Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. apríl 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/22/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122292262
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6122292262.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gizely Majerčák a členov
senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcov: 1. A. B., C. XX, D., nar.
XX.X.XXXX, 2. E. A. F., C. XX, G. D. – G., nar. XX.X.XXXX, 3. A. H., B. XX, D. I. B., G. D. – G., nar.
XX.X.XXXX, 4. J. I., K. XX, D., nar. X.X.XXXX, 5. J. F., L. XXX, G. D. - G., nar. XX.X.XXXX, 6. A. M., G.
H. XX, D., nar. X.X.XXXX, 7/ N. O., P. XX, D., nar. XX.X.XXXX, 8. D. N., N. XX, D., nar. XX.X.XXXX, zást.

všetkých advokát JUDr. Tomáš Čverčko, Čajakova 5, Košice, proti žalovanému: mesto Košice, Trieda
SNP 48/A, Košice, IČO: 00 691 135, o 1 936,91 € s príslušenstvom, o prerušenie konania, o odvolaní
žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Košice č. k. K2-37C/24/2022 - 258 z 10. decembra 2024

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „sú“) uznesením označeným v záhlaví

na podnet žalobcu postupom podľa §164 CSP prerušil konanie do právoplatného skončenia konania
vedeného na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 46/2024. Rozhodol tak dôvodiac,
že rozhodnutie súdu v tomto konaní, ktorého predmetom je peňažný nárok žalobcov proti žalovanému
mestu titulom primeranej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva zriadeným zákonným vecným
bremenom, je závislé od rozhodnutia ústavného súdu v konaní riešenom pod sp. zn. Rvp 46/2024,
v ktorom sa rieši otázka nesúladu zákona č. 66/2009 Z. z. s ústavou, zároveň konštatujúc, že ide preto

o konanie, v ktorom sa rieši otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu v ďalšom priebehu tohto
sporového súdneho konania (7. odsek jeho odôvodnenia). S námietkou žalovaného proti prerušeniu
konania, hoci o tejto sa zmienil, že bola uplatnená a v čom spočívala (3. odsek jeho odôvodnenia), nijako
sa nevysporiadal, túto pri svojom rozhodovaní nechal bez povšimnutia.

2. Proti tomuto uzneseniu žalovaný podal odvolanie s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie

zrušil. Rovnako, ako vo svojich námietkach k návrhu protistrany na prerušenie konania, aj v odvolaní
namietal, že ústavný súd vo veci preskúmania súladu zákona č. 66/2009 Z. t. s ústavou ani v minulosti
neprijal žiaden z takýchto návrhov na ďalšie konanie a preto vychádzajúc z doterajšej rozhodovacej
praxe ústavného súdu vo vzťahu k obdobným podaniam všeobecných súdov, ako i s ohľadom na
právneúčinkyprípadnéhoderogačnéhonálezuústavnéhosúduvkonaníonesúladeprávnychpredpisov
s ústavou orientovanú pro futuro, podľa odvolateľa prerušenie prebiehajúceho sporového konania iba

na základe samotného podania návrhu na ústavný súd o preskúmanie súladnosti zákona č. 66/2009 Z.
z. s ústavou ako nedôvodné a nie je preto v súlade ani s čl. 17 CSP.

3. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania
podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, bez nariadenia pojednávania posúdil
napadnuté uznesenie a jeho dôvody vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§34 a §355 a nasl. CSP

o odvolaní) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť, pretože je arbitrárne.4. Zdôvodnenie rozhodnutia súdu o prerušení konania, aké je obsiahnuté v 7. odseku jeho odôvodnenia,
nepochybne neobsahuje formálne náležitosti na uznesenie súdu kladené v §236 CSP v spojení s jeho
§234 ods. 2 a §220 ods. 2, keďže toto neobsahuje úvahy súdu, ktoré ho viedli k potrebe toto konanie

prerušiť, a to ani s poukazom na čl. 17 CSP (súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a
neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb), ako ani s poukazom na to, že požiadavka,
aby uznesenie bolo odôvodnené hoci len stručne, patrí medzi základné atribúty spravodlivého procesu
a jej účelom o. i. je zabezpečiť transparentnosť, legitimitu a kontrolovateľnosť súdneho rozhodnutia,

čo v danom prípade znamená, že sporové strany z odôvodnenia súdu, ktorým tento konanie prerušil,
sa musia dozvedieť, prečo súd takto postupoval vrátane toho, ako a prečo jeho rozhodnutie v tejto
sporovej veci podľa konajúceho súdu je závislé od rozhodnutia ústavného súdu vo veci nesúladu
zákona č. 66/2024 Z. z. s ústavou, o ktorej pred ústavným súdom sa koná pod ev. značkou spisu Rvp
46/2024 a prečo námietky žalovanej strany proti prerušeniu konania súd nepovažoval za relevantné.
Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia spôsobuje pritom jeho nepreskúmateľnosť.

5. Ustanovenie §164 CSP súdu dáva pritom možnosť, nie povinnosť, konanie prerušiť a aj to, len
ak neurobí iné vhodné opatrenia. Ide teda o tzv. fakultatívne prerušenie konania, t. j. také, ktoré pre
konanie nie je nevyhnutné a týka sa preto procesných situácií, v ktorých súd konanie môže prerušiť, no
nemusí tak urobiť. Súd najskôr má zvážiť možnosť iných vhodných opatrení a až keď tieto zlyhajú, môže

konanie prerušiť. Výber vhodného opatrenia slúžiaceho účelu racionálnej organizácie postupu pri vedení
príslušného konania súd má podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov
v sporovom súdnom konaní a spomedzi viacerých opatrení použiť to, ktorým ochrana práv sporových
stránsazabezpečíčonajrýchlejšieanajúčinnejšie.Rozhodujúcimhľadiskomjehospodárnosťkonania,s
prihliadnutím na ktorú prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti preto skôr výnimku, ako pravidlo.

6. Súd prvej inštancie v danom prípade konanie pritom prerušil bez toho, aby bolo zjavné, či zvažoval
iné vhodné opatrenia, pričom z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa javí, že konanie len bez
ďalšieho prerušil, a to bez toho, aby akokoľvek vysvetlil vecný súvis konania vedeného na ústavnom
súde, do právoplatného skončenia ktorého toto sporové súdne konanie prerušil, s týmto sporovým

konaním vo veci samej. Hoci v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, aká otázka v súvisiacom
konaní pred ústavným súdom sa rieši, nijako nevysvetlil význam (relevanciu) napadnutej právnej normy
pre prebiehajúce sporové konanie, ako ani význam samotného konania na ústavnom súde z hľadiska
aplikácie spomínanej právnej normy, a to ani vzhľadom na temporálne účinky prípadného derogačného
nálezu ústavného súdu, ktoré v zmysle Čl. 125 ods. 3 a ods. 6 ústavy, ako správne namietal odvolateľ,

sú nasmerované pro futuro, (ex nunc) (pozri k tomu uznesenie PL. ÚS 24/2020).

7. Z týchto dôvodov odvolací súd postupom podľa §389 ods. 1 písm. b) CSP napadnuté uznesenie zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. V tomto ďalšom konaní úlohou súdu bude opätovne rozhodnúť o návrhu žalobcu na prerušenie
konania dbajúc pritom na to, aby rozhodnutie bolo preskúmateľné a aby obsahovalo úvahy naznačené
v tomto rozhodnutí.

9. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie n i e j e prípustné.