Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. november 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Ek/116/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124210119
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Maroš Penťa
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6124210119.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35807598, právne zast. JUDr. Katarína Hegedüšová,
advokátka, so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO: 42185190,
proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., o vymoženie 435,00
EUR s prísl., vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Dušan Sopko, so sídlom exekútorského úradu Okružná

17, 059 21 Svit, IČO: 42229081, pod sp. zn. 353EX 88/24, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie
zo dňa 05.02.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu v celom rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.

II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.

III. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.

IV. Oprávnený j e p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekútora vo výške 60 EUR do 3
dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa opätovným návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 12.01.2024,

domáhal od povinného vymoženia 435,00 EUR s prísl., na základe exekučného titulu – rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., č.
SR 05083/14 zo dňa 23.10.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.11.2014, vykonateľnosť dňa
27.11.2014 (ďalej ako „exekučný titul“).

2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal

dňa 22.01.2024 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: Mgr. Dušan Sopko, so sídlom
exekútorského úradu Okružná 17, 059 21 Svit, IČO: 42229081 (ďalej len ako „súdny exekútor“), ktorý
vedie exekúciu pod sp. zn. 353EX 88/24. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo doručené súdnemu
exekútorovi dňa 22.01.2024. Doručením poverenia sa začala exekúcia.

3. Súdny exekútor na základe podania zo dňa 16.04.2024 predložil súdu Návrh povinného na zastavenie

exekúcie zo dňa 05.02.2024, poštovú podaciu obálku k nemu, upovedomenie o začatí exekúcie spolu
s potvrdením o doručení povinnému, Žiadosť o vyjadrenie k návrhu povinnej osoby na zastavenie
exekúcie zo dňa 06.02.2024, spolu s potvrdením o doručení právnemu zástupcovi oprávneného. Súd
v exekučnom konaní pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie vychádzal z dovtedajšieho
spisového materiálu ako aj z uvedených príloh predložených súdu v elektronickej podobe.

4. Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 353EX 883/24 zo dňa 25.01.2024 bolo doručené povinnému
do vlastných rúk dňa 01.02.2024. Návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 05.02.2024 bol podaný napoštovú prepravu dňa 05.02.2024 a doručený súdnemu exekútorovi osobne dňa 06.02.2024. Súd v
tomto bode konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonnej lehote podľa § 61k ods.
2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene

a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), v čoho dôsledku mal odkladný účinok.

5. Povinný navrhol zastaviť exekúciu v celom rozsahu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného
poriadku z nasledovných dôvodov. Povinný vzniesol námietku proti exekučnému titulu, ktorý má právne
nedostatky, ktoré podmieňujú jeho nevykonateľnosť v ďalšom priebehu exekúcie. Zároveň povinný

dodal, že v rámci posudzovania uplatneného nároku zo strany oprávneného v tomto exekučnom konaní,
súd v exekučnom konaní nedodržal práva povinného ako spotrebiteľa. Povinný mal za to, že súd
by mal opätovne preskúmať návrh na vykonanie exekúcie, ako aj samotný exekučný titul za účelom
zistenia rozporu so zákonom. Povinný považoval exekučný titul za nezákonné rozhodnutie vydané
príslušným rozhodcovským súdom. Povinný uviedol, že istina je vo výške 450 EUR a predbežná
vymáhaná suma uvedená v upovedomení o začatí exekúcie je 4166,89 EUR, čo predstavuje výrazný

nepomer celkovej sumy k istine pohľadávky. Povinný poukázal na § 45 ods. 1 písm. c), ods. 2 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého sa má exekúcia zastaviť aj bez návrhu,
ak sa vymáha plnenie, ktoré sa prieči dobrým mravom. Nielen klauzula o rozhodcovskom konaní je
vrozporesdobrýmimravmi(§39OZ),aleajvýkonprávžalobcusapriečidobrýmmravom,aksvojeprávo
v budúcnosti uplatní na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky spôsobujúcej hrubú nerovnováhu

naviac v neprospech slabšieho (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. marca 2011 č.
k. IV. ÚS 60/2011-13). Povinný poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. 6Cdo/1/2012
z 21.03.2012 vo vzťahu k povinnosti súdu preskúmavať platnosť rozhodcovskej doložky dohodnutej
v spotrebiteľskej veci. Na základe uvedeného povinný namietol nedostatok založenia právomoci
rozhodcovského súdu, ktorý vydal exekučný titul. Povinný uviedol, že aj keď účastník rozhodcovského

konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku
v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúco materiálnu
nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci

z princípu ochrany práv spotrebiteľa. Plnenie, ktoré vymáha oprávnený na základe exekučného titulu,
je priznané v súkromnoprávnom procese na základe neplatnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže
obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a preto ak rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bolo
vydanie exekučného titulu, ktorý vychádzal z neplatnej zmluvy, tak nový kvalifikovaný záväzok nie
je súladný s imperatívom dobrých mravov. Povinný mal za to, že exekučným titulom je deklarovaný

nárok zo spotrebiteľského úveru, a preto súd s poukazom na súdnu ochranu je povinný bližšie skúmať
a chrániť práva a oprávnené záujmy patriace povinnému. Všeobecný súd je povinný v priebehu celého
exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky podmienky na takéhoto konania, a ak
kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené,
rozhodne o zastavení exekúcie (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 86/2010). Podstatou

tohtopreskúmaniajeprevereniemateriálnejaformálnejstránkyvykonateľnostiexekučnéhotitulu.Súdna
exekúcia môže byť nariadení a vedená len na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po stránke
formálnej a materiálnej. Povinný mal za to, že exekučný titul má právne nedostatky, a preto je potrebné
pri zachovaní princípu súdnej ochrany účastníka konania skúmať vykonateľnosť exekučného titulu.
Vykonateľnosť exekučného titulu predstavuje materiálny predpoklad exekúcie, bez ktorého exekúciu

nemožno vykonať. Povinný súčasne vzniesol námietku premlčania pohľadávky, na základe ktorej
bol vydaný exekučný titul, a za premlčaný považoval aj samotný exekučný titul, keďže tento ako
rozhodcovský rozsudok nepatrí pod dikciu § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Povinný vzniesol
námietku aj proti trovám exekúcie. Na základe uvedených dôvodov povinný navrhol, aby súd exekúciu
v celom rozsahu zastavil.

6. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril aj napriek skutočnosti, že zo
strany súdneho exekútora bol riadne vyzvaný v zmysle § 61k ods. 5 Exekučného poriadku.

7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak

a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť,d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) jepredpoklad,žeinápovinnosťuloženáexekučnýmtitulom,najmäpovinnosťniečohosazdržaťalebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj

bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie

exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd
exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak
súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod

na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči
oprávnenému.

10. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku exekučným titulom na účely tohto zákona je aj
vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného.

11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.09.2013 spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.09.2013 ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

13. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.09.2013 spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.09.2013 spotrebiteľské zmluvy

nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

15. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.09.2013 za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

16. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.09.2013, ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v účinnom do 30.09.2013 neprijateľné podmienky

upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodcovská
zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.20. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014
rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

21. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014
rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je
rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

22. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa
tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť
exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo
k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa

námietky odmietli.

23. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri
prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na

jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-
právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami,
ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by
jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred
vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním

vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo
k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“

24. Exekučný súd má povinnosť počas celého exekučného konania skúmať, či sa vykonanie
exekúcie navrhuje na podklade vykonateľného exekučného titulu. Rovnaký názor zastáva aj Ústavný

súd Slovenskej republiky, ktorý vo svojom Uznesení sp. zn. I. ÚS 410/2012 zo dňa 22.08.2012
konštatoval, že: „záver krajského súdu o oprávnení okresného súdu preskúmavať súlad exekučného
titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, a nielen pred vydaním poverenia, plne
korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku, a
nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku“.

25. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej
exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne
legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o
návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno

ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh
na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na
zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže
ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom
proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných

náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia
zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na
preukázanietvrdenýchskutočností.Súdvexekučnomkonaníjeviazanýexekučnýmtitulom,napodklade
ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.

26. Súd po zistení, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný v lehote podľa § 61k
ods. 2 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku má odkladný účinok, bol podaný oprávnenou osobou
- účastníkom konania, preskúmal predmetné podanie povinného a dospel k právnemu záveru, že je
dôvodné.

27. Súd v prvom rade uvádza, že predmetná exekúcia je vedená na podklade exekučného titulu,
ktorým bola povinnému uložená povinnosť uhradiť pohľadávku vo výške 450 EUR. Na základe tohto
exekučného titulu bola už vedená stará exekúcia vedená súdnym exekútor JUDr. Ivanom Nestorom pod
sp. zn. EX 1901/16, na základe poverenia na vykonanie exekúcie udeleného Okresným súdom Bardejovdňa 22.09.2016 v rámci exekučného konania evidovaného pod sp. zn. 3Er/115/2015. Dňa 01.01.2020
nadobudol účinnosť ZoUNEK., ktorým došlo po splnení zákonom stanovených podmienok k ukončeniu
niektorých exekučných konaní. Na základe § 2 ods. 1 psím. a) ZoUENK došlo k zastaveniu tejto

špecifikovanej starej exekúcie, pretože uplynula rozhodná doba, ktorou podľa § 3 ods. 1 a 2 ZoUNEK je
doba5rokovazačínaplynúťododňadoručeniapoverenianavykonanieexekúciesúdnemuexekútorovi,
a v rámci ktorej nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, čím platí, že sa nezistil majetok,
ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie. Podľa upovedomenia o zastavení starej exekúcie a
výzvy na úhradu trov starej exekúcie zo dňa 30.03.2023 bolo poverenie na vykonanie exekúcie doručené

súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Nestorovi. dňa 06.10.2016, teda exekúcia prebiehala viac ako 5
rokov, a zároveň v jej priebehu došlo k vymoženiu pohľadávky oprávneného v čiastočnom rozsahu
a to vo výške 15 EUR. V zmysle predloženého oznámenia o ukončení exekučného konania mal súd
za preukázané, že došlo k ukončeniu exekučného konania vedeného Okresným súdom Bardejov pod
sp. zn. 3Er/115/2015, dňa 15.05.2023. ZoUNEK síce ukončil niektoré staré exekúcie, avšak zároveň
dal možnosť oprávnenému podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie (repodaj), čo v tomto prípade

oprávnený urobil a podal dňa 12.01.2024 návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal vymoženia
istiny vo výške 435 EUR s prísl. Nakoľko návrh na vykonanie exekúcie obsahoval všetky náležitosti
predpokladané Exekučným poriadkom, súd vydal dňa 22.01.2024 poverenie na vykonanie exekúcie.

28. Povinný navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu jej nezákonnosti pre nevykonateľnosť exekučného

titulu, ktorý bol vydaný v rozhodcovskom konaní v spotrebiteľskej veci, ktoré prebiehalo na podklade
neplatne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy. Teda povinný namietol nedostatok založenia právomoci
rozhodcovského súdu, ktorý vydal exekučný titul, v zmysle dôvodov uvedených v bode 5. odôvodnenia
tohto uznesenia.

29. Zákonné ustanovenie § 53 ods. 3 Exekučného poriadku exekučnému súdu ukladá pri rozhodovaní
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu s týmto zákonom.
Súladom exekučného titulu zo zákonom, treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu,
ale aj jeho materiálnu vykonateľnosť. Súd v exekučných konaniach, v ktorých je exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskom spore, je vždy povinný skúmať, či sú kumulatívne

splnené všetky podmienky ustanovené v § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, t. j. či rozhodcovský
rozsudok vydal rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory,
či rozhodcovský rozsudok bol vydaný pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, ako aj to, či spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva a rozhodcovský rozsudok spĺňajú podmienky podľa osobitných predpisov a či

rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu. Ak súd dospeje k záveru,
že nie je splnená čo i len jedna z vyššie uvedených podmienok, návrh na vykonanie exekúcie
zamietne. Uvedeným oprávnením súd v exekučnom konaní disponuje aj v čase posudzovania návrhu na
zastavenie exekúcie za účelom zistenia prípadného dôvodu, pre ktorý už nariadená exekúcia by musela
byť zastavená v ktorejkoľvek časti exekučného konania.

30. Za týmto účelom súd preskúmal oprávneným predloženú Zmluvu o úvere č. 800501906 zo
dňa 15.03.2012 uzatvorenú medzi veriteľom - oprávneným a dlžníkom - povinným označeným
jednak obchodným menom, miestom podnikania, a identifikačným číslom, ale súčasne aj menom a
priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a adresou pobytu. Na základe tejto zmluvy

oprávnený poskytol povinnému finančné prostriedky vo výške 500 EUR, ktoré sa povinný zaviazal
zaplatiť v dvoch mesačných splátkach počnúc dňom 05.07.2012 spolu s príslušným poplatkom na
poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 150 EUR, t. j. celkovo mal povinný vrátiť sumu vo výške
650 EUR. Formulárové vyhotovenie zmluvy podpísal povinný, vrátane osobitnej časti o uvedení účelu
poskytnutia špecifikovaných finančných prostriedkov na výkon podnikania, ako fyzická osoba. Súd

v exekučnom konaní sa tak najskôr zoberal otázkou charakteru uzavretej zmluvy medzi účastníkmi
exekučného konania, ktorá je podľa názoru povinného spotrebiteľskou zmluvou.

31. Spotrebiteľskou zmluvou je zmluva (bez ohľadu na právnu formu), ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Na takýto právny vzťah je potom možné aplikovať normy spotrebiteľského práva, vrátane

ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Za spotrebiteľa je
v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení možné považovať len takú fyzickú osobu, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. Nakoľko predložená zmluva obsahuje na jednej strane označenie dlžníka akofyzickej osoby - podnikateľa s vyhlásením o poskytnutí finančných prostriedkov na výkon podnikania,
na strane druhej obsahuje aj označenie povinného ako fyzickej osoby – nepodnikateľa s podpisom
ako fyzickej osoby, v dôsledku čoho vyvstáva dôvodná pochybnosť o charaktere uzavretej zmluvy,

resp. či išlo skutočne o poskytnutie finančných prostriedkov na podnikateľské účely povinného. Je
nepochybné, že v danom prípade sa oprávnený - veriteľ - podnikateľ zaviazal poskytnúť povinnému
- dlžníkovi finančné prostriedky vo forme úveru za odplatu, pričom oprávnený je podnikateľom, ktorý
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.
V zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa takáto osoba považuje za dodávateľa. Povinný -

dlžník sa v predmetnej zmluve zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a uhradiť celkové náklady
spojené s úverom. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na citované ustanovenia Občianskeho zákonníka má súd za to, že
v prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (spotrebiteľský vzťah) má dôkazné bremeno na
preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ - oprávnený), pričom existujúce

pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie. V opačnom prípade, je potrebné
uplatniť výklad v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľskýchzmlúvplatívýklad,ktorýjeprespotrebiteľapriaznivejší.Keďžeúčelvyznačenývzmluve
(na výkon podnikania) súdu preukázaný nebol, súd vychádzal z toho, že uvedený úver bol poskytnutý
na súkromné účely, (teda na iný účel ako na výkon povolania, zamestnania, podnikania). Bezpečným

preukázaním nemôže byť - resp. nie je len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania, označenie dlžníka IČO-m, ktoré údaje neposkytujú odpoveď
na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti
odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Súd poukazuje na to, že zo súdu predložených
dokladov vôbec nevyplýva bližšie špecifikácia účelu poskytnutia úveru resp. konkrétny súvis poskytnutia

úveru s predmetom podnikania žalobcu. Nakoľko oprávnený nespochybniteľne nepreukázal vyššie
uvedeným spôsobom, že povinný pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej činnosti, súd
pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným
založený predmetnou zmluvou je vzťahom spotrebiteľským. Exekučný súd preto zmluvu o úvere
uzavretú medzi oprávneným a povinným považoval za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1

Občianskeho zákonníka, a preto aplikoval aj na právne vzťahy vyplývajúce z predmetnej zmluvy
ustanovenia spotrebiteľského práva.

32. Dôvodom na zastavenie exekúcie je podľa povinného aj uzavretá rozhodcovská zmluva obsahujúca
neprijateľné zmluvné podmienky, a teda je absolútne neplatným právnym úkonom, ktorý nemohol založiť

právomocrozhodcovskéhosúdunavedenierozhodcovskéhokonaniaavydanieexekučnéhotitulu,ktorý
s poukazom na uvedené nie je tak spôsobilým exekučným titulom.

33. V súlade s citovanými právnymi predpismi súd konštatuje, že je oprávnený, a zároveň aj povinný
(ex offo) riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej

zmluvy(rozhodcovskejdoložky).Rozhodcovskázmluva,resp.rozhodcovskádoložkamusímaťpísomnú
formu inak je neplatná, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v
dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá
telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu
rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (viď. § 3 a 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o

rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy).

34. Zároveň súd poukazuje aj na závery ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012, sp. zn.: 6Cdo 105/2011, pozri
aj sp. zn. 3Cdo 122/2011, sp. zn. 3Cdo 146/2011), v zmysle ktorej skúmaním platnosti rozhodcovskej

doložky súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale
len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, (v aktuálnom znení podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku), t. j. oprávnenie posúdiť, či tento
exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Význam tohto oprávnenia tkvie v tom, že ak exekučný
titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne

právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti. Rozhodcovský
rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská
zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá
právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatokprávomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy
má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského
rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v aktuálnom znení podľa

§ 53 Exekučného poriadku), vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na
ochranuprávspotrebiteľatvoriacichsamostatnéodvetviepráva,atospotrebiteľsképrávo.Týmtoúčelom
je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku
škode spotrebiteľa.

35. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na záver prijatý Súdnym dvorom Európskej únie pri výklade
Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len
„smernica“) vo veci C-40/08, a síce: (smernica) „sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd,
ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez
účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na
tento účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej

medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,
prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný“.

36. Súd ďalej uvádza, že nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej
zmluve v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom
nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej
spotrebiteľskej zmluvy, ktorý teória a prax označujú za fakticky nerovný, nemali by byť žiadne
pochybnostiotom,žetakátozmluvnápodmienkasapriečidobrýmmravom.Zároveňtýmtovznikázáklad

pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj
bez návrhu a rovnako bez návrhu súd exekúciu o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky
zastaví,resp.zamietnežiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie.Akbytakoutoneprijateľnou
zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade
ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu resp. zamietne žiadosť v celom

rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý
svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy.

37.Vychádzajúczuvedenéhoexekučnýsúdskúmalčispotrebiteľskérozhodcovskékonanieprebehlona
základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá v tomto prípade bola uzatvorená v spotrebiteľskej

veci medzi oprávneným a povinným dňa 15.03.2012, teda totožného dňa ako bola uzatvorená zmluva
o úvere. Rozhodcovská zmluva bola súdu predložená ako samostatný, listinný, vopred predtlačený
dokument, v rámci ktorej bol povinný označený svojím menom a priezviskom, rodným číslom, adresou
pobytu spolu s označením jeho obchodného mena a identifikačného čísla. Podľa článku II – Predmet
zmluvy bod 1 a bod 2. rozhodcovskej zmluvy cit.: „1. Všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úver č.

800501906 uzatvorenej dňa 15.03.2012 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj
spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia
práv z takto vyplnenej zmenky vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené a)
pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom
súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,

a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,
pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského
rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku,
rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu

na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
2. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane
sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto
skutočnosť za rozväzujúcu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije

v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo
veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského
súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu“.38. Rozhodcovskú zmluvu koncipovanú v takom znení, ako bola predložená oprávneným, súd posúdil
ako neprijateľnú a s poukazom na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatnú,
nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa. Podstatným z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je to, že
so spotrebiteľom nebola individuálne dojednaná.

39. Povahu formulárovej zmluvy totiž majú nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj predtlačené
znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Tomuto typu zmluvy nasvedčuje aj

vyhotovenie rozhodcovskej zmluvy v danej veci, ktoré má povahu formulára obdobného tomu,
prostredníctvom ktorého zmluvné strany uzavreli samotnú zmluvu. Súd má za to, že povinný podpísal
zmluvu i rozhodcovskú zmluvu ako viacero spolu súvisiacich a vopred pripravených dokumentov,
označenýchsúvisiacimčíslom(č.800501906)auzavretýchvjedenatenistýdeň(15.03.2012).Vdanom
prípade z rozhodcovskej zmluvy, (obdobne aj z uzavretej zmluvy) nevyplýva, že spotrebiteľ - povinný
mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré

zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Skutočnosť, že bola rozhodcovská zmluva upravená na samostatnom
listinnom dokumente ešte nepreukazuje jej individuálne dojednanie, keďže má formulárový charakter,
ktorý spotrebiteľ - povinný nemohol nijako ovplyvniť. Jediné údaje, ktoré boli dopĺňané do formulárovej
rozhodcovskej zmluvy boli identifikačné údaje povinného, číslo zmluvy, na ktorú sa rozhodcovská
doložka viaže, dátum uzavretia a podpisy. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má

byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Slobodná vôľa si vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami
a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje
individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si želá rozhodcovské konanie, a to preukázateľne.
Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak

zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je v konečnom dôsledku
tento prípad.

40. Dôležitým kritériom preukazujúcim neprijateľnosť uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorý má zásadný
dopadnanerovnováhupostaveniazmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa-povinnéhojespomínaný

predmet rozhodcovskej zmluvy, t. j. úprava riešenia prípadných sporov medzi zmluvnými stranami.

41. Skutočnosť, že dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu netvorila súčasť
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ale bola uzavretá vo forme samostatnej rozhodcovskej
zmluvy v ten istý deň ako zmluva ešte neodôvodňuje záver, že táto dohoda bola individuálne dohodnutá

a svedčí o vôli povinného pristúpiť na túto osobitnú zmluvnú podmienku. Individuálnosť vyjednania totiž
nie je závislou od fyzického oddelenia časti dojednaní od iných, ale v preukázanej možnosti spotrebiteľa
ovplyvniť znenie formulárovej zmluvy, predkladanej mu dodávateľom. Rozhodcovská zmluva uzavretá
sospotrebiteľom,akmábyťprávomakceptovateľnáakoprejavzmluvnejautonómie,musíbyťvýsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi

viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Kvalifikačným kritériom
pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli
vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad. Dojednanie zmluvných strán
o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by
oprávnený predložil povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby z neho

bolo dostatočne zrejmé, že povinný mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov
v rozhodcovskom konaní. V danom prípade z návrhu rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že spotrebiteľ
mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo
zmluvných dojednaní vylúčiť.

42. Povinnému bola predložená vopred predpísaná rozhodcovská zmluva s vopred určeným spôsobom
prípadného riešenia sporov medzi zmluvnými stranami, a síce ich riešenia pred vopred určeným
rozhodcovským súdom a ním určeným rozhodcom alebo pred všeobecným súdom, pričom voľba
závisela od rozhodnutia žalobcu, ktorým je spravidla dodávateľ - oprávnený a predmetná rozhodcovská
doložka znemožňuje spotrebiteľovi - povinnému dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom,

ak dodávateľ - oprávnený podá žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovská zmluva navyše
nebola, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou. Veriteľ podaním návrhu na začatie konania na
rozhodcovský súd uskutočnil výber predpokladaný v čl. II bode 1 písm. a) rozhodcovskej zmluvy. Po
tomto výbere už povinný nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania pred všeobecnýmsúdom a musel sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, čím došlo k porušeniu Ústavou Slovenskej
republiky garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým a nestranným
súdom. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú zmluvu,

navyše vyvoláva i skutočnosť, že priamo v predtlačenej časti rozhodcovskej zmluvy je vopred určený
konkrétny jediný rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z
danej zmluvy rozhodnúť.

43. Takouto formuláciou rozhodcovskej zmluvy bolo dlžníkovi - povinnému odňaté právo slobodnej voľby

uplatnenia či bránenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským konaním, no
aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej
spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. Keďže povinný nemal možnosť zapracovať
do rozhodcovskej zmluvy ním navrhnutého rozhodcu alebo rozhodcovský súd, a teda rozhodovať o jej
obsahu, pričom nejde o zmluvnú podmienku, ktorá by sa priamo týkala predmetu uzatváranej zmluvy,
mal tak jedine možnosť rozhodcovskú doložku ako celok prijať alebo odmietnuť, čo nemožno považovať

za individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy. Výber rozhodcovského súdu mal tak reálne iba
dodávateľ - oprávnený, čím je daná výhoda na strane oprávneného, čo vzhľadom na vyššie uvedené
spôsobuje neprijateľnosť a absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu. Ustanovenie rozhodcovskej
zmluvy, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomto prípade je neprijateľné, a preto je
v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu

bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok
bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na
základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci
exekúcie domáhať.

44. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže
byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Pri
preskúmavaní toho či je preložené rozhodnutie vykonateľným exekučným titulom sa súd zameral najmä
na zistenie či bol predložený rozsudok vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk

zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej a materiálnej
stránke. S poukazom na uvedené skutočnosti súd zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom
konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý
nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak
neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho

alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekúcie.

45. Súd videl nedostatok rozhodcovskej zmluvy aj v časti Vyhlásenia dlžníka - spotrebiteľa - povinného
s jej uzavretím a aj jeho poučením. Podľa článku II bodu 3: „Zmluvné strany sa dohodli, že ktorákoľvek
zo zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu, a to v lehote 10 dní

od uzavretia tejto zmluvy. Odstúpenie od tejto zmluvy musí byť v písomnej forme doručené v uvedenej
lehotedruhejzmluvnejstrane“.Rozhodcovskázmluvasíceobsahujevyhláseniedlžníka,žeuzatvorením
tejto zmluvy súhlasí a vyhlasuje, že bol pred jej uzavretím osobitne poučený o dôsledkoch jej uzavretia,
a rovnako rozhodcovská zmluva, s poukazom na vyššie uvedené, obsahuje aj poučenie o možnosti
odstúpenia od nej a následného postupu, no po preštudovaní rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že

sa jedná o predtlačené formulárové znenie napísané malým písmom, ktoré dlžník - povinný zrejme
nemohol odmietnuť, keďže rozhodcovská zmluva a zmluva boli uzatvorené v jeden a ten istý deň, čo
vyvodzuje pochybnosť o zvýšenej bdelosti dlžníka - povinného pri jej uzatváraní a jeho uvedomení
si dôsledkov jej uzavretia. Zároveň súd uvádza, že od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je
platná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku („ex tunc“) neplatná,

nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy. Rozhodcovská zmluva sa navyše
nestáva individuálne dohodnutou len tým, že spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote hneď po jej podpise
právo od tejto zmluvy odstúpiť. Uvedené tiež nemení nič na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej
zmluvy,keďvposudzovanomprípadebolaspotrebiteľovivkonečnomdôsledkuodopretámožnosťbrániť
svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na

rozhodcovskom súde.

46. Vzhľadom na uvedené súd poukazuje aj na Uznesenie Ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 55/2011
z 24.02.2011, ktorým konštatoval, že: „na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne ajbez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a
dodávateľjupoužije,vtakomprípadeideovýkonprávvrozporesdobrýmimravmi.Súdzastavíexekúciu

v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského
súdu. Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé
podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaťažovali“

47.Svyššiepoukázanýminedostatkamirozhodcovskejzmluvysúvisíajďalšípovinnýmuvádzanýdôvod

na zastavenie exekúcie, a to nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, a tým aj nespôsobilosť ním
vydaného exekučného titulu.

48. Exekučný súd je však oprávnený skúmať v rozhodcovských rozsudkoch formálnu a v prípade
spotrebiteľských zmluvných vzťahov aj materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Z hľadiska
materiálnej vykonateľnosti preto musí každý titul obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a

povinného, presné vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcu povinnosť na plnenie a presne stanovenú
lehotu na plnenie. Formálnu vykonateľnosť stanovuje predpis upravujúci konanie, v ktorom bolo
rozhodnutie slúžiace ako exekučný titul vydané. Pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie na
podklade exekučného titulu - spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku súd postupuje v intenciách
§ 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku a skúma či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa

podmienky podľa osobitných predpisov, rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore bolo vydané
rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov
oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a či rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore
bolo vydané stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania
mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, a či rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa

osobitného predpisu a či je vykonateľné.

49. V zmysle rozhodcovskej zmluvy mohol byť spor prejednaný pred rozhodcovským súdom, čo v tomto
prípade sa aj uskutočnilo, konkrétne exekučný titul bol vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom odvodzujúc svoju

právomocprejednaťspornazákladerozhodcovskejzmluvy,uktorejsúddospelkzáveru,žejeabsolútne
neplatným právnym úkonom, keďže obsahuje viaceré nedostatky ako absencia vôle oboch zmluvných
strán jednak k spôsobu riešenia sporu prostredníctvom rozhodcovského súdu, resp. rozhodcu, ale aj
absencia vôle výberu konkrétneho rozhodcovského súdu, resp. rozhodcu oboma zmluvnými stranami.
Súd má za to, že ak je vôľa oboch dotknutých strán, môže ňou byť založená právomoc určitého orgánu

riešiť a rozhodnúť spor medzi nimi, inak by mohol nastať stav, kedy by akýkoľvek orgán príp. jednotlivec
mohol konať a vydať exekučný titul.

50. Nedostatok právomoci súdu (všeobecného aj rozhodcovského) sa považuje za neodstrániteľnú
podmienku konania, ktorá má ten dôsledok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale

musí konanie zastaviť. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol vo veci konať určený
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľskej veci.
Bolo možné konštatovať právny záver, že rozhodcovský súd síce konal a rozhodoval na základe článku
II bod 1 uzavretej rozhodcovskej zmluvy, tú však súd považoval za absolútne neplatný právny úkon, v
dôsledku čoho si nemohol platne odvodiť právomoc rozhodcovský súd vo veci konať a vydať exekučný

titul.

51. Súd v exekučnom konaní súd tak nemôže akceptovať ako exekučný titul rozhodcovský rozsudok, pre
vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu. Exekučný titul, vydaný orgánom, ktorý
nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax za rozhodnutie zdanlivé, ničotné

(nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Na nulitný akt sa
hľadí tak, akoby neexistoval. Takto exekučnému súdu predložený exekučný titul je potom v rozpore s
ustanoveniami Exekučného poriadku a nie je spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého má
byť vymožená uplatnená pohľadávka. Exekučný titul nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul
podľa § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Súd konštatoval, že exekúcia v tomto konaní začala

nedôvodne.52. V zmysle zisteného dôvodu, pre ktorý exekúcia musí byť v ktoromkoľvek štádiu zastavená – nulitnosť
exekučného titulu, súd sa nezaoberal otázkou premlčania nároku deklarovaného exekučným titulom,
a ani námietkou povinného proti trovám exekúcie.

53. Súd vychádzal z listinných dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto uznesení, a dospel k právnemu
záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je dôvodný, v dôsledku čoho súd v celom rozsahu
exekúciu podľa § 61k ods.1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil, tak ako je uvedené v I. výroku tohto
uznesenia.

54. Súd zároveň rozhodol aj o trovách účastníkov exekučného konania ako aj o trovách súdneho
exekútora.

55. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada
výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor

predzastavenímexekúciesčastivymoholaleboprijalplnenienauspokojenievymáhanéhonároku,patria
mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov
podľa prvej vety.

56. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie

v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

57. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v

exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

58. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre
vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému
pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí

trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre
maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.

59. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v

súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

60. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

61. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový
poriadok“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

62. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,

súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

63. Podľa § 21 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou
sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o

súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška č. 68/2017 Z. z.“), exekútorovi patrí popri odmene za
výkonexekučnejčinnostiajnáhradapaušálnychvýdavkovanáhradanevyhnutnýchvýdavkovspojených
s vedením konania.

64.Podľa§21ods.2prvávetaVyhláškyč.68/2017Z.z.náhradapaušálnychvýdavkovpatríexekútorovi
pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.65. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo
výške 100 eur.

66. Podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na
podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia
tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov
podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.

67. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.

68. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je
doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,
uloženározhodnutímsúdutomu,ktoichvznikzavinil,aktorébypririadnompriebehukonania.Prinávrhu

na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a
pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania,
nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie.

69. Oprávnený si návrhom na vykonanie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov za podanie návrhu na

vykonanie exekúcie vo výške 16,50 EUR. Keďže v tomto exekučnom konaní súd prvým výrokom tohto
uznesenia dospel k záveru, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie v celom rozsahu, keďže exekúcia
začala nedôvodne, v čoho dôsledku zastavenie exekúcie v celom rozsahu možno pričítať oprávnenému,
a preto súd oprávnenému nevznikol ani dôvodný nárok na náhradu trov v súvislosti s podaním návrhu
na vykonanie exekúcie, a nedôvodným by bol aj nárok na náhradu ďalších trov, ak by bol uplatnený.

Na základe uvedeného súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania od povinného
nepriznal, tak ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.

70. Povinnému v tomto exekučnom konaní trovy právneho zastúpenia podľa § 199a ods. 2 Exekučného
poriadku (výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní) nevznikli, keďže nie je zastúpený právnym

zástupcom. Povinný si taktiež neuplatnil nárok na náhradu týchto trov podľa § 199d ods. 2 Exekučného
poriadku. Na základe uvedeného súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania od
oprávneného nepriznal, tak ako je uvedené v III. výroku tohto uznesenia.

71. Prebiehajúca exekúcia v tomto exekučnom konaní začala nedôvodne. Procesnú zodpovednosť za

nedôvodne začaté exekučné konanie ako aj nedôvodne začatú exekúciu znáša výlučne oprávnený,
a dôvod zastavenia exekúcie možno pričítať oprávnenému. V danom prípade dôvod na zastavenie
exekúcie nastal do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom,
a preto je na mieste aplikácia ust. § 22 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. pri určení výšky náhrady
paušálnych výdavkov súdneho exekútora.

72. Súd v exekučnom konaní rozhodol o trovách súdneho exekútora podľa § 198 ods. 2, § 199c ods. 1
Exekučného poriadku, a v zmysle § 22 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z.. a priznal poverenému súdnemu
exekútorovi trovy súdneho exekútora vo výške 60 EUR, ktoré pozostávajú zo sumy náhrady paušálnych
výdavkov vo výške 50 EUR a zo sumy DPH vo výške 10 EUR, keďže súdny exekútor je platcom dane

zpridanejhodnoty,azaviazalkichúhradeoprávneného,takakojeuvedenévIV.výrokutohtouznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.