Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. marec 2024

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 25C/15/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6419202922
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Antal

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2024:6419202922.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Antalom, v spore žalobcu: A. B. C.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. D. E. XXX, XXX XX D. D., právne zastúpený: Advokátska kancelária
Mgr. Marek Benedik, s.r.o., so sídlom Rudnayovo námestie č. 1, 811 01 Bratislava, IČO: 47 247 959,
proti žalovanému: F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. C. XXX/XX, XXX XX I. J., právne zastúpený:
Advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO:
36 862 711, o splnenie povinnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Svedkom D. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/X, XXX XX J. – E., F. K., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom L. XXX, XXX XX D. D., M. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX, XXX XX D. D., F. G.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. C. XXX/XX, XXX XX I. J., svedočné n e p r i z n á v a .

III. Štátu p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej
rozhodne sud po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

IV. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne sud po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca dňa 03.09.2019 prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu podal na Okresný
súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd“) žalobu, ktorou sa domáhal voči pôvodnej žalovanej N. G., nar.
XX.XX.XXXX (ďalej len „pôvodná žalovaná“) splnenia povinnosti, a to tak, že pôvodná žalovaná je
povinná strpieť pripojenie vodovodnej prípojky žalobcu na vodovodné potrubie pôvodnej žalovanej, ktoré
sa nachádza v pozemku parcelné číslo XXXX/X, parcela registra „C“, vo výmere 422 m2, druh pozemku:

zastavaná plocha a nádvorie, katastrálne územie: D. D.; prevádzku vodovodnej prípojky žalobcu
vrátane odberu vody žalobcom prostredníctvom vodovodnej prípojky; údržbu vodovodnej prípojky
žalobcu. Žalobca žiadal, aby súd uložil pôvodnej žalovanej povinnosť zdržať sa prerušovania pripojenia
vodovodnej prípojky (vodovodného potrubia) žalobcu na vodovodné potrubie pôvodnej žalovanej
a prerušovania odberu pitnej vody žalobcom prostredníctvom vodovodnej prípojky (vodovodného
potrubia) žalobcu pripojenej na vodovodné potrubie pôvodnej žalovanej, ktoré sa nachádza v pozemku
parcelné číslo XXXX/X, parcela registra „C“, vo výmere 422 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a

nádvorie, katastrálne územie: D. D.. Žalobca zároveň žiadal priznať nárok na náhradu trov konania voči
pôvodnej žalovanej.2. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č.
XXXX, katastrálne územie: D. D., a to stavby súpisné číslo XXX, rekreačno-športový objekt postavený
na F. E. XXXX/X O. XXXX/X. Táto nehnuteľnosť sa nachádza v miestnej časti obce D. D., ktorá sa

nazýva D. F.. Obyvatelia tejto miestnej časti v minulosti v rokoch 1956 - 1957 vybudovali vodovod s
rezervoárom vody (tzv. starý rezervoár). V roku 1984 bol vybudovaný nový (druhý) rezervoár vody (tzv.
nový rezervoár). Pôvodný rezervoár vody, ako i vodovodné potrubia, majú byť umiestnené na pozemku
parcela registra „C“ parcelné číslo XXXX vo výmere 5967 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast,
katastrálne územie: D. D., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX. Pozemok má byť vo vlastníctve

pôvodnej žalovanej. V roku 1990 so súhlasom obyvateľov, ako aj pôvodnej žalovanej, sa na vodovodné
potrubie pôvodnej žalovanej pripojil žalobca s tým, že zrekonštruoval pôvodný tzv. starý rezervoár a
na vlastné náklady vybudoval prípojku vodovodu k vodovodnému potrubiu žalovanej a podieľal sa na
nákladoch spojených s prevádzkou vodovodu. Pripojenie vodovodnej prípojky žalobcu na vodovodné
potrubie žalovanej sa nachádza na pozemku parcelné číslo XXXX/X, parcela registra „C“, vo výmere 422
m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, katastrálne územie: D. D.. Tento pozemok nie je vo

vlastníctve pôvodnej žalovanej. Táto prípojka slúži ako jediný zdroj pitnej vody a zásobuje nehnuteľnosť
žalobcu pitnou vodou. V apríli 2016 došlo zo strany pôvodnej žalovanej po prvý krát k protiprávnemu
odpojeniu žalobcu od zdroja pitnej vody, avšak následne, po vzájomných rokovaniach v spolupráci s
obcou Horné Hámre, došlo k obnoveniu prívodu vody. Medzi stranami bol vypracovaný návrh dohody
o zabezpečení vody pre žalobcu, ale k jej uzavretiu v skutočnosti nedošlo. Žalobca sa opakovane

snažil dosiahnuť dohodu, avšak bez výsledku. V marci 2017 pôvodná žalovaná opätovne pristúpila k
odpojeniu žalobcu od prívodu vody, čo bol dôvod, aby sa žalobca podaním zo dňa 29.03.2017 obrátil
na tunajší súd so žalobou o určenie vecného bremena spolu s návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia. Konanie bolo vedené pod č. k. 24C/36/2017. Súd návrhu na vydanie neodkladného opatrenia
vyhovel uznesením č. k. 24C/36/2017 zo dňa 16.05.2017 a uložil pôvodnej žalovanej, aby obnovila

prívod vody do stavby žalobcu a aby sa zdržala akéhokoľvek konania smerujúceho k obmedzeniu
alebo znemožneniu dodávok vody do predmetnej stavby až do právoplatného skončenia konania vo
veci samej. Dodávka pitnej vody žalobcovi je v súčasnosti zabezpečená takýmto, z právneho hľadiska
provizórnym, nie definitívnym, spôsobom. Nie je však právoplatne judikované, že pôvodná žalovaná je
povinná strpieť to, že žalobca je napojený na jej vodovodné potrubie a že je oprávnený čerpať pitnú

vodu. Odpojením žalobcu od prívodu vody v apríli 2016 i v marci 2017 došlo k zásahu do pokojného a
dlhodobo rešpektovaného stavu (od roku 1990). V dôsledku toho žalobca nemohol svoju nehnuteľnosť
dlhodobo užívať.

Žalobca ďalej poukázal na uzavretú ústnu dohodu medzi žalobcom a pôvodnou žalovanou, ktorej

obsahom bolo právo žalobcu pripojiť svoju vodovodnú prípojku na vodovodné potrubie pôvodnej
žalovanej; právo žalobcu odoberať pitnú vodu prostredníctvom pripojenia svojej vodovodnej prípojky
napojenej na vodovodné potrubie pôvodnej žalovanej. Žalobca tiež poukázal na konanie 24C/36/2017.
Odpojenie žalobcu pôvodnou žalovanou odôvodnila, okrem iného, údajným odstúpením od vyššie
uvedenej dohody. Žalobca považoval odstúpenie od dohody za absolútne neplatný právny úkon. Čo sa

týka odôvodnenia opodstatnenosti žaloby z hľadiska rozhodujúcich skutočností, žalobca poukázal na
uzavretú ústnu dohodu, ktorú považuje za platnú a účinnú. Odpojenie od jediného zdroja pitnej vody
považuje v rozpore s § 3 ods. 1 a § 6 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov (ďalej len „OZ“). Pôvodná žalovaná mala svojvoľne odpojiť žalobcu a tým ohroziť výkon jeho
vlastníckeho práva k jeho stavbe. K vyjadreniu pôvodnej žalovanej k žalobe zo dňa 18.04.2017 žalobca

pre úplnosť uviedol, že popiera, že svojvoľne a bez vedomia pôvodnej žalovanej odstránil vodovodné
potrubie v jej vlastníctve, teda vodovodný modul v tvare „T“; tvrdenie pôvodnej žalovanej, že žalobca
odmietol opätovné pripojenie pôvodnej žalovanej na starý rezervoár (obnoviť prívod vody); tvrdenie
pôvodnej žalovanej, že rozvodné siete vo vlastníctve pôvodnej žalovanej, žalobca nahradil vlastným
potrubím; tvrdenie, že pôvodná žalovaná netušila, ani nevedela, že v roku 2003 – 2004 žalobca odstránil,

odpílil súkromný vodovod, teda napojenie pôvodnej žalovanej na starý rezervoár, vybudoval samostatný
svoj nový vodovod, napojenie bez toho, aby pôvodnú žalovanú pripojil na starý rezervoár.

Žalobca považuje dohodu za platnú, čim ďalej poukázal na všeobecné znaky odstúpenia od zmluvy.
Podľa vyjadrenie žalobcu mala pôvodná žalovaná odstúpiť od dohody listom zo dňa 03.11.2016. Žalobca

namietal, že mu takáto písomnosť nebola nikdy doručená, pričom voči odstúpeniu od dohody vzniesol
námietku premlčania. Žalobca uvádza, že dôvody uvedené v písomnosti pôvodnej žalovanej nie súd
dané a nemajú oporu ani v dohode strán a ani v zákone.Žalobca výkon práva pôvodnej žalovanej považuje za výkonom práva v rozpore s § 3 ods. 1 OZ.
V tejto súvislosti poukázal na dobré mravy a aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Žalobca je toho názoru, že prerušenie pripojenia žalobcu na vodovodné potrubie pôvodnej žalovanej

a znemožnenie odoberať pitnú vodu žalobcovi bolo v rozpore s dobrými mravmi, pričom v ďalšom
odôvodnil rozpor s dobrými mravmi v jednotlivých bodoch.

Žalobca ďalej poukázal na § 127 ods. OZ, pričom uviedol, že je vlastníkom susednej stavby vo vzťahu k
pozemkomvovlastníctvežalovanej.Žalobcajevlastníkomvodovodnejprípojky(vodovodnéhopotrubia),

ktorá je pripojená na vodovodné potrubie vo vlastníctve pôvodnej žalovanej. Pôvodná žalovaná je
vlastníkom susedných pozemkov (parcelné čísla: XXXX/X, pozemok registra “E“ ), stavby (súpisné číslo:
258) a vodovodného potrubia, ktoré je súčasťou jej stavby, a to zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX
nachádzajúcich sa v k. ú. D. D.. Kanalizačná alebo vodovodná prípojka nie je súčasťou pozemku, na
ktorom je umiestnená. Vlastníkom kanalizačnej alebo vodovodnej prípojky zriadenej pred 01.01.2002 je
vlastník pozemku alebo stavby pripojenej na vodovodnú prípojku alebo kanalizáciu, ak sa nepreukáže

opak. Žalobca je toho názoru, že od pôvodnej žalovanej je legitímne žiadať, aby sa zdržala prerušovania
pripojenia žalobcu.

3. Pôvodná žalovaná vo vyjadrení zo dňa 11.06.2020, ktoré následne doplnila vyjadrením zo dňa
30.06.2020 predložila návrh na zastavenie konania z dôvodu prekážky litispendencie s odkazom na §

159 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“),
judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Českej republiky a Ústavného súdu
Slovenskej republiky a s uvedením všeobecných pojmových znakov prekážky litispendencie. Predmet
sporov v konaniach 25C/15/2019 a 24C36/2017 má byť rovnaký, pričom žalobca ho mal založiť na
totožnom skutkovom základe.

Pôvodná žalovaná v žalobe poprela skutkový stav prezentovaný žalobcom, pričom výslovne poprela, že
by: obyvatelia v roku 1990 dali súhlas na pripojenie žalobcu na súkromné vodovodné potrubie pôvodnej
žalovanej s tým, že by žalobca zrekonštruoval pôvodný, tzv. starý rezervoár a na vlastné náklady
vybudoval prípojku vodovodu k vodovodnému potrubiu pôvodnej žalovanej a podieľal sa na nákladoch

spojených s prevádzkou vodovodu; prípojka žalobcu na súkromné vodovodné potrubie pôvodnej
žalovanej bola jediným zdrojom pitnej vody v nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu v katastrálnom
území D. D.; od prívodu vody odpojila žalobcu protiprávne a že by tým narušila pokojný stav trvajúci
nepretržite od roku 1990; po vzájomných rokovaniach s obcou D. D. došlo k obnoveniu prívodu vody
do nehnuteľnosti žalobcu.

Pôvodná žalovaná vo svojom vyjadrení podrobne opísala vodné dielo - samospádový vodovo v lokalite
L.. Poukázala na to, že dňa 11.06.2017 uzatvorili obyvatelia lokality L., ktorí sa podieľali na zriadení tohto
vodovodu (prípadne ich právni nástupcovia, ktorí vstúpili do práv a povinností ich právnych predchodcov,
či už z titulu univerzálnej alebo singulárnej právnej sukcesie), dohodu označenú ako „Dohoda medzi

podielovými vlastníkmi súkromného gravitačného vodovodu H., D. H., Majer a D. F.“. Predmetom
dohody bola (predovšetkým) písomná úprava existujúceho právneho stavu, t. j. ústnej dohody ohľadom
užívania a nakladania so spoločným gravitačným vodovodom medzi podielovými spoluvlastníkmi, a
to za účelom zabezpečenia a získania dodatočného povolenia tejto vodnej stavby (t. j. za účelom
dodatočnej kolaudácie). Spoločný gravitačný (samospádový) vodovod bol totiž zriadený bez stavebného

povolenia. O pripojení nového odberateľa na gravitačný vodovod, resp. o jeho odpojení, môže rozhodnúť
len členská schôdza odberateľov (podielových spoluvlastníkov), ktorá pozostáva zo splnomocnených
zástupcov určených za každé odberné miesto.

Pôvodná žalovaná ku skutkovému stavu uviedla, že sa ako pôvodná obyvateľka lokality L. priamo

(finančne, či osobne) podieľala na zriadení samospádového (gravitačného) vodovodu, v dôsledku čoho
mala zabezpečené vodovodné pripojenie na obe vodné nádrže nachádzajúce sa v lokalite D. F. (t. j.
na starý i na nový rezervoár). V roku 1984 sa do lokality L. prisťahoval žalobca, ktorý si v nej postavil
rodinný dom. Keďže sa žalobca nepodieľal na zriadení samospádového (gravitačného) vodovodu,
rozvodná vodovodná sieť nezohľadňovala pripojenie žalobcu na niektorú z vodných nádrží, prípadne

na samotný gravitačný vodovod. V roku 1990 sa žalobca spolu s jeho vtedajšou manželkou obrátili so
žiadosťou na pôvodnú žalovanú, či by sa žalobca mohol pripojiť na tú jej rozvodnú vodovodnú sieť,
ktorá zabezpečovala prívod vody zo starého rezervoára k jej domu, a to prostredníctvom vodovodného
modulu v tvare písmena „T“. Pôvodná žalovaná v dobrej viere súhlasila a pripojenie sa žalobcu na jejsúkromný prívod vody zo starého rezervoára povolila. Pôvodná žalovaná umožnila žalobcovi pripojiť sa
na jej súkromnú prípojku smerujúcu zo starého rezervoára do jej domu do momentu, kým si žalobca
nezabezpečí nový prívod vody do jeho chaty, resp. do momentu, kým pôvodná žalovaná súhlas s jeho

pripojením na jej súkromnú prípojku neodvolá. Pôvodná žalovaná poukázala na výpoveď svedka pána
F. G. počas jeho svedeckej výpovede na pojednávaní konanom dňa 11.04.2019 vo veci vedenej na
Okresnom súde Žiar nad Hronom pod č. k. 24C/36/2017.

Žalobca nebol nikdy pripojený na potrubie samospádového vodovodu, ale len na súkromné

vodovodné potrubie vo vlastníctve pôvodnej žalovanej. Keďže nešlo o pripojenie na samotné potrubie
samospádového vodovodu, nebol potrebný súhlas všetkých vlastníkov samospádového vodovodu.
Pôvodná žalovaná by trvalé pripojenie žalobcu na jej súkromné vodovodné potrubie nikdy nedovolila.
Pôvodná žalovaná ďalej poukázala na vyjadrenie p. F., podľa ktorého upozornil na pokles výdatnosti
prameňa, čim sa pôvodná žalovaná mala vystaviť riziku, že z dôvodu odberu vody zo strany žalobcu
jej ona bude mať nedostatok. Pôvodná žalovaná nikdy nesúhlasila s tým, aby si žalobca na jej

súkromný vodovod pripojil nehnuteľnosť slúžiacu ako rekreačno–športový objekt. Pôvodná žalovaná
ďalej poukázala na výpoveď p. P. K. v konaní 24C/36/2017. Pôvodná žalovaná poukázala na dôvody,
pre ktoré nie je možné čerpať vodu naraz z nového a starého rezervoára. Žalobca mal protiprávne
odpojiť pôvodnú žalovanú od starého rezervoáru (náhradného zdroja pitnej vody). Pôvodná žalovaná
poukázala na neodkladné opatrenie nariadené v konaní 24C/36/2017, v zmysle ktorého bola pôvodná

žalovaná povinná opätovne pripojiť žalobcu na jej vlastné potrubie pomocou prípojky v tvare „T“.
Pôvodná žalovaná uviedla, že žalobca disponuje iným zdrojom pitnej vody, a tým zanikol dôvod jeho
pripojenia na súkromné vodovodné potrubie pôvodnej žalovanej smerujúce zo starého rezervoáru do jej
domu. Žalobca mal v tejto veci uviesť, že ide iba o úžitkovú vodu.

Pôvodná žalovaná ďalej poukázala na podmienky uzatvorenej dohody medzi ňou a žalobcom a na
odstúpenie od tejto dohody. Taktiež v ďalšom bode poukázala na výkon jej práv. Pôvodná žalovaná
mala za to, že od nej nie je možné legitímne (bez akéhokoľvek právneho dôvodu) žiadať, aby strpela
pripojeniežalobcunajejsúkromnévodovodnépotrubieazdržalasaprerušovaniaodberuvodyžalobcom
prostredníctvom jej súkromného vodovodného potrubia. Pôvodná žalovaná navrhla zamietnuť návrhy

žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchmi jednotlivých svedkov, pričom navrhla vypočuť p. F. G.
a p. P. K.. Zároveň žiadala pripojiť spis 24C/36/2017 a vykonať dôkazy v predmetnom spise. V závere
navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a aby jej súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

4. Súd uznesením č. k. 25C/15/2019-124 zo dňa 17.03.2021 prerušil konanie do právoplatného
skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod č. k. 24C/36/2017 s poukazom na § 164 CSP.

5. Dňa 31.03.2021 bol súdu doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a dňa 12.04.2021
odvolanie voči uzneseniu č. k. 25C/15/2019-124 zo dňa 17.03.2021.

6. Súd uznesením č. k. 25C/15/2019-142 zo dňa 20.04.2021 nariadil neodkladné opatrenie,
ktorým pôvodnej žalovanej uložil povinnosť zdržať sa prerušovania pripojenia vodovodnej prípojky
(vodovodného potrubia) žalobcu na vodovodné potrubie pôvodnej žalovanej a prerušovania odberu
pitnej vody žalobcom prostredníctvom vodovodnej prípojky (vodovodného potrubia) žalobcu pripojenej

na vodovodné potrubie pôvodnej žalovanej, ktoré sa nachádza na pozemku parcelné číslo XXXX/X,
parcela registra „C“, vo výmere 422 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, katastrálne
územie: D. D., a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 15Co/38/2021-157 zo dňa 19.05.2021 zrušil uznesenie

tunajšieho súdu o prerušení konania č. k. 25C/15/2019-124 zo dňa 17.03.2021 z dôvodu, že konanie
24C/36/2017 Okresného súdu Žiar nad Hronom bolo právoplatne skončené dňa 22.03.2021.

8. Súd v rámci konania nezistil prekážku začatého konania, tzv. prekážku litispendencie z dôvodu, že na
tunajšom súde prebiehalo iné konanie v tej istej veci, a to konanie 24C/36/2017. V tejto súvislosti súd

konštatoval, že aj keď strany sporu (s výnimkou strany žalobcu, kde bolo viac účastníkov) a skutkové
okolnosti boli totožné s predmetným konaním, konanie 24C/36/2017 malo iný predmet konania, a to
vydržanie vecného bremena, pričom nedošlo k zmene žaloby. Súd v rámci konania 24C/36/2017 žalobuzamietol, pričom Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 15Co/10/2020-482 zo dňa 17.02.2021
potvrdil rozsudok č. k. 24C/36/2017-390 zo dňa 12.09.2019.

9. Zo skutkového stavu zisteného súdom vyplynulo, že v 50 rokoch minulé storočia bol vybudovaný
starý rezervoár vody, ktorého súčasťou bolo 6 vývodov pre nehnuteľnosti v lokalite D. F.. Jeden vývod
zo starého rezervoára bol napojený na dom pôvodnej žalovanej. Prítok vody do starého rezervoára bol
zabezpečenýgravitačnýmvodovodom.Vkonanínebolosporne,žežalobcaniejeaaninebolvlastníkom,
resp. podielovým spoluvlastníkom uvedených vodných diel. Žalobca taktiež v konaní jednoznačne

nepreukázal, že sa podieľal na financovaní vodovodu.

V konaní nebolo medzi stranami sporné, že žalobca s pôvodnou žalovanou v roku 1990 uzatvorili ústnu
dohodu, ktorej predmetom bolo pripojenie žalobcu na súkromné vodovodné potrubie pôvodnej žalovanej
vedeného zo starého rezervoára vody za účelom zabezpečenia si pitnej vody žalobcu. Sporným medzi
stranami sporu boli možnosti skončenie, resp. vypovedania predmetnej dohody, pričom účastníkom

dohody bol iba jeden svedok p. F. G. (t. č. žalovaný). Podľa pôvodnej žalovanej a p. G. mala byť dohoda
uzatvorená do momentu, kým si žalobca nezabezpečí nový prívod vody do jeho nehnuteľnosti (športovo-
rekreačná chata), resp. do momentu, kým pôvodná žalovaná súhlas s jeho pripojením na jej súkromnú
prípojku neodvolá. Pôvodná žalovaná má za to, že od dohody platne odstúpila, a to opakovane ústne,
písomne a aj konkludentne. Žalobca trvá na tom, že dohoda je naďalej platná. Súd vykonal dôkaz,

oboznámenie sa s písomným oznámením o odstúpení od ústnej dohody zo dňa 03.11.2016 medzi
žalobcom a pôvodnou žalovanou, ktoré bolo osvedčené notárom P. J. G. dňa 03.11.2016, a ktoré bolo
podané na poštovú prepravu dňa 03.11.2016, pričom adresátom bol žalobca. Pôvodná žalovaná tiež
písomným listom zo dňa 25.06.2021 oznámila žalobcovi ukončenie dohody o pripojení na súkromné
potrubie pôvodnej žalovanej, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 29.06.2021. Listom zo dňa 05.07.2021

toto ukončenie považoval žalobca za absolútne neplatné.

V roku 2003-2004 žalobca bez súhlasu pôvodnej žalovanej (písomná výpoveď p. P. K. zo dňa
10.04.2022) a vlastníkov pozemkov uložil vodovodnú rúru na zabezpečenie si pitnej vody zo starého
rezervoára, pričom došlo k odpojeniu pôvodnej žalovanej od starého rezervoára. Predmetná skutočnosť

bola zistená až v roku 2016 (z dôvodu využívania vody z iného zdroja, na ktorom nastala porucha), kedy
si žalovaná na vlastné náklady dala uložiť vodovodnú rúru od starého rezervoára, čim si obnovila prívod
vody. Zároveň došlo k odpojeniu žalobcu.

V roku 2017 bolo pôvodnej žalovanej doručené neodkladné opatrenie nariadené v konaní 24C/36/2017

Okresného súdu Žiar nad Hronom, v zmysle ktorého bola pôvodná žalovaná povinná umožniť pripojenie
žalobcu na jej vodovodnú rúru. Toto neodkladné opatrenie bolo zrušené rozsudkom tunajšieho súdu
č. k. 24C/36/2017-390 zo dňa 12.09.2019. Zároveň súd uznesením č. k. 25C/15/2019-142 zo dňa
20.04.2021 opätovne nariadil neodkladné opatrenie, ktorým pôvodnej žalovanej uložil povinnosť zdržať
sa prerušovania pripojenia vodovodnej prípojky (vodovodného potrubia) žalobcu na vodovodné potrubie

pôvodnej žalovanej a prerušovania odberu pitnej vody žalobcom prostredníctvom vodovodnej prípojky
(vodovodného potrubia) žalobcu pripojenej na vodovodné potrubie pôvodnej žalovanej, ktoré sa
nachádza na pozemku parcelné číslo XXXX/X, parcela registra „C“, vo výmere 422 m2, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie, katastrálne územie: D. D., a to až do právoplatného skončenia konania
vo veci samej.

V konaní súd zistil a nebolo sporné, že žalobca má zabezpečený aj iný zdroj vody. Žalobca má
zabezpečený zdroj vody v lokalite H. F.. V spore však nebolo preukázané, že žalobcov zdroj vody môže
bez prípadnej ďalšej úpravy slúžiť ako pitná voda. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca môže mať iný
zdroj pitnej vody, avšak vodu si musí dodatočne dočistiť (žiadosť o poskytnutie informácií Okresného

úradu Žarnovica, odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa 16.03.2022).

Súd sa ďalej oboznámil s výpoveďami svedkov vypočutých na pojednávaní dňa 22.09.2021, a to s
výpoveďou D. F., F. K., M. F. a F. G.. F. G. sa zúčastnil aj vykonanej obhliadky na mieste samom dňa
05.04.2022 v lokalite D. F., starý rezervoár.

Počas obhliadky bolo zistené, že v starom rezervoári bolo iba malé množstvo vody, pričom dôvodom
bola porucha na vodovode, o ktorej pôvodná žalovaná predložila fotodokumentáciu podaním zo dňa
02.05.2022. Ďalej boli zistené miesta napojenia žalobcu a pôvodnej žalovanej na starý rezervoár. V časeobhliadky netiekla voda ani žalobcovi a ani pôvodnej žalovanej, pričom bol otvorený kohútik na potrubí
pôvodnej žalovanej.

10. Po vykonanom dokazovaní súd rozhodol vo veci samej rozsudkom č. k. 25C/15/2019-551 zo dňa
30.06.2022 tak, že žalobu žalobcu v prvom výroku zamietol. V druhom výroku nepriznal svedkom D. F.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/X, XXX XX J. - E., F. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX,
XXX XX D. D., M. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX, XXX XX D. D., F. G., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom H. C. XXX/XX, XXX XX I. J., svedočné. V treťom výroku štátu priznal voči žalobcovi

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením. V štvrtom výroku priznal pôvodnej žalovanej voči žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne sud po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením. Súd mal za to, že nie sú splnené podmienky o splnenie povinnosti v zmysle §
137 písm. a) CSP. Žalobca svoje právo odvodzoval od ústnej dohody o dočasnom pripojení žalobcu na
súkromné vodovodné potrubie pôvodnej žalovanej smerujúcej zo starého rezervoáru do domu pôvodnej

žalovanej uzatvorenej medzi ním a pôvodnou žalovanou v roku 1990. Z vykonaného dokazovania mal
súd za to, že zo strany pôvodnej žalovanej došlo k platnému ukončeniu dohody výpoveďou, čím žalobca
nemal právny nárok na uplatňovanie si splnenia povinnosti v podanej žalobe. Zároveň mal súd za to, že
pôvodná žalovaná v konaní nie je pasívne legitimovaná osoba, nakoľko nespĺňa základné predpoklady
pre splnenie povinnosti v zmysle žaloby, a to z dôvodu nemožnosti zabezpečia potrebných úkonov

smerujúcich k nerušenej prevádzke pitnej vody do domu žalobcu a zároveň bez narušenia práv a právom
chránených záujmov tretích osôb. Súd v závere tiež poukázal na to, že nerozhodol o zmene žaloby,
nakoľkožalobuvcelomrozsahuzamietol,rozhodovanieozmenežalobybybolobezprávnehovýznamu,
a to aj s poukazom na skutočnosť, že by malo dôjsť len k zmene v označení parcely v mieste pripojenia
prípojky žalobcu.

11. Proti rozsudku súdu č. k. 25C/15/2019-551 zo dňa 30.06.2022 podal v zákonnej lehote odvolanie
žalobca. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označila za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods.
1 písm. b), f) a d) CSP.

12. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) uznesením č. k. 11Co/73/2022-648 zo dňa
24.08.2023 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva záväzné stanovisko, podľa ktorého súd v ďalšom
rozhodovaní berúc do úvahy aj odvolaciu argumentáciu žalobcu a reakciu pôvodnej žalovanej na ňu,
rozhodne o zmene žaloby, zopakuje a doplní dokazovanie, skutkové zistenia vyhodnotí, vec právne

posúdi s vysporiadaním sa otázky vecnej pasívnej legitimácie a svoje skutkové a právne závery riadne
odôvodní.

13. Súd za účelom doplnenia dokazovania a prejednania veci vyzval výzvou zo dňa 12.10.2023 strany
sporu k vyjadreniu k záverom rozhodnutia odvolacieho súdu najneskôr do termínu pojednávania.

14. Dňa 15.11.2023 žalobca navrhol zmenu strany žalovaného s poukazom na § 80 ods. 1 a 2 CSP
z dôvodu, že pôvodný rezervoár vody, ako i vodovodné potrubia, sú umiestnené v pozemku parcela
registra „C“ parcelné číslo : XXXX vo výmere 5967 m2, druh pozemku : trvalý trávny porast, katastrálne
územie : D. D., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX. Pozemok je teraz vo vlastníctve pána F. G.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. C. XXX/XX, XXX XX I. J..

15. Dňa 15.11.2023 bolo súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu pôvodnej žalovanej k záverom
rozhodnutia odvolacieho súdu. Z vyjadrenia vyplýva, že súd by mal zopakovať dokazovanie len po
návrhu žalobcu a v rozsahu, v ktorom mohla mať zmena petitu žaloby vplyv na navrhované a vtedy

vykonané dokazovanie. Navrhol oboznámenie sa listinných dôkazov na pojednávaní a prečítanie
zápisníc z príslušných pojednávaní. Pôvodná žalovaná mala za to, že zmena petitu nemohla mať vplyv
na dôkazy navrhované stranami sporu, nakoľko išlo len o „kozmetickú“ zmenu petitu v jednom pozemku.
V tejto súvislosti poukázala na hospodárnosť konania a § 143 ods. 1 CSP. Pôvodná žalovaná mala za to,
že neexistuje žiadny právny podklad odôvodňujúci uloženie povinnosti pôvodnej žalovanej, aby strpela

pripojenie vodovodnej prípojky žalobcu na jej vodovodnú prípojku. K druhému dôvodu k zamietnutiu
žaloby konštatovala zánik dohody medzi žalobcom a pôvodnou žalovanou ohľadom pripojenia žalobcu
na vodovodnú prípojku pôvodnej žalovanej. Mala za to, že pokiaľ dohoda medzi žalobcom a pôvodnou
žalovanou netrvá, ide o dôvod zamietnutia žaloby, pričom žalobu považovala za nedôvodnú.16. Dňa 16.11.2023 sa uskutočnilo pojednávanie za prítomnosti právnych zástupcov strán sporu. Súd
na pojednávaní pripustil zmenu žaloby a to nasledovne:

„1. Žalovaná je povinná strpieť:

1.1 pripojenie vodovodnej prípojky žalobcu na vodovodné potrubie žalovanej, ktoré sa nachádza v
pozemku parcelné číslo: XXXX/X, parcela registra „E-KN“ vo výmere 77 m2, druh pozemku: ostatná

plocha, katastrálne územie: D. D.;
1.2 prevádzku vodovodnej prípojky žalobcu uvedenej v bode 1.1 vrátane odberu vody žalobcom
prostredníctvom vodovodnej prípojky;
1.3 údržbu vodovodnej prípojky žalobcu.

2. Žalovaná je povinná sa zdržať prerušovania pripojenia vodovodnej prípojky (vodovodného potrubia)

žalobcu na vodovodné potrubie žalovanej a prerušovania odberu pitnej vody žalobcom prostredníctvom
vodovodnej prípojky (vodovodného potrubia) žalobcu pripojenej na vodovodné potrubie žalovanej, ktoré
sa nachádza v pozemku parcelné číslo XXXX/X, parcela registra „E“ vo výmere 77 m2, druh pozemku:
ostatná plocha, katastrálne územie: D. D..

3. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.“

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní netrval na podanom návrhu na pripustenie vstupu namiesto
žalovaného, nakoľko právny zástupca pôvodnej žalovanej deklaroval, že v blízkej dobe uzavrú ďalšiu
darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bude darovanie vodovodnej prípojky pôvodnej žalovanej na pána

F. G., teda jej syna. Uviedol, že žalobca naďalej nemá pitnú vodu a nie je mu známa príčina, že pitná
voda žalobcovi netečie.

Z obsahu zápisnice je zrejmé, že pôvodná žalovaná naďalej považovala žalobu za nedôvodnú. Právny
zástupca pôvodnej žalovanej zdôraznil, že súd by mal zopakovať dokazovanie po návrhu žalobcu na

zmenu žalobného petitu v rozsahu, v ktorom mohla mať zmena petitu žaloby vplyv na navrhované a
vtedy na súde prvej inštancie vykonané dokazovanie. Má za to, že záver súdu o platnom ukončení
dohody je právne správny.

Právny zástupca žalobcu mal za to, že je opätovne potrebné vykonať výsluch svedkov opakovane.

Nestotožnil sa s tvrdením pôvodnej žalovanej, že dohoda medzi žalobcom a pôvodnou žalovanou
zanikla. Mal za to, že je tu existencia aj iných dôvodov, ktoré svedčia nároku žalobu. Navrhol vypočuť
tých svedkov, ktorí boli vypočutí po podaní zmeny návrhu.

Právny zástupca žalovanej opätovne zhrnul skutkový stav v predmetnej veci, ktorý už bol však súdu

známy z predchádzajúcich vyjadrení.

Právni zástupcovia strán sporu na pojednávaní zhodne uviedli, že listiny, ktoré sa nachádzajú k tomuto
vyjadreniu nežiadajú čítaním oboznámiť, obsah im je známy. Jedná sa o listiny nachádzajúce sa na č.
l. 338-367. Zároveň zhodne uviedli, že nežiadajú nič bližšie oboznámiť z predmetného spisu.

Súd pojednávanie odročil s tým, že právny zástupca žalobcu oznámi súdu v lehote 10 dní doplnenie
dokazovania navrhovanými svedkami.

17. Podaním doručeným súdu dňa 22.12.2023 žalobca navrhol v konaní opätovne vypočuť F. G.. Na

zopakovaní miestnej obhliadky netrval a vypočutí ostatných svedkov.

18. Pred otvorením pojednávania dňa 10.01.2024 právny zástupca pôvodnej žalovanej súdu doručil
notárske zápisnice v dvoch vyhotoveniach, vyhotovené notárskym úradom N. O. Q. v I. J. I. XX/XXXX,
I. XXXXX/XXXX, I. XXXXX/XXXX, ako aj dodatok k darovacej zmluve uzavretej dňa 11.05.2022, ktoré

sa krátkou cestou pred zaujatím stanoviska doručili právnemu zástupcovi žalobcu.

K možnosti vyriešenia sporu uzatvorením mimosúdnej dohody právny zástupca žalobcu uviedol, že
zo strany žalobcu došlo k podaniu návrhu na mimosúdne uzavretie veci návrhom nájomnej zmluvy,avšak protistrana túto zmluvu odmietla, a to z dôvodu pretrvávajúcich sporov medzi pôvodnou žalovanou
a žalobcom.

19. Žalobca podaním zo dňa 15.01.2024 navrhol, aby súd pripustil zmenu na strane pôvodnej žalovanej
tak, aby namiesto pôvodnej žalovanej vstúpil na jej miesto F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. C.
XXX/XX, XXX XX I. J.. K svojmu návrhu na zmenu strany pôvodnej žalovanej žalobca predložil darovaciu
zmluvu spísanú vo forme notárskej zápisnice zo dňa 11.05.2022, sp. zn. N 92/2022, NZ 13069/2022,
NCR1s 13463/2022 spolu s jej dodatkom zo dňa 09.01.2024, ktorou pôvodná žalovaná darovala F.

G. zo svojho výlučného vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vedených Okresným úradom
Žarnovica, katastrálny odbor, katastrálne územie D. D., obec D. D., R. S., na LV č. XXXX ako parcela
registra „C“ č. XXXX-XXXXXX trávnatý porast o výmere 5967 m2; na LV č. XXXX ako parcela registra „E“
č. XXXX-XXXXXXX o výmere 523 m2; na LV č. XXXX ako parcela registra „C“ č. XXXX-XXXXXXXXX
plocha a nádvorie o výmere 1293 m2; na LV č. XXX ako stavba so súpisným číslom XXX-XXXXXXX
dom postavený na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX.

Zároveň žalobca vo svojom vyjadrení poukázal na dobre mravy v súvislosti s pripojením žalobcu na
vodovodnú prípojku. Mal za to, že vodovodné potrubie bolo zriadené oprávnene na základe ústnej
dohody, pričom tento stav trval od roku 1990 a prerušenie dodávky pitnej vody žalobcovi v skutočnosti
pôvodnou žalovanou bolo samé osebe protiprávnym konaním. Ďalej uviedol, že žalobca pôvodnú

žalovanú od starého rezervoára neodpojil, pričom bol pripravený pripojenie pôvodnej žalovanej obnoviť
na vlastné náklady a za tým účelom vykonal aj výkopové práce a položil vodovodné potrubie. Tiež
poukázal na ďalšie skutočnosti, a to, že vodovod je jediným zdrojom pitnej vody v danej lokalite; prameň,
ktorýnapájavodovod,jedostatočnevýdatný;sumiestnenímvodovodnéhopotrubiažalobcuasodberom
pitnej vody žalobcom nemá žalovaný žiadne náklady; pôvodná žalovaná a žalovaný svojím konaním

dosiahli len poškodenie žalobcu. Vo svojom vyjadrení poukázal na § 127 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), ust. Čl. 4 CSP a Ústavu Slovenskej republiky.

20. Na základe vyššie uvedeného, predloženej darovacej zmluvy a jej dodatku, súd návrhu na zmenu
strany sporu na strane pôvodnej žalovanej vyhovel a rozhodol uznesením č. k. 25C/15/2019-716 zo dňa

17.01.2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.01.2024.

21. Dňa 23.01.2024 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu zo dňa 15.01.2024.
Žalovaný poukázal na duplicitu petitu, pričom zo žalobného návrhu nie je zrejmé, ktorý z petitov by mal
byť primárny. Mal za to, že žaloba žalobcu je procesne neprípustná a právo žalobcu byť pripojený na

súkromné vodovodné potrubie žalovaného zaniklo. Žalovaný poprel, že by bola porucha na vodovode
umelo vytvorená. Toto tvrdenie žalobcu je nepreukázané a ničím nepodložené. Prípadný príbuzenský
vzťah medzi žalovaným a tretími osobami vlastniacimi nehnuteľnosti (pozemky), cez ktoré prechádza
vodovodné potrubie, považoval za irelevantný. Skutočnosť, že žalovaný nerieši poruchu na potrubí
smerujúcom zo starého rezervoáru do jeho domu, je spôsobená tým, že žalovaný má trvalé bydlisko

v I. J., kde aj trvalo žije. Dom na D. F. využíva len na rekreačné účely. Žalovaný k rozporu dobrých
mravov uviedol, že matka žalovaného pristúpila k výkonu existujúceho práva vyplývajúceho jej z ústnej
dohody uzatvorenej so žalobcom o dočasnom pripojení žalobcu na súkromné vodovodné potrubie matky
žalovaného; matka žalovaného odstúpením od ústnej dohody nesledovala porušenie práv žalobcu;
právo žalobcu byť dočasne pripojený na súkromné vodovodné potrubie matky žalovaného vyplývalo

žalobcovi výlučne z ústneho súhlasu matky žalovaného; dôvod odstúpenia od ústnej dohody bol reálne
daný, navyše matka žalovaného bola oprávnená od dohody odstúpiť kedykoľvek aj bez uvedenia
dôvodu; žalobca má zabezpečený iný zdroj pitnej vody k jeho nehnuteľnosti na D. F.. Žalovaný tiež
dal do pozornosti súdu, že žalobca mal po dobu viac ako 25 rokov na základe ústretovosti, ochoty
a dobrej vôle matky žalovaného prístup k vode zo starého rezervoáru do domu matky žalovaného.

Mal za to, že akceptácia stavu, že ak niekto vlastní pozemok v lokalite bez prístupu k pitnej vode,
stavbou nehnuteľnosti na tomto pozemku, mu automaticky vznikne právo byť na vodu pripojený, pričom
akékoľvek tretie osoby sú povinné umožniť mu bezodplatné pripojenie sa na ich prívod vody, ak ním
disponujú, vrátane pripojenia na ich súkromný vodovod vybudovaný na ich vlastné náklady, alebo mu
sprístupniť iný zdroj pitnej vody, ktorý využívajú (napríklad vlastnú studňu), je absurdná a nemôže

požívať právnu ochranu. Žalovaný ďalej poukázal legitímne zrušenie uzatvorenej ústnej dohody medzi
pôvodnou žalovanou a žalobcom. Žalovaný nepopiera, že matka žalovaného rešpektovala vzniknutý
stav od roku 1990. Uvedené však nič nemení na tom, že matka žalovaného bola oprávnená ústnu
dohodu zrušiť, čo aj urobila. Žalovaný uviedol, že nie je povinný súhlasiť s tým, aby bol žalobca naďalejpripojený na jeho súkromné vodovodné potrubie. Žalobca nepreukázal, že mu právo na pripojenie patrí.
Žalovaný nepopieral, že v čase uzatvárania ústnej dohody medzi matkou žalovaného a žalobcom v
danej lokalite iný zdroj pitnej vody neexistoval. Tejto skutočnosti si však bol žalobca vedomý. Mal za to,

že prameň, ktorý napája súkromný gravitačný vodovod, nie je dostatočne výdatný. Pripojenie žalobcu
na súkromné vodovodné potrubie žalovaného odoberá žalovanému prístup najmenej k 50 % vody, ktorá
cez potrubie pretečie. K ust. § 127 OZ uviedol, že nedošlo k naplneniu ani jednej zo skutkových podstát
generálnejklauzuly.Žalovanýopätovnezhrnuldôvody,prektorépovažuježalobuzanedôvodnúažiadal,
aby ju súd zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.

22. Pojednávanie nariadené na deň 23.01.2024 súd odročil za účelom doručenia rozhodnutia o zmene
strany žalovaného.

23. Dňa 22.02.2024 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu k predmetu konania. Žalobca mal za to, že
nič nebráni vykonateľnosti petitu a nejde o petit, ktorý by mal povahu eventuálneho petitu. Poukázal aj

na svoje predchádzajúce vyjadrenie zo dňa 16.09.2024. Tvrdenie o údajne dočasnosti, podmienenosti
súhlasu pôvodnej žalovanej s pripojením žalobcu na jej vodovodnú prípojku a o možnosti ho kedykoľvek
odvolať, je vymyslené. Tvrdenie, že žalobca má zabezpečený iný zdroj pitnej vody považuje za klamlivé.
K uvedenému predložil protokol o skúške. K neplatnosti odstúpenia poukázal na odôvodnenie žaloby.
Žalobca ďalej uviedol, že dohoda o pripojení nemohla zaniknúť ani písomnou výpoveďou, pretože aj

takýto úkon podlieha korektívu dobrých mravov a zákazu zneužitia práva. S poukazom na dobré mravy
mal za to, že účelom, ktorý sledovala pôvodná žalovaná a žalovaný, je spôsobiť žalobcovi ujmu. To sa
vzťahuje na ich faktické konania, ako aj na údajnú výpoveď dohody o pripojení. Podľa jeho vyjadrenia
je potrebné posúdiť uplatnený nárok na strpenie tohto pripojenia, t. j. či je možné legitímne požadovať
zachovanie existujúceho stavu. V ďalšom má za to, že pôvodná žalovaná legitímne nezrušila dohodu

o pripojení; fyzické prerušenie pripojenia žalobcu na vodovodné potrubie žalovanej, ktoré žalovaný
opakovane priznáva, nebolo ničím iným, ako ofenzívnou svojpomocou; tvrdenie o možnosti žalovanej
od dohody kedykoľvek odstúpiť na základe akéhokoľvek dôvodu považuje za rozpore so zákonom;
má za to, že nebolo preukázané, že by žalobca uskutočnil výmenu potrubia na základe nepravdivých
tvrdení; argumentácia žalovaného, že žalobca nikdy nemal začínať so stavbou, keď nemal zabezpečený

prívod vody považuje za absurdnú; pôvodná žalovaná (žalovaný) svoje tvrdenie o údajnej nedostatočnej
výdatnosti prameňa nepodložili žiadnym relevantným dôkazom; žalovaný je pripojený na nový rezervoár
a vodu zo starého rezervoára neodoberá; nesúhlas žalovaného s pripojením žalobcu nemá iné logické
vysvetlenie, len sledovanie účelu poškodiť žalobcu. V ďalšom poukázal na § 127 OZ, § 128 OZ, aplikáciu
Čl. 4 ods. 2 CSP a Čl. 2 CSP.

24. Dňa 29.02.2024 sa uskutočnilo pojednávanie za prítomnosti strán sporu a ich právnych zástupcov.

Na pojednávaní bol navrhnutý výsluch žalovaného, ktorý k veci uviedol, že dohoda bola vytvorená v roku
1990, kedy žalobca ústne požiadal pôvodnú žalovanú o pripojenie. Pôvodná žalovaná udelila súhlas

s tým, že od dohody môže kedykoľvek odstúpiť. Mal za to, že k zrušenie ústenej dohody došlo v roku
2016, kedy sa pôvodná žalovaná dozvedela o jej odpojení v roku 2004. Žalobca mal navrhnúť výmenu
starého potrubia za nové, pričom žalovaná nemala vykopané nové potrubie do jej domu. Pripojenie
pôvodnejžalovanejnastarépotrubiesanerealizovalo.Žalobcajepripojenýnapotrubie,ktorésipôvodná
žalovaná pripojila v roku 2016. Na pripojenie tohto potrubia žalobca súhlas nedostal. T. č. je pripojený na

základe neodkladného opatrenia od roku 2017, pričom pôvodné železné potrubie už z časti neexistuje.
Pôvodnej žalovanej mal žalobca predložiť návrh dohody, v ktorej žalobca navrhol, aby potrubie od
„téčka“ po rezervoár bolo spoločné, s čim pôvodná žalovaná nesúhlasila, nakoľko žalobca nenadobudol
žiadne vlastnícke právo k prípojke. Zároveň potrubie prechádzalo pozemkami tretích osôb, tak pôvodná
žalovaná takúto dohodu podpísať ani nemohla. Pôvodná žalovaná dala žalobcovi písomnú výpoveď dňa

03.11.2016, v ktorej mu zrušila súhlas s pripojením. K jednotlivým trubkám žalovaný uviedol, že prvá
bola zakopaná od rezervoáru po dom pôvodnej žalovanej, bola to železná trubka, ktorá bola zakopaná
v roku 1958, na túto železnú trubku dostal žalobca od pôvodnej žalovanej súhlas sa napojiť na pozemku
obce. Je to pozemok označený v zmenenej žalobe. Druhá trubka bola uložená žalobcom, podľa názoru
žalovaného neoprávnene, lebo o výmene tejto trubky pôvodná žalovaná nevedela. Bola uložená od

„téčka“ napojenia pôvodnej železnej trubky po rezervoár. Dňa 12.11.2016 žalovaný vykopal kanál od
rezervoáru po dom pôvodnej žalovanej a položil do zeme a pripojil umelú 3 cólovú trubku. Touto trubkou
došlo k pripojeniu na pôvodnú železnú trubku vychádzajúcu z rezervoáru, na ktorú bol predtým napojenýžalobca. Išlo o tretiu rúru. Približne dva až tri roky išla cez túto trubku voda, následne došlo k neznámej
poruche a voda netečie ani pôvodnej žalovanej a ani žalobcovi.

Z prednesov strán konania ďalej vyplynulo, že odpojenie pôvodnej žalovanej od rezervoáru mal vykonať
p. F., pričom mal informovať žalovaného o tejto skutočnosti v roku 2016. Z ďalšie vyplýva, že pôvodná
žalovaná mala žalobcovi doručiť výpoveď dohody z roku 1990, a to písomne a aj ústne v roku 2016.
Žalobca nedostal od pôvodnej žalovanej súhlas na pripojenie sa na tzv. tretiu trubku. Žalobca nemal
udeliť p. F. pokyn na odpojenie pôvodnej žalovanej od starého rezervoára. Výmena vodovodnej prípojky

v roku 2004 mala byť realizovaná na základe dohody pôvodnej žalovanej a neb. O. K.. Dohoda mala
byť uzatvorená bez akýchkoľvek podmienok a časového obmedzenia. Podľa vyjadrenie žalobcu, keby
chcel využívať iný zdroj pitnej vody, tak by ho musel nájsť na H. F., nakoľko na D. F. ani v 130 metrovej
hĺbke, kde bol vrt zrealizovaný, nie je voda vôbec. Na úpravu technickej vody by potreboval vynaložiť
značne finančne prostriedky, pričom by sa mu nepodarilo získať pitnú vodu. V rámci záverečných rečí
sa strany sporu a ich právny zástupcovia pridržiavali obsahom prechádzajúcich vyjadrení.

Právny zástupcovia strán sporu na pojednávaní zhodne uviedli, že nemajú návrhy na doplnenie
dokazovanie, a preto súd vyhlásil dokazovanie za skončené. Súd za účelom vyhlásenia rozsudku vo
veci odročil pojednávanie na deň 28.03.2024.

25. Súd na posúdenie právnej stránky veci vychádzal z nasledovného:

Podľa § 137 písm. a) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.

Podľa § 60 CSP, stranami sú žalobca a žalovaný.

Podľa § 2 ods. 1 a 3 OZ, občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností,
s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája. Účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné
práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy
ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s
dobrými mravmi. Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú o to,
aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné

rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.

Podľa § 127 ods. 1 OZ, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom
obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu
stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že

by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú
pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými
atekutýmiodpadmi,svetlom,tienenímavibráciami,nesmienechaťchovanézvieratávnikaťnasusediaci
pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo
odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

Podľa § 488 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z

bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 491 ods. 1 OZ, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu
však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky
rôznych zmlúv.

Podľa § 491 ods. 2 OZ, na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť
ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo
trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného

ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia
niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a
to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak,
aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej

náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

Podľa § 47 ods. 1 a 2 OZ, ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného
orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím. Ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh
na rozhodnutie podľa odseku 1, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili.

Podľa § 151n ods. 1 a 2 OZ, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho
iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce
vecnýmbremenámsúspojenébuďsvlastníctvomurčitejnehnuteľnosti,alebopatriaurčitejosobe.Vecné
bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

Podľa § 151o ods. 1 OZ, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu
alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným
bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa § 415 OZ, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku,
na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 680 ods. 2 a 3 OZ, ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do

právneho postavenia prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov voči prvšiemu
vlastníkovi, len čo mu bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná. Ak dôjde ku zmene
vlastníctva k nehnuteľnej veci, môže z tohto dôvodu vypovedať nájomnú zmluvu iba nájomca, a to aj
vtedy, ak bola zmluva uzavretá na dobu určitú; výpoveď však musí podať v najbližšom výpovednom
období, pokiaľ je zákonom alebo dohodou ustanovené. Pri zmene vlastníctva k hnuteľnej veci môže

zmluvu vypovedať aj nadobúdateľ.

PodľaČl.20ods.1prváadruháveta,ods.3a4zák.č.460/1992Zb.ÚstavySlovenskejrepublikyvznení
neskorších predpivov (ďalej „Ústavy Slovenskej republiky“), každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke
právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho

zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon
vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie
nad mieru ustanovenú zákonom. Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné
iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva

neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

26. Súd sa už v predchádzajúcom rozsudku č. k. 25C/15/2019-551 zo dňa 30.06.2022, ktorý bol zrušený
odvolacím súdom, pomerne vyčerpávajúco zaoberal zistením skutkového stavu v predmetnej veci.
Pre doplnenie skutkového stavu nastali dve podstatné zmeny, a to, že dňa 16.11.2023 sa uskutočnilo

pojednávanie za prítomnosti právnych zástupcov strán sporu, na ktorom súd pripustil zmenu žaloby
v súlade so záväzným pokynom odvolacieho súdu v jeho rozhodnutí č. k. 11Co/73/2022-648 zo dňa
24.08.2023. Druhou podstatnou skutočnosťou, ku ktorej od posledného rozhodnutia súdu došlo, jezmena strany sporu pôvodnej žalovanej na žalovaného uznesením č. k. 25C/15/2019-716 zo dňa
17.01.2024 (právoplatne dňa 25.01.2024).

27. Žalobca sa zmenou žaloby s prihliadnutím na zmenu strany sporu domáhal, aby žalovaný strpel
pripojenie žalobcu, prevádzku a údržbu na jeho súkromné vodovodné potrubie smerujúce zo starého
rezervoára do jeho domu a aby sa žalovaný zdržal prerušovania pripojenia vodovodnej prípojky a
prerušovaniaodberupitnejvodyžalobcom.Žalobcasvojeprávoodvodzovalodústnejdohodyopripojení
žalobcu na súkromné vodovodné potrubie pôvodnej žalovanej smerujúcej zo starého rezervoáru do

domu žalovaného uzatvorenej medzi žalocom a pôvodnou žalovanou v roku 1990.

28. V prvom rade je potrebné uviesť, že súd spochybňuje existenciu právneho vzťahu medzi žalobcom
a žalovaným. Pokiaľ právo, resp. svoj nárok žalobca opiera o ústnu dohodu z roku 1990 uzatvorenú
medzi ním a pôvodnou žalovanou o pripojení na súkromné vodovodné potrubie (ďalej len „dohoda“),
žalovaný nebol stranou tejto dohody, táto dohoda tak nevyvoláva medzi sporovými stranami žiadne

právne dôsledky. Žalobca v konaní nepreukázal, že by žalovaný bol povinným subjektom na splnenie
povinností vyplývajúcich z predmetnej dohody, navyše žalobca nepreukázal, že by práva z dohody
prešli na osobu žalovaného, preto je súd toho názoru, že žalobca, aj keď považuje dohodu za platnú
a naďalej účinnú, v konaní nepreukázal pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného vyplývajúcu z uzavretej
dohody. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom

súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú
legitimáciumátenzúčastníkov,komusvedčístavzhmotnéhopráva,tedaktojenositeľomsubjektívneho
práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného
práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Súd môže žalobe vyhovieť len
za predpokladu pokiaľ žalobca žaluje subjekt, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný).

Pokiaľ sa v konaní nepreukáže vecná pasívna legitimácia na strane žalovaného, bez ďalšieho musí súd
žalobu zamietnuť. Iba okolnosť, že na základe darovacej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice
zo dňa 11.05.2022, sp. zn. N 92/2022, NZ 13069/2022, NCR1s 13463/2022 spolu s jej dodatkom zo
dňa 09.01.2024, žalovaný sa stal po pôvodnej žalovanej vlastníkom nehnuteľností vedených Okresným
úradom Žarnovica, katastrálny odbor, katastrálne územie D. D., obec D. D., okres S., na LV č. XXXX ako

parcela registra „C“ č. XXXX-XXXXXX trávnatý porast o výmere 5967 m2; na LV č. XXXX ako parcela
registra „E“ č. XXXX-XXXXXXX o výmere 523 m2; na LV č. XXXX ako parcela registra „C“ č. XXXX-
XXXXXXXXX plocha a nádvorie o výmere 1293 m2; na LV č. XXX ako stavba so súpisným číslom XXX-
XXXXXXX dom postavený na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX, automaticky neznamená, že je
aj pasívne vecne legitimovaným povinným subjektom v predmetnom konaní. Na základe uvedeného

je zrejmé, že absentuje okolnosť, ktorá by spájala žalovaného a jeho vlastnícke právo k súkromnému
vodovodnému potrubiu s vyššie uvedenou dohodou. Ak aj mal žalovaný vedomosť o uzatvorení
ústnej dohody medzi žalobcom a pôvodnou žalovanou, v konaní bol obsah ústnej dohody viac krát
spochybnený. Súd má za to, že práva a povinnosti musia byť pre subjekty práva predvídateľné a preto
platí, že žalovaný ako nový vlastník nehnuteľností a aj vodovodného potrubia nemôže byť zaviazaný zo

zmlúv, resp. dohôd s niekým iným, pokiaľ tieto nemajú vecno-právne účinky (napr. zmluva o zriadení
vecného bremena) alebo to neustanovuje priamo zákon (napr. pri nájomnom vzťahu ust. § 680 ods. 2
a 3 OZ). Princíp legitímnych očakávaní totižto nedovoľuje pripisovať vecno-právne účinky jednoduchým
zmluvám. Súd ma za to, že dohoda, ktorú uzatvorila pôvodná žalovaná so žalobcom v roku 1990 nemá
vecno-právne účinky, nejde o zriadenie vecného bremená a ani o nájomnú zmluvu, ktorá by zaväzovala

tretie osoby mimo zmluvného vzťahu, aj keby bola táto dohoda platne uzatvorená a nebola vypovedaná.
Aj keď žalobca mal úmysel tento spor urovnať mimosúdne uzatvorením nájomnej zmluvy, pôvodná
žalovaná takúto zmluvu odmietla z dôvodu pretrvávajúcich sporov so žalobcom.

29. V danom prípade má súd za to, že medzi pôvodnou žalovanou a žalobcom nebola uzatvorená

dohoda o vecnom bremene, ale iba dohoda o zriadení vodovodnej prípojky, resp. napojení žalobcu na
vodovodné potrubie pôvodnej žalovanej. Podľa názoru súdu si strany dohody v čase jej uzatvorenia
vroku1990mohlidohodouchýbajúcevecnébremenonahradiťsprihliadnutímnavtedajšieusporiadanie
pozemkov. Uvedené však mohlo platiť len za podmienok, ak by bolo splnené všetko to, čo sa strany v
dohodezaviazalisplniťazapodmienokustanovenýchvzákone(napr.§47OZ).Zvyjadreniažalovaného

na pojednávaní dňa 29.02.2024 je zrejmé, že v roku 2004 žalobca konal nad rámec uzatvorenej dohody,
keď došlo k uloženiu tzv. druhej trubky, či už osobne žalobcom alebo prostredníctvom tretích osôb, bez
predchádzajúcej dohody s pôvodnou žalovanou, pričom pôvodná žalovaná ostala odpojená od pitnej
vody zo starého rezervoáru. Podľa názoru súdu, bez ohľadu na účel uloženia ďalšie vodovodnej trubkymali byť dotknutí vlastníci o tomto zásahu náležite informovaní. Žalobca sa tak domáha platnosti dohody,
ktorú sám nedodržal, a to bez ohľadu na skutočnosť, či odpojenie pôvodnej žalovanej vykonal osobne
alebo prostredníctvom tretích osôb, nakoľko o uložení nového potrubia vedel a zároveň prostredníctvom

neho odoberal vodu. Žalobca vedel, že uložením ďalšej trubky dôjde k zásahu do vlastníckeho práva
pôvodnej žalovanej, nakoľko muselo dôjsť k zmene pôvodného napojenia na vodovodné potrubie. Tento
zásah do vlastníckeho práva pôvodnej žalovanej by nastal bez ohľadu na to, či by pôvodná žalovaná
ostala napojená na starý rezervoár vody. Pokiaľ v roku 2004 došlo k odstaveniu nehnuteľnosti žalovanej
od prívodu pitnej vody zo starého rezervoára, je takéto konanie v rozpore s § 415 OZ.

30. Súd je toho názoru, že pokiaľ by si strany dohody zvolili vhodné miesto na napojenie vodovodného
potrubia a ďalšie náležitosti (odplata za zriadenie vecného bremena atď.), tak dohoda z roku 1990
mohlamaťcharaktervecnéhobremena,čovyplývazosamotnéhoobsahudohody(zriadenievodovodnej
prípojky, resp. napojenie žalobcu na vodovodné potrubie pôvodnej žalovanej), ktorý nebol medzi
stranami sporný. Dohoda však nepredstavuje zmluvu o zriadení vecného bremena, pretože nemá

všetky zákonom predpísané náležitosti pre jej platnosť. Súd považuje dohodu z roku 1990 len za
predbežnú dohodu ohľadom súhlasu s napojením žalobcu na vodovodné potrubie pôvodnej žalovanej,
t. č. vo vlastníctve žalovaného. Vecné bremeno teda nevzniklo zmluvou o zriadení vecného bremena ani
žiadnyminýmspôsobomvzmysle§151oOZanebolozapísanédokatastranehnuteľnostídotrochrokov
oduzavretiadohody(§47OZ),čojepodmienkouprávnejexistencievecnéhobremena.Jevšakpotrebné

uviesť, že pre platnosť zriadenia vecného bremena by strany dohody museli, okrem iné, dodržať
podmienkyupravenév§47OZ.Platí,žekeďvecnébremenonebolozapísanédokatastranehnuteľnosti,
účastníci od dohody odstúpili. Súd zdôrazňuje, že podstata inštitútu vecného bremena spočíva v
právach a povinnostiach, ktoré sú spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti a prechádzajú s vlastníctvom
nehnuteľnej veci na nadobúdateľa. Podstatou vecného bremena je aj skutočnosť, že právo, ktoré

zodpovedá vecnému bremenu, musí byť opakovateľnej povahy (nestačí teda potreba jednorazového
výkonu práva pre zriadenie vecného bremena). Súd konštatuje, že vlastníctvo vodovodného potrubia
prešlo na žalovaného v roku 2024 (dodatok zo dňa 09.01.2024), pričom za žiadnych okolností nie je
možné povýšiť záväzkový vzťah predbežného súhlasu zriadenia vodovodnej prípojky, kde prebehol iba
inštitút jednorazového výkonu práva nad inštitút, ktorý môže poskytnúť iba vecné bremeno. Žalobca si

však tejto skutočnosti mal byť vedomý v čase uzatvorenia dohody. Súd v závere zdôrazňuje, že jeho
úlohou nie je preskúmavať podmienky vzniku vecného bremena v čase uzatvorenia dohody, nakoľko
mu nie sú známe ani všetky pomery vlastníkov z roku 1990 a vtedajšie usporiadanie pozemkov, súd len
poukazuje na jednu z možnosti riešenia prípadných budúcich sporov o trvaní dohody. Taktiež v prípade
budúcich sporov je vhodné pristupovať k uzatváraniu dohôd v písomnej forme pri pochybnostiach o jej

obsahu.

31. Žalobca v konaní opakovane poukazoval, že dohoda medzi ním a pôvodnou žalovanou bola
uzatvorená na neobmedzený čas. Pokiaľ žalobca v čase uzatvorenia dohody v roku 1990 vedel, resp.
z náležitou starostlivosťou vedieť mal, že dohoda s pôvodnou žalovanou nemá vecno-právny charakter,

mal si byť vedomý aj skutočností, že táto dohoda smeruje výlučne len voči osobe pôvodnej žalovanej,
nemá právne účinky voči tretím osobám v prípade prevodu/prechodu vlastníckeho práva a nezaťažuje
konkrétnu nehnuteľnosť s účinkami in rem, ale len stranu dohody. Pri napojení na súkromné vodovodné
potrubie pôvodnej žalovanej v roku 1990 žalobca musel vedieť o tom, že jeho právo nie je časovo
neobmedzené, keďže uzatvoril len ústnu dohodu s pôvodnou žalovanou. Aj keď obsah dohody bol medzi

účastníkmi sporný, z dokazovanie nad rámec nevyplynulo, že by dohoda mohla mať potrebné náležitostí
zmluvy o budúcej zmluve, ktorá by mala vecno-právny charakter. V danom spore niesol dôkazné
bremeno žalobca preukázať existenciu práva v čase rozhodnutia súdu, obmedziť vlastnícke právo
žalovaného bremenom strpieť prísun pitnej vody, k čomu podľa názoru súdu nedošlo. V posudzovanej
veci nebolo preto na žalovanom, aby preukazoval časovú obmedzenosť práva žalobcu byť napojený

na prívod vody na súkromný vodovod žalovaného. Preukázaný skutkový stav je v sporovom konaní
výsledkom dôkaznej aktivity strán konania, ktoré sú povinné na preukázanie svojich tvrdení predložiť
alebo navrhnúť dôkazy.

32. Z vyššie uvedených skutočností a z dokazovania mal súd za to, že od žalovaného nemožno

spravodlivo žiadať splnenie akejkoľvek povinnosti vyplývajúcej zo žalobného návrhu žalobcu, nakoľko
žalobca nebol stranou dohody z roku 1990 a dohoda nemala vecno-právne náležitosti voči tretím
osobám. Jediným právnym titulom, ktorý oprávňuje žalobcu na napojenie na vodovodné potrubie
žalovaného je nariadené neodkladné opatrenie súdu uznesením č. k. 25C/15/2019-142 zo dňa20.04.2021, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, čim len súd nadviazal na
predchádzajúce neodkladné opatrenie v konaní č. k. 24C/36/2017. Len pre úplnosť súd dodáva, že
pre rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase jeho

vydania, pričom súd vychádzal zo skutočnosti tvrdených navrhovateľa tak, aby ma súd osvedčené aspoň
základné predpoklady na jeho nariadenie, nakoľko pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sa dokazovanie nevykonáva, ale len sa osvedčujú skutočnosti uvedené v návrhu. Navyše je možné
predpoklad nedostatky vykonateľnosti nariadeného neodkladného opatrenia, nakoľko počas konania
došlo k zmene žaloby v označení parcely, na ktorej sa nachádza vodovodná prípojka (vodovodné

potrubie), kde malo dôjsť k pripojeniu žalobcu na pôvodnú žalovanú. Taktiež súd pripustil zmenu strany
sporu na strane pôvodnej žalovanej uznesením č. k. 25C/15/2019-716 zo dňa 17.01.2024, na čo je súd
tiež povinný prihliadnuť, a to z pohľadu existencie dôvodu trvania nároku vyplývajúceho z neodkladného
opatrenia.

33. Dobré mravy v zmysle § 3 OZ, ktorých ochrany sa žalobca domáhal, predstavujú mimoprávne

normy správania a mimoprávny morálny normatívny systém. Dobré mravy ako nepísané morálne
normy samy osebe nie sú prameňom práva, ale ich normatívnosť a záväznosť sa odvíja od právnych
noriem, ktoré na ne odkazujú. Dobré mravy (boni mores) patria k zásadám súkromného práva, bývajú
užívané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon
subjektívnych práv. Dobré mravy, hoci sú zákonným pojmom, a teda majú funkciu normotvornú, nie sú

zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných pravidlách morálky, pri ktorých je daný
všeobecný záujem ich rešpektovať. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu „dobré mravy“ patrí vždy
od prípadu k prípadu sudcovi, nakoľko neexistuje výklad tohto pojmu a zostáva na pleciach teórie a
súdnej praxe. Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi je potrebné v každom prípade posudzovať
individuálne, s prihliadnutím na konkrétne okolnosti konania účastníka v príslušnom období a na jeho

vtedajšie postavenie.

Ustanovenie § 3 OZ zakotvuje základné podmienky tzv. chráneného výkonu subjektívnych práv.
V zmysle teórie súkromného práva takýmito podmienkami je kumulatívne splnenie nasledovných
predpokladov: a) existencia práva v dobe výkonu (t. j. aktom aplikácie práva nemôže dôjsť k založeniu

neexistujúceho práva alebo povinnosti); b) musí byť uplatnený v súlade so zákonom, byť primeraný
vzhľadom na cieľ, ktorý má byť dosiahnutý, a zároveň musí byť v súlade s dobrými mravmi.

Prvý predpoklad výkonu práva je jeho existencia. Bez existencie subjektívneho práva nemôžeme hovoriť
o výkone práva. S poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že medzi žalobcom a žalovaný neexistuje

právny vzťah spôsobilý naplniť hypotézu právnej normy o výkone subjektívneho práva. Ako už bolo
uvedené, žalobca nie je a ani nemôže byť viazaný dohodou, ktorou nebol stranou, a ktorá pre tretie
osoby nemá vecno-právne účinky. Keďže nie je viazaný obsahom tejto dohody, je zároveň irelevantné,
či došlo k výpovedi, resp. odstúpeniu od dohody medzi pôvodnou žalovanou a žalobcom, pričom by
takéto dokazovanie bola nad rámec potrebné pre rozhodnutie vo veci. Je tiež zrejmé, že nový žalovaný

nemá záujem o ponechanie pripojenia žalobcu na jeho súkromné vodovodné potrubie. K aplikácií
§ 3 OZ má súd za to, že od žalovaného nemožno spravodlivo žiadať zachovanie status quo bez
predchádzajúcej existencie právneho vzťahu medzi ním a žalobcom. Ide o subjektívne právo žalované,
či so žalobcom vstúpi do zmluvného vzťahu a zachová status quo alebo nie. Uvedené vyplýva zo
zmluvnej voľnosti charakteristickej pre súkromné občianske právo. Uloženie povinnosti žalovanému bez

prechádzajúcej dohody nepovažuje súd v súlade s dobrými mravmi, čim zároveň súd vylučuje aplikáciu
druhej podmienky predpokladanej v § 3 OZ.

34. Súd je toho názoru, že v záujme ochrany vlastníckeho práva žalovaného k jeho súkromnému
vodovodnému potrubiu je možné spravodlivo požadovať, ak ide o dočasnú existenciu právneho vzťahu

(viazaná na osobu pôvodnej žalovanej) a ak jej existencia môže zaťažovať žalovaného, aby obmedzenie
právaužívaniavlastnéhovodovodnémupotrubiužalovanéhoskončilo.Vzhľadomkokolnostiamprípadu,
niejespravodlivéodžalovanéhopožadovať,abysazdržalkonania,ktorýmzamedzujeprísunpitnejvody
k nehnuteľnostiam žalobcu a nie je možné tvrdiť, že žalovaný neoprávnene zasahuje do vlastníckych
práv žalobcu a spôsobuje mu škodu v pri výkone jeho práva s poukazom na § 127 ods. 1 OZ. Súd

má za to, že žalobca v čase výstavby svojej nehnuteľnosti vedel o možnostiach napojenia sa zdroj
pitnej vody na D. F. a taktiež žalobca vedel, že vodovodná prípojka a vodovodné potrubie sa buduje
na cudzom pozemku len na základe ústneho súhlasu vlastníka vodovodného potrubia, a teda musel
počítať s tým, že toto právo nie je časovo neobmedzené a vedome na seba prevzal riziko z toho plynúce.Susedské práva upravené v § 127 ods. 1 OZ, na ktoré žalobca odvodzuje svoje nároky v žalobe, sú
premietnutím zásady, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými

mravmi (§ 3 ods. 1 OZ). Neprípustný výkon vlastníckeho práva v rámci susedských práv je vymedzený
v § 127 ods. 1 OZ v tzv. generálnej klauzule dvomi skutkovými podstatami a to obťažovaním iného
nad mieru primeranú pomerom a vážnym ohrozovaním výkonu práv iného. Pod obťažovaním možno
všeobecne rozumieť sťažovanie a znepríjemňovanie výkonu práv iného. V uvedenom prípade však pod
obťažovaním nemožno rozumieť konanie žalovaného, ktorý zamedzuje prísun pitnej vody žalobcovi zo

starého rezervoára len na základe výkonu svojho vlastníckeho práva k vodovodnému potrubiu, pričom
napojenie na vodovodné potrubie pôvodnej žalovanej (t. č. vo vlastníctve žalovaného) bolo s poukazom
na prechádzajúce body odôvodnenia len dočasné. Len samotná skutočnosť, že si žalobca s pôvodnou
žalovanou neupravili vzájomnú dohodu s veno-právnymi účinkami, nemôže byť na ujmu tretích osôb pri
oprávnenom výkone ich vlastníckeho práva, ktorým je odopretie prísunu pitnej vody k osobnej potrebe
žalobcu. Podľa názoru súdu takáto nedbalosť žalobcu nemôže požívať ochranu v súlade s dobrými

mravmi v zmysle § 3 ods. OZ.

35. Na základe vyššie uvedených skutočností a vykonaného dokazovania v rozsahu potrebnom na
rozhodnutie v predmetnej veci má súd za to, že neposkytnutie ochrany práva aktuálnemu vlastníkovi
vodovodného potrubia, ktorý nebol stranou dohody o zriadení vodovodnej prípojky a napojenia žalobcu

na súkromné vodovodné potrubie žalovanej, a ktorý zároveň neprenechal vodovodné potrubie dočasne
aj inému do užívania, by bolo obmedzením jeho práva vlastniť majetok a priečilo by sa dobrý mravom.
S prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, t. j. dočasnosť napojenia žalobcu na vodovodné potrubie
pôvodnej žalovanej, nedodržanie podmienok dohody zo strany žalobcu a práva vlastníka vodovodného
potrubia, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

36. Žalobca v rámci svojich vyjadrení odvodzoval svoj žalobný nárok aj aplikáciou Čl. 4 CSP. Čl.
4 CSP predstavuje tzv. analógiu v práve ako špecifický spôsob interpretácie práva predstavujúci
deduktívne platný úsudok, zmyslom ktorého je vyplnenie tzv. medzery v zákone. Súd však nemôže
svojou rozhodovacou činnosťou ustáliť zaver o tom, že by právo vlastníka vodovodného potrubia,

ochrana vlastníckeho práva a nároky žalobcu požadované v žalobe potrebovali k vyriešeniu sporu
analógiu v zmysle Čl. 4 CSP. Súd nemôže analógiu, ktorej sa žalobca v žalobe domáhal, povýšiť nad
vlastnícke právo, ktorý má svoj ústavný aj zákonný rámec. Ochrana vlastníckeho práva je zaručená
tak Ústavou Slovenskej republiky čl. 20, ako aj článkom I. Dodatkového protokolu k Európskemu
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z oboch dokumentov vyplýva, že obmedzenie

vlastníckeho práva je možné len v nevyhnutnej miere a na základe zákona (porov. rozsudok NS SR
sp. zn. 8Sžo/154/2010). Navyše posúdenie právnej kvalifikácie je ponechané na úvahe súdu a touto
právnou kvalifikáciou navrhovanou stranou sporu nie je pri rozhodovaní viazaný.

37. Žalobca tiež namietal rozpor zamedzenia prívodu pitnej vody do jeho nehnuteľnosti s právom

na život a zdravie garantované Ústavou Slovenskej republiky. Je potrebné uviesť, že žalovaný
v rámci výkonu svojho vlastníckeho práva nekoná v rozpore ústavou garantovaných práv, nakoľko
bez riadne uzatvorenej dohody, príp. zmluvy s vecno-právnymi účinkami so žalobcom, nemožno od
neho spravodlivo žiadať, príp. vynucovať splnenie povinnosti bez náležitého právneho dôvodu. Súd
tiež dopĺňa, že vodovodné potrubie, na ktoré chce byť žalobca napojený, je v súkromnom vlastníctve

žalobcu, pričom toto je zároveň napojené na súkromný samospádový vodovod vybudovaný ďalšími
spoluvlastníkmi, a teda nejde o verejný vodovod slúžiaci práve k odberu pitnej vody.

38. Súd v priebehu konania vykonal rozsiahle dokazovanie, no nezistil žiadne okolnosti, v dôsledku
ktorých by si žalobca mohol uplatniť požadovaný nárok v podanej žalobe. Na základe vyššie uvedeného

mal súd za dostatočne preukázané, že nárok žalobcu uplatňovaný v žalobe je nedôvodný, a preto
z dôvodu hospodárnosti konania nevykonal všetky dôkazy, nakoľko by ich vykonanie neprinieslo iný
výsledok rozhodnutia vo veci samej a bolo by nadbytočné a neúčelné. Súd v tejto súvislosti poukazuje
predovšetkým na vyjadrenia svedkov, výpovede svedkov na pojednávaniach, zisťovanie zabezpečenia
pitnej vody žalobcu z iného zdroja, zisťovanie vlastníckych vzťahov samospádového vodovodu a iné.

Súd dáva do pozornosti, že sporové konanie je ovládané zásadou kontradiktórnosti, pričom bremeno
tvrdenia rozhodujúcich skutkových tvrdení spočíva na žalobcovi, ktorý je povinný navrhnúť dôkazy na
preukázanie skutkových tvrdení odôvodňujúcich uplatnený nárok. Úlohou dokazovania je vykonať len
tie dôkazy, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie žalobou uplatneného nároku.39. Podľa § 258 ods. 1 CSP, svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených
hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom.

Podľa § 258 ods. 3 CSP, náhrada podľa odsekov 1 a 2 sa uplatňuje pri podaní výpovede, najneskôr však
do desiatich dní, inak právo na náhradu podľa odsekov 1 a 2 zaniká.

Súd svedkom D. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/X, XXX XX J. – E., F. K., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom L. XXX, XXX XX D. D., M. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX, XXX XX D. D., F.
G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. C. XXX/XX, XXX XX I. J. (t. č. žalovaný), svedočné nepriznal,
nakoľko súdu na pojednávaniach uviedli, že si žiadne svedočné neuplatňujú.

40. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Citované ustanovenie § 262 ods. 1 a 2 CSP predpokladá rozhodovanie súdu o trovách konania v dvoch
fázach (v prvej fáze v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, je rozhodnuté o tom, komu sa priznáva
nárok na náhradu trov konania a v druhej fáze bude rozhodnuté o samotnej výške náhrady trov konania,

a to po právoplatnosti predmetného rozhodnutia, ktorým sa konanie končí). O náhrade trov celého
konania (prvoinštančného i odvolacieho) rozhodol súd s použitím § 396 ods. 3 CSP v spojení s §
262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a priznal v konaní úspešnému žalovanému nárok na náhradu
trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu, t. j. 100 %, nakoľko súd žalobu v celom rozsahu ako
nedôvodnú zamietol. Je potrebné zdôrazniť, že trovy konania na súde prvej inštancie i odvolacieho

konania, o ktorých rozhodol súd, tvoria jeden celok, a preto súd rozhodol o nich jedným výrokom.
Súd zároveň priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi ako neúspešnej strane sporu
z dôvodu vniknutých trov za cestu služobným autom súdu na obhliadku na mieste samom. O výške
náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v
Žiari nad Hronom v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh § 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§
366 CSP).

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti).