Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 5. január 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-15C/63/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7218207684
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Hrebíčková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7218207684.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Petrou Hrebíčkovou v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.X.XXXX,

bytom D. E. XXXX/XX, D., 2/ F. C., nar. X.XX.XXXX, bytom D. E. XXXX/XX, D., 3/ E. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, H., všetci zast. JUDr. Igor Milichovský, advokát so sídlom v Košiciach,
Krmanova 14 proti žalovanému: DPS financial consulting s.r.o., so sídlom v Trnave, Tamaškovičova 17,
IČO: 46 713 930, zast. Advoconsulting s.r.o., so sídlom v Trnave, Tamaškovičova 17, IČO: 47 253 428,
o určenie, že záložné právo je premlčané a nie je vykonateľné

r o z h o d o l :

I. U r č u j e , že záložné právo zriadené k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, vedenom Okresným
úradom Zvolen, katastrálny odbor, obec H., kat. územie I., ako rodinný dom so súp. č. XXX, postavený

na parc. reg. „C“ č. 206, druh-zastavaná plocha a nádvorie o výmere 105 m2, pozemok parc. reg. „C“ č.
206, druh zastavaná plocha a nádvorie o výmere 105 m2, pozemok parc. reg. „C“ č. 207, druh- záhrada
o výmere 571 m2, ktorého vklad bol do katastra povolený rozhodnutím č. V162/10 zo dňa 23.2.2010-
53/10 n i e j e v y k o n a t e ľ n é z dôvodu jeho premlčania.
II. Žalobu žalobcov 1/ a 2/ z a m i e t a .
III. Žalovanému proti žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
IV. Žalobkyni 3/ proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou (po pripustení jej zmeny uznesením zo dňa 2.8.2023) došlou súdu dňa

24.8.2018 domáhali, aby súd určil, že I. záložné právo zriadené k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.
XXX,vedenomOkresnýmúradomKošice,katastrálnyodbor,preobecD.-C.,kat.územieC.,akorodinný
dom so súp. č. XXXX, postavený na parcele registra „C“ č. 530/3 druh zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 143 m2, pozemok parc. reg. C č. 530/3, druh zastavaná plocha a nádvorie o výmere 143
m2, ktorého vklad do katastra bol povolený rozhodnutím č. V 855/2010 zo dňa 2.3.2010-124/2010,
je premlčané a nie je vykonateľné ako aj určenia, že II. záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným
na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Zvolen, katastrálny odbor, pre obec H., kat. úz. I., ako

rodinný dom so súp. č. XXX, postavený na parc. reg. C č. 206, pozemok reg. C č. 206, druh zastavané
plochy a nádvoria o výmere 105 m2, pozemok reg. C č. 207, druh záhrady o výmere 571 m2, ktorého
vklad do katastra bol povolený rozhodnutím č. V 162/10 zo dňa 23.2.2010-53/10, je premlčané a nie je
vykonateľné, ako aj náhrady trov konania.

2.Žalobuvpodstatnomodôvodnilitým,žežalobcovia1/a2/súbezpodielovíspoluvlastnícinehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX, vo vzťahu ku ktorým je v prospech žalovaného (pôvodne OTP Banka

Slovensko, a.s.) zapísané záložné právo na základe rozhodnutia o povolení vkladu záložného práva
č. V-855/2010 zo dňa 2.3.2010. Záložné právo bolo zapísané do KN vkladom na základe Zmluvy
o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 13.1.2010, uzatvorenej medzi OTP Banka Slovenska
a.s. ako záložným veriteľom a žalobcami 1/ a 2/ ako záložcami. Žalobkyňa 3/ je výlučnou vlastníčkounehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, vo vzťahu ku ktorej je zapísané záložné právo v prospech
žalovaného na základe rozhodnutia o povolení vkladu záložného práva č. V 162/10 zo dňa 23.2.2010.
Záložné právo bolo zapísané do KN na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo

dňa 13.1.2010, uzatvorenej medzi OTP Banka Slovensko a.s. ako záložným veriteľom a žalobkyňou
3/ ako záložcom. Z oboch záložných zmlúv vyplynulo, že záložné právo malo zabezpečovať záväzok
žalobcov 1/ a 2/ voči OTP Banke Slovensko a.s. (pôvodný žalovaný) vzniknutý titulom Zmluvy
ospotrebiteľskomúvereč.050/5001/09SUzodňa13.1.2010.Pohľadávkuzpredmetnejúverovejzmluvy
si žalovaný uplatnil na súde žalobou dňa 23.4.2018, pričom žalobcovia (v postavení žalovaných) popreli

túto pohľadávku, vzniesli námietku premlčania voči celému uplatnenému nároku. Uvedené konanie sa
viedlo pod sp. zn. 25Csp/115/2018. Žalobcovia ako záložcovia vzniesli v konaní námietku premlčania
záložného práva k uvedeným nehnuteľnostiam podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Poukázali
na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo/2185/2009 z 21.12.2020, teda, že majú na tomto
určení naliehavý právny záujem, nakoľko bez tohto určenia je ich postavenie neisté, a teda nie je
zrejmé, či nehnuteľnosti v ich vlastníctve sú zaťažené záložným právom, alebo nie (či záložné právo je

vzhľadom na jeho premlčanie vykonateľné). Poukázali na to, že žalovaný začal s výkonom záložného
práva predajom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, ako to vyplýva z poznámky o začatí výkonu ZP
zo dňa 10.7.2018 na príslušných LV č. XXX J. XXX, a to za účelom uspokojenia jeho pohľadávky, ktorá
je predmetom súdneho konania sp. zn. 25Csp/115/2018. Súčasťou žaloby bol aj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia smerujúceho k povinnosti žalovaného zdržať sa výkonu záložného práva

zapísaného k dotknutým nehnuteľnostiam.

3. V danom prípade došlo k postúpeniu pohľadávky OTP Banky Slovensko a.s. voči žalobcom 1/
a 2/ Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 29.6.2020 na spoločnosť DPS financial consulting s.r.o.
(žalovaného) a uznesením č.k. 15C/63/2018-267 zo dňa 30.1.2023 súd pripustil zmenu na strane

žalovaného. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.2.2023.

4. Vo veci súd nariadil neodkladné opatrenie uznesením č.k. 15C/63/2018-109 zo dňa 24.9.2018, ktorým
uložil žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva zapísaného v KN k nehnuteľnostiam vedeným
na LV č. XXX a LV č. XXX do právoplatného skončenia tohto konania. Predmetné uznesenie na

základe odvolania žalovaného potvrdil odvolací súd uznesením sp. zn. 6Co/26/2019 zo dňa 28.2.2019,
právoplatným dňa 12.3.2019.

5. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a mal za to, že nie je možné žalovať určenie, že záložné právo
nie je vykonateľné a je premlčané. Podľa neho žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na tomto

určení, nakoľko im nič nebráni previesť záloh, čo vyplýva priamo z Občianskeho zákonníka. Je zrejmé,
že nedošlo k zániku záložného práva niektorým zo spôsobom upravených v § 151md Občianskeho
zákonníka, preto sa nemožno domáhať určenia, že záložné právo nie je, ani určenia, že záložné právo
nie je vykonateľné a je premlčané. Navyše žalovaný ako záložný veriteľ upustil od výkonu záložného
práva k dotknutým nehnuteľnostiam.

6.Súdvovecinariadilpojednávanie,naktoromvykonaldokazovanielistinnýmidôkazmitvoriacimiobsah
spisu a zistil tento skutkový stav:

7. Z výpisu z LV č. XXX zo dňa 20.8.2018 vyplynulo, že k nehnuteľnostiam zapísaným na tomto

liste vlastníctva vo výlučnom vlastníctve žalobkyne 3/ bolo zapísané v časti C: Ťarchy záložné právo
v prospech OTP Banky Slovensko, a.s. pod V 162/10 z 23.2.2010-53/10.

8. Z výpisu z LV č. XXX zo dňa 20.8.2018 vyplynulo, že k nehnuteľnostiam zapísaným na tomto liste
vlastníctva v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov 1/ a 2/ v podiele 1/1 bolo zapísané v časti C-

Ťarchy záložné právo v prospech OTP Banky Slovensko a.s., na základe Zmluvy o zriadení záložného
práva k predmetným nehnuteľnostiam k Zmluve o spotrebnom úvere č. 050/5001/09SU. Z poznámky na
predmetnom LV vyplynulo, že žalovaný ako záložný veriteľ(pôvodne OTP Banka Slovensko, a.s.) začal
výkon záložného práva na uspokojenie jeho pohľadávky predajom zálohu formou dobrovoľnej dražby,
P-660/2018-v.z.533/18.

9. Zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti k ÚZ č. 050/5001/09SU zo dňa 13.1.2010
(záložná zmluva č. 1) vyplynulo, že medzi OTP Bankou a.s. ako záložným veriteľom a žalobkyňou 3/ ako
záložcom a výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č-. XXX došlo k zriadeniu záložnéhopráva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX a to za účelom zabezpečenia pohľadávky zo zmluvy
o spotrebnom úvere č. 050/5001/09SU zo dňa 13.1.2010 uzatvorenej medzi dlžníkmi- žalobcami 1/ a 2/
a veriteľom OTP Banka a.s.

10. Zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti k ÚZ č. 050/5001/09SU zo dňa 13.1.2010
(záložná zmluva č. 2), že medzi OTP Bankou a.s. ako záložným veriteľom a žalobcami 1/ a 2/ ako
záložcami a bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX došlo k zriadeniu
záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam a to za účelom zabezpečenia pohľadávky záložného

veriteľa zo zmluvy o spotrebnom úvere č. 050/5001/09SU zo dňa 13.1.2010 uzatvorenej medzi dlžníkmi-
žalobcami 1/ a 2/ a veriteľom OTP Banka a.s.

11. Zo zmluvy o OTPHYPO ÚVERE č. 050/5001/09SU vyplynulo, že veriteľ OTP Banka Slovensko,
a.s. poskytol žalobcom 1/ a 2/ ako dlžníkom spotrebný úver v sume 118 494,55 eur zabezpečený
nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXX, LV č. XXX na dohodnutý účel a dlžníci sa zaviazali

predmetný úver splácať v dohodnutých splátkach s konečnou splatnosťou 10.2.2028.

12. Súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn.
25Csp/115/2018, v ktorom sa riešila otázka premlčania pohľadávky z úverovej zmluvy č. 050/5001/09SU
majúca význam pre konanie tu vedené. Z rozsudku sp. zn. 25Csp/115/2018-399 z 8.6.2021 súd

zistil, že Okresný súd Košice II rozsudkom 25Csp/115/2018-189 z 2.4.2019 uložil žalovanému 1/ (v
tomto konaní v postavení žalobcu 1/) povinnosť zaplatiť žalobcovi 91.042,82 eur s prísl. a žalobu
voči žalovanej 2/ zamietol z dôvodu premlčania pohľadávky žalobcu voči nej. Na odvolanie žalobcu
a žalovaného 1/ Krajský súd v Košiciach uznesením 11Co/243/2019-275 z 22.7.2020 pripustil zmenu
strany na strane žalobcu (žalobcom sa stal DPS financial consulting s.r.o) a zrušil rozsudok súdu prvej

inštancie vo vyhovujúcom výroku. Odvolanie žalobcu odmietol. Následne súd prvej inštancie ďalším
rozsudkom 25Csp/115/2018 z 8.6.2021 zaviazal žalovaného 1/ A. B. C. zaplatiť žalobcovi 54.199,77
eur s prísl., konanie o zaplatenie 29.477,00 eur zastavil a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 4 %. Na základe odvolania žalovaného voči tomuto rozsudku odvolací
súd rozsudkom sp. zn. 3CoCSp/63/2021 zo dňa 29.9.2022 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie

v napadnutej vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania tak, že žalobu zamietol. Konštatoval, že
pohľadávka žalobcu zo zmluvy o úvere č. 050/5001/09SU zo dňa 13.1.2010 je premlčaná, preto žalobu
zamietol. Z uvedeného je zrejmé že pohľadávka žalobcu voči žalovaným 1/ a 2/ z predmetnej úverovej
zmluvy je premlčaná.

13. Z výpisu z LV č. XXX zo dňa 6.12.2023 mal súd preukázané, že záložné právo k nehnuteľnostiam
zapísaným na tomto LV je doposiaľ na tomto LV zapísané v prospech OTP Banky Slovensko a.s.,
V 162/10 z 23.2.2010-53/10, na základe oznámenia o postúpení pohľadávky a pokračovaní vo výkone
záložného práva v Zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.6.2020 na postupníka DPS
financial consulting s.r.o.,, Z 1958/2020 zapísané dňa 21.7.2020-248/2020.

14.ZvýpisuzLVč.XXXzodňa6.12.2023súdzistil,ženauvedenomLVužniejezapísanézáložnéprávo
k predmetným nehnuteľnostiam pôvodne zapísané pod V-855/2010 zo dňa 2.3.2010, ani poznámka
o začatí výkonu záložného práva veriteľom OTP banka Slovensko a.s. (V 855/2010) o predaji zálohu
formou dobrovoľnej dražby.

15. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:

16. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

17. Podľa § 100 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.
Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (2) Premlčujú sa všetky

majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva
sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.18. Podľa § 151a občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

19. Podľa § 151b Občianskeho zákonníka, Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou
dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom.
Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné
právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. (2) V zmluve o zriadení záložného práva sa určí

pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. (3) V zmluve o zriadení záložného práva
sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného
práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. (4) Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného
práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas
trvania záložného práva bolo možné záloh určiť.

20. Podľa § 151c Občianskeho zákonníka, záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku,
ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva
určiteľná. (2) Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo
ktorej vznik závisí od splnenia podmienky. (3) Zložné právo prechádza pri prevode alebo prechode
pohľadávky zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy, ak ide o inú

zmenu v osobe oprávnenej zo zabezpečenej pohľadávky.

21. Podľa § 151d Občianskeho zákonníka, záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a
nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. 3a) Záloh môže byť aj súbor vecí,
práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.

22. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného
práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na
dražbe podľa osobitného zákona, 3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných

zákonov, 3f) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.)

23. Podľa § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj
vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

24. Podľa§ 151 md ods. 1 Občianskeho zákonníka, Záložné právo zaniká a) zánikom zabezpečenej
pohľadávky, b) zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo
vzťahuje, c) ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva, d) uplynutím času, na ktorý bolo záložné
právo zriadené, e) vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci, f) ak záložca

previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo ak bol v čase
prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný,
že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom, g) ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení
záložného práva určuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným
právom, h) iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z

osobitného predpisu, i) ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa.

25. Nesporným v tomto konaní bolo, že pohľadávka žalovaného zo zmluvy o úvere č. 050/5001/09SU zo
dňa 13.1.2010 uzavretej medzi veriteľom- žalovaným a žalobcami 1/ a 2/ ako dlžníkmi bola zabezpečená
záložným právom zriadeným záložnými zmluvami č. 1 a č. 2 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX

a LV č. XXX vo vlastníctve žalobcov 1/ a ž 3/. Záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam vzniklo
zápisom do katastra nehnuteľností. Rovnako tak nebolo sporné, že pohľadávka z predmetnej úverovej
zmluvy je premlčaná, ako to vyplynulo z rozsudku tunajšieho súdu 25Csp/115/2018-189 z 2.4.2019
a rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3CoCSp/63/2021 zo dňa 29.9.2022. Keďže došlo k
premlčaniu predmetného nároku mali žalobcovia ako záložcovia za to, a to s odkazom na ust. § 151md

Občianskeho zákonníka a spôsoby zániku záložného práva, že v danom prípade došlo k premlčaniu
nároku, ako aj k premlčaniu záložného práva, keďže vo všeobecnosti platí, že premlčaním právo
nezaniká, ale stáva sa len podmieneným a v prípade riadneho uplatnenia námietky premlčania ide o
tzv. naturálnu obligáciu a právo tak nemožno platne priznať. V prípade záložného práva však došlok odklonu od tohto tradičného chápania premlčania, keď sa ustálil záver, že „pri premlčaní záložného
práva sa možno úspešne domáhať na súde určenia jeho neexistencie“ (viď názor Najvyššieho súdu
Českejrepublikyvrozsudkusp.zn.21Cdo/2185/2009zodňa21.12.2010),nakoľkoakpreukážezáložca,

že záložný veriteľ uplatnil (môže uplatniť) právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku
speňaženia zálohu (ešte len) po uplynutí stanovenej doby, a ak sa dovolá premlčania záložného práva,
nemožno zamietnuť jeho žalobu o určenie, že tu (premlčané) záložné právo nie je, len s poukazom
na to, že premlčanie nie je dôvodom zániku záložného práva a že premlčané záložné právo ani po
zamietavom právoplatnom rozhodnutí súdu nezaniká a je len oslabené o tzv. nárok a jedná sa o tzv.

naturálne právo. Pokiaľ sa záložca dovolal (dôvodne) premlčania záložného práva, je totiž nepochybné,
že záložný veriteľ sa už nemôže domôcť predaja alebo iného speňaženia zálohu a teda ani uspokojenia
zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu a že záložné právo nemôže naďalej (ani v
budúcnosti) byť spôsobilým právnym prostriedkom pre uspokojenie zabezpečenej pohľadávky. Opačný
názor vo svojich dôsledkoch popiera význam premlčania záložného práva a priznáva súdnu ochranu
prejavujúcu sa zamietnutím žaloby, ktorá smerovala proti výkonu premlčaného práva, hoci - ako vyplýva

z ustanovenia § 100 ods. 1 vety tretej Občianskeho zákonníka - premlčané právo nemožno priznať."
Česká právna úprava pritom bola v čase vydania predmetného rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej
republiky takmer identická ako súčasná slovenská právna úprava. K rovnakým záverom (o možnosti
úspešne podať žalobu na určenie neexistencie záložného práva v prípade, že došlo k jeho premlčaniu)
však medzičasom dospeli aj slovenské súdy.

26. Žalovaný potom, čo súd pripustil zmenu žaloby tak, že predmetom konania je určenie, že záložné
právo nie je vykonateľné a je premlčané, polemizoval so súdom, keď podľa neho žalobcovia nemajú
naliehavý právny záujem na tomto určení a vyššie uvedený rozsudok Najvyššieho súdu ČR nie je možné
na daný spor aplikovať, nakoľko žalobcovia sa nedomáhajú určenia neexistencie záložného práva,

ale určenia, že záložné právo nie je vykonateľné a je premlčané. Súd s takýmto výkladom nesúhlasí.
V rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/249/2021 zo dňa 28.3.2023 najvyšší súd konštatoval,
že najpriliehavejším petitom v danom prípade je určenie, že záložné právo nie je vykonateľné (ako
to vyplýva z odbornej komentárovej spisby). Teda aj takýto výrok o určenie, že záložné právo nie je
vykonateľné a je premlčané je procesne prípustný a je podkladom na zmenu zápisu (výmazu) záložného

práva v katastri nehnuteľností. Podľa § 137 písm. c/ CSP, súd vo výroku rozhodnutia určuje existenciu
právneho vzťahu alebo práva v čase vyhlásenia rozhodnutia, čo by malo odrážať aj znenie výroku
rozsudku z obsahovej aj štylistickej stránky. Znenie výroku napadnutého rozsudku „záložné právo nie
je vykonateľné“ tak precizuje skutočnosť, že záložné právo žalovaného nie je (neexistuje, je premlčané
a nie je vykonateľné). Záložca má naliehavý právny záujem na určení, že premlčané záložné právo nie

je vykonateľné vzhľadom na dovolanie sa premlčania záložcom. Porovnaj ŠTEVČEK, M., DULAK, A.,
BAJÁNKOVÁ, J., FEČÍK, M., SEDLAČKO, F., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 – § 450.
Komentár. Praha : C. H. Beck, 2015, s. 1241. Podľa týchto autorov je prijateľná interpretácia, že takýto
určovací rozsudok je podkladom na výmaz záložného práva z príslušného registra záložných práv, a to
napriek tomu, že záložné právo vo svojej naturálnej podobe de iure trvá.

27. V zmysle § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a
jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

28. Pre účely posúdenia prípadného negatívneho dopadu na právne postavenie záložného veriteľa
(žalovaného) všeobecne je potrebné posúdiť, aké právo mu ostane zachované, ak záložca úspešne
namietne premlčanie jeho práva na výkon záložného práva. Je nepochybné, že v takom prípade sa
záložný veriteľ nemôže domôcť výkonu svojho záložného práva. Záložné právo je zabezpečovacím
inštitútom a obsahuje subjektívne právo veriteľa uspokojiť svoju pohľadávku zo zálohu, a to zákonom

predpokladaným, resp. zmluvne dohodnutých spôsobom. Oproti tomu stojí povinnosť záložcu strpieť
výkon záložného práva.

29. Obsah záväzku na strane záložcu nespočíva v aktívnom konaní, ale v povinnosti niečo strpieť.
Ak by tu mal byť prítomný prvok dobrovoľnosti, pojmovo už nejde o výkon záložného práva, ale v

takomto konštrukte môžeme hľadať iné právne inštitúty. Zabezpečenie záväzku záložným právom teda
spočíva v tom, že veriteľ, ak jeho splatná pohľadávka nie je riadne a včas splnená, je oprávnený sám
bez ingerencie, resp. súčinnosti záložcu, teda jednostranne, uspokojiť sa zo zálohu a záložca výkon
jeho práva musí strpieť. Premlčaním, t. j. nevykonaním tohto práva v ustanovenej dobe, nemožnoveriteľovi priznať právo na výkon záložného práva. Pojmovým obsahom záložného práva je teda jeho
výkon, ak k výkonu nedôjde pred uplynutím premlčacej doby, uplatnením námietky premlčania záložcom
dôjde k vyprázdneniu obsahu subjektívneho práva veriteľa. Podobný záver učinil ústavný súd aj v

náleze sp. zn. II. ÚS 250/2011: „Ak záložný veriteľ neuplatnil v premlčacej lehote právo na uspokojenie
pohľadávky zabezpečenej z výťažku z predaja zo zálohu, má to za následok, ak sa záložca dovolá
premlčania tohto práva, že záložný veriteľ sa nemôže úspešne domôcť speňaženia zálohu (uspokojenia
zabezpečenej pohľadávky z výťažku z predaja zálohu). Záložné právo v takom prípade už nemôže byť
naďalej spôsobilým predmetom na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky.“

30. Na základe uvedeného možno ustáliť, že premlčané záložné právo už nemôže plniť svoju
uhradzovaciu, a teda tým aj zabezpečovaciu funkciu, preto jeho ďalší zápis v príslušnom katastri
nehnuteľností neopodstatnene a bez relevantného dôvodu zaťažuje záložcu. Je preto žiaduce, aby
takýto zápis bol vymazaný. Tento záver následne nestavia záložného veriteľa do nevýhodnejšieho
postavenia oproti záložcovi, keďže záložný veriteľ mal do času uplynutia premlčacej doby (3 roky, pozn.)

dostatok priestoru na výkon svojho záložného práva.

31. Existencia inštitútu premlčania je dôsledkom požiadavky právnej istoty, ktorá sa prejavuje i v tom,
aby nepretrvávali nevyjasnené právne vzťahy a neuspokojené práva bez časového obmedzenia po
neprimerane dlhú dobu. Inštitút premlčania má motivovať veriteľov, aby svoje práva uplatňovali včas.

Premlčaním právo nezaniká, je obmedzená iba jeho žalovateľnosť, teda možnosť súdne alebo inak
mocensky ho vykonať. K premlčaniu práva dochádza márnym uplynutím premlčacej doby, nástup jeho
následkov je podmienený námietkou dlžníka. Tak, ako je pre veriteľa významnou hodnotou právneho
štátu vymožiteľnosť práva, pre dlžníka je rovnako významnou hodnotou aj naplnenie princípu právnej
istoty. Z uvedeného je zrejmé, že súd je povinný riešiť spory vedené pred ním so zohľadnením všetkých

princípov právneho štátu a hľadať v situácii, keď sa záujmy účastníkov konania vedeného pred ním
dostanú do rozporu, ústavnú rovnováhu medzi nimi (II. ÚS 250/2011).

32. V danom prípade mal súd za to, že žalobcovia si uplatnili nárok podľa § 137 písm. c) CSP, kedy musia
na určení, že záložné právo nie je vykonateľné a je premlčané preukázať naliehavý právny záujem, teda

preukázať, že práve takýmto rozhodnutím súdu sa odstráni právny stav ich neistoty. Vzhľadom na to,
že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov 1/ a 2/ a na
uvedenom LV č. XXX ku dňu rozhodnutia súdu už nie je zapísané záložné právo v prospech žalovaného,
pričom pre súd je rozhodujúci skutkový stav v čase vyhlásenia rozsudku, súd má za to, že v tomto
prípade žalobcovia 1/ a 2/ ako bezpodieloví spoluvlastníci dotknutých nehnuteľností zapísaných na LV

č. XXX, nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Preto súd žalobu žalobcov 1/ a 2/
ako nedôvodnú zamietol.

33. Súd má za to, že naliehavý právny záujem na určení, že záložné právo nie je vykonateľné a je
premlčané, je daný vo vzťahu k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalobkyne 3/ zapísaným na

LV č. XXX, kde je doposiaľ v časti C Ťarchy zapísané záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam
v prospech žalovaného ako aj pokračovanie vo výkone záložného práva v zmysle zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 29.6.2020 na postupníka DPS financial consulting, s.r.o. Naliehavý právny záujem
na vyššie uvedenom určení žalobkyňa zdôvodnila tým, že ponechanie zápisu záložného práva na
príslušných listoch vlastníctva aj napriek jeho premlčaniu, bude naďalej do budúcna obmedzovať

žalobkyňu 3/ v dispozícii s nehnuteľnosťami v jej vlastníctve. Súd sa stotožňuje s tým, že žalobkyňa 3/
v spore má naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm. c/ CSP. Žalobkyňa odôvodňovala naliehavý
právny záujem na tejto určovacej žalobe tým, že zápis záložného práva v katastri nehnuteľností, ktorého
vyslovenia nevykonateľnosti a premlčania sa domáha, ju neprimerane obmedzuje ako vlastníka zálohu
(na LV č. XXX) napriek tomu, že ho nemožno vykonať, lebo už je premlčané z dôvodu premlčania ním

zabezpečenej pohľadávky z úverovej zmluvy a nemá žiaden iný spôsob, akým by sa domáhala výmazu
tohto záložného práva a v prípade zamietnutia žaloby by žalovanej nič nebránilo opätovne sa pokúšať
vykonať záložné právo predajom nehnuteľností. Jej postavenie je teda bez určenia nevykonateľnosti
(a premlčania) záložného práva neisté, pričom z LV č. XXX vyplýva, že žalovaný pokračuje vo výkone
záložného práva.

34. V danom prípade je zrejmé, že pohľadávka žalovaného ako aj záložné právo sú premlčané,
pričom tohto premlčania sa žalobkyňa 3/ ako záložca dovolala, preto má naliehavý právny záujem na
požadovanom určení. Navyše súd v predmetnom konaní nariadil aj neodkladné opatrenie, ktorým uložilžalovanému zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného k dotknutým nehnuteľnostiam, teda žalovaný
začal výkon záložného práva. Pokiaľ sa záložca dovolal (dôvodne) premlčania záložného práva, je totiž
nepochybné, že záložný veriteľ sa už nemôže domôcť predaja alebo iného speňaženia zálohu a teda ani

uspokojeniazabezpečenejpohľadávkyzvýťažkuspeňaženiazálohuažezáložnéprávonemôženaďalej
(ani v budúcnosti) byť spôsobilým právnym prostriedkom pre uspokojenie zabezpečenej pohľadávky.
Opačný názor vo svojich dôsledkoch popiera význam premlčania záložného práva a priznáva súdnu
ochranu prejavujúcu sa zamietnutím žaloby, ktorá smerovala proti výkonu premlčaného práva, hoci -
ako vyplýva z ustanovenia § 100 ods. 1 vety tretej Občianskeho zákonníka - premlčané právo nemožno

priznať." Bolo by v rozpore s princípom všeobecnej spravodlivosti, ak iba v dôsledku absencie právnej
úpravy ohľadom právnych následkov premlčania výkonu záložného práva bolo znemožnené žalobkyni
3/ (záložcovi) ako vlastníčke sporných nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX realizovať v plnom
rozsahu výkon dispozičných oprávnení súvisiacich s jej vlastníckym právom, garantovaným v čl. 20
ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 4 ústavy, ktorá ako bdelý vlastník riadne vzniesla námietku premlčania
záložného práva voči záložnému veriteľovi (viď uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/249/2021

zo dňa 28.3.2023). Žalobkyňa ako záložca má naliehavý právny záujem na tom, aby súd v sporovom
konaní určil, že premlčané záložné právo nie je vykonateľné vzhľadom na dovolanie sa premlčania.
Ak záložné právo nie je možné realizovať z dôvodu jeho premlčania a záložca dôvodne vzniesol
námietku premlčania, neexistuje žiadny dôvod na to, aby bola vec v príslušnom registri zaťažená
neexistujúcou (nevykonateľnou) ťarchou. Zápis premlčaného záložného práva na veci v príslušnom

registri znemožňuje vlastníkovi takejto veci realizovať riadny výkon dispozičných oprávnení súvisiacich
s jeho vlastníckym právom.

35. Riadiac sa vyššie uvedenými úvahami, súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne 3/ je dôvodná
a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti žaloby (výrok I.)

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

38. O trovách konania vo vzťahu žalobcov 1/ a 2/ a žalovaného súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 CSP, keď žalovanému proti žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal.
V danom prípade v čase podania žaloby bola táto dôvodná, nakoľko na LV č. XXX bolo zapísané záložné
právo v prospech žalovaného. Až v priebehu konania došlo k výmazu tohto záložného práva, čo však

nemožno pričítať na vrub žalobcom 1/ a 2/ ako záložcov. Z toho dôvodu súd nepriznal žalovanému nárok
na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ a 2/.

39. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou 3/ a žalovaným súd rozhodol podľa § 255 ods. 1
CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, keď úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu

trov konania v plnom rozsahu. O výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice
v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulupreto,žepovinnýdobrovoľnenesplnil to,čomuexekučnýtitulukladá (§48Exekučnéhoporiadku).