti), vyjadrujú podstatné historické
tendencie a stotožňuje sa s nimi podstatná časť spoločnosti. V zmysle § 3 ods. 1 OZ však nestačí

akýkoľvek rozpor s dobrými mravmi, alebo akýkoľvek zásah do subjektívnych práv, ktorý nie je celkom
v súlade s dobrými mravmi, ale tento zásah musí byť takej intenzity a vážnosti, ktorá je v demokratickej
spoločnosti, aj vzhľadom na verejnú mienku, neakceptovateľná.

39. Tak, ako odvolací súd uviedol už v predchádzajúcich častiach tohto rozhodnutia, ustanovenie

§ 451 ods. 1 OZ normuje o povinnosti reparovať škodlivý následok vo forme bezdôvodnej majetkovej
nerovnováhy a o zákaze bezdôvodného obohacovania sa, ako derivátu ochrany súkromných záujmov
subjektov súkromnoprávnych vzťahov a tak predstavuje generálnu klauzulu inštitútu bezdôvodného
obohatenia, ktoré kategoricky prikazuje reparovať škodlivý následok bezprávneho obohacovania sa,
implicitne zakazuje takéto konanie pri ktorom dochádza k obohacovaniu pri absencii relevantného

právneho dôvodu, pričom základným pravidlom plynúcim z tohto ustanovenia je vydanie „majetkového
prospechu“, t. j. peňažne vyjadriteľnej ekonomickej hodnoty. Preto v prípade uplatnenia takéhoto nároku
vo všeobecnosti vzhľadom na jeho podstatu ani o šikanóznom výkone práva hovoriť nemožno o to
viac v okolnostiach tejto veci, keď v zhode so súdom prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že
v konaní nebolo preukázané žalovaným, ale ani nevyšlo najavo také konanie žalobcov, vo svetle

ktorého by bolo možné uvažovať o tom, že uplatnenie ich nároku voči žalovanému v tomto konaní
by vo svetle imperatívu dobrých mravov malo byť neudržateľným, šikanóznym a hrubo žalovaného
neopodstatnenepoškodzujúcim.Žalovanýnemoholpredsalegitímneočakávať,žebudeužívaťpozemky
vo vlastníctve žalobcov bezodplatne navždy a to bez ohľadu na to, či žalobcovia majú záujem tieto reálne
obhospodarovať, či iným ekonomickým spôsobom tieto využiť.

40.Neúspechvšetkýchrozhodujúcichodvolacíchnámietokžalovanéhotakmápôvodvtom,žežalovaný
v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nereflektoval v požadovanej kvalite a kvantite (praktickyvôbec)nasvojudôkaznúpovinnosťvovzťahukuskutkovýmtvrdeniam,naktorýchzakladalsvojuobranu
proti uplatnenému nároku.

41. V sporovom konaní o ktoré ide aj v posudzovanej veci, pritom platí prejednací princíp, ktorý
spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti rozhodné pre posúdenie daného prípadu a navrhovať a predkladať
dôkazy pre tieto skutočnosti je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť
za zhromaždenie skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej, teda iniciatíva v
tomto smere jednoznačne zaťažuje ich. Rozsah dôkazného bremena vyplýva z hmotného práva, teda z

príslušnej hmotnoprávnej normy. V zásade platí, že dôkazné bremeno má ten, komu je podľa hmotného
práva na prospech existencia určitej skutočnosti. Ak tak strany nevykonajú, potom postihne tú stranu,
ktorá je povinná potrebné tvrdenie vykonať, nepriaznivý procesný následok spočívajúci v tom, že súd
rozhodne v jej neprospech. Keďže súd vychádza len zo skutočností tvrdených stranami a vykonáva
len tie dôkazy, ktoré tieto navrhli, bolo jednak na žalobcoch, akým spôsobom svoj nárok formulovali
a na akých skutočnostiach jeho dôvodnosť zakladali a na strane druhej bolo na žalovanom, akú

obranu a na akých skutočnostiach založenú zvolil a tiež bolo vecou jeho racionálneho posúdenia, či ním
tvrdenéskutočnostijespôsobilýajpreukázaťvovedomí,žepasivita,činesprávnezvolenáargumentácia
nepodložená dôkazmi, mu môžu priniesť negatívne dôsledky v spore, teda nesplnenie si povinnosti
tvrdenia a dôkaznej povinnosti sa nutne musí prejaviť v nepriaznivom meritórnom rozhodnutí pre tú-
ktorú stranu, ktorá bremeno tvrdenia, či dôkazné bremeno neuniesla, k naplneniu ktorých skutočností aj

došlo v posudzovanej veci, keď žalovaný neprodukoval, ale ani nenavrhoval vykonať také dôkazy, ktoré
by jeho tvrdenia na ktorých zakladal svoju obranu (o existencii právneho dôvodu na užívanie dotknutých
nehnuteľností a ďalšie) preukázali a ani žiadne také tvrdenia, ktoré by boli spôsobilé k záveru, že neboli
splnené zákonné predpoklady na vznik bezdôvodného obohatenia na jeho strane na úkor žalobcov,
teda že nie je tu povinnosť súdu vykonať nápravu nespravodlivej majetkovej nerovnováhy vzniknutej

z titulu absencie relevantného právneho dôvodu užívania dotknutých nehnuteľností, čo nemohlo mať za
následok iné, ako v jeho neprospech vydané rozhodnutie.

42. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie postupoval
pri posúdení rozhodujúcich otázok správne, za súčasného zistenia o správnosti rozhodnutia tiež v časti

o trovách konania medzi stranami sporu, rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil. Žalovaný v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne
rozhodujúce skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé k zmene, či zrušeniu napadnutého rozhodnutia, či
s ktorými by sa nebol zaoberal a vysporiadal už súd prvej inštancie.

43. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP tak, že žalobcom napriek ich plnému úspechu v odvolacom konaní, nepriznal náhradu trov
odvolacieho konania voči žalovanému, keďže im trovy v odvolacom konaní nevznikli.
44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).