Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. máj 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/127/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117215311
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jahnová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1117215311.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Jahnovej a členiek

senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v spore žalobcu: BYTOKOMPLET - D,
s.r.o., so sídlom Kamenárska 18, Bratislava, IČO: 35 799 285, zastúpený: JUDr. Miroslav Pekár, advokát
so sídlom Krížna 44, Bratislava, proti žalovanému: Bytové družstvo „Centrum" v Bratislave, so sídlom
Záhradnícka 30, Bratislava, IČO: 00 176 834, zastúpený: JUDr. Dušan Jovankovič, advokát s.r.o., so
sídlomDoležalova5,Bratislava,IČO:47253479,ozaplatenie1.100,14eurspríslušenstvom,oodvolaní
žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV, č.k. B1-4C/33/2017-20, zo dňa 17. mája 2024,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Mestského súdu Bratislava IV, č.k. B1-4C/33/2017-203, zo dňa 17. mája 2024
p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

III. Odvolacísúd opravuje záhlavierozsudkuMestskéhosúduBratislavaIV,č.k.B1-4C/33/2017-203,
v označení miesta sídla žalovaného tak, že správne označenie miesta sídla žalovaného znie: Bytové
družstvo „Centrum“ v Bratislave, so sídlom Záhradnícka 30, Bratislava.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava IV, rozsudkom zo dňa 17. mája 2024, č.k. B1-4C/33/2017-203 návrh
žalovaného zo dňa 17.09.2018 na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného
pôvodne na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 45C/17/2016 zamietol. Žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.100,14 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 1.100,14 eur od 01.04.2017 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti

tohto rozsudku. Žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou bývalému Okresnému súdu Bratislava I (aktuálne
je vec vedená na Mestskom súde Bratislava IV) dňa 21.06.2017 sa žalobca domáhal proti žalovanému
zaplatenia 1.100,14 eur s príslušenstvom titulom nedoplatku nákladov spojených s užívaním bytu.
Žalobcasvojnárokodôvodniltým,žežalovanýjevlastníkombytuč.XX,nachádzajúcehosanaX.posch.
bytového domu so súpisným číslom XXXX, vchod K. XX, postavenom na parcele registra „C“ č. XXXXX/

X, zapísaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie I. - E. A.. Žalobca ako správca vykonáva správu
k predmetnej nehnuteľnosti podľa Zmluvy o výkone správy uzatvorenej s vlastníkmi dňa 30.03.2001.
Žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť zaplatiť nedoplatok nákladov spojených s vyúčtovaním bytu
za rok 2016, a tak sa žalobca proti nemu domáha aj nároku na zaplatenie zákonného úroku z omeškania.Na návrh žalobcu súd prvej inštancie vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 02.08.2017, č.k.
4C/33/2017-38, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. Žalovaný v odpore dôvodil, že
dňa 24.01.2014 poukázal na účet vedený žalobcom sumu vo výške 8.543,47 eur, keďže sa domnieval,

že nadobudne vlastnícke právo k bytu č. XX na adrese B. X a žalobca ho na toto plnenie vyzval. Žalovaný
sa v čase poukázania predmetnej sumy iba domnieval, že účet, na ktorý plnil, je účtom bytového
domu pre fond prevádzky, údržby a opráv bytu. Vzhľadom na to, že sa žalovaný nestal vlastníkom
hore označeného bytu, nikdy mu nevznikla povinnosť plniť podľa ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č.
182/1993 Z.z., a teda išlo o bezdôvodné obohatenie na strane príjemcu - žalobcu. Nakoľko žalobca

odmietol žalovanému bezdôvodné obohatenie vydať, uplatnil si žalobca svoje právo súdnou cestou na
OkresnomsúdeBratislavaIIIvkonanívedenompodspisovouznačkou45C/17/2016.Žalovanýpoukázal
na to, že listom zo dňa 10.04.2017 si jednostranne započítal pohľadávku bytového domu, ktorý spravuje
žalobca (okrem iného aj za byt č. XX) voči pohľadávke žalovaného voči bytovému domu z titulu plnenia
bez právneho dôvodu. Podľa názoru žalovaného tak žalovaná pohľadávka zanikla okamihom, keď sa
vzájomné pohľadávky žalobcu a žalovaného spôsobilé na započítanie stretli a preto je žaloba v celom

rozsahu nedôvodná.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 164, § 162 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), § 580, § 488, § 489, § 559 ods. 2, § 517 ods. 1 a 2 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“), § 6 ods. 2 písm. d), § 8 ods. 1, 3, § 8b ods.

1 písm. e), § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov účinný
a platný v rozhodnom čase (ďalej aj „zákon č. 182/1993 Z.z. alebo Zákon o vlastníctve bytov. Súd
prvej inštancie uviedol, že žalovaný podaním zo dňa 17.09.2018 navrhol prerušiť súdne konanie do
právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod spisovou značkou
45C/17/2016, predmetom ktorého bol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 8.543,47

eur, sumu ktorú žalovaný poukázal na účet vedený žalobcom v domnienke, že nadobudne vlastnícke
právo k bytu č. XX na adrese B. X. Súd prvej inštancie návrhu žalovaného na prerušenie konania
nevyhovel s odôvodnením, že pokiaľ by v označenom súdnom konaní mal súd dospieť k záveru, že
žalobca sa na úkor žalovaného bezdôvodne obohatil a súd by zaviazal žalobcu bezdôvodné obohatenie
vydať, uvedené nemá vplyv na to, že žalovaný si neplnil svoju zmluvnú povinnosť náklady spojené

s užívaním iného bytu za obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2016 riadne neplnil a teda je povinný
nedoplatok na úhradách zaplatiť. Navyše poukázal na to, že žalovaný už v odpore doručenom súdu
dňa 21.08.2017 argumentoval jednostranným zápočtom pohľadávky voči žalobcovi, skutočnosť ktorá
nemala byť predmetom dokazovania v označenom súdnom konaní.

4. Súd prvej inštancie následne zhrnul, že v prejednávanom spore sa žalobca ako správca bytového
domu v zmysle zmluvy o výkone správy uzatvorenej 30.03.2001 proti žalovanému domáhal zaplatenia
nedoplatku nákladov spojených s užívaním bytu č. 14, ktorého výlučným vlastníkom je žalovaný, za rok
2016, a to v celkovej výške 1.100,14 eur. Uvedené skutočnosti neboli medzi stranami konania sporné.
Jedinou spornou skutočnosťou bola platnosť zápočtu vzájomných pohľadávok vykonaná žalovaným

dňa 10.04.2017. Súdu prvej inštancie z predložených listinných dôkazov, podporených aj vyjadreniami
sporových strán vyplynulo, že žalovaný plnil na účet vedený správcom pre bytový dom B. X v I. sumu
vo výške 8.543,47 eur, ktorá mala predstavovať platbu do fondu prevádzky, údržby a opráv vzťahujúcu
sa k bytu č. XX v označenom bytovom dome. V čase vykonanej platby mal byť vlastníkom bytu U.. O.
D., ktorý sa mal zaviazať predmetný byt po jeho výstavbe a rekonštrukcii previesť na žalovaného. K

prevodu vlastníckeho práva k bytu č. XX na žalovaného následne nedošlo a preto mal žalovaný za to,
že jeho plnenie bolo uskutočnené bez právneho dôvodu. S poukazom na ustanovenia § 8 ods. 3, § 9
ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. súd prvej inštancie konštatoval, že vlastníkom účtu, na ktorý žalovaný
mohol vykonať platbu bez právneho dôvodu nie je správca, ale všetci vlastníci bytov a nebytových
priestorov. Uvedené súd prvej inštancie odôvodnil, že žalovaný adresoval započítací prejav inej osobe

ako dlžníkovi, a preto nie je možné vyvodiť platnosť tohto právneho úkonu. Žalobca, ako správca, prijal
naúčetvlastníkovbytovanebytovýchpriestorovplatbu,ktorápredstavovalaúhradudofonduprevádzky,
údržby a opráv za byt č. XX od žalovaného za vlastníka označeného bytu U.. O. D., nakoľko v rozhodnom
čase existovala dohoda medzi vlastníkom bytu a žalovaným o prevode vlastníckeho práva. Nemôže byť
na ťarchu žalobcu, ktorý zastupuje práva a oprávnené záujmy všetkých vlastníkov bytov a nebytových

priestorov, že k naplneniu dohody medzi žalovaným a treťou osobou nedošlo. Z uvedeného možno
konštatovať, že vo vzťahu k žalovanému sa mohol obohatiť iba vlastník predmetného bytu. Nakoľko súd
prvej inštancie konštatoval neplatnosť právneho úkonu žalovaného zo dňa 10.04.2017 o jednostrannom
započítaní pohľadávky vo výške 8.543,47 eur, existencia pohľadávky žalobcu voči žalovanému vovýške 1.100,14 eur nebola zo strany žalovaného žiadnym spôsobom popretá, a to tak vo vzťahu k
samotnej istine, ako aj k príslušenstvu, naopak s poukazom na procesnú obranu žalovaného ohľadne
započítacieho prejavu existenciu predmetnej pohľadávky žalovaný potvrdil, pričom táto bola v konaní

preukázaná aj predloženými listinnými dôkazmi, súd prvej inštancie vyhovel žalobe v plnom rozsahu a
zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobou uplatneného nároku vrátane príslušenstva. Žalobca mal vo
veci plný úspech, preto mu súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP priznal nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu.
Žalovaný v odvolaní vyčerpávajúcim spôsobom zhrnul odvolaciemu súdu skutkový stav veci, vykonané
dokazovanie pred súdom prvej inštancie, skutkové zistenia súdu prvej inštancie a právne posúdenie veci
súdom prvej inštancie. Žalovaný sa s právnym posúdením súdu prvej inštancie pokiaľ ide o posúdenie
započítania žalovanej pohľadávky nestotožnil. Uviedol, že zastavenie konania vedeného na Okresnom
súde Bratislava III sp.zn. 45C/17/2016 v časti, v dôsledku realizácie dispozičného práva žalobcu zobrať

žalobu späť podľa § 144 CSP, ktoré nie je bezdôvodné, ale podmienené skutočnosťou - zánikom časti
pohľadávky v dôsledku započítania, ktoré nastalo až po podaní žaloby (započítací prejav žalovaného
zo dňa 10.04.2017), nemožno posudzovať ako žalovaným zavinené zastavenie konania. Podľa názoru
žalovaného v prejednávanej veci došlo na strane žalobcu k získaniu bezdôvodného obohatenia plnením
bez právneho dôvodu, nakoľko dňa 24.01.2014 žalovaný uhradil na účet žalobcu sumu 8.543,47 eur.

Objektívna premlčacia doba začala plynúť samotným prijatím plnenia t.j. dňa 24.01.2014, ale neuplynula
24.01.2017, nakoľko si žalovaný svoje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnil žalobou na
Okresnom súde Bratislava III v konaní vedenom pod sp.zn. 45C/17/2016. V čase vykonania započítania
(započítací prejav zo dňa 10.04.2017) premlčacia doba neuplynula, ale spočívala. Žalovaný až podaním
zo dňa 22.03.2019 vzal žalobu v časti o zaplatenie 7.140,27 eur z dôvodu započítania späť. Súd

prvej inštancie nesprávne právne posúdil obranu žalovaného, ktorý argumentoval, že listom zo dňa
10.04.2017 si jednostranne započítal pohľadávku bytového domu, ktorý spravuje žalobca (okrem iného
aj za byt č. XX) voči pohľadávke žalovaného voči bytovému domu z titulu plnenia bez právneho dôvodu.
Argumentoval, že žalovaná pohľadávka žalobcu tak zanikla okamihom kedy sa vzájomné pohľadávky
žalobcu a žalovaného spôsobilé na započítanie stretli a z toho dôvodu je žaloba žalobcu nedôvodná.

Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 389 CSP zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol súhrn sporných a nesporných skutočností v
prejednávanej veci a argumentoval, že súd prvej inštancie správne v súlade s rozhodnutiami súdov v

iných súvisiacich veciach konštatoval neplatnosť zápočtu zo strany žalovaného, keď konštatoval, že
žalovaný síce vykonal platbu vo výške 8.543,47 eur, avšak na účet vlastníkov bytov, ktorý žalobca len
spravuje, naviac išlo evidentne po dohode o platbu za vlastníka bytu č. XX v tom čase U.. D., nakoľko
v rozhodnom čase existovala dohoda medzi vlastníkom bytu a žalovaným o prevode vlastníckeho
práva, z čoho je možné usúdiť, že nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu u nikoho iného ako u

vlastníka predmetného bytu, čiže právny úkon započítania súd prvej inštancie vyhodnotil ako neplatný.
Z uvedeného hľadiska ďalšia argumentácia žalovaného v podanom odvolaní vo vzťahu k posudzovaniu
námietkypremlčaniasajavížalobcoviakonedopadajúcanaprejednávanúvecvintenciáchnapadnutého
rozhodnutia. Žalobca navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a zaviať
žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania.

7. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu v stanovenej lehote nevyjadril.

8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle ustanovení § 379, § 380 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. Predmetom sporu je nárok na zaplatenie istiny zodpovedajúcej nedoplatku žalovaného, ako vlastníka
bytu č. XX nachádzajúceho sa v bytovom dome súpisné číslo XXXX na K. ulici č. XX v I., z vyúčtovania
nákladov spojených s užívaním tohoto bytu za obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2016 vo výške 1.100,14
eur. Právny dôvod a výška tohto nedoplatku neboli v konaní sporné.

10. Z hľadiska skutkového stavu veci vychádzal odvolací súd zo zistení súdu prvej inštancie pričom
pre danú vec považoval za rozhodujúce, že vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome
postavenom na parcele č. XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX preokres I. U., obec I. - mestská časť E. A. popísaný ako stavba obytného domu na B. ulici č. X, X, na D. ulici
č. X a na K. ulici č. XX, XX a XX v Bratislave (ďalej aj obytný dom) uzavreli dňa 30.03.2001 so žalobcom
zmluvu o výkone správy označeného obytného domu. Žalovaný zaplatil dňa 24.01.2014 na účet fondu

prevádzky, údržby a opráv obytného domu za byt č. XX na B. ulici č. X istinu 8.543,47 eur. V spore
tvrdil (podanie - odpor proti platobnému rozkaz č.l. spisu - 39), že istinu 8.543,47 eur uhradil, pretože sa
domnieval,žektomutobytunadobudnevlastníckeprávo.Tentobytvznikolstavebnouúpravouspoločnej
časti bytového domu, vchod B. ulica č. X, vykonanou U.. O. D. na základe zmluvy o nájme spoločných
priestorov a budúcej zmluve zo dňa 04.05.1992 a zo dňa 14.04.1994, ktorou žalovaný prenechal U.. O.

D. príslušný priestor do nájmu za účelom realizácie vstavby bytu (označený byt č. XX).

11. Úhradaistiny8.534,47euržalovanýmnaúčetfonduprevádzky,údržbyaprávobytnéhodomunebola
v konaní sporná. Žalovaný sa v spore bránil argumentom, že vlastníkom označeného (vstavaného) bytu
č. 27 sa nestal, a že žalobou uplatnená pohľadávka zanikla vzájomným započítaním, pretože príjemca
istiny 8.543,47 eur, túto prijal bez právneho dôvodu (podania č.l. spisu - 39, 102). Súd prvej inštancie

sa preto správne zameral na posúdenie námietky započítania prednesenej žalovaným, respektíve
posúdenie spôsobilosti tejto pohľadávky na jej započítanie so žalovanou pohľadávkou v tomto konaní.

12. Započítanie pohľadávok je jednostranný právny úkon, ktorý sa využíva v situácii, keď majú dva
subjekty voči sebe vzájomné peňažné pohľadávky. Jeden zo subjektov oznámi druhému subjektu, že

započítava tieto vzájomné pohľadávky, pričom platí, že v rozsahu v akom sa tieto pohľadávky vzájomne
kryjú, zanikajú, a to k okamihu, kedy sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

13. Primárne v podmienkach danej veci súd prvej inštancie upozornil na právnu podmienku započítania
spočívajúcu v zmysle ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka vo vzájomnosti pohľadávok, čo

znamená, že dve osoby sú navzájom (voči sebe) súčasne veriteľom aj dlžníkom.

14. Bezdôvodné obohatenie predstavuje záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká
tomu, na ktorého úkor sa iný bezdôvodne obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal. Predpokladom
zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie nie je protiprávne konanie obohateného ani jeho

zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok
neuznáva. Aktívna vecná legitimácia na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia
svedčí subjektu, na ktorého úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané a v ktorého majetkovej sfére
došlo k zmenšeniu majetkových hodnôt. Pasívne legitimovaným subjektom na vydanie bezdôvodného
obohatenia je ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil. Je ním teda ten, ktorého majetok sa na

úkor iného neoprávnene zväčšil, prípadne, u ktorého nedošlo k zmenšeniu majetku, ktoré malo právom
nastať. Istinu 8.534,47 eur žalovaný zaplatil na účet fondu prevádzky údržby a opráv obytného domu
preto, že bola spojená s peňažnými povinnosťami vlastníka bytu č. XX obytného domu, vchod B. ulica č.
X (základ a výška peňažnej povinnosti za byt č. XX nebola v konaní sporná), keďže sa domnieval, že mu
k tomuto bytu patrí vlastnícke právo, respektíve že ho získa. Tento predpoklad vznikol z jeho právneho

vzťahu s U.. O. D.. Na predmetnú situáciu potom dopadá právny dôvod plnenia v zmysle ustanovenia §
10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podľa ktorého povinnosť
poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, má vlastník bytu a
nebytového priestoru v dome od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností s tým, že úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome

povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Z tohto ustanovenia vyplýva, že predmetné
plnenie súvisí s vlastníctvom a užívaním bytu a tieto platby bez ohľadu na to, kto je vlastníkom bytu, je
nutné hradiť spoločenstvu vlastníkov bytov, ktoré sa ich prijatím ale neobohatilo. Preto v okolnostiach
tejto veci je správny právny záver súdu prvej inštancie, že na úkor žalovaného, pokiaľ mu k bytu č.
XX nesvedčí vlastnícke právo sa mohol obohatiť len skutočný vlastník tohto bytu a nie spoločenstvo

vlastníkov, teda vlastníci bytov a nebytových priestorov predmetného obytného domu, do vlastníctva
ktorých patria peňažné prostriedky na účte fondu prevádzky, údržby a opráv, a ktoré žalobca spravuje, a
ktorésúvlastnícibytovanebytovýchpriestorovpovinnípreddavkovomesačneuhrádzať.Inakpovedané,
zaplatená istina zodpovedá povinnej platbe do fondu prevádzky, údržba a opráv za označený byt č.
XX a pokiaľ žalovaný nenadobudol k bytu č. XX vlastnícke právo, má právo pri danom skutkovom

stave požadovať bezdôvodné obohatenie od toho, za koho istinu 8.534,47 eur predpísanú k bytu č.
XX platil/plnil bez právneho dôvodu a nie od toho komu plnil, pretože to bol práve vlastník tohto bytu,
ktorého majetkový stav sa o predpísanú istinu 8.534,47 eur nezmenšil. V podmienkach tejto veci, súd
prvej inštancie správne ustálil, že žalovaná pohľadávka nezanikla započítaním pohľadávky. Žalovanýsa nestal veriteľom vzájomnej pohľadávky voči v tomto spore žalovanej pohľadávke veriteľa - vlastníkov
bytov a nebytových priestorov označeného obytného domu, uplatnenej prostredníctvom osoby správcu
titulom nepriameho zastúpenia podľa Zákona o vlastníctve bytov z nedoplatku vyúčtovania nákladov za

služby dodané do bytu č. XX nachádzajúceho v bytovom dome na K. ulici č. XX v I..

15. I keď sa súd prvej inštancie s otázkou námietky započítania vysporiadal z pohľadu podmienky
vzájomnosti pohľadávok, žalovaný k tomuto záveru len všeobecne namietol, že mu patrí bezdôvodné
obohatenie z titulu plnenia bez právneho dôvodu, ktorá námietka ale nie je spôsobilá spochybniť vecnú

správnosť preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej inštancie. Celý obsah odvolania žalovaného je v
podstate polemikou o premlčaní/nepremlčaní jeho pohľadávky, ktorú právnu otázku súd prvej inštancie
vo svojom rozhodnutí vôbec neriešil. Odvolací súd v tejto súvislosti preto poukazuje na to, že je povinný
vysporiadať len tie námietky, ktoré vecne súvisia s dôvodmi rozhodnutia o veci samej. Odvolací súd
z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny
potvrdil (§ 387 odsek 1 CSP).

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 odsek 1 v spojení s §
262 odsek 1 CSP. Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 odsek 2 CSP o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením.

17. Odvolací súd postupom podľa § 224 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP opravil zrejmú nesprávnosť
spočívajúcu v označení miesta sídla žalovaného v záhlaví preskúmavaného rozsudku súdu prvej
inštancie, ktorého miesto sídla podľa zápisu v príslušnom obchodnom registri znie Záhradnícka č. 30,

Bratislava (nesprávne je uvedené Záhradnícka č. 25).

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 CSP).