Rozsudok – Nájomná zmluva ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. november 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/20/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122202450
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Karman, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5122202450.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou Mgr. Marcelou Karman v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,

bytom D. E. XXXX/X, XXX XX F., zast.: JUDr. Jana Ftorková, advokátka so sídlom V. Spanyola 8343/1A,
010 01 Žilina, IČO: 42 063 451, proti žalovanému: Mesto Žilina, IČO: 00 321 796, so sídlom Námestie
obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, zast.: JUDr. Lukáš Bútora, advokát so sídlom Jána Milca 8, 010 01
Žilina, IČO: 42 433 622, o uloženie povinnosti uzatvoriť nájomnú zmluvu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 28.03.2022 domáhala uloženia

žalovanémupovinnostiuzatvoriťsožalobkyňounájomnúzmluvuk3–izbovémubytuč.9naIV.poschodí
v bytovom dome na G. D. E. XXXX/X, XXX XX F. s obdobnými zmluvnými podmienkami pre nájom bytov
na sociálne účely, ktoré sú v jeho vlastníctve a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadala
zaviazať žalovaného na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Žalobkyňa v podanej žalobe uviedla, že podstatou sporu je neuzavretie nájomnej zmluvy k
bytu, ktorého výlučným vlastníkom je žalovaný. Žalobkyňa ako bývalá nájomkyňa mala 19.01.2022

byt odovzdať žalovanému ako bývalému prenajímateľovi. Uznesením Okresného súdu Žilina zo
dňa 10.02.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.03.2022, bolo žalovanému prostredníctvom
neodkladného opatrenia uložené, aby sa voči žalobkyni zdržal vypratania bytu a jeho prenechania do
užívania iným osobám než žalobkyni a osobám tvoriacim jej domácnosť a to na čas do právoplatnosti
súdneho rozhodnutia vo veci samej. Žalobkyňa uvedený byt stále užíva a tak ako doteraz, aj naďalej
si riadne plní všetky svoje finančné povinnosti voči žalovanému. Žalobkyňa je toho názoru, že splnila
všetky podmienky pre opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy k predmetnému bytu a v rámci písomnej

komunikácie so žalovaným ich splnenie vierohodne preukázala. Bola teda v legitímnom očakávaní,
že s ňou bude opäť uzatvorená nájomná zmluva k bytu. Žalovaný však uzatvorenie nájomnej zmluvy
odmietol. Nájomný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným preto podľa poslednej nájomnej zmluvy
skončil dňa 31.10.2021. Na základe Oznámenia žalovaného bola žalobkyňa upozornená na možnosť
opakovaného uzavretia nájomnej zmluvy s tým, že žiadateľ a všetky osoby, ktoré s ním žijú v spoločnej
domácnosti, sú povinné dokladovať príjem za rok 2020. V Žiadosti o opakované uzatvorenie nájomnej
zmluvy žalobkyňa uviedla, že je síce vydatá, ale manžel nie je užívateľom nájomného bytu, keďže spolu

trvale nežijú. Žalobkyni bol nájomný byt pridelený na nájomné užívanie spolu s jej manželom A. H. C.
a synom A. C.. Od roku 2007 však so žalobkyňou v predmetnom byte manžel nebýva a od tohto roku
ani spolu trvale nežijú. Z uvedeného dôvodu bola už v roku 2008 uzatvorená nájomná zmluva k danému
bytu výlučne znejúca len na žalobkyňu. Identicky a kontinuálne bol takto nájomný vzťah uzatváranývýlučne len so žalobkyňou počas celého obdobia užívania bytu od roku 2008 zohľadňujúc pri tom stav,
keď manžel so žalobkyňou trvale nežil. Aj v Rozhodnutí Mesta Žiliny o pridelení bytu z roku 2008 sú
ako užívatelia bytu uvedení už len žalobkyňa so synom. Posledná nájomná zmluva, ktorá bola k bytu

uzatvorená – Zmluva o nájme bytu z roku 2018, tiež pokračovala v uvedenej praxi a ako nájomcu
uvádzala výlučne žalobkyňu a za osobu, ktorá tvorila domácnosť nájomcu, označovala len jej syna.
Otázka opakovaného uzavretia nájomnej zmluvy k dotknutému bytu sa stala predmetom intenzívnej
písomnej komunikácie medzi žalobkyňou a žalovaným. V dokumente s názvom Žiadosť o opakované
uzatvorenie nájomnej zmluvy – výzva zo dňa 07.10.2021 sa žalovaný odvolal na žalobkynin status

vydatej osoby a na vznik údajného spoločného nájmu medzi manželmi podľa § 703 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a žiadal z tohto dôvodu doložiť doklady o manželovom príjme za rok 2020. Dokladovať
tieto príjmy žalobkyňa legitímne odmietla, keďže právo žalovaného žiadať ich nevyplývalo zo žiadnej
právnej normy a to ani zo zákona ani zo všeobecne záväzného nariadenia. Žalobkyňa poukázala na tretí
odsek § 703 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spoločný nájom manželov nevznikne, ak manželia
spolu trvale nežijú. Skutočnosť, že spolu s manželom trvale nežijú, žalobkyňa preukázala jeho Čestným

prehlásením, ktoré priložila k danej odpovedi, na čo žalovaný naďalej trval na doložení dokladov o
manželovom príjme. Žalobkyňa je toho názoru, že požadovanie dokladov o príjme manžela, ktorý nežije
so žalobkyňou v uvedenom byte, nemá absolútne žiadnu oporu vo Všeobecne záväznom nariadení č.
5/2021 o prideľovaní nájomných bytov pre sociálne účely vo vlastníctve mesta Žiliny (ďalej len „VZN
5/2021“) ani v dotknutých právnych predpisoch. Keďže žalobkyňa trvale a dlhodobo (od roku 2007)

nežije so svojím manželom v uvedenom byte a netvoria ani spoločnú domácnosť, nemá žalovaný právo
požadovať doklady o príjme jej manžela. Na dôvažok uvádza, že žalobkyňa má so svojím manželom
dlhodobo, od roku 1999, zrušené aj BSM a to kvôli predošlej podnikateľskej činnosti manžela. Podľa
čl. 9 ods. 4 VZN 5/2021 platí, že: „Po splnení všetkých podmienok bude nájomcovi nájomného bytu
vydaný doklad k opakovanému uzatvoreniu nájomnej zmluvy.“ Napriek tomu, že žalobkyňa splnila všetky

podmienky z VZN 5/2021 a zákona č. 443/2010 Z.z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom
bývaní, nebola s ňou uzatvorená nájomná zmluva. Žalovaný tým porušil právo žalobkyne na opakované
uzatvorenie nájomnej zmluvy k predmetnému bytu. Takéto konanie sa v práve objektívne hodnotí ako
svojvôľa, keďže konanie žalovaného je bez akéhokoľvek právneho podkladu. Žalobkyňa je toho názoru,
že na opakované uzavretie nájomnej zmluvy k bytu existuje právny nárok, ktorý patrí žalobkyni.

3. Žalovaný v reakcii na podanú žalobu (č. l. 81 spisu) uviedol, že mestský nájomný byt č. X C. G.
D. E. XXXX/X I. F. bol postavený za použitia verejných finančných prostriedkov, konkrétne dotácií z
Fondu na rozvoj bývania (tzv. ŠFRB). Vzhľadom k použitým prostriedkom na výstavbu uvedeného bytu
má tento byt charakter tzv. sociálneho bytu určeného pre sociálne bývanie, ktoré definujú ustanovenia

§ 21, 22 zákona č. 443/2010 Z.z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení
neskorších predpisov: Sociálne bývanie je bývanie obstarané s použitím verejných prostriedkov určené
na primerané a ľudsky dôstojné bývanie fyzických osôb, ktoré si nemôžu obstarať bývanie vlastným
pričinením a spĺňajú podmienky podľa tohto zákona. Z filozofie užívania sociálnych bytov vyplýva,
že tento druh bytov by sa mal užívať len dočasne na nevyhnutný čas, kým si dotknutá osoba

nevie zabezpečiť bývanie sama. Reálne majetkové pomery žalobkyne však vôbec nekorešpondujú s
uvedenými východiskami, nakoľko žalobca je jediným spoločníkom prosperujúcej obchodnej spoločnosti
C., J.. K.: XXXXXXXX cez ktorú prevádzkuje svoju všeobecnú ambulanciu pre dospelých, ktorá mala v
posudzovanom období tržby 149 260 € pri hrubej marži 63,64 % a teda príjem predmetnej spoločnosti v
roku 2020 vlastnenej žalobcom po odrátaní nákladových položiek ako sú napríklad mzdy, nákup tovarov

a pod. predstavuje sumu cca 95 000 € ročne alt. cca 7916 € mesačne, čo je suma ktorou môže žalobca
podľa svojho uváženia ako jediný spoločník nakladať – t.j. aj ju premeniť na mzdovú položku pre seba
ako zamestnanca alebo si ju nechať vyplatiť ako zisk. Predmetná spoločnosť C., J. dosiahla v roku
2020 zisk 13 838 €, čomu zodpovedá okrem deklarovaného príjmu zo závislej činnosti žalobcu ešte aj
suma vo výške cca 1150 € mesačne. V roku 2021 boli tržby dokonca ešte vyššie a to na úrovni 158

065 € (t.j. priemerné tržby na úrovni cca 13 172 € mesačne, pri zachovaní hrubej marže 63,64%, čo
predstavuje sumu cca 8380 € mesačne). Uvedené skutočnosti žalobkyňa žalovanému zamlčala pričom
priznal len oficiálny príjem z pracovnoprávneho vzťahu s vlastnou s.r.o. vo výške cca 371,50 € mesačne.
Ten však vôbec nekorešponduje s reálnymi príjmovými možnosťami žalobcu a evidentne obchádza aj
minimálne mzdové nároky pre pozíciu všeobecného lekára ktorá patrí do 5 kategórie stupňov náročnosti

vykonávanej práce a teda mzda mala predstavovať minimálne sumu 1044 € (1,8 násobok minimálnej
mzdy) mesačne. V zmysle zákona č. 578/2004 Z.z. konkrétne § 80a ods. 2 (tzv. mzdového automatu)
by mala dokonca predstavovať minimálne 2,30-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v
hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárnyrok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa priznáva základná zložka mzdy, t.j.
2605,90 € mesačne. Navyše syn žalobkyne A. nar. XXXX ktorý bol ešte aj v poslednej nájomnej zmluve
vedenýakospolubývajúcižalobkyne(atedatiežosobaktorejpríjmysamaliposudzovať)apodľaverejne

dostupných informácií sa javí že, je aktuálne študentom medicíny, si v roku 2019/2020 (t.j. vo veku
cca 20 rokov) zrejme počas štúdia medecíny kúpil v hotovosti 2 poschodový mezanín s výmerou cca
117 m2 v novostavbe v mestskej časti Žiliny – Trnové v hodnote cez 200 tisíc eur. Je evidentné že
nehnuteľnosť musel financovať zo zdrojov od svojej matky resp. rodičov, pričom však manžel žalobcu
nemá vlastné podnikanie a svoje príjmy odvodzuje zrejme výlučne od mechanizmov nastavených v s.r.o.

žalobcu. Navyše manžel žalobkyne má uvedený ako trvalý pobyt adresu ambulancie žalobkyne. Je teda
dôvodné podozrenie, že manžel žalobkyne s ním býva v spoločnej domácnosti alt. žalobca cez svoju
firmu financuje bývanie svojho manžela v sídle jeho firmy alt. žalobca vyvádza financie z jeho firmy
cestou svojho manžela (mzda, iné príjmy a nefinančné benefity) z tohto dôvodu požadoval žalovaný
aj zdokladovanie príjmu manžela žalobcu, ktorému sa žalobkyňa doposiaľ bráni. Príjmové kvórum pre
pridelenie sociálneho bytu lekárky predstavovalo v čase posudzovania žiadosti 5 násobok životného

minima (zdravotníctvo), t.j. 214,83€ x 5 =1074,15€. Z uvedeného je evidentné že majetkové pomery
žalobkyne vôbec nekorešpondujú s deklarovaným príjmom cca 638 € mesačne (zarátaný aj príjem
zrejme z posudkovej činnosti pre Sociálnu poisťovňu) ale sú ďaleko vyššie – vysoko nadpriemerné.
Žalovaná evidentne úmyselne obchádza nastavením tokov financií vo svojej s.r.o. tak aby formálne
splnilakritériá,avšakhrubýmspôsobomobchádzaichzákladnýúčelpreprideleniesociálnehobývania,a

to tým, že si nezákonne stanovuje nízku mzdu, zrejme si nevypláca ani príjem z výkonu funkcie konateľa
svojej spoločnosti (aspoň ho nepriznáva) hoci ide o pojmovo zmluvný vzťah odplatný a zamlčuje (a
možno formálne si nevypláca) vysoké zisky zo svojej podnikateľskej činnosti resp. nadpriemerné čisté
príjmy iným spôsobom zo spoločnosti odvádza alebo „topí“ tak aby svoj oficiálny príjem formálne znížila
na prijateľnú úroveň, pričom z jednoduchej verejne prístupnej štatistiky je zrejmé, že firme ktorej je

jediným spoločníkom sa aj na pomery všeobecných lekárov veľmi dobre darí a za normálnych okolností
jej zabezpečuje príjem v hodnote niekoľko tisíc eur mesačne a zrejme pomohla zabezpečiť aj luxusné
bývanie pre jej syna – študenta – donedávna taktiež osobu posudzovanú ako sociálny prípad, ktorého
bytové potreby boli dotované z verejných zdrojov. Žalobkyňa vôbec nespadá do kategórie osôb pre
sociálne nájomné bývanie ktoré je financované a dotované z verejných zdrojov. Takúto skutočnosť

považuje žalovaný za pokus o hrubé zneužívanie systému sociálneho bývania a žiada, aby súd na
ňom neparticipoval tým, že by mu poskytol právnu ochranu. Navyše : 1/ podmienky VZN Mesta Žilina
č. 5/2021 hovoria iba o podmienkach pri ktorých je právo (nie právny nárok) na opätovné uzatvorenie
nájomnejzmluvy.Žalovanýsatedamôže(najmäpozohľadnenívyššieuvedenýchskutočností)legitímne
rozhodnúť ako s mestskými sociálnymi bytmi naloží a nájomnú zmluvu, ktorá sa prieči účelu sociálnych

bytov,jepriamškandalóznaaveľmicynickávočivšetkýmskupinámobyvateľstvaktorésivlastnébývanie
skutočne nemôžu zabezpečiť - so žalobkyňou nájomnú zmluvu neuzatvoriť. 2/ žalobkyňa porušila
ustanovenie čl. 5 bod 7 VZN č. 5/2021 nakoľko zamlčala a vedome skresľuje svoje majetkové pomery, čo
je sám o sebe dôvod na nepredĺženie nájomnej zmluvy. Žalobca preto navrhol, aby súd žalobu zamietol.

4. Žalobkyňa v duplike zo dňa 02.09.2022 (č. l. 101 spisu) uviedla, že rozhodujúcim normatívnym
právnym aktom pre posúdenie podstaty tohto sporu je predovšetkým Všeobecne záväzné nariadene č.
5/2021 o prideľovaní nájomných bytov pre sociálne účely vo vlastníctve mesta Žiliny (ďalej len „VZN
5/2021“) v spojení so zákonom č. 443/2010 Z.z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní.
V týchto všeobecne záväzných právnych predpisoch sú určené pravidlá pre posúdenie oprávnenosti

nároku pre opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy k bytu. Žalovaný sa nesmie pri prideľovaní bytov
riadiť inými pravidlami, ktoré nemajú svoj základ v normatívnych ustanoveniach uvedených predpisov.
Žalovanýnesmiepostupovaťsvojvoľne,alelenvmedziachpravidiel,ktorésisámslobodneadobrovoľne
určil (VZN 5/2021), alebo ktoré mu určil zákonodarca – Národná rada Slovenskej republiky (ohľadom
zákona č. 443/2010 Z.z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní, Občianskeho zákonníka,

etc.) Žalovaný sa vo svojom vyjadrení zameral na riešenie otázok, ktoré nemajú vo VZN 5/2021 ani v
zákone č. 443/2010 Z.z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní svoj podklad. Z vyjadrenia
žalovaného je evidentné, že žalovaný už vôbec nebráni svoju neoprávnenú požiadavku na predloženie
dokladov o príjme manžela, ktorý nežije so žalobkyňou v uvedenom byte. Pritom práve to mal byť dôvod,
ktorý žalovaný v poslednej komunikácii s nami konečne „priznal“ ako jediný základ pre odmietnutie

opakovaného uzatvorenia nájomnej zmluvy. Úplne novú argumentáciu žalovaného prezentovanú v jeho
vyjadrení preto považuje žalobkyňa za zjavne účelovú. Obchodná spoločnosť N-MED, s.r.o. nie je
stranou tohto súdneho konania ani žiadateľom o pridelenie nájomného bytu. Všeobecne dostupné údajeo výsledkoch hospodárskej činnosti uvedenej spoločnosti sú žalovanému známe celé roky a nikdy
doteraz nevzniesol žiadnu námietku voči tejto skutočnosti.

5. Žalovaný v replike zo dňa 21.09.2022 (č. l. 106 spisu) uviedol, že žalobkyňa neprodukovala žiadne
konkrétne nové tvrdenia, ktoré by vyvracali argumentáciu a dôkazy žalovaného. Vzhľadom na už
formulovanú obranu žalovaného považujem celistvé posúdenie podnikania a majetkových pomerov
najbližšej rodiny žalobcu ako podstatné pre spravodlivé rozsúdenie prejednávanej veci. Nakoľko z
obrany žalobkyne je zrejmé, že tieto skutočnosti chce bagatelizovať resp. je tu obava, že sa k nim ani

nebude chcieť konkrétnejšie vyjadrovať na navrhovaných výsluchoch, navrhol vykonanie dokazovania
predložením dokladov/dôkazov: Pracovnú zmluvu žalobcu s jeho spoločnosťou C., J. pokrývajúcu
posledné tri roky, Pracovnú zmluvu alebo obdobnú pracovnú alebo obchodnú zmluvu spoločnosti C., J.
J. manželom žalobcu, Kúpnu zmluvu ktorou syn žalovanej nadobudol mezanín vedený na LV XXXX pre
k.ú. L., Účtovné závierky spoločnosti C., J. za posledné tri roky, Rozhodnutia jediného spoločníka C., J.
o rozdelení výsledku hospodárenia (zisku) za posledné tri roky, Zmluvy o výkone funkcie konateľa C.,

J. platené počas posledných troch rokov .

6. Súd v predmetnej veci po zmene zákonného sudcu nariadil pojednávanie na deň 16.11.2023,
na ktorom žalobkyňa zotrvala na už uvádzaných tvrdeniach. Žalovaný poukázal na nemožnosť
v predmetnom prípade rozhodnúť a nahradiť prejav vôle strán sporu na uzavretie nájomnej zmluvy a to

s poukazom na postavenie žalovaného, keď slovenský právny poriadok nepozná ustanovenie, ktoré by
ukladalo žalovanému povinnosť uzavrieť so žalobcom nájomnú zmluvu uviedol, že žalobca nepreukázal.
Zároveň poukázal na skutočnosť, že právo na opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy nie je prípustné
stotožňovať s nárokom na uzatvorenie nájomnej zmluvy. Žalovaný tvrdí, že posudzovanie splnenia
podmienok pre opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy patrí do samosprávnej pôsobnosti Mesta Žilina

a má zato, že súd nemôže do tejto právomoci zasahovať. Poukázal zároveň na tú skutočnosť, že nie
je zrejmé z podanej žaloby, že čoho konkrétne sa žalobca domáha, keďže máme zato, že petit žaloby
je neurčitý a nevykonateľný. Súd na predmetnom pojednávaní poukázal na vady žaloby, na opravu,
resp. doplnenie ktorých nebol žalobca vyzvaný, keď prezentovaný petit žaloby je nevykonateľný, pričom
právny zástupca žalobcu po vyjadrení sudcu na konanom pojednávaní neupravil petit žaloby. Vzhľadom

na tieto skutočnosti súd predmetné pojednávanie odročil za účelom postupu podľa § 129 CSP, teda
z dôvodu uskutočnenia písomnej výzvy na odstránenie vád podania.

7.Doplnenímžalobyzodňa29.11.2023(č.l.136spisu)žalobkyňanavrhla,abysúdrozhodolopovinnosti
žalovaného ako prenajímateľa uzavrieť so žalobkyňou ako nájomcom nájomnú zmluvu v zmysle

predloženého znenia.

8. Podaním zo dňa 15.05.2024 (č.l. 171 spisu) žalobkyňa upresnila žalobný petit v spojení so zmenou
dátumu uzavretia nájomnej zmluvy a zmenou predpisu mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu,
ktoré upresnenie súd vzhľadom na obsah žaloby nepovažoval za zmenu žaloby (keď sa nejednalo

o rozšírenie uplatneného práva, ani o podstatnú zmenu skutkových tvrdení), preto o nej nerozhodoval.

9. Súd v predmetnej veci nariadil v poradí tretie pojednávanie dňa 16.05.2024, na ktorom pojednávaní
súd vykonal výsluch A. H. C., manžela žalobkyne. Z výsluchu svedka A. H. C., manžela žalobkyne
vyplynulo, že spoločnosť, v ktorej je konateľom, poskytuje služby všeobecného lekára pre dospelých

a teda potrebuje veľké množstvo prístrojov, aby mohla vykonávať svoju činnosť. Svedok odhadol, že
v najbližšej dobe bude potrebné investovať okolo 20 000 eur do nových prístrojov. O rozdelení zisku
v spoločnosti nerozhoduje. Svedok je zamestnaný v spoločnosti C., J. ako lekár, jeho čistý mesačný
príjem je okolo 1 900 eur. Okrem toho pracuje v nemocnici, kde má príjem okolo 800 eur. Vyživovaciu
povinnosť voči manželke si neplní. Príjem zdravotnej sestry v spoločnosti C., J. je cca 800 eur v čistom.

So žalobkyňou nežije od roku 2007. Býva na rôznych miestach, napríklad v synovom byte, u svokrovcov,
u jeho matky. Pohybuje sa medzi týmito obydliami. Pri výsluchu svedka bolo zo strany súdu zistené,
že svedok nahliada do listín, ktoré má pred sebou a tieto číta. Na výzvu sudkyne boli tieto listiny súdu
predložené, keď z dvoch listín, ktoré mal svedok k dispozícii vyplývalo, akým spôsobom by mohol
svedok na položené otázky reagovať. Jednalo sa napríklad o nasledovné možné reakcie: prosím vás,

nerozumiem otázke, môžete ju sformulovať inak, môžete mi vysvetliť, čo tým myslíte, mrzí ma to,
ale netuším, čo máte na mysli, môžete otázku upresniť, neviem o čom hovoríte, prepáčte, ale naozaj
neviem ako táto vec súvisí s manželkou, pardon, ja skutočne netuším ako táto skutočnosť súvisí
s manželkiným nájomným bytom, prepáčte naozaj nerozumiem, prečo sa ma na to pýtate, čo to máspoločné s manželkou, neviem prečo mám odpovedať, nevidím žiaden súvis s manželkiným bytom,
prepáčte, ale to je moja osobná vec, to je naša súkromná vec, to je váš názor, nemyslím si to. Vo vzťahu
k možnej (svedkom predvídanej) otázke k bytu, ktorý má vo vlastníctve jeho syn, boli v listinách, ktoré

mal svedok u seba, načrtnuté odpovede: prečo sa ma na to pýtate, ako to súvisí s nájomným bytom,
pokiaľ viem, financie poskytli starí rodičia, ktorí sa v synovi vidia, suma bola okolo 100.000 eur, bol
to holobyt, syn si ho postupne zariaďuje, kúpa asi v roku 2020. Vo vzťahu k svedkom predvídaným
otázkam týkajúcim sa spoločnosti jeho manželky má svedok u seba načrtnuté odpovede: ako súvisí
činnosť firmy s nájomným bytom manželky, podľa mňa nijako, firemné veci realizujem ja na základe

pokynov manželky, keďže som konateľ a ona nemá potrebné technické a počítačové zručnosti. Viem, že
manželka požiadala o predĺženie zmluvy na mestský nájomný byt a splnila všetky kritériá pre nájomné
bývanie, ktoré požadovalo mesto.

10. Tunajší súd v predmetnej veci nariadil v poradí štvrté pojednávanie, na ktorom pojednávaní vykonal
výsluch žalobkyne. Z výsluchu žalobkyne okrem už v konaní uvádzaných skutočností vyplynulo, že

k zmene jej úväzku v jej spoločnosti C., J. došlo z dôvodu potreby starostlivosti o jej rodičov, keď
u otca začali zdravotné problémy v roku 2015 – 2016, vtedy však nebol ohrozený mobilitou, u matky
boli problémy z dôvodu operácie výmeny kĺbov, mala ťažkú poruchu mobility, nebola schopná sa starať
o otca, jednalo sa o obdobie roku 2020. So znížením úväzku súvisela aj potreba adekvátneho zníženia
platu. Žalobkyňa v spoločnosti C., J. C. k rozdeleniu zisku z dôvodu potreby finančných prostriedkov

na pokrytie prístrojového vybavenia, pretože ambulancia je z roku 2012. V roku 2020, keď požiadala
o opakované uzavretie nájomnej zmluvy mala spoločnosť C., J. 6 – 7 zamestnancov, z toho 4 – 5
zamestnancov. Príjem pre účely opakovanej uzatvorenej nájomnej zmluvy neskresľovala. Manžel s ňou
od roku 2007 nežite. V byte býva sama. Syn s ňou nebýva, pretože mu rodičia žalobkyne darovali
100 000 eur na kúpu domu. Žalobkyňa zdôraznila, že v čase, kedy im boli pridelený byt, nejednalo sa

osociálnybyt,alemestskýnájomnýbyt.Zároveňzjejvýsluchuvyplynulo,žejejbolopovedané,žepokiaľ
budú platiť byt 10 rokov, bude možnosť byt odkúpiť za zostatkovú hodnotu, keďže byty sú postavené
zpríspevkovŠFRB,tedapoichsplatení.Ďalejuviedla,ženiejenaprahuživotnéhominima,abyjumuseli
podporovať rodičia. Vo vzťahu k manželovi uviedla, že býva na rôznych miestach, niekedy so synom,
niekedy u svojej matky, niekedy u rodičov žalobkyne, niekedy u svojej priateľky. O zisku v spoločnosti C.,

J. rozhoduje žalobkyňa. Žalobkyňa uviedla, že nie je schopná zabezpečiť si iný, nie sociálny, nájomný
byt. Z titulu funkcie konateľa nemá žiadny príjem, rovnako ani jej manžel, ktorý je druhým konateľom. Za
posledné obdobie 2 rokov si nevyplácala zisk, naposledy si vyplatila zhruba 3 000 eur, jednalo sa o zisk
vytvorený v roku 2020, vyplatený žalobkyni v roku 2022. Žalobkyňa vlastní motorové vozidlo VW Golf,
okrem toho spoločnosť má motorové vozidlo zn. J.. Úväzok si znížila v roku 2017, kedy začali zdravotné

problémy rodičov, jedná sa o tretinový úväzok.

11. Súd v konaní overil právomoc, vykonal dokazovanie, zistil nižšie uvedený skutkový stav a vec posúdil
podľa citovaných zákonných ustanovení:

12. V zmysle § 3 CSP, súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne
veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

13. V zmysle § 4 CSP, iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.

14. V zmysle § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.

15. Žalovaný v konaní namietol právomoc tunajšieho súdu vo veci konať. K tomu súdu uvádza, že sa
s názorom žalovaného o nemožnosti súdu zasahovať do právomoci žalovaného vo veci uzatvárania

nájomnej zmluvy nestotožňuje. V predmetnom prípade žalovaný pri uzatváraní nájomnej zmluvy
vystupuje v pozícii zmluvného partnera, keď na vec je aplikovaný okrem iného aj občiansky zákonník
ako súkromnoprávny predpis, pričom k uzatvoreniu nájomnej zmluvy so žalovaným nie je potrebné
rozhodnutie príslušného orgánu žalovaného, ako na to mylne poukazoval žalovaný. Pokiaľ by bolo pre
uzatvorenie nájomnej zmluvy potrebné jej schválenie miestnym zastupiteľstvom, v takom prípade by

súd skutočne dospel k záveru, že nie je možné nahrádzať súhlas miestneho zastupiteľstva s právnym
úkonom, nakoľko by tým došlo k obchádzaniu zákonov upravujúcich kompetencie orgánov samosprávy
(rovnako rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4 Co 170/2013 a na to nadväzujúce
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo/115/2018). V predmetnom prípade je žalovaný sámviazaný svojím vlastným všeobecne záväzným nariadením tak, ako to v konečnom dôsledku konštatoval
samotný žalovaný. Pre účely uzatvorenia nájomnej zmluvy nie je potrebné jej schválenie, keď predmetnú
nájomnú zmluvu zo svojej pozície po overení splnenia podmienok podpisuje primátor mesta. Týmto

rozhodnutím totiž nedochádza k zásahu súdu do samosprávnej pôsobnosti Mesta Žilina, ale ku
preskúmavaniu dôvodov pre žalovaným tvrdené nesplnenie podmienok pre opakované uzatvorenie
nájomnej zmluvy. V konečnom dôsledku na tunajšom súde prebiehalo viacero konaní, v ktorých rovnako
rozhodoval Krajský súd v Žiline, kde nebol konštatovaný nedostatok právomoci tunajšieho súdu vo
veci konať. S poukazom na uvedené skutočnosti súd vo veci konal a rozhodol keď ustálil, že je daná

právomoc tunajšieho súdu vo veci konať a rozhodnúť.

16. Podľa § 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj ako „občiansky zákonník“), výkon
práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať
do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

17. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez
určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v
zákone.

18. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

19. Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal,

ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.

20. Podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a
prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do
30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne.

Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu
sa obnovuje na túto dobu.

21. Podľa § 686 ods. 1 OZ, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania,
výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala

by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne,
vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

22. Podľa § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi
prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.

23. Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež
uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

24. Podľa ustanovenia § 12 ods. 1 zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom

bývaní v znení účinnom od 25. 04. 2020 do 31. 12. 2020 (ďalej označený ako „zákon č. 443/2010 Z. z.“),
na práva a povinnosti, ktoré vzniknú na základe nájomnej zmluvy a nie sú upravené týmto zákonom,
sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nájomná zmluva musí mať písomnú formu a musí
obsahovať najmä a) začiatok nájmu, b) dobu nájmu, c) výšku mesačného nájomného, d) podmienky
opakovaného uzavretia nájomnej zmluvy, e) výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním nájomného

bytu alebo spôsob ich výpočtu, f) opis stavu nájomného bytu a opis príslušenstva nájomného bytu,
g) podmienky na zachovanie pôvodného stavu a vybavenia nájomného bytu, h) skončenie nájmu, i)
spôsob a lehotu vysporiadania finančnej zábezpeky, ak je súčasťou nájomnej zmluvy dohoda o finančnej
zábezpeke podľa odseku 7, j) zoznam osôb tvoriacich domácnosť nájomcu.

25. Podľa ustanovenia § 12 ods. 3 zákona č. 443/2010 Z. z., v nájomnej zmluve sa upraví právo nájomcu
na opakované uzavretie zmluvy o nájme nájomného bytu pri dodržaní podmienok uvedených v nájomnej
zmluve a v tomto zákone. O možnosti opakovaného uzavretia nájomnej zmluvy bude žiadateľ informovať
nájomcu minimálne tri mesiace pred dohodnutým termínom skončenia nájmu nájomného bytu.26. Podľa ustanovenia § 12 ods. 4 zákona č. 443/2010 Z. z., pri opakovanom uzavretí nájomnej zmluvy
podľa odseku 3 môže žiadateľ uzavrieť nájomnú zmluvu aj s fyzickou osobou žijúcou v domácnosti

s mesačným príjmom, ktorý k 31. decembru kalendárneho roka predchádzajúceho roku opakovaného
prenájmu nájomného bytu a) nie je vyšší ako triapolnásobok životného minima domácnosti oprávnenej
osoby podľa § 22 ods. 3 písm. a), b) nie je vyšší ako štyriapolnásobok životného minima domácnosti
oprávnenej osoby podľa § 22 ods. 3 písm. b).

27. Podľa ustanovenia § 22 ods. 3 písm. b) zákona č. 443/2010 Z. z., oprávnenou fyzickou osobou
podľa odseku 1 je osoba žijúca v domácnosti s mesačným príjmom domácnosti najviac vo výške
štvornásobku životného minima, ak 1. členom tejto domácnosti je osoba s ťažkým zdravotným
postihnutím, 2. ide o domácnosť osamelého rodiča s nezaopatreným dieťaťom, 3. aspoň jeden z členov
tejto domácnosti zabezpečuje zdravotnícku starostlivosť, sociálne a všeobecne prospešné spoločenské
služby, vzdelávanie, kultúru alebo ochranu obyvateľov obce.

28. Podľa § 22 ods. 4 zákona č. 443/2010 Z.z., mesačný príjem oprávnenej fyzickej osoby a ostatných
osôb žijúcich v byte podľa odseku 3 sa vypočíta z príjmu) za kalendárny rok predchádzajúci roku,
v ktorom vznikol nájom bytu, ako podiel tohto príjmu a príslušného počtu mesiacov, počas ktorých sa
príjem poberal.

29. Podľa § 22 ods. 5 zákona č. 443/2010 Z.z., životné minimum podľa odseku 3 sa vypočíta ako
súčet súm životného minima pre plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu42) za každú plnoletú
fyzickú osobu, ktorá žije v byte a súm životného minima pre nezaopatrené dieťa podľa osobitného
predpisu42) za každé zaopatrené neplnoleté dieťa a nezaopatrené dieťa, ktoré žije v byte. Pri výpočte

sa vychádza zo súm životného minima platných k 31. decembru kalendárneho roka predchádzajúceho
roku, v ktorom vznikol nájom bytu.

30. V zmysle § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu
povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah

tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu
vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

31. Predmetom konania je návrh žalobkyne na nahradenie prejavu vôle uzavrieť zmluvu medzi
žalobkyňou a žalovaným s predloženým obsahom a to v súlade s § 229 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporovýporiadok(ďalejoznačenýako„CSP“),podľaktoréhoprávoplatnérozsudkyukladajúcepovinnosť
prejavu vôle nahradzujú tento prejav.

32. Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise súd zistil, že byt č. 9 nachádzajúci sa na IV.
poschodí v bytovom dome na G. D. E. XXXX/X, XXX XX F., v stavbe „BYTOVKA“, súp. č. XXXX, ktorá

je postavená na par. KNC – C č. XXXX/XXX a zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. územie F.,
obec Žilina, okres Žilina, je vo výlučnom vlastníctve žalobcu.

33. V konaní bolo nesporné, že medzi žalobkyňou a žalovaným existoval nájomný vzťah, ktorý vznikol po
pridelenínájomnéhobytudňa12.11.2002(č.l.12.11.2002)zostranyžalovanéhožalobkyni,jejmanželovi

H. a synovi A. (č.l. 25 spisu), uzatvorením nájomnej zmluvy medzi žalobkyňou a jej manželom ako
nájomcami a žalovaným ako prenajímateľom na dobu určitú. Následne došlo na základe osobitných
nájomných zmlúv k predlžovaniu nájomného vzťahu, pričom od roku 2008 (č.l. 26, 27) bola zmluvnou
stranou výlučne žalovaná a byt bol pridelený do jej užívania spolu so synom A. C.. Posledná nájomná
zmluva rozhodujúca pre účely žalobného nároku bola uzavretá medzi stranami sporu dňa 12.12.2018

(č.l. 30), a to na dobu určitú od 01.01.2019 do 31.10.2021. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že bola
uzavretá v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona č. 443/2010 Z.z. s ohľadom
na charakter nájomného bytu. V zmysle článku II. bodu 2 má nájomca právo na opakované uzavretie
zmluvyonájmebytupridodržanípodmienokuvedenýchvtejtonájomnejzmluveavšeobecnezáväzných
právnych predpisov.

34. Podľa všeobecne záväzného nariadenia Mesta Žilina č. 5/2021 o prideľovaní nájomných bytov
pre sociálne účely vo vlastníctve mesta Žilina sú upravené podmienky pre pridelenie nájomného bytu
v článku 4 a 5, ako aj podmienky pre opakované uzavretie nájomnej zmluvy v článku 9. V zmyslečlánku 9 VZN je nutné požiadať najneskôr 30 dní pred skončením nájmu o opakované uzatvorenie
nájomnej zmluvy, pričom žiadateľ musí spĺňať okrem iného aj to, že nie je vlastníkom alebo podielovým
spoluvlastníkom akéhokoľvek bytu alebo rodinného domu (článok 9 odsek 2 písm. b)) a tiež musí

spĺňať pri nájomných bytoch postavených zo ŠRFB alebo s dotáciou z rozpočtových prostriedkov mesta
príjmové podmienky podľa § 443/2010 Z.z. (článok 9 odsek 2 písm. e)). Podľa článku 9 bod 6 VZN:
„V prípade, že mesto Žilina ako vlastník nájomných bytov zistí, že nájomca alebo osoby s ním žijúce
v spoločnej domácnosti v žiadosti o opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy zamlčia alebo uvedenú
neúplné, alebo nepravdivé informácie súvisiace s opakovaným uzavretím nájomnej zmluvy, bude to

mesto Žilina považovať za dôvod k nepredlženiu nájomnej zmluvy.“

35.Zlistínpredloženýchstranamisporuvyplýva,žezmluvaonájmebolauzavretádo31.10.2021,pričom
žalobkyňa požiadala o opakované uzavretie zmluvy o nájme žiadosťou doručenou dňa 17.09.2021, t.j.
v určenej 30-dňovej lehote pred skončením doby nájmu (č.l. 34, 35). Dňa 07.10.2021 bola žalobkyni
vypracovanáodpoveďnažiadosťoopakovanéuzatvorenienájomnejzmluvy(č.l.35),zktorejvyplýva,že

z obsahu žiadosti vyplýva, že žalobkyňa je vydatá, preto je potrebné predložiť doklady o príjme manžela
za rok 2020. Žalobkyňa v odpovedi na výzvu žalovaného (č.l. 36 spisu) predložila čestné vyhlásenie
manžela o tom, že dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti (č.l. 36, 37 spisu). Žalovaný v odpovedi zo
dňa 15.12.2021 (č.l. 41 spisu) konštatoval, že nevyhovuje žiadosti o opakované uzatvorenie nájomnej
zmluvy z už uvádzaných dôvodov, keď žalobkyňa žalovanému nepredložila doklady o príjme manžela.

Žalobkyňa sa opakovane domáhala uzavretia nájomnej zmluvy a poukázala na to, že manžel nie je
osobou žijúcou v spoločnej domácnosti v predmetnom byte, a tak sú splnené podmienky na uzavretie
nájomnej zmluvy. Žalovaný opakovane odmietol uzavretie nájomnej zmluvy a zotrval na argumentácii,
pričom vo veci žiadosti o opakované uzavretie nájomnej zmluvy bola vedená rozsiahla písomná
komunikáciastránsporueštepredpodanímžaloby.Dôvody,prektoréžalovanýneuzavrelsožalobkyňou

nájomnú zmluvu opakovane, tak boli žalobkyni známe.

36. Súd mal v konaní za preukázané, že došlo k zániku nájomného vzťahu medzi žalobkyňou
a žalovaným dňa 31.10.2021, t.j. uplynutím doby nájmu.

37. Žalovaný vyzval žalobkyňu na dobrovoľné odovzdanie bytu žalovanému (č.l. 41 spisu).

38. Uznesením tunajšieho súdu vydaného v samostatnom konaní na základe návrhu žalobkyne pod
sp. zn. 49C/2/2022-64 (č.l. 56 spisu) súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa vypratania sporného
bytu a prenechania sporného bytu do užívania iným osobám než navrhovateľke a osobám tvoriacim jej

domácnosťnačasdoprávoplatnostirozhodnutiasúduvovecisamej.Zároveňuložilžalobkyni,abydo30
dní od právoplatnosti uznesenia podala proti žalovanému na príslušný súd žalobu o uloženie povinnosti
uzatvoriť nájomnú zmluvu, alternatívne žalobu o nahradenie prejavu vôle uzatvoriť so žalobkyňou
nájomnú zmluvu k spornému bytu.

39. Žalovaný v priebehu konania uviedol, že nájomný vzťah nebol predĺžený z objektívnych a zákonných
dôvodov, t.j. legitímne, pričom rozšíril skutkové tvrdenia a právne dôvody pre neuzavretie opakovanej
nájomnej zmluvy. Tvrdil, že žalobkyni by ani za splnenia podmienok nevzniklo právo na uzavretie zmluvy,
ale právny nárok. Zároveň konštatoval, že žalobkyňa bola o dôvodoch nevyhovenia žiadosti opakovane
informovaná. Žalovaný uviedol, že dôvodom pre neuzatvorenej nájomnej zmluvy je nesplnenie kritérií

žalobkyni pre poskytnutie nájomného sociálneho bývania, ktorou bola jej priaznivá sociálna situácia.
Žalobkyňa zatajila svoje iné príjmy, ktoré má, skresľuje svoju majetkovú situáciu, pričom je nutné
prihliadať aj na príjem manžela, s ktorým majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Žalovaný v priebehu
konania zároveň zotrval na dôvodoch už žalobkyni uvádzaných pre neuzatvorenie nájomnej zmluvy
a teda skutočnosť, že existuje pre žalovaného dôvodné podozrenie, že manžel žalobkyne s ňou býva

v spoločnej domácnosti alt. žalobkyňa cez svoju firmu financuje bývanie svojho manžela v sídle jeho
firmy alt. žalobkyňa vyvádza financie z jej firmy cestou svojho manžela (mzda, iné príjmy a nefinančné
benefity) z tohto dôvodu požadoval žalovaný aj zdokladovanie príjmu manžela žalobcu, ktorému sa
žalobkyňa doposiaľ bráni Vo vzťahu k dôvodom súd uvádza, že má za to, že v priebehu sporu boli
jasne deklarované všetky dôvody, pre ktoré nedošlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy a to pokiaľ sa týka

dôvodov vopred žalobkyni komunikovaných, ako aj dôvodov definovaných v priebehu konania.

40. Súd v konaní zisťoval, či v čase, kedy žalovaný nevyhovel žiadosti o opakované uzatvorenie
nájomnej zmluvy, existovali dôvody pre neuzatvorenie nájomnej zmluvy tak, ako ich v konaní deklarovalžalovaný, resp. či žalobkyňa splnila podmienky pre opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy. Žalovaný
v konaní poukázal na nesplnenie podmienky stanovenej pre príjem žiadateľa v zmysle zákona č.
443/2010 Z.z..

41. V zmysle čl. 9 bod 2, písm. e) Všeobecne záväzného nariadenia č. 5/2021 o prideľovaní nájomných
bytov pre sociálne účely vo vlastníctve mesta Žilina, podmienkou pre opakované uzatvorenie nájomnej
zmluvy, ktoré musí žiadateľ spĺňať je, pri nájomných bytoch postavených zo ŠFRB alebo s dotáciou
a z rozpočtových prostriedkov mesta príjmové podmienky podľa zákona č. 443/2010 Z.z.

42. V konaní nebolo sporné, že byt, ku ktorému má žalobkyňa záujem opakovane uzatvoriť nájomnú
zmluvu, bol postavený za použitia verejných finančných prostriedkov, konkrétne dotácií z Fondu na
rozvoj bývania (tzv. ŠFRB). Potom vzhľadom k použitým prostriedkom na výstavbu uvedeného bytu má
uvedený byt charakter tzv. sociálneho bytu určeného pre sociálne bývanie, ktoré definujú ustanovenia
§ 21, 22 zákona č. 443/2010 Z.z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení

neskorších predpisov: Sociálne bývanie je bývanie obstarané s použitím verejných prostriedkov určené
na primerané a ľudsky dôstojné bývanie fyzických osôb, ktoré si nemôžu obstarať bývanie vlastným
pričinením a spĺňajú podmienky podľa tohto zákona.

43. V zmysle čl. 9 bod. 4 Všeobecne záväzného nariadenia č. 5/2021 o prideľovaní nájomných bytov pre

sociálne účely vo vlastníctve mesta Žilina, po splnení všetkých stanovených podmienok bude nájomcovi
nájomného bytu vydaný doklad k opakovanému uzatvoreniu nájomnej zmluvy.

44. V zmysle čl. 9 bod. 5 Všeobecne záväzného nariadenia č. 5/2021 o prideľovaní nájomných bytov pre
sociálne účely vo vlastníctve mesta Žilina, v prípade ak nájomca prestane spĺňať podmienky ustanovené

v tomto VZN, nebude s ním opakovane uzatvorená nájomná zmluva a následne musí nájomný byt
odovzdať k dispozícii mestu Žilina v lehote určenej vo výzve na odovzdanie bytu.

45. V zmysle čl. 9 bod. 6 Všeobecne záväzného nariadenia č. 5/2021 o prideľovaní nájomných bytov
pre sociálne účely vo vlastníctve mesta Žilina, v prípade, že mesto Žilina ako vlastník nájomných bytov

zistí, že nájomca alebo osoby s ním žijúce v spoločnej domácnosti v žiadosti o opakované uzatvorenie
nájomnej zmluvy zamlčia alebo uvedú neúplné, alebo nepravdivé informácie súvisiace s opakovaným
uzatvorením nájomnej zmluvy, bude to mesto Žilina považovať za dôvod k nepredĺženiu nájomnej
zmluvy.

46. V zmysle § 12 ods. 4 zákona č. 443/2010 Z.z. účinného ku dňu zániku zmluvného vzťahu
uzatvoreného medzi žalobkyňou a žalovanou poslednou nájomnou zmluvou, tzn. v čase možnosti
podania žiadosti o opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy (ďalej aj ako „účinný v rozhodnom čase“),
pri opakovanom uzavretí nájomnej zmluvy podľa odseku 3 môže žiadateľ uzavrieť nájomnú zmluvu aj
sfyzickouosobou,ktorejmesačnýpríjemspolusmesačnýmpríjmomostatnýchosôbžijúcichvbytek31.

decembru kalendárneho roka predchádzajúceho roku opakovaného prenájmu nájomného bytu a) nie je
vyšší ako štvornásobok životného minima oprávnenej osoby podľa § 22 ods. 3 písm. a), b) nie je vyšší
ako päťnásobok životného minima oprávnenej osoby podľa § 22 ods. 3 písm. b) a c). V zmysle § 22 ods.
3 písm. a), b) c) zákona č. 443/2010 Z.z. účinného v rozhodnom čase oprávnenou fyzickou osobou podľa
odseku 1 je a) osoba, ktorej mesačný príjem spolu s mesačným príjmom ostatných osôb žijúcich v byte

je najviac vo výške trojnásobku životného minima, osoba, b) ktorej mesačný príjem spolu s mesačným
príjmom ostatných osôb žijúcich v byte je najviac vo výške päťnásobku životného minima, ak 1. osoba
žijúca v byte je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, 2. ide o osamelého rodiča s nezaopatreným
dieťaťom, 3. aspoň jedna z osôb žijúcich v byte zabezpečuje zdravotnú starostlivosť, sociálne a ďalšie
služby vo verejnom záujme, vzdelávanie, kultúru alebo ochranu obyvateľov obce, c) osoba, ktorá žije

v byte sama a ktorej mesačný príjem je najviac vo výške štvornásobku životného minima.

47. V konaní nebolo sporné, že mesačný príjem žalobkyne ku koncu predošlého kalendárneho
roka nesmie pre účely splnenia príjmovým podmienok presiahnuť päťnásobok životného minima.
Splnenie vyššie definovanej príjmovej podmienky sa preukazuje porovnaním príjmu k životnému minimu

domácnosti vypočítaného zo súm platných ku koncu roka, v ktorom sa príjem zisťoval. Výška životného
minima určená od 01.07.2020 do 30.06.2021 bola na plnoletú fyzickú osobu stanovená vo výške
214,83 eur. Pre splnenie vyššie zmienenej podmienky potrebnej pre opakované uzatvorenej nájomnejzmluvy určenej pre oprávnenú osobu tak príjmové kvórum žalobkyne pre pridelenie sociálneho bytu
(zdravotnícky pracovník) predstavovalo sumu 1 074,15 eur (214,83 eur x 5).

48. Z potvrdenia o príjme spoločnosti C., J. zo dňa 29.01.2021 (č.l. 90 rub spisu) vyplýva, že čistý
mesačný zárobok žalobkyne za mesiace roku 2020 bol vo výške 4 804,35 eur. Z potvrdenia Sociálnej
poisťovne (č.l. 91, 91 rub spisu) vyplýva, že čistý mesačný zárobok žalobkyne za rok 2020 (odpracované
mesiace) bol vo výške 3 036,45 eur. Spolu čistý príjem žalobkyne za rok 2020 bol teda vo výške 7 840,80
eur (príjem zo spoločnosti N-MED, s.ro. a príjem zo Sociálnej poisťovne). Priemerný mesačný zárobok

žalobkyne za rok 2020 bol teda vo výške 653,40 eur. Okrem toho žalobkyňa poberala mesačne daňový
bonus vo výške 22,72 eur a to v mesiacoch 01/2020 – 07/2020 (spolu v roku 2020 suma 159,04 eur)
a prídavok na dieťa vo výške 24,95 eur a to v mesiacoch 01/2020 – 12/2020 (spolu za rok 2020 suma
299,40 eur).

49. Z obsahu súdneho spisu, ako aj z výpovedí uskutočnených v priebehu konania súd zistil, že

žalobkyňa je jedinou spoločníčkou spoločnosti C., J.. Žalobkyňa zároveň v predmetnej spoločnosti
vykonáva funkciu konateľa spoločnosti a to rovnako ako aj jej manžel, A. H. C. (č.l. 243 spisu).

50. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že z funkcie konateľa spoločnosti, v ktorej je jedinou spoločníčkou, jej
neplynú žiadne príjmy. Jediný príjem žalobkyni v súvislosti so spoločnosťou C., J. je jej príjem ako

zamestnanca na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.06.2012 (č.l. 176 spisu) v spojení s dohodou
o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 31.05.2017 (č.l. 177 spisu), ktorý pri dohodnutej dĺžke pracovného
času 13,25 hodín týždenne predstavuje sumu 230 eur brutto.

51. Z účtovnej závierky zostavenej ku dňu 31.12.2020 (č.l. 183 spisu) súd zistil, že zisk v spoločnosti

C., J. za rok 2020 predstavoval sumu 17 363 eur.

52. Z účtovnej závierky zostavenej ku dňu 31.12.2021 (č.l. 188 spisu) súd zistil, že zisk v spoločnosti
C., J. za rok 2021 predstavoval sumu 6 522 eur.

53. Z účtovnej závierky zostavenej ku dňu 31.12.2022 (č.l. 216 spisu) súd zistil, že zisk v spoločnosti
C., J. M. rok 2022 predstavoval sumu 15 366 eur.

54. Z účtovnej závierky zostavenej ku dňu 31.12.2023 (č.l. 219 spisu) súd zistil, že zisk v spoločnosti
C., J. M. rok 2022 predstavoval sumu 55 295 eur.

55. Žalobkyňa na základe návrhov žalovaného predložila v konaní zápisnice o rozhodnutí jediného
spoločníka.

56. Zo Zápisnice o rozhodnutí jediného spoločníka zo dňa 13.05.2021 (č.l. 180 spisu) vyplýva, že zisk

vo výške 13 378,19 eur (za rok 2020) sa zaúčtuje ako nerozdelený zisk minulých rokov.

57. Zo zápisnice o rozhodnutí jediného spoločníka spoločnosti C., s.r.o. zo dňa 31.03.2022 vyplýva, že
zisk vo výške 5 025,10 eur (za rok 2021) bude zaúčtovaný ako nerozdelený zisk minulých rokov (č.l.
181 spisu).

58. Zo zápisnice o rozhodnutí jediného spoločníka spoločnosti C., J. zo dňa 31.03.2023 vyplýva, že zisk
vo výške 11 870,29 eur (za rok 2022) bude zaúčtovaný ako nerozdelený zisk minulých rokov (č.l. 182
spisu).

59. Žalovaný v konaní namietal príjem žalobkyne, ktorý by ďaleko mohol presiahnuť príjmové kvórum
pre pridelenie nájomného sociálneho bytu, keď poukázal na výhody, ktoré by žalobkyni mohli plynúť
z jej účasti na spoločnosti C., J.. K tomu žalobkyňa v konaní opakovane tvrdila, že nemala a nemohla
mať príjem zo zisku spoločnosti, keď ako jediná spoločníčka spoločnosti nemohla rozhodnúť o rozdelení
zisku spoločnosti spoločníčke (žalobkyni) z dôvodu potreby kúpy prístrojov a zariadení pre ambulanciu

(C., J.). Uvedenú skutočnosť pri svojom výsluchu opakovane zdôraznil aj svedok, manžel žalobkyne. Až
pri výsluchu žalobkyne súd zistil, ktorá skutočnosť bola potvrdená predloženou Zápisnicou o rozhodnutí
jediného spoločníka spoločnosti C., J. zo dňa 31.08.2022 (č.l. 244 spisu), že došlo k prerokovaniu
vyplateniapodielovnazisku(dividend)zarok2019,2020a2021stým,žejedináspoločníčkaspoločnosti(žalobkyňa) schválila vyplatenie podielov na zisku spolu vo výške 18 775,16 eur tak, že suma po zrazení
zrážky dane vo výške 1 314,26 eur bude vyplatená vo výške 3 460,90 eur na účet žalobkyne a vo
výške 14 000 eur bude započítaná ako vysporiadanie s pohľadávkou voči spoločníkovi – žalobkyni.

Žalobkyni bol teda v čase, kedy sa pre účely opakovaného uzatvorenia nájomnej zmluvy nepreukazoval
príjem žalobkyne (31.08.2022), na základe rozhodnutia jediného spoločníka v spoločnosti (žalobkyne)
vyplatený zisk spoločnosti (formou platby na bankový účet a formou započítania na pohľadávku voči
spoločnosti) spolu vo výške 17 460,90 eur, ktorý predstavoval zisk spoločnosti za obdobie rokov 2019
– 2021, tzn. aj za obdobie, o ktorom žalobkyňa tvrdila, že nebolo a ani nebolo možné prerozdeliť zisk

v spoločnosti jej rozhodnutím.

60. Žalobkyňa v konaní opakovane uvádzala, že jej jediný príjem zo spoločnosti C., J. je príjem
zamestnanca, keď zo spoločnosti nemôže čerpať iné výhody (vo forme vyplatenia zisku), pretože
peňažné prostriedky budú nutne potrebné na zakúpenie prístrojov a zariadení. Svedok žalobkyne pri
výsluchu potvrdil, že sa bude jednať o kúpu zariadení cca vo výške 20 000 eur. Tvrdenia žalobkyne

v tom zmysle, že zo strany žalobkyne ako jedinej spoločníčky spoločnosti C., J. nie je možné rozhodnúť
o rozdelení zisku spoločnosti spoločníčke (žalobkyni) dlhodobo, tzn. nebolo to možné ani v roku 2020
z dôvodu potreby použitia peňažných prostriedkov na kúpu prístrojov a zariadení pre zdravotnícke
zariadenie C., J. sa s poukazom na tú skutočnosť, že v roku 2022 bol spätne vyplatený zisk v spoločnosti
produkovaný za roky 2019 – 2021 je nutné vyhodnotiť ako nepravdivé.

61. Súd podaním zo dňa 13.05.2024 vyzval žalobkyňu na predloženie všetkých zápisníc o rozhodnutí
jediného spoločníka (č.l. 168 spisu), na čo žalobkyňa súdu predložila zápisnice o rozhodnutí jediného
spoločníka za obdobie rokov 2019 – 2022, z ktorých však vyplynulo, že nedošlo k prerozdeleniu
zisku v spoločnosti. Až z výsluchu žalobkyne, ktorá bola poučená o povinnosti vypovedať pravdivo

a zrozumiteľne k predmetu sporu (§ 150 ods. 1 CSP), vyplynulo, že došlo k prerozdeleniu zisku,
na čo žalobkyňa súdu predložila dovtedy nepredloženú zápisnicu o rozhodnutí jediného spoločníka
zo dňa 31.08.2022 (č.l. 244 spisu), ktorou v čase výzvy súdu na predloženie zápisníc disponovala.
Súd je toho názoru, že takýmto konaním žalobkyňa mienila opomenúť súdu tú skutočnosť, že došlo
k prerozdeleniu zisku v spoločnosti, ktorá skutočnosť však nekorešpondovala s tvrdeniami žalobkyne

a jej manžela, že zisk nebolo možné prerozdeliť, pretože peniaze spoločnosti C., J. potrebovala.
S poukazom na tieto skutočnosti je možné stotožniť sa s názorom žalovaného v tom zmysle, že
žalobkyňa zámerne skresľovala svoje príjmové údaje tak, aby spĺňala podmienky pre opakované
uzatvorenie nájomnej zmluvy so žalovaným. Priamo z vyjadrenia právnej zástupkyne žalobkyne na
pojednávaní dňa 16.05.2024 vyplýva, že zisk v roku 2020 nebol rozdelený, čo preukazuje rozhodnutie

jediného spoločníka, pričom uvedená skutočnosť sa vzhľadom na v konaní zistené skutočnosti ukázala
ako nepravdivá a zavádzajúca. Žalobkyňa v konaní ani len netvrdila, že by vo vzťahu k možnosti
prerozdelenia zisku bola v roku 2022 v spoločnosti C., J. iná situácia, oproti roku rozhodnému (2020),
kedy bola žalobkyňa povinná preukazovať pre účely uzatvorenia opakovaného nájmu bytu svoj príjem.
Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní dňa 16.05.2024 výslovne uviedla, že firma musí mať

dostatočnú finančnú rezervu a to ako z hľadiska súčasných podmienok, ako tomu bolo aj v roku 2020.
Samotná žalobkyňa ďalej vo svojom výsluchu dňa 12.09.2024 uviedla, že nemá v pláne rozpustiť zisk,
pretožekonečnemápeňažnéprostriedkynato,abyichpoužila.Žalobkyňavpriebehukonaniavovzťahu
k tej skutočnosti, že si v čase, kedy preukazovala žalovanému svoj príjem, nemohla vyplatiť v spoločnosti
zisk (ako jediná spoločníčka v spoločnosti rozhodnutím jediného spoločníka) poukazovala na potrebu

ponechania zisku v spoločnosti z dôvodu navyšovania kapitálu spoločnosti pre účely zakúpenia nových
drahých prístrojov a zariadení. Žalobkyňa ani len netvrdila, že takáto situácia už nie je potrebná, keď
vkonaníajvosvojichpísomnýchajústnychvyjadreniach,zhodnesosvojimmanželom(ktoréskutočnosti
uviedol pri svojom výsluchu) tvrdila, že peniaze zo spoločnosti nemôžu byť prerozdelené vo forme
zisku pre spoločníka z dôvodu potreby ponechania kapitálu v spoločnosti. Žalobkyňa v konaní netvrdila

ani nepreukázala vyššie zmienené skutočnosti (zmenu v jej postoji vo vzťahu k prerozdeleniu zisku),
potom takéto jej konanie je nevyhnutné vyhodnotiť ako smerovanie finančných tokov zo spoločnosti
k žalobkyni takým spôsobom, aby pre účely preukazovania príjmu v zmysle zákona č. 443/2010 Z.z.
spĺňala podmienky pre opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy. K tomu súd poukazuje na § 12 ods.
4 zákona č. 443/2010 Z.z., z ktorého vyplýva, že pre účely opakovaného uzatvorenia nájomnej zmluvy

sa posudzuje mesačný príjem k 31.decembru kalendárneho roka predchádzajúceho roku opakovaného
prenájmu nájomného bytu. Žalovaný so žalobkyňou opakovane uzatvárali nájomnú zmluvu od ich
prvého uzatvorenia ešte aj s manželom žalobkyne (v roku 2007), potom žalobkyňa mala vedomosť
o predmetnom ustanovení zákona s ohľadom na už zaužívanú prax, tzn. že pre splnenie podmienokpre opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy stačí preukázať príjem k 31.12. predchádzajúceho
kalendárneho roku. S poukazom na vyššie zistené skutočnosti je nutné vyvodiť záver, že žalobkyňa
si v roku 2020 skresľovala svoj príjem tak, aby v predmetnom období splnila príjmovú podmienku pre

opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy k mestskému (sociálnemu) nájomného bytu a to tak, že si
zámerne nevyplácala zisk zo spoločnosti C., J..

62. Žalobkyňa v konaní uvádzala, že ju nie je možné zamieňať s právnickou osobou – spoločnosťou
C.,J.. S uvedeným tvrdením sa súd stotožňuje. Avšak tak, ako už v tomto rozsudku bolo konštatované,

sporný byt je bytom sociálnym a v súlade s § 20 zákona č. 443/2010 Z.z. je takýto byt určený pre
bývanie fyzických osôb, ktoré si nemôžu obstarať bývanie vlastným pričinením. K tomu súd uvádza,
že žalobkyňa je jedinou spoločníčkou spoločnosti C.,J., potom výhody plynúce z uvedenej spoločnosti
budú vždy smerovať len k žalobkyni, ktorá v konečnom dôsledku vždy ako jediná bude participovať na
hospodárskom výsledku uvedenej spoločnosti. Pritom z predložených účtovných závierok (č.l. 183, 188,
216, 219 spisu ) vyplýva, že spoločnosť žalobkyne je dlhodobo vo veľmi dobrej kondícii.

63. Pokiaľ sa týka príjmu žalobkyne z pracovného pomeru (ako zamestnankyňa spoločnosti, v ktorej
je jedinou spoločníčkou), je nutné poukázať na tú skutočnosť, že žalobkyňa podľa jej tvrdení mala
v rozhodnom čase jediný príjem ako zamestnanec spoločnosti – lekár na základe pracovnej zmluvy
v znení dodatku. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že jej úväzok je tretinový, čomu zodpovedá jej príjem.

Žalobkyňa v konaní pri svojom výsluchu uviedla, že vyplácanie vyššieho príjmu pri obdobnom úväzku
žalobkyne a ostatných zamestnancov (pri prepočte tretinového úväzku na celý úväzok a tomu
zodpovedajúceho príjmu) by bolo z jej pohľadu nemorálne a neférové. Z vyjadrenia žalobkyne na
pojednávaní dňa 18.10.2024 vyplýva, že žalobkyňa síce bola v práci krátko, ale doma pracovala.
Zároveň vykonáva funkciu konateľa, preto doma rieši „papierové“ veci.

64. Zo mzdového listu A. H. C. za rok 2020 vyplýva, že v uvedenom roku odpracoval v spoločnosti C.,
J. spolu 2 096 hodín, za čo mu bola vyplatená čistá mzda vo výške 15 201,44 eur (č.l. 261 spisu).

65. Zo mzdového listu žalobkyne za rok 2020 vyplýva, že v uvedenom roku odpracovala v spoločnosti

C., J. J. 698,75 hodín, za čo jej bola vyplatená čistá mzda vo výške 4 804,35 eur (č.l. 261 spisu).

66. Zo mzdového listu A. N. O. (zamestnankyne žalobkyne) za rok 2020 vyplýva, že v uvedenom roku
odpracovala v spoločnosti C., J. spolu 502 hodín za rok, za čo jej bola vyplatená čistá mzda vo výške
6 047,40 eur (č.l. 262 spisu).

67. Z predložených mzdových listov za rok 2020 vyplýva, že žalobkyni pri väčšom počte hodín oproti inej
zamestnankyni – lekárke A. N. O. bola vyplácaná čistá mzda vo výrazne nižšej výške, keď žalobkyni pri
odrobení 698,75 hodín bol vyplatený mesačný zárobok vo výške 4 804,35 eur, kdeže inej zamestnankyni
naobdobnejpracovnejpozíciibolapriodrobení502hodínzarokvyplatenáčistámzdavovýške6047,40

eur. Je zrejmé, že tu vznikol vysoký nepomer pri peňažných zárobkoch zamestnancov na obdobných
pracovných pozíciách. Tvrdenie žalobkyne potom v tom smere, že si nemôže vyplácať viac pri počte
hodín, ktoré odrobí, pretože by sa jednalo o neférové konanie vo vzťahu k ostatným zamestnancom
sa potom opätovne javí súdu ako účelové, keď v konaní bolo práve preukázané, že zamestnankyni pri
vyššom počte odpracovaných hodín bola vyplácaná nižšia mzda. Právny zástupca žalovaného poukázal

na skutočnosť, že žalobkyňa ako jediná spoločníčka a jedna z dvoch konateľov spoločnosti má dosah
na tvorbu mzdovej politiky, potom takéto konanie žalobkyne je opätovne nutné pripísať účelovosti jej
konania a umelému znižovaniu vyplateného príjmu z dôvodu potreby spĺňania podmienok pre opätovné
uzatvorenie nájomnej zmluvy. Je k tomu ešte nutné zdôrazniť, že napríklad pri pohľade na príjem
zamestnankyne A. N. O. za obdobie mesiacov 8, 9, 10, 11 a 12, kedy priemerne odrobila mesačne 41,60

hod., jej bola vyplácaná čistá mzda v priemere za uvedené obdobie vo výške 506,79 eur, naproti tomu
žalobkyni za obdobie mesiacov 8, 9, 10, 11 a 12, kedy priemerne za uvedené obdobie odrobila mesačne
58,14 eur, za čo jej bola vyplácaná čistá mzda v priemere vo výške 199,21 eur.

68. Pri nazeraní na príjem žalobkyne a jej manžela za rok 2020 je nutné poukázať na fakt, že žalobca

v roku 2020 odpracoval oproti žalobkyni 2 096 hod., za čo mu bola vyplatená čistá mzda (za celý
rok 2020) vo výške 15 201,44 eur (žalobkyňa odpracovala 698,75 hod. a bol jej vyplatený čistý ročný
zárobok vo výške 4 804,35 eur). Jedná sa pritom o rok, za ktorý žalobkyňa preukazovala žalovanému
príjem pre účely opakovaného uzatvorenia nájomnej zmluvy. V roku 2021 (už pre účely uzatvorenianájomnej zmluvy rok nerozhodný), manžel žalobkyne odpracoval počet hodín 696,09 eur, za čo mu bola
vyplatená ročná čistá mzda vo výške 13 079,31 eur. Žalobkyňa v roku 2021 odrobila 696,09 eur (rovnaký
počet hodín ako jej manžel) a bola jej vyplatená mzda vo výške 17 052,79 eur. Absolútne rovnako

odpracované počty hodín u žalobkyne a jej manžela (neprihliadnutie na PN, dovolenku, tretinový úväzok
žalobkyne) v roku 2021 a obdobne odrobený počet hodín žalobkyne v roku 2020 (počet hodín 698,75
eur) evokuje dojem, že v spoločnosti dochádza k skresľovaniu údajov vo forme navýšenia/zníženia počtu
hodín, čomu zodpovedá vyplatená výška mzdy zamestnancom v roku 2020 (predovšetkým vo vzťahu
k žalobkyni a jej manželovi). Je tomu tak preto, že príjem žalobkyne a jej manžela v roku 2021 je radovo

rovnaký pri rovnako odrobenom počte hodín, avšak nezodpovedá príjmu žalobkyne v roku 2020 pri
obdobne odrobenom počte hodín. Rovnako nezodpovedá počtu odrobených hodín manžela žalobkyne
pri porovnaní rokov 2020 a 2021, keď v roku 2020 odpracoval skoro 3-násobok počtu hodín pri cca
rovnakej mzde, ako v roku 2021.

69. V súvislosti s vyššie uvedenými zisteniami, v korelácii so skutočnosťou, že žalobkyňa ako jediná

spoločníčka a jeden z dvoch konateľov spolu s druhým manželom – konateľom spoločnosti má dosah
na stanovovanie výšky mzdy, je nutné dospieť k záveru, že úprava mzdy zodpovedá znižovaniu zárobku
pre rok, kedy žalobkyňa preukazovala svoje príjmy žalovanému. Takéto tvrdenia podopierajú zistenia
súdu uvádzané žalobkyňou, že pracovala aj večer doma, je zároveň konateľkou, čomu by zodpovedalo
navýšenie si mzdy oproti iným zamestnancom, nie jej zníženie. Jedná sa pritom o situáciu, kedy

spoločnosť žalobkyne bola v dobrej kondícii, čo vyplýva zo súdu predložených účtovných závierok.
Žalobkyňa v konaní tvrdila, že si vyplácala odmenu z dôvodu, že v období covidu mala viac práce,
potom však nie je zrejmé, prečo si žalobkyňa nenavýšila mzdu odmenou aj za obdobie mesiacov 8
– 12/2020, ale pracovala za odmenu vo výške 199,21 eur mesačne (pri rovnakom počte hodín ako
v roku 2021). Žalobkyňa pritom sama uviedla, že už v roku 2010 mala veľmi veľa „papierovačiek“, čo

bolo spôsobené aj ochorením COVID-19. S poukazom na aj tieto zistené skutočnosti je nutné vyvodiť
záver, že žalobkyni bol v roku 2020 skresľovaný príjem tak, aby v predmetnom období splnila príjmovú
podmienku pre opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy k mestskému (sociálnemu) nájomného bytu
a to tak, že jej bola zo strany spoločnosti, v ktorej je jediným spoločníkom a konateľom spolu so svojím
manželom upravovaná mzda podľa požiadaviek v súvislosti s preukazovaním príjmu žalovanému.

70. Žalobkyňa v priebehu konania uvádzala, že nemôže veľa pracovať z dôvodu potreby starostlivosti
o jej rodičov, čo bol dôvod na úpravu jej úväzku v spoločnosti C., J.. Napriek úprave úväzku (za ktorý
znížený úväzok jej bol v rozhodnom období vyplácaný znížený príjem), žalobkyňa v konaní sama
potvrdila, že pracuje „po večeroch“, potom nie je zrejmý dôvod pre zníženie úväzku s poukazom na

potrebu nižšieho počtu hodín a tomu zodpovedajúcej mzdy. Je známe, že aj „bežný“ lekár vykonáva
„papierovačky“ v rámci pracovnej doby (či doma), pričom žalobkyňa netvrdila, že by vykonávala tieto
práce z funkcie konateľa. Okrem toho je nutné poukázať na skutočnosť, že žalobkyňa síce odôvodňovala
potrebu zníženia úväzku u svojho zamestnávateľa spoločnosti C., J., avšak bola schopná popritom
pracovať u iného zamestnávateľa – v Sociálnej poisťovni. K tomu súd poukazuje na skutočnosť,

že v konaní bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa skončila svoj pracovný pomer so Sociálnou
poisťovňou na základe ňou podanej výpovede (č.l. 178 spisu), pričom pracovný pomer skončil
k 30.04.2020. Za obdobie roku 2020 pracovala v Sociálnej poisťovni 4 mesiace a jej čistý priemerný
príjem v uvedenom období bol 759,11 eur, tzn. jej čistý príjem v uvedenom období mesiacov 1/ – 4/2020
dosahoval priemernú výšku 1 122,31 eur (759,11 eur + 363,20 eur/4), k čomu je nutné pripočítať príjem

z daňového bonusu a rodinných prídavkov. Následne po tom, čo žalobkyňa za obdobie 5 – 7/2020
nemala príjem zo Sociálnej poisťovne, bol jej príjem u zamestnávateľa v mesiaci máj v sume 953,19
eur, v mesiaci jún v sume 801,11 eur a v mesiaci júl v sume 601,19 eur. Nie je zrejmé, prečo potom jej
príjem následne v mesiacoch 08 – 12/2020 klesol na sumu 199,21 eur. Príjem žalobkyne za rok 2020
v spoločnosti C., J. s prihliadnutím na jej príjem so Sociálnej poisťovne za mesiace 1/ - 4/2020 súd

vyhodnotil ako skresľovaný tak, ako je uvedené vyššie v tomto rozsudku.

71. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka). Súd je toho názoru, že žalobkyňa obchádza právne predpisy a skresľuje

svoje príjmy takým spôsobom, aby splnila podmienky na pridelenie mestského nájomného bytu. Deje
sa tak pre rok, ktorý sa posudzuje z hľadiska preukazovania príjmu žalobkyne. Súd je toho názoru, že
pokiaľ by nedošlo k umelej úprave príjmu žalobkyne, ktorá si iba v období mesiacov 08 – 12/2020 oproti
ostatným preukazovaným mesiacom a rokom nevyplatila odmeny, by žalobkyňa nesplnila podmienkupríjmu vo výške 5-násobku sumy životného minima, keď jej príjem by ďaleko presiahol preukázaný
príjem. Rovnako, pokiaľ by si žalobkyňa vyplatila zisk v spoločnosti v čase rozhodnom a nie neskôr
v čase, ktorý príjem žalovaný už neposudzoval, platí, že by žalobkyňa nesplnila základnú podmienku

pre poskytnutie nájomného sociálneho bývania, t.j. splnenie podmienky príjmu podľa článku 9 ods. 2
písm. e) Všeobecne záväzného nariadenia č. 5/2021 o prideľovaní nájomných bytov pre sociálne účely
vo vlastníctve mesta Žilina a to v súlade s § 22 ods. 3 zákona č. 44/2010 Z.z.. Jedná sa potom o dôvod,
pre ktorý žalovaný správne odoprel žalovanej opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy.

72. Žalovaný v konaní spochybnil bývanie manžela žalobkyne (vyplýva z vyjadrenia žalovaného
k žalobe), ako aj skutočnosť, že je povinný podieľať sa na životnej úrovni jeho manželky, žalobkyne,
potom je nutné pre účely posudzovaného príjmu žalobkyne prihliadnuť aj na príjem jej manžela.

73. Z čestného vyhlásenia A. H. C. zo dňa 17.09.2021 (č. l. 94 spisu) vyplýva, že svojej manželke,
žalobkyni, neplatí výživné.

74. Rozsudkom, sp. zn. 16C/160/99 zo dňa 24.05.1999, právoplatným dňa 14.06.1999 bolo zrušené
bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a jej manžela A. H. C. (č.l. 54 spisu).

75. Okrem vyššie uvedených dôvodov, je nutné poukázať na ďalší existujúci dôvod pre neuzatvorenie

nájomnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným. V konaní bolo nesporné, že žalobkyňa má manžela,
lekára A. H. C.. A. H. C. v konaní tvrdil, že nežije s manželkou v spoločnej domácnosti, keď zároveň
bolo právoplatným rozhodnutím súdu zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Skutočnosť,
že žalobkyňa a A. H. C. sú manželia je významná z dôvodu posudzovania vzájomnej vyživovacej
povinnostimanželovvzmysle§71zákonaorodine,podľaktorého“manželiamajúvzájomnúvyživovaciu

povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej
rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.” Žalobkyňa aj jej manžel
v konaní zhodne tvrdili, že manžel žalobkyne jej neplatí výživné, ani si iným spôsobom neplní vzájomnú
vyživovaciu povinnosť. Súd uvádza, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi trvá počas celého

manželstva a bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú, alebo nie. Podstatou vyživovacej povinnosti
medzi manželmi je zachovanie rovnakej životnej úrovne oboch manželov. V prípade rozvodu manželstva
vyživovacia povinnosť zaniká právoplatnosťou rozhodnutia súdu o rozvode manželstva z dôvodu zániku
manželského vzťahu a teda naďalej nie je splnená podmienka manželstva na účely určenia vyživovacej
povinnosti medzi manželmi, ktorá skutočnosť však v konaní ani len tvrdená nebola. V konaní bol

preukázaný príjem manžela žalobkyne za rok 2020, ktorý priemerný mesačný zárobok v spoločnosti C.,
J. bol vo výške 1 266,79 eur (ročný zárobok 15 201,44 eur), keď manžel žalobkyne pri svojom výsluchu
zároveň uviedol, že okrem uvedeného príjmu mal a má ešte príjem v nemocnici, ktorý je v súčasnosti
na úrovni cca 800 eur v čistom (v súčasnosti je čistý mesačný príjem manžela žalobkyne v spoločnosti
C., J. na úrovni cca 1 900 eur). Žalobkyňa odmietla žalovanému predložiť podklady pre účely posúdenia

príjmu v zmysle § 12 ods. 4 zákona č. 443/2010 Z.z.. Žalobkyňa uviedla neúplné a nepravdivé informácie
súvisiace s pridelením nájomného bytu, keď neuviedla príjem manžela a to ani na výzvu žalovaného, keď
príjem žalovaného je potrebné posudzovať s poukazom na vzájomnú vyživovaciu povinnosť manželov,
ktoré konanie je v súlade s čl. 5, bod 7 VZN potrebné považovať za dôvod nepridelenia mestského
nájomného bytu. To znamená jedná sa o osobitný dôvod pre neuzatvorenie opakovaného nájmu medzi

žalobkyňou a žalovaným. Uvedená skutočnosť v konaní ani sporná nebola, keď žalobkyňa bola toho
názoru, že nie je jej povinnosťou preukazovať príjem manžela. Pritom s poukazom na príjem žalobkyne
s prihliadnutím na nesporný príjem manžela žalobkyne (v súčasnosti na úrovni 2 700 eur mesačne
v čistom) je možné predpokladať, že žalobkyňa si bola vedomá skutočnosti, že pri preukázaní príjmu
manžela a jeho vyživovaciu povinnosť voči manželke tak, aby príjem oboch manželov bol v zásade

rovnaký, by nesplnila príjmovú povinnosť v zmysle zákona č. 443/2010 Z.z.. Nutnosť prihliadať na
zákonnú rovnosť svojej životnej úrovne v obdobných prípadoch vyplýva aj z rozhodnutia Krajského súdu
v Žiline, sp. zn. 10Co/51/2023 zo dňa 31.05.2023. Súd k tomu zdôrazňuje, že nemôže neprihliadať
na vzájomnú vyživovaciu povinnosť medzi manželmi, keď táto vyplýva priamo zo zákona, jedná sa
teda o zákonnú vyživovaciu povinnosť manželov navzájom. Skutočnosť, že žalobkyňa nežiada od

žalovaného výživné, či že tento jej výživné neplatí neznamená, že žalobkyni nárok na výživné nevznikol.
Z dôvodovej správny k zákonu č. 443/2010 Z.z. vyplýva, že nájomné byty obstarávané v rámci podpory
z verejných zdrojov sú určené pre riešenie bývania sociálne slabších skupín obyvateľstva. Pokiaľ by si
manžel žalobkyne plnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť tak, aby príjem žalobkyne a jej manželabol v zásade rovnaký, nie je možné konštatovať, že by bola žalobkyňa radená k sociálne slabšej
skupinyobyvateľstva.Nezáujemžalobkyneovýživnézostranymanželamusíbyťvpredmetnomprípade
pripísané na ťarchu žalobkyne. Manžel žalobkyne je povinný prispievať na výživu manželky tak, aby

príjem manželky zodpovedal príjmu manžela, o to viac v situácii, kedy žalobkyňa tvrdí, že si nie je
schopná zabezpečiť vlastné, či iné nájomné bývanie, ale je nútená žiadať o pridelenie nájomného bytu
od žalovaného, so statusom sociálneho. Manžel žalobkyne v konaní tvrdil, že nemá zabezpečené stále
bývanie, k tomu súd uvádza, že pokiaľ sa jedná o pravdivé tvrdenia, jedná sa o dobrovoľné rozhodnutie
manžela žalobkyne, ktoré však nie je odôvodnené jeho príjmom. Pokiaľ súd nepriamo uviedol, že nie je

zrejmé, či sa jedná skutočne o pravdivé zistenia (keď majetkové pomery manžela žalobkyne v konaní
zisťované bližšie neboli), poukazuje súd na výpoveď manžela žalovaného, ktorú súd vyhodnotil ako
nedôveryhodnú po tom, čo zistil, že manžel žalobkyne mal pri výsluchu vopred pripravené odpovede,
akým spôsobom má odpovedať na potenciálne otázky právnych zástupcov, či súdu a to so zreteľom na
sporné okruhy (majetkové pomery syna, status žalobkyne z pohľadu majetkových pomerov a kondície
spoločnosti N-MED, s.r.o.). Výpoveď svedka sa súdu javí ako nedôveryhodná aj z pohľadu tvrdených

skutočností týkajúcich sa jeho bývania, keď svedok nebol schopný uviesť, kde sa obvykle zdržiava,
odpovedal vyhýbavo, na priamu otázku ohľadom bývania odpovedal, že býva na rôznych miestach. Pri
čistom súčasnom (a dlhodobom) príjme svedka na úrovni 2 700 eur sa nezáujem o riadne bývanie,
bez vlastníctva nehnuteľnosti, či aspoň bez prenájmu, javí súdu ako vysoko nepravdepodobná. Preto
súd uzatvára, že tvrdenie žalobkyne, že jej manžel s ňou nebýva v spoločnej domácnosti vzhľadom na

preukazovanie uvedenej skutočnosti prostredníctvom výpovede svedka, ktorého výpoveď súd označil za
nedôveryhodnú, zostalo v konaní nepreukázané. Žalobkyňa bola povinná žalovanému predložiť príjmy
nielen seba, ale aj jej manžela, pričom ich nepredložením založila dôvod pre neuzatvorenie opakovanej
nájomnej zmluvy so žalovaným.

76. Je nutné zmieniť, že žalovaný ako subjekt verejnej správy je povinný s náležitou starostlivosťou
skúmať či žalobkyňa spĺňa podmienky na poskytnutie nájomného sociálneho bývania, a to viac, keď
predmetný byt je súčasťou nehnuteľnosti, na výstavbu ktorej boli poskytnuté podmienky zo Štátneho
fondu rozvoja bývania. Akékoľvek nakladanie s verejnými financiami a majetkom musí podliehať
striktnej kontrole. Je preto logické, že žalovaný mienil dôsledne skúmať majetkové pomery žalobkyne

a skutočnosť, či má nárok na opätovné predĺženie nájomnej zmluvy. Súd má za to, že žalovaný si
svoju povinnosť v tomto smere adekvátne splnil, na druhej strane, žalobkyňa neosvedčila dôvodnosť
nároku na predlženie nájomného vzťahu. Pokiaľ žalobkyňa v konaní uvádzala, že už v minulosti s ňou
bola opakovane uzatvorená nájomná zmluva a to bez toho, aby bol preukazovaný príjem jej manžela,
súd zdôrazňuje, že posudzoval dôvody pre neuzatvorenie nájomnej zmluvy po zániku nájomnej zmluvy

ku dňu 31.10.2021. Súd preto v tomto konaní nemôže (keď v tomto smere ani nebolo vykonávané
dokazovanie) zisťovať dôvody, pre ktoré žalovaný uzatvoril predchádzajúce nájomné zmluvy so
žalobkyňou a za akých podmienok. To znamená skutočnosť, že žalovaný v minulosti nespochybňoval
príjem žalobkyne nemôže mať pri novom posudzovaní vplyv. Súd v tomto konaní nepreskúmava, či
žalovaný v minulosti pri posudzovaní príjmu žalobkyne nepochybil. Pri rozhodovaní súdu je však nutné

prihliadnuť na tú skutočnosť, že mestský nájomný byt, ku ktorému mienila žalobkyňa o opakované
uzatvorenie nájomnej zmluvy má status sociálneho bytu a preto je nutné dôsledné zisťovanie splnenia
príjmových podmienok, o to viac v posledných rokoch, kedy stúpa počet osôb bez obydlia.

77. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že v čase prvého pridelenia nájomného bytu sa nejednalo o byt

sociálny, čím poukazovala na fakt, že ona iba pokračuje v pôvodne začatom nájme bytu. K tomu
súd poukazuje na § 22 zákona č. 443/2010 Z.z. a k tomu prislúchajúcu dôvodnú správu, z ktorej
vyplýva, že podmienky upravené predmetným zákonom je potrebné vzťahovať aj na zmluvy, ktoré
boli uzavreté podľa predchádzajúcich právnych predpisov upravujúcich poskytovanie dotácii na rozvoj
bývania. Skutočnosť, že v minulosti jej pridelený byt nemal status sociálny nemá vplyv na to, že

v súčasnosti v súlade so zákonom č. 443/2010 Z.z. sa o byt sociálny jedná a na túto skutočnosť je nutné
prihliadať.

78. Ustanovenie § 3 ods. 1 občianskeho zákonníka upravuje, že zákonný rámec výkonu práva nespĺňa
taký výkon, ktorý bez právneho dôvodu zasahuje do práv a oprávnených záujmov iných alebo je

v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy (boni mores) patria k zásadám súkromného práva, bývajú
užívané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon
subjektívnych práv. Dobré mravy, hoci sú zákonným pojmom, a teda majú funkciu normotvornú, nie sú
zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných pravidlách morálky, pri ktorých je danývšeobecný záujem ich rešpektovať. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy od
prípadu k prípadu sudcovi (Najvyšší súdu SR, sp. zn. 3 Cdo/191/96). Platí, že subjekt vykonávajúci
právo musí jeho výkon realizovať v súlade so zákonom, jeho realizácia musí byť primeraná vzhľadom

na cieľ, ktorý má byť dosiahnutý (t. j. nesmie ísť o tzv. šikanózny výkon práva) a musí byť v súlade
s dobrými mravmi. Nedodržanie podmienok výkonu práva uvedených v 3 ods. 1 občianskeho zákonníka
a prekročenie zákonného rámca výkonu práva predstavuje exces, ktorého následkom je, že takýto výkon
práva nemôže požívať právnu ochranu. Vybočenie z rámca zákonných podmienok výkonu práva má
za následok, že na inak zákonný výkon práva sa uplatňuje celý rad sankcií a to napríklad v podobe

nepriznania ochrany súdom. Zásada výkonu práv a povinností je zásadou zákazu zneužitia práva, to
znamená, že nemožno priznať ochranu napríklad takému výkonu práva, v dôsledku ktorého iný stratí
také práva, ktoré by za určitých okolností mohol mať, alebo ktorým by došlo k neodôvodnenému,
neprimeranému a jednostrannému zvýhodneniu oproti inému subjektu, resp. k nadobudnutiu prospechu,
ktorý vzhľadom na doterajšie správanie a konanie vo všeobecnosti nemožno považovať za korektné
(VOJČÍK, P. a kol.: Občiansky zákonník, komentár. Tretie, prepracované a doplnené vydanie. Bratislava :

Iura edition, 2010. s. 38.). V predmetnom prípade súd konštatuje, že okrem existencie dôvodu pre
neuzatvorenie opakovanej nájomnej zmluvy v súlade s čl. 9 bod 6 všeobecne záväzného nariadenia
Mesta Žilina č. 5/2021 o prideľovaní nájomných bytov pre sociálne účely vo vlastníctve mesta Žilina, nie
je možné žalobkyni priznať právo s poukazom na konanie žalobkyne, ktoré súd s ohľadom na jej príjem
preukazovaný pre účely opakovaného uzatvorenia nájomnej zmluvy vyhodnotil ako v rozpore s § 3 ods.

1 občianskeho zákonníka.

79. Platí, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.

S poukazom na uvedené sa súd nezaoberal všetkými argumentmi strán v konaní, ale len tými, ktoré
majú pre vec podstatný význam (právny názor Ústavného súdu vysloveného v rozhodnutí, sp. zn. I. ÚS
241/07).

80. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

81. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

82.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

83. Nakoľko súd žalobu v celom rozsahu zamietol, úspešnou stranou v konaní bol žalovaný. O trovách
konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, keď súd žalovanému ako
úspešnej strane v konaní priznal náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %. O výške trov

konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP vyšší súdny úradník,
samostatným uznesením.

84. V zmysle § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

85. V zmysle § 324 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

86. V zmysle § 335 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd
prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým

konanie vo veci samej zastavuje.

87. V zmysle § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú

úpravu pomerov medzi stranami.

88. V zmysle § 336 ods. 4 CSP, ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo
veci samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.89. Na záver súd uvádza, že týmto rozsudkom nerozhodoval o zrušení neodkladného opatrenia
nariadeného pred začatím konania uznesením, č.k. 49C/2/2022-64 z dôvodu, že predmetným

neodkladným opatrením bola uložené odporcovi povinnosť zdržať sa v neodkladnom opatrení
uvádzaného konania a to na čas do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. Právoplatnosťou
rozhodnutia vo veci samej potom neodkladné opatrenie zanikne tak, ako to vyplýva z § 324 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez

autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom

počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu

je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútorocha exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.