Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. august 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/30/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6424200073
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6424200073.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a

sudcov JUDr. Dušana Kucbela a JUDr. Alexandra Mojša, v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. D. XX, XXX XX C., právne zastúpeného JUDr. Samuelom Baránikom, advokátom, so sídlom
Podjavorinskej 7, 811 03 Bratislava 1, proti žalovanej Slovenskej republike, v mene ktorej koná Úrad pre
územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, IČO: 54 669 464, so sídlom Tomášikova 64A, 831
04 Bratislava, o zaplatenie 386,80 Eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žiar
nad Hronom pod sp. zn. 7C/2/2024-97 zo dňa 11. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote
3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom
náhrady škody sumu 386,80 Eur s príslušenstvom a priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu
konania v rozsahu 100 %.

2. Predmetom sporu bol nárok na náhradu škody voči štátu spôsobenej v rámci preneseného výkonu

štátnej správy Obcou Badaň v správnom konaní, v ktorom žalobca využil právne služby advokáta pri
zastupovaní v odvolacích konaniach voči rozhodnutiam Obce Badaň.

3. Uznesením Krajského súdu Banskej Bystrici pod spisovou značkou 16Co/64/2024 zo dňa 07.01.2025
bola vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvodom zrušenia prvšieho
rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie bola skutočnosť,
že súd prvej inštancie sa nevysporiadal v konaní s tým, že žalobca neuplatnil nárok na náhradu škody

z dôvodu nezákonného rozhodnutia správneho orgánu, ale považoval ich za nesprávny úradný postup.
Súd prvej inštancie v odôvodnení prvého rozsudku neuviedol prečo nárok žalobcu na náhradu škody z
titulu nesprávneho úradného postupu nepovažoval za zákonný nárok. Bolo úlohou súdu prvej inštancie
v ďalšom konaní posúdiť či nárok žalobcu považuje za nárok z titulu nezákonného rozhodnutia alebo
z titulu nesprávneho úradného postupu správneho orgánu.

4. Pri opakovanom rozhodnutí súd prvej inštancie vychádzal z nesporných skutočností, že rozhodnutie

Obce Badaň zo dňa 23.10.2020 bolo zrušené rozhodnutím Okresného úradu Banská Bystrica zo
dňa 11.12.2020; rozhodnutie Obce Badaň zo dňa 03.02.2022 bolo zrušené rozhodnutím Okresného
úradu Banská Bystrica zo dňa 01.04.2022; rozhodnutie obce Badaň zo dňa 22.08.2022 bolo zrušené
rozhodnutím Okresného úradu Banská Bystrica zo dňa 12.10.2022. Neboli tiež sporné otázky ohľadomvzniku susedských sporov medzi žalobcom a štatutárom Obce Badaň a ani otázka právneho zastúpenia
žalobcu právnym zástupcom v odvolacích konaniach proti rozhodnutiam Obce Badaň. Nebola sporná
fakturácia právnych služieb za tieto konania faktúrou č. 53323 zo dňa 25.05.2023 vo výške 386,80 Eur,

ako aj úhrada danej faktúry zo strany žalobcu. Tiež nebola sporná otázka predbežného prerokovania
nároku na náhradu škody u žalovanej.

5. Zistený skutkový stav subsumoval pod ustanovenia § 9 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z. z. Súd
prvej inštancie poukázal na to, že v zmysle § 9 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z. z. sa priznáva nárok

na náhradu škody i v prípade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Žalobca uplatnil svoj
nárok však aj z dôvodu podľa § 5 ods. 1, respektíve § 6 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z. z. popri aplikácii
§ 9 ods. 1 predmetného zákona.

6. Z hľadiska právnej kvalifikácie aplikoval na uplatnený nárok ustanovenie § 9 ods. 1 predmetného
zákona. V konaní mal preukázané opakované rozhodnutia prvostupňového orgánu v rámci prenesenej

právomoci štátu rozhodnutiami obce Badaň ako stavebného úradu. Všetky 3 rozhodnutia Obce Badaň
boli zrušené nadriadeným Okresným úradom Banská Bystrica, pričom v zrušujúcich rozhodnutiach
odvolací orgán vytkol prvostupňovému orgánu pochybenia, ktorých sa pri svojej rozhodovacej činnosti
dopustil. Napriek uvedenej skutočnosti prvostupňový orgán opakovane rozhodoval tým istým spôsobom.
Toto konanie preto možno kvalifikovať ako porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného

postupu, ako aj k porušeniu účelu, ku ktorému postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci
má smerovať. Poukázal na právnu vetu zbierkového rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod č. 6/2021.

7. V súdenej veci existenciu opakovaných rozhodnutí prvostupňového orgánu na úseku stavebného
poriadku pri existencii minimálne troch zrušujúcich rozhodnutí nadriadeného orgánu na tom istom úseku

pri nerešpektovaní názoru vysloveného v odvolacích rozhodnutiach nie je možné podľa názoru súdu
prvej inštancie špecifikovať iným pojmom ako nesprávny úradný postup. S poukazom na čl. 47 ods. 2
Ústavy SR žalobca bol v konaní pred správnymi orgánmi zastúpený advokátom. Tým realizoval svoje
ústavné právo. Ako škodu súd prvej inštancie konštatoval to, že žalobca uhradil faktúru za právnu
pomoc poskytnutú advokátom v rámci prebiehajúcich správnych konaní. Výška škody pritom medzi

stranami sporu nebola sporná. Súd prvej inštancie považoval za splnenú aj príčinnú súvislosť medzi
nesprávnym výkonom verejnej moci a vzniknutou škodou na strane žalobcu. Je nepochybné, že pokiaľ
by Obec Badaň vykonávala svoju právomoc na stavebnom úseku zákonne, nebol by nútený žalobca
využiť svoje ústavné právo zastúpenia advokátom, nebola by vznikla škoda vo výške fakturovanej sumy
za poskytnuté advokátske služby.

8. Súd prvej inštancie s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 16 ods. 4 veta posledná
zák. č. 514/2003 Z. z. priznal žalobcovi úrok z omeškania, ktorý vznikol žalobcovi dňom nasledujúcim po
13. 12. 2023, kedy žalovaná oboznámila, že neuspokojí jeho nárok. O trovách konania rozhodol podľa
pomeru úspechu vo veci v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“).

9. Proti rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie poukazujúc na § 365 ods. 1 písm. b) a h)
CSP, nakoľko súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom jej znemožnil, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ako aj
z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Súd prvej inštancie si prejudiciálne vyriešil otázku či postup orgánu verejnej moci uvedený v žalobe je
nesprávnym úradným postupom podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. Podstata konania o náhradu
škody voči štátu je, aby bola poškodeným nahradená reálna škoda a nemajetková ujma. Účelom
zák. č. 514/2003 Z. z. nie je automatická kompenzácia poškodenia práv jednotlivca. Aby tomu tak
bolo, je potrebné skúmať kumulatívne naplnenie všetkých troch podmienok pre priznanie nároku na

náhradu škody v podobe existencie nezákonného rozhodnutia, alebo nesprávneho úradného postupu,
škody, príčinnej súvislosti medzi nimi. Poukázala na § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, podľa
ktorého správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí,
opatreníainýchzásahovorgánovverejnejsprávy,poskytujúochranuprednečinnosťouorgánovverejnej
správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených zákonom. Súd si prisvojil právomoc preskúmavania

rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ktorá je však zverená podľa Správneho súdneho
poriadkuvýhradnesprávnymsúdom.Súdprvejinštancie,pretoprekročilprávomocmimorámcaCSP. Ak
by bolo úmyslom zákonodarcu zveriť otázku posudzovania zákonností a postupov rozhodnutí orgánov
verejnej správy do pôsobnosti civilných súdov formou ich posúdenia ako prejudiciálnej otázky, právnaúprava správnych súdov by sa automaticky stala obsolentnou a bolo by ju možné spoločne so správnymi
súdmi zrušiť. Žalovaná tiež vytkla, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s otázkou prečo s poukazom
na § 6 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. nebolo potrebné splnenie podmienky existencie okolností hodných

osobitného zreteľa. Poukázala tiež na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I ÚS 327/2018
zo dňa 19. 09. 2018, ktorého závery boli premietnuté do úpravy zák. č. 514/2003 Z. z. účinnej od 01.
07. 2023. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcu
zamietne.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že rozhodovanie o nároku na náhradu škody podľa
zák. č. 514/2003 Z. z. výlučne patrí do právomoci civilného súdu. Ide o bežnú prax. S poukazom na ust.
§ 194 ods. 1 CSP podľa, ktorého civilný súd je oprávnený prejudiciálne posúdiť otázku nesprávneho
postupu správneho orgánu. Titulom pre vyhovenie jeho žaloby bola kvalifikácia nároku v súlade s
judikátom Najvyššieho súdu SR č. R 67/2021 ako nesprávneho úradného postupu správneho orgánu.

Závery z nálezov Ústavného súdu SR a novej úpravy zák. č. 514/2003 Z. z. sa na danú vec
neuplatnia, pretože v ich prípade boli rozhodnutia zrušené odvolacím správnym orgánom. Išlo teda o
škoduspôsobenúneprávoplatnýmirozhodnutiamiorgánovverejnejsprávy.Žalobcavyužilvšetkyprávne
prostriedky, ktoré mu dal zákon k dispozícii, aby uvedené rozhodnutia nikdy nenadobudli právoplatnosť.
Pokiaľ ide o novú právnu úpravu, tá v čase vzniku škody nesprávneho úradného postupu orgánmi

verejnej správy nebola účinná.

11. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa § 34 CSP vec prejednal viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania podľa § 379 CSP a § 380 ods. 1 a 2 CSP bez nariadenia pojednávania podľa
ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie

potvrdil ako vecne správny z nasledovných dôvodov:

12. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie v celom rozsahu stotožňuje. Súd prvej inštancie
správne vychádzal z nesporných skutočností, z ktorých ustálil, že v správnom konaní boli celkovo
zrušené tri rozhodnutia Obce Badaň nadriadeným orgánom na základe odvolaní žalobcu. Obec C.

pritom nekonala v súvislosti s vysloveným názorom odvolacieho správneho orgánu, da sá ustáliť, že ho
nerešpektovala. Túto skutočnosť správne posúdil súd prvej inštancie po právnej stránke ako nesprávny
úradným postup podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu
zverejnenú pod R 67/2021.

13. Pre rozhodnutie súdu prvej inštancie tak bolo zásadné vyriešenie otázky, či škoda, ktorá žalobcovi
vznikla úhradou právnych služieb bola spôsobená štátom jeho nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom. Súd prvej inštancie správne právne kvalifikoval uplantnený nárok
žalobcu, keď ho neposúdil ako škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím správneho ogránu. Zo
znenia § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. je zrejmé, že zodpovednosť za škodu spôsobenú

nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci môže byť daná len vo vzťahu k takej škode, ktorá bola
spôsobená právoplatným rozhodnutím orgánu verejnej moci. Rozhodnutia Obce Badaň neboli zrušené
ako právoplatné nadriadeným orgánom, ale zjavne v súvislosti s riadnym opravným prostriedkom.

14. Odvolací súd sa stotožňuje s tým, že opakované nerešpektovanie právneho názoru odvolacieho

orgánu prvostupňovým správnym orgánom zakladá jeho nesprávny úradný postup. Dôležité si je
uvedomiť, že nesprávny úradný postup nie je explicitne v zákone č. 514/2003 Z. z. upravený. Podľa
záverov rozhodovacej praxe súdov zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom zastrešuje tie prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou štátnych orgánov než
rozhodovacou (por. Zo správy NS ČSSR z 30. 11. 1977, sp. zn. Plsf X/XX - E. 35/1977). V nadväznosti na

to súd prvej inštancie správne poukázal na právne závery v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR uverejnené
pod R 67/2021.

15. Z obsahu pojmu nesprávny úradný postup vyplýva, že podľa konkrétnych okolností toho - ktorého
prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomocí určitého štátneho orgánu, ak pri

tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi
pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov
tejto činnosti. Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších
podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktoréhopostup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch
v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti.
Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v

dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho
úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná
v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných
prieťahov“ (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). O nesprávny úradný postup by išlo napr. i
vtedy, ak by orgány polície nedostatočne zabezpečili majetok osoby, ktorá bola vzatá do väzby alebo

neumožnili, aby sa o majetok tejto osoby postarali iné osoby a na takomto majetku vznikla škoda
(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 126/2009).

16. K tomuto príkladnému výpočtu možných prípadov nesprávneho úradného postupu odvolací súd
zhodne so súdom prvej inštancie podradil aj nerešpektovanie právneho názoru odvolacieho správneho
orgánu Obcou Badaň pri vydávaní svojich rozhodnutí. Tá pri svojej rozhodovacej činnosti porušila

pravidlá stanovené v Správnom poriadku, v zmysle ktorého je správny orgán viazaný právnym názorom
odvolacieho orgánu (§ 59 ods. 3). Obec C. nerešpektovala záväzné procesné pravidlo, ktoré má
podstatný vplyv pre vydanie rozhodnutia. Účelom tohto procesného pravidla je, aby nedochádzalo
k opakovaným pochybeniam pri rozhodovaní, opakovanému zrušovaniu rozhodnutí správneho orgánu,
neúmernému predlžovaniu konania, zasahovaniu do právnej istoty účastníkov konania a v konečnom

dôsledku zbytočnému narastaniu trov konania. Obec Badaň nerešpektovaním právneho názoru
odvolacieho orgánu sa dopustila nesprávneho úradného postupu, pretože potierala základný zmysel
kasačnej záväznosti rozhodnutia odvolacieho orgánu. Teda celého odvolacieho konania. Z toho dôvodu
sa správne na vec aplikovala aj právna veta judikátu R 67/2021 súdom prvej inštancie, podľa ktorej
škoda môže vzniknúť aj v príčinnej súvislosti s vydaním rozhodnutia orgánu štátu, ktoré bolo zrušené

skôr, ako nadobudlo právoplatnosť, pričom v takom prípade môže ísť o nesprávny úradný postup.

17. Námietka žalovanej, že súd nahrádzal právomoc správneho súdnictva, nie je dôvodná. Podstata
odvolacej námietky je, či či civilný súd môže v súdnom konaní prejudiciálne posúdiť nezákonnosť
individuálneho správneho aktu alebo nezákonnosť úradného postupu správneho orgánu, pričom obidve

otázky boli v judikatúre už Najvyšším súdom SR opakovane riešené.

18. Podľa § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu

pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.

19. Podľa § 194 ods. 1 a 2 CSP otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako
orgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť. Ak bolo o otázke podľa odseku
1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia.

20. K otázke nesprávneho úradného postupu odvolací súd poukazuje na uznesenie sp. zn.

3Cdo/127/2018 z 23. júna 2020 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky pod č. R 2/2021, podľa ktorého v spore o náhradu škody spôsobenej výkonom
verejnej moci je civilný súd oprávnený prejudiciálne vyriešiť otázku, či v žalobe uvedený úradný postup
orgánu verejnej moci je nesprávnym úradným postupom v zmysle § 9 ods. 1 veta prvá zákona č.
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Prijatie zákona č.

412/2012 Z. z. na tomto pravidle nič nezmenilo.

21.1.V predmetnej veci boli vydané viaceré rozhodnutia Obce Badaň, ktoré však boli odvolacím
orgánom zrušené v dôsledku nerešpektovania záväzného právneho názoru odvolacieho orgánu. Keďže
nesprávny úradný postup vyústil do neskôr zrušených rozhodnutí Obce Badaň odvolacím orgánom,

je vylúčené, aby bolo možné preskúmavať každý postup Obce Badaň pred vydaním rozhodnutia
formou žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 252 Správneho súdneho poriadku.
Podmienkou tejto žaloby je, že nebolo žiadne rozhodnutie správneho orgánu vydané, čo v danom
prípade nebolo splnené.21.2. Obdobne prípadnú nezákonnosť úkonov smerujúcich k vydaniu rozhodnutí Obce Badaň nebolo
možné preskúmavať v konaní o správnej žalobe, pretože tieto rozhodnutia nemohli byť predmetom
prieskumu na správnom súde, lebo boli zrušené odvolacím správnym orgánom.

21.3. Nesprávny postup Obce Badaň bolo možné preskúmavať v správnom súdnictve len za
predpokladu, že by boli rozhodnutia správneho orgánu potvrdené a odvolania žalobcu zamietnuté.
21.4. Za tohto predpokladu súd prvej inštancie aj v zmysle predchádzajúceho výkladu mal oprávnenie
prejudiciálne ustáliť, či Obec Badaň sa dospustila nesprávneho úradného postupu. Po zistení, že boli
splnené podmienky zodpovednosti žalovanej za nesprávny úradný postup správneho orgánu, podanej

žalobe súd prvej inštancie správne vyhovel.

22. Pokiaľ žalovaná poukazovala na právne závery judikátu Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 327/2018
zo dňa 19.09.2018, odvolací súd uvádza, že ten nie je aplikovateľný na daný spor. Z dôvodu, že síce
nesprávny úradný postup vyústil do vydaní rozhodnutí Obce Badaň, avšak tie boli odvolacím orgánom
zrušené predtým, ako nadobudli právoplatnosť. Žalobca tak v spore a priori nezakladal svoj nárok na

nesprávnomúradnompostuperozhodnutiasprávnehoorgánu,ktorénebolozrušené,alenanesprávnom
úradnom postupe správneho orgánu pri vydaní rozhodnutí, ktoré boli príslušným odvolacím orgánom
zrušené. Teda je nepoužiteľná právna veta z uvedeného rozhodnutia, podľa ktorej: „Na nezákonnosti
nemožno stavať zákonnosť, in concreto na nesprávnom a nezákonnom úradnom postupe nie je
možné postaviť zákonné rozhodnutie. Ak je nesprávny úradný postup zavŕšený rozhodnutím, tak toto

rozhodnutie by v prvom rade nebolo možné považovať za zákonné, a teda by nebolo možné ponechať
ho bez povšimnutia a domáhať sa nároku na náhradu škody len z titulu jemu predchádzajúceho
nesprávneho postupu, pretože by tým bol nastolený neúnosný a nezákonný stav, keď by postupom
orgánu verejnej moci poškodený subjekt síce akceptoval a riadil sa z nezákonného postupu vzídeným
rozhodnutím, avšak súčasne by spochybňoval zákonnosť jemu predchádzajúceho postupu.“ Poškodený

subjekt – žalobca sa v tomto prípade neriadil rozhodnutím vzídeným s nesprávneho úradného postupu,
pretože toto rozhodnutie bolo zrušené. Žalobca podaním odvolania ho neponechal bez povšimnutia.

23. Právna úprava § 9 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť od 01.07.2023 nie
je aplikovateľná na danú vec, pretože k nesprávnemu úradnému postupu došlo v rokoch 2020 – 2022

(§ 27 predmetného zákona).

24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 CSP podľa pomeru úspechu vo veci. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu,
keďže odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Žalovaná je preto povinná zaplatiť žalobcovi nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie uznesením, ktoré vydal vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis
(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou

o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania
lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11
ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP, resp. dovolanie má vady podľa § 429 CSP napriek
riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 CSP v odvolacom konaní, resp. napriek
výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch
neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) CSP v spojení s § 436
ods. 1 CSP).