Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. máj 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 88Cb/20/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123374673
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Trnečková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:6123374673.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudkyňou Mgr. Janou Trnečkovou, v spore žalobcu Claudy, s.r.o., IČO: 52 233 588,

so sídlom Narcisová 6, Košice - mestská časť Západ, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou
JUDr. Lukáš Mojsej s.r.o., IČO: 51 417 685, so sídlom Žižkova 2073/19, Košice - mestská časť Juh,
protižalovanémuCALIBER,s.r.o.,IČO:36773964,sosídlomNarcisová6,Košice,právnezastúpenému
JUDr. Petrom Konvičným, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie A. X, B., v konaní o zaplatenie
14 280,00 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 % účelne
vynaložených trov konania s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením
súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu (ďalej len "žaloba"), podaným pôvodne na
Okresnom súde Banská Bystrica dňa 2. augusta 2023, domáhal v konaní začatom podľa zákona
č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o upomínacom
konaní"), aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 14 280,00 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 12,50 % ročne zo sumy 14 280,00 eur od 28. júna 2023 do zaplatenia a paušálnou

náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že v pozícii budúceho kupujúceho uzavrel dňa 27. marca 2019 so žalovaným
v postavení budúceho predávajúceho Zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu,
predmetom ktorej bol v zmysle čl. II. Zmluvy budúci prevod vlastníckeho práva k trojizbovému bytu č. 4.7,
o výmere 86,95 m2 s balkónom o výmere 8,25 m2 (spolu 95,2 m2), situovanému na štvrtom nadzemnom
podlaží bytového domu, vrátane prislúchajúcich spoluvlastníckych podielov. Žalobca poukázal na to,

že v zmysle čl. VI. ods. 1 Zmluvy sa zmluvné strany zaviazali uzavrieť riadnu kúpnu zmluvu do 40 dní
odo dňa zápisu stavby do katastra nehnuteľností, najneskôr do 31. marca 2020, s tým, že podľa čl. VI.
ods. 2 Zmluvy bolo povinnosťou budúceho predávajúceho (žalovaného) vyzvať budúceho kupujúceho
(žalobcu) k uzavretiu kúpnej zmluvy doporučeným listom, v ktorom uvedie termín a miesto podpisu
kúpnej zmluvy. Ďalej upriamil pozornosť na čl. VIII. ods. 2 Zmluvy, v zmysle ktorého sa zmluvné strany
dohodli, že v prípade, že z dôvodu na strane budúceho predávajúceho (žalovaného) nebude budúci
kupujúci (žalobca) vyzvaný budúcim predávajúcim (žalovaným) k uzatvoreniu kúpnej zmluvy ani do 20

dní od uplynutia lehoty na uzavretie kúpnej zmluvy, má budúci kupujúci (žalobca) právo žiadať budúceho
predávajúceho (žalovaného) o úhradu zmluvnej pokuty vo výške do 10 % kúpnej ceny predmetu
prevodu. Poukázal na to, že v čl. III. ods. 1 Zmluvy bola kúpna cena za predmet prevodu dohodnutá vo
výške 142 800,00 eur. Žalobca zdôraznil, že k uzatvoreniu riadnej kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bolprevod vlastníckeho práva k trojizbovému bytu č. 4.7, došlo až dňa 16. marca 2022, teda po uplynutí
lehoty uvedenej v čl. VI. ods. 1 Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu. S ohľadom
na to žalobca listom z 1. júna 2023 vyzval žalovaného, aby mu v lehote piatich pracovných dní od

doručenia predžalobnej výzvy zaplatil zmluvnú pokutu vo výške 14 280,00 eur. Predmetnú zásielku si
žalovaný neprevzal a dňa 27. júna 2023 bola vrátená právnemu zástupcovi žalobcu.

3. Na preukázanie ním tvrdených skutočností žalobca v žalobe označil a k tejto pripojil Zmluvu o uzavretí
budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu, číslo zmluvy 03/2019, z 27. marca 2019 (na č. l. 17-25 spisu),

Kúpnu zmluvu zo 16. marca 2022 (na č. l. 26-33 spisu), Predžalobnú výzvu z 1. júna 2023 (na č. l. 34-35
spisu) s fotokópiou poštovej obálky (na č. l. 36-37 spisu).

4. V zmysle návrhu žalobcu Okresný súd Banská Bystrica dňa 24. augusta 2023 vydal vo veci platobný
rozkaz, proti ktorému podal žalovaný dňa 19. septembra 2023 v zákonom stanovenej lehote odpor
s vecným odôvodnením, následkom čoho došlo v zmysle § 267 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok (ďalej len "CSP") k zrušeniu platobného rozkazu ex lege.

5. V podanom odpore žalovaný predovšetkým poukázal na to, že nárok žalobcu uplatnený v žalobnom
návrhu je už premlčaný, a vzniesol námietku premlčania podľa § 100 ods. 1 v spojení s § 101
Občianskeho zákonníka. Argumentoval tým, že údajný nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty

nadobudol splatnosť 20. apríla 2020, pričom žalobca si ho voči nemu uplatnil na súde až v auguste 2023,
t.j. viac ako tri kalendárne mesiace po uplynutí trojročnej premlčacej doby, poznamenajúc, že 27. júna
2023 pošta ešte len vracala zásielku s predžalobnou výzvou žalobcovi.

Odhliadnuc od uvedeného, žalovaný namietal aj nárok žalobcu ako taký, považujúc ho za

neopodstatnený. V tejto súvislosti dal do pozornosti, že nárok na zmluvnú pokutu v zmysle Zmluvy o
budúcej zmluve mohol vzniknúť výlučne len v prípade, ak by žalovaný porušenie (zmluvnou pokutou
zabezpečenej) povinnosti zavinil, ako to vyplýva nielen z obsahu bodu 2 čl. VIII. Zmluvy o budúcej
zmluve, ale aj z obsahu bodu 4 čl. VIII. Zmluvy o budúcej zmluve a z ustanovenia § 545 ods. 3
Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z označených ustanovení, považoval žalovaný za zrejmé, že

predpokladom vzniku povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu bolo zavinené porušenie
takej zmluvnej povinnosti žalovaného, ktorá bola zabezpečená zmluvnou pokutou, a teda v prípade, ak
žalovaný nezavinil porušenie svojej povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou, nie je povinný zmluvnú
pokutu zaplatiť. Žalovaný nepopieral, že medzi stranami sporu nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy v
lehote dohodnutej v Zmluve o budúcej zmluve, respektíve že nevyzval žalobcu k uzatvoreniu kúpnej

zmluvy v lehote dohodnutej v Zmluve o budúcej zmluve, avšak trval na tom, že uvedený stav nebol
spôsobený (zapríčinený) jeho zavinením. V tejto súvislosti zdôraznil, že si riadne splnil svoju zmluvnú
povinnosť uvedenú v bode 5 čl. I. Zmluvy o budúcej zmluve postupovať tak, aby návrh na kolaudáciu
stavby bol podaný na príslušný stavebný úrad najneskôr do 30. decembra 2019, avšak príslušný
stavebný úrad, ktorý následne rozhodoval o kolaudácii stavby (a to vrátane bytu, ktorý bol predmetom

prevodu medzi stranami sporu), nevydal včas kolaudačné rozhodnutie, ktoré bolo nevyhnutné na zápis
bytu do katastra nehnuteľností, a teda nebol splnený základný predpoklad pre prevod vlastníckeho práva
k predmetnému bytu zo žalovaného na žalobcu. S ohľadom na uvedené mal žalovaný za to, že to, že
strany sporu neuzatvorili kúpnu zmluvu v lehote dohodnutej v Zmluve o budúcej zmluve, respektíve
žežalovanýnevyzvalžalobcukuzatvoreniutejtozmluvyvlehotedohodnutejvZmluveobudúcejzmluve,

nebolo objektívne zavinené žalovaným, ale príslušným stavebným úradom, keďže bez právoplatného
rozhodnutia o kolaudácii stavby a s tým súvisiaceho zápisu jednotlivých bytov do katastra nehnuteľností
nebolo objektívne možné, aby došlo nielen k prevodu vlastníckeho práva k dotknutému bytu, ale bez
špecifikáciepredmetuprevodupodľaúdajovuvedenýchvkatastrinehnuteľnostíanikuzatvoreniukúpnej
zmluvy.

Nárok uplatnený zo strany žalobcu žalovaný zároveň označil aj za účelový a ako snahu žalobcu obohatiť
sa na úkor žalovaného, o čom podľa neho svedčí nielen to, že žalobca sa ho domáha na súde po viac
ako troch rokoch, odkedy mal uvedený nárok údajne vzniknúť, ale predovšetkým to, že vzhľadom na
situáciu zapríčinenú stavebným úradom žalovaný umožnil žalobcovi užívať dotknutý byt ešte predtým,

ako žalobca nadobudol vlastnícke právo k bytu (v období od 1. júna 2020 do 6. mája 2022), a to bez toho,
aby mu žalobca platil akúkoľvek odplatu, vyjdúc tak v ústrety žalobcovi, ktorého spoločníčka, respektíve
konateľka (a zároveň bývalá zamestnankyňa žalovaného) potrebovala pre seba a dcéru bývanie.Pre prípad, že by súd prvej inštancie aj napriek uvedeným skutočnostiam chcel uplatnenému nároku
žalobcu vyhovieť, žalovaný vzniesol započítaciu námietku voči nároku žalobcu, spočívajúcu v nároku
žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalobcu z dôvodu užívania bytu žalovaného

žalobcom ešte predtým, ako sa žalobca stal jeho vlastníkom, bez toho, aby žalovanému platil za užívanie
tohto bytu, a to za obdobie od 19. septembra 2021 do 6. mája 2022, t.j. za 8 mesiacov po 850,00 eur. Pre
rovnaký prípad žalovaný vzniesol voči nároku žalobcu aj započítaciu námietku, spočívajúcu v nároku
žalovaného na zmluvnú pokutu vo výške 14 280,00 eur s poznámkou o jej zápočte maximálne do výšky
nárokuuplatnenéhožalobcomvtomtokonaní,atopozohľadnenípredchádzajúcejzapočítacejnámietky.

Vznik nároku na zmluvnú pokutu žalovaný odvodil od nesplnenia si zmluvných povinností žalobcu
vymedzených v ustanoveniach čl. III. bodu 1 písm. b), písm. c) a písm. d) Zmluvy o budúcej zmluve,
t.j. od nepredloženia hypotekárnej úverovej zmluvy a návrhu záložnej zmluvy, hoci podľa vedomosti
žalovanéhobolačasťkúpnejcenyfinancovanázostranyžalobcuprostredníctvomhypotekárnehoúveru,
ako aj neuzatvorenia kúpnej zmluvy, respektíve nevyvinutia žiadnej aktivity k uzatvoreniu kúpnej zmluvy.

Žalovaný ďalej poznamenal, že aktuálne konanie žalobcu považuje za účelové v snahe obohatiť sa na
jeho úkor, z ktorého dôvodu mal za to, že súd prvej inštancie by takémuto konaniu nemal poskytnúť
právnu ochranu, ako to vyplýva aj zo základných zásad Civilného sporového poriadku (čl. 5 Civilného
sporového poriadku).

Žalovaný namietal aj uplatnený úrok z omeškania vo výške 12,50 % ročne zo sumy 14 280,00
eur od 28. júna 2023 do zaplatenia, poukazujúc na to, že v predžalobnej výzve určil žalobca
splatnosť zmluvnej pokuty na piaty pracovný deň od jej doručenia, pričom predžalobná výzva nebola
žalovanému preukázateľne nikdy doručená. Rovnako namietal aj uplatnenie nároku na paušálnu
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, majúc za to, že žalovaná pohľadávka nevyplýva

zobchodnoprávnehovzťahu,alezozmluvnéhovzťahuvzniknutéhonazákladeObčianskehozákonníka,
ako to priamo vyplýva aj z obsahu Zmluvy o budúcej zmluve.

S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaný zhrnul, že žalobcom uplatnený nárok je nielen
neopodstatnený a účelový, ale aj premlčaný, a preto navrhol, aby súd žalobu zamietol a priznal mu

náhradu trov konania.

6. Žalobca v podaní z 21. októbra 2023 v súlade s § 14 ods. 1 zákona o upomínacom konaní navrhol
pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP.

7. Dňa 23. októbra 2023 Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec podľa § 14 ods. 3 zákona
o upomínacom konaní Mestskému súd Košice ako súdu príslušnému na jej prejednanie.

8. V reakcii na odpor žalovaného žalobca v podaní z 29. apríla 2024 k žalovaným vznesenej námietke
premlčania vyjadril presvedčenie, že aj keby bol jeho nárok splatný 20. apríla 2020, žaloba bola podaná

včas, keďže na uplatnený nárok sa aplikuje štvorročná premlčacia doba podľa Obchodného zákonníka.
Argumentoval pritom tým, že právna úprava premlčania v Obchodnom zákonníku je úpravou celistvou a
špeciálnou, a preto v súlade s princípom subsidiarity definovaným v § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka
sa na obchodné záväzkové vzťahy nemá aplikovať právna úprava premlčania podľa Občianskeho
zákonníka, ale výlučne právna úprava podľa Obchodného zákonníka. Na margo tvrdení žalovaného,

žeporušeniezmluvnejpovinnostinezavinil,žalobcauviedol,žeskutočnosť,žekuzavretiukúpnejzmluvy
došloaždvarokypolehotedohodnutejvZmluveobudúcejzmluve,preukazujeto,žežalovanýnesporne
porušil svoju zmluvnú povinnosť. Tvrdenia žalovaného ohľadom splnenia si jeho zmluvných povinností
označil za účelové a ničím nepodložené. Započítacej námietke, uplatnenej žalovaným z titulu nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia, ku ktorému malo dôjsť bezodplatným užívaním bytu spoločníčkou

a konateľkou žalobcu predtým, ako sa žalobca stal jeho vlastníkom, žalobca oponoval tvrdením,
že v zmysle vyjadrenia samotného žalovaného si tento môže uplatňovať predmetný nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia od svojej bývalej zamestnankyne (spoločníčky a konateľky žalobcu), avšak
nie od žalobcu, a preto pre prípad, že žalovaný zotrvá na svojom nároku na vydanie bezdôvodného
obohateniavočižalobcovi,navrhol,abyboluvedenýnárokžalovanéhovylúčenýnasamostatnékonanie.

Vo vzťahu k započítacej námietke, uplatnenej žalovaným z titulu nároku na zmluvnú pokutu, žalobca
prehlásil, že neporušil ani jednu zmluvnú povinnosť, keďže predmetný byt nekupoval cez hypotekárny
úver, čím považoval prvé dve zo žalovaným tvrdených porušení zmluvných povinností žalobcu za
bezpredmetné. Tvrdenie žalovaného, že k porušeniu zmluvných povinností zo strany žalobcu došlotým, že žalobca neuzavrel kúpnu zmluvu, t.j. že nevyvinul aktivitu k uzavretiu kúpnej zmluvy, žalobca
označil za absurdné a za snahu žalovaného sankcionovať za vlastné porušenie zmluvnej povinnosti
žalobcu. Zároveň, pre prípad, že by žalovaný zotrval na tejto procesnej obrane, navrhol, aby bol uvedený

nárok žalovaného rovnako vylúčený na samostatné konanie. Úroky z omeškania považoval žalobca za
uplatnené dôvodne a v súlade so zákonom. V ostatnom žalobca zotrval na podanej žalobe a navrhol,
aby jej súd v celom rozsahu vyhovel a priznal mu nárok na náhradu trov konania.

9. Žalovaný na repliku žalobcu z 29. apríla 2024 reagoval podaním z 2. mája 2024, v ktorom upriamiac

pozornosť na to, že žalobca sa vyjadril k odporu až tesne pred nariadeným pojednávaním, navrhol,
aby súd s ohľadom na § 153 ods. 1, ods. 2 CSP neprihliadal na skutočnosti prezentované žalobcom
v podaní z 29. apríla 2024. Žalovaný ďalej konštatoval, že nie je zrejmé, na základe čoho žalobca
usudzuje, že medzi stranami sporu bol uzatvorený obchodnoprávny vzťah. Mal za to, že to, že medzi
stranami sporu bol uzatvorený zmluvný vzťah, ktorý sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka,
vyplýva priamo z obsahu samotnej Zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu

z 27. marca 2019, v ktorej je uvedené, že strany sporu ako zmluvné strany „uzatvárajú v súlade s §
50a zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník v platnom znení túto zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy
o prevode vlastníctva bytu.“ Z toho vyvodzoval, že strany sporu sa na základe zmluvnej voľnosti dohodli,
že ich vzťah sa spravuje Občianskym zákonníkom. Súčasne poukázal na to, že zmluvný vzťah, od
ktorého žalobca odvodzuje uplatnený nárok, nemôže mať charakter obchodnoprávneho vzťahu, keďže

nespĺňa jeden z predpokladov, ktoré pre obchodnoprávny vzťah určuje § 261 ods. 1 Obchodného
zákonníka, a to zjavnú súvislosť zmluvného vzťahu s podnikateľskou činnosťou oboch zmluvných
strán, ktorá sa posudzuje najmä s prihliadnutím na predmet zmluvného záväzku. Ten v danom prípade
spočíval v predaji, respektíve kúpe nehnuteľnosti, pričom, konštatujúc, že ani jedna zo strán sporu
nemá v predmete činnosti zapísané oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti v tejto oblasti, mal

za to, že tento nesúvisí s podnikateľskou činnosťou ani jednej strany sporu. Žalovaný akcentoval, že
predaj, respektíve kúpa nehnuteľnosti svojím obsahom a povahou v žiadnom prípade nesúvisí nielen
s podnikateľskou činnosťou žalobcu, ale ani s podnikateľskou činnosťou žalovaného, poukazujúc na to,
že išlo výlučne len o nakladanie s vlastníctvom nehnuteľnosti medzi dvoma podnikateľskými subjektmi.
Do pozornosti súdu dal, že rovnaká právna otázka už bola súdom prvej inštancie v minulosti riešená,

pričom súdy (súd prvej inštancie v konaní, sp. zn. 29Cb/89/2009, a odvolací súd v konaní, sp. zn.
3Cob/3/2014) sa s uvedeným právnym názorom stotožnili. Žalovaný ďalej oponoval tvrdeniu žalobcu,
že nesplnenie zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného malo vyplývať z toho, že k uzatvoreniu kúpnej
zmluvy došlo dva roky po lehote dohodnutej v Zmluve o uzatvorení budúcej zmluvy, poukazom na
dikciu bodu 2. čl. VIII. Zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu, z ktorého je

zrejmé, že podmienka vzniku nároku žalobcu na zmluvnú pokutu spočíva v tom, že žalobca nebol
v určenej lehote vyzvaný zo strany žalovaného na uzatvorenie kúpnej zmluvy, a to bez toho, aby
existovala okolnosť, ktorá bránila v nečinnosti žalovaného. Vzhľadom na uvedené konštatoval, že pre
posúdenie nároku na zmluvnú pokutu nie je absolútne relevantné, kedy došlo k uzatvoreniu kúpnej
zmluvy medzi stranami sporu. Konštatujúc, že žalobca nijakým spôsobom nenamietal jeho skutkové

tvrdenia, že riadne a včas podal návrh na kolaudáciu stavby, avšak stavebný úrad nevydal riadne a
včas kolaudačné rozhodnutie k stavbe, mal žalovaný za to, že tieto skutočnosti nie sú v konaní sporné.
Zopakoval, že z dôvodu, že nedisponoval kolaudačným rozhodnutím k stavbe, a teda jednotlivé byty
nemohlibyťzapísanédokatastranehnuteľností,hociriadneavčaspodalnávrhnavydaniepredmetného
rozhodnutia, objektívne nemohol v určenej lehote vyzvať žalobcu na uzatvorenie kúpnej zmluvy, a teda

objektívne nezavinil porušenie povinnosti uvedenej v bode 2. čl. VIII. Zmluvy o uzatvorení budúcej
zmluvy o prevode vlastníctva bytu, a preto žalobcovi objektívne nemohol vzniknúť nárok na zmluvnú
pokutu. K tvrdeniu žalobcu, že keďže dotknutý byt bol pred jeho prevodom v užívaní spoločníčky
a konateľky žalobcu a jej dcéry, je nárok žalovaného nárokom voči týmto osobám, a nie žalobcovi,
žalovaný uviedol, že predmetný byt bol daný do užívania žalobcovi ako budúcemu kupujúcemu, pričom

to, komu žalobca následne umožnil reálne užívanie bytu, je pre nárok žalovaného voči žalobcovi
bezpredmetné. Žalovaný ďalej trval na tom, že aj jeho nárok na zmluvnú pokutu voči žalobcovi je
opodstatnený, pričom mal za to, že na vylúčenie ním uplatnených nárokov na samostatné konanie nie
je žiaden relevantný dôvod. Žalovaný dodal, že žalobca mu doposiaľ neuhradil ani dlžné nájomné za
užívanie časti jeho nebytového priestoru, nachádzajúceho sa v polyfunkčnej budove na C. X D. B.,

vyúčtované v sume 216,00 eur faktúrou č. XXXXXXXX z 1. februára 2022, splatnou 15. februára 2022;
v sume 216,00 eur faktúrou č. XXXXXXXX z 1. marca 2022, splatnou 15. marca 2022; v sume 216,00
eur faktúrou č. XXXXXXXX z 1. apríla 2022, splatnou 15. apríla 2022; v sume 216,00 eur faktúrou č.
XXXXXXXX z 1. februára 2022, splatnou 15. februára 2022, ktoré si žalovaný pre prípad, že súd prvejinštancie bude mať za to, že nárok žalobcu je oprávnený, uplatnil voči nemu ako ďalšiu započítaciu
námietku.

10. V prílohe dupliky žalovaný predložil súdu faktúru č. XXXXXXXX z 1. februára 2022 (na č. l. 110
spisu) s kontrolným výkazom (na č. l. 116-119 spisu), faktúru č. XXXXXXXX z 1. marca 2022 (na č. l.
111 spisu) s kontrolným výkazom (na č. l. 124-127 spisu), faktúru č. XXXXXXXX z 1. apríla 2022 (na č.
l. 109 spisu) s kontrolným výkazom (na č. l. 112-115 spisu), faktúru č. XXXXXXXX z 1. mája 2022 (na
č. l. 108 spisu) s kontrolným výkazom (na č. l. 120-123 spisu), rozsudok Okresného súdu Košice I č. k.

29Cb/89/2009-159 z 27. septembra 2013 (na č. l. 128-135 spisu), rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č. k. 3Cob/3/2014-189 z 9. apríla 2015 (na č. l. 136-138 spisu).

11. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 9. mája 2024. Pojednávania sa zúčastnili právni zástupcovi
strán sporu, ktorí zhodne zotrvali na dovtedajších vyjadreniach príslušných strán sporu, ako aj na ich
návrhoch na rozhodnutie súdu. Právny zástupca žalobcu osobitne akcentoval, že Zmluvou o uzavretí

budúcej zmluvy založený vzťah je obchodnoprávny, keďže žalovaný predával predmetnú nehnuteľnosť
za účelom dosiahnutia zisku a súvislosť daného vzťahu s podnikateľskou činnosťou je daná aj vo
vzťahu k žalobcovi, a to s poukazom na to, že predmetná nehnuteľnosť sa nachádza v jeho obchodnom
majetku, za účelom preukázania čoho navrhol odročiť pojednávanie a doplniť dokazovanie predložením
aoboznámenímúčtovnejzávierkyžalobcu.Kompenzačnúnámietkuuplatnenúžalovanýmvjehoduplike

z 2. mája 2024 a založenú na štyroch nezaplatených faktúrach vystavených v roku 2022 označil za
účelovú, poukazujúc na to, že na predmetných faktúrach je ako sídlo žalobcu uvedená adresa, na ktorej
žalobca sídli len od 9. apríla 2024, a teda v čase, kedy faktúry mali byť vystavené, sídlil žalobca na
inej adrese. Právny zástupca žalovaného trval na tom, že v danom prípade ide o občianskoprávny
vzťah, uvádzajúc, že aby právny vzťah mohol byť kvalifikovaný ako obchodnoprávny, musí byť súvislosť

s podnikateľskou činnosťou daná u oboch subjektov. Zároveň poukázal na to, že v danom prípade išlo
o realizáciu vlastníckeho práva, ktorá automaticky neznamená výkon podnikateľskej činnosti.

12. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomných podaní žalobcu i žalovaného, ako aj ich
ústnych vyjadrení, posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalujúcej i žalovanej strany,

vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a na základe
vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

13. Dňa 27. marca 2019 uzavrel žalobca ako budúci kupujúci so žalovaným v postavení stavebníka a
budúceho predávajúceho v súlade s § 50a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom

znení Zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu, číslo zmluvy 03/2019 (ďalej
vrozhodnutílen"Zmluva"),predmetomktorejboladohodazmluvnýchstrán,žezapodmienokuvedených
v článku VI. ods. 1 a 2 tejto Zmluvy uzatvoria zmluvu o prevode vlastníctva bytu (ďalej len "Kúpna
zmluva") k predmetu prevodu, ktorým bude trojizbový byt č. 4.7 o výmere 86,95 m2 s balkónom
o výmere 8,25 m2 (spolu 95,2 m2) (ďalej len "Byt"), situovaný na 4. nadzemnom podlaží Bytového domu

– Nadstavba polyfunkčnej budovy, Narcisová č. 6, Košice (ďalej len "Stavba") (zahŕňajúca výstavbu
26 bytov), a príslušný spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, zariadeniach, príslušenstve
bytového domu a pozemku zastavanom Stavbou (ďalej aj len spolu "Predmet prevodu") (článok II. ods.
1. a 2. Zmluvy). V článku III. ods. 1. Zmluvy sa budúci kupujúci (žalobca) zaviazal zaplatiť za Predmet
prevodu budúcemu predávajúcemu (žalovanému) kúpnu cenu dohodnutú vo výške 142 800,00 eur.

V zmysle ods. 1 článku VI. Zmluvy, označeného Práva a povinnosti zmluvných strán, sa zmluvné
strany (strany sporu) zaviazali uzavrieť Kúpnu zmluvu do 40 dní odo dňa zápisu Stavby do katastra
nehnuteľností, najneskôr však do 31. marca 2020 (ďalej len "Lehota k uzavretiu Kúpnej zmluvy").
Súčasne, v článku VI. ods. 2, prvej vete, Zmluvy bolo ustanovené, že budúci predávajúci (žalovaný)

vyzve budúceho kupujúceho (žalobcu) k uzavretiu Kúpnej zmluvy doporučeným listom, v ktorom uvedie
termín a miesto podpisu Kúpnej zmluvy. Článok VI. ods. 3, prvá veta, Zmluvy určoval, že spoločne
spodpisomKúpnejzmluvyobezmluvnéstranypotvrdiaajnávrhnavkladvlastníckehoprávaOkresnému
úradu Košice, katastrálny odbor, a tento bude podaný budúcim predávajúcim (žalobcom) s príslušnými
prílohami do 10 dní od zaplatenia celej kúpnej ceny, prípadne od uzavretia Kúpnej zmluvy, pokiaľ bude

kúpna cena, respektíve jej časť uhrádzaná prostredníctvom hypotekárneho úveru. Zároveň, v článku I.
ods. 5 Zmluvy budúci predávajúci (žalovaný) prehlásil, že hodlá postupovať tak, aby návrh na kolaudáciu
Stavby bol podaný na príslušný stavebný úrad najneskôr do 30. decembra 2019.Článok VIII. Zmluvy, upravujúci Zmluvné pokuty, v ods. 2 ustanovoval, že v prípade, že z dôvodu
na strane budúceho predávajúceho (žalovaného) nebude budúci kupujúci (žalobca) vyzvaný budúcim
predávajúcim (žalovaným) k uzatvoreniu Kúpnej zmluvy ani do 20 dní od uplynutia Lehoty k uzavretiu

Kúpnej zmluvy, má budúci kupujúci (žalobca) právo žiadať budúceho predávajúceho (žalovaného) o
úhradu zmluvnej pokuty vo výške do 10 % kúpnej ceny Predmetu prevodu, a v ods. 4, že zmluvné strany
nie sú povinné zmluvnú pokutu zaplatiť, pokiaľ porušenie povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou
nezavinili.

Článok XI. Zmluvy, obsahujúci Záverečné ustanovenia, obsahoval v ods. 4 vyhlásenie zmluvných strán,
že tieto si uvedomujú, že k dátumu podpisu tejto Zmluvy nie je objektívne možné uviesť všetky konkrétne
údaje potrebné k uzavretiu Kúpnej zmluvy, napriek čomu nepovažujú absenciu týchto údajov za vadu,
ktorá by činila túto Zmluvu neplatnou alebo by mohla byť dôvodom k neuzavretiu Kúpnej zmluvy.
V označenom ustanovení Zmluvy strany konkretizovali, že sa jedná najmä o výšku spoluvlastníckeho
podielunaspoločnýchčastiachazariadeniachStavby,označeniebytuaskutočnúvýmerubytu,parcelné

čísloavýmerupozemkovsúvisiacichsužívanímStavbyaďalšieúdaje,ktorébudúvtexteKúpnejzmluvy
doplnené tak, aby boli v súlade so skutočným stavom v dobe uzatvárania Kúpnej zmluvy.

14. Dňa 16. marca 2022 uzavreli žalovaný v postavení predávajúceho a žalobca v postavení
kupujúceho v zmysle § 588 Občianskeho zákonníka na základe Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy

o prevode vlastníctva bytu č. 03/2019 Kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese B. E., D. F. B. – G., zapísanej na LV č. XXXXX, k. ú. H.:
byt č. 14 na 3. poschodí Polyfunkčnej budovy Narcisová 6, vchod 6, súpisné číslo XXXX, postavenej
na parcele KN C č. 2919 a parcele KN C č. XXXX/XXX v podiele 1/1 k celku (trojizbový byt s celkovou
výmerou podlahovej plochy s balkónom 95,2 m2); k podielu XXXX/XXXXXX k celku na spoločných

častiach a spoločných zariadeniach Polyfunkčnej budovy Narcisová 6, súpisné číslo XXXX, postavenej
na parcele KN C č. 2919 a parcele KN C č. XXXX/XXX, ktoré sa nachádzajú v okrese Košice II, v obci
B. – G. a sú zapísané na LV č. XXXXX, k. ú. H.; a k podielu XXXX/XXXXXX k celku na: a) pozemku
pod Polyfunkčnou budovou – parcele KN C č. 2919 o výmere 735 m2, druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie; b) na priľahlom pozemku – parcele KN C č. 2932/133 o výmere 39 m2, druh pozemku:

zastavaná plocha a nádvorie; c) na priľahlom pozemku – parcele KN C č. 2932/242 o výmere 94 m2,
druh pozemku: ostatná plocha; d) na pozemku pod Polyfunkčnou budovou – parcele KN C č. 2932/243
ovýmere27m2,druhpozemku:zastavanáplochaanádvorie;ae)napriľahlompozemku–parceleKNC
č. XXXX/XXX o výmere 89 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, ktoré sa všetky nachádzajú
v okrese Košice II, v obci B. – G. a sú zapísané na LV č. XXXXX, k. ú. H. (článok II. bod 2 Kúpnej zmluvy).

V zmysle článku III. bodu 1 Kúpnej zmluvy bola kúpna cena dohodnutá vo výške 142 800,00 eur.

15. Predžalobnou výzvou z 1. júna 2023 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, vychádzajúc
z toho, že k uzatvoreniu Kúpnej zmluvy došlo až 16. marca 2022, teda po uplynutí lehoty uvedenej
v článku VI. ods. 1 Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu, vyzval žalovaného,

aby mu v lehote 5 pracovných dní od doručenia tohto listu zaplatil zmluvnú pokutu vo výške 14 280,00
eur a náhradu vzniknutých trov právneho zastúpenia vo výške 759,02 eur. V zmysle pripojenej fotokópie
poštovej obálky bola zásielka, obsahujúca predmetnú Predžalobnú výzvu, dňa 27. júla 2023 určená na
vrátenie jej odosielateľovi z dôvodu, že nebola prevzatá v odbernej lehote.

16. Faktúrou č. č. XXXXXXXX z 1. februára 2022, splatnou 15. februára 2022; faktúrou č. XXXXXXXX
z 1. marca 2022, splatnou 15. marca 2022; faktúrou č. XXXXXXXX z 1. apríla 2022, splatnou 15. apríla
2022, a faktúrou č. XXXXXXXX z 1. mája 2022, splatnou 15. mája 2022, fakturoval žalovaný žalobcovi
(každou z uvedených faktúr) sumu 216,00 eur. Označené faktúry žalovaný uviedol vo svojich príslušných
kontrolných výkazoch DPH podaných za február 2022, marec 2022, apríl 2022 a máj 2022.

17. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že Zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy
o prevode vlastníctva bytu založený právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je po právnej stránke
potrebné posúdiť podľa ustanovenia § 50a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom
v čase uzavretia Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu (k 27. marcu 2019),

t.j. v znení účinnom do 30. novembra 2019 (ďalej len "Občiansky zákonník"), podľa § 544 ods. 1
a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka, a to v spojení s
ustanovením § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase
uzavretia Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu (k 27. marcu 2019), t.j.do 30. júna 2019 (ďalej len "Obchodný zákonník") a contrario, teda ako občianskoprávny vzťah.
Súd pritom vychádzal z toho, že predmetom konania bolo uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu,
ktorej sa žalobca domáhal z titulu porušenia zmluvnou pokutou zabezpečenej povinnosti žalovaného,

vyplývajúcej mu zo záväzkového vzťahu, založeného Zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy o prevode
vlastníctva bytu, uzavretou medzi žalobcom a žalovaným síce ako podnikateľmi, avšak bez zrejmej
súvislosti s podnikateľskou činnosťou oboch subjektov.

18. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi

podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej
doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

20. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

21. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v

dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

22. Podľa § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný
zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.

23. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

24. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

25. Podľa § 289 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy sa zaväzuje jedna
alebo obe zmluvné strany uzavrieť v určenej dobe budúcu zmluvu s predmetom plnenia, ktorý je určený
aspoň všeobecným spôsobom.

26. Podľa § 289 ods. 2 Obchodného zákonníka zmluva vyžaduje písomnú formu.

27. Podľa § 300 Obchodného zákonníka okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374) nemajú vplyv na
povinnosť platiť zmluvnú pokutu.

28. Podľa § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona
alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, §
273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods.
4, § 324, 340a, 340b, 341, 365,369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459,

477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655
ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2, § 711,
720, 725, 729, 743 a 771c.

29. Podľa § 393 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti začína

premlčacia doba plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých týchto
práv ustanovená osobitná úprava.

30. Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

31. Podľa § 24 ods. 1 písm. e) a písm. f) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení účinnom ku dňu uplynutia
Lehoty k uzavretiu Kúpnej zmluvy (k 31. marcu 2020), t.j. do 31. októbra 2022 (ďalej len "katastrálnyzákon") návrh na začatie katastrálneho konania musí (okrem iného) obsahovať označenie nehnuteľností
podľa§42ods.2písm.c),aoznačenieveľkostispoluvlastníckehopodieluvyjadrenéhozlomkomkcelku.

32. Podľa § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú
označenie nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného
v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra
"E", druhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na
ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a

spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku,
prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom
postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený
zlomkom k celku.

33. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

34. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

35. Podľa § 151 ods. 2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

36. Podľa § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť
o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

37. Aplikujúc ustanovenia § 151 CSP, súd ustálil, že medzi stranami nebolo sporné, že dňa 27.
marca 2019 uzavreli Zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva (v nej špecifikovaného)
Bytu, ktorou sa zaviazali uzavrieť riadnu kúpnu zmluvu do 40 dní odo dňa zápisu Stavby do katastra
nehnuteľností, najneskôr do 31. marca 2020. Kúpna cena za Predmet prevodu bola dohodnutá vo výške

142 800,00 eur. Žalovaný v priebehu konania nerozporoval, že nedošlo k uzatvoreniu Kúpnej zmluvy
v lehote dohodnutej v Zmluve, respektíve že nevyzval žalobcu na uzatvorenie Kúpnej zmluvy v lehote
dohodnutej v Zmluve. Nesporné bolo aj to, že k uzatvoreniu samotnej Kúpnej zmluvy, predmetom
ktorej bol prevod vlastníckeho práva k Predmetu prevodu, došlo dňa 16. marca 2022. Sporným neboli
ani tvrdenia žalobcu, že listom z 1. júna 2023 vyzval žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty vo

výške 14 280,00 eur ani že predmetnú zásielku žalovaný neprevzal. Žalobca zasa nerozporoval tvrdenia
žalovaného, že tento si splnil povinnosť najneskôr do 31. decembra 2019 podať na príslušný stavebný
úrad návrh na kolaudáciu Stavby; že stavebný úrad, ktorý rozhodoval o kolaudácii Stavby, nevydal
včas kolaudačné rozhodnutie, nevyhnutné na zápis Bytu do katastra nehnuteľností; ani že predmetný
Byt ešte pred nadobudnutím vlastníckeho práva žalobcu k nemu v období od 1. júna 2020 do 6. mája

2022 bezodplatne užívali konateľka a spoločníčka žalobcu a jej dcéra. Na druhej strane, z jednotlivých
prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, uplatnených v priebehu konania
sporovými stranami, vyplynulo, že sporný medzi nimi ostal predovšetkým právny charakter Zmluvou
založeného vzťahu, t.j. či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah; od toho sa odvíjajúce
premlčanie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty; ako aj zavinenie porušenia zmluvnou pokutou

zabezpečenej povinnosti zo strany žalovaného; a napokon, aj to, či žalobca porušil povinnosť predložiť
zmluvu o hypotekárnom úvere a záložnú zmluvu a povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu.

38. Vychádzajúc z uvedeného a na základe výsledkov vykonaného dokazovania a ich právneho
posúdenia v kontexte vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel súd k záveru, že žalobou

uplatnený nárok nie je dôvodný.

39. Keďže v prejednávanom prípade si žalobca uplatnil nárok na úhradu zmluvnej pokuty, ktorá
má akcesorickú povahu, a teda vznik a trvanie nároku na ňu je závislé od existencie hlavného
záväzku, primárnou otázkou, ktorou sa súd v posudzovanej veci zaoberal, bola otázka právneho

charakteru predmetnou zmluvou o budúcej zmluve založeného záväzkového vzťahu, a teda či je
na mieste vychádzať z ustanovení § 50a a nasl. Občianskeho zákonníka alebo § 289 a nasl.
Obchodného zákonníka, a to nielen z dôvodu, že uvedená otázka bola medzi stranami sporná, ale aj
(a predovšetkým) so zreteľom na dikciu § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorá ustanovuje, že §261 ods. 1 Obchodného zákonníka, vymedzujúci pôsobnosť Obchodného zákonníka na tzv. relatívne
obchody, je kogentným ustanovením, teda ustanovením, od ktorého sa strany nemôžu odchýliť či ktoré
strany nemôžu vylúčiť. Inak povedané, medzi zmluvnými stranami, ktoré sú podnikateľmi, nepripadá

vo vzťahoch vznikajúcich medzi nimi v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou do úvahy možnosť
voľby Občianskeho zákonníka. Len pre úplnosť súd na tomto mieste poznamenáva, že v danom prípade
neprichádzalo do úvahy posúdenie predmetného záväzkového vzťahu ako absolútneho obchodu (§ 261
ods. 6 Obchodného zákonníka a contrario). Súd teda posudzoval, či sa v tomto konkrétnom prípade
jedná o relatívnu obchodnú zmluvu, a preto skúmal, či bola uzatvorená medzi podnikateľmi a či sa

týkala ich podnikateľskej činnosti. K tomu považuje za potrebné úvodom uviesť, že pokiaľ žalovaný
argumentoval v prospech záveru o občianskoprávnom charaktere Zmluvou založeného záväzkového
vzťahu strán sporu poukazom na vyjadrenie obsiahnuté v samotnej Zmluve, že zmluvné strany ju
uzatvárajú v súlade s § 50a Občianskeho zákonníka, takéto konštatovanie v predmetnej Zmluve nie je
spôsobilé ovplyvniť, či je vzťah medzi účastníkmi Zmluvy potrebné podriadiť pod režim Občianskeho
zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ale ako to už súd naznačil, pri posudzovaní tejto otázky je

potrebné vychádzať iba z úpravy § 261 a § 262 Obchodného zákonníka, respektíve v tomto konkrétnom
prípade z (kogentnej) úpravy § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka.

40. Z dotknutého ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že základným
predpokladom pre záver, že v danom prípade sa jedná o relatívny obchodný záväzkový vzťah je, že

ide o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi, teda že jeho subjektmi sú na oboch stranách podnikatelia.
Medzi stranami nebolo sporné, že predmetnú Zmluvu uzatvárali na oboch stranách podnikateľské
subjekty. Sporným bolo iba naplnenie druhej, zákonom ustanovenej podmienky, a to či išlo o právny
úkon uzatvorený pri podnikateľskej činnosti týchto subjektov.

41. Uvedená súvislosť záväzkového vzťahu zmluvných strán s ich podnikateľskou činnosťou musí
byť zrejmá s prihliadnutím na všetky okolnosti a musí byť daná u oboch zmluvných strán. Táto
súvislosť je daná najmä v prípade, ak je predmet zmluvného záväzku zároveň predmetom podnikania
zmluvnej strany, ale aj vtedy, keď sa predmet zmluvného záväzku týka zabezpečenia podnikateľskej
činnosti zmluvnej strany (napríklad údržba, skladovanie, právna pomoc a pod.) či účasti na podnikaní

druhej strany (napríklad sprostredkovanie obchodu a pod.). Zákon teda nevyžaduje, aby išlo o vzťahy,
ktorými sa bezprostredne realizuje predmet podnikania. Ide o voľnejšiu dikciu umožňujúcu sem
začleniť aj záväzkové vzťahy, ktoré voľnejšie súvisia s predmetom podnikania. Požiadavka súvislosti
s podnikateľskou činnosťou má aj časový aspekt. Zákon vyžaduje, aby táto súvislosť s podnikateľskou
činnosťou bola zrejmá v čase vzniku záväzkového vzťahu. To znamená, že ak táto súvislosť s

podnikateľskou činnosťou po vzniku záväzku odpadne, nemá to už vplyv na režim tohto záväzkového
vzťahu, a naopak, ak pri vzniku záväzku súvislosť s podnikaním nie je zrejmá, ale preukáže sa neskôr,
t.j. po jeho vzniku, na takýto vzťah nemožno uplatniť režim Obchodného zákonníka, pretože nepôjde
o obchodný záväzkový vzťah. Z citovaného ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka zároveň
vyplýva, že pre aplikáciu Obchodného zákonníka nie je rozhodujúce, či účastník vie, že druhý účastník

alebo ostatní účastníci sú podnikateľmi, ale rozhodujúce je objektívne posúdenie, či s prihliadnutím
na všetky okolnosti je pri vzniku záväzkového vzťahu (spravidla pri uzavretí zmluvy) zrejmé, že sú
podnikateľmi a že záväzkový vzťah vzniká pri ich podnikateľskej činnosti. Obchodným zákonníkom sa
tedanebudúspravovaťzáväzkovévzťahymedzipodnikateľmi,ktorýmjehociajvzájomneznámatátoich
povaha, ak je pri ich vzniku zrejmé, že vznikajú v súvislosti s uspokojením osobných potrieb niektorého

z nich.

42. Vychádzajúc z obsahu Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu, súd mal
za preukázané splnenie druhého z ustanovením § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka predvídaných
predpokladov pre posúdenie záväzkového vzťahu ako obchodného vo vzťahu k žalovanému. Tento totiž

v zmysle Zmluvy realizoval ako stavebník nadstavbu nad existujúcu stavbu v jeho výlučnom vlastníctve.
Uvedená nadstavba zodpovedá v Zmluve vymedzenej Stavbe a predstavuje 26 bytov. Súd považoval
za nepochybné, že výstavba 26 bytov nemôže slúžiť osobným potrebám žalovaného a žalovaný túto
realizovalzaúčelomďalšiehoodpredajataktovzniknutýchbytovscieľomdosiahnutiazisku,čožalovaný,
napokon, na uskutočnenom pojednávaní ani nerozporoval. Na druhej strane, súd mal za to, že žalobca

nepreukázal, že predmetnou Zmluvou založený záväzkový vzťah sa týkal jeho podnikateľskej činnosti.
Žalobca súvislosť predmetného záväzkového vzťahu s jeho podnikateľskou činnosťou odvodzoval
výlučne od toho, že predmetná nehnuteľnosť sa nachádza v jeho obchodnom majetku, za účelom
preukázania čoho tiež navrhol odročiť pojednávanie a doplniť dokazovanie predložením a oboznámenímúčtovnej závierky žalobcu. Súd uvedenej žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania a doplnenie
dokazovania nevyhovel, a to najmä s ohľadom na to, že daná skutočnosť, t.j. že Predmet prevodu
sa nachádza v jeho obchodnom majetku, nebola žalovaným rozporovaná, majúc pritom na zreteli aj

povinnosť postupovať v súlade so zásadou hospodárnosti konania. Zároveň, uvedenú skutočnosť, t.j.
že Predmet prevodu sa nachádza v obchodnom majetku žalobcu, súd nepovažoval za relevantnú pre
záver o tom, že záväzkový vzťah, o ktorý v prejednávanej veci ide, sa týkal podnikateľskej činnosti
žalobcu, a to predovšetkým v kontexte toho, že ako nesporné bolo medzi stranami v konaní ustálené,
že Predmet prevodu bol určený k riešeniu bytovej otázky spoločníčky a konateľky žalobcu a jej

rodinných príslušníkov (dcéry). Z toho súdu nebolo zrejmé a žalobca ani netvrdil, v čom sa takýto účel
nadobudnutia vlastníckeho práva k Predmetu prevodu a k nemu smerujúceho (Zmluvou založeného)
záväzkového vzťahu týka jeho podnikateľskej činnosti, túto zabezpečuje, či tejto akýmkoľvek iným
spôsobom napomáha. Žalobca netvrdil (a súd ho v jeho procesnej aktivite nemôže suplovať ani
dopĺňať), že Zmluvu uzatváral napríklad s cieľom zabezpečenia tzv. služobného bytu alebo svojho
sídla, ani neuviedol žiadne iné tvrdenie, ktoré by bolo možné subsumovať pod záver, že ňou založený

záväzkový vzťah sa týka jeho podnikateľskej činnosti, túto zabezpečuje alebo tejto napomáha. Na
základe uvedeného súd dospel k záveru, že Zmluvou založený záväzkový vzťah strán sporu podlieha
režimu Občianskeho zákonníka.

43. Súčasne je však potrebné uviesť, že aj v prípade, ak by z okolností posudzovanej veci bolo

napokon vyplynulo, že Zmluvou založený vzťah sa riadi režimom Obchodného zákonníka, a teda je
obchodnoprávnym vzťahom, musel by súd rovnako dospieť k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby,
a to z nasledovných dôvodov.

44. Žalobca sa žalobou uplatneného nároku domáhal z titulu zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta je

upravená v § 544 a § 545 Občianskeho zákonníka, ktorá úprava platí aj pre obchodnoprávne vzťahy
s odchýlkami vyplývajúcimi z § 300 až § 302 Obchodného zákonníka. Zmluvná pokuta nastupuje ako
sankciazaporušeniezabezpečenejpovinnosti.Vtomtozmysleideozodpovednosťakoprávnynásledok
porušenia zmluvnej povinnosti. Právna úprava zodpovednosti v Občianskom zákonníku a v Obchodnom
zákonníku vychádza z rozdielnych zodpovednostných princípov. Táto rozdielnosť sa prejavuje aj v

právnej úprave zmluvnej pokuty. Kým Občiansky zákonník upravuje zmluvnú pokutu dispozitívne
v § 545 ods. 3 ako sankciu za zavinené porušenie zabezpečenej povinnosti, a teda všeobecným
predpokladom povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu podľa Občianskeho zákonníka je psychický vzťah
subjektu k jeho správaniu a následku tohto správania; Obchodný zákonník preferuje pri právnej úprave
zmluvnej pokuty (ako aj pri právnej úprave náhrady škody) objektívny princíp. Upravuje teda povinnosť

zaplatiť zmluvnú pokutu na princípe objektívnej zodpovednosti, a to bez možnosti liberácie, t.j. ako
absolútnu objektívnu zodpovednosť, čo vyplýva z dikcie § 300 Obchodného zákonníka, ktorá vylučuje
vplyv okolností vylučujúcich zodpovednosť (§ 374 Obchodného zákonníka) na povinnosť platiť zmluvnú
pokutu. Uvedené ustanovenie teda v obchodnoprávnych vzťahoch vylučuje použitie § 545 ods. 3
Občianskeho zákonníka. To znamená, že dlžník sa v obchodných vzťahoch nemôže zbaviť povinnosti

zaplatiť zmluvnú pokutu preukázaním, že porušenie zabezpečenej povinnosti nezavinil. Avšak, čo je
rozhodujúce (aj) v prejednávanej veci, ustanovenie § 300 Obchodného zákonníka, z ktorého sa princíp
objektívnej zodpovednosti bez možnosti liberácie, a teda aj neaplikovateľnosť § 545 ods. 3 Občianskeho
zákonníka vyvodzuje, má dispozitívnu povahu (§ 263 ods. 1 Obchodného zákonníka a contrario).
Strany preto môžu aplikáciu tohto ustanovenia dohodou vylúčiť a v konkrétnom prípade platenie

zmluvnej pokuty upraviť inak. Napríklad tak, že využijú subjektívny princíp podľa občianskoprávnej
úpravy, teda že dlžník nebude povinný zaplatiť zmluvnú pokutu, ak porušenie zabezpečenej povinnosti
nezavinil. Práve k uvedenému došlo aj v posudzovanom prípade, keď dojednaním obsiahnutým
v článku VIII. ods. 4 Zmluvy bolo dispozitívne ustanovenie § 300 Obchodného zákonníka zmluvnými
stranami modifikované tak, že zmluvná pokuta bola dojednaná na rovnakom subjektívnom princípe

ako v prípade občianskoprávnej úpravy, keďže z naposledy označeného ustanovenia Zmluvy vyplýva,
že pre vznik povinnosti (ktorejkoľvek zmluvnej strany) zaplatiť zmluvnú pokutu sa vyžaduje zavinené
porušenie zmluvnou pokutou zabezpečenej povinnosti. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný
(ako budúci predávajúci) porušil zmluvnou pokutou zabezpečenú povinnosť vyzvať žalobcu (ako
budúceho kupujúceho) k uzavretiu Kúpnej zmluvy do 20 dní od uplynutia Lehoty k uzavretiu Kúpnej

zmluvy (v časti, v ktorej bola vymedzená konkrétnym konečným dátumom uskutočnenia výzvy
k uzavretiu Kúpnej zmluvy). Zároveň však z okolností, za akých došlo k omeškaniu s plnením povinnosti
žalovaného a tvrdenia o ktorých neboli zo strany žalobcu účinne popreté, jednoznačne vyplynulo, že
žalovaný nesplnenie uvedenej zmluvnej povinnosti nezavinil.45. Z vyššie citovaných ustanovení katastrálneho zákona nepochybne vyplýva, že aby zmluva o prevode
vlastníctva Bytu bola spôsobilá na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra, bolo potrebné v nej jasne,

určito a spôsobom určeným katastrálnym zákonom [v § 42 ods. 2 písm. c)] vymedziť Predmet prevodu,
čo bez príslušného kolaudačného rozhodnutia a následného zápisu danej nehnuteľnosti do katastra
nehnuteľnostíobjektívnenebolomožné.Inakpovedané,nato,abyžalovanýmoholžalobcukvalifikovane
vyzvať na uzavretie Kúpnej zmluvy, bolo potrebné, aby bol Predmet prevodu (Byt a spoluvlastnícke
podiely na k nemu prislúchajúcich pozemkoch) zapísaný v katastri nehnuteľností, a tak jasne definovaný

a dostatočne určitý, čo napokon, vyplýva aj z len prostého porovnania spôsobu, akým je Predmet
prevodu vymedzený v Zmluve o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu a následne v Kúpnej
zmluve, v ktorej je tento špecifikovaný celým radom charakteristík, ktoré pri uzatváraní Zmluvy o uzavretí
budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu neboli stranám známe, ako to samy konštatovali v článku
XI. ods. 4 Zmluvy s úmyslom tieto do textu Kúpnej zmluvy doplniť. Kolaudácia nehnuteľnosti a jej
následný zápis do katastra nehnuteľností, a teda aj získanie údajov, na ktorých sa strany zhodli, že

ich do textu Kúpnej zmluvy bude potrebné doplniť, však záviseli od rozhodnutia príslušného správneho
orgánu, teda od rozhodnutia tretieho subjektu v rámci správneho konania. Preto pokiaľ žalovaný takéto
konanie v lehote, v ktorej sa na to Zmluvou zaviazal, inicioval, čo žalobca účinne nepoprel, nemožno mu
následne pripísať zavinenie za to, že príslušný správny orgán nevydal potrebné rozhodnutie v lehote
určenej zákonom. Súd v tejto súvislosti poukazuje predovšetkým na to, že predmetom prevodu bytu

v bytovom dome je vždy nielen samotný byt, ale zo zákona je ním aj príslušný podiel na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, ako aj na pozemkoch pod ním či na priľahlých
pozemkoch. Bez riadneho vymedzenia týchto podielov nemožno vyhotoviť kvalifikovaný návrh kúpnej
zmluvyoprevodevlastníctvabytu,pričomtietopodielyniejemožnéurčiťvčasepredkolaudácioustavby.
V kontexte posudzovanej veci to potom znamená, že prípadná, na základe včasnej výzvy žalovaného

uzavretá Kúpna zmluva, obsahujúca vymedzenie Predmetu prevodu spôsobom totožným s tým, akým
bol vymedzený v Zmluve (keďže v Lehote k uzavretiu Kúpnej zmluvy neboli podľa nesporných tvrdení
strán ďalšie špecifiká Predmetu prevodu v dôsledku absencie rozhodnutia príslušného správneho
orgánu k dispozícii), by nebola spôsobilá na zápis vlastníckeho práva k Bytu do katastra nehnuteľností.
Za daných okolností teda samotné vyžadovanie splnenia zmluvnou pokutou zabezpečenej povinnosti

žalovaného v časti, v ktorej bola vymedzená konkrétnym konečným dátumom uskutočnenia výzvy
k uzavretiu Kúpnej zmluvy, by nemalo ani praktický význam, a to o to skôr, že v zmysle článku VI.
ods. 3 Zmluvy mal byť stranami spolu s podpisom Kúpnej zmluvy podpísaný aj samotný návrh na
vklad vlastníckeho práva, pričom vyžadovať splnenie povinnosti (vyzvať na uzavretie Kúpnej zmluvy)
pod sankciou zaplatenia zmluvnej pokuty bez praktického významu a bez možnosti na podklade takto

uzavretej zmluvy nadobudnúť vlastnícke právo k Bytu možno tiež považovať za šikanózny výkon práva
(ak sa bez praktického významu žalobca dožaduje zaplatenia zmluvnej pokuty pre formálne nesplnenie
zmluvnej povinnosti). Žeby žalovaný následne nepristúpil k splneniu zmluvnou pokutou zabezpečenej
povinnosti ani v dojednanej lehote 40 dní odo dňa zápisu Stavby do katastra nehnuteľností, žalobca
netvrdil, argumentujúc v priebehu celého konania len poukazom na to, kedy došlo k podpísaniu Kúpnej

zmluvy, ktorá skutočnosť však nevypovedá nič o tom, kedy bol zo strany žalovaného k jej uzavretiu
napokon vyzvaný.

46. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalovaný porušenie zmluvnou pokutou zabezpečenej
povinnosti vyzvať žalobcu k uzavretiu Kúpnej zmluvy do 20 dní od uplynutia Lehoty k uzavretiu Kúpnej

zmluvy (od 31. marca 2020) nezavinil, a teda žalobcovi z tohto titulu nárok na zmluvnú pokutu, a tým
ani na uplatnené príslušenstvo (t.j. na úroky z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky) nevznikol. Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku a žalobu ako nedôvodnú zamietol (výrok I.). Aj na tomto mieste súd opätovne zdôrazňuje,
že vyriešenie otázky právneho režimu Zmluvou založeného záväzkového vzťahu nebolo pre rozhodnutie

v prejednávanej veci, s ohľadom na záver o nezavinenom porušení zmluvnou pokutou zabezpečenej
povinnosti žalovaného a dojednanie zmluvnej pokuty medzi stranami na rovnakom subjektívnom
princípe ako v prípade občianskoprávnej úpravy, rozhodujúce.

47. So zreteľom na záver, že žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu voči žalovanému nevznikol,

a z toho vyplývajúce rozhodnutie súdu o zamietnutí žaloby, sa súd, postupujúc v súlade so
zásadou hospodárnosti konania, už nezaoberal žalovaným vznesenou námietkou premlčania žalobou
uplatneného nároku ani dôvodnosťou ním uplatnených kompenzačných námietok a na ne nadväzujúcim
návrhom žalobcu na vylúčenie nimi vznesených nárokov na samostatné konanie.48. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

49. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

51. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd výrokom II. rozsudku v súlade s vyššie citovanými
ustanoveniami CSP. Vychádzajúc z toho, že žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, súd mu
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 % účelne vynaložených trov konania proti
žalobcovi. Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262

ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch
vyhotoveniach na Mestský súd Košice (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).