Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eduard Szabo
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Ostatné
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: PE-3C/13/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3217203645
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Szabo
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2024:3217203645.27
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza, pracovisko Partizánske sudcom JUDr. Eduardom Szabom v spore žalobcu:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. XXXX/XX, zast. JUDr. Matej Valjent, advokát so sídlom
Partizánske, Jesenského 232, proti žalovanej: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., D. XXX/X, zast.:
Mgr. Štefan Slováčik, advokátom so sídlom Nitra, Mostná 46, o zaplatenie 37.945 € s príslušenstvom,
takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 11 399,23€ s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
11 399,23€ od 06.09.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Súd priznáva žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 69,96%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou súdu sa žalobca domáha zaplatenia 37.945 € s príslušenstvom a náhrady trov
konania.
2. Okresný súd Partizánske v spore rozhodol rozsudkom č.k. 3C/13/2018-256 zo dňa 13.02.2020 tak, že
uložilžalovanejpovinnosťzaplatiťžalobcovi37.945€spríslušenstvomazároveňpriznalžalobcovinárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Proti rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie.
3. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 27Co/2/2021-302 zo dňa 27.04.2021
tak, že napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení
uviedol, že z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva (vychádzajúc z písomnej zmluvy), že C. H.
ako dlžník so I. F. ako veriteľkou, uzatvorili dňa 05.09.2014 zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo
poskytnutie mu pôžičky vo výške 60.000 € so splatnosťou do 05.09.2016. Dodatkom č. 1 k tejto zmluve
uzatvoreným dňa 09.02.2015 bola dlžníkovi z jej strany poskytnutá ďalšia pôžička vo výške 15.000 €
so splatnosťou do 05.09.2016. Ručiteľský záväzok za obe tieto pôžičky prevzala žalovaná. Zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 21.07.2015 uzatvorenou medzi žalobcom a I. F. prešli pohľadávky I. F.
zo zmluvy o pôžičke zo dňa 05.09.2014 a z dodatku č. 1 k zmluve o pôžičke zo dňa 09.02.2015 na
žalobcu. Dodatkom č. 2 k zmluve o pôžičke uzatvoreným dňa 24.07.2015 medzi dlžníkom a žalobcom
bola dlžníkovi poskytnutá ďalšia pôžička vo výške 30.000 € so splatnosťou do 05.09.2016 a dodatkom
č. 3 k zmluve o pôžičke uzatvoreným dňa 24.07.2015 medzi dlžníkom a žalobcom bola dlžníkovi
poskytnutá v poradí posledná pôžička vo výške 60.000 €, zároveň bola dohodnutá iná splatnosť
jednotlivých pôžičiek, ktorá sa zmenila tak, že suma 30.000,- eur bola splatná do 24.07.2016, suma
75.000 € do 05.09.2016 a suma 60.000 € do 13.02.2018. Dlžník na pôžičky uhradil sumu 19.250 €
dňa 17.05.2017, prostredníctvom uhradenia kúpnej ceny motorky pre žalobcu, ďalej sumu 17.805 € dňa07.12.2017 bezhotovostným bankovým prevodom na účet žalobcu a sumu 30.000 € dňa 28.02.2018
bezhotovostným prevodom na účet žalobcu (v tomto rozsahu sú úhrady medzi stranami nesporné).
Žalobca vyzval dlžníka na zaplatenie dlžnej (podľa neho nesplatenej) sumy z pôžičiek výzvou zo dňa
12.10.2017 a následne vyzval tiež žalovanú ako ručiteľku na zaplatenie dlžnej sumy výzvou zo dňa
24.10.2017. Na súde prvej inštancie je vedené konanie pod sp. zn. 6C/89/2017 na základe žaloby
podanej A. B. (ktorý vystupuje v procesnom postavení žalobcu tiež v tomto konaní) proti dlžníkovi z
pôžičiek C. H., predmetom ktorého konania je nárok na zaplatenie pôžičky vo výške 10.000 €, ktoré
bolo spojené s konaním vedeným na tamojšom súde pôvodne pod sp. zn. 6C/8/2018 v ktorom sa dlžník
v postavení žalobcu proti A. B. ako žalovanému (žalobcovi v tomto konaní) domáha určenia zániku
záložného práva na nehnuteľnosti, ktoré spojené konanie do dňa rozhodnutia súdu prvej inštancie
nebolo právoplatne skončené. Žalovaná v tomto konaní tvrdí, že v priebehu vyššie uvedeného konania
boli vykonané dôkazy, ktoré sú významné pre posúdenie dôvodnosti žaloby v tomto spore (ide o
skutočnosti navzájom previazané) a žiada spis pripojiť a doplniť dokazovanie oboznámením jeho celého
obsahu (čo žiadala už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie). Z obsahu tohto spisu nevyplýva,
že spis by bol pripojený a jeho obsah oboznámený (vychádzajúc z odôvodenia rozhodnutia mal byť
oboznamovaný len obsah zápisnice o predbežnom prejednaní sporu a zápisnice z pojednávania zo dňa
12.12.2018). Nad rámec medzi stranami nesporných plnení na pôžičky (prostredníctvom kúpnej ceny
motorky a bezhotovostných bankových prevodov), žalovaná svoju obranu v spore zakladá na tvrdení,
že aj zostatok dlhu (v rozsahu jeho zabezpečenia jej ručiteľským záväzkom) zanikol splnením a to v
dôsledku hotovostných splátok k rukám tak pôvodnej veriteľky I. F., ako aj samotného žalobcu, prehľad
ktorých má zapísaný vo svojom zošite (platby nie sú verifikované podpisom ani pôvodnej veriteľky,
ani žalobcu), realizovaným týmto spôsobom na základe vzájomnej dohody a dôvery (keďže dlžník a
žalobca mali byť priatelia), pričom zároveň tvrdí, že pri odovzdávaní niektorých hotovostných splátok
dlžníkom bola aj osobne prítomná. Pôvodná veriteľka I. F. (ktorá bola v rozhodnom období v blízkom
vzťahu so žalobcom) vo svojej svedeckej výpovedi (na pojednávaní dňa 02.04.2019) priznáva, že v
rozhodnom období jej dlžník v hotovosti asi 5 x mesačne odovzdal čiastky vo výške 1.700 € buď
u nej doma, alebo v aute, tvrdí však, že z iného právneho dôvodu, ako z dôvodu splátok žalovanou
zaručených pôžičiek, dôvodom mala byť podľa jej tvrdenia odplata za užívanie osobného motorového
vozidladlžníkom,ktoréonamalaodspoločnostiMetropolitnás.r.o.anáslednehoprenechalanaužívanie
dlžníkovi C. H.. Svedok Šimončič (dlžník) existenciu ňou tvrdeného právneho dôvodu odovzdávania
jej mesačných splátok jednoznačne popiera. Samotný žalobca vo svojej výpovedi rovnako priznáva
bližšie nešpecifikovaný objem prevzatia hotovostných platieb od dlžníka, tvrdí však, že išlo výlučne o
platby z iného právneho dôvodu a to za ním mu prenajaté motorové vozidlá, nie platby na pôžičky, ani
prenájom áut I. F.. Zároveň uvádza, že vždy trval, pokiaľ ide o platby, na bezhotovostných prevodoch. V
písomnom vyjadrení k odvolaniu modifikuje svoje vyjadrenie týkajúce sa platieb za nájom áut vo verzii
zhruba produkovanej svedkyňou F., teda, že to jej dal žalobca k dispozícii motorové vozidlo zn. BMW
a bola ho oprávnená dať ďalej do podnájmu, čo aj urobila, keď ho za odplatu poskytla na užívanie
dlžníkovi. Nie je teda zrejmé, či obaja, alebo len jeden z nich a ktorý, mal mať a či vôbec mal, odlišný
právny dôvod na prijatie nimi priznaných hotovostných plnení od dlžníka, ako splátok pôžičiek. Súd
prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s týmito skutočnosťami (pôvodnou veriteľkou a v
princípe aj žalobcom potvrdenými prevzatými hotovostnými platbami - i keď podľa nich realizovanými z
iného právneho dôvodu, ktorý však v konaní z ich strany preukázaný, ani preukazovaný nebol) žiadnym
spôsobom nezaoberal a nevysporiadal a pre neunesenie dôkazného bremena žalovanou vo vzťahu k
jej tvrdeniam o zániku dlhu splnením (aj prostredníctvom realizovaných hotovostných platieb), žalobe
vyhovel za súčasného zamietnutia návrhov žalovanej na doplnenie dokazovania (výsluchu svedka J.
F., opätovného výsluchu dlžníka, s požadovaným pripojením spisu 6C 89/2017 sa nevysporiadava
vôbec) dôvodiac, že nepovažuje opätovný výsluch dlžníka za potrebný, keďže tento už vypovedal
na pojednávaní dňa 20.11.2018, kedy podľa jeho názoru uviedol všetky skutočnosti podstatné pre
konanie, o ktorých má vedomosť a výsluch svedka J. F. z dôvodu, že jeho výpoveď už vopred hodnotí
ako nedôveryhodnú, keďže je tiež so žalobcom v spore (žalobca ho žaluje v konaní vedenom na
Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 6C/33/2019 o zaplatenie 99.000 €), naviac s tým, že výpoveď
tohto svedka mohla žalovaná navrhnúť už skôr počas konania, preto takýto návrh podľa súdu evokuje
umelé naťahovanie dĺžky konania. Vychádzajúc z konkrétností posudzovanej veci sa predovšetkým
možno plne stotožniť s právnym posúdením súdu prvej inštancie v tom, že zmluva o pôžičke zo dňa
05.09.2014, ako aj dodatky k nej uzatvorené sú zmluvami o pôžičke, upravenými v ust. § 657 Obč.
zákonníka, vychádzajúc z ktorého ide o reálny kontrakt medzi stranami, predmetom ktorého je dohoda
zmluvných strán o reálnom odovzdaní druhovo určenej veci, v konkrétnosti peňažných prostriedkov,
a na strane druhej povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu v čase určenom v zmysle zmluvy na ichvrátenie, k naplneniu čoho došlo tiež v posudzovanej veci. Rovnako za správne odvolací súd považoval
vysporiadanie sa súdom prvej inštancie s námietkou žalovanej, prostredníctvom ktorej spochybňovala
reálne odovzdanie predmetu pôžičky, ktorú vyhodnotil ako bez dopadu na záver o platne uzatvorenej
zmluve o pôžičke, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pôžičky boli poskytnuté dlžníkovi
bezhotovostným bankovým prevodom (čo sám vo výpovedi potvrdil). Naviac súd prvej inštancie správne
poukazuje na to, že v tomto bode produkovaná obrana žalovanej je kolidujúca a kontraproduktívna vo
vzťahu k jej ťažiskovej obrane, prostredníctvom ktorej tvrdí a preukazuje zánik dlhu z týchto pôžičiek jeho
splnením, okrem iného tiež prostredníctvom tvrdenia o realizovaní čiastkových hotovostných platieb.
Za aktuálneho dôkazného stavu odvolací súd preto v zhode so súdom prvej inštancie považuje za
preukázanú jednak existenciu reálneho kontraktu medzi pôvodnou veriteľkou I. F. a dlžníkom C. H.
podriadenú právnej úprave ust. § 657 Obč. zákonníka s platne dojednaným ručiteľským záväzkom
žalovanej (článok VII. zmluvy a článok VII. dodatku č. 1 k zmluve o pôžičke), ktorý za záväzky dlžníka
táto prevzala do výšky 75.000 € (zo zmluvy o pôžičke a dodatku č. 1 k tejto zmluve). Medzi stranami
nebolo sporné, že prostredníctvom bezhotovostných prevodov, a to vo výške 17.805 € dňa 07.12.2017
a dňa 28.02.2018 vo výške 30.000 € na účet žalobcu a tiež vo výške kúpnej ceny motorky zaplatenej
dlžníkom pre žalobcu vo výške 19.250 € dňa 17.05.2017, bolo zo strany dlžníka na pôžičky uhradených
celkovo 67.055 €. Pohľadávka I. F. z primárnej pôžičky a jej dodatku č. 1 voči dlžníkovi C. H. bola
na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.05.2015 postúpená na žalobcu, v dôsledku
čoho súd prvej inštancie tiež správne ustálil danosť aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie
žaloby, ktorý v dôsledku postúpenia tejto pohľadávky sa stal jej aktuálnym veriteľom. Správne tiež
súd prvej inštancie v bode 38. odôvodnenia uvádza, že predmetom sporu je preskúmanie dôvodnosti
nároku na zaplatenie sumy 37.945 € s príslušenstvom (po zmene žaloby v dôsledku jej rozšírenia),
ako rozdiel medzi poskytnutými pôžičkami dlžníkovi v celkovej výške 165.000 € a v konaní nesporne
zistenými plneniami vo výške 75.000 € pri nespornosti záveru, že na pôžičky zabezpečené ručením
bola ku dňu rozhodnutia uhradená čiastka 37.055 €. V dôsledku produkovanej obrany žalovanej, že
dlžník priebežne uhrádzal žalobcovi pôžičky tiež prostredníctvom opakovaných hotovostných platieb
(ktoré jednotlivo nešpecifikovala), vychádzajúc z obsahu spisového materiálu v konaní 6C/89/2017 malo
ísť celkovo o sumu 67.945 € splácanú v období od októbra 2014 do septembra 2017, ťažiskovou a
medzi stranami spornou otázkou, ktorú bolo potrebné zodpovedať zostalo, či nedošlo k zániku dlhu z
pôžičiek (v rozsahu jeho zabezpečenia ručiteľským záväzkom žalovanej) jeho splatením, čo v rámci
svojej obrany v princípe žalovaná tvrdila. Je síce pravdou, že v zápisoch priebežne vykonávaných
platieb v zošite, na ktorý odkazovala žalovaná, absentuje verifikácia ich prijatia či už žalobcom ako
aktuálnym veriteľom, alebo pôvodnou veriteľkou I. F., ktorí zhodne popierajú tvrdenia žalovanej, že by
z tohto právneho dôvodu, teda z titulu splátok dlhu z pôžičiek boli či už od dlžníka alebo žalovanej
v rozhodnom období prijali akékoľvek hotovostné platby (teda mimo preukázaných bezhotovostných
platieb a zápočtu kúpnej ceny za motorku), významným však pre zodpovedanie identifikovanej otázky
nepochybne je, že tak svedkyňa I. F. (pôvodná veriteľka), ako aj samotný žalobca priznávajú, že v
rozhodnom období určité hotovostné platby od C. H. prijali (I. F. uvádza, že to bolo cca 5 platieb, každá
vo výške 1.700 €, t.j. cca 8.500 €, žalobca tiež priznáva prijatie hotovostných platieb v ním presne
nešpecifikovanom objeme). Obaja síce tvrdia, že išlo o iný právny dôvod prijatia týchto hotovostných
platieb, keď I. F. tvrdí, že to mala byť odplata za prenechanie osobného motorového vozidla, ktoré
jej poskytla spoločnosť Metropolitná s.r.o. a následne ho ona prenechala na užívanie dlžníkovi C. H.
za odplatu a samotný žalobca vo výpovedi uvádza, že dôvodom prijatia nešpecifikovaného objemu
hotovostných platieb od dlžníka boli tiež platby prenájom motorových vozidiel, ktoré mu však ako uvádza
mal prenajať priamo on. Faktom však zostáva, že na ani jedno z týchto tvrdení, či už zo strany žalobcu, či
samotnej svedkyne žiaden dôkaz vyprodukovaný nebol a to napriek tomu, že jednoznačne za situácie,
že potvrdzujú určité peňažné platby od dlžníka v rozhodnom období, avšak tvrdiac existenciu iného
právneho dôvodu (právneho vzťahu), ako na dlh, ktorého zaplatenie požaduje žalobca v tomto konaní,
nepochybne je to žalobca, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno preukázať existenciu oboch tvrdených
odlišných právnych dôvodov na plnenie ako dôkaz toho, že priznané prijaté platby či už vo vzťahu
k pôvodnej veriteľke, alebo aktuálne k nemu v postavení veriteľa nespôsobili či už čiastočne, alebo
úplný zánik dlhu z pôžičiek, v ktorých má pôvod nárok uplatnený v tomto spore. Napriek tomu, že
k tomu doposiaľ nedošlo, súd sa s touto nepochybne významnou okolnosťou vôbec nezaoberal a
napriek tomu, že dlžník H., ktorý v konaní vypovedal ako svedok, poprel tvrdenie I. F. o ňou tvrdenom
diferentnom dôvode prijatia hotovostných platieb (k tvrdeniam žalobcu sa vyjadriť nemohol, keďže boli
časovo produkované až po výpovedi tohto svedka), ktoré skutočnosti napriek tomu, že sú nepochybne
významné z hľadiska vysporiadania sa s produkovanou obranou žalovanej, úplne opomenul a bez
ďalšieho ustálil neunesenie dôkazného bremena zo strany žalovanej, čím možno tejto priznať, že tentopostup a spôsob vyporiadania sa s dôkazmi, je vo svetle spravodlivého usporiadania vzťahov medzi
účastníkmi, ku ktorému má každé súdne konanie a rozhodnutie smerovať, neudržateľným. Pokiaľ za
dôkaznej situácie, že pôvodná veriteľka ako aj aktuálny veriteľ priznávajú, že v rozhodnom období od
dlžníka C. H. určité hotovostné platby preberali, tvrdiac však existenciu odlišného právneho vzťahu, v
ktorom má mať pôvod takéto plnenie, naviac ak sa ich výpovede v tom, od koho mal mať Šimončič
autá prenajaté nezhodujú, nemožno pochybovať, že v reakcii o.i. aj na tieto nimi tvrdené skutočnosti, je
žalovanou navrhované opätovné vypočutie dlžníka C. H. ako svedka významným z hľadiska možnosti
priblížiť sa k poznaniu pravdy, o to viac vzhľadom na fakt, že existenciu odlišného právneho dôvodu
hotovostného plnenia žalobca ani nemal snahu preukazovať. Nemožno sa preto stotožniť so súdom
prvej inštancie v tom, že opätovné navrhnutie výsluchu svedka H. by nemohlo priniesť nič nového.
Neudržateľným je tiež predikovanie nehodnovernosti navrhovanej svedeckej výpovede svedka J. F. s
odôvodnením, že tento je so žalobcom v spore. Totiž všetci svedkovia vypočutí v tomto konaní sú viac
či menej, resp. boli v určitej forme pozitívneho, či negatívneho vzťahu s tou - ktorou sporovou stranou,
resp. pôvodnou veriteľkou či dlžníkom. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že navrhovaný svedok má disponovať
vedomosťou o hotovostných platbách na pôžičky, nie je racionálny dôvod ho nevypočuť, čím však
samozrejme následne nie je dotknutá povinnosť súdu obsah tejto svedeckej výpovede vo vzájomnej
súvislosti s ďalšími zistenými skutočnosťami, tiež vo svetle jej hodnovernosti či objektivity vyhodnotiť.
Rovnako nemožno uprieť na význame t.č. poslednému dôkaznému návrhu zo strany žalovanej, a to
pripojeniu a oboznámeniu sa s obsahom celého spisu (tiež aktualizácie stavu tohto konania) vedeného
na súde prvej inštancie pod č. k. 6C/89/2017, keďže vzhľadom na účastníkov tohto sporu (veriteľ a
dlžník) a predmet konania, môžu byť vykonané dôkazy v uvedenom konaní (tiež prijaté závery) spôsobilé
nielen prispieť, ak nie priamo ovplyvniť aj proces rozhodovania v danej veci. S dôvodmi, pre ktoré súd
prvej inštancie žalovanou navrhované dôkazy nevykonal, sa odvolací súd v stave doposiaľ existujúcich
skutkových okolností identifikovať nemôže. Keďže existencia, resp. neexistencia žalovanou tvrdených
hotovostných splátok dlhu majúceho pôvod v zmluve o pôžičke a jej dodatkoch, má nesporne ťažiskový
význam pre rozhodnutie vo veci, javí sa nevyhnutným pre potreby zistenia, resp. priblíženia sa k zisteniu
skutočného stavu veci tiež podrobne dopočuť žalobcu za účelom špecifikácie, v akom období a v
akom objeme v hotovosti peňažné prostriedky od C. H. prijal a samozrejme, následne bude vecou
racionálneho posúdenia žalobcu, pokiaľ bude zotrvávať na tom, že išlo o iný právny dôvod prijatia
týchto prostriedkov, do akej miery bude spôsobilý svoje tvrdenia v konaní preukázať a či vôbec v tomto
smere nejakú aktivitu vyvinie, keďže doposiaľ tomu tak nebolo (možno sa opodstatnene domnievať,
že pokiaľ skutočne jeho spoločnosť priamo žalobcovi, alebo svedkyni I. F. nejaké motorové vozidlá
prenajímala za odplatu, bude o tomto v účtovníctve riadne zaevidovaná príslušná zmluva a účtovníctvo
z rozhodného obdobia bude obsahovať tiež riadnu evidenciu prijatých platieb za tento prenájom).
Opodstatnenie má za týchto okolností teda aj vykonať v poradí ďalší navrhovaný výsluch dlžníka C.
H. a podrobne ho okrem iného dopočuť aj k tvrdeniam ohľadne prenájmov áut (akých, koľko, od koho,
v ktorom období a za koľko, spôsob úhrady odplaty a pod.) či už produkovaných žalobcom, alebo
svedkyňou F., tiež vykonať výsluch ďalšieho navrhovaného svedka J. F., a v konečnom dôsledku sa
javí ako relevantný aj posledný navrhovaný dôkaz, a to pripojenie a oboznámenie sa obsahu celého
spisu a štádia jeho konania, predmetom ktorého je spor medzi žalobcom a dlžníkom (vedeného na súde
prvej inštancie pod č. k. 6C/89/2017), s cieľom prostredníctvom navrhovaných dôkazov priblížiť sa k čo
možno najkomplexnejšiemu vytvoreniu obrazu o skutočnom skutkovom stave, pokiaľ ide o splácanie
dlhu. Nemožno tu totiž ponechať bez povšimnutia, že celá transakcia pôžičiek, okolnosti, za ktorých
boli uzatvorené a aj samotné protichodné tvrdenia o okolnostiach splácania týchto pôžičiek nemožno
považovať za transparentné, nevzbudzujúce pochybnosti, ktoré neboli spôsobilí či už pôvodná veriteľka,
ale ani samotný žalobca racionálne vysvetliť, v konkrétnostiach ide o neprehľadnosť dôvodov, pre ktoré
v písomnej zmluve o pôžičke ako veriteľka vystupovala I. F. napriek tomu, že sama nevedela vo svojej
výpovedi objasniť, prečo tomu tak bolo, keďže prostriedky, ktoré dlžníkovi požičiavala, neboli jej, ale
patrili žalobcovi, ona sama sa o obsah zmluvy ako vypovedala vôbec nezaujímala, ako ani o lehotu
splatnostipôžičiekasamotnéichsplácanie,podľajejtvrdeniaobsahzmluvyjejpredložildlžník,splatnosť
ju nezaujímala, lebo tá sa mala riešiť až potom, ako sa následne mala postúpiť pohľadávku na žalobcu
a samotné splácanie tak mal riešiť žalobca (čo znamená, že už v čase uzatvárania pôžičky sa počítalo
s postúpením pohľadávku z pôžičiek na žalobcu) a racionálne situáciu ani jej dôvody, pre ktoré bola
kompilovaná týmto spôsobom I. F. do tohto právneho vzťahu, nevedel vysvetliť ani samotný žalobca.
Kto a za akým cieľom takúto konštrukciu právneho vzťahu zmluvy o pôžičke zvolil a čo tým sledoval
(nemožno vylúčiť ani zneprehľadnenie následného splácania) udržateľným spôsobom zodpovedané
nie je, vyvoláva však určité pochybnosti, vo svetle ktorých nemožno bez ich riadneho preskúmania
odignorovať tvrdenia žalovanej, že hotovostné splácanie sa realizovalo po ústnej dohode so žalobcom(samotná pôvodná veriteľka v princípe tvrdila, že túto otázku mal riešiť výlučne žalobca), teda z jeho
vôle, na podklade vzájomnej dôvery, keďže v tom čase boli v priateľskom vzťahu. Samotný žalobca na
jednej strane popiera hotovostné splátky pôžičiek tvrdiac, že on preferuje výlučne bezhotovostný styk,
zároveň však priznáva hotovostné platby z iného právneho dôvodu (ním tvrdený prenájom áut). Preto
aj navrhovaná výpoveď svedka F. môže byť prínosnou z hľadiska opoznania štandardného správania
žalobcu v obdobných právnych vzťahoch, menovite aj pokiaľ ide o verbálne (mimo písomnú zmluvu)
dohodnuté spôsoby úhrad dlhov. Všetky tieto skutočnosti, keďže boli súdu prvej inštancie dostupné v
čase jeho rozhodovania, indikovali jednoznačne k tomu, aby sa nimi súd zaoberal, vysporiadal a o.i.
po ich vyhodnotení vo vzájomných súvislostiach na následných záveroch tiež z nich založil aj svoje
rozhodnutie. Opomenutie skutočností, ťažiskových z hľadiska produkovanej obrannej argumentácie
žalovanej, pri existencii doposiaľ nepreukázaných tvrdení, že priznané hotovostné platby mali mať iný
právny dôvod, bez ďalšieho totiž neindikujú aktuálne a bez pochybností k záveru o minimálne plnej
dôvodnosti uplatneného nároku. Samozrejme nemožno vylúčiť, že ani takto doplnené dokazovanie vo
výsledku nebude indikovať k odlišnému (v neprospech žalovanej či už čiastočne, alebo úplne) vydanému
rozhodnutiu, predmetom sporu však nie je bagateľný cenzus a tak je povinnosťou súdu vyčerpať v rámci
limitov, ktorými je sporové konanie ovládané, všetky navrhované možnosti s cieľom ak nie úplného, ale
aspoň čo najviac pravde zodpovedajúceho skutkového stavu s cieľom bez vážnejších pochybností z
neho pre obe strany vyvodiť spravodlivé rozhodnutie.
4. Na pojednávaní dňa 21.06.2022 žalobca uviedol, že v roku 2015 kúpil motorové vozidlo Audi A6 a za
toto mu mal C. H. platiť nájomné vo výške 400 € mesačne. Takto vykonal asi 6 až 8 splátok. Následne
chcel pánovi H. motorové vozidlo predať za 30.000 € s tým, že kupujúcou mala byť žalovaná a od nej
za motorové vozidlo dostal kúpnu cenu 21.000 €. Platby nájomného boli v hotovosti. Nevie uviesť v akej
sume si uplatnil pohľadávku do dedičstva po C. H..
5. Na pojednávaní dňa 21.06.2022 svedok J. F., nar. XX.XX.XXXX uviedol, že pozná žalobcu a aj poznal
C. H.. Bol svedkom ako pán H. dával peniaze žalobcovi asi 2 alebo 3 krát. Bolo to v roku 2015. Nevie
presne uviesť koľko to mohlo byť, cca 2 – 3.000 €. Nevie sa vyjadriť z akého titulu dával pán H. peniaze
žalobcovi, bolo tam viacero pôžičiek. Pri odovzdávaní peňazí bol ešte pán K. L.. Raz mu pán H. povedal,
že pôžička na 70.000 € už je splatená. Účelovo do toho bola zamotaná I. F., pretože žalobca mal firmu
na pôžičky a nemohli robiť záložné práva. To robila I. F. a od nej pohľadávky potom preberal žalobca.
6. Na pojednávaní dňa 05.09.2024 právny zástupca žalovanej uviedol, že poukazuje na likvidáciu
dedičstva po C. H. v rámci ktorej bola žalobcovi vyplatená suma 26.545,77 €.
7.Napojednávanídňa05.09.2024právnyzástupcažalobcuuviedol,žeakajzaniklipohľadávkyveriteľov
voči dedičom, v žiadnom prípade nezanikol ručiteľský záväzok. Žaloba nebola podaná proti žalovanej
ako dedičke, ale ako ručiteľke.
8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov a oboznámením: zmluva o postúpení
pohľadávok na č.l. 8; dodatok č. I. zmluvy o pôžičke na č.l. 10; dodatok č. II. zmluvy o pôžičke na
č.l. 13; dodatok č. III. zmluvy o pôžičke na č.l. 16; výzva na zaplatenie na č.l. 25; zmluva o pôžičke
na č.l. 37; kópia žaloby dlžníka proti žalobcovi na č.l. 39; doklady z M. N. na č.l. 96 a 97; písomný
doklad o zaplatení 19.250 € na č.l. 98; obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn.
PE-6C/89/2017 (najmä rozsudku súdu prvej inštancie na č.l. 112 spisu, rozsudkom odvolacieho súdu
na č.l. 159 a výpoveďou žalovanej ako svedkyne na č.l. 102); obsahom pripojeného spisu Okresného
súdu Prievidza sp. zn. PE-1D/77/2020 (najmä prihláškou pohľadávky žalobcu v dedičskom konaní na
č.l. 57, zápisnicou z rozvrhového pojednávania na č.l. 335 a uznesením o ukončení likvidácie dedičstva
na č.l. 370 a zistil tento skutkový stav:
C. H. (ďalej len ako „dlžník“) so I. F. uzatvorili dňa 05.09.2014 zmluvu o pôžičke predmetom ktorej bolo
poskytnutie pôžičky vo výške 60.000 € so splatnosťou do 05.09.2016. Ručiteľom záväzku dlžníka z tejto
zmluvy je žalovaná. Dodatkom č. 1 k zmluve o pôžičke uzatvoreným dňa 09.02.2015 bola dlžníkovi
poskytnutá ďalšia pôžička vo výške 15.000 € so splatnosťou do 05.09.2016. Ručiteľom záväzku dlžníka
z tejto zmluvy je žalovaná. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.07.2015 uzatvorenou medzi
žalobcom a I. F. prešli pohľadávky I. F. zo zmluvy o pôžičke zo dňa 05.09.2014 a z dodatku č. 1
k zmluve o pôžičke zo dňa 09.02.2015 na žalobcu. Dodatkom č. 2 k zmluve o pôžičke uzatvoreným
dňa 24.07.2015 medzi dlžníkom a žalobcom bola dlžníkovi poskytnutá ďalšia pôžička vo výške 30.000€ so splatnosťou do 05.09.2016. Dodatkom č. 3 k zmluve o pôžičke uzatvoreným dňa 24.07.2015 medzi
dlžníkom a žalobcom bola dlžníkovi poskytnutá ďalšia pôžička vo výške 60.000 €, pričom splatnosť
jednotlivých pôžičiek sa zmenila tak, že suma 30.000 € je splatná do 24.07.2016, suma 75.000 € je
splatná do 05.09.2016 a suma 60.000 € je splatná do 13.02.2018. Dlžník na pôžičky uhradil sumu
19.250 € dňa 17.05.2017, ktorá predstavuje kúpnu cenu motorky, ktorú kúpil pre žalobcu, ďalej sumu
17.805 € dňa 07.12.2017 bezhotovostným bankovým prevodom na účet žalobcu a sumu 30.000 € dňa
28.02.2018 bezhotovostným prevodom na účet žalobcu. Žalobca vyzval dlžníka na zaplatenie dlžnej
sumy výzvou zo dňa 12.10.2017. Žalobca následne vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy výzvou
zo dňa 24.10.2017. Na tunajšom súde sa viedlo konanie vedené pod sp. zn. PE-6C/89/2017 v ktorom
ako strany sporu vystupujú na strane žalobcu – František Uharek (žalobca v tomto konaní) a na strane
žalovaného – C. H. (dlžník). Predmetom konania je zaplatenie 10.000 €. Okresný súd Partizánske
rozsudkom sp. zn. 6C/89/2017 zo dňa 27.03.2019 okrem iného zaviazal C. H. zaplatiť žalobcovi sumu
10.000 € s príslušenstvom z titulu zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 05.09.2014 a dodatkov č. 1 až
3 k tejto zmluve uvedených vyššie. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že dlh C. H. voči žalobcovi z
titulu pôžičiek bol vo výške 165.000 €. Jeho splatnosť bola dohodnutá tak, že suma 30.000 € bola
splatná 24.07.2016, suma 75.000 € bola splatná 05.09.2016 a suma 60.000 € bola splatná 13.02.2018.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že C. H. k 27.03.2019 preukázal zaplatenie žalobcovi spolu
47.805 € (17.805 € prevodom na účet dňa 7.12.2017 + 30.000 € dňa 28.02.2018 /žalobca zaplatenie
tejto časti dlhu žalovaným nepoprel/) a časť dlhu vo výške 19.250 € zanikla započítaním pohľadávok.
Proti rozsudku podal C. H. v zákonnej lehote odvolanie. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne
rozsudkom č.k. 17Co/138/2019-159 zo dňa 27.05.2021 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
Rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 20.07.2021. Žalobca si do dedičstva po poručiteľovi C. H.
prihlásil pohľadávky z vyššie uvedenej zmluvy o pôžičke a dodatkov k tejto zmluve v celkovej výške
97.945€.Povykonanírozvrhuvýťažkulikvidáciebolazdedičstvažalobcoviuhradenásuma26.545,77€.
9. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.
10. Podľa § 546 OZ, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká
písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí,
ak ju neuspokojí dlžník.
11. Podľa § 548 ods. 1 OZ, ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ
písomne vyzval.
12. Podľa § 569 ods. 1, ods. 2 OZ, veriteľ je povinný vydať dlžníkovi na jeho požiadanie písomné
potvrdenie o tom, že dlh bol úplne alebo čiastočne splnený. Dlžník je oprávnený plnenie odoprieť, ak
mu veriteľ nevydá zároveň potvrdenie.
13.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
14. Podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
15. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
16. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Žalobca sa podanou žalobou po rozšírení žaloby domáhal zaplatenia 37.945 € s príslušenstvom.
Svoj nárok zdôvodnil tým, že dlžníkovi bola zo strany I. F. poskytnutá na základe zmluvy o pôžičke
uzatvorenej dňa 05.09.2014 a dodatku č. 1 k tejto zmluve uzatvorenému dňa 09.02.2015 pôžička vo
výške 75.000 €. Ručiteľom dlžníkovho záväzku bola žalovaná. Pohľadávka prešla na žalobcu zmluvou
o postúpení pohľadávok uzatvorenou medzi I. F. a žalobcom dňa 21.05.2015. Dlžník v lehote splatnostipôžičkunevrátilanipovýzvežalobcu,pretosisvojupohľadávkuuplatnilvočižalovanej.Žalovanávspore
namietala reálne plnenie žalobcom, resp. I. F. a taktiež splatenie pôžičky v bližšie nezistenej výške
hotovostnými platbami k rukám žalobcu a skutočnosť, že voči nej, ako dedičke po poručiteľovi C. H. po
likvidácii dedičstva zanikli neuspokojené pohľadávky.
18. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že došlo k uzatvoreniu vyššie uvedených zmlúv a že žalovaná
je ručiteľkou záväzkov dlžníka čo do výšky 75.000 € zo zmluvy o pôžičke a dodatku č. 1 k tejto zmluve.
Takisto nebolo sporné, že dlžník uhradil na pôžičky sumu 19.250 € dňa 17.05.2017, ktorá predstavuje
kúpnu cenu motorky, ktorú kúpil pre žalobcu, ďalej sumu 17.805 € dňa 07.12.2017 bezhotovostným
bankovým prevodom na účet žalobcu a sumu 30.000 € dňa 28.02.2018 bezhotovostným prevodom na
účet žalobcu, teda celkovo sumu 67.055 €.
19. Súd po vykonaní dokazovania konštatuje, že zmluva o pôžičke zo dňa 05.09.2014 a dodatky
uzatvorené k nej sú zmluvami o pôžičke podľa § 657 OZ. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu. Náležitosťami tejto zmluvy sú dohoda o prenechaní veci (o reálnom odovzdaní),
druhovom určení veci, povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu, určení času vrátenia. Zmluvy o pôžičkách
(zmluva a dodatky k nej) obsahujú náležitosti vyžadované zákonom, preto sú v celom rozsahu platné,
čo v konečnom dôsledku ani žiadna zo strán nesporovala. Žalovaná sporovala reálne odovzdanie, teda
poskytnutie pôžičky I. F. dlžníkovi. Súd má reálne odovzdanie pôžičky za preukázané a to viacerými
skutočnosťami. Počas dokazovania žalovaná opakovane namietala splácanie pôžičky hotovostnými
platbami k rukám žalobcu. V prípade reálneho neposkytnutia pôžičky, by zo strany žalovanej ani dlžníka
nebol dôvod na splácanie pôžičky, ktorá reálne poskytnutá nebola. Na pojednávaní dňa 20.11.2018
dlžník uviedol, že mu zo strany I. F. na základe zmluvy o pôžičke bola poskytnutá suma 60.000 € na jeho
bankový účet a následne suma 15.000 € na základe dodatku č. 1 k tejto zmluve tiež na jeho bankový
účet. Z tvrdenia svedka a vyššie uvedenej úvahy súdu preto má súd reálne plnenie – poskytnutie pôžičky
vo výške 75.000 € za preukázané.
20. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.05.2015 bola pohľadávka I. F. voči dlžníkovi postúpená
na žalobcu. Tým je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu na podanie žaloby (žalobca sa stal veriteľom
pohľadávky). Žalobca po uplynutí lehoty splatnosti pôžičky vyzval dlžníka na úhradu dlžnej sumy, avšak
tento svoj záväzok nesplnil. Preto svoju pohľadávku uplatnil proti žalovanej, ako ručiteľke záväzku.
21. Ručiteľský záväzok žalovanej je v zmluve o pôžičke upravený v čl. VII. zmluvy a v čl. 7 dodatku č. 1
k zmluve o pôžičke. Záväzkový právny vzťah z ručenia môže existovať iba popri hlavnom záväzkovom
právnom vzťahu (v tomto prípade vzťah medzi I. F., resp. žalobcom a dlžníkom). Ručiteľský záväzok
možno prevziať iba vo výške záväzku dlžníka. Ručiteľ sa nemôže zaviazať na plnenie vo väčšom
rozsahu, než v akom je zaviazaný plniť sám dlžník. Ručenie, ktorým sa zabezpečuje pohľadávka
veriteľa, vzniká dohodou veriteľa a ručiteľa, v ktorej ručiteľ písomne zoberie na seba povinnosť uspokojiť
veriteľovu pohľadávku, ak ju neuspokojí sám dlžník. Ručenie teda vzniká dohodou účastníkov, a nie
jednostranným vyhlásením ručiteľa. Na vznik ručiteľského vzťahu je potrebný súhlas veriteľa. Súhlas
dlžníka sa nevyžaduje. Ručiteľský záväzok možno platne prevziať iba v písomnej forme, pretože inak by
šlo o neplatný právny úkon. Súd po preskúmaní dohody o ručiteľskom záväzku konštatuje, že ručenie
žalovanej bolo dohodnuté platne. Záväzok ručiteľky je písomne dohodnutý v čl. VII. zmluvy o pôžičke a
v čl. 7 dodatku č. 1 k zmluve o pôžičke, žalovaná ručí len do výšky poskytnutej pôžičky a veriteľ a ručiteľ
svoj súhlas s ručiteľským záväzkom potvrdili podpisom zmluvy o pôžičke a dodatku č. 1 k zmluve o
pôžičke.
22. Predmetom sporu je zaplatenie sumy 37.945 € s príslušenstvom, pričom je preukázané, že zo
strany žalobcu boli dlžníkovi poskytnuté pôžičky v celkovej výške 165.000 € a to na základe Zmluvy
o pôžičke zo dňa 05.09.2014, dodatku č. 1 Zmluvy o pôžičke uzatvoreného dňa 09.02.2015, dodatku
č. 2 Zmluvy o pôžičke uzatvoreného dňa 24.07.2015 a dodatku č. 3 Zmluvy o pôžičke uzatvoreného
dňa 13.02.2017. Súd konštatuje, že každý z dodatkov považuje za samostatnú zmluvu o pôžičke a to
z dôvodu, že na základe každého z dodatkov bola dlžníkovi C. H. poskytnutá ďalšia pôžička vo výške
15.000 €, respektíve 30.000 €, respektíve 60.000 €. Žalovaná ručí za záväzok dlžníka vo výške 75.000
€, pričom medzi stranami sporu nebolo sporné, že dlžník uhradil žalobcovi na pôžičky zabezpečené
ručením sumu 37.055 € (sumu 30.000 € uhradil na záväzok vyplývajúci z dodatku č. 2 Zmluvy o pôžičke
–čižepôžičkuvovýške30.000€akovyplývazvyjadreniažalobcukodporužalovanejzodňa04.05.2018na č.l. 56 spisu). Žalovaná namietala, že dlžník uhradil žalobcovi presne neurčenú sumu hotovostnými
platbami. Súd sa preto musel zaoberať touto námietkou a zároveň skutočnosťou, na ktoré pôžičky boli
sumy uhradené dlžníkom splatené.
23. Dlžník na záväzok krytý ručením (predmet tohto konania) splatil celkovo sumu 37.055 €, a to
tak, že sumu 19.250 € splatil dňa 17.05.2017 a sumu 17.805 € splatil dňa 07.12.2017. Žalovaná
tvrdila, že dlžník splatil žalobcovi hotovostnými platbami bližšie neurčenú sumu, pričom zo spisového
materiálu konania vedeného pod sp. zn. PE-6C/89/2017 malo ísť o sumu 67.945 € splatenú v období
od októbra 2014 do septembra 2017. Uvedené výpoveďou potvrdil aj dlžník. Splatenie tejto sumy má
byť preukázané zapísaním vykonaných platieb v zošite. Žalobca splatenie tejto sumy počas celého
konania popieral. Splatenie tejto sumy svojou výpoveďou poprela aj pôvodná veriteľka I. F.. Žalovaná
okrem svojho tvrdenia, preukazovala splatenie dlžnej sumy zápismi v zošite a výpoveďou dlžníka. Súd
na podklade týchto dôkazov nepovažuje tvrdenú skutočnosť za dostatočne preukázanú, keďže žalobca
ako aj pôvodná veriteľka splatenie popreli. Zapísané platby nie sú potvrdené podpismi žalobcu, alebo
pôvodnej veriteľky, preto ich nemožno považovať za kvitanciu v zmysle § 569 OZ. Súd z výpovede
svedka J. F. síce zistil, že C. H. dával žalobcovi peniaze v hotovosti, avšak nevedel uviesť v akej výške
a z akého právneho titulu. Žalobca so svedkyňou I. F. uviedli, že išlo o peniaze za prenájom motorového
vozidla. Žalovaná tvrdí, že išlo o splátky pôžičiek. Súd ani z výpovede svedka J. F. nemá za preukázané,
že išlo o splátky na pôžičku, ktorá je predmetom sporu a nemôže ustáliť, že zo strany dlžníka C. H.
došlo k splateniu nejakej ďalšej časti dlžnej sumy prostredníctvom hotovostných platieb. Preto tak má
naďalej preukázané iba splatenie dlžnej sumy vo výške 37.055 €. Pokiaľ ide o platnosť zmlúv o pôžičke,
ich výšku, poskytnutie a splácanie súd zároveň podporne poukazuje na rozsudok Okresného súdu
Partizánske sp. zn. 6C/89/2017 zo dňa 27.03.2019 a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne rozsudkom
č.k. 17Co/138/2019-159 zo dňa 27.05.2021, ktorými bol časť nároku žalobcu proti dlžníkovi preukázaný
a uznaný. Zároveň súd nemá vedomosť, že by následne došlo k nejakej čiastkovej úhrade zo strany
dlžníka alebo žalovanej okrem sumy z likvidácie dedičstva po dlžníkovi.
24. Ručiteľský záväzok zaniká až zánikom pohľadávky, ktorá ním bola zabezpečená. Zanikne aj tým, že
ručiteľ splnil veriteľovi dlh za dlžníka, alebo vtedy, keď ručiteľ v zmysle ustanovenia § 549 OZ právom
odoprel plniť, pretože veriteľ zavinil, že dlžník pohľadávku nemôže uspokojiť. Písomnú výzvu na plnenie
treba dlžníkovi doručiť. Ak ani napriek doručenej výzve a po uplynutí primeranej doby na plnenie dlžník
svoj záväzok nesplní, veriteľ môže nárok na plnenie dlhu uplatniť voči ručiteľovi. Povinnosťou ručiteľa je
uspokojiť pohľadávku veriteľa v takom rozsahu, v akom sa zaviazal v ručiteľskom záväzku.
25. Žalovaná ďalej v konaní namietala, že nárok žalobcu likvidáciou dedičstva zanikol a v prípade ak
by nezanikol, treba na neho započítať sumu, ktorá mu bola vyplatená v rámci likvidácie dedičstva po
poručiteľovi C. H.. Je potrebné uviesť, že žalovaná je ako dedičkou po poručiteľovi C. H., je aj jeho
ručiteľkou. V predmetnom konaní je prejednávaný nárok z titulu ručenia. Dedičstvo po poručiteľovi C. H.
bolo predĺžené a preto súd pristúpil k likvidácii dedičstva. Žalobcovi bola po likvidácii dedičstva vyplatená
suma 26.545,77 €, teda suma nižšia ako uplatnený nárok v tomto konaní. Pokiaľ ide o námietku zániku
nároku voči žalovanej súd uvádza, že smrťou dlžníka nedochádza k zániku pohľadávky a tým ani zániku
ručiteľského záväzku (rozhodnutie R 62/1973). Je pravdou, že v tomto prípade bolo dedičstvo predĺžené
a tak žiadny z dedičov po poručiteľovi nenadobudol dedičstvo, avšak ani takúto skutočnosť nemožno
spájať so zánikom ručiteľského záväzku. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 1 M
Obdo V 8/2007 zo dňa 28.01.2008 uviedol, že „Samotný fakt, že dlžník zomrel a jeho dedič za jeho
dlhy nezodpovedá pre nemajetnosť poručiteľa sa však nedá označiť za zánik dlhu a zánik platného
ručiteľského záväzku ručiteľa. Dôsledky vyplývajúce z ustanovenia § 470 ods. 1 OZ nič nemenia na
existencii záväzku ručiteľa po smrti dlžníka, lebo toto ustanovenie upravuje iba zodpovednosť dedičov
za dlhy poručiteľa a nie prechod dlhov poručiteľa na dedičov.“ Uvedený prípad možno aplikovať aj na túto
situáciu, kedy nemožno stotožňovať možnosť splnenia dlhu od žalovanej ako dedičky po poručiteľovi
a povinnosť uhradiť dlh dlžníka z pozície ručiteľa, čo však nemá za následok zánik ručiteľského záväzku.
Súd tak má trvanie ručiteľského záväzku žalovanej voči žalobcovi za preukázaný.
26. S poukazom na vyššie uvedené dlžník pôžičku v lehote splatnosti riadne neuhradil. Žalobca ho
vyzval na splatenie dlžnej sumy, pričom k tomuto nedošlo a následne vyzval žalovanú, ako ručiteľku
na splnenie jej záväzku. Žalovaná svoj záväzok nesplnila. Predmetom ručenia bola sumy 75.000 €,
z toho bola preukázateľne splatená suma 37.055 €. K tejto sume treba pripočítať sumu 26.545,77
€ vyplatenú žalobcovi v rámci likvidácie dedičstva po C. H.. Žalobca v konaní neuviedol na ktorúz viacerých pohľadávok bola táto suma započítaná. Nárok uplatnený v predmetnom konaní vznikol skôr
ako nárok z dodatkov č. 2 a č. 3 (pôžičky zo zmluvy o pôžičke a dodatku č. 1 boli poskytnuté skôr),
je preto logické, že čiastočné splnenie sa započíta na tieto skoršie záväzky. Súd zároveň poukazuje
na skutočnosť, že ako je uvedené vyššie záväzok z dodatku č. 2 už bol splnený v celom rozsahu,
preto sa súd splatením pôžičky 30.000 € ďalej nezaoberal, keďže táto nebola predmetom sporu. Bolo
však nutné konštatovať, že táto pôžička bola splatená, aby nevznikli rozpory ohľadom výšky splatenej
sumy. V prípade, ak by súd neuznal vyplatenie z likvidácie dedičstva za čiastočné uhradenie pohľadávky
v predmetnom konaní, mohlo by dôjsť k situácii, kedy by sa žalobca na úkor žalovanej bezdôvodne
obohatil duplicitným uplatnením tej istej pohľadávky (jednak v dedičskom konaní a jednak v predmetnom
konaní). Po rozšírení žaloby sa žalobca domáhal zaplatenia zvyšnej sumy zabezpečenej ručiteľským
záväzkom, pričom nebolo preukázané, že by došlo k splateniu celej tejto sumy a preto súd žalobe v časti
vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 11.399,23 € (37.945 € - 26.545,77 € = 11.399,23 €).
27. Vzhľadom k tomu, že je žalovaná so zaplatením dlžnej sumy v omeškaní, priznal súd žalobcovi popri
istine aj zákonný úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ a to vo výške podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z.
a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti poskytnutých pôžičiek. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 11.399,23 € od 06.09.2016 do zaplatenia.
28. Podľa § 232 ods. 2, ods. 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
29. O splatnosti prisúdenej sumy súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 CSP. Na určenie dlhšej ako zákonnej
lehoty na plnenie súd dôvod nezistil.
30. Vo zvyšnej časti žalobu s poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie rozhodnutia zamietol.
31. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej priznal
náhradu trov konania v rozsahu 39,92%, čo predstavuje jej čistý úspech v spore. Žalobcovi súd priznal
sumu 11.399,23 €, čo predstavuje 30,04% žalobcom žalovaného nároku. Žalobca mal teda úspech vo
výške 30,04% a žalovaná vo výške 69,96%. Čistý úspech žalovanej tak predstavuje 39,92% (69,96%
– 30,04% = 39,92%).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať písomne odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Prievidza.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.