Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. august 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/113/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225201977
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1225201977.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B. C., nar.
XX.X.XXXX, bytom ako otec, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom E. – F., toho času bytom na adrese G. XXX, XXX, XXXX H. I. G., Rakúska republika a otca: F. I.

J. K. C., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XX, XXX XX E., štátny občan Portugalskej republiky, zastúpeného
advokátkou Mgr. Alicou Mendlovou, so sídlom Riečna 2, 811 02 Bratislava, v konaní o návrhu otca na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č.k.
22P/28/2025-39 zo dňa 25.6.2025 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.
Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
Rozhodol tak o návrhu otca, ktorým sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by zúžil styk
matky s maloletou tak, že táto by bola oprávnená sa stretávať s maloletou v druhú nedeľu v mesiaci od
14:00 hod. do 16:00 hod., a to za prítomnosti otca s tým, že by si matka maloletú prevzala a odovzdala
v mieste bydliska otca a otec by bol povinný maloletú na styk s matkou riadne pripraviť. Súčasne

žiadal, aby počas trvania neodkladného opatrenia bola pozastavená účinnosť rozsudku Mestského
súdu Bratislava II zo dňa 5.10.2023, č.k. B5-61P/93/2020-471 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Trnave zo dňa 22.10.2024, č.k. 11CoP/34/2024-550 v časti týkajúcej sa styku matky s maloletou.
Otec svoj návrh odôvodnil tým, že vyššie uvedeným rozsudkom v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Trnave bola maloletá zverená do jeho osobnej starostlivosti, matke bola uložená povinnosť prispievať
na výživu maloletej sumou 60 eur mesačne a súčasne bol upravený styk matky s maloletou tak, že

táto je oprávnená sa s ňou stretávať počas bežného školského roka od štvrtka párneho týždňa od
14:00 hod. do nasledujúceho pondelka do 08:00 hod. a od štvrtka nepárneho týždňa od 14:00 hod.
do bezprostredne nadväzujúceho piatku do 08:00 hod. so špeciálnou úpravou pre sviatky a prázdniny.
Na základe podaného návrhu otca zo dňa 7.11.2024 bol jeho návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia ohľadne úpravy styku matky s maloletou za jeho prítomnosti zamietnutý, pričom na základe
jeho odvolania odvolací súd vydal dňa 12.2.2025 rozhodnutie, č.k. 15CoP/1/2025, ktorým zmenil

rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že nariadil neodkladné opatrenie, na základe ktorého je matka
oprávnená sa stretávať s maloletou za prítomnosti otca každú sobotu od 14:00 hod. do 18:00 hod..
Súčasne otca zaviazal povinnosťou podať na Mestský súd Bratislava II návrh na zmenu úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností v časti týkajúcej sa styku matky s maloletou, a to do 30-tich dní odo
dňa doručenia tohto rozhodnutia. Počas trvania neodkladného opatrenia, ktorým bol dočasne upravený
styk matky s maloletou bola pozastavená účinnosť rozsudku Mestského súdu Bratislava II zo dňa

5.10.2023 č.k. B5-61P/93/2020-471 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 22.10.2024,
č.k. 11CoP/34/2024-550 v časti týkajúcej sa styku matky s maloletou, pričom uvedené rozhodnutienadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 6.3.2025. V čase rozhodovania odvolacieho súdu bola
indikovaná oprávnená a vážna obava týkajúca sa schopnosti matky počas realizácie určeného styku
s maloletou zabezpečiť čo i len základnú starostlivosť o maloleté dieťa. Bolo zistené, že matka nemá

zabezpečené bývanie a s vysokou mierou pravdepodobnosti ani nedisponuje finančnými prostriedkami,
z ktorých je schopná zabezpečiť základné životné potreby pre maloletú. Okrem toho matka maloletej
nesúhlasí s odporúčanou liečbou, čo má vplyv na jej nepriaznivý zdravotný stav. Pokiaľ ide o posledný
návrh otca na zúženie úpravy styku matky s maloletou, podaný súdu prvej inštancie dňa 23.6.2025,
tak súd prvej inštancie konštatoval, že tento nie je dôvodný. V tejto súvislosti konštatoval vychádzajúc

zo skutkových okolností v čase rozhodovania súdu o neodkladnom opatrení, že nie je možné prijať
záver o jeho dôvodnosti, nakoľko nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov k maloletej
v znení navrhovanom otcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bol o polovicu
zredukovaný čas matky na úpravu styku s maloletou. Poukázal na to, že otec neosvedčil takú závažnú
zmenu pomerov, pre ktorú by formou neodkladného opatrenia mal pristúpiť k zmene súdnej úpravy
styku. Zdôraznil, že pri takto zadefinovanom skutkovom stave – matka má aktuálne kontakt s dieťaťom

a otec mu v ňom nebráni, nevznikla potreba nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle otcom
podaného návrhu. Jediným kritériom pre vyslovenie zákazu styku rodiča, resp. obmedzenia styku
rodiča s dieťaťom je teda aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto
nevyhnutnosť vyplýva. Skutočnosť, že matka je psychiatrický pacient, ktorý sa nepodrobuje liečbe
sama o sebe nezakladá potrebu neodkladnej úpravy v otcom žiadanom smere, rovnako aj zmena

názoru u maloletej ako bola prezentovaná zástupcom otca na pojednávaní vo veci samej. Uviedol, že
s uvedenými skutočnosťami a vplyvom psychiatrického ochorenia matky na jej spôsobilosť zabezpečiť
riadnu starostlivosť o maloletú po všetkých stránkach, smerujúcu jej riadnemu a zdravému psychickému
a fyzickému vývoju sa súd vysporiada v rozhodnutí vo veci samej. Taktiež skutočnosť, že otcovi
nie je zrejmá bytová otázka matky, ešte sama o sebe neznamená, že matka nemá mať umožnený

styk s maloletou, keď neistota bývania matky bola zohľadňovaná aj v minulých konaniach ako aj
v rozhodnutiach súdu o úprave styku. Aj v prípade, by matka zostala úplne bez domova, má právo na
pravidelný a rovnocenný kontakt so svojim maloletým dieťaťom.

2.

Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 1 a § 2 ods. 1 zák. č.
161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) a ustanovením § 324 ods. 1, § 325
ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1 a ods. 2 prvá veta, § 329 ods. 1 prvá veta, ods. 2 a ods. 3, § 330
ods. 1, § 331 ods. 1 a § 234 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP),
článkom 3 Dohovoru o právach dieťaťa ako aj článkom 5 a § 25 ods. 3 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine).

3.
Na súde prvej inštancie je v súčasnosti vedené konanie pod č.k. 22P/9/2025, predmetom ktorého je
návrh otca na zmenu úpravy styku matky s maloletou, ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené.

4.
V rozhodnutí súd prvej inštancie zdôraznil, že nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je
život, zdravie a priaznivý vývoj maloletého dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, ak to vyžaduje

verejný záujem alebo ak je naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery. V konaní starostlivosti
o maloleté dieťa pri nariadení neodkladného opatrenia je teda súd v záujme maloletého dieťaťa povinný
starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie
súd vydá vtedy, ak má osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t.j. keď je
priamoohrozenájehovýživa,alebokeďmusíbyťokamžitevyňatézdoterajšiehovýchovnéhoprostredia,

pripadne ak ide o iné dôležité záujmy. V záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je
možné uplatniť ho len výnimočne, a to iba v prípadoch riadneho osvedčenia stavu bezodkladnej potreby
úpravy pomerov. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné
opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek
inému záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Len v prípade

osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste
rozhodnúť neodkladným opatrením. V predmetnej veci bolo zistené, že rodičia maloletej A. nie sú
manželia, nežijú dlhodobo v spoločnej domácnosti a výkon ich práv a povinností k maloletej bol
súdom upravený, rozsudkom Mestského súdu Bratislava II zo dňa 5.10.2023, č.k. B5-61P/93/2020-471v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 22.10.2024, č.k. 11CoP/34/2024-550. Pokiaľ
ide o úpravu styku matky s maloletou, tak tento prebieha na základe súdneho rozhodnutia - uznesenia
Krajského súdu v Trnave č.k. 15CoP/1/2025-86 zo dňa 12.2.2025, ktorým uznesenie súdu prvej

inštancie odvolací súd zmenil tak, že matka je dočasne oprávnená stýkať sa s maloletou v každom
kalendárnom týždni v sobotu od 14:00 hod. do 18:00 hod., a to za prítomnosti otca s tým, že matka
si maloleté dieťa preberie a odovzdá v mieste bydliska otca a otec je povinný maloleté dieťa na
styk s matkou riadne pripraviť. V tejto súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, že nie je osvedčená
potreba bezodkladnej úpravy pomerov k maloletej v znení navrhovanom otcom v návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia, t.j. v zmene súdneho rozhodnutia, čo do úpravy styku matky s maloletou ešte
na polovicu už zredukovaného času.

5.
Uznesenie súdu prvej inštancie napadol riadnym a včasným odvolaním otec prostredníctvom svojho
právneho zástupcu, pričom namietal, že prvoinštančný súd sa dostatočne nezaoberal, nedostatočne

zistilskutkovýstavveci,nesprávnevyhodnotildôkazy,vdôsledkučohodospelknesprávnemuprávnemu
záveru. Poukázal na to, že za posledné 2 roky sa zdravotný stav matky evidentne zhoršuje, a to
v dôsledku odmietania brania liekov, napriek psychiatrickej diagnóze – schizofrénii. V tejto súvislosti
uviedol, že matka je v zlom psychickom stave, čo sa prejavuje aj v starostlivosti o maloletú. Okrem
toho poukázal na to, že matka nedodržiava úpravu styku s maloletou nariadenú neodkladným opatrením

a neustále navštevuje maloletú aj v jej bydlisku a aj na výletoch alebo v škole. Naposledy navštívila
maloletú v škole v prírode, pričom uvedený incident skončil privolaním polície zo strany pedagógov.
Strach maloletej z matky sa výrazne stupňuje. Má za to, že úprava styku neodkladným opatrením
– Krajským súdom Trnava č.k. 15CoP/1/2025 je nevyhovujúca, a to pre stresujúce strety s matkou
a následne „pokazený“ každý víkend maloletej, na čo sa sama sťažuje. Ďalej uviedol, že nie je

zrejmé, kde matka v súčasnosti býva, pri komunikácii reaguje scestne, čo je známkou jej zhoršeného
psychického stavu. Okrem toho matka maloletej vypisuje neprimerané až atakujúce správy v skorých
ranných a nočných hodinách, kde jej vyčíta, že trávi čas s otcom, prípadne ju inak citovo vydiera
a obviňuje ju z nezáujmu o matku, ak sa stretáva s otcom. Vzhľadom k týmto skutočnostiam má
dôvodnú obavu o maloletú ako aj o matku, pričom má záujem vytvoriť pre matku dostatočný priestor na

liečbu. Mal za to, že je v záujme ochrany maloletej neodkladným opatrením urgentne upraviť pomery
a ochrániť maloletú pre neuváženým a nebezpečným konaním matky, pretože je ohrozené zdravie
a bezpečnosť maloletej. Na prvé miesto preto kladie najlepší záujem dieťaťa, čo vyplýva aj z ustálenej
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. ESĽP vo veci Elsholz proti Nemecku), v ktorej je
konštatované, že aj keď záujmy detí a rodičov majú byť v rovnováhe, zvrchovaný záujem dieťaťa môže

podľa okolností konkrétneho prípadu prevážiť nad záujmom rodiča, pričom posúdenie proporcionality
zostáva na vnútroštátnych súdoch, ktoré sú v bezprostrednom kontakte so zúčastnenými stranami.
Z uvedených dôvodov má súd pomerne široké možnosti obmedziť alebo zakázať styk maloletého
dieťaťa s rodičom, keď je to v záujme dieťaťa. Pri zohľadňovaní záujmu dieťaťa sa pritom prihliada
na ohrozenie jeho fyzického alebo psychického zdravia. Uviedol, že matka realizuje styku spôsobom,

ktorý je ohrozujúci pre dieťa, nakoľko maloletú neustále atakuje neprimeranými až vulgárnymi správami,
nariadené neodkladné opatrenie nedodržiava, maloletú navštevuje aj doma kedykoľvek, robí „scény“
na schodišti, čím ohrozuje aj bývanie maloletej, nakoľko sa susedia sťažujú. Ďalej uviedol, že matka
atakuje aj súd početnými e-mailami, ktoré sú neprimerané a atakujúce. Z posledných súdu zaslaných e-
mailov, ktoré sú súčasťou spisu vyplýva, že matka mieni maloletú vziať na dovolenku, o čom informuje

súd. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vyhovel tak jeho návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia.

6.
Matka maloletej ako aj kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu otca nevyjadrili.

7.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané

odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a
dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplneniadokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vecne
správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1,2 CSP).

8.
Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
sa otec domáhal zúženia styku matky s maloletou tak, že matka bude oprávnená sa s maloletou
stretávať v druhú nedeľu v mesiaci od 14:00 hod. do 16:00 hod., a to za prítomnosti otca s tým,

že matka si maloletú preberie a odovzdá v mieste jeho bydliska a otec je povinný maloletú na styk
s matkou riadne pripraviť. Súčasne žiadal, aby počas trvania neodkladného opatrenia bola pozastavená
účinnosť rozsudku Mestského súdu Bratislava II zo dňa 5.10.2023, č.k. B5-61P/93/2020-471 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 22.10.2024, č.k. 11CoP/34/2024-550 v časti týkajúcej sa
styku matky s maloletou.

9.
Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu otcu ako
aj s poukazom na obsah napadnutého uznesenia, je posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne,
keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v danej veci zamietol.

10.
Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie.

Vzmyslečl.3Dohovoruoprávachdieťaťa,záujemdieťaťamusíbyťprvoradýmhľadiskompriakejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí.

Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

Podľa článku 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným

postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahovýchväzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na
zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

11.
Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vo všeobecnosti vyplýva, že sa jedná o procesný
inštitút, ktorého základnou funkciou je predbežná, rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nielen
faktických) pomerov účastníkov. Nárok, prípadne právo, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana
formou nariadenia neodkladného opatrenia, nemusí byť nepochybne preukázaný, avšak musí byť

aspoň osvedčený, aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Nevyhnutným predpokladom
pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy
pomerov, v dôsledku ktorej môže súd rozhodnúť len na podklade osvedčenia tvrdených skutočností,
bez toho, aby musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Zo zákonnej úpravy neodkladného
opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by
musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie

najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom je
vždy potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv
jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú mieru a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ.

12.

Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom

neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).

13.
Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje

vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému záujmu,
čo vyplýva aj z vyššie citovaného čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj z článku 24 ods. 2 a 3
Charty základných práv Európskej únie. Len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa,
či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste rozhodnúť neodkladným opatrením. Potreba
zabezpečenia ochrany maloletého dieťaťa vyplýva z ustanovení Zákona o rodine. Záujem maloletého

dieťaťajeprvoradýmhľadiskomprirozhodovanívovšetkýchveciach,ktorésahotýkajú.Priposudzovaní
záujmu maloletého dieťaťa sa, okrem iného, zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť
dieťaťa, ako aj bezpečnosť a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako
aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa a pod. Pre súd je prioritou
záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho

rodičmi, pričom mimoriadny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred
záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj
dieťaťa.

14.

V konaní týkajúcom sa starostlivosti súdu o maloleté dieťa pri nariadení neodkladného opatrenia je súd
povinný v záujme maloletého dieťaťa starostlivo uvážiť, či sú pre takýto zásah súdu do práv a povinností
účastníkov konania splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie súd preto vydá len vtedy,
ak má osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď je priamo ohrozená
jeho výživa alebo keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne, ak

ide o ochranu iných dôležitých záujmov. V záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je
možné uplatniť ho len výnimočne, a to iba v prípadoch riadneho osvedčenia stavu bezodkladnej úpravy
pomerov.

15.

Odvolací súd mal z obsahu spisu za preukázané, že rodičia maloletej nie sú manželia, spolu dlhodobo
nežijú v spoločnej domácnosti a výkon ich práv a povinností k maloletej je súdom upravený rozsudkom
Mestského súdu Bratislava II zo dňa 5.10.2023, č.k. B5-61P/93/2020-471 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trnave zo dňa 22.10.2024, č.k. 11CoP/34/2024-550. V súčasnej dobe styk matkys maloletou prebieha na základe rozhodnutia Krajského súdu v Trnave č.k. 15CoP/1/2025-86 zo dňa
12.2.2025, ktorým odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že matka je dočasne
oprávnená sa stýkať s maloletou v každom kalendárnom týždni v sobotu od 14:00 hod. do 18:00 hod.

za prítomnosti otca s tým, že matka si maloletú preberie a odovzdá v mieste bydliska otca a otec je
povinný maloletú na styk s matkou riadne pripraviť. Otcovi bola uložená povinnosť podať na Mestský
súd Bratislava II návrh na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností v časti týkajúcej sa
styku matky s maloletým dieťaťom, a to do 30-tich dní od doručenia tohto rozhodnutia. Počas trvania
neodkladného opatrenia bola pozastavená účinnosť rozsudku Mestského súdu Bratislava II zo dňa

5.10.2023,č.k.B5-61P/93/2020-471vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvTrnavezodňa22.10.2024,
č.k. 11CoP/34/2024-550 v časti týkajúcej sa styku matky s maloletou. Uvedené rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 6.3.2025. V súčasnej dobe na Mestskom súde Bratislava II je vedené
pod č.k. 22P/9/2025 konanie predmetom ktorej je návrh otca na zmenu úpravy styku matky s maloletou.

16.

Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, odvolací súd
uvádza, že právne posudzovanie je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod
skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo
neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu buď v tom,
že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný

právny predpis nesprávne interpretoval.

17.
Súdprvejinštancievecprávneposúdilakonárokrodičamaloletýchdetínabezodkladnúúpravupomerov
maloletých detí podľa § 2 ods. 1 a 2, § 360, § 367 ods. 1 CMP a § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, §

328 ods. 1 § 329 ods. 1 prvá veta a ods. 2 CSP a dospel k záveru, že návrh otca nie je dôvodný, nakoľko
v konaní nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov otcom navrhovaným spôsobom.
Takéto právne posúdenie veci, ako aj závery súdu prvej inštancie, odvolací súd považuje za správne
a námietky otca o nesprávnom právnom posúdení veci za nedôvodné.

18.
Ako už bolo uvedené vyššie, nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila
danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je
inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené
pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Vychádzajúc

z osvedčených skutkových okolností prejednávaného prípadu vyplývajúcich z obsahu spisu, sa odvolací
súd bez výhrad zhoduje so súdom prvej inštancie v tom, že v danom prípade neboli splnené zákonné
podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe ktorých by bolo nutné v záujme maloletej
okamžite zmeniť už existujúcu úpravu styku matky s maloletou stanovenú posledným neodkladným
opatrením – uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 15CoP/1/2025-86 zo dňa 12.2.2025, ktorým bolo

zmenené rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že matka je dočasne oprávnená stýkať sa s maloletou
v každom kalendárnom týždni v sobotu od 14:00 hod. do 18:00 hod. za prítomnosti otca s tým, že matka
si maloleté dieťa preberie a odovzdá v mieste bydliska otca a otec je povinný maloleté dieťa na styk
s matkou riadne pripraviť.
Odvolací súd mal teda za to, že otec predpoklady pre zmenu posledne nariadeného neodkladného

opatrenia nesplnil, aby bolo nutné meniť aktuálne nariadenú úpravu styku matky s maloletou. V tejto
súvislosti odvolací súd uvádza, že v konaní vo veci samej, vedenom pod č.k. 22P/9/2025 súd vykoná
riadne dokazovanie, aby mohol posúdiť v akom rozsahu a za akých podmienok je potrebné upraviť styk
matky s maloletou.

19.
V nadväznosti na uvedené odvolací súd nevidí potrebu opätovnej úpravy pomerov v znení ako
požadoval otec v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v odvolaní, keď má za to, že tu nie
je hrozba ujmy na právach maloletej, ktorú by bolo dôvodné odstrániť ďalším neodkladným opatrením.

V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pri nariadení neodkladného opatrenia
súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže vykonávať komplexné a podrobné dokazovanie ako je tomu
pri rozhodovaní súdu v merite veci (vzhľadom i na zákonom limitovanú lehotu na rozhodnutie o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia), a preto súd rozhoduje iba na základe zistených skutočností,ktoré aktuálne neosvedčujú nevyhnutnosť zúženia úpravy styku matky s maloletou, tak ako to v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia požadoval otec.

20.
Ďalšie argumenty otca odvolací súd považoval pre rozhodnutie v predmetnej veci za nepodstatné,
nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj
nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia
Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009). Na ďalšiu odvolaciu
argumentáciu nespôsobilú privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

21.
S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, keďže otec ani v odvolacom konaní neosvedčil
odôvodnené skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, a ktoré by boli súčasne spôsobilé
spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd uzneseniu súdu prvej inštancie

podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správne potvrdil.

22.
Odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, nakoľko nejde o konečné rozhodnutie a o
trovách konania bude rozhodnuté vo veci samej v konaní vedenom na súde prvej inštancie. Rozhodnutie

o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej ako konečného rozhodnutia len vtedy, ak
neodkladné opatrenie konzumuje vec samu, ide o návrh na neodkladné opatrenie podaný po skončení
konania, ďalej podaný pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba (návrh), alebo o prípad, ak
by súd prvej inštancie musel vec skončiť procesne bez toho, aby ju prejednal (obdobne pozri napr.
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/83/2017). Žiadna z uvedených procesných situácii v

prejednávanom prípade nenastala, a preto o trovách konania súvisiacich s neodkladným opatrením
rozhodne súd prvej inštancie až v rozhodnutí vo veci samej v súlade s § 396 ods. 1 CSP a § 262 ods.
1 CSP.

23.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).