Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. august 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42CoKR/19/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124210714
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubincová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:8124210714.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie
Kubincovej, PhD., členiek senátu JUDr. Andrey Gindlovej a JUDr. Ľubice Mojžišovej, v právnej veci
navrhovateľov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, XXX XX C., 2. A. E. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. XXXX/XX, XXX XX H. G. I., 3. A. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. C. XXX, XXX XX G. C., 4.
K. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/X, XXX XX H. G. I., 5. A. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX,

XXX XX M., 6. E. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. N. XX, XXX XX G. N., všetci navrhovatelia zastúpení
odborovou organizáciou: Základná organizácia OZ DLV pri Bukocel, a.s. Hencovská 2073, 093 02
Hencovce, so sídlom Hencovská 2073, 093 02 Hencovce, IČO: 001778310108, odborová organizácia
práv. zast.: JUDr. Patrik Pavelko, advokát, so sídlom Sládkovičova 1995/32, 093 02 Hencovce, proti
dlžníkovi: BUKÓZA INVEST spol. s r.o., so sídlom Hencovská 2073, 093 02 Hencovce, IČO: 31 666 442,
o návrhu na vyhlásenie konkurzu, o odvolaní RS 19 s.r.o., so sídlom Sliezska 1, 831 03 Bratislava, IČO:

52 033 775 proti rozhodnutiu Mestského súdu Košice sp. zn. 88K/1/2025 zo dňa 3. apríla 2025 takto

r o z h o d o l :

Odvolanie RS 19 s.r.o., so sídlom Sliezska 1, 831 03 Bratislava, IČO: 52 033 775 zo dňa 22.04.2025
proti rozhodnutiu Mestského súdu Košice sp. zn. 88K/1/2025 zo dňa 3. apríla 2025 o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd (ako súd konkurzný) napadnutým rozhodnutím v prvej výrokovej vete vyhlásil konkurz
na majetok dlžníka: BUKÓZA INVEST spol. s r.o., so sídlom Hencovská 2073, 093 02 Hencovce,

IČO: 31 666 442. V tretej až šiestej výrokovej vete v nadväznosti na vyhlásenie konkurzu ustanovil
správcukonkurznejpodstaty,uložilsprávcovipovinnostivovzťahuksprávekonkurznejpodstatyavyzval
veriteľov, aby svoje pohľadávky prihlásili u správcu konkurznej podstaty do 45 dní od vyhlásenia
konkurzu. Druhou výrokovou vetou mestský súd uznal konkurz za hlavné insolvenčné konanie.

2. Konkurzný súd odôvodnil rozhodnutie vo vzťahu k výrokom I., III. – VI. tým, že dlžník neosvedčil svoju

platobnú schopnosť a že konkurzný súd má preukázané splnenie všetkých materiálnych podmienok
na vyhlásenie konkurzu. Vo vzťahu k uznaní konkurzu za hlavné insolvenčné konanie konkurzný súd
uviedol, že dlžník má centrum hlavných záujmov v Slovenskej republike, kde má registrované sídlo.

3. Mestský súd v poučení o možnosti podať opravný prostriedok uviedol, že proti výrokom I., III., IV.,
V. a VI. je oprávnený podať odvolanie iba dlžník, kým vo vzťahu k výroku II. o uznaní konkurzu za

hlavné insolvenčné konanie uviedol, že je prípustné odvolanie bez toho, aby obmedzil okruh subjektov
oprávnených podať odvolanie.

4. Voči rozhodnutiu konkurzného súdu v celom rozsahu podala odvolanie spoločnosť RS 19 s.r.o.
s odôvodnením, že je veriteľom dlžníka a že odvolanie veriteľa voči rozhodnutiu okresného súdu je
prípustné,keďžepodľaust.§355ods.2CSPjeprotiuzneseniusúduprvejinštancieprípustnéodvolanie,

ak to zákon pripúšťa a v ust. § 19 ods. 2 ZKR podľa názoru odvolateľa zákon pripúšťa, aby sa tento
odvolal voči rozhodnutiu o vyhlásení konkurzu. Odvolateľ poukázal na znenie ust. § 19 ods. 2 ZKR,veta druhá, v zmysle ktorého, ak bol konkurz vyhlásený ako hlavné insolvenčné konanie, odvolanie je
oprávnený podať ktorýkoľvek veriteľ dlžníka. Skutočnosť, že odvolateľ je veriteľom dlžníka odvodil z
toho, že s ním uzavrel zmluvu o pôžičke. Uviedol, že v prípade vyhlásenia konkurzu bude uspokojenie

jeho pohľadávky nižšie, ako v prípade, ak by konkurz vyhlásený nebol.

5. Odvolateľ podal odvolanie z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písmena b), f) a h) CSP. Zároveň
vo vzťahu k rozhodnutiu Mestského súdu Košice sp. zn. 88K/1/2025 zo dňa 21.01.2025 o začatí
konkurzného konania odôvodnil odvolanie aj splnením podmienok podľa § 365 ods. 2 CSP, keďže

rozhodnutie konkurzného súdu o začatí konkurzného konania vyhodnotil ako vadou postihnuté
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádza odvolaním napadnutému uzneseniu.

6. Odvolanie je vecne smerované voči rozhodnutiu o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka BUKÓZA
INVEST spol. s r.o., a to z dôvodu, že podľa názoru odvolateľa navrhovatelia nespĺňali predpoklady
aktívnej vecnej legitimácie, určené v Zákone o konkurze a reštrukturalizácii, a teda návrh navrhovateľov

na vyhlásenie konkurzu nespĺňal zákonom ustanovené predpoklady. Konkurzný súd preto nemal
rozhodnúť ani o začatí konkurzného konania, ani o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka. Odvolateľ
konkrétne namietol, že navrhovatelia v návrhu na vyhlásenie konkurzu neoznačili dva peňažné záväzky
voči viac ako jednému veriteľovi, s ktorými by bol dlžník v omeškaní viac ako 90 dní a hodnoverne
nepreukázali ani to, že by dlžník bol na zaplatenie písomne vyzvaný aspoň jedným veriteľom, ktorého

pohľadávka je už viac ako 90 dní po splatnosti. Uviedol, že v čase podania návrhu na vyhlásenie
konkurzu ani jeden z navrhovateľov nemal pohľadávku po splatnosti viac ako 90 dní. Na základe toho
konštatoval, že konkurzný súd nesprávne právne posúdil vec, ak ustálil, že navrhovatelia preukázali
aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, ako aj splnenie predpokladov
na začatie konkurzného konania a na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. Zároveň namietol, že

konkurzný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadom výšky pohľadávok navrhovateľov
aj ohľadom osvedčenia platobnej schopnosti, a teda nesprávne a nezákonne vydal uznesenie o začatí
konkurzného konania a uznesenie o vyhlásení konkurzu. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací
súd rozhodnutie konkurzného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

7. Navrhovatelia sa k odvolaniu vyjadrili, že s rozhodnutím konkurzného súdu sú stotožnení a v plnej
miere s ním súhlasia. Poukázali na to, že odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou, keď odvolateľ
nie je účastníkom konkurzného konania, keďže za takých sa považujú iba veritelia, ktorí spôsobom
stanoveným zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Subjekt, ktorý odvolanie podal, si v konkurznom
konaní u správcu konkurznej podstaty svoju pohľadávku neprihlásil. Preto napriek tomu, že tvrdí, že je

veriteľom úpadcu, nemá postavenie účastníka konania v zmysle § 24 ods. 1 ZKR. Zároveň poukázali
na ust. § 19 ods. 2 ZKR, z ktorého vyplýva, že veriteľ môže v konkurznom konaní odvolaním napadnúť
iba výrok II. rozhodnutia konkurzného súdu, ktorým bol konkurz uznaný za hlavné insolvenčné konanie.
Veriteľ však nemôže odvolaním napadnúť všetky výroky napadnutého uznesenia. Navrhovatelia ďalej
popreli argumentáciu odvolateľa vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii navrhovateľov a k splneniu

podmienok na vyhlásenie konkurzu na dlžníka.

8. Odvolateľ v reakcii na vyjadrenie navrhovateľov uviedol, že skutočnosť, že si do konania doposiaľ
neprihlásil pohľadávku je irelevantná, keďže ustanovenie § 19 ods. 2 ZKR umožňuje podať odvolanie
ktorémukoľvek veriteľovi, nielen veriteľovi, ktorý si prihlásil pohľadávku. Ak by bola možnosť podať

odvolanie viazaná na prihlásenie pohľadávky, bol by takýto veriteľ znevýhodnený, pretože by si
pohľadávku musel podať v odvolacej pätnásťdňovej lehote, a nie v riadnej lehote 45 dní na prihlásenie
pohľadávok.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 379, § 380 ods. 1 a §

385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

10. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), proti rozhodnutiu, ktorým sa konkurzné konanie končí, je účastník

konkurzného konania oprávnený podať odvolanie. Proti rozhodnutiu o vyhlásení konkurzu je oprávnený
podať odvolanie dlžník. Ak bol konkurz vyhlásený ako hlavné insolvenčné konanie, odvolanie je
oprávnený podať ktorýkoľvek veriteľ dlžníka3c). Ak bol konkurz vyhlásený ako vedľajšie insolvenčné
konanie, odvolanie je oprávnený podať správca v hlavnom insolvenčnom konaní3e).11. Podľa § 195 ods. 1 veta druhá ZKR, proti uzneseniu vydanom v konkurznom konaní,
v reštrukturalizačnom konaní alebo v konaní o oddlžení je odvolanie prípustné, len ak to ustanovuje

tento zákon.

12. Podľa čl. 5 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 2015/848 (ďalej len Nariadenia), dlžník alebo ktorýkoľvek veriteľ
môže proti rozhodnutiu o začatí hlavného insolvenčného konania podať opravný prostriedok na súde,
a to na základe medzinárodnej právomoci.

13. Podľa čl. 5 ods. 2 Nariadenia, rozhodnutie o začatí hlavného insolvenčného konania môžu napadnúť
aj iní účastníci konania, ako sú účastníci uvedení v odseku 1, alebo ho možno napadnúť aj z iného
dôvodu, než je nedostatok medzinárodnej právomoci, ak sa tak ustanovuje vo vnútroštátnom práve.

14. Odvolací súd je oprávnený rozhodovať o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie iba vtedy,

ak je odvolanie prípustné. V zmysle ust. § 198 ods. 2 ZKR je proti uzneseniu vydanom v konkurznom
konaní prípustné odvolanie iba za predpokladu, že tak ustanovuje Zákon o konkurze a reštrukturalizácii.
Rozhodnutie, voči ktorému už odvolanie prípustné nie je, sa stane doručením účastníkom konania
právoplatným, preto nemôže už byť predmetom prieskumu odvolacím súdom a odvolací súd je povinný
postupom podľa § 386 CSP takéto odvolanie odmietnuť.

15. Odvolací súd po preskúmaní odvolania zistil, že bolo podané subjektom, ktorý o sebe tvrdí, že
je veriteľom dlžníka na základe Zmluvy o pôžičke a v tejto pozícii namietol správnosť rozhodnutia
konkurzného súdu o začatí konkurzného konania, ako aj správnosť rozhodnutia konkurzného súdu o
vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka BUKÓZA INVEST spol. s r.o.

16. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v ust. § 19 ods. 2 ZKR veta druhá (ktorého sa domáhal aj
odvolateľ),jednoznačneupravil,žeprotirozhodnutiuovyhláseníkonkurzujeoprávnenýpodaťodvolanie
iba dlžník. Ani tí veritelia, ktorí sú účastníkmi konkurzného konania, nie sú oprávnení podať odvolanie
voči výrokovej vete, ktorou súd rozhodne o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka (a voči ďalším,

vecnenadväzujúcimvýrokovýmvetámoustanovenísprávcukonkurznejpodstaty,určeníjehopovinností
a výzve veriteľom na prihlásenie pohľadávok). Vo vzťahu k tomu je úvaha odvolateľa, že podanie
odvolania viazané na 15 dňovú lehotu by predstavovalo znevýhodnenie veriteľa, ktorý má na prihlásenie
pohľadávky inak 45 dní, irelevantná. Práve preto, že žiaden z veriteľov nie je oprávnený podať odvolanie
voči výroku o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka (a nadväzujúcim výrokom), nie je pre veriteľov

plynutie 15 dňovej lehoty na odvolanie voči tomuto výroku obmedzujúce, pretože sa ich netýka.

17. Veriteľom ostáva zachované právo podať odvolanie voči tej výrokovej vete, ktorou súd uznáva
konkurz za hlavné insolvenčné konanie, a to v zmysle ust. § 19 ods. 2, veta tretia ZKR. Tá vo
vzťahu k výroku, ktorým sa konkurz uznáva za hlavné insolvenčné konanie umožňuje, aby odvolanie

podal ktorýkoľvek veriteľ dlžníka, bez väzby na jeho postavenie účastníka v konkurznom konaní.
Zákon v tejto súvislosti odkazuje poznámkou 3C na čl. 5 Nariadenia (EÚ) č. 2015/848. Citovaný čl.
5 upravuje podmienky súdneho preskúmania rozhodnutia o začatí hlavného insolvenčného konania.
V jeho zmysle dlžník, alebo ktorýkoľvek veriteľ, má právo podať odvolanie proti tomu, že súd začal
hlavné insolvenčné konanie, pričom dôvody, pre ktoré takýto výrok môže napadnúť, musia spočívať

v nedostatku medzinárodnej právomoci konkurzného súdu. Zjednodušene povedané v prípade, ak
sa ktorýkoľvek z veriteľov domnieva, že konkurzný súd, ktorý vyhlásil konkurz na majetok dlžníka,
nesprávne určil centrum hlavných záujmov dlžníka, a teda nesprávne vyhlásil konkurz za hlavné
insolvenčné konanie, má právo voči tomuto rozhodnutiu podať odvolanie, pretože toto právo mu
garantuje priamo Nariadenie č. 2015/848, ktoré bolo premietnuté do ust. § 19 ods. 2, veta druhá ZKR.

18. Článok 5 Nariadenia, ktorý je v konkurznom zákone implementovaný v § 19 ods. 2, veta tretia
ZKR (odvolanie proti uznaniu konkurzu za hlavné insolvenčné konanie), však nepredstavuje popretie
kogentného ustanovenia uvedeného v § 19 ods. 2, veta druhá ZKR, v zmysle ktorého proti rozhodnutiu
o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka je oprávnený podať odvolanie iba dlžník. Zjednodušene

povedané, odkaz na Nariadenie nerozširuje okruh subjektov, ktoré sú oprávnené podať odvolanie voči
výroku o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka o veriteľov. Preto veritelia dlžníka, bez ohľadu na to,
či svoje pohľadávky v konkurze prihlásili alebo nie, nie sú osobami oprávnenými podať odvolanie voči
výrokovým vetám I., III. – VI. rozhodnutia konkurzného súdu.19. Uvedené vzťahy správne vyhodnotil aj konkurzný súd, ktorý v poučení o možnosti podať opravný
prostriedok uviedol, že proti výrokom I., III. až VI. tohto uznesenia je oprávnený podať odvolanie iba

dlžník.

20. Vo vzťahu k výroku II. o uznaní konkurzu za hlavné insolvenčné konanie konkurzný súd poučil, že je
prípustné odvolanie bez obmedzenia okruhu subjektov, čo znamená, že voči výroku II. by bol oprávnený
podať odvolanie aj odvolateľ, ako (neprihlásený) veriteľ dlžníka. Argumenty uvedené v odvolaní

však smerovali voči rozhodnutiu o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka, nie voči rozhodnutiu
konkurzného súdu o uznaní konkurzu za hlavné insolvenčné konanie. Odvolateľ neuviedol žiadne
skutkové tvrdenie vo vzťahu k určeniu centra hlavných záujmov dlžníka a záver konkurzného súdu,
že centrum hlavných záujmov dlžníka sa nachádza na území Slovenskej republiky odvolateľ žiadnym
spôsobom nespochybnil. Z obsahu odvolania tak vyplýva, že odvolateľ práve voči výroku o uznaní
konkurzu za hlavné insolvenčné konanie odvolanie nepodal, napriek tomu, že tento výrok je zo všetkých

výrokov uvedených konkurzným súdom tým jediným, voči ktorému by odvolanie veriteľa bolo prípustné.

21. Odvolací súd pripúšťa, že formulácia uvedená v Zákone o konkurze a reštrukturalizácii v ust. § 19
ods. 2, veta tretia, pokiaľ je vytrhnutá z kontextu, môže vyvolať nesprávny dojem, že ktorýkoľvek veriteľ
je oprávnený podať odvolanie aj voči samotnému vyhláseniu konkurzu, a to z dôvodu, že konkurz bol

vyhlásený ako hlavné insolvenčné konanie. Takáto interpretácia by však poprela zmysel a účel ust.
§ 19 ods. 2 ZKR vo väzbe na text Nariadenia v čl. 5, pričom ich výklad je nutné podať v kontexte
jazykového výkladu vo vzťahu k zmyslu a účelu Nariadenia ako celku. Z analýzy textu čl. 5 Nariadenia
potom vyplýva, že opravný prostriedok, ktorý je v čl. 5 ods. 1 Nariadenia upravený, je opravným
prostriedkomlenvovzťahukrozhodnutiuotom,žekonkurzjeakoinsolvenčnékonanieuznanýzahlavné

insolvenčné konanie. Dôvodom uplatnenia tohto opravného prostriedku upraveného v čl. 5 Nariadenia
môže byť iba tvrdenie o nedostatku medzinárodnej právomoci (ktorá sa odvíja od centra hlavných
záujmov dlžníka). Z textu čl. 5 Nariadenia nie je žiadnym spôsobom možné vyvodiť, že by sa týkal výroku
súdu o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka, alebo súvisiacich výrokov (napr. ustanovenia správcu
konkurznej podstaty a jeho povinností). Odvolanie v zmysle čl. 5 Nariadenia, ktoré je do slovenskej

právnej úpravy premietnuté ustanovením § 19 ods. 2 veta tretia ZKR, potom môže smerovať voči tomu,
či súd správne určil centrum hlavných záujmov dlžníka (a teda či správne uznal insolvenčné konanie
za hlavné), ale nemá väzbu ani na podmienky, ani na dôvody, pre ktoré konkurzný súd vyhlásil konkurz
na majetok dlžníka.

22. Odvolací súd pripomína, že ak voči rozhodnutiu súdu o vyhlásení konkurzu na jeho majetok nepodal
odvolanie sám dlžník, ktorý tým prejavil rozhodnutie rešpektovať záver konkurzného súdu o splnení
podmienok na vyhlásenie konkurzu, veritelia nemôžu do rozhodnutia dlžníka zasiahnuť tým, že sa proti
jeho vôli budú domáhať zvrátenia výroku o vyhlásení konkurzu. Zákon im takúto iniciatívu neumožňuje.
Umožňuje im len napadnúť prípadné uznanie konkurzu za hlavné alebo vedľajšie insolvenčné konanie,

keďže to môže mať dopad na ich konkrétne procesné práva. Samotné vyhlásenie konkurzu však
ovplyvniť nemôžu.

23. Keďže odvolací súd zistil, že odvolateľ nie je subjektom oprávneným podať odvolanie voči
rozhodnutiu o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka, nepreskúmaval dôvody uvedené odvolateľom

vo vzťahu k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka, ani splnenie procesných podmienok vo vzťahu
k postaveniu odvolateľa. Pokiaľ odvolateľ uplatnil aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 2 CSP vo väzbe
na rozhodnutie konkurzného súdu o začatí konkurzného konania, odvolací súd pripomína, že voči
rozhodnutiu o začatí konkurzného konania odvolanie prípustné nie je a túto skutočnosť nie je možné
obísť prostredníctvom odvolania sa na neskoršie rozhodnutia konkurzného súdu.

24. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Banskej Bystrici postupom podľa ust. § 386 písm. b) CSP
odvolanie spoločnosti RS 19 spol. s r.o. odmietol, pretože bolo podané neoprávnenou osobou.

25. Keďže rozhodnutím odvolacieho súdu sa konanie nekončí, odvolací súd o trovách odvolacieho

konania nerozhodoval.

26. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).