Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. apríl 2024

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 1Csp/108/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123282851
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Gargulová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2024:6123282851.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Jana Gargulová, v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s. r. o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného
Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava - Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanému:
A. A., nar. X.X.XXXX, trvale bytom B. XXXX/X, XXX XX A. C. D., právna zastúpený JUDr. Peter Vachan,
s.r.o., Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, IČO: 47 445 092, v konaní o zaplatenie 10.269,08 eur s
prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti istiny vo výške 1.236,25 € zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 9.217,69 € spolu s úrokom z omeškania
- 5 % ročne zo sumy 9.555,36 € od 27.06.2021 do 11.01.2023, t.j. vo výške 738,25 €,
- 5 % ročne zo sumy 9.050,97 € od 12.01.2023 do 20.09.2023, t.j. vo výške 312,44 €,
- 5 % ročne zo sumy 8.704,82 € od 21.09.2023 do 15.12.2023, t.j. vo výške 102,55 €,
- 5 % ročne zo sumy 7.814,72 € od 16.12.2023 do zaplatenia,
všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

IV. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v pomere 99,40 %.

V. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník a to v lehote 60 dní od
právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, podanou dňa 29.3.2023 na upomínacom súde a postúpenou tunajšiemu súdu

dňa 7.7.2023, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 9.122,47 eur s príslušenstvom a
náhrady trov konania.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524
a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 24.03.2022 medzi postupcom Slovenská
sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00151653 (ďalej len „postupca") a žalobcom,
postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky
napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného

záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní.
3. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 15.11.2016 Zmluvu č. 5121752009 (ďalej len „Zmluva"), ktorej
súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP"). Na
základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažnýchprostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných
povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Žalobca zastáva názor, že Zmluva
obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497

až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
4. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ho postupca v súlade s § 53 ods. 9 zákona

č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia
práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil
svoju povinnosť podľa Zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania so
splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bol súčasne upozornený v lehote nie kratšej ako
15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, postupca v súlade s
príslušnými ustanoveniami Zmluvy a 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník k 26.06.2021

vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy.
5. Žalovaný z poskytnutého úveru uhradil sumu v celkovej výške 14 398,45 EUR. Úhrady žalovaného
boli započítané nasledovne:
- na istinu suma 9 844,64 EUR,
- na zmluvný úrok suma 3 989,73 EUR,

- na úrok z omeškania suma – EUR,
- na poplatky suma 564,08 EUR.
6. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 10
988,87 EUR, ktorá pozostávala z istiny vo výške 9 555,36 EUR, z riadneho úroku vo výške 969,34
EUR, zo zmluvného úroku z omeškania do zosplatnenia vo výške 30,54 EUR, z úroku z omeškania

po zosplatnení vo výške 362,13 EUR a z poplatkov vo výške 71,50 EUR v súlade s prílohou k Zmluve
o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v
predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu
postúpenia pohľadávky.
7. Žalovaný po postúpení pohľadávky do dnešného dňa vykonal nasledujúce úhrady:

- platba vo výške 504,39 EUR zo dňa 11.01.2023.
8. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 10.269,08 EUR, pričom žalobca si s poukazom na
uvedenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR uplatňuje pohľadávku v nasledujúcej štruktúre:
- istina vo výške 9 050,97 EUR
- riadny úrok vo výške 1 116,07 EUR predstavujúci úrok z istiny, aký by pri riadnom plnení povinností

dlžník zaplatil ako cenu peňazí (X), ponížený o sumu úhrad vykonaných na tento úrok (Y), t.j. 5 105,80
EUR(X)–3989,73(Y)EUR=1116,07EUR(Z).Výškaúrokuzistiny,akýbypririadnomplnenípovinností
dlžník zaplatil ako cenu peňazí (X), je možné vypočítať tak, že od celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť v zmysle Zmluvy o úvere odpočítame výšku poskytnutého úveru predstavujúcu výšku istiny a tiež
poplatky, ktoré by bol povinný pri riadnom plnení veriteľovi uhradiť. Celkovú výšku poplatkov vypočítame

ako súčin počtu mesačných splátok a výšky takto dohodnutého poplatku. Príkladný výpočet prikladáme
v prílohe.
- poplatky vo výške 71,50 EUR
- zmluvný úrok z omeškania do zosplatnenia vo výške 30,54 EUR
9. Zvyšnú časť pohľadávky si žalobca v tomto konaní neuplatňuje.

10. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 10 484,48 EUR pričom pozostáva z neuhradenej istiny
úveru vo výške 9 050,97 EUR, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 969,34 EUR, z neuhradeného
úroku z omeškania vo výške 392,67 EUR, z neuhradených poplatkov vo výške 71,50 EUR.
11. Žalobca oznamuje súdu, že v časti D) formulára v rámci položky "Istina" uvádza súčet neuhradenej
istiny úveru a neuhradených poplatkov.

12. S účinnosťou od 01.02.2013 je výška úrokov z omeškania určená nariadením vlády č. 87/1995 Z.
z. tak, že výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
13. Žalobca ohľadom uplatnených zmluvných úrokov k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti v sporoch s
ochranou slabšej strany zároveň poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo

dňa 30.07.2019 sp. zn. 6Cdo/113/2018 ako aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa
07.08.2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94-17, ktorý je obsiahnutý v právnej vete rozhodnutia:
„v súvislosti s právnou otázkou, či veriteľ má po zosplatnení dlhu nárok na zmluvné úroky, dovolací
súd dáva do pozornosti odvolaciemu súdu rozsudok Súdneho dvora (piatej komory) zo 7. augusta2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94/17, v ktorom sa uvádza, že cieľom úrokov z omeškania
je sankcionovať nesplnenie svojej povinnosti dlžníkom splatiť úver v lehotách stanovených v zmluve,
odradiť dlžníka od omeškania pri plnení jeho povinnosti a prípadne nahradiť veriteľovi škodu, ktorá mu

vznikla z dôvodu omeškania s plnením peňažného záväzku, zatiaľ čo bežné úroky (úroky z poskytnutého
úveru) majú naopak funkciu odplaty za poskytnutie peňažnej sumy zo strany veriteľa až do jej zaplatenia.
Z týchto záverov tak vyplýva nielen záver o nároku na bežné úroky až do skutočného splatenia úveru,
ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania."
14. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 zákona

č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka počnúc dňom 27.06.2021, t. j. dňom nasledujúcim po dni
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti.

15. K žalobe žalobca predložil:

- platobnú históriu úverového účtu a výpis z úverového účtu žalovaného od 15.11.2016 do 21.3.2022,

- špecifikáciu postúpenej pohľadávky a príkladný výpočet nezaplateného úroku z istiny, akú by pri
riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí,
- všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu žalobcu účinné od 1.1.2015,
- produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery právneho predchodcu žalobcu
účinné od 1.1.2015,

- sadzobník poplatkov SLSP, a.s. účinný od 1.10.2016,
- zmluva o postúpení pohľadávok č. 0201/2022/CE zo dňa 24.3.2022 uzatvorená medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalobcom vrátane prílohy,
- oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 30.3.2022 adresované právnym predchodcom žalobcu
žalovanému,

- výzva právneho predchodcu žalobcu zo dňa 20.12.2021 adresovaná žalovanému na splatenie celého
úveru pred postúpením pohľadávky s kópiou nedoručenej zásielky z miesta trvalého pobytu žalovaného,
- výzva právneho predchodcu žalobcu zo dňa 25.5.2021 adresovaná žalovanému na splatenie dlžných
splátok úveru pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru s kópiou nedoručenej zásielky z miesta
trvalého pobytu žalovaného,

- zmluva o splátkovom úvere č. 5121752009 uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným dňa 15.11.2016 vrátane súhlasu s poistením úveru, štandardných európskych informácií
o spotrebiteľskom úvere a informácii o RPMN,
- pokus o zmier zo dňa 14.3.2023 pred podaním žaloby adresovaný žalobcom žalovanému spolu
s podacím hárkom,

- oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 27.6.2021 adresované právnym predchodcom
žalobcu žalovanému o tom, že ku dňu 26.6.2021 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru s kópiou
nedoručenej zásielky z miesta trvalého pobytu žalovaného.

16. Upomínací súd pôvodne vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 18.4.2023, ktorým žalobe

vyhovel v celom rozsahu. Tento platobný rozkaz bol ex lege zrušený, nakoľko voči nemu žalovaný podal
odpor, v ktorom uviedol, že Žalobca v podanom žalobnom návrhu neuviedol, akým spôsobom bola
overená bonita klienta.
17. Podľa názoru žalovaného zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, pretože neobsahuje
obligatórnu náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a

to: „podmienky, ktoré upravujú uplatňovanie úrokovej sadzby, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu,
na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých
dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania
tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru,
uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,“

a tiež obligatórnu náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a to: „všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov“
18.Zmluvaobsahujenesprávnyúdajocelkovejčiastkespojenejsozaplatenímúveruvovýške25632,84
Eur, keďže súčin mesačnej splátky a počtu splátok predstavuje sumu vo výške 25 633,92 Eur (96 x
267,02 €). Zároveň keďže do výpočtu RPMN nebolo zahrnuté poistné plnenie zmluva o úvere obsahuje

aj nesprávny údaj o RPMN. Z uvedeného vyplýva, že zmluva o úvere je jednoznačne bezúročná a bez
poplatkov.
19. Keďže podľa názoru žalovaných právny predchodca žalobcu nepostupoval pri skúmaní bonity s
odbornou starostlivosťou nebol oprávnený požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, apreto vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je potrebné považovať za neplatný právny úkon v zmysle §
39 Občianskeho zákonníka a keďže došlo k postúpeniu tzv. živého úveru, postúpenie pohľadávky je
neplatný právny úkon, keďže v rozpore s ustanovením § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.

z o spotrebiteľských úveroch sa postúpila pohľadávka, ktorá nebola po konečnom termíne splatnosti
spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa nestala splatnou pred termínom konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru.
20. Vyhlásenie veriteľa o predčasnej splatnosti dlhu je jednostrannou zmenou zmluvných podmienok,
ktorá, ako vyplýva z poslednej judikatúry Súdneho dvora EÚ (rozsudok vo veci C-92/11, RWE Vertrieb

AG vs. Verbrauchen Zentrale Nordrhein - Westfalen a ďalšie) má byť nevyhnutne odôvodnená. V
tejto súvislosti žalovaní uvádzajú, že poslednú výzvu pred zosplatnením ako aj vyhlásenie úveru za
predčasne splatný treba považovať pre neurčitosť v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka za
neplatné právne úkony, keďže v nich nie je jednoznačne uvedené pre omeškanie s ktorou mesačnou
splátkou bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. V takom prípade žalobca nepreukázal splnenie
podmienok v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách a zároveň, tiež došlo k postúpeniu tzv. živého úveru,

keďže neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti.
21. Keďže žalobca nepreukázal platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, došlo k postúpeniu tzv. živého
úveru a preto neboli splnené podmienky v zmysle citovaného zákonného ustanovenia a žalobca nemá
v konaní aktívnu vecnú legitimáciu.

22. Vo svojej žalobnej replike žalobca uviedol, že v Zmluve o úvere je hneď v časti I. Základné podmienky
uvedená výška úrokovej sadzby (7,90 % p.a.,) a podmienky jej uplatnenia (fixná do splatnosti úveru),
ďalej výška úrokovej sadzby po zľave (5,90 % p.a.) a podmienky zľavy, ktoré sú vo zverejnení, ktoré
je súčasťou zmluvy v zmysle časti III bod 1d) Zmluvy). Vyššie citovaná časť zákonného § 9 ods. 2
písm. j) ZoSU predpokladá situáciu, kedy dochádza za rôznych podmienok k zmene výšky úrokovej

sadzby, prípadne je jej výška naviazaná na referenčnú úrokovú sadzbu a pod. (Referenčné sadzby
počíta nezávislý subjekt, väčšinou ako ukazovateľ ceny úverových prostriedkov na rôznych trhoch. Môžu
napríklad vyjadrovať náklady bánk na medzibankové úvery. Môžu však vyjadrovať i náklady bánk na
získaniefinančnýchprostriedkovzinýchzdrojov,akonapríkladdôchodkovýchfondov,poisťovníafondov
peňažného trhu.). Nakoľko je v Zmluve o úvere dojednaná fixná úroková sadzba, žalobca bez ďalšieho

tvrdí, že Zmluva o úvere obsahuje náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) ZoSU.
23. Pokiaľ ide o predpoklady použité na výpočet RPMN, tie sú upravené v § 19 a v prílohe k zákonu
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere (ďalej ako
„ZoSU“). Úlohou predpokladov pre výpočet RPMN je určiť zložky, ktoré majú byť zahrnuté v celkových

nákladoch spojených s úverom a zohľadnené pri výpočte RPMN a tiež zabezpečiť, aby bola RPMN
počítaná konzistentne v záujme lepšej porovnateľnosti jednotlivých ponúk. Ide o predpoklady ako to, že
úver bol čerpaný riadne, spotrebiteľ plní svoje zmluvné povinnosti včas a pod. Túto zákonnú požiadavku
podľa názoru žalobcu plne napĺňa Zmluva o úvere v čl. I časť „predpoklady použité na výpočet RPMN“
pričom v rovnakom čl. Zmluvy o úvere sú uvedené aj údaje vstupujúce do výpočtu. Nikde v ZoSU

sa nenachádza požiadavka na uvedenie vzorca výpočtu RPMN. Napokon, uvedený vzorec nie je pre
priemerného spotrebiteľa zrozumiteľný a nemá preňho žiadnu výpovednú hodnotu. Výklad ustanovení
ZoSÚ, v zmysle ktorého sa pod pojmom „predpoklady na výpočet RPMN“ rozumie aj vzorec na jeho
výpočet podľa prílohy č. 2 ZoSÚ je nutné považovať za výklad contra legem. Zákonodarca v ZoSÚ prísne
rozlišuje pojmy vzorec na výpočet RPMN a predpoklady na výpočet RPMN. Ak by mal byť náležitosťou

zmluvy o úvere aj vzorec, bola by táto náležitosť uvedená medzi povinnými v § 9 ods. 2 ZoSÚ.
24. Predmetná Zmluva obsahuje informáciu o výške schváleného úveru, počte mesačných splátok,
výške mesačných splátok, termínu prvej a poslednej splátky úveru, úrokovú sadzbu, ako aj celkovú
čiastku ktorú mal žalovaný zaplatiť. Základná rovnica, ktorá vyjadruje ročnú percentuálnu mieru
nákladov, kladie do rovnováhy na ročnom základe celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov na

jednej strane a celkovú súčasnú hodnotu splátok a platieb poplatkov na strane druhej, je obsiahnutá v
prílohe č. 2. k ZoSÚ.
25. Ako vyplýva z uvedeného, veriteľ nie je v súlade so zákonnou úpravou oprávnený vypočítať RPMN
iným spôsobom (a na základe iných predpokladov), ako podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2 ZoSÚ
a tiež predpokladov uvedených v § 19 ZoSÚ. Uvedené predpoklady boli v prejednávanom prípade

pretavené do Zmluvy, a preto nemožno súhlasiť, že uvedenie predpokladov na výpočet RPMN v Zmluve
absentovalo. Žalovaný v takom prípade pojem „predpoklady na výpočet ročnej percentuálnej miery
nákladov“ vykladá extenzívne a nad rámec zákonného ustanovenia § 19 ZoSÚ, pričom takýto výklad je
podľa názoru žalobcu výkladom „contra legem“ a žalobca sa s ním v žiadnom prípade nemôže stotožniť.26. Pri výpočte celkovej čiastky spojenej s úverom je potrebné brať na zreteľ skutočnosť, že posledná
splátka úveru je v súlade s čl. 5.5.3 Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, E., pre poskytovanie
Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom, tvorená zostatkom

Pohľadávky Banky.
27. Žalovaný bol povinný uhradiť sumu 25.632,84 €, ktorá je uvedená v Zmluve o úvere a ktorá
predstavuje súčet nasledovných položiek: Splátky splatné od 27.12.2016 do 27.11.2024 vo výške 267,02
€ v počte 95., pričom posledná 96. splátka v zmysle čl. 5.5.3 OP bola tvorená zostatkom úveru, ku dňu
vyhotovenia zmluvy teda vo výške 265,94 €. Poistné do výpočtu celkových nákladov v takom prípade z

dôvodu jeho fakultatívnosti nevstupuje - nie je teda povinné a úverovú zmluvu za rovnakých podmienok
môže klient uzatvoriť aj bez dojednaného poistenia. Takto „fakultatívne“ koncipované poistenie potom v
zmysle § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch nie je zahrnuté do výpočtu celkových nákladov
- podľa § 2 písm. g) ZoSU.
28. Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 19.400 € , ktorý bol čerpaný dňa 15.11.2016. Úver mal
žalovaný splácať formou 96. pravidelných mesačných splátok so splatnosťou vždy k 27. dňu v mesiaci,

pričom prvá splátka bola splatná dňa 27.12.2016. Výška mesačnej splátky bola stanovená na sumu
267,02 € a Výška poslednej splátky bude tvorená zostatkom Pohľadávky banky. Ročná percentuálna
miera nákladov je 7,44 % (pri presnosti na dve desatinné miesta). Žalobca zastáva názor, že Zmluva o
úvere obsahuje správnu výšku RPMN a celkovú čiastku spojenú s úverom.
29. Veriteľ je pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver povinný brať do úvahy dobu na ktorú

sa úver poskytuje (veriteľ zohľadňuje maximálne dobu splatnosti úveru , ktoré stanovuje Národná banka
Slovenska), príjem spotrebiteľa (§ 7 ods. 1 ZoSU) a údaje o existujúcich záväzkov získané z jedného
alebo viacerých registrov (§ 7 ods. 16 ZoSU). Existujúce záväzky spotrebiteľa veriteľ overil dopytom
do úverového registra. Výsledkom overenia bolo že spotrebiteľ mal v čase podania žiadosti o úver
mesačné úverové zaťaženie v sume 658,33 €. Úverom, ktorý je predmetom tohto konania, bol v zmysle

čl. II ods. 1 vyplatený splátkový úver s mesačnou splátkou vo výške 275,88 €, a preto veriteľ počítal
pri posudzovaní bonity s mesačným úverovým zaťažením vo výške 382,33 €. Spotrebiteľ príjem vo
výške 1.300,- €, ktorý bol overený na základe predložených dokumentov a na základe tejto skutočnosti
akceptoval veriteľ príjem vo výške 1.300,- €. Žalobca predložil v prílohe Potvrdenie o príjme. V rámci
nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy paušálnu sumu vo výške

198,09 €. Ani v súčasnosti, po niekoľkonásobnom sprísnení podmienok poskytovania úverov, nie sú
veritelia povinní žiadať preukazovanie konkrétnych mesačných nákladov (napríklad faktúrami za telefón,
bývanie a pod.). Uvedené nie je realizované jednak z dôvodu zachovania transparentnosti – inak by
žiadateľovi o úver postačovalo zatajiť existujúce výdavky na zlepšenie svojej platobnej kapacity a jednak
z dôvodu relatívne častých zmien týchto nákladov v čase.

30. Výpočet disponibilného zostatku z príjmu bol teda realizovaný nasledovne:
1.300,- € (príjem) – 382,33 € (existujúce záväzky) – 198,09 € (paušálna suma výdavkov) = 719,58 € -
Disponibilný zostatok je vyšší ako splátka schvaľovaného úveru.
31. Proces overovania schopnosti spotrebiteľa splácať poskytnutý úver prebieha vo väčšine prípadov
v automatickom režime bez osobného vstupu zamestnanca banky. V prípade, ak má súd za to, že za

zachovanie odbornej starostlivosti je možné považovať len tú situáciu, kedy veriteľ žiada preukázanie
konkrétnych výdavkov spotrebiteľa, požadujeme, aby dopytoval Národnú banka Slovenska o zaujatie
stanoviska k tejto otázke. Tá totiž vykonáva dohľad nad činnosťou bánk a žalobcovi je známe, že
uplatňovanie paušálnych výdavkov je realizované aj v súčasnosti všetkými bankami na Slovensku,
pričom takýto postup predpokladá aj Opatrenie, ktoré značne sprísnilo poskytovanie úverov.

32. Podľa čl. II ods. 7 Zmluvy o úvere „Ak dlžník pohľadávku banky nespláca riadne a včas, môže
banka ... vyhlásiť mimoriadnu splatnosť... “ Postupca si možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dohodol
so žalovaným v čl. II ods. 7 Zmluvy o úvere. Postupca výzvou zo dňa 25.05.2021 vyzval žalovaného na
úhradu omeškaných splátok vo výške 1.299,20 € a upozornil ho na možnosť vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru. K predmetnej výzve žalobca predložil vrátenú zásielku neprevzatú v odbernej lehote.

Z predloženej špecifikácie uplatneného nároku je zrejmé, že žalovaný omeškané splátky neuhradil, a
preto podaním zo dňa 27.06.2021 vyhlásil postupca mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 26.06.2021. K
oznámeniu žalobca predložil vrátenú zásielku neprevzatú v odbernej lehote. Žalobca zastáva názor, že
v spornom prípade došlo k riadnemu vyhláseniu mimoriadnej splatnosti.
33. Žalobca uvádza, že Výzva pred zosplatnením úveru a samotné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti

NEMUSIA obligatórne obsahovať údaj o splátke, pre neuhradenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti. Takáto obsahová náležitosť týchto listín nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia.
Existenciu takejto povinnosti žalobca odmieta. Povinnosť informovať dlžníka o splátke, pre ktorú došlo
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, nenachádzame v § 53 ods. 9 OZ, ktoré hovorí o povinnostiupozorniť dlžníka na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, pričom od tohto upozornenia do dňa
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti musí uplynúť minimálne 15 dní a zároveň o tom, že v čase vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti musí byť dlžník v omeškaní minimálne tri mesiace v § 565 OZ, ktoré hovorí

výlučne o povinnosti predčasnú splatnosť dohodnúť a ani v § 103 OZ, ktoré hovorí výlučne o osobitnom
okamihu, od ktorého začne plynúť premlčacia doba. Okamih začiatku plynutia premlčacej doby v prípade
sporu určuje vecne a miestne príslušný súd a nie veriteľ (napríklad označením splátky v listine, ktorú
zasiela dlžníkovi).Účelom týchto zákonných ustanovení je snaha zákonodarcu poskytnúť spotrebiteľovi
v zmluvnom vzťahu dodatočnú ochranu. Tú realizuje cez

- zákaz žiadať zaplatenie celého zostatku dlhu pre akékoľvek omeškanie spotrebiteľa,
- zakotvením povinného omeškania trvajúceho aspoň tri mesiace v čase, kedy veriteľ žiada zaplatenie
celého zostatku úveru,
- a tiež cez povinnosť veriteľa o úmysle žiadať zaplatenie celého zostatku úveru spotrebiteľa informovať,
a tým spotrebiteľovi umožniť mu v lehote nie kratšej ako 15 dní vzniknutý dlh uhradiť a vyhnúť sa
predčasnému zosplatneniu úveru.

34. Uvádzaním splátky, pre ktorú došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, nedôjde k naplneniu účelu
zákona. Ide výlučne o snahu žalovaného, navodiť dojem, že postupca nekonal pri vyhlásení mimoriadnej
splatnosti v súlade so zákonom, hoci tak nepochybne konal. Výklad, ktorý sa snaží súdu podsunúť
žalovaný preto považujeme za úplné vadný, bez akejkoľvek opory v znení zákona.
35. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky, ktoré

mu stanovuje ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na to, že žalovaný
bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie
ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol právnym predchodcom žalobcu
opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok a to:
1/ výzvou zo dňa 25.05.2021, ku ktorej žalobca predložil vrátenú zásielku,

2/ výzvou označenou ako „oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ zo dňa 27.06.2021, ku ktorej
žalobca pripojil vrátenú zásielku,
3/ výzvou zo dňa 20.12.2021, ktorou bol žalovaný osobitne upozornený na možnosť postúpenia
pohľadávkytretejosobe,akuktorejžalobcapredkladápodacíhárokpreukazujúciodoslanieapotvrdenie
zo služby sledovania zásielok Slovenskej pošty o doručení.

36. Podmienkami pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách sú
nasledovné skutočnosti:
- Banka musí preukázateľne písomne vyzvať dlžníka na splnenie pohľadávky,
- Dlžník musí byť nepretržite viac než 90 v omeškaní s plnením svojho záväzku po odoslaní tejto výzvy
na úhradu.

37. Zmluva o postúpení pohľadávky má písomnú formu a dlžník bol výzvou zo dňa 20.12.2021
vyzvaný na splnenie pohľadávky vo výške 11.478,96 €. Nemožno mať teda pochybnosti o 90 dňovom
nepretržitom omeškaní dlžníka, pričom toto omeškania trvalo aj po odoslaní tejto výzvy na úhradu.
Predmetný prípad zároveň predstavuje výnimku z obmedzenia banky postúpiť pohľadávku nakoľko
súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku trval

kvalifikovaný čas presahujúci jeden rok v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR dňa 28. marca
2018, sp. zn. 7 Cdo 26/2017. Na základe uvedeného považuje žalobca za nesporné, že v konaní bolo
preukázané, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve banky v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní, a teda bolo preukázané, že zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo k porušeniu § 92 ods.

8 ZoB.
38. K doručovaniu žalobca uvádza, že je právne irelevantné, či žalovaný zásielky aj skutočne prevzal,
nakoľko pri hmotnoprávnych úkonoch platí podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí tzv. teória
dôjdenia, v zmysle ktorej sa nevyžaduje, aby bol úkon aj reálne doručený, ale postačuje, že sa dostal
do dispozičnej sféry adresáta.

39. Podľa čl. 6.5 Všeobecných obchodných podmienok: „Banka používa na doručovanie písomností
Klientovi kontaktné údaje, ktoré klient banke oznámil.“
40. V zmysle rozsudku Najvyššie súdu SR zo dňa 15. decembra 2020 sp. zn. 5 Cdo 36/2020 a citového
ustanovenia Všeobecných obchodných podmienok je preto potrebné dospieť k záveru, že zásielka sa
dostala do dispozičnej sféry adresáta, nakoľko bola nesporne odosielaná na adresu, ktorú ak účastník

zmluvy vymedzil ako svoju dispozičnú sféru.

41. Žalovaný vo svojej duplike uviedol, že spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho
žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje, avšak táto povinnosť nezbavuje veriteľa konať s odbornoustarostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie
primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne
vyhodnotiť. Veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, a to ako stranu

príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne
príjmy, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť, stravu, príp. nezaopatrené deti). Zákon
o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje
vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1 ZoSÚ, t.j. „s odbornou
starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že

nepostačuje zo strany spotrebiteľa len uvedenie výšky príjmov a výdavkov, ale od veriteľa sa vyžaduje,
aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Pri získavaní relevantných informácií pritom
veriteľ musí vychádzať nielen z informácií dodaných spotrebiteľom (ktoré majú byť aj preukázané
relevantnými listinami), ale aj z informácií, ktoré veriteľ získava z iných dostupných zdrojov, tak aby získal
objektívny obraz o finančnej situácii spotrebiteľa. Žalobca síce preveril úverovú zaťaženosť v príslušnom
registri, nepreveril, alebo nezískal však hodnoverné informácie o výdavkoch žalovaného na živobytie,

ubytovanie, strava, náklady na energie, a keďže pri uvádzanom príjme poskytol žalovanému úver,
jednoznačne nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Podľa názoru žalovaného právny predchodca
žalobcu nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keďže si nepreveril aká suma ostáva žalovanému k
dispozícii po odpočítaní všetkých nákladov na živobytie.
42. Sankcia uvedená v § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku

dňu podpisu zmluvy o úvere má za následok, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods.
9 a § 565 Občianskeho zákonníka je potrebné považovať za neplatné.
43. Žalobca vo svojom vyjadrení uvádza, že RPMN je uvedená v súlade so zákonom, pretože žalobcu
oznamuje výšku poslednej splátky pred splatením úveru. Zo zmluvy o úvere však musí spotrebiteľ
jednoznačne vedieť koľko splátok uhradí a v akej výške, uvedený postup ktorý uvádza žalobca však

v danej zmluve absentuje čo je v rozpore s § 4 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch účinného v čase podpisu zmluvy. Informácia, že posledná splátka je v alikvotnej výške úveru je
obsiahnutá iba v bode 5.5.3 úverových podmienok, ktoré neboli žalovanými podpísané, a teda nemôžu
byť súčasťou zmluvy o úvere.
44. Prostriedky procesného útoku žalobcu, podľa ktorého posledná mesačná splátka bude oznámená

pred splatením úveru, zakladajú neplatnosť zmluvy o úvere v časti mesačnej splátky, ktorá je v zmluve
jednoznačne uvedená vo výške 267,02 Eur.
45. Nesprávne uvedenie výšky anuitnej splátky úveru je potrebné posúdiť tak, ako by úverová zmluva
informáciu o výške splátky úveru ako svoju základnú náležitosť neobsahovala vôbec, čo potvrdil vo
svojom rozhodnutí Krajský súd Bratislava zo dňa 25.09.2019 sp. zn. 6Co/203/2018.

46.Zmluvaobsahujenesprávnyúdajocelkovejčiastkespojenejsozaplatenímúveruvovýške25632,84
Eur, keďže súčin mesačnej splátky a počtu splátok predstavuje sumu vo výške 25 633,92 Eur (96 x
267,02). Zároveň keďže do výpočtu RPMN nebolo zahrnuté poistné plnenie zmluva o úvere obsahuje
aj nesprávny údaj o RPMN.
47. Z dikcie § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu

podpisu zmluvy daného ustanovenia vyplýva, že obligatórnou náležitosťou nie je len uvedenie úrokovej
sadzby, ale aj ďalších náležitostí vzťahujúcich sa k úrokovej sadzbe. Informácia spotrebiteľa o úrokoch,
resp. o úrokovej sadzbe a poplatkoch prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať
rozsah svojho záväzku. Vo fixnej úrokovej sadzbe do splatnosti vo výške 5,90 % bola zohľadnená
zľava z úrokovej sadzby vo výške a za podmienok uvedených vo zverejnení. Z uvedeného vyplýva,

že podmienky, ktoré upravujú uplatňovanie úrokovej sadzby boli obsiahnuté vo zverejnení, zo strany
žalobcu nebolo predložené žiadne zverejnenie a preto zmluva neobsahuje obligatórnu náležitosť a to
podmienky, ktoré upravujú uplatňovanie úrokovej sadzby.
48. Obligatórnou náležitosťou v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch účinného ku dňu podpisu zmluvy bola aj ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastku,

ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov.
49.ÚstavnýsúduSRvosvojomrozhodnutíz23.mája2013,č.k.IV.ÚS71/2013-36uviedol,žekvýkladu
právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade,

keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona.
Zákonodarca vo vyššie uvedenej dôvodovej správe používa pojem výpočet RPMN a podľa názoru
žalovaného pod pojmom predpoklady použité na výpočet RPMN, treba jednoznačne chápať veličiny
dosadené do vzorca na výpočet RPMN, ktorý tvorí prílohu zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľskýchúveroch. Slovnú formuláciu uvedenú v Informácii o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) zo dňa
23.07.2013 v znení: „Úver bol poskytnutý okamžite a v plnej výške, Dlžník bude plniť svoje povinnosti za
podmienok a v lehotách uvedených v Úverovej zmluve. Dohodnutý typ a výška Úrokovej sadzby platí až

doKonečnejsplatnostiÚveruzapredpokladu,žeDlžníkpočasceléhoobdobiatrvaniaÚverovéhovzťahu
spĺňa podmienky pre poskytnutie zľavy z Úrokovej sadzby uvedené vo zverejnení“ nemožno považovať
za predpoklady použité na výpočet RPMN, pretože z tejto formulácie nie je zrejmé aké predpoklady boli
použité na výpočet RPMN a teda takéto znenie predpokladov nenapĺňa dikciu daného ustanovenia.
50.ZmluvanevymedzujeanivšetkypredpokladypoužiténavýpočetRPMN.Jepritompravdou,ževeriteľ

nemá povinnosť v zmluve uvádzať konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov,
ani v zmluve tieto predpoklady špeciálne označovať ako predpoklady pre výpočet RPMN ako to vyplýva
aj zo záverov rozhodnutia NS SR zo dňa 24.02.2021, sp. zn. 7Cdo/183/2020, publikovaného v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 86/2021.
51. Keďže v danej zmluve o úvere nie sú uvedené všetky predpoklady použité na výpočet RPMN
prostredníctvom reprezentatívneho príkladu, v ktorom sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet

tejto miery, zmluva o úvere neobsahuje ďalšiu povinnú náležitosť a preto je bezúročná a bez poplatkov.
52. Súd je pri rozhodovaní o akejkoľvek žalobe vždy povinný skúmať existenciu aktívnej vecnej
legitimácie na strane žalobcu, a to aj ak ju v konaní nikto nenamieta. Aktívna legitimácia je imanentnou
súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj
v prípade, že ju žiadne z účastníkov nenapáda (Rozsudok NS SR sp. zn. 2 Cdo 205/2009 zo dňa

29.6.2010). Opomenutie vyriešenia kardinálnej otázky, akou je otázka existencie vecnej legitimácie,
k zodpovedaniu ktorej je konajúci súd ex offo viazaný, protirečí obsahu základného práva na súdnu
ochranu garantovanú čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj obsahu práva na spravodlivé súdne konanie
garantované čl. 6 ods.1 dohovoru (Nálezu ÚS SR zo dňa 12.12.2017 sp. zn. I.ÚS 407/2016). Pokiaľ
sa súd k tejto otázke aj výslovne nevyjadrí, neznamená to, že sa s ňou nevysporiadal. Aktívna vecná

legitimácia predstavuje také právne postavenie žalobcu, na základe ktorého mu podľa hmotného práva
patrí žalobou uplatnené právo (nárok) alebo na základe ktorého má procesné právo uplatniť na súde
žalovaný nárok. Žalobca má povinnosť uniesť v súvislosti s aktívnou vecnou legitimáciou bremeno
tvrdenia a bremeno dôkazu. Bremeno tvrdenia žalobca unesie už tým, že si určitý nárok uplatní na
súde, aj pokiaľ túto skutočnosti výslovne v žalobe neuvedie. Žalobcu zaťažuje tiež povinnosť toto svoje

tvrdenie v konaní preukázať, nakoľko je to žalobca, kto z tohto tvrdenia vyvodzuje pre seba priaznivé
právne následky.
53.Spôsobilýmpredmetompostúpeniavzmysleustanovenia§92ods.8zákonaobankáchmôžebyťiba
pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky), a to za predpokladu predchádzajúcej
písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.

Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpeniu pohľadávky banky a musia
byť splnené v čase postúpenia pohľadávky, a to kumulatívne.
54. V súvislosti so skúmaním aktívnej vecnej legitimácie je súd povinný ex offo skúmať, aj či došlo k
postúpeniu pohľadávky po termíne konečnej splatnosti úveru, resp. po vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru a či boli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 a §

565 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru, má to za následok neplatnosť postúpenia v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. (rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2018, sp. zn. 7 Cdo 26/2017)
55. V danom prípade právny predchodca žalobcu Výzvou pred zosplatnením zo dňa 25.05.2021, ktorý
možno považovať za výzvu v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, vyzval žalovaného na úhradu

omeškaných splátok a upozornil ho na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Zásielka sa
vrátila 16.06.2021 ako neprevzatá v odbernej lehote, a teda vzhľadom na fikciu doručenia sa zásielka
považujezadoručenúdňa16.06.2021.15dňoválehotanadobrovoľnéplnenieuplynuladňa01.07.2021,
preto právny predchodca žalobcu mohol vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru až ku dňu 15.07.2021,
právny predchodca žalobcu teda v rozpore s ustanovením § 53 ods. 9 vyhlásil mimoriadnu splatnosť

úveru počas plynutia 15 dňovej lehoty na dobrovoľné plnenie, dňa 27.06.2021.
56. Ako bolo uvedené vyššie, účinné uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 OZ je v prípade spotrebiteľov
podmienené splnením zákonných podmienok zakotvených v § 53 ods. 9 OZ v zmysle ktorého je
nevyhnutné, aby v lehote nie kratšej ako 15 dní pred uplatnením svojho práva upozornil dlžníka na to, že
toto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné (pozri Jaroslav Krajčo:

Občiansky zákonník pre prax, Eurounion, máj 2015, komentár k § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka).“
57. Keďže neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle §
53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, došlo k postúpeniu tzv. živého úveru, čo je v rozpore s
ustanovením § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a teda neboli splnenépodmienky pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách a v konečnom
dôsledkujezmluvaopostúpenípohľadávkyneplatnýprávnyúkonvzmysle§39Občianskehozákonníka
a preto žalobca nemá v danom konaní aktívnu vecnú legitimáciu.

58. Súd vykonal dokazovanie na základe všetkých vyššie uvedených žalobcom predložených listinných
dôkazov a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

59. Spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., ako právny predchodca žalobcu, uzatvorila so žalovaným

dňa 15.11.2016 zmluvu o splátkovom úvere č. 5121752009, predmetom ktorej bolo poskytnutie
bezúčelového spotrebného úveru vo výške 19.400,- eur. Žalovaný sa tento úver zaviazal splácať v 96
pravidelných mesačných splátkach vo výške 267,02 eur so splatnosťou prvej splátky dňa 27.12.2016
a konečnou splatnosťou úveru 27.11.2024. V zmluve je uvedené RPMN 7,44 %, priemerná RPMN 9,22
%, úroková sadzba po zohľadnení zľavy 5,90 %, odplata podľa OZ 8,13 % a celková čiastka spojená
s úverom vo výške 25.632,84 €. Zároveň bolo samostatne dojednané poistenie tohto úveru za mesačný

poplatok vo výške 11,74 € splatný spolu so splátkou úveru. Tento úver bol zároveň použitý aj na splatenie
splátkového úveru č. 5111303947 v A. A., E. s aktuálnym záväzkom vo výške 18.706,74 €.

60. Žalovaný si svoju zmluvnú povinnosť neplnil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania, kvôli
čomu právny predchodca žalobcu dňa 25.5.2021 vyzval dlžníka – žalovaného na uhradenie dlžných

splátok v lehote 15 od doručenia výzvy pod následkom zosplatnenia celého úveru. Následne listom
zo dňa 27.6.2021 právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 26.6.2021
a požiadal žalovaného uhradiť celý dlh. Listom zo dňa 20.12.2021 právny predchodca žalobcu ešte
upozornil žalovaného na možnosť postúpenia už splatnej pohľadávky tretej osobe.
61. Žalovaný všetky tieto písomnosti osobne neprevzal, pretože zásielky boli právnemu predchodcovi

žalobcu vrátené z adresy žalovaného uvedenej v predmetnej zmluve o úvere ako neprevzaté v odbernej
lehote.

62. Právny predchodca žalobcu následne pohľadávku vyplývajúcu z predmetného úveru voči
žalovanémuzmluvouopostúpenípohľadávokč.0201/2022/CEzodňa24.3.2022postúpilnasúčasného

žalobcu, pričom žalovaný od postúpenia pohľadávky vykonal úhrady, celkovej výške 1.236,25 € a to
nasledovne: 20.09.2023 - 346,15 € a 15.12.2023 - 890,10 €.
63. Z dôvodu týchto čiastočných úhrad zo strany žalovaného vzal žalobca podaním zo dňa 11.4.2024
žalobu čiastočne späť v časti istiny vo výške 1.236,25 €, kvôli čomu súd výrokom č. I konanie v tejto
časti zastavil v zmysle § 145 ods. 1 C.s.p..

64. Predmetom konania tak zostala suma vo výške 9.248,23 € spolu s vyčísleným úrokom z omeškania
1.153,24 € a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7814,72 € od 16.12.2023 do zaplatenia.

65. Do postúpenia pohľadávky žalovaný vykonal čiastočné úhrady úveru v celkovej výške 14.398,45
EUR, z ktorých bolo započítaných na istinu suma 9.844,64 EUR, na zmluvný úrok suma 3.989,73 EUR

a na poplatky (za poistenie) suma 564,08 EUR. Tieto skutočnosti vyplynuli z vyjadrenia žalobcu a boli
preukázané výpisom z úverového účtu a platobnou históriou úverového účtu žalovaného.

66. V zmysle žalobcom predložených potvrdení o doručovaní boli všetky zásielky právneho predchodcu
žalobcu žalovanému doručované na adresu B. XXXX/X, XXX XX A. C. D., pričom žalovaný zmaril ich

doručenie tým, že doručované zásielky neprevzal v odbernej lehote. V prípade, ak by sa žalovaný na
uvedenejadresenezdržiaval,alebonauvedenejadresenemalpoštovúschránku,tedazásielkybyneboli
zasielané na správnu adresu, vrátili by sa s poznámkou adresát neznámy. Nesporne tak boli doručované
na správnu adresu, pretože táto adresa bola žalovaným uvedená v predmetnej zmluve o úvere, jedná sa
o jeho adresu trvalého pobytu a v priebehu zmluvného vzťahu nedošlo k oznámeniu zmeny tejto adresy

zo strany žalovaného jeho veriteľovi, či žalobcovi.
67. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 15.12.2020 sp. zn.
5Cdo/36/2020 uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR č. 1/2021
pod č. R 4/2021, v ktorom dovolací súd ustálil, že ustanoveniu § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
neodporuje a zásade zmluvnej voľnosti zodpovedá aj dohoda spotrebiteľa a veriteľa v spotrebiteľskej

zmluve o tom, že pri doručovaní zásielky spotrebiteľovi sa môže uplatniť fikcia doručenia zásielky na
poslednú známu adresu spotrebiteľa. Vychádzajúc z právneho názoru dovolacieho súdu potom nie je
možné konštatovať, že doručovanie na adresu inú než je adresa trvalého pobytu dlžníka bude mať
vždy za následok neúčinné doručenie. Pokiaľ sám žalovaný pôvodnému veriteľovi oznámil adresu nadoručovanie, ktorá sa nezhoduje s adresou trvalého pobytu, pôvodný veriteľ by logicky nemal žiaden
rozumný dôvod na to, aby mu písomnosti doručoval na adresu trvalého pobytu, ak sa tam žalovaný
nezdržiava, ale zdržiava sa na inej adrese.

68. V danom konkrétnom prípade, aj keď žalovaný tvrdil, že sa na uvedenej adrese nezdržiaval, pretože
pracovalvzahraničí,bolozostranyprávnehopredchodcujednoznačneplatneuplatnenáfikciadoručenia
v zmysle príslušných ustanovení čl. 6.5 Všeobecných obchodných podmienok. Tým bola dodržaná
judikatúrou špecifikovaná „teória dôjdenia“ vyplývajúca z § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorej sa nevyžaduje, aby bol úkon aj reálne doručený, ale postačuje, že sa dostal do dispozičnej

sféry adresáta. Táto dispozičná sféra žalovaného je v tomto prípade jednoznačne adresa jeho trvalého
pobytu, ktorá sa zhoduje s adresou na doručovanie písomností uvedenou v predmetnej úverovej zmluve.
Žalovaný nepreukázal súdu žiadnym spôsobom, že by bolo v priebehu trvania úverového vzťahu z jeho
strany došlo k oznámeniu zmeny tejto doručovacej adresy. Skutočnosť, že sa v čase doručovania
predmetných písomností na uvedenej adrese reálne nezdržiaval, je potrebné v tomto prípade pripísať
na škodu žalovaného, pretože mal možnosť si reálne doručenie zabezpečiť rôznymi inými spôsobmi

(elektronické doručovanie, splnomocnenec na doručovanie, atď.).

69. V zmysle § 181 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd za nesporné skutočnosti považoval to, že
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bol uzatvorený úverový vzťah a rovnako aj výšku
istiny ako aj uplatneného príslušenstva.

70. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

71. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške.

72. Podľa § 503 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom
vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia
ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok

poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. (2) Ak sa poskytnuté
peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto
splátky.

73. Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo

jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

74. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

75. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky

individuálne dojednané. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, aknemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

76. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

77. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu
uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského
úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených

s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

78. Podľa § 2 písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku
dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel

ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom

79. Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu
uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana
dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je

dostupné spotrebiteľovi.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov,

k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,
z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok,
aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.

80. Podľa § 11 ods. 1, 2 cit. zák. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
81. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od
spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti
podľa§7ods.1saúverpovažujezabezúročnýabezpoplatkov.Zahrubéporušeniepovinnostipodľa§7

ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo
registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

82. Po vykonanom dokazovaní súd konštatuje, že žaloba je dôvodná, avšak nie úplne v celom rozsahu.

83. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi stranami sporu bola uzatvorená vyššie
popísaná zmluva o úvere, ktorá je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa všeobecných
ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, ako aj osobitných ustanovení zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy. Pre
spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom
za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť

tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"), čo je zrejmé aj v danej veci.

84. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému spotrebiteľský poskytnutý úver vo výške 19.400 eur a súd
mal preukázané, že z tohto úveru žalovaný splatil iba časť, pričom neplnil splátky riadne a včas, kvôli
čomu došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru zo strany jeho pôvodného veriteľa.

85. Súd mal za to, že táto predmetná úverová zmluva spĺňa všetky zákonné náležitosti v zmysle
ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
v zmysle § 9 a nasl. zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch.
86. Jednak má súd za to, že zmluva obsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, teda úrokovú sadzbu

spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú
sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia,
v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob
vykonania tejto zmeny. V zmluve je jednoznačne uvedené, že výška úrokovej sadzby je štandardne
7,90 % ročne, avšak banka poskytla dlžníkovi zľavu a výška úrokovej sadzby je preto 5,90 % ročne,

ktorá je fixná. Súdu sa táto koncepcia, resp. formulácia javí ako jasná a zrozumiteľná, ktorá nemôže
pre priemerného spotrebiteľa spôsobovať žiadne výkladové nezrovnalosti. Navyše pre spotrebiteľa je
oveľa podstatnejšia RPMN, ktorá hovorí o reálnej ročnej ne/výhodnosti konkrétneho úveru a je do nej
započítaných viac položiek a faktorov, než do úrokovej sadzby.
87. Súd má tiež za preukázané, že predmetná zmluva obsahuje aj náležitosti podľa§ 9 ods. 2 písm. k)

zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, teda ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú
čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zároveň sú v zmluve uvedené aj predpoklady použité na jej výpočet,
vrátanečíselnýchajvecných.Súdnatakejtoformuláciitaktiežnevidíničnezrozumiteľné,pretožezmluva
obsahuje jednak konkrétny údaj o RPMN a jednak všetky údaje, ktoré spotrebiteľ potrebuje na kontrolu

správnosti RPMN prostredníctvom kalkulačky RPMN dostupnej či už na oficiálnej webovej stránke NBS
alebo Ministerstva financií SR. Skutočnosť, že v zmluve nie je samostatne uvedený vzorec výpočtu
RPMN, ktorý je uvedený v prílohe zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nepovažuje súd
za právne relevantný. Jednak tento vzorec vyplýva priamo zo zákona, o ktorom platí, že ho každý pozná
ajehoneznalosťneospravedlňuje,jednakjetentovzorecpretorovnakýprekaždýúverovýspotrebiteľský

vzťah a jednak zákon neobsahuje povinnosť jeho uvádzania v konkrétnej zmluve. Navyše je potrebné
sa na vec pozerať aj realisticky, kedy je zrejmé, že tento vzorec je len veľmi ťažko zrozumiteľný aj pre
nadpriemerne vzdelaného spotrebiteľa. Je tiež potrebné podotknúť, že žalovaný samostatne podpísal
dňa 15.11.2016 aj štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere a informáciu o RPMN,
v ktorých sú všetky relevantné informácie uvedené duplicitne.

88.Súdsanestotožnilanisargumentomžalovanéhootom,žejevzmluveRPMNuvedenávneprospech
dlžníka, keďže do nej nie je započítané poistné za poistenie úveru. Nebolo žalovaným preukázané
žiadnym spôsobom, že poistenie predmetného úveru bolo podmienkou získania spotrebiteľského úveru
alebo jeho získania za ponúkaných podmienok. Z tohto hľadiska považoval súd toto dojednané poistenie
za samostatný právny vzťah, ktorý priamy vplyv na predmetný úverový vzťah alebo jeho vznik. Žalobca

si neuhradené poistné navyše aj v žalobe uplatnil samostatným nárokom a toto poistné bolo aj
samostatne účtovne oddelené od splátok úveru. Nezhrnutie tohto poistného do výpočtu RPMN súd
preto nepovažoval za rozpor s právnou úpravou, ktorý by spôsoboval uvedenie RPMN v neprospech
spotrebiteľa. Navyše súd poukazuje na fakt, že v úverovej zmluve je v článku II. bod 18 uvedené,
že prípadný zánik poistenia nemá vplyv na existenciu a ďalšie trvanie úverovej zmluvy, z čoho tiež

jednoznačne vyplýva, že poistenie nebolo podmienkou uzatvorenia úverovej zmluvy, a preto poistné nie
je možné, ale ani potrebné, zahrnúť do RPMN úveru.
89. Vo vzťahu k počtu a zloženiu splátok v predmetnej úverovej zmluve súd považuje za potrebné
uviesť, že nevidí zákonný rozpor vo formulácii, kedy je posledná splátka v rozdielnej výške ako ostatné
splátky, keď sa v danom prípade jedná o rozdiel iba vo výške 1,08 €, čo súd považuje za zanedbateľné.

S odkazom na splátkový kalendár a základnú matematiku je výška poslednej splátky pre spotrebiteľa
úplne jednoznačná a jej rozdielna výška od ostatných splátok je iba dôsledok matematicko-účtovných
operácií veriteľa a nie je ju možné považovať za dôvod, pre ktorý by bolo potrebné úver sankcionovať
za bezúročný a bez poplatkov.90. Žalovaný argumentoval aj tým, že ani vo výzve podľa § 53 ods. 9 OZ a ani vo vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru nie je uvedená konkrétna splátka úveru, na ktoré sa tieto písomnosti odvolávajú,
a preto by tieto úkony mali byť neplatné pre ich neurčitosť. Je pravda, že „čistote“ vzájomných vzťahov

by pomohlo, keby tieto splátky boli konkretizované, avšak takáto povinnosť nevyplýva zo žiadnych
zákonných ustanovení, preto od veriteľa nie je možné vyžadovať niečo, čo mu zákon neukladá. Navyše
uvedenie konkrétnej splátky nie je ani nevyhnutné na to, aby dlžník vedel, že je v omeškaní a vedel, že
má dlžné splátky uhradiť, pretože inak to bude mať pre neho zákonné, resp. zmluvné následky. Podľa
názoru súdu neuvedenie konkrétnej splátky v týchto právnych úkonoch nemá za následok ich neurčitosť,

pretože zmysel, význam a následky týchto úkonov sú dostatočne určité aj bez uvedenia konkrétnej
splátky.

91. Žalovaný preukázateľne tento vyššie popísaný úver riadne a včas nesplácal splátkami dojednanými
v zmluve, kvôli čomu zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti
tohto úveru a to v zmysle dojednaných zmluvných podmienok tohto úveru. Následne pôvodný veriteľ

pohľadávky túto postúpil na súčasného žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č.
0201/2022/CE zo dňa 24.3.2022.

92. Vo vzťahu k skúmaniu bonity klienta – žalovaného pred poskytnutím predmetného úveru zo strany
právneho predchodcu žalobcu je potrebné uviesť, že žalobca súdu preukázal, že preveril údaje o príjme

žalovaného pred poskytnutím úveru. Jednak disponoval žiadosťou o úver podpísanou žalovaným (č.l.
121) a jednak disponoval vyplneným potvrdením o príjme od zahraničného zamestnávateľa žalovaného
zo dňa 4.11.2016 (č.l. 122). Na základe týchto údajov bol žalovaným deklarovaný príjem overený
a to ešte aj na základe lustrácií v banke dostupných registroch a jeho disponibilný zostatok príjmu
bol vyhodnotený za dostatočný pre poskytnutie úveru. Je potrebné tiež poukázať na skutočnosť, že

predmetným úverom došlo k splateniu aj iného existujúceho úveru poskytnutého rovnakou bankou
žalovanému (možno sa iba domnievať, že zrejme z dôvodu výhodnejších podmienok novšieho úveru,
prípadne z iného dôvodu), a preto je skúmanie bonity klienta v tomto prípade zároveň menej rigorózne
v zmysle § 7 ods. 24 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a z tohto dôvodu právny
predchodca žalobcu nebol povinný skúmať detailne príjmové a životné pomery dlžníka. Navyše,

argumentyžalovanéhootom,žejepotrebnévkaždomprípadeskúmaťcelkovépomerydlžníkazostrany
banky pred poskytnutím úveru, súd považuje za účelové, pretože bol to v tomto prípade jednoznačne
žalovaný, kto žiadal poskytnutie úveru a musel si byť vedomý svojich pomerov obzvlášť za situácie, keď
už jeden úver od rovnakého veriteľa splácal. Prenášanie neprimeranej miery povinností na veriteľa je
v tomto prípade kontraproduktívne, pretože dlžník môže viaceré svoje pomery zamlčať a veriteľ nemá

možnosť si všetky údaje hodnoverne overiť, čo môže viesť k dosiahnutiu neprimeraných výhod z dôvodu
nekalého konania zo strana spotrebiteľa.

93. Je potrebné poznamenať tiež, že žalovaný si je vedomý svojho záväzku voči žalobcovi, pretože,
napriek tomu, že vo svojich prostriedkoch procesnej obrany požadoval zamietnutie celej žaloby, tak

v priebehu konania vykonal čiastočné úhrady popísané v bode č. 62 tohto odôvodnenia, čím dal najavo,
že nárok žalobcu nepovažuje za tak sporný, ako to vo svojich vyjadrenia uvádza.

94. Vo vzťahu k doručovaniu všetkých písomností právnym predchodcom žalobcu žalovanému - výzvy
na úhradu dlžných splátok zo dňa 25.5.2021, oznámenia o mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa

27.6.2021 a oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 20.12.2022 sa súd už vyjadril v bode č. 66-68
tohto odôvodnenia, ale súd pre kompletnosť iba opakuje, že žalobca súdu preukázal, že všetky tieto
písomnosti sa dostali do sféry dispozície žalovaného, pretože boli žalovanému doručované na adresu
ním uvedenú (a nezmenenú) pri uzatvorení predmetnej zmluvy a jednak zároveň na adresu trvalého
pobytu žalovaného, pričom všetky zásielky boli vrátené ako neprevzaté v odbernej lehote.

95. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že žalobca má vo veci jednoznačne aktívnu vecnú
legitimáciu,keďžepostúpeniepohľadávkysúdvyhodnotilzaplatnéavykonanéažporiadnomaúčinnom
zosplatnení celého úveru v súlade s § 17 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
96. Vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu má súd za to, že právny predchodca žalobcu dodržal

aj zákonné podmienky v § 92 ods. 8 zákona o bankách, preto aj z tohto hľadiska považoval súd
postúpenie pôvodne bankovej pohľadávky na nebankový subjekt za súladné so zákonom a tým pádom
aj z tohto hľadiska aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu za preukázanú.97. Žalobca si žalobou uplatnil pôvodne uplatnil sumu vo výške 10.269,08 €, ktorá pozostávala z istiny
úveru 9.050,97 €, neuhradeného riadneho úroku 1.116,07 €, poistného vo výške 71,50 € a zmluvného
úroku z omeškania do zosplatnenia vo výške 30,54 €. Zároveň si uplatnil úrok z omeškania 5 % ročne

zo sumy 9.555,36 € od 27.6.2021 (ako nasledujúceho dňa po dni zosplatnenia) do 11.1.2023 (dňa
čiastočnej úhrady vo výške 504,39 €) a úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 9.050,97 € od 12.1.2023
do zaplatenia.
98. Čiastočným späťvzatím vzal žalobca žalobu späť v časti istiny nároku vo výške 1.236,25 €, čím sa
znížil celkový nárok žalobcu na sumu vo výške 9.032,83 € (10.269,08 € - 1.236,25 €).

99. Z hľadiska objasnenia nezrovnalosti v uplatnených sumách súd uvádza, že vychádzal z odôvodnenia
pôvodnejžaloby,vktoromjevšakuvedenévyčísleniežalovanejpohľadávkyduplicitnearozdielne,avšak
súd použil sumy, ktoré korešpondujú s údajmi v žalobnom formulári. Istina úveru je vo formulári uvedená
vo výške 9.122,47 €, čo zahŕňa však istinu úveru vo výške 9.050,97 € a poistné vo výške 71,50 €.
Zmluvný úrok je uvedený vo formulári vo výške 1.116,07 €, preto súd vychádzal z tejto sumy a nie zo
sumy 969,34 €, ktorá je uvedená v samostatnom bode bez odôvodnenia. Zmluvný úrok z omeškania

do zosplatnenia je uvedený vo formulári vo výške 30,54 €, no v inom bode odôvodnenia je uvedený vo
výške 392,67 €. Súd preto vychádzal z celkovej výška istiny pohľadávky vo výške 10.269,08 € a nie zo
sumy 10.484,48 €, pretože táto suma nekorešponduje s údajmi uvedenými v žalobnom formulári.

100. Tieto vyššie uvedené žalobcom uplatnené nároky považoval súd za oprávnené, okrem zmluvného

úroku z omeškania vo výške 30,54 €, ktorý bol žalobcom uplatnený bez akejkoľvek špecifikácie a bez
akéhokoľvek odôvodnenia. V tejto časti súd žalobu zamietol výrokom č. III, pretože nárok žalobcu v tejto
časti považoval za nepreukázaný.
101. Vo zvyšnej časti, t. j. v sume vo výške 9.002,29 € (10.269,08 € - 1.236,25 € - 30,54 €) považoval
nárok žalobcu za dôvodný, a preto v tejto časti žalobe výrokom č. II vyhovel.

102. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

103. Úroky z omeškania boli žalobcovi priznané v zmysle citovaného ustanovenia § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka a to zo sumy nesplatenej istiny úveru postupne znižovanej o čiastočné úhrady
zo strany žalovaného, t. j. 5 % ročne zo sumy 9.555,36 € od 27.06.2021 do 11.01.2023, vyčíslený na
738,25 €, 5 % ročne zo sumy 9.050,97 € od 12.01.2023 do 20.09.2023, vyčíslený na 312,44 €, 5 %

ročne zo sumy 8.704,82 € od 21.09.2023 do 15.12.2023, vyčíslený na 102,55 € a 5 % ročne zo sumy
7.814,72 € od 16.12.2023 do zaplatenia dlžnej sumy podľa petitu žaloby. Výška úroku z omeškania bola
určená poukazujúc na vládne nariadenie č. 87/1995 Zb. platné v čase vzniku záväzkového vzťahu medzi
účastníkmi a podľa času vzniku omeškania.

104.Podľa§255ods.1C.s.p.,súdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.

105. O trovách konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal žalobcovi
právo na náhradu trov konania v pomere 99,40 %, pretože mal žalobca úspech v 99,70 % a neúspech
v0,30%.Doúspechužalobcusúdzapočítalpriznanúsumuistinyžalovanéhonároku,avšakzároveňsúd

žalovanému pričítal zavinenie na čiastočnom zastavení konania, ku ktorému došlo z dôvodu čiastočných
úhradu z jeho strany už v priebehu súdneho sporu a toto jeho zavinenie vo vzťahu k trovám konania
započítal ako úspech žalobcu.

106. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. a to v lehote 60 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď.
vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.