Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. september 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/94/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124011014
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2124011014.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov Mgr.

Kristíny Ferencziovej a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD. v trestnej veci proti obžalovanej A. B., nar.
XX.XX.XXXX,preobzvlášťzávažnýzločinnedovolenejvýrobyomamnýchapsychotropnýchlátok,jedov
alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1, ods. 3, ods. 4 písm. c), ods.
6 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona, o odvolaní
obžalovanej A. B. a prokurátora Okresnej prokuratúry Piešťany proti rozsudku Okresného súdu Trnava
zo dňa 20.05.2024, č. k. 105T/19/2024-451, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12.09.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo

výroku o treste, spôsobe jeho výkonu a vo výroku o ochrannom opatrení.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovaná A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.
trvale bytom: D.
t. č. vo väzbe v ÚVV Leopoldov,

o d s u d z u j e
Podľa § 173 ods. 3 Trestného zákona v znení účinnom od 6.8.2024 s použitím § 36 písm. j), písm. l),
písm. n) Trestného zákona v znení účinnom od 6.8.2024, § 38 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom
od 6.8.2024, § 39 ods. 5 Trestného zákona v znení účinnom od 6.8.2024 na trest odňatia slobody vo
výmere 5 (päť) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a), ods. 4 Trestného zákona v znení účinnom od 6.8.2024 sa obžalovaná
zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym

stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného zákona v znení účinnom od 6.8.2024 sa obžalovanej
ukladá trest prepadnutia veci: 10 švajčiarskych frankov, mobilný telefón zn. Xiaomi 12 Lite, modrej farby,
bez poškodenia v priesvitnom obale, so SIM kartou, vrecková digitálna váha nezistenej značky, sklenená
dóza, kovový nadstavec na bongo a finančné prostriedky vo výške 460 eur a 200 CZK.
Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona v znení účinnom od 6.8.2024 vlastníkom prepadnutej veci sa stáva
Slovenská republika.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 20.05.2024, č. k. 105T/19/2024-451 uznal obžalovanú A. B.
za vinnú, že
od presne nezisteného času do dňa 13.11.2023 v Piešťanoch na ulici E. F. XXX/XX od presne nezistenej
osoby neoprávnene zaobstarávala omamné a psychotropné látky, a to metamfetamín a marihuanu,za účelom ďalšej distribúcie a tieto predávala v meste Piešťany, a ako aj na iných miestach v okrese
Piešťany osobám G. H., I. J., D. H., K. L., M. N., O. G., O. P., pričom dňa 13.11.2023 bola vykonaná
domová prehliadka v byte obžalovanej A. B. Q. X bytového domu č. XXX, vchod č. 44, na adrese

D., E. F., pričom počas domovej prehliadky boli zaistené stopy, ktoré boli podrobené znaleckému
skúmaniu a podľa znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava,
odboru prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz číslo PPZ-KEU-BA-EXP-2023/140045,
bolo zistené, že týchto stopách, a to 1 ks uzatvárateľné plastové vrecko s obsahom bieleho
kryštalického materiálu s hmotnosťou 6,058g, bola zistená prítomnosť metamfetamínu s prímesou

metylsulfonylmetánu (MSM) s priemernou koncentráciou 39,7 % hmotnostných metamfetamínu,
obsahujúceho 2405mg absolútneho metamfetamínu a toto množstvo zodpovedá minimálne 60 bežným
jednotlivým dávkam drogy, schopný ovplyvniť psychiku užívateľa, 3 ks plastových vreciek, v ktorých sa
nachádzalo konope s celkovou hmotnosťou 22,83g s priemernou koncentráciou 12,0 % hmotnostných
THC, obsahujúce 2740 mg THC a toto množstvo zodpovedá minimálne 91 bežným jednotlivým
dávkam drogy, schopný ovplyvniť psychiku užívateľa, sklenená uzatvárateľná dóza obsahovala konope

s hmotnosťou 1,746g, s priemernou koncentráciou 8,6 % hmotnostných THC, obsahujúce 150 mg THC
a toto množstvo zodpovedá minimálne 5 bežným jednotlivým dávkam drogy, schopný ovplyvniť psychiku
užívateľa, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov
do II. skupiny psychotropných látok a rastliny rodu Cannabis - konopa, sú zaradené v zmysle zákona

Národnej rady SR č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení
neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok a psychotropných látok,
teda
neoprávnene prechovávala po akúkoľvek dobu inú psychotropnú látku ako psychotropnú látku z rastliny
rodu konope, neoprávnene si ju zadovážila a predávala, a taký čin spáchala závažnejším spôsobom

konania (po dlhší čas a na viacerých osobách),
neoprávnene prechovávala po akúkoľvek dobu psychotropnú látku z rastliny rodu konopa, neoprávnene
si ju zadovážila a predávala, a taký čin spáchala závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas a na
viacerých osobách),
čím spáchala

obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1, ods. 3, ods. 4 písm. c), ods. 6 písm.
b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona.
Za to bola odsúdená podľa § 172 ods. 6 Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm.
j), písm. l), písm. n) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona,

za použitia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
6 (šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona súd zaradil obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 78 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanej uložil

ochranný dohľad na 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 77 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona ako
súčasť ochranného dohľadu súd uložil obžalovanej obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania iných
návykových látok ako alkoholu.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného zákona súd uložil obžalovanej trest prepadnutia veci: 10

švajčiarskych frankov, mobilný telefón zn. Xiaomi 12 Lite, modrej farby, bez poškodenia v priesvitnom
obale, so SIM kartou, vrecková digitálna váha nezistenej značky, sklenená dóza, kovový nadstavec na
bongo a finančné prostriedky vo výške 460 eur a 200 CZK. Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona
vlastníkom prepadnutej veci sa stáva Slovenská republika.
2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie obžalovaná, a to prostredníctvom obhajcu podaním zo

dňa 27.05.2024, doručeným prvostupňovému súdu dňa 28.05.2024, a to proti všetkým jeho výrokom
ako aj proti konaniu, ktoré mu predchádzalo a prokurátor podaním zo dňa 21.05.2024, doručeným
prvostupňovému súdu dňa 22.05.2024 proti výroku o treste v neprospech obžalovanej.
3. Obžalovaná odôvodnila podané odvolanie prostredníctvom obhajcu podaním zo dňa 26.06.2024
a podaním zo dňa 06.09.2024 nasledovne (skrátene):

3.1. Označený rozsudok pokladá za nezákonný aj vo výroku o treste. Súd pri jeho uložení nezohľadnil
všetky okolnosti prípadu a neprihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
3.2. Uznesenie o prijatí obžaloby bolo obžalovanej doručené dňa 20.05.2024 pred začatím
pojednávania. Priamo do zápisnice podala obžalovaná proti predmetnému uzneseniu sťažnosť, ktorámá podľa poučenia odkladný účinok. Napriek tomu, že obžaloba nebola prijatá, súd pokračoval
v nariadenom hlavnom pojednávaní. Tento postup súdu je v rozpore so zákonom.
3.3. Obžalovaná doteraz viedla riadny život, dokonca sa nedopustila ani priestupku. Pre obžalovanú je

prekvapujúce uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov, pričom takto uložený
trest je v rozpore so zásadou primeranosti trestu a zásadou účelnosti trestu.
3.4. Obžalovaná je prvý krát trestaná za drogovú trestnú činnosť, k spáchaniu trestného činu sa priznala
a úprimne ju oľutovala. Prognóza obžalovanej na resocializáciu je priaznivá.
3.5. Obžalovaná sľubuje, že na slobode povedie riadny život a nedopustí sa páchania ďalšej trestnej

činnosti. Navrhuje uloženie alternatívneho trestu domáceho väzenia, povinnej práce, nakoľko sú dané
výnimočné okolnosti, ktoré umožňujú uloženie takéhoto druhu trestu, príp. uloženie trestu odňatia
slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 5 rokov. Navrhuje, aby odvolací súd zabezpečil
hodnotiacu správu ústavu na obžalovanú.
3.6. Navrhuje prerušenie konania a to do doby, kým Ústavný súd SR nerozhodne o súlade zákona č.
40/2024 Z. z. s Ústavou a ďalšími právnymi predpismi a následne obžalovanej uložil trest podľa novej

trestnej sadzby.
3.7. Podľa novej právnej úpravy podľa § 173 ods. 3 písm. a) Trestného zákona sa páchateľ potrestá
trestom odňatia slobody na 7 – 15 rokov. Vzhľadom na mimoriadne okolnosti, ktoré súd vzhliadol pri
rozhodovaní v prvom stupni, je potrebné, aby odvolací súd zobral do úvahy zmenu trestnej sadzby
a rovnako obžalovanej mimoriadne znížil trest odňatia slobody.

3.8. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vrátil vec súdu prvého
stupňa na nové konanie a dokazovanie.
4. Prokurátor podané odvolanie odôvodnili podaním zo dňa 06.06.2024 nasledovne (skrátene):
4.1.Rozsudoknapádavovýrokuotrestevčastinesprávnehopoužitiaustanovenia§39ods.1Trestného
zákona, pretože takto uložený trest je neprimerane mierny a mimoriadne okolnosti v zmysle § 39 ods.

1 neboli v danom prípade zistené.
4.2. Súd mal, vzhľadom na vyhlásenie obžalovanej o vine, postupovať podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods.
4 Trestného zákona a ukladať trest za rovnakých podmienok ako v konaní o dohode o vine a treste (R
44/2017). Dolná hranica trestnej sadzby tak predstavuje 6 rokov a 8 mesiacov.
4.3. Navrhuje, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku napadnutý rozsudok

zrušil vo výroku o treste a aby podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol rozsudkom
a obžalovanej uložil trest podľa § 172 ods. 6 Trestného zákona s poukazom na § 38 ods. 3 Trestného
zákona, § 36 písm. j), písm. l), písm. n) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 41 ods. 1
Trestného zákona pri aplikácii per analogiam § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 8 mesiacov a obžalovanú zaradil na výkon trestu odňatia slobody

do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
5.Kodvolaniuprokurátorasavyjadrilaobžalovanáprostredníctvomobhajcupodanímzodňa28.06.2024
nasledovne (skrátene):
5.1. Obžalovaná nesúhlasí s dôvodmi odvolania prokurátora a v celom rozsahu sa pridržiava svojej
doterajšej argumentácie obsiahnutej v jej vyjadrení zo dňa 26.06.2024.

5.2. Aplikácia mimoriadneho zníženia trestu je totiž prejavom diskrečného oprávnenia konajúceho súdu
a je prípustná výlučne za splnenia zákonom stanovených podmienok, a to existencia mimoriadnych
skutkových okolností prípadu alebo ak to odôvodňujú pomery páchateľa.
5.3. Obžalovaná doteraz viedla riadny život, do spáchania skutku, ktorý sa jej kladie za vinu, nespáchala
žiaden trestný čin ani priestupok, a preto je pre ňu trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov

prekvapujúci. K trestnému činu sa priznala a úprimne ho oľutovala.
5.4. Uložený trest je neprimerane prísny vzhľadom na osobu obžalovanej a trestnú činnosť, ktorej sa
dopustila. Navrhuje uloženie alternatívneho trestu alebo trestu odňatia slobody vo výmere 5 rokov.
6. Odvolací súd na rozhodnutie o podaných odvolaniach nariadil termín verejného zasadnutia na
deň 12.09.2024, ktorého sa zúčastnila obžalovaná, jej obhajca a prokurátor. Prokurátor na verejnom

zasadnutí navrhol, aby odvolací súd zrušil výroku o treste v zmysle § 321 Trestného poriadku a § 322
ods. 3 Trestné poriadku sám rozhodol rozsudkom o treste a uložil obžalovanej trest zákonný v súlade s
novelou Trestného zákona účinnou od 06.08.2024. Obhajca obžalovanej na verejnom zasadnutí navrhol
odvolaciemu súdu, aby zrušil výrok o treste a ukladal obžalovanej trest odňatia slobody v čo najmenšom
rozsahu, pričom podľa jeho názoru sú v danom prípade splnené dôvody na mimoriadne zníženie trestu.

Obžalovaná sa na verejnom zasadnutí pridržala prednesu svojho obhajcu.
7. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné

podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno

nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

8. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podali obžalovaná a prokurátor ako oprávnené osoby, v zákonnej lehote a proti
výrokom o treste a ochrannom opatrení, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný.

9. Odvolací súd nepreskúmal výrok o vine, pretože obžalovaná na hlavnom pojednávaní urobila
vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal, a preto podľa § 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku nie je
obžalovaná oprávnená podať odvolanie proti výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jej vyhlásenie,
že je vinná zo skutku uvedeného v obžalobe.
10. Obžalovaná namietala aj konanie, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo, konkrétne postup

prvostupňového súdu, ktorý na hlavnom pojednávaní dňa 20.05.2024 uznesením prijal obžalobu
postupom podľa § 241 ods. 1 písm. l) Trestného poriadku a napriek tomu, že obžalovaná voči
predmetnému uzneseniu podala ihneď do zápisnice o hlavnom pojednávaní sťažnosť, pokračoval
v hlavnom pojednávaní, prijal vyhlásenie obžalovanej o vine a vyhlásil napadnutý rozsudok.
11. Odvolací súd konštatuje, že tento procesný postup prvostupňového súdu bol neprávny, v rozpore

s ustanoveniami Trestného poriadku, keďže sťažnosť obžalovanej voči predmetnému uzneseniu má
odkladný účinok (viď. § 241 ods. 4 Trestného poriadku).
12. Z ďalšieho procesného postupu súdu a obžalovanej však vyplynulo, že napriek uvedenému
pochybeniu prvostupňového súdu urobila po príslušnom zákonnom poučení vyhlásenie o vine a kladne
odpovedala na všetky položené otázky. Následne súd po súhlasnom stanovisku prokurátora prijal

vyhlásenie obžalovanej o vine, vykonal dokazovanie k výroku o treste a ochrannom opatrení, vyhlásil
dokazovanie za skončené, udelil slovo na záverečné reči, posledné slovo a vyhlásil napadnutý rozsudok.
13. Odvolací súd predmetné pochybenie prvostupňového súdu nesubsumoval pod dôvod na zrušenie
napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, a preto preskúmal napadnutý rozsudokv zmysle § 317 ods. 1 Trestného poriadku. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že o sťažnosti
obžalovanej voči uzneseniu o prijatí obžaloby bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Trnave
zo dňa 08.08.2024, č. k. 5Tos/148/2024 tak, že sťažnosť obžalovanej bola podľa § 193 ods. 1

písm. c) Trestného poriadku zamietnutá, čím prišlo k právoplatnému rozhodnutiu o prijatí obžaloby
pred rozhodnutím odvolacieho súdu o podaných odvolaniach. Z tohto dôvodu vyhodnotil odvolací
súd procesné pochybenie prvostupňového súdu nie za toľko závažné, aby bol porušený princíp
spravodlivého procesu a nebolo možné pristúpiť k prejednaniu podaných odvolaní.
14. Odvolací súd sa, z vyššie uvedených dôvodov, meritórne zaoberal len preskúmaním napadnutého

výroku o treste a ochrannom opatrení.
15. Odvolací súd sa pri prieskume napadnutého rozsudku zameral na skúmanie toho, či prvostupňový
súd vykonal všetky navrhované dôkazy, ktoré môžu prispieť k objasneniu rozhodných skutočností, či
pri hodnotení vykonaného dokazovania bral do úvahy všetky relevantné a zároveň zákonné dôkazy,
resp. skutočnosti z nich vyplývajúce, či tieto hodnotil samostatne, ako aj vo ich vzájomných súvislostiach
a či pri hodnotení dôkazov použil logicky správne postupy. Pokiaľ sú všetky uvedené aspekty tvorby

rozhodnutia dodržané, nemožno súdu vytknúť správnosť záveru, ku ktorému dospel a to aj v prípade, ak
by odvolací súd sám vyhodnotil zistené skutočnosti iným spôsobom. Takto sa prejavuje zásada voľného
hodnotenia dôkazov, vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 12 Trestného poriadku.
16. Po preskúmaní napadnutých výrokov, dospel odvolací súd k nasledovným záverom:
17. Obžalovaná bola uznaná za vinnú zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby

omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 172 ods. 1, ods. 3, ods. 4 písm. c), ods. 6 písm. b) s poukazom na § 138 písm. b), písm.
j) Trestného zákona účinného do 05.08.2024, pričom dňa 06.08.2024 nadobudla účinnosť novela
Trestného zákona č. 40/2024 Z. z., ktorá sa dotkla aj trestného činu, pre ktorý bola obžalovaná uznaná
vinnou, pričom táto zmena je pre obžalovanú priaznivejšia. Skutok, pre ktorý bola obžalovaná uznaná

vinnou možno aktuálne právne kvalifikovať ako zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou
a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona účinného
od 06.08.2024 s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona účinného od 06.08.2024, pri
ktorom je stanovená sadzba trestu odňatia slobody od 7 do 15 rokov.
18. Špecifikom prejednávaného prípadu je skutočnosť, že obžalovaná podaným odvolaním síce napadla

výrok o vine, avšak podľa § 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku nie je oprávnená podať odvolanie
voči výroku o vine, pretože súd prijal jej vyhlásenie o vine. Odvolací súd sa tak zaoberal dôvodnosťou
jej odvolania smerovaného proti výroku o treste. Predmetom právneho posúdenia odvolacieho súdu
bola tá skutočnosť, či v dôsledku novelizácie Trestného zákona v znení účinnom od 6.8.2024, možno
tieto ustanovenia Trestného zákona aplikovať na prejednávaný prípad a v akom rozsahu (výrok o vine,

výrok o treste, výrok o ochrannom opatrení), keďže nové znenie právnej úpravy je pre obžalovanú
priaznivejšie.
19. Odvolací súd zároveň vychádza z právneho názoru, že pre jeho závery je irelevantné, či výrok o vine
nemohol byť obžalovanou napadnutý z dôvodu nemožnosti podania odvolania obžalovanou voči výroku
o vine (prijatie vyhlásenia o vine obžalovanej súdom) alebo z dôvodu nevyužitia práva obžalovanej alebo

prokurátora podať odvolanie voči výroku o vine v zákonnej lehote. Podstatné je, že napadnutý rozsudok
bol súdom prvého stupňa vyhlásený a odvolanie voči nemu mohlo byť obžalovanou podané len proti
výroku o treste a proti výroku o ochrannom opatrení.
20. Zároveň je nevyhnutné uviesť, že výrok o vine nie je závislým výrokom vo vzťahu k výroku o treste
(rovnako ako k výroku o ochrannom opatrení, či výroku o náhrade škody), a preto prípadné zrušenie

výroku o treste nemá za následok potrebu zrušenia výroku o vine, ako je tomu v opačnom prípade (viď.
§ 321 ods. 2 Trestného poriadku).
21. Ustanovenia Trestného poriadku pri odvolacom konaní upravujú dve základné procesné
ustanovenia, a to rozhodovanie odvolacieho súdu podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku a procesný
postup odvolacieho súdu podľa § 317 Trestného poriadku.

22. V ustanovení § 316 ods. 3 Trestného poriadku sú uvedené taxatívne špecifikované chyby konania,
ktoré majú v prípade ich zistenia odvolacím súdom za následok povinnosť odvolacieho súdu zrušiť
napadnutý rozsudok (v celom rozsahu) a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol. Zároveň je nevyhnutné uviesť, že sa jedná o dovolacie dôvody podľa §
371 ods. 1, písm. b), písm. c), písm. d) Trestného poriadku, aj keď dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1

písm. c) je formulovaný širšie ako dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 písm. b)
Trestného poriadku. V rámci tohto procesného postupu odvolacieho súdu je irelevantné, voči ktorému
výroku bolo podané odvolanie (výrok o vine, výrok o treste), pretože zákonodarca, po zistení niektorejz taxatívne uvedených chýb konania, ukladá odvolaciemu súdu povinnosť zrušiť napadnutý rozsudok
a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
23. V ustanovení § 317 Trestného poriadku je upravený procesný postup odvolacieho súdu, ktorý je

založený na tzv. obmedzenom revíznom princípe. Aplikácia tohto zákonného ustanovenia predpokladá
nesplnenie podmienok na postup podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku. Aj z gramatického
výkladu ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku je zrejmé, že hovorí o nezrušení rozsudku podľa
§ 316 ods. 3 Trestného poriadku a následne o prieskume zákonnosti a odôvodnenosti napadnutých
výrokov rozsudku (užší pojem ako pojem rozsudok, ktorým treba rozumieť všetky výroky, ktoré rozsudok

obsahuje), proti ktorým odvolateľ podal odvolanie. Predmetné zákonné ustanovenie v druhej vete § 317
ods. 1 Trestného poriadku používa aj pojem chyba a rozlišuje medzi chybami, ktoré odvolateľ vytýka
a chybami, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.
24. Z dôvodu potreby rozlišovania medzi napadnutými výrokmi a chybami napadnutých výrokov má
odvolanie z obsahového hľadiska dve časti, a to tzv. kvantitatívnu časť odvolania, ktorej zodpovedá
povinnosť odvolateľa špecifikovať, ktoré výroky rozsudku napáda a či napáda aj konanie, ktoré rozsudku

predchádzalo (viď. § 311 Trestného poriadku) a následne kvalitatívnu časť odvolania, teda povinnosť
(s výnimkou obžalovaného a poškodeného) označiť chyby, ktoré podľa jeho názoru napadnuté výroky
obsahujú (viď. § 311 ods. 2 Trestného poriadku).
25. Obmedzený revízny princíp znamená, že odvolací súd je oprávnený v odvolacom konaní preskúmať
len výroky, ktoré odvolateľ odvolaním napadol a následne zistiť, či tieto výroky neobsahujú chyby, ktoré

by zakladali niektorý z dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku (s výnimkou § 371
ods. 1 písm. b), písm. d) Trestného poriadku, ktoré sú totožné s dôvodmi na zrušenie rozsudku podľa
§ 316 ods. 3 písm. a), písm. c) Trestného poriadku) alebo chyby, ktoré odvolateľ v podanom odvolaní
vytýka.Vprípadeakodvolateľoznačívýrok,protiktorémuodvolaniepodáva,avšakneoznačíjehochyby,
odvolací súd napadnutý výrok preskúma len z hľadiska existencie dovolacích dôvodov podľa § 371

ods. 1 Trestného poriadku. Zároveň je potrebné uviesť, že v prípade ak je napadnutým výrokom len
výrok o vine, je odvolací súd v zmysle § 317 ods. 2 Trestného poriadku povinný preskúmať (minimálne
z dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku) aj výrok o treste a ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.
26. Tento záver vyplýva aj z ustanovenia § 316 ods. 3 písm. a), písm. c) Trestného poriadku, ktoré

označuje minimálne dva dovolacie dôvody, pre ktoré je potrebné zrušiť celý rozsudok a to bez ohľadu na
výrok, ktorý je podaným odvolaním napadnutý a bez ohľadu na chyby, ktoré sú napadnutému rozsudku
odvolateľom vytýkané. V prípade, ak by mali všetky chyby napadnutého rozsudku, ktoré zakladajú dôvod
na podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku (minimálne tie, ktoré sa týkajú konania,
ktoré rozsudku predchádzalo alebo výroku o vine) byť dôvodom na zrušenie celého rozsudku, teda

aj výroku o vine, ktorý nebol podaným odvolaním napadnutý, museli by byť uvedené v § 316 ods. 3
Trestného poriadku, pretože sa jedná o taxatívny výpočet zákonodarcu.
27. Zároveň oprávnenie odvolacieho súdu po postupe podľa § 317 Trestného poriadku zrušiť len
napadnutý výrok (príp. výroky, ktoré na zrušený výrok nadväzujú) vyplýva aj z ustanovenia § 321 ods. 2
Trestného poriadku, podľa ktorého ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací

súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší
hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo
výroku o vine svoj podklad.
28. Vzhľadom na vyššie uvedenú právnu úpravu §§ 316, 317, 321 Trestného poriadku, podľa názoru
odvolacieho súdu, nemožno potrebu aplikovania novej, pre obžalovanú priaznivejšej, právnej úpravy,

považovať za dôvod na revíziu výroku o vine, ktorý podaným odvolaním nemohol byť obžalovanou
napadnutý, pretože tento dôvod na zrušenie rozsudku nie je uvedený v § 316 Trestného poriadku a jeho
prieskumu postupom podľa § 317 Trestného poriadku bráni obmedzený revízny princíp odvolacieho
konania.
29. V prípade opačného výkladu, podľa ktorého by boli chyby rozsudku (pri existencii dovolacích

dôvodov) dôvodom na revíziu výroku o vine, ktorý nebol (nemohol byť) podaným odvolaním napadnutý,
malo by to za následok povinnosť odvolacieho súdu revidovať každý výrok, a to bez ohľadu na obsah
odvolania odvolateľa a rozsah prieskumu, ktorý podaným odvolaním požaduje (v takomto prípade by
ustanovenie § 316 ods. 3 Trestného poriadku bolo nadbytočné). V zmysle tohto výkladu druhej vety §
317 ods. 1 Trestného poriadku by bolo možné na podklade odvolania voči výroku o treste zrušiť aj výrok

o vine v konaní, kde urobil odvolateľ vyhlásenie o vine, a to minimálne z dovolacieho dôvodu podľa §
371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (ak vychádzame z toho, že dovolanie je prípustné len z dôvodu
podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku). Takýto procesný postup však negoval Najvyšší súd
Slovenskej republiky v stanovisku trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10.júna 2019, Tpj 26/2019 v bode II., podľa ktorého súd sa musí v rámci splnenia povinnosti podľa § 34
ods. 5 Trestného poriadku pri poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku presvedčiť, či bol obvinený
v skoršom priebehu konania poučený aj o takej úprave trestnej sadzby podľa ustanovení uvedených

v treťom a štvrtom odseku bodu I., ktorá v jeho prípade prichádza do úvahy. V prípade negatívneho
zisteniasúdpoučenievykoná,inakmôžebyťnáslednesplnenýdôvoddovolaniapodľa§371ods.1písm.
c) Trestného poriadku (v nadväznosti na § 257 ods. 5 Trestného poriadku). Dotknutú chybu nemožno
odstrániť v rámci konania o odvolaní proti výroku rozsudku o treste po prijatí vyhlásenia o uznaní viny,
nakoľko obvinenému musí byť novovytvorená možnosť také vyhlásenie neurobiť, pričom trest musí byť

uložený v rámci trestnej sadzby súladnej so zákonom.
30. Keďže odvolací súd zastáva názor, že v prípade podania odvolania voči výroku o treste nemožno
revidovať výrok o vine, musel sa odvolací súd zaoberať tým, či možno, s poukazom na novelu Trestného
zákona, revidovať len výrok o treste, príp. iný výrok podliehajúci revíznej právomoci odvolacieho súdu.
31. Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona
účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku

nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý
je pre páchateľa priaznivejší.
32. V predmetnom zákonnom ustanovení je medzi pojmami trestnosť činu a trest použitá kumulatívna
spojka „a“, ktorá súdu stanovuje povinnosť posudzovať trestnosť činu a trest ukladať podľa znenia
Trestného zákona účinného od spáchania trestného činu až do vynesenia rozsudku (vrátane rozsudku

odvolacieho súdu), ktorý je pre páchateľa priaznivejší.
33. Ak by bola medzi trestnosťou činu a trestom spojka „alebo“, mohol by si súd v každom prípade vybrať
medzi tým, podľa akého znenia Trestného zákona posúdi vinu a podľa akého znenia Trestného zákona
uloží trest. Zákonodarca použitím spojky „a“ preferuje/prikazuje, aby bola trestnosť činu posudzovaná
a trest ukladaný podľa rovnakého znenia Trestného zákona.

34. Pri podaní odvolania len proti výroku o treste je v prípade novely Trestného zákona naplnená
dikcia § 2 ods. 1 Trestného zákona, pretože trestné konanie nie je ukončené a ukladanie trestu podľa
nového Trestného zákona je pri väčšine aktuálnych ustanovení Trestného zákona pre obžalovanú osobu
priaznivejšie (výnimka napr. § 212 ods. 2 Trestného zákona).
35. Ustanovenie § 2 ods. 1 Trestného zákona možno vyložiť dvomi spôsobmi.

36. Ak by sme trvali na tom, že použitie spojky „a“ predstavuje imperatív zákonodarcu, od ktorého sa nie
je možné odchýliť, nebolo by možné, v prípade ak výrok o vine nie je možné preskúmať (§ 317 ods. 1,
§ 321 ods. 2 TP) a prieskumu podlieha len výrok o treste, ukladať trest podľa nového znenia Trestného
zákona, čo nereaguje na požiadavku zákonodarcu aplikovať priaznivejšiu právnu úpravu.
37. Ďalšou možnosťou je vykladať § 2 ods. 1 Trestného zákona a použitie spojky „a“ ako príkaz

zákonodarcu posudzovať trestnosť činu a trest ukladať podľa priaznivejšieho Trestného zákona len
v prípade, ak je to procesne možné (podanie odvolania voči výroku o vine, príp. zavedenia plného
revízneho princípu do odvolacieho konania) a v prípade ak to procesne možné nie je (podanie odvolania
len voči výroku o treste a obmedzený revízny princíp) možno podľa priaznivejšieho Trestného zákona
uložiť trest, ktorý predstavuje primárny zásah do práv a slobôd obžalovanej osoby, a to z dôvodu,

aby bol naplnený zámer zákonodarcu spočívajúci v zmiernení trestnej represie. Tento výklad (teda
možnosť posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu podľa dvoch rôznych znení Trestného zákona)
je podporený znením § 2 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého páchateľovi možno uložiť taký druh
trestu,ktorýdovoľujeuložiťzákonúčinnývčase,keďsaotrestnomčinerozhoduje,akjetoprepáchateľa
priaznivejšie. V tomto prípade zákonodarca ukladá súdu povinnosť aplikovať znenie Trestného zákona

účinného v čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje na výrok o treste (druh trestu a jeho výmera), bez
ohľadu na výrok o vine a znenie Trestného zákona, podľa ktorého bol tento výrok právne posúdený, ak
je to pre páchateľa priaznivejšie.
38. Napokon je potrebné v tejto súvislosti poukázať aj na § 438k ods. 7 Trestného zákona, ktorým
zákonodarca, osobitným procesným postupom podľa § 405a a § 405b Trestného poriadku, napriek

právoplatnosti rozsudku, bez akejkoľvek zmeny výroku o vine, vzťahuje novú právnu úpravu aj na
výroky o treste, ktoré boli právoplatne uložené za trestné činy, ktoré aktuálne trestnými činmi nie sú.
Ani zákonodarca nezvolil procesný postup, ktorým by zasahoval do právoplatného výroku o vine, ale
zvolil cestu zásahu do výkonu trestu vykonávaného za skutok, ktorý už nie je trestným činom alebo
zrušenia výroku o treste a uloženie trestu len za skutky, ktoré sú v súbehu a sú trestnými činmi aj

podľa novelizovanej právnej úpravy. Interpretácia ustanovenia § 2 ods. 1 Trestného zákona, ktorú zvolil
odvolací súd, tak kopíruje zámer zákonodarcu eliminovať dôsledky zásahu do práv dotknutej osoby,
ktoré podľa aktuálnej právnej úpravy nie sú nevyhnutné, a to pri rešpektovaní princípu právnej istoty.39. Napriek tomu, že záver, ku ktorému dospel odvolací súd, môže mať v niektorých prípadoch za
následok iné postavenie odvolateľa ako v prípade, ak by bol zrušený aj výrok o vine, je nevyhnutné
zdôrazniť, že nemožnosť preskúmania výroku o vine je zapríčinená procesným postupom odvolateľa,

ktorý buď odvolanie do viny nepodal, alebo dal vyhlásenie o vine a podanie odvolania voči výroku
o vine jeho osobou je zo zákona vylúčené. V oboch týchto prípadoch sa jedná o slobodné rozhodnutie
odvolateľa, ktorému sú dôsledky jeho procesného postupu vopred známe (poučenie pred vyhlásením
viny a poučenie o opravnom prostriedku).
40. Tento výklad zároveň umožňuje rovnakým spôsobom postupovať aj pri procesnom postupe súdu

podľa § 166 Trestného poriadku, podľa ktorého súd, ktorý rozhoduje znovu vo veci, v ktorej skorší
rozsudok bol na základe odvolania, dovolania alebo návrhu na obnovu zrušený len čiastočne, uvedie v
novom rozsudku iba tie výroky, pre ktoré o veci znovu rozhoduje. Na súvislosť týchto výrokov s výrokmi,
v ktorých zostal skorší rozsudok nedotknutý, pritom poukáže.
41. Výklad zvolený odvolacím súdom by tak umožňoval prvostupňovému súdu v prípade, keby mu bola
predúčinnosťounovelyTrestnéhozákonavrátenávecnaďalšiekonanielenvčastivýrokuotreste,uložiť

obžalovanej osobe trest podľa novej právnej úpravy, ak by bola pre obžalovaného priaznivejšia, pretože
by si to nevyžadovalo aj revíziu výroku o vine, ktorý by už bol v čase rozhodovania prvostupňového
súdu o treste právoplatný, pričom tento benefit je na mieste z dôvodu, že trestné konanie nebolo
skončené pre pochybenie prvostupňového súdu vo výroku o treste. Rovnaký záver platí aj pre prípady,
ak by v dovolacom konaní alebo v konaní o obnove konania bol vo výroku o treste zrušený rozsudok

prvostupňového alebo odvolacieho súdu. Tento benefit pre obžalovanú osobu je rovnako namieste
z dôvodu, že napadnutý rozsudok bol zrušený pre pochybenie súdu (dovolacie konanie) alebo z dôvodu
existencie nových dôkazov, ktoré by odôvodňovali uloženie iného trestu (obnova konania). Vo všetkých
troch procesných situáciách sa zároveň jedná o pokračovanie trestného konania, v ktorom sa vykonáva
k výroku o treste dokazovanie.

42. Na rozdiel od vyššie uvedených opravných prostriedkov tento procesný postup nemožno uplatniť
na postup podľa § 405b Trestného poriadku pri úhrnnom alebo súhrnom treste, pretože v tomto
prípade neprichádza k zrušeniu výroku o treste z dôvodu pochybenia súdu, ale z dôvodu dobrodenia
zákonodarcu, ktorý ním eliminuje dôsledky uloženia a výkonu trestu za trestné činy, z ktorých minimálne
jeden podľa novej právnej úpravy už trestným činom nie je a minimálne jeden stále zostáva trestným

činom. Zároveň sa nejedná o pokračovanie v trestnom konaní, pretože k výroku o treste sa už
nevykonáva dokazovanie, ale súd je povinný uložiť nový trest bez ohľadu na skutok, ktorý podľa novej
právnej úpravy už nie je trestným činom. Práve z dôvodu, že k zrušeniu výroku o treste prichádza výlučne
v prospech obžalovanej osoby pre zánik trestnosti činu z dôvodu zmeny zákona, nemožno za trestný
čin, ktorý je trestným činom aj podľa novej právnej úpravy, ukladať trest podľa novej právnej úpravy,

a to aj v prípade, ak by zaň bolo možné uložiť miernejší trest. Zákonodarca toto ustanovenie vztiahol
len na tresty uložené za trestné činy, ktoré podľa novej právnej úpravy trestnými činmi nie sú a doposiaľ
neboli vykonané, pričom tresty uložené za trestné činy, ktoré naďalej zostali trestnými činmi, aj keď
prišlo k zmierneniu trestných sadzieb, či k rozšíreniu možností uloženia alternatívnych trestov, za ich
spáchanie, ponechal neupravené, čím stanovil mantinely zásahu do princípu právnej istoty a tieto nie

je možné interpretáciou rozšíriť. V prípade súbehu trestnej činnosti je tak potrebné pri ukladaní trestu
vrámcipostupupodľa§405bTrestnéhoporiadkuukladaťtrestpodľazneniaTrestnéhozákonaúčinného
v čase, ktoré aplikoval prvostupňový, príp. odvolací súd vo svojom rozsudku.
43. V prípade opačného výkladu ustanovenia § 2 ods. 1 Trestného zákona, teda nevyhnutnosti
posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu podľa rovnakého znenia Trestného zákona, by

prvostupňový súd musel po zrušení výroku o treste v konaní o odvolaní, dovolaní, či obnove konania
postupom podľa § 166 Trestného poriadku ukladať trest podľa starej právnej úpravy, keďže nie je
oprávnený zmeniť už právoplatný výrok o vine. Rovnako by v tomto prípade nebolo možné revidovať
výrok o vine ani v prípade odvolacieho konania iniciovanému proti výroku o treste, pretože odvolací
súd by musel zrušiť výrok o vine v rozsudku, ktorý už odvolacím prieskumom prešiel. Zrušenie výroku

o vine odvolacím súdom by v tomto prípade predstavovalo skôr mimoriadny opravný prostriedok ako
riadnyopravnýprostriedok,keďžebynímbolzrušenýprávoplatnývýrok,ktorýužodvolacímprieskumom
prešiel, príp. nebol v prvom odvolacom konaní vôbec napadnutý. Rovnako by v tomto prípade, napriek
dôvodnosti podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolanie, obnova konania) nebolo možné
v prospech obžalovanej osoby zohľadniť novú právnu úpravu, a to napriek tomu, že prišlo k pochybeniu

súdu, v dôsledku ktorého by prišlo k zakonzervovaniu právneho stavu v neprospech obžalovanej osoby.
44. Odvolací súd pri svojej argumentácii vychádza z právneho názoru, že s výnimkou možnosti zrušenia
napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, má nepodanie odvolania voči výrokuo vine obdobné dôsledky, ako nadobudnutie právoplatnosti tohto výroku pri postupe podľa § 166
Trestného poriadku.
45. Odvolací súd zároveň poznamenáva, že niektoré pochybenia prvostupňového súdu alebo skutkové

zistenia odvolacieho súdu v rámci odvolacieho konania, môžu vyvolať potrebu oprávnenia odvolacieho
súdu zasiahnuť aj do výroku o vine, ktorý nebol podaným odvolaním napadnutý a jeho zrušenia, či
vykonania jeho zmeny, avšak toto oprávnenie odvolacieho súdu nemožno, podľa názoru odvolacieho
súdu, dosiahnuť interpretáciou súčasných ustanovení Trestného poriadku upravujúcich odvolacie
konanie, ale vyžaduje si zásah zákonodarcu (rozšírenie § 316 ods. 3 Trestného poriadku alebo

ustanovenie § 316 ods. 4 Trestného poriadku, ktoré by z taxatívne uvedených dôvodov umožňovalo
zrušenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu a rozhodnutie odvolacieho súdu (napr. zmena zákona
a pod.).
46. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na miernejšiu trestnú
sadzbu pre stíhaný trestný čin podľa aktuálneho znenia Trestného zákona je nevyhnutné ukladať trest
podľa § 173 ods. 3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, kde je stanovená sadzba trestu odňatia

slobody od 7 do 15 rokov.
47. Obžalovaná urobila na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal, čím vytvoril možnosť
na aplikáciu § 39 ods. 5 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (predtým analogická aplikácia §
39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona účinného do 05.08.2024), v dôsledku čoho bolo možné
obžalovanej uložiť trest odňatia slobody od 4 rokov a 8 mesiacov do 15 rokov. Súd prvého stupňa

naviac konštatoval splnenie podmienok na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody podľa § 39 ods.
1 Trestného zákona účinného do 05.08.2024, a hoci mohol obžalovanej uložiť trest odňatia slobody 5
rokov (dolná hranica trestnej sadzby), uložil jej trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov a 6 mesiacov.
48. Podstatou odvolacích námietok obžalovanej je, že súd prvého stupňa v jej príde nesprávne aplikoval
§ 39 ods. 1 Trestného zákona a obžalovanej neuložil trest odňatia slobody na samej dolnej hranici, alebo

alternatívny trest.
49.Prvostupňovýsúduobžalovanejsprávnezistiltripoľahčujúceokolnosti,atopodľa§36písm.j),písm.
l), písm. n) Trestného zákona, teda že obžalovaná pred spáchaním predmetného trestného činu viedla
riadny život, podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, že sa obžalovaná priznala k spáchaniu trestného činu
a trestný čin úprimne oľutovala a podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, že obžalovaná napomáhala pri

objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.
50. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou prokurátora, že v prípade obžalovanej neboli
zistené žiadne výnimočné okolnosti prípadu a ani výnimočné okolnosti na strane obžalovanej, ktoré by
odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, a za tieto
nemožno považovať existenciu troch vyššie uvedených poľahčujúcich okolností, pričom poľahčujúce

okolnosti podľa § 36 písm. l) a písm. n) sa čiastočne prekrývajú. Odvolací súd nespochybňuje
riadne vedenie života obžalovanou pred páchaním trestnej činnosti, ani jej priaznivejšiu resocializačnú
prognózu, spoluprácu obžalovanej s orgánmi činnými v trestnom konaní, či priznanie sa k trestnej
činnosti a jej úprimné oľutovanie, avšak ani vo svojom súhrne sa nejedná o žiadnu výnimočnú okolnosť.
Pri mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody je potrebnú skúmať okrem výnimočných okolností aj

prísnosťuloženéhotrestu,ktorýmusíbyťpreobžalovanúneprimeraneprísnyazároveňmusínaochranu
spoločnosti postačovať aj trest kratšieho trvania. Odvolací súd, popri poľahčujúcich okolnostiach, musel
pri výmere trestu zohľadniť aj závažnosť trestnej činnosti, ktorej sa obžalovaná dopustila, keď svojim
konaním naplnila dva závažnejšie spôsoby konania, keďže drogovej trestnej činnosti sa venovala po
dlhší čas a zároveň predajom drog ohrozila život a zdravie 7 osôb, pričom na naplnenie závažnejšieho

spôsobu konania – na viacerých osobách postačuje ohrozenia života a zdravia 3 osôb.
51. Zároveň je nevyhnutné uviesť, že všetky skutkové okolnosti v prospech obžalovanej, na ktoré
v podanom odvolaní poukazuje, boli odvolacím súdom zohľadnené v tom, že obžalovanej bol uložený
trest odňatia slobody pri dolnej hranici mimoriadne zníženej trestnej sadzby podľa § 39 ods. 5 Trestného
zákona účinného od 06.08.2024 vo výmere 5 rokov ako aj pri jej zaradení do ústavu na výkon trestu

odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
52. V prípade obžalovanej neboli splnené podmienky na uloženie žiadneho alternatívneho trestu. Trest
domáceho väzenia nemožno obžalovanej uložiť, pretože horná hranica trestnej sadzby podľa § 173 ods.
3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 je 15 rokov, teda prevyšuje 10 rokov, čo je horná hranica
trestnej sadzby, pri ktorej možno trest domáceho väzenia uložiť. Trest povinnej práce rovnako nemožno

obžalovanej uložiť, pretože bola odsúdená za spáchanie zločinu, pričom trest povinnej práce možno
uložiť len páchateľovi prečinu, ktorého horná hranica trestnej sadzby nepresahuje 5 rokov.53. Odvolací súd obžalovanej uložil aj trest prepadnutia veci, pretože voči jeho uloženiu obžalovaná
nemala žiadne námietky a odvolací súd nezistil pri jeho uložení existenciu žiadneho z dovolacích
dôvodov.

54. Odvolací súd zrušil napadnutý výrok o treste a na neho nadväzujúci výrok o ochrannom opatrení
z dôvodu, že podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024 ho nemožno uložiť páchateľovi obzvlášť
závažného zločinu, ktorému bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Keďže odvolacím súdom
bol zrušený výrok o treste (uložení nepodmienečné trestu odňatia slobody), nebola splnená podmienka
na uloženie ochranného dohľadu podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona účinného do 05.08.2024.

Obžalovaná napadla podaným odvolaním aj výrok o ochrannom opatrení, ktorý sa ukladá podľa § 2
ods. 3 Trestného zákona podľa zákona účinného v čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje, a preto bolo
potrebné výrok o ochrannom opatrení zrušiť aj z dôvodu existencie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods.
1 písm. j) Trestného poriadku. Keďže podľa aktuálnej právnej úpravy nie sú splnené zákonné podmienky
na uloženie ochranného dohľadu obžalovanej, odvolací súd ochranný dohľad obžalovanej neuložil.
55. Obžalovaná v podanom odvolaní navrhla, aby odvolací sú zabezpečil jej hodnotiacu správu z výkonu

väzby. Odvolací súd návrhu na doplnenia dokazovania obžalovanou nevyhovel, pretože nemal žiadne
pochybnosti po tom, že jej správanie vo výkone väzby je v súlade s ústavným poriadkom.
56. Z vyššie uvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.